Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124205237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou spore žalobcu : A. B. C., A., nar. XX.X.XXXX,
občan SR, bytom D. XXX, práv. zast. Advokátska kancelária VEIS LEGAL, s.r.o. so sídlom Farská 8,
Nitra, IČO: 53 027 591 proti žalovanému : Základná škola s materskou školou Žabokreky nad Nitrou so
sídlom Žabokreky nad Nitrou, Školská 219, IČO: 36 125 695 ,práv. zast. Advokátska kancelária JUDr.
EditBalážikovás.r.o.sosídlomPartizánske,Jesenského231/5,IČO:47239948oneplatnosťskončenia

pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru listom zo strany žalovaného zo dňa 06.11.2023
označeným ako „Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP“, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2023 je n e p l a t n é .

II. Pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý
vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2010 t r v á .

III. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.4.2024 domáhal určenia, že: a/ skončenie pracovného pomeru listom
zo strany žalovaného zo dňa 6.11.2023 označeným ako „Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť
zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce “, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa

7.11.2023 je neplatné; b/ pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom , ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.8.2010, trvá
a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.10.2010 pracovnú zmluvu , na
základe ktorej bol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorený
pracovný pomer na dobu určitú, do 30.6.2011 s druhom práce učiteľ 2.stupňa ZŠ s aprobáciou prírodopis
– chémia. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2010 sa pracovný pomer
žalobcu zmenil na dobu neurčitú a od 31.12.2010 bol žalobca vymenovaný do funkcie riaditeľa školy-

žalovaného na dobu určitú 5 rokov a to od 1.1.2011 do 31.12.2016, riaditeľom bol na základe
vymenovania aj po dobu od 31.12.2015 do 31.12.2020 a aktuálne je stále zamestnancom žalovaného.
Žalobcovi bol dňa 4.6.2019 od Obce Žabokreky nad Nitrou ( zriaďovateľ školy) doručený list zo
dňa 21.5.2019 označený ako skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce
( skončenie prac. pomeru č.1) , ktorý žalobca napadol žalobou na súde. Rozsudkom Okresného súdu
NovéMestonadVáhom č.k.10Cpr/47/2019-474zodňa5.1.2023vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu

v Trenčíne č.k. 5CoPr/3/2023-538 zo dňa 28.6.2023 bolo určené, že táto výpoveď je neplatná. Žalobcovi
bol dňa 27.8.2019 od A. E. F. doručený list označený ako skončenie pracovného pomeru podľa § 63
ods.1 písm. b/ Zákonníka práce (skončenie prac. pomeru č.2), ktorý žalobca taktiež napadol žalobou nasúde. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Cpr/47/2019-380 zo dňa 15.6.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoPr/4/2021-443 zo dňa 9.8.2022 bolo určené,
že táto výpoveď je neplatná. Žalobca sa následne písomne domáhal prideľovania práce podľa pracovnej

zmluvy u žalovaného, avšak bezvýsledne. Dňa 8.9.2023 sa uskutočnilo u žalovaného stretnutie so
žalobcom za účelom riešenia jeho pracovného pomeru s tým, že žalovaný navrhol skončiť jeho pracovný
pomer dohodou ku 30.9.2023, pretože žalobcu nemá možnosť naďalej zamestnávať. Žalobca s tým
nesúhlasil. Dňa 7.11.2023 bol žalobcovi od žalovaného doručený list zo dňa 6.11.2023 označený ako
výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce

( skončenie prac. pomeru č.3), obsahom ktorého bola údajná nadbytočnosť žalobcu, o ktorej malo byť
rozhodnuté dňa 30.8.2023 ( kedy malo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov a zrušeniu pracovnej
pozície žalobcu ku dňu 1.9.2023). Medzi prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene a účinnosťou
tohtorozhodnutiajejedenkalendárnydeň.Následnepoprevzatívýpovedebolžalobcovidoručenýlistzo
dňa 20.10.2023, ktorého obsahom bola ponuka voľného pracovného miesta školníka s tým, že žalovaný
svojvoľne určil lehotu na akceptáciu ponúknutej práce do 25.10.2023 a to bez ohľadu na moment

doručenia oznámenia. Žalobca v nadväznosti na výpoveď zaslal žalovanému list zo dňa 10.11.2023,
vktorommuoznámil,žetrvánaďalšomzamestnávaní;domáhalsainformáciíoorganizačnejzmene,na
základe ktorej sa stal nadbytočným a predloženia kópie rozhodnutia školy o organizačnej zmene zo dňa
30.8.2023, na ktorú sa odvolával vo výpovedi žalovaný, avšak bez odozvy. Žalobca sa žalobou domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov : a/ nesplnenie ponukovej

povinnosti inej vhodnej práce podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce, pričom zamestnávateľ mu ponúkol
vhodné miesto až po podaní výpovede, b/ žalovaný neinformoval žalobcu o existencii organizačnej
zmeny a c/ konanie v rozpore s dobrými mravmi - simulovaný úkon o organizačnej zmene za účelom
zbaviť sa žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný približne po 4 mesiacoch od prvej právoplatne
rozhodnutej neplatnej výpovede (z 27.8.2019) obsadzoval miesto učiteľa biológie a chémie výberovým

konaním, takže je zrejmé, že žalobca nikdy nebol nadbytočným. Neskôr, keď sa žalobca mal po
právoplatnosti rozsudku vrátiť naspäť do práce, žalovaný umelo vytváral dodatočnú prezamestnanosť
to tak, že v období, keď žalobcovi odmietal prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy v školskom roku
2022/2023 zamestnal ďalšieho učiteľa s obdobnou aprobáciou G. H. I., ktorá neskôr obsadila pôvodné
pracovné miesto žalobcu. Neskôr zamestnal G. G. J., čím účelovo vytváral prezamestnanosť , aby

sa zbavil žalobcu ako najkvalifikovanejšieho zamestnanca s najvyšším vzdelaním rozsiahlou praxou,
ktorý bol účelovo označený za nadbytočného. Svoj nárok žalobca preukazoval pracovnou zmluvou
s dohodami a menovacími dekrétmi, listom zriaďovateľa zo dňa 21.1.2019 o skončení jeho prac.
pomeru a skončením pracovného pomeru zo dňa 27.8.2019, rozsudkami sp.zn. 10Cpr/47/2019 spolu
s rozhodnutiami odvolacieho súdu, listami žalobcu zo dňa 22.12.2022 a 28.7.2023 s odpoveďou zo

16.1.2023, listom žalobcu zo dňa 28.7.2023, záznamom z rokovania zo dňa 8.9.2023, výpoveďou pre
nadbytočnosť zo dňa 6.11.2023, oznámením o voľnom pracovnom mieste , oznámením o trvaní na
ďalšom zamestnávaní.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na žalobcom citované rozhodnutia

o neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo veci sp.zn. 10Cpr/47/2019 s dôrazom na postupné
nadobúdanie právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí s tým, že žalobca sa domáhal práce podľa
pracovnej zmluvy jednak pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí ako aj po nadobudnutí ich
právoplatnosti a nepoprel zaslanie listu žalobcovi zo dňa 28.7.2023 ohľadne jeho požiadavky na výkon
práce. Poukázal na to, že žalobca opomenul uviesť, že dňa 7.8.2023 požiadal o čerpanie dovolenky

v rozsahu 38 pracovných dní, ktorú so súhlasom zamestnávateľa aj riadne čerpal od 16.7.2023 do
8.9.2023 a vzhľadom k tomu, že žalovaný pre neho nemal voľné pracovné miesto , nariadil mu čerpať
dovolenku od 11.9.2023 do odvolania a dovolenku vyčerpal k 24.11.2023 v plnej výške, o čom bol
informovaný listom zo dňa 30.11.2023. Z dôvodu zníženia počtu žiakov u žalovaného prijala riaditeľka
školy žalovaného dňa 30.8.2023 rozhodnutie o vykonaní organizačnej zmeny -Dodatok č. 6/2023

s účinnosťou od 1.9.2023, ktorým boli zrušené nasledovné pracovné miesta/pozície: pedagogický
asistent pre MŠ ( 55,17% úväzok) a učiteľ 2.stupňa ZŠ aprobácia prírodopis – chémia. Predmetná
organizačná zmena bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov pani F. C. dňa 24.8.2023.
Zamestnanci žalovaného boli oboznámení s interným predpisom o prijatí tejto organizačnej zmeny
na pracovisku na pracovnej porade dňa 30.8.2023, pričom zamestnanci, ktorí v tom čase čerpali

dovolenku resp. materskú dovolenku boli z neúčasti na porade ospravedlnení. Vzhľadom k tomu, že
predmetné pracovné miesto, na ktorom bol zamestnaný pôvodne žalobca bolo zrušené, konalo sa
rokovanie sa prítomnosti žalobcu, žalovaného (aj) právnych zástupcov strán a zástupcu zamestnancov,
na ktorom žalovaný informoval o tom, že pre žalobcu nemá voľné pracovné miesto ani inú, pre nehovhodnú prácu. Preto mu ponúkol dohodu na skončenie prac. pomeru. Následne ku dňu 1.11.2023 sa
uvoľnilo miesto školníka ( uzatvorením dohody o skončení prac. pomeru zo dňa 19.10.2023) a dňa
20.10.2023 žalovaný zaslal toto oznámenie žalobcovi na e-mailovú adresu B. (z ktorej bežne obratom

komunikoval, tentokrát však nie ) a dňa 20.10.2023 aj poštou pričom stanovil lehotu na vyjadrenie do
25.10.2023. Žalobca na túto ponuku vôbec nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalobca neprijal ponuku
žalovaného na pozíciu školník a iné pracovné miesto pre neho žalovaný nemal, vyhotovil výpoveď pre
nadbytočnosť zo dňa 6.11.2023, ktorú žalobca prevzal dňa 7.11.2023. Z predložených listín je zrejmé,
že žalobca bol informovaný o organizačnej zmene; vykonanom pohovore, že pre neho nemajú miesto

a uvoľnenom pracovnom mieste po vykonaní týchto úkonov pred doručením výpovede. Neprevzatie
oznámenia o voľnom pracovnom mieste v písomnej podobe považoval za účelové konanie žalobcu,
pretože je zrejmé, že o obsahu oznámenia sa dozvedel doručením predmetného e-mailu. Žalovaný
poprel tvrdenia žalobcu o nesplnení ponukovej povinnosti a lehotu na vyjadrenie do 25.10.2023 neurčil
svojvoľne, ale z dôvodu, že išlo o náhle uvoľnenie pracovného miesta a v termíne do 1.11.2023 bolo
nutné túto pozíciu obsadiť. Z uvedených dôvodov poslal žalovaný žalobcovi oznámenie aj e-mailom,

aby sa s ním mohol oboznámiť. Žalovaný poukázal na ust. § 237 ods.2 písm.c/ Zákonníka práce,
v zmysle ktorého je žalovaný povinný prerokovať organizačnú zmenu so zástupcami zamestnancov
a nie so zamestnancom a túto povinnosť splnil. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že organizačné
zmeny na pracovisku boli simulovanými právnymi úkonmi za účelom „zbavenia“ sa žalobcu a označil
ich len za ničím nepodložené domnienky. Organizačné zmeny boli vykonané za účelom zefektívnenia

činnosti zamestnávateľa a dôvodom pre zníženie počtu zamestnancov bolo zníženie počtu žiakov,
ktorí školu žalovaného navštevujú a k výpovedi pristúpil potom, ako bolo miesto žalobcu zrušené
a nemal primerané miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že
by umelo vytváral prezamestnanosť prijatím nových zamestnankýň – G. H. I. a G. G. J., pretože
obe boli prijaté do pracovného pomeru na výkon aprobácie angličtina. Poukázal aj na dôvody

odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy, preukázané v spore vedenom pred Okresným súdom
Partizánske č.k. 5C/39/2021-130 zo dňa 8.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k.19Co/30/2023-167 zo dňa 12.7.2023, kde bolo preukázané, že jeho odvolanie z funkcie bolo
legitímne. Na preukázanie svojich tvrdení uviedol listiny: odpoveď na výzvu zamestnanca zo 16.1.2023,
odpoveď na opätovnú výzvu na prideľovanie práce zo dňa 12.5.2023 a zo dňa 21.8.2023, e-mail žalobcu

zo dňa 7.8.2023, e-mail žalovaného zo dňa 12.9.2023, dovolenkový lístok od 16.7.2023 do 8.9.2023,
prekážka na strane zamestnávateľa –oznámenie zo dňa 30.11.2023, Rozhodnutie riaditeľky zo dňa
30.8.2023, zápisnicu z prerokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov zo dňa 24.8.2023,
zápisnicu č.2 z pracovnej porady zo dňa 30.8.2023, záznam o oboznámení zamestnancov s interným
predpisom, zápis z prerokovania žalovaného so zástupcom zamestnancov zo dňa 8.9.2023, dohodu

o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.10.2023, e-mail žalobcovi zo dňa 20.10.2023, pracovné
zmluvy s H. I. zo dňa 13.4.2022 a G. J. zo dňa 27.6.2023, vysvedčenie o absolvovaní rozširujúceho
štúdia H. I. zo dňa 31.5.2013, diplom K. G. J. zo dňa 25.5.2017, rozsudok Okresného súdu Partizánske
sp.zn. 5C/29/2021 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/30/2023.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomného vyjadrenia žalovaného a predložených
listín stranami, pričom všetky zaslal na vyjadrenie protistrane, oboznámil sa s rozhodnutím Úradu na
ochranu oznamovateľov zo dňa 9.2.2024 č. L./XXXX, e- mailovou komunikáciou medzi
stranami ako aj Protokolom z Inšpektorátu práce v Trenčíne č. H./A.,M. z 8.1.2024 s Dodatkom č. 1
k nemu zo dňa 10.1.2024, pracovnou zmluvou G. N. zo dňa 29.4.2024, ktoré žalovaný predložil na

pojednávaní a ktoré boli predložené žalobcovi. Súd nevykonal ako jediný dôkaz vyžiadanie informácie
od prevádzkovateľa e-mailových služieb, že e-mail s oznámením voľného pracovného miesta školníka
zo dňa 20.10.2023 bol žalobcovi skutočne doručený( prečítaný) s uvedením presného dátumu a času
prečítania e-mailu žalobcom.

4. Súd mal za nesporné a predloženými listinami aj preukázané, že žalobca je v pracovnom pomere
so žalovaným na základe pracovnej zmluvy dňa 24.8.2010. Bol riaditeľom školy a z tejto funkcie bol
zriaďovateľom žalovaného platne odvolaný 5.6.2019. Žalobcovi boli doručené 2 skončenia pracovného
pomeru výpoveďou a to zo dňa 4.6.2019 od zriaďovateľa ( podľa § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka
práce) a zo dňa 27.8.2019 od A. E. F. ( podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka

práce), s tým, že obe boli vyhlásené za neplatné rozsudkami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp.zn. 10Cpr/47/2019 v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoPr/4/2021 -443 zo dňa
9.8.20222 ( výpoveď č.2 ) a 5CoPr/3/2023-538 zo dňa 28.6.2023 ( výpoveď č.1). Žalobca po odvolaní
z funkcie riaditeľa zostal v pracovnom pomere u žalovaného ako učiteľ 2.stupňa ZŠ s aprobáciouprírodopis – chémia. Žalobca vyčerpal všetku dovolenku v čase od 16.7.2023 do 24.11.2023 a do práce
na pôvodné miesto nenastúpil. Z dôvodu zníženia počtu žiakov u žalovaného prijala riaditeľka školy
žalovanéhodňa30.8.2023rozhodnutieovykonaníorganizačnejzmeny -Dodatokč.6/2023súčinnosťou

od 1.9.2023, ktorým boli zrušené nasledovné pracovné miesta/pozície: pedagogický asistent pre MŠ
( 55,17% úväzok) a učiteľ 2.stupňa ZŠ aprobácia prírodopis – chémia. Organizačná zmena bola vopred
prerokovaná so zástupcami zamestnancov pani F. C. dňa 24.8.2023. Zamestnanci žalovaného ( s
výnimkou žalobcu, ktorý bol na dovolenke a ďalších neprítomných zamestnancov čerpajúcich či už
riadnu alebo materskú dovolenku ) boli oboznámení s interným predpisom o prijatí tejto organizačnej

zmeny na pracovisku na pracovnej porade dňa 30.8.2023. Vzhľadom na zrušenie pracovného miesta
žalobcu sa konalo rokovanie 8.9.2023 za prítomnosti žalobcu, žalovaného (aj) právnych zástupcov strán
a zástupcu zamestnancov, na ktorom žalovaný informoval o tom, že pre žalobcu nemá voľné pracovné
miesto ani inú, pre neho vhodnú prácu. Preto mu ponúkol dohodu na skončenie prac. pomeru, s ktorou
žalobca nesúhlasil. Následne sa ku dňu 1.11.2023 uvoľnilo miesto školníka ( uzatvorením
dohody o skončení prac. pomeru zo dňa 19.10.2023) a dňa 20.10.2023 žalovaný zaslal toto oznámenie

žalobcovi na e-mailovú adresu B. a dňa 20.10.2023 aj poštou pričom stanovil lehotu na vyjadrenie
do 25.10.2023. Dňa 6.11.2023 bola vyhotovená výpoveď pre žalobcu z dôvodu v ust. § 63 ods.
1 písm.b/ Zákonníka práce, ktorú žalobca prevzal dňa 7.11.2023. Úrad na ochranu oznamovateľov
rozhodnutím zo dňa 9.2.2024 č. L./XXXX nevyhovel žiadosti žalobcu o pozastavenie účinnosti výpovede
zamestnávateľa pre nadbytočnosť podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce zo dňa 6.11.2023.

5. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste školníka bolo žalobcovi doručené poštou dňa 9.11.2023.
Miesto školníka bolo obsadené až dňa 2.5.2024 G. N. ( pracovná zmluva na č.l. 176 spisu). G. H. I.
uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 20.4.2022 na dobu určitú - zastupovanie počas PN G.
G. K., s aprobáciou anglický jazyk a literatúra a G. G. J. uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným od

1.9.2023 do 31.8.2024 na dobu určitú s aprobáciou anglický jazyk.

6. Jedinou spornou skutočnosťou rozhodujúcou pre posúdenie platnosti výpovede tak zostalo, či si
žalovaný splnil ponukovú povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 63 ods.2 Zákonníka práce a žalobcovi pred
podaním výpovede pre nadbytočnosť zo dňa 6.11.2023 ponúkol existujúce uvoľnené pracovné miesto

školníka a či sa žalobca oboznámil s e-mailom od žalovaného zo dňa 20.10.2023, kde mu žalovaný
ponúkol túto prácu, resp. či žalobca túto ponuku prijal alebo odmietol.

7. Z protokolu Inšpektorátu práce v Trenčíne č. H./A., M. -XX o kontrole žalovaného na dodržiavanie
predpisov v čase od 22.11.2023 do 8.1.20024 v spojení s jeho Dodatkom č. 1 bolo predmetom kontroly

aj doručovanie oznámenia žalobcovi o voľnom pracovnom mieste školníka od 1.11.2023 e-mailom zo
dňa 20.10.2023 a kontrolovaný subjekt ( žalovaný) podľa týchto záverov počas inšpekcie nepreukázal,
že by zamestnanec ponuku voľného pracovného miesta prijal alebo odmietol. Uvedený dodatok prevzal
štatutár žalovaného dňa 10.1.2024 a súhlasil s ním, čo potvrdil svojím podpisom.

8. Podľa § 77 veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

9. Podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

10. Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.11. Podľa § 38a Zákonníka práce ( účinného do 1.11.2022) zamestnávateľ poskytne zamestnancovi
informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej

forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak
zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ
uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
písomne odpovedať.

12. Podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),

iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

13. Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(ods.1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrananepredložilavčas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ods.2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods.3).

14. Podľa § 167 ods.2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení.

15. Žalobcovi bola výpoveď pre nadbytočnosť, ktorej platnosť je predmetom súdneho prieskumu
doručená dňa 7.11.2023, pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby 3 mesiace,
plynúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede ( t.j. začiatok

plynutia doby je od 1.12.2023 a skončila sa koncom 2/2024) a žaloba o určenie jej neplatnosti bola
podaná včas v 2-mesačnej prekluzívnej lehote dňa 19.4.2022.

16. Výpoveď zo strany žalovaného pre nadbytočnosť obsahovala všetky zákonom požadované
náležitosti a žalovaný preukázal aj existenciu organizačnej zmeny rozhodnutím zamestnávateľa zo

dňa 30.8.2023 - Dodatok č. 6/2023 s účinnosťou od 1.9.2023, ktorým boli zrušené nasledovné
pracovné miesta/pozície: pedagogický asistent pre MŠ ( 55,17% úväzok) a učiteľ 2.stupňa ZŠ aprobácia
prírodopis – chémia, ktorým bolo zrušené pracovné miesto žalobcu. Súd nie je oprávnený preskúmavať
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/14/2000) a v spore
nebolo preukázané, že by obe zamestnankyne, na ktoré žalobca poukazoval boli prijaté za účelom

vytvárania umelej prezamestnanosti, resp., že by niektorá z nich zaujala jeho už zrušené miesto. Takže
žalobca bol ku dňu podania výpovede nadbytočným zamestnancom, pretože žalovaný nemal možnosť
ho zamestnávať i naďalej podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.

17. V konaní bolo preukázané, že ku dňu podania výpovede žalobcovi mal žalovaný voľné pracovné

miesto školníka, o existencii ktorého žalovaného informoval e-mailom a listom zo dňa 20.10.2023,
pričom list bol doručený poštou žalobcovi až 9.11.2023, t.j. dva dni po prevzatí výpovede ( 7.11.2023)
adoručeniee-mailusanepreukázalo.Takžepokiaľžalovanýchceluniesťdôkaznébremenooodmietnutí
práceškolníka,muselpreukázaťdoručeniespornéhoe-mailu.Zatýmtoúčelomsúdodročilpojednávanie
zodňa7.10.2024nadeň13.11.2024,abyposkytolžalovanému lehotunapredloženiedôkazuodoručení

uvedeného e-mailu žalobcovi. Žalovaný podaním zo dňa 5.11.2024 preukázal len odoslanie e-mailu
zo dňa 20.10.2023 a neposkytol žiaden dôkaz o jeho doručení/prečítaní žalobcom s tým, že žalovaný
sám uviedol, že nemá kompetencie na zabezpečenie dôkazu – informácie o doručení a prečítaní
e-mailu zo dňa 20.10.2023 a navrhol vykonanie dôkazu, zabezpečiť uvedenú informáciu podľa §189 a § 190 CSP od prevádzkovateľa e-mailových služieb žalobcu o tom, že bol predmetný e-mail
adresovaný žalobcovi na jeho e-mailovú adresu B. skutočne doručený a ním aj prečítaný, pričom
prevádzkovateľ ( s uvedením jeho e-mailovej adresy) uvedie aj presný dátum a čas jeho prečítania

žalobcom. Poukázal na iné e -maily, ktoré počas trvania pracovného pomeru na túto adresu doručoval
žalobcovi a on na ne reagoval. Žalobca s vykonaním takéhoto dôkazu nesúhlasil a poukázal na to, že
žalovaný mal takýto dôkaz predložiť a nie žiadať, aby ho zabezpečil súd; s tým, že preukázať doručenie
a prečítanie e-mailu je možné iba vtedy, ak jeho odosielateľ pri odoslaní e-mailu požaduje od prijímateľa
potvrdenie o jeho doručení a samotný prijímateľ toto potvrdenie následne aj zrealizuje. Poukázal na

to, že žalovaný rok po začatí konania požadoval vykonať technicky nevykonateľný dôkaz, nakoľko
používa e-mailovú adresu B., pri používaní ktorej je technicky nemožné požadovať od adresáta e-mailu
potvrdenie o doručení a prečítaní e-mailu tak, ako v programe Microsoft outlook. Nemožnosť požadovať
potvrdenie o prečítaní e-mailu je uvedená aj na webovej stránke spoločnosti Google a poukázal na
zásadu sudcovskej koncentrácie.

18. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.
Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii
v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii
(viď znenie § 63 ods. 2 ZP v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije,

je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP
pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade
ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať
zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné

pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca.

19. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle tohto ustanovenia je zákonným
predpokladom danosti výpovedného dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, pričom
samotná existencia tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľa nezbavuje právnej povinnosti ponúknuť

zamestnancovi ešte pred uplatnením výpovede vhodnú prácu tak, ako ju vymedzuje citované
ustanovenie § 63 ods. 2. ZP v znení platnom v čase dania výpovede. Jej zmysel spočíva v ochrane
pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných
podmienok, a že umožňuje jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou až po splnení
stanovených podmienok. Vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením

zamestnancovi, k tomuto momentu je potrebné posudzovať aj splnenie vyššie uvedenej hmotnoprávnej
podmienky platnej výpovede ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/261/2007 zo dňa
27.11.2008). Z tohto hľadiska je preto rozhodujúce v danom prípade, kedy došlo k doručeniu oznámenia
o voľnom pracovnom mieste školníka žalobcovi , pričom nesporným bolo, že písomne ( poštou) sa
tak stalo 9.11.2023 teda po doručení výpovede pre nadbytočnosť. Súd dospel k záveru, že žalovaný

nepreukázal dodržanie postupu podľa § 63 ods. 2 ZP účinného v čase dania výpovede žalobcovi, s
vyššie uvedeným výkladom ponukovej povinnosti zamestnávateľa.

20. Z obsahu pracovnej zmluvy súd nemal preukázané dojednanie e-mailovej adresy žalobcu B.
@XXXXX.O. ako komunikačnej, aj keď sa mu preukázateľne informácie v rámci trvania pracovného

pomeru na ňu od žalovaného doručovali. Súd mal za preukázané ( v súlade s tvrdením
žalobcu), že e-mailová adresa žalovaného B. nepodporuje preukázanie prijatia /doručenia odoslaného
dokumentu ani o informácie o jeho prečítaní a tejto skutočnosti si bol žalovaný vedomý. V e-mailovej
komunikácii zo dňa 30.11.2023: Prekážka na strane zamestnávateľa –oznámenie“ ( na č.l. 193)
pripojil požiadavku „ Žiadame Vás o potvrdenie , že Vám bolo oznámenie o prekážke v práci doručené“.

Súd mal za to, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste smerovalo k zmene pôvodnej pracovnej
zmluvy, z učiteľa na školníka a preto sa vyžadovalo doručenie oznámenia v písomnej forme (v zmysle
§ 38 ods.1 ZP). Avšak žalobca poslal e-mail o oznámení voľného miesta bez potvrdenia o doručení
askončilsožalobcompracovnýpomervýpoveďouprenadbytočnosťskôr,nežmalkdispozíciiakúkoľvek
spätnú väzbu o doručení ponuky miesta školníka žalobcovi. Tým mu odoprel možnosť sa k nej vyjadriť

v dostatočnom časovom predstihu, tak, aby na ňu mohol žalobca zareagovať. Už dňa 10.1.2024
Inšpektorát práce v Trenčíne žalovanému vytýkal , že nepreukázal, že žalobca ponuku voľného
pracovného miesta školníka od 1.11.2023 prijal alebo odmietol. Súd sa s Dodatkom č.1 od Inšpektorátu
práce oboznámil až jeho doručením na 1. pojednávaní dňa 7.10.2024 a poskytol žalovanému lehotuna preukázanie doručenia e-mailu o ponuke miesta školníka žalobcovi, čo žalovaný neurobil a žiadal,
aby takýto dôkaz obstaral súd. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä

skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o
ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť

označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Súd mal za to, že žalovaný mal uvedený dôkaz navrhnúť na
vykonanie už dňa 8.7.2024 ( v poskytnutej predĺženej lehote zo strany súdu) na vyjadrenie k žalobe
a keďže dôkazné bremeno o splnení ponukovej povinnosti zaťažuje žalovaného ako zamestnávateľa,
súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie a navrhovaný dôkaz ( informáciu od prevádzkovateľa e-
mailovýchslužiebžalobcu)nevykonalakouplatnený oneskorene. Vkonanísapreukázalo, žežalovaný
si nesplnil ponukovú povinnosť, pretože právny úkon - výpoveď pre nadbytočnosť žalobcovi urobil skôr,

než mu doručil písomnú ponuku o voľnom mieste pracovnom mieste, ktoré údajne potreboval naliehavo
obsadiť, dal mu neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie a v skutočnosti miesto školníka obsadil oveľa
neskôr, až 2.5.2024. Nesplnením ponukovej povinnosti podľa ust. § 68 ods.2 ZP sa stala výpoveď
neplatnou a preto súd žalobe vyhovel a zároveň určil že pracovný pomer žalobcu a žalovaného trvá,
pretože bez takého určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na 100% náhrady trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi

nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čo ho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).