Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120288598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120288598.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom
B., B. C. XXX, právne zastúpená advokátm JUDr. Martinom Benickým, so sídlom Oravská Polhora 1236,
proti žalovanej: D. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom
Murinom, so sídlom Chlebnice 190, o zaplatenie 5.375,- eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/34/2020-191 zo dňa 28. septembra
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5.182,84

eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 2.6.2020 do zaplatenia m e n í tak, že
v danej časti žalobu z a m i e t a .

Rozsudokokresnéhosúdu zostáva nedotknutý vovýrokuII.ozamietnutížalobyvozvyšnejčasti.

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 5.182,84 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 2.6.2020 do zaplatenia (výrok

I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Primárne poukázal na ust. § 149, § 153 a § 195 ods.
1 CSP a uplatnil koncentráciu konania vo vzťahu k návrhu na výsluch bývalého manžela žalovanej
B. A., nar. XXXX, ktorý je zároveň synom žalobkyne,. Konštatoval, že žalovaná výsluch menovaného
navrhla až v samom závere konania (pred záverečnými rečami) napriek tomu, že od začiatku konania
bolo nepochybné, že bývalý manžel žalobkyne bol – okrem strán sporu – „ústrednou postavou celého
predmetu sporu“.
2. Sudcovskú koncentráciu konania okresný súd taktiež uplatnil vo vzťahu k navrhovanému výsluchu

B. A., nar. XXXX (syna žalovanej a B. A., nar. XXXX). Rovnako tento výsluch bol navrhnutý až pred
záverečnými rečami na pojednávaní dňa 31.8.2023. Keďže B. A., nar. XXXX, sa mal vyjadriť k pôžičkám,
ktoré vnímal vo veku 16 až 18 rokov a žalovaná nevysvetlila, ako bol syn zainteresovaný do finančných
záležitostí, mal okresný súd navyše za to, že vykonanie tohto dôkazu by neprinieslo žiadne nové
skutočnosti.
3. Okresný súd ustálil, že každý z bezpodielových spoluvlastníkov je oprávnený domáhať sa samostatne
a vo svojom mene vydania plnenia, ktoré patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

aj len BSM). Žalobkyňa tak v súdenej veci koná aj v prospech svojho manžela (bráni ich spoločné
majetkové práva). To znamená, že jej aktívna vecná legitimácia je daná a nie je nevyhnutné, aby bol
žalobcom aj jej manžel. Obdobne konštatoval okresný súd danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.
Za rozhodujúce považoval, že žalobkyňa sa domáhala takého plnenia, v dôsledku ktorého sa maliobohatiť obaja dlžníci z úverovej zmluvy so Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“), pretože
obaja boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ niekto splácal za žalovanú a jej bývalého manžela
ich úverový záväzok, vznikla mu možnosť požadovať od nich (či už spoločne alebo od každého z nich

samostatne) to, čo bolo za nich plnené.
4. Okresný súd uviedol, že bolo preukázané, že dlžníkmi z úverovej zmluvy (zo zmluvy o poskytnutí
podpory zo ŠFRB) boli žalovaná a B. A., nar. XXXX, ktorí podľa dotknutej zmluvy boli povinní platiť
splátky úveru. V období od 1.6.2018 do 31.3.2020 tieto platby v skutočnosti vykonávala žalobkyňa
z finančných prostriedkov, ktoré patrili do BSM jej a jej manžela. Okresný súd nemal za preukázané, že

takéto splácanie úveru žalobkyňou bolo možné právne kvalifikovať ako pôžičku a ani ako dar. Nestotožnil
satiežsobranoužalovanejspočívajúcouvtom,ženikdynedalasúhlasnato,abyžalobkyňasmanželom
splácali úver za žalovanú a žalobkyňa tak konala proti jej vôli. Poznamenal, že žalovaná si musela byť
vedomá svojej základnej povinnosti splácať úver; tvrdenie o nesúhlase žalovanej so splácaním úveru
bolo negované i jej dlhoročnou akceptáciou takejto formy splácania úveru.
5. V súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorou bol predávaný rodinný dom, na ktorého výstavbu bol poskytnutý

úver od ŠFRB, okresný súd konštatoval, že jej súčasťou bolo aj vyporiadanie BSM (žalovanej a B. A.
nar. XXXX). V dotknutých ustanoveniach je pritom uvedené, že žalovaná a jej bývalý manžel vyhlásili, že
neexistujú, resp. nie sú si vedomí iných záväzkov voči tretím osobám, okrem záväzku voči ŠFRB. Hoci
žalobkyňa túto kúpnu zmluvu podpísala, na základe plnomocenstva konala v mene B. A., nar. XXXX;
z daného titulu okresný súd predmetné vyhlásenie nepovažoval za vyhlásenie samotnej žalobkyne.

6. Nadväzne uzavrel, že v dôsledku splácania úveru žalobkyňou došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia v prospech žalovanej a B. A., nar. XXXX, na úkor žalobkyne a jej manžela. Z predložených
listín bolo zistené, že suma, ktorú žalobkyňa zaplatila za účelom splátok úveru od 1.6.2018 do 31.3.2020
bola 5.182,84 eur, v ktorej časti okresný súd žalobe vyhovel; vo zvyšnej časti túto zamietol. Čiastočné
zamietnutie žaloby sa týkalo aj úroku z omeškania od 25.4.2020 do 1.6.2020 nakoľko žalobkyňa

preukázateľne žalovanú vyzvala na vrátenie žalovanej sumy až doručením žaloby dňa 1.6.2020. Pri
zohľadnení miery neúspechu (čiastočného zamietnutia žaloby) okresný súd rozhodol o trovách konania
tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 92%.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa alternatívne

domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na nové
rozhodnutie. Tvrdila, že sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo bývalých manželov a na strane
žalovaných má byť teda aj bývalý manžel žalovanej, prípadne len on. Za nespochybniteľný fakt označila
to, že spoločne s manželom uzavreli zmluvu o pôžičke (nie je zrejmé, akú pôžičku má na mysli; javí
sa, že by mohlo ísť o samotný úver od ŠFRB; pozn. odvolacieho súdu). Súčasne uviedla, že nejde

o bezdôvodné obohatenie, pretože „úkony“ od žalobkyne a jej manžela boli darom. Zdôraznila, že
žalobkyňa nikdy nespochybnila výpoveď žalovanej o tom, akým spôsobom „sa preberala výplata z píly,
ako sa u nich riešili financie a taktiež nijako nevedela vysvetliť, prečo od roku 2012 do roku 2018
dobrovoľne uhrádzala jednotlivé splátky“.
8. Odvolateľka mala za to, že pokiaľ by sa jednalo o pôžičku, tak v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. by išlo

len o pohľadávku (zrejme dlh, resp. záväzok; pozn. odvolacieho súdu) jedného z manželov, a to B. A.,
nar. XXXX. Ona na uzavretie zmluvy o pôžičke súhlas nedala, preto nie je pasívne vecne legitimovaná.
Nositeľom žalobkyňou tvrdenej povinnosti zaplatiť sumu 5.375 eur je teda B. A..
9. Žalovaná tvrdila, že konanie žalobkyne vzhľadom na konkrétnosti súdenej veci (bývalý manžel B. A.,
nar. XXXX vo výkone trestu, má problémy i s platením výživného, takže žalovaná by od neho nedostala

v rámci prípadnej refundácie nič) napĺňa znaky zjavného zneužitia práva, lebo žalobkyňa si úmyselne
vybrala iba žalovanú (bývalú nevestu), pričom svojho syna pred platením údajného dlhu uchránila.
S poukazom na vyjadrenia manžela žalobkyne v rámci trestného stíhania ich syna (bývalého manžela
žalovanej) nepovažovala tiež za vylúčené, že finančné prostriedky, ktoré jej a B. A. žalobkyňa poskytla,
boli darom.

10. Odvolateľka považovala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov (výsluchov jej syna a bývalého
manžela) „za znemožnenie strane uplatňovať svoje práva“. Zároveň prípad „zamotáva“ aj to, že v kúpnej
zmluve, v rámci ktorej si s bývalým manželom vyporiadali ich BSM, je konštatované, že okrem záväzku
voči ŠFRB nemajú žiadne iné záväzky. Uvedená zmluva bola pritom koncipovaná advokátom žalobkyne
a žalobkyňa ju ako splnomocnenec jej syna podpísala.

11. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu, s ktorým sa v plnej miere stotožňovala, potvrdiť.
Rovnako v celom rozsahu odkazovala na doterajšie vyjadrenia v spore. Tvrdenia žalovanej, či už
o pôžičke alebo o darovaní, nepovažovala za preukázané. Žalobkyňa uviedla, že má jedenásť detía v žiadnom prípade by si nemohla dovoliť darovať tak vysokú sumu len jednému z detí. Zopakovala,
že v konaní si uplatňuje splátky iba od roku 2018, preto nepovažovala za podstatné riešiť platby
uskutočnené v rokoch 2012 až 2018.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním
nenapadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v preskúmavanej časti po vykonaní
pojednávania, vrátane doplnenia, resp. zopakovania dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok

okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

13. Krajský súd v rámci pojednávania čiastočne zopakoval, resp. doplnil dokazovanie. K výzve na
vyporiadanie majetku po rozvode, ktorú zaslal B. A., nar. XXXX žalovanej – jeho bývalej manželke
a v ktorej sa uvádza, že menovaný si na splátky úveru (od ŠFRB) požičal od jeho rodičov, právny
zástupca žalobkyne, ktorý v danej záležitosti zastupoval B. A., uviedol, že vychádzal z jeho vtedajších

informácií. Neskôr sa však ukázalo, že tieto nie sú pravdivé. Žalobkyňa menovanému žiadnu pôžičku
neposkytovala, ale platila za nich (syna B. A. a žalovanú) predmetný úver.
14. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/120/2019 zo dňa 4.2.2020 vyplynulo, že B.
A., nar. XXXX bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona,

za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pri ukladaní ktorého
bolo uplatnené mimoriadne zníženie trestu s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o vine. Zo
skutkovej vety tohto odsudzujúceho rozsudku je zrejmé, že k odsťahovaniu žalovanej z rodinného domu
č. súp. XXX v B. došlo v marci 2017.

15. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.2.2021 predávajúci 1/ B. A., nar. XXXX, predávajúci 2/ žalovaná
a predávajúci 3/ E. A. (manžel žalobkyne a otec predávajúceho 1/) previedli na kupujúcu rodinný dom
č. súp. XXX v B. (predávajúci 1/ a 2/), pozemky parc. č. 1669/20 a 1669/30 kat. úz. B. (predávajúci 1/)
a pozemok parc. č. 1368/2, kat. úz. B. (predávajúci 1/ a 3/). Kúpna cena za rodinný dom činila 25.540,56
eur a 236,10 eur, ktoré sumy boli uhradené na účet ŠFRB (aj v pozícii záložného veriteľa) na splatenie

zostatku úveru.
16. V rámci záverečných ustanovení tejto kúpnej zmluvy predávajúci 1/ a 2/ uviedli, že predajom
rodinného domu si zároveň vyporiadavajú svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Iný majetok
a ani záväzky (okrem záväzku voči ŠFRB, ktorý bol vyrovnaný práve z kúpnej ceny) nemajú; rovnako
nie sú si vedomí iných záväzkov voči tretím osobám, ktoré by patrili do masy BSM.

17. Dotknutá zmluva bola za predávajúcich podpísaná žalovanou (predávajúci 2/) a E. A. (predávajúci
3/) osobne; za B. A., nar. XXXX (predávajúci 1/) zmluvu podpísala na základe plnomocenstva žalobkyňa.
V rámci výsluchu na pojednávaní odvolacieho súdu žalobkyňa tvrdila, že predmetnú kúpnu zmluvu
podpísala bez toho, aby si ju čo i len prečítala; ktorým tvrdením „modifikovala“ súvisiace vyjadrenie pred
okresným súdom. Dodala, že to možno bola chyba, ale bolo to tak.

18. Z vyjadrení sporových strán zároveň vyplynulo, že rodinný dom, na výstavbu ktorého bol poskytnutý/
vzatý úver od ŠFRB, v roku 2015 vyhorel. V danej súvislosti došlo k vyplateniu poistného plnenia
z poistného vzťahu, v ktorom v pozícii poistníka vystupovala žalovaná, ale poistné plnenie bolo zaslané
na účet žalobkyne. Výšku poistného plnenia strany nedokázali presne vymedziť, rámcovo sa zhodli na

sume vyššej ako 20.000 eur.
19. Časť z týchto prostriedkov sa použila na úhradu nákladov spojených s rekonštrukčnými prácami,
resp. na refundáciu prostriedkov, ktoré boli na uvedené použité bezprostredne po požiari. Ďalšia časť
– niečo vyše 10.000 eur – na základe „dohody“ žalobkyne, jej manžela a žalovanej „nebola priznaná“
bývalémumanželovižalovanej(asynovižalobkyne)abolapoužitánavyplatenie„druhejhypotéky“,ktorá

bola žalovanej a jej bývalému manželovi poskytnutá C. F. F.. V danom smere preto nezodpovedá stavu
veci konštatovanie okresného súdu, že celé poistné plnenie bolo použité na opravu rodinného domu
(vtedy) v BSM žalovanej a B. A., nar. XXXX (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
20. Žalobkyňa uviedla, že pri tejto „záležitosti“ (keď s manželom platili splátky úveru od ŠFRB, ktorý bol
poskytnutý ich synovi B. A. a jeho manželke – žalovanej) sa „popiekli“. Výslovne uviedla, že si nedohodli,

kedy im majú byť peniaze vrátené, neurobili nejakú písomnú listinu, dokonca v tomto smere neurobili nič
„a najhoršie je to, že človek nepočítal s tým, že niekedy nastane rozvod“. Tvrdila, že iniciatíva k tomu,
aby oni (žalobkyňa s manželom) platili splátky predmetného úveru od ŠFRB vyšla zo strany ich syna
a žalovanej a „pravdaže odznelo“, že im to vrátia.21. Žalobkyňa vypovedala, že splátky úveru od ŠFRB platili dlhodobo, ale v jednom momente (nevedela
ho presnejšie vymedziť) už toho mali dosť a platiť prestali. V danom období bola vedená aj nejaká
exekúcia. Vtedy si žalovaná požičala peniaze od synovho kamaráta a zaplatila dlžnú čiastku. Zaplatila

však iba toľko, aby bola exekúcia zastavená. Ďalej syn žalobkyne B. A. a ani žalovaná splátky úveru
opätovne neplnili, preto danú hypotéku platila žalobkyňa s manželom.
22. Pozitívne, resp. kodifikované právo nie je, vzhľadom na rozmanitosť spoločenských vzťahov,
spôsobilé obsiahnuť všetky ich variácie. Jedným zo základných princípov civilného práva je zmluvná
voľnosť, ktorý termín je nutné chápať nielen v tom smere, že subjekty civilného/občianskeho práva

môžu (písomne) uzatvárať aj taký typ zmlúv, ktorý nemá výslovnú úpravu v hmotnom práve (tzv.
nepomenované zmluvy), ale v celkovo širokom kontexte, kde právne vzťahy účastníkov/strán sú
v značnej miere založené na ich konkludentnom správaní.
23. Práve do takejto kategórie patrí tzv. výpomoc, ktorá predstavuje pomoc majúcu aj materiálny
rozmer; niekedy ťažšie bezprostredne kvantifikovateľný a niekedy – najmä pri do určitej miery
izolovanom náhľade – kvantifikovateľný jednoznačne. K výpomoci dochádza spravidla v rámci

rodinných/príbuzenských vzťahov alebo vzťahov im veľmi podobným (napríklad vzťahov medzi druhom
a družkou). Veľmi obvyklou je výpomoc zo strany rodičov deťom (v širšom význame zahŕňajúcom aj
partnerov vlastného/biologického dieťaťa) v období, keď uzavrú manželstvo, osobitne pri zabezpečovaní
bývania – nadobudnutia, resp. výstavbe rodinného domu. Dotknuté konštatovanie, ktoré vychádza z
dlhodobého historického kontextu, platí v reáliach Slovenska tiež v súčasnom období (v podmienkach

vidieka ešte výraznejšie ako v mestských podmienkach) a inštitút výpomoci je v zásadnej miere prítomný
aj v regióne G..
24. Jedným zo znakov výpomoci je aj jej bezprostredná neodplatnosť. K určitej miere odplatnosti
(„refundácie“) dochádza vo väčšom časovom horizonte napr. poskytnutím pomoci alebo starostlivosti
v starobe, prípadne až „generačne“, keď obdobnú pomoc, ako získali „deti“ v mladosti od ich rodičov

(rodičov niektorého z nich), títo poskytnú neskôr svojim deťom.
25.Napriekzákladuvýpomocivrodinných(prioritneemocionálnych)vzťahochniejevýnimkouzhoršenie
vzájomných pomerov zainteresovaných osôb, neraz až úplná deštrukcia ich pôvodných vzťahov.
V takýchto prípadoch dochádza k požiadavke – spravidla tej strany, ktorá v relevantnom období bola
tou, ktorá plnenie poskytovala dominantne – o vrátenie poskytnutých plnení, resp. ich častí. Nadväzne

nepomenované a svojim spôsobom ani konkrétne právne neregulované vzťahy sa dotknutá strana snaží
vtesnať do rámca kodifikovaných právnych noriem, pričom používa značne zúženú alebo zjednodušenú
interpretáciu komplexu vzájomných vzťahov strán.
26. Dotknuté východiská a konštatovania krajského súdu majú charakter skutočností všeobecne
známych a skutočností známych súdu z jeho rozhodovacej činnosti, ktoré sa nedokazujú (§ 186 ods.

1 CSP).

27.Vsúdenejvecižalobkyňavžalobelenveľmistrohovymedzilaskutkovýstavtým,žejejsynažalovaná
uzavreli zmluvu so ŠFRB, na základe čoho im bola poskytnutá suma 1.000.000,-Sk a následne
žalobkyňa na základe požiadavky žalovaných (žalobkyňa použila množné číslo, hoci žalovanou je iba

jedna osoba – žalovaná/bývalá nevesta) niekoľko rokov – minimálne od roku 2012 – za nich tento úver
splácala. Širšie súvislosti vzťahu strán zamlčala; nie je podstatné či účelovo alebo nevedome.
28. V neskoršom období – prevažne v reakcii na vyjadrenie protistrany – dopĺňala svoje tvrdenia
o prezentáciu okolností týkajúcich sa aj tohto širšieho, resp. celkového kontextu vzťahu medzi ňou
(a jej manželom; keďže bolo nepochybné, že išlo o prostriedky z BSM žalobkyne a jej manžela E.

A.) a žalovanou (a jej bývalým manželom – najstarším synom žalobkyne – B. A., nar. XXXX; keďže
išlo o spoločný tvrdený dlh, rovnako v právnom režime BSM). Je však potrebné uviesť, že tieto
„doplňujúce“ vyjadrenia žalobkyne boli/sú poznačené výraznou mierou nekonkrétnosti. Tak v otázkach
časovéhovymedzenia,akoivotázkachvymedzeniajednotlivýchfinančnýchhodnôt,čivymedzeniaosôb
zainteresovaných do určitej (opäť len veľmi všeobecne vymedzenej) udalosti. Hoci možno akceptovať

vplyv plynutia času, predmetná všeobecnosť rozhodne neprispieva k presvedčivosti skutkových tvrdení
žalobkyne.

29.Priposudzovaníplnenívykonanýchžalobkyňou(ajjejmanželom)vsúvislostisjednotlivýmisplátkami
úveru od ŠFRB je významným faktor dlhodobosti. V skutkovom vymedzení žaloby je zdôraznené, že išlo

o obdobie minimálne od roku 2012, ale podľa vyjadrení žalobkyne aj na pojednávaní odvolacieho súdu
táto (spoločne s manželom) platila jednotlivé splátky fakticky po celú dobu trvania daného úverového
vzťahu. Všetko za situácie, keď zo strany ich syna a žalovanej žiadna z dotknutých platieb nebola
refundovaná/vrátená.30. Skutočnosť dlhodobosti sa stáva ešte relevantnejšou v tom kontexte, že žalobkyňa (spolu
s manželom) v určitom momente prestali platiť splátky dotknutého úveru, keďže v danom období
to už finančne nezvládali. Prioritne na základe aktivity žalovanej bol v danom čase uhradený vtedy

existujúci dlh, ktorý bol spojený i s exekúciou, ale syn žalobkyne spolu s bývalou manželkou (žalovanou)
uhradili len tento dlh za účelom zastavenia exekúcie a ďalšie/bežné splátky opätovne platila žalobkyňa
s jej manželom. To znamená, že hoci žiadne z predchádzajúcich plnení vykonaných žalobkyňou (a
jej manželom) nebolo zo strany žalovanej a syna žalobkyne vrátené, pokračovali v platení (vo svojej
podstate permanentnom) jednotlivých splátok.

31. Z vyjadrení žalobkyne prezentovaných v rámci jej výsluchov je zrejmé, že žiadne výslovné
dojednanie ohľadne vrátenia finančných prostriedkov za zaplatené splátky úveru od ŠFRB medzi
zainteresovanými (t.j. medzi ňou a jej manželom E. A. a ich synom B. A. a žalovanou) neexistovalo.
Nebol dojednaný čas/lehoty, dokedy budú splátky realizované z účtu žalobkyne a jej manžela, ako
ani lehota/čas, dokedy majú byť takto vynaložené prostriedky vrátené; nebola dojednaná žiadna výška

prostriedkov, ktoré budú hradené za účelom splátok žalobkyňou a jej manželom a rovnako tak ani rozsah
plnení, v akom majú byť tieto vrátené ich synom B. a jeho vtedajšou manželkou – žalovanou; nebol
dojednaný žiaden spôsob, resp. forma vrátenia peňazí atď. Uvedené presne korešponduje s výrokom
žalobkyne na pojednávaní odvolacieho súdu, kedy potvrdila, že nielenže nebola spísaná žiadna listina
ohľadne spôsobu platenia splátok úveru a (prípadného) vrátenia finančných prostriedkov, ale doslova

v tomto smere nebolo vykonané nič.

32. Žalovaná v rámci prvotného procesného úkonu v prebiehajúcom spore (odpor proti pôvodne
vydanému platobnému rozkazu) – okrem iného – poukazovala na jej opakované návrhy (s odkazom i na
reakciu jej právneho zástupcu na predžalobnú výzvu žalobkyne) smerujúce k predaju rodinného domu

č. súp. XXX v B., na výstavbu ktorého boli prostriedky z úveru od ŠFRB použité, z ktorého predaja by boli
vysporiadané súvisiace záväzky. Dotknuté tvrdenie žalobkyňa nepoprela; navyše, v následnej reakcii –
vyjadrenie k odporu (č.l. 58 z opaku) uviedla: „Nevieme, čo si myslí žalovaná, že niekto za ňu vyplatí
úver a následne ona bude mať majetok bez toho, aby túto pomoc vrátila?“.
33. Krajský súd upriamuje pozornosť na výslovné použitie termínu „pomoc“, a to v písomnom podaní

koncipovanom právnym zástupcom, vo vzťahu ku ktorému neobstojí argumentácia odkazujúca na
laickosť, resp. nedostatok právneho vzdelania žalobkyne. Zároveň sú významnými aj širšie súvislosti
vyplývajúce z daného vyjadrenia žalobkyne v spojitosti so žalobkyňou definovaným obdobím, za ktoré
uplatňuje svoj nárok (jún 2018 až marec 2020). V dotknutom období žalovaná (spolu s deťmi) v rodinnom
dome č. súp. XXX v B. nebývala, dom bol neskôr predaný, z ktorého predaja žalobkyňa nezískala žiaden

finančnýbenefit,lebokúpnacenazarodinnýdomvcelomrozsahuposlúžilanasplatenieúveruodŠFRB.

34. Z hľadiska vyhodnotenia vzťahu medzi žalobkyňou (a jej manželom) a ich synom B. A., nar. XXXX
ajehobývaloumanželkou(žalovanou)súosobitnedôležitéautentickéaspontánnevyjadreniažalobkyne
v rámci jej výsluchov pred okresným i krajským súdom. Pri výsluchu na pojednávaní pred okresným

súdomdňa31.8.2023žalobkyňavotázkevymedzeniaňoutvrdenýchdojednaníohľadnevráteniapeňazí
zo strany syna a bývalej nevesty/žalovanej uviedla: „Bola som v tom, že žalovaná s jej manželom mi
tie peniaze niekedy vrátia“; „Myslela som, že aspoň niečo nám vrátia“ (na otázku, aké boli dohodnuté
podmienky žalobkyňou tvrdenej pôžičky v prospech žalovanej a jej bývalého manžela).
35. Podľa zvukového záznamu (pasáž okolo minutáže 40:20), ktorý je jediným obligatórnym a zároveň

plne autentickým zaznamenaním priebehu pojednávania, žalobkyňa na otázku, prečo platila pôžičku,
keď žalovaná sa k celej záležitosti a aj k jej osobe stavala ľahostajne, odpovedala „dúfala som...“.
Toto svoje pôvodné vyjadrenie opravila na termín „boli sme dohodnutí“. V zápisnici z pojednávania je
zachytená len táto opravená verzia.
36. Hoci z ústnych vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že ako laik používa právnu terminológiu nepresne,

resp. nezodpovedajúco jej kodifikovanému obsahu a hoci vypovedá aj v tom smere, že peniaze
„im“ (synovi B. A. a žalovanej) požičali, práve takéto bezprostredné a spontánne prejavy sú významnými
pri hodnotení vierohodnosti vyjadrení žalobkyne v celkovom kontexte súdeného prípadu.
37. Obdobne vyznieva vyjadrenie žalobkyne na odvolacom pojednávaní, že sa pri platení splátok úveru
z ŠFRB „popiekli“ a tiež vyjadrenie, ktoré zdanlivo nemalo priamy súvis s predmetom posudzovanej

veci: „...a najhoršie je to, že človek ani nepočítal s tým, že niekedy nastane rozvod“. Pokiaľ by
(manželský) vzťah žalovanej a syna žalobkyne pretrval, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by
žalobkyňa predmetný nárok voči žalovanej neuplatnila. Vo svojej podstate ide o vyššie (vo všeobecnosti)
spomínanú „neželanú“ súčasť inštitútu výpomoci za situácie, keď sa rodinné vzťahy zhoršia, resp.rozvrátia. V danej spojitosti je žiaduce uviesť, že žalobkyňa ani len netvrdila, že by vo vzťahu k žalovanej
vykonala úkon, ktorým by jej čo i len rámcovo (nie to výslovne) dala najavo svoju vôľu nepokračovať
v plnení splátok v rámci výpomoci.

38. Súčasne je nesporné, že účet, z ktorého boli platené jednotlivé splátky úveru ŠFRB, bol/je spoločným
účtom žalobkyne a jej manžela a prostriedky na ňom vedené sú súčasťou ich BSM. Manžel žalobkyne
E. A. pri výsluchu na polícii (v rámci trestného stíhania ich syna B., nar. XXXX) výslovne dňa 22.1.2019
uviedol: „Platili sme im pôžičku aj platíme, je to vo výške neviem akej, to žena robí. Pomáhali sme im

vo všetkom, čo bolo treba“. Predmetné vyjadrenie jednoznačne potvrdzuje charakter plnení zo strany
menovaného a žalobkyne (jeho manželky) ako nenávratného plnenia.

39.VovzťahukE.A.(manželovižalobkyne)jepotrebnétieždoplniť,žebol„priamym“účastníkomkúpnej
zmluvy, ktorou sa predával rodinný dom č. súp. XXX v B. a s ním súvisiace pozemky. Súčasťou dotknutej
kúpnej zmluvy bolo prehlásenie syna menovaného B. A., nar. XXXX a žalovanej, že okrem záväzku voči

ŠFRB (vyrovnanému práve z kúpnej ceny za dom) nemajú voči tretím osobám žiadne záväzky. E. A.
síce nebol „pôvodcom“ tohto vyhlásenia, ale ako strana zmluvy bol oboznámený s jej celým obsahom,
čo výslovne potvrdil podpisom kúpnej zmluvy.
40. K uvedenému konštatovaniu sú relevantné záverečné ustanovenia zmluvy čl. VII. bod 1 veta druhá:
„Prehlasujú (účastníci zmluvy) tiež, že si zmluvu riadne prečítali, porozumeli jej a na základe súhlasu s jej

obsahom ju podpisujú“ a čl. VII. bod 6: „Každý účastník tejto zmluvy prehlasuje, že sa aktívne podieľal
na tvorbe obsahu dohody a jej súčastí a tento mohol pri uzavretí dohody individuálne ovplyvniť“. To
znamená, že hoci podľa tvrdení žalobkyne mal byť E. A. spolu s ňou (a to aj v čase uzavretia kúpnej
zmluvy)veriteľomžalovanejaichsynaB.A.,predmetnýtextkúpnejzmluvytakétotvrdenienepotvrdzuje;
naopak, ho vyvracia.

41. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že kúpnu zmluvu podpísala aj samotná žalobkyňa v pozícii zástupcu
syna B. A., nar. XXXX. V rámci výsluchu na okresnom súde uvedené – bez akéhokoľvek doplnenia
– (len) výslovne potvrdila. Na odvolacom pojednávaní „rozšírila“ toto tvrdenie o vyjadrenie, že zmluvu
vôbec nečítala. Takéto zmenené stanovisko nekorešponduje nielen s vyššie citovanými (záverečnými)

ustanoveniami zmluvy, ale nezodpovedá ani spôsobu, akým žalovaná uplatňuje svoje práva; čo je
dostatočne zrejmé aj z jej vystupovania v prebiehajúcom spore, vrátane výsluchu a vyjadrení na
pojednávaní odvolacieho súdu.
42. Relevantnou je taktiež účasť právneho zástupcu žalobkyne pri koncipovaní znenia predmetnej
kúpnej zmluvy. Výslovne potvrdil (na pojednávaní okresného súdu dňa 31.8.2023, v súvislosti s ktorým

procesným úkonom súdu sám iniciatívne dotknutú zmluvu predložil), že sa na tvorbe obsahu kúpnej
zmluvy aktívne podieľal. Napriek tomu, že v danom období (február 2021) zastupoval žalobkyňu
v prebiehajúcom súdnom spore (vedenom od apríla 2020) a žalujúca strana trvala na existencii
uplatňovaného nároku, pri koncipovaní textu zmluvy – osobitne záverečných ustanovení, ktoré sú
typickým miestom, kde sa využívajú odborné vedomosti a zručnosti advokátov súčinných pri formulovaní

obsahu zmluvy – akceptoval (ak nie priamo vytvoril) text, podľa ktorého žalovaná a jej bývalý manžel
okremzáväzkuvočiŠFRBnemajúvovzťahuktretímosobámžiadnezáväzky.Akvtomtosmerežalujúca
strana spochybňuje prístup žalovanej z hľadiska vedomosti o nároku uplatňovanom žalobkyňou;
uvedené ešte viac platí o žalujúcej strane, zahŕňajúcej tak bezprostredne žalobkyňu, ako aj jej právneho
zástupcu.

43. Na základe doteraz uvedeného krajský súd uzatvára, že plnenia poskytované žalobkyňou a jej
manželom na splácanie úveru ich syna B. A., nar. XXXX a žalovanej neboli plneniami bez právneho
dôvodu, ale mali základ v práve neregulovanom inštitúte tzv. výpomoci, z ktorého titulu v preskúmavanej
časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

44. Nad bezprostredný rámec tohto určujúceho záveru krajský súd dopĺňa, že taktiež v prípade
nepreukázania plnení žalobkyne (a jej manžela) titulom výpomoci by v konkrétnostiach súdenej veci
bol daný viac ako solídny základ na zamietnutie žaloby prostredníctvom korektívu dobrých mravov
(§ 3 Obč. zák.). Okrem už vymedzených širších súvislostí súdenej veci by v dotknutom smere bolo
relevantné, že v rozhodnom/žalovanom období žalovaná v rodinnom dome č. súp. XXX v B. nebývala.

Opustenie predmetného domu pritom z jej strany (spoločne s deťmi pochádzajúcimi z manželstva so
synom žalobkyne B. A., nar. XXXX) nebolo dobrovoľné. Naopak bolo dôsledkom dlhotrvajúcej trestnej
činnosti práve syna žalobkyne smerujúcej tak (prioritne) proti žalovanej, ako aj proti ich (v relevantnomobdobí maloletým) spoločným deťom. Za túto trestnú činnosť bol B. A., nar. XXXX aj pri mimoriadnom
znížení trestu odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
45.Prioritným(ajekonomickým)záujmomžalovanejtakvrelevantnomčasebolozabezpečiťbývaniepre

seba a svoje tri deti (vnúčatá žalobkyne). Ako už bolo uvedené i vyššie, žalovaná opakovane navrhovala
predaj domu a z neho vysporiadanie (všetkých) záväzkov. K uvedenému napokon i došlo, keď dom bol
predaný za veľmi (až extrémne) nízku cenu necelých 26.000 eur, zodpovedajúcu len zostatku úveru
zo ŠFRB a žalovaná z tohto svojho (spolu)vlastníctva nezískala pri vyporiadaní BSM žiaden profit. Ak by
splátky úveru neboli vykonávané a veriteľ, ktorý bol zároveň záložným veriteľom, by pristúpil k predaju

zálohu, z hľadiska majetkového prospechu by situácia žalovanej bola rovnaká; možno i lepšia, keďže
cena/hodnota získaná na dražbe iba niekoľkoročného (nového) rodinného domu by mohla byť vyššia
ako len 26.000 eur.
46. Zo zvukového záznamu z pojednávania pred okresným súdom dňa 31.8.2023 (pasáž cca medzi
minutážou44:00až46:00),ktorápasážvôbecniejezaznamenávpísomnejzápisnici,jezároveňzrejmé,
že žalobkyňa je aktuálnou vlastníčkou domu č. súp. XXX v B.. Keďže dôkazný návrh v tomto smere

podaný nebol a dôkazy z verejných registrov (t. j. i z katastra nehnuteľností) sa v zmysle § 185 ods. 2
CSP bez návrhu vykonávajú, len ak tieto registre nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore
so skutočnosťou, krajský súd dôkaz údajmi katastra nehnuteľností nevykonal. V súdenej veci ohľadne
predmetnej skutkovej okolnosti (aktuálneho vlastníctva rodinného domu č. súp. XXX v B.) totiž zhodné
skutkové vyjadrenia strán zodpovedali údajom katastra nehnuteľností.

47. Krajský súd dodáva, že v civilných veciach princíp dvojinštančnosti nie je ústavnou ani zákonnou
požiadavkou a taktiež nevyplýva z judikatúry ESĽP. Žalobkyňa, ktorá v tomto smere namietala postup
odvolaciehosúdu,žiadnetakétorozhodnutiaanineprezentovala,čiaspoňneoznačila.Naopak,výslovná
zákonná úprava Civilného sporového poriadku (§ 382, §385, § 388 či § 390) priamo predpokladajú

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bude odlišné od rozhodnutia súdu okresného.

48. Krajský súd zamietol návrh na vykonanie výsluchu B. A., nar. XXXX, ktorý bol požadovaný žalovanou
stranou, ku ktorému dôkaznému návrhu sa pripojila i žalobkyňa. Vzhľadom na skutkový stav ustálený
z ostatných vykonaných dôkazov nebol predmetný výsluch nevyhnutný.

49. Súčasne – bez ohľadu na zásadu koncentrácie konania, ktorá v tomto smere nebola stranami
rešpektovaná – návrh bol aj veľmi nekonkrétny, osobitne vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mali byť
výsluchom ustálené – „nech potvrdí alebo vyvráti vyjadrenie žalobkyne alebo žalovanej ohľadne platenia
úveru“ (žalovaná strana), resp. „nech sa vyjadrí k tomu, ako to bolo s finančným plnením (žalujúca
strana). Žalujúca strana pritom sama označovala vyjadrenia B. A., nar. XXXX za zavádzajúce, resp.

nepravdivé. Súčasne z vykonaného dokazovania, predovšetkým písomností zachytávajúcich vyjadrenia
menovaného v rámci viacerých konaní, je zrejmé, že tento „upravoval“ svoje tvrdenia podľa toho, ako
v tom-ktorom konaní vyhovovali jeho procesnej pozícii a predmetu konania.

50. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP

(v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i
odvolacieho) konania. Zamietnutie žaloby predstavuje plný úspech žalovanej v spore, z ktorého titulu
má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu – 100%.
51. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.