Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/214/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120210536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120210536.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, XXXXX F., G. C. E., zastúpenej právnym zástupcom, Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom,
so sídlom Kamenná 3607/29, Žilina a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu

starých rodičov: I. B., nar, XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XXX/XX, B., obaja
zastúpení zástupcom DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO:
51 174 227, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov- starých rodičov proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/211/2020-601 zo dňa 26. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 21P/211/2020-601 zo dňa 26. septembra 2024 z r u š u j e
a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o návrhu navrhovateľov na
nariadenie neodkladného opatrenia doručenom tamojšiemu súdu dňa 13.09. 2024 a konanie o návrhu
na nariadenie dní neodkladného opatrenia zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania

neodkladného opatrenia, ktorým by Okresný súd Žilina zakázal matke: C. D., nar. XX.XX.XXXX, E.
XXX, XXXXX F., G., akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami maloletého: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a to až do právoplatného skončenia veci o ustanovení majetkového opatrovníka
maloletému; prikázal pozastaviť vyplácanie sirotského dôchodku maloletému: A. B., nar. XX.XX.
XXXX do právoplatného skončenia veci o ustanovení majetkového opatrovníka maloletému a jeho
zdôvodnenie.

3. Okresný súd poukázal na zistenia z lustrácie v registri obyvateľov, z obsahu spisového materiálu a za
aplikácie § 2 ods. 1 CMP, § 9, § 161 ods. 1 a 2 CSP, Článku 1 bod 1 písm. b), Článku 1 bod 2, Článku 2
bod 7, Článku 7 bod 1, Článku 15 bod 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ,,nariadenie“) , § 325 ods. 1, § 326 ods.1 CSP rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. Okresný súd konštatoval, že aj keď má maloletý stále v zmysle lustrácie vykonanej v registri
obyvateľov evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, z obsahu spisu možno jednoznačne
vyvodiť, že sa maloletý dlhú dobu zdržiava na území Nemecka. Konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej o ustanovení majetkového opatrovníka tak

možno charakterizovať ako konanie s medzinárodným/cudzím prvkom, kedy je povinnosťou súdu
skúmať otázku právomoci slovenského súdu konať a rozhodnúť o takomto návrhu. Pri skúmaní otázkyprávomoci konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd vychádzal zo skutočnosti,
že Slovenská republika ako aj Nemecká spolková republika sú členmi Európskej únie, z ktorého
dôvodu je potrebné na vec aplikovať Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a

uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci
súdu je na základe nariadenia (Článok 7) obvyklý pobyt dieťaťa.

5. Nakoľko nariadenie neobsahuje legálnu definíciu pojmu ,,obvyklý pobyt dieťaťa“ bolo potrebné

vychádzaťprijehointerpretáciizustálenejjudikatúry.Vzmysleustálenejjudikatúrysabydliskomrozumie
miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného
súdu, alebo iného členského štátu. Nahlásený trvalý pobyt účastníkov konania v Slovenskej republike
má len evidenčný charakter. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt ako registrovaný právny stav nie je možné
stotožňovať, pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/40/2014). Obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok

a dôvodu fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte, pričom sa berú do úvahy miesto a podmienky
školskej dochádzky dieťaťa, ako aj rodinné a sociálne väzby v danom štáte (uznesenie NS SR sp.
zn. 5Cdo 313/2013, sp.zn. 5Cdo 86/2014). Obvyklý pobyt dieťaťa je určovaný na základe súhrnu
osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa
musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo

príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného
prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v
inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide

o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami,
s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je nemenný
a môžu nastať skutočností, s ktorými je spojený právny následok zmeny obvyklého pobytu dieťaťa
(uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP/43/2019).

6. Po ustálení si pojmu obvyklý pobyt dieťaťa sa okresný súd opätovne zaoberal zisťovaním existencie
právomoci a konštatoval, že v zmysle Článku 7 bod 1 nariadenia má v súvislosti s ustanovením
majetkového opatrovníka právomoc konať súd členského štátu, v ktorom mal maloletý v čase začatia
konania obvyklý pobyt (ak nariadenie neustanovuje inak v Článkoch 8 až 10). Výhrada Článkov 8 - 10
nariadenia sa vzťahuje iba na zachovanie právomoci vo vzťahu k právu styku (Článok 8) na právomoc vo

veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa (Článok 9) a na voľbu súdu (Článok 10).
Okresný súd skúmal nielen možnosť aplikácie Čl. 10 nariadenia, avšak z obsahu spisového materiálu
nezistil kumulatívne naplnenie podmienok na jeho aplikáciu, ale najmä možnosť aplikácie Článku 15
nariadenia týkajúceho sa predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení v naliehavých prípadoch.

7. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie o neodkladného opatrenia okresný súd konštatoval,
že nie je možné na daný prípad aplikovať Článok 15 nariadenia, nakoľko tento dáva súdom iného
členského štátu ako je členský štát obvyklého pobytu dieťaťa (ktoré kritérium je rozhodné pre
určenie právomoci v tomto konkrétnom prípade) možnosť atrahovať právomoc konať a rozhodnúť o
neodkladnom opatrení iba v prípade, ak súd členského štátu, na ktorom bol návrh podaný vyhodnotí,

že neodkladnému opatreniu v jeho navrhovanom znení je potrebné (vzhľadom na okolnosti prípadu)
vyhovieť a bezodkladne tak upraviť pomery.

8. Okresný súd nevzhliadol naliehavosť a bezodkladnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko z obsahu spisu mal preukázané, že jediné finančné prostriedky maloletého, o

ktorých by bolo možné neodkladným opatrením rozhodnúť (petit I. návrhu) sú: sirotský dôchodok
ako dôchodková dávka, ktorej účelom je zabezpečiť sirote (v tomto prípade maloletému) príjem v
prípade úmrtia rodiča (v tomto prípade otca) a zostatok z výťažku dobrovoľnej dražby pripadajúci na
maloletého ako záložcu, ktorý je zložený do notárskej úschovy. Nakoľko účelom sirotského dôchodku
je suplovať vyživovaciu povinnosť zomrelého rodiča k maloletému dieťaťu a navrhovatelia v návrhu

nielenže neosvedčili tvrdené skutočnosti, že matka tieto finančné prostriedky používa inak, ako na
výživu maloletého (to, že matka finančné prostriedky po ich pripísaní na účet maloletého vyberie
nemožno považovať za skutočnosť hodnoverne preukazujúcu, že tieto finančné prostriedky neslúžia
na úhradu základných životných potrieb maloletého), nemožno bezodkladnosť postaviť ani na tvrdenínavrhovateľov, že maloletý, keby matka tieto peniaze nevyberala, by mala od roku 2020 doteraz
nasporenú sumu sirotského dôchodku vo výške 16 800,- Eur, nakoľko táto dávka má slúžiť na suplovanie
vyživovacej povinnosti zomrelého rodiča. Nejedná sa o dávku na tvorbu úspor ako v návrhu prezentujú

navrhovatelia. Čo sa týka finančných prostriedkov zložených v úschove notára, notárska úschova sama
osebe predstavuje inštitút zabezpečujúci obmedzenie dispozičného práva matky s peniazmi ľubovoľne
nakladať. Z uvedeného dôvodu ani v prípade týchto finančných prostriedkov nevzhliadol okresný súd
potrebu bezodkladne upraviť pomery.

9. Ohľadom petitu I. okresný súd podotkol, že tento nie je dostatočne určitý, a taktiež teda možno
považovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za nezrozumiteľný, a teda vo svojej
podstatezanevykonateľnýzdôvoduabsenciešpecifikáciefinančnýchprostriedkov,nakladaniesktorými
malo byť matke maloletého neodkladným opatrením zakázané.

10. S poukazom na rozhodné články nariadenia a ustanovenia vnútroštátneho poriadku okresný súd

skonštatoval, že mu neprislúcha rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Keďže v danom prípade nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vyhlásil, že nemá právomoc
konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konanie zastavil.

11. K petitu II. podaného návrhu, ktorým navrhovatelia žiadali prikázať pozastaviť vyplácanie sirotského

dôchodku maloletému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, okresný súd poukázal na § 7, §
10 ods. 1 CSP a skonštatoval, že nielenže je tento petit nevykonateľný z dôvodu, že v ňom absentuje
špecifikácia k subjektu, voči ktorému má príkaz na pozastavenie výplaty dávok smerovať, ale aj v
prípade, že by bol subjekt dostatočne špecifikovaný a slovenský súd by mal právomoc založenú
nariadením, nepatrí do právomoci všeobecného súdu o takomto návrhu rozhodnúť.

12. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. d), f) a h) CSP. Navrhovatelia nesúhlasili so záverom okresného súdu, že maloletý sa dlhodobo
zdržiava na území Nemecka, teda, že centrum záujmov maloletého sa ku dňu vydania rozhodnutia
sústreďuje v Nemecku, pretože neexistujú skutočnosti a dôkazy, podľa ktorých by bolo jednoznačné,

kde sa maloletý dlhodobo zdržiava. Navrhovatelia majú vedomosť, že maloletý sa nachádza pravidelne
dlhodobo aj na území Slovenskej republiky, hoci matka im kontakt s maloletým neumožňuje. Okresný
súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého vychádza len z tvrdení matky, ktoré nemožno v tomto
konaní brať v úvahu bez ďalšieho overenia skutočností, nakoľko v konaní pod sp. zn. 21P/211/2020 sa
riešiaviaceréveciakonaniesavedievpodstatepráveprotimatke,ktorásamuúčelovovyhýbaakonanie

úmyselne predlžuje. Dali do pozornosti aj súdu známu skutočnosť trestného konania, ktoré sa vedie
proti matke kvôli tomu, že porušila povinnosti pri správe majetku maloletého. Je namieste, aby okresný
súd tvrdenia matky dodatočne verifikoval a nemal ich bez ďalšieho za pravdivé. Podľa navrhovateľov
okresný súd koná v rozpore so záujmami maloletého, pretože za 4 roky neurobil žiadne opatrenia na
ochranu jeho majetku, v dôsledku čoho maloletý prišiel o množstvo peňazí, bol mu vydražený byt, o

svoje peniaze prichádza. Ak by súd v tomto konaní prihliadol na záujem maloletého, aj za predpokladu,
že by skutočne nemal právomoc vo veci konať, mohol postupovať podľa Článku 13 nariadenia. V
tomto prípade sa jedná o majetok maloletého, ktorého zostatok je už len zlomkom majetku, ktorý
maloletému zostal po protiprávnom konaní matky, nachádza sa na území Slovenskej republiky (peniaze
po dražbe v notárskej úschove a sirotský dôchodok maloletého). Ak by okresný súd prihliadal na záujem

maloletého, aj za predpokladu, ak by skutočne nemal právomoc v tejto veci konať, mohol postupovať
aj podľa Článku 15 nariadenia. V tomto prípade však neprijal žiadne opatrenia. Odvolatelia zároveň
poukázali aj na ustanovenie § 39 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom. Podľa odvolateľov, ak aj mal okresný súd za to, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné vyhovieť, tak vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj

bez návrhu, mohol sám vydať neodkladné opatrenie iného znenia s cieľom ochrany majetku maloletého
a v záujme maloletého. Ak okresný súd uvádza, že navrhovatelia neosvedčili skutočnosti, že matka
finančné prostriedky používa inak, ako na výživu maloletého, tak sa opomenul vyporiadať aj s faktom, že
matkapeniazevybralaviackrátzbankomatu,ktorýsanachádzavherni,ktorúmatkačastonavštevovala.
Čo sa týka peňazí v notárskej úschove, tak okresný súd sa mylne domnieva, že notár matke ako

zákonnému zástupcovi, ktorý spravuje majetok maloletého, nevydá predmetné finančné prostriedky. Ak
matka maloletého zastupuje a spravuje jeho majetok, notár je povinný jej finančné prostriedky vydať.
Matka o tieto finančné prostriedky notára žiadala, avšak notár z opatrnosti čaká na rozhodnutie vo veci
ustanovenia majetkového opatrovníka. Okresný súd by preto v tomto prípade mal zasiahnuť a chrániťmajetok maloletého, a to aj vydaním neodkladného opatrenia vo veci. Ak okresný súd podotkol, že
navrhovaný petit I. nie je určitý a, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti je možné
považovať za nezrozumiteľný a vo svojej podstate nevykonateľný, tak z odôvodnenia uznesenia nie je

jasné, prečo by mali byť finančné prostriedky špecifikované. Jedná sa o záujem maloletého, ochranu
jeho majetku, cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli všetky a akékoľvek finančné
prostriedky maloletého, a to jednak tie známe ako aj neznáme, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť. Tieto
finančné prostriedky nie je nutné špecifikovať, a preto navrhovaný petit v bode I. je určitý a zrozumiteľný.
Ak okresný súd v odsekoch 12., 13. a 14. uvádza, že nepatrí do právomoci všeobecného súdu o takomto

návrhu rozhodnúť, absentuje zdôvodnenie prečo tomu tak je, bez ohľadu na ustanovenie § 10 ods. 1
CSP, a preto je odôvodnenie uznesenia nedostatočné a nezrozumiteľné. Podľa navrhovateľov aj petit v
bode II. je vykonateľný a nie je potrebné špecifikovať subjekt, voči ktorému má príkaz na pozastavenie
výplaty dávok smerovať, nakoľko v Slovenskej republike sirotský dôchodok vypláca len jedna inštitúcia.
Podľa odvolateľov napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho
právneho posúdenia veci a s ohľadom na nerešpektovanie záujmu maloletého je tu iná vada majúca za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti, ktorému zákon odvolanie pripúšťa,

preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 65, § 66 CMP postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie okresného
súdu podľa § 389 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Podstatou odvolania navrhovateľov bol nesúhlas s posúdením okresného súdu, pokiaľ vyslovil, že
nemá právomoc konať o návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i s prijatými
závermi, že sa maloletý dlhodobo zdržiava na území Nemecka, ktoré je centrom jeho záujmu.

15. Okresný súd v rámci skúmania svojej právomoci vo veci návrhu navrhovateľov na nariadenie

neodkladného opatrenia, vychádzal z Článku 7 ods. 1 a Článku 15 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č.
2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie),
v súlade s ktorým vyhodnotil obvyklý pobyt maloletého A. v čase začatia konania v Nemecku, čím
konštatoval, že nie je daná právomoc slovenského súdu.

16. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že záver okresného súdu
o nedostatku jeho právomoci vo veci návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia je
predčasný, pretože nemá základ v správnom vyhodnotení momentu začatia konania, ako ani správnom
právnom posúdení veci, pokiaľ na vec aplikoval Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie).
17. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sp.zn. 21P/211/2020 odvolací súd zistil, že navrhovatelia
sa vo veci samej o.i. domáhajú obmedzenia rodičovských práv matke maloletého dieťaťa žiadajúc
zároveň, aby bol maloletému dieťaťu ustanovený opatrovník vo veci správy jeho majetku. Prvotné
podanie vo veci zo dňa 05.10.2020 (č.l. 48 spisu), ktorým žiadali, aby okresný súd vykonal potrebné

procesné úkony súvisiace so správou majetku maloletého A., pretože matka maloletého, ako jeho
zákonná zástupkyňa, spravuje jeho majetok, ktorý nadobudol na základe dedičského konania po svojom
otcovi, v rozpore so záujmami maloletého A., bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 06.10.2020
a bolo vedené pod sp.zn. 30P/210/2020. Podľa Úradného záznamu o spojení veci zo dňa 12.10.2020
(č.l. 47 spisu) bola vec týkajúca sa správy majetku maloletého pripojená k spisovému materiálu skôr

napadnutej veci sp.zn. 21P/211/2020, pod ktorou sú veci týkajúce sa maloletého A. na okresnom súde
vedené. Následne navrhovatelia v konaní týkajúcom sa správy majetku maloletého dňa uskutočnili
podania zo dňa 29.12.2020 a dňa 28.04.2021, v rámci ktorých doložili listiny, žiadali zabezpečiť dôkazy
vo veci správy majetku (č.l. 89-90; 98-101 spisu), pozbaviť matku práva nakladať s majetkom maloletého
a určiť nového správcu majetku maloletého zdôrazňujúc, že matka maloletého sa úmyselne vyhýba

plneniu záväzkov vyplývajúcich jej z uznesenia o dedičstve č.k. 37D/260/2019-64 po otcovi maloletého,
ktoré v mene maloletého A. prijala, a tým sa zaviazala spravovať majetok v prospech maloletého.
Doterajšie konanie matky je v rozpore s tým, k čomu sa zaviazala a navrhovatelia majú dôvodné obavy
z nehospodárneho nakladania s majetkom, v dôsledku ktorého môže maloletému vzniknúť neúmernéfinančné zaťaženie v podobe dlhov. Dňa 09.05.2022 navrhovatelia do konania doručili urgenciu na
vykonanie procesných úkonov (č.l. 124-126 spisu), ktorou žiadali, aby súd obmedzil matke maloletého
dieťaťa rodičovské práva týkajúce sa nakladania s majetkom maloletého, a aby maloletému ustanovil

opatrovníka vo veci správy jeho majetku.
18. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
19. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

20. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
21. Podľa Článku 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
22. Podľa Článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003) sa
toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
23. Podľa Článku 1 ods. 2 písm. e) Nariadenia č. 2201/2003 záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b)
sa môžu týkať najmä: opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania

s majetkom dieťaťa.
24. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
25. Podľa Článku 72 Nariadenia č. 2201/2003 toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.

Nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2005, s výnimkou článkov 67, 68, 69 a 70, ktoré sa uplatňujú 1.
augusta 2004.
26. Podľa Článku 100 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111) toto

nariadeniesavzťahujelennakonaniazačaté,naverejnélistinyúradnevyhotovenéalebozaregistrované
a na dohody zaregistrované 1. augusta 2022 alebo po tomto dni. Nariadenie (ES) č. 2201/2003 sa
naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých, na verejné listiny úradne vyhotovené
alebo zaregistrované a na dohody, ktoré sa stali vykonateľnými v členskom štáte, v ktorom boli
uzatvorené pred 1. augustom 2022 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

27. Podľa Článku 104 ods. 1 Nariadenie č. 2019/1111 s výhradou článku 100 ods. 2 tohto nariadenia je
nariadenie (ES) č. 2201/2003 zrušené od 1. augusta 2022.
28. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil začiatok konania o návrhu navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia jeho doručením okresnému súdu dňa 13.09.2024, tak s týmto záverom sa
odvolací súd nestotožnil, nakoľko z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že navrhovatelia návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia podali už v priebehu konania vo veci samej, t.j. o ustanovenie
majetkového opatrovníka maloletému A., ktoré sa začalo už dňa 06.10.2020 podaním návrhu na začatie
konania o ustanovenie majetkového opatrovníka.
29. Odvolací súd ďalej uvádza, že ak súd prvej inštancie svoju právomoc posudzoval za aplikácie Článku
7 a Článku 15 Nariadenia č. 2019/1111, vec nesprávne právne posúdil s ohľadom na vyššie citovaný

Článok 100 ods. 1 a 2 v spojení s Článkom 104 ods. 1 Nariadenia č. 2019/1111, ktoré prechodné
ustanovenia regulujú aplikáciu Nariadenia č. 2019/1111 len na konania začaté dňom 1. augusta
2022, alebo po uvedenom dátume nasledujúcimi dňami. Pokiaľ konanie o ustanovenie majetkového
opatrovníka, v štádiu ktorého bol podaný navrhovateľmi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
začalo podaním návrhu navrhovateľov pred dátumom 1. augusta 2022, tak na právne posúdenie bolo

potrebné aplikovať ustanovenia Nariadenia č. 2201/2003 v súlade s citovaným Článkom 72, ako na
konanie začaté od 1. marca 2005 a neskôr.
30. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Nariadenia č. 2201/2003 dospel odvolací súd k záveru,
že pre účely určenia právomoci v prejednávanej veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo potrebné vychádzať z jeho Článku 8 a skúmať obvyklý pobyt maloletého A. v čase začatia konania,

t.j. dňa 06.10.2020.
31. Správne okresný súd v odseku 5. napadnutého uznesenia konštatoval, že pojem „obvyklý pobyt“,
ktorý je určujúcim kritériom súdu členského štátu, ktorý má právomoc vo veci konať, nemá legálnu
definíciu, čím je pre jeho interpretáciu potrebné vychádzať z ustálenej rozhodovacej činnosti. Na tomtomieste krajský súd uvádza, že Nariadenie č. 2201/2003 sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho
spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho
práva.

32. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-523/07 zo dňa 2. apríla 2009, ods. 44., vyložil pojem obvyklý
pobyt v zmysle Článku 8 ods.1 Nariadenia č. 2201/2003 tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje
istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové

znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
33. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii
obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a
kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať
predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie
a stabilné bydlisko.

34.Vychádzajúczobsahusúdnehospisusp.zn.21P/211/2020dospelodvolacísúdkzáveru,žemaloletý
A. mal ku dňu začatia konania vo veci samej, ktorý moment odvolací súd ustálil odlišne od názoru súdu
prvej inštancie na deň 06.10.2020 obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ - v Slovenskej republike, ktorý
bol v čase začatia konania centrom jeho záujmu a jeho trvalejším a stabilnejším bydliskom. K prijatým
záverom krajský súd zohľadnil zistený stav súdom prvej inštancie, a to, že maloletý A. bol do 01.10.2020

prihlásenýnadochádzkuvmaterskejškolenaSlovensku,ktoréhoštátubolzároveňvrozhodnomobdobí
(i v súčasnosti) štátny občan s vytvorenými sociálnymi väzbami na školský kolektív, čo je vo veku 5
rokov (v čase začatia konania) pri maloletých deťoch bežné, že ich sociálne väzby smerujú do školských
kolektívov, v ktorých sú začlenené. Pokiaľ maloletý s matkou až v priebehu mesiaca september 2020
začal bývať v Nemecku, kde ho matka dátumom 01.12.2020 prihlásila i do materskej školy, nemožno

konštatovať, že Nemecká spolková republika ako členský štát bola miestom začlenenia maloletého
do sociálneho prostredia v rozsahu definície obvyklého pobytu v súlade s ustanoveniami Nariadenia
č. 2201/2003 i vyššie citovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Na účel posúdenia individuálnych
osobitostí prejednávanej veci odvolací súd zohľadnil i trvanie pobytu maloletého A. v Nemecku v čase
začatiakonaniavovecisamejčo,akovyplynulozobsahuspisovéhomateriálu,bolocca2-3týždne,kedy

maloletý pochopiteľne nemohol nadviazať také väzby, ktoré by opodstatňovali záver, že jeho obvyklým
pobytom v čase začatia konania je členský štát EÚ - Nemecká spolková republika. Z uvedeného
na rozdiel od okresného súdu, je možné konštatovať, že maloletý mal v čase začatia konania vo
veci samej ako rozhodujúceho momentu (Článok 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003) pre posúdenie
kritérií právomoci uvedených v Nariadení č. 2201/2003 ešte stále obvyklý pobyt na Slovensku, čím

bola založená právomoc slovenského súdu vec o ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému
A. sp.zn. 21P/211/2020 prejednať a rozhodnúť, a tým bola daná i právomoc Okresného súdu Žilina
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľmi v priebehu konania
o ustanovenie majetkového opatrovníka.
35. Krajský súd zároveň prihliadol i na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ako vodiaci princíp rodinného

práva (vnútroštátneho), ktorý je významný i v kontexte ustanovení citovaného Nariadenia č. 2201/2003,
pokiaľ kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú
tvorenétak,abyzodpovedalinajlepšiemuzáujmudieťaťa(bod(12)preambulyNariadeniač.2201/2003)
a tento považoval za potrebné brať na zreteľ i v odvolacom konaní. V zásade možno ustáliť, že najlepší
záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný vždy v konkrétnej situácii individuálne.

Odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ je predmetom prejednávanej veci ochrana majetkových záujmov
maloletého sústredených na území Slovenskej republiky, vychádzajúc z takto zistených skutočností, je
i v záujmu maloletého A., aby vec týkajúcu sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejednal
a rozhodol všeobecný súd Slovenskej republiky v súlade s Článkom 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003.
36. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ by aj v súčasnosti bolo za možné obvyklý pobyt

maloletého A. považovať Nemeckú spolkovú republiku, tak určujúci je Článok 8 ods. 1 Nariadenia č.
2201/2003, ktorý tým, že odkazuje na čas začatia konania na súde členského štátu, vyjadruje zásadu
zachovania právomoci, podľa ktorej tento súd nestráca svoju právomoc ani vtedy, ak v priebehu konania
dôjde k zmene miesta obvyklého pobytu dotknutého dieťaťa, pokiaľ nie sú dané výhrady ustanovení
Článkov 9, 10 a 12, ktoré výhrady na prejednávanú vec - úpravu opatrení týkajúcich sa správy,

udržovania, alebo nakladania s majetkom dieťaťa nedopadajú.
37. Krajský súd pri vymedzení pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý má odzrkadľovať istú mieru začlenenia
dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, vzal do úvahy osobitné skutkové okolnosti daného
prípadu, a to, že Slovenská republika je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa a navrhovanéneodkladné opatrenie sa týka správy, udržiavania a nakladania s týmto majetkom, rozhodol o zrušení
napadnutého uznesenia okresného súdu, pretože má za to, že je daná právomoc okresného súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Okresný súd po vrátení veci sa bude zaoberať tým, či sú v danom prípade

splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
38. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.