Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8719200338.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr.
Andreja Radomského a Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, I., o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 825,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 20C/2/2019-46 z 27.8.2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Poprad

č. k. 20C/2/2019-72 z 18.5.2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v znení opravného uznesenia a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.“

2.Rozhodoltakvkonanívedenomožalobedoručenej16.01.2019,ktorousažalobkyňavočižalovanému

domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 825,- eur a náhrady trov konania. V podanej
žalobe tvrdila, že dňa 12.02.2016 ju navštívil žalovaný, s ktorým následne uzavrela zmluvu na dodávku
plastových okien a uhradila mu preddavok v celkovej sume 1 875,- eur. Nakoľko následne od zmluvy
odstúpila, z poskytnutého preddavku jej bola vrátená len suma 1 050,- eur; žalovaný sa tak na jej úkor
bezdôvodne obohatil, z dôvodu, ktorého žiadala toto obohatenie vydať.

3. Prípad právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 ods. 2, § 458 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), čl. 7, čl. 8, § 60, § 61, § 219 ods. 3,
§ 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
a nárok na náhradu trov konania podľa § 255 CSP.

4. Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že zmluvou o dielo č. XXXX-X J. XX.XX.XXXX si žalobkyňa

v spoločnosti K. L., B. objednala dodávku XX ks plastových okien a zmluvou o dielo č. A. si žalobkyňa
v spoločnosti K. L., B. objednala dodávku XX ks plastových okien a tiež plastové vchodové dvere. Ďalej
vychádzal zo zistenia, že dohodou o zrušení zmluvy z XX.XX.XXXX sa žalobkyňa a osoba označená
ako M. N. dohodli na zrušení zmluvy o dielo č. N. J. XX.XX.XXXX a vrátenie uhradeného preddavku.
Zoznámeniazo17.02.2016ustálil,žežalobkyňapožiadalaspoločnosťK.L.,B.ozrušeniezmluvyč.N.J.
XX.XX.XXXX, O. XXXX-X J. XX.XX.XXXX a tiež zmluvy o dielo zo XX.XX.XXXX. Z predložených zmlúv

o dielo súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uhradila preddavky v sume 1600,- eur, 75,- eur a 200,-
eur. J. H. P. N. Q. C. R. B. H. S. B. (pôvodne K. L., B.) súd zistil, že žalobkyňa žiadala o zrušenie zmluvyč. A. J. XX.XX.XXXX so žalovaným s tým, že pôvodná zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX I. O. N..
Z uznesenia H. M. I. J. G. I., oddelenia poriadkovej polície H. H. I. J. B. J. C. XX.XX.XXXX, O.: H./B., súd
zistil, že podanie (trestné oznámenie) žalobkyne bolo povereným príslušníkom PZ odmietnuté, nakoľko

nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, P. P. M. Q. J. H. C. B. B. H. S. B. (pôvodne K.
L., B.) a tejto spoločnosti uhradila preddavky dohodnuté v zmluvách.

5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby sa niekto

stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným); či však žalobca bude v spore úspešný, závisí od
toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).

S poukazom na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého je dokazovanie v sporovom konaní založené na prejednacej
zásadeazistenýskutkovýstavjevýsledkomdôkaznejaktivityúčastníkov,uzavrel,žežalobkyňažiadnym
spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď naopak, v konaní
bolo preukázané, že zmluvy žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou K. L., B. (G. B. H. S. B.) a v prospech
uvedenej spoločnosti tiež žalobkyňa uhradila dohodnuté preddavky. V konaní bolo preukázané, že

žalovaný vo vzťahu k žalobkyni komunikoval za spoločnosť K. L., B., resp. za osobu označenú ako M. N.
a nie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Preto žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
ale osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie by mala byť spoločnosť, ktorej žalobkyňa preddavky
hradila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prevej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo sporových
strán náhradu trov konania nepriznal.

6. Voči napadnutému rozsudku podala v celom rozsahu odvolanie žalobkyňa, obsahovo sa týkajúce
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. nesprávneho zistenia skutkového stavu
veci a nesprávneho právneho posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázala v ňom na skutočnosť,
že už 17.02.2016 došlo z jej strany k zaslaniu žiadosti o zrušenie zmluvy o dielo č. N. J. XX.XX.XXXX a

že dňa 23.02.2016 osobne navštívila sídlo spoločnosti K. L., B., kde bola usmernená, že záležitosť má
riešiť osobne so žalovaným. Pri stretnutí s ním označeného dňa sa so žalovaným dohodla na vrátení
preddavkov v dvoch splátkach. Mala za to, že spoločnosti K. L., B., resp. pánovi M. N. nemohli vzniknúť
žiadne právne dôvody ani náklady na nevyplatenie zvyšnej dlžnej sumy a celá čiastka zaplatenej zálohy
z oboch zmlúv jej mala byť vrátená, čo mal počas výsluchu na obvodnom oddelení I. G. B. pán A. C.,

konateľ spoločnosti K. L., B., potvrdiť. So žalovaným sa za účelom doriešenia nevyplatenej dlžnej sumy a
konečného doriešenia veci snažila počas obdobia od osobného stretnutia dňa 23.02.2016 skontaktovať
skoro denne, naposledy 31.07.2019. Poukázala na to, že zamestnancami i vedením spoločnosti K. L.,
B., ako aj samotným žalovaným jej bolo opakovane uvádzané, že dlžnú sumu musí vrátiť žalovaný.
Keďže žalovaný sám priznal, že práve on je povinný žalobkyni vrátiť dlžnú sumu, má za to, že zo

strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. K tomuto svojmu názoru poukazovala na
trestný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/6/2018 z 24.01.2018, vydaný vo veci poškodenej
pani T., bytom v D. E., v ktorom bolo žalovanému dokázané prisvojenie si cudzej veci, a to finančnej
hotovosti v sume 2000,- eur poskytnutej mu za účelom spísania zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola
výmena okien, kde žalovaný vystupoval ako externý spolupracovník spoločnosti K. L., B., hoci si tieto

finančné prostriedky ponechal. Preto žiadala zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný
bude zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 825,- eur ako aj nahradiť jej trovy konania
spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch.

7. Žalovanému bolo odvolanie súdom prvej inštancie účinne doručené pri jeho výsluchu konanom

28.03.2025; k doručenému odvolaniu sa však žalovaný následne ani do rozhodnutia odvolacieho súdu
písomne nevyjadril.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru o naplnení žalobkyňou
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťodvolateľomvznesenýchodvolacíchdôvodov

ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a

na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Vyhodnotenie
vykonanýchdôkazovsúdmusíuviesťvodôvodnenírozsudkupodľa §220ods.2CSP.Voľnéhodnotenie
dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho

dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu
k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS
214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 CSP, ktoré citoval v bodoch 14. a 15. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Keďže napadnutý rozsudok nemá povahu rozsudku pre zmeškanie v prospech
spotrebiteľa, je zjavné, že súd prvej inštancie mal za to, že v súdenom prípade ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, pri ktorom nie sú skutkové tvrdenia strán sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1000,-eur.

14. V súvislosti s rozhodnutím sporu postupom podľa ust. § 297 CSP bez nariadenia pojednávania
odvolací súd poukazuje na to, že označené ustanovenie upravuje výnimku zo zásady ústnostiv spotrebiteľských sporoch. Zmyslom tejto právnej úpravy je poskytnúť lepšiu ochranu právam
spotrebiteľov, a to jednak dodržaním princípu ústnosti a jednak aj obmedzením výnimiek z tohto
princípu. V zásade formulácia tohto ustanovenia korešponduje s formuláciou ust. § 177 ods. 2 písm.

a) CSP, na základe čoho možno abstrahovať ich spoločné znaky, ktorými sú: (i) jednoduché právne
posúdenie veci, (ii) nespornosť skutkových tvrdení sporových strán a (iii) bagateľný cenzus (jeho
výška sa v oboch zákonných ustanoveniach líši). Zámerom prvých dvoch znakov je dosiahnutie toho,
aby nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie,
ako aj nevyhnutnosť ústneho prejednania argumentov strán týkajúcich sa právneho posúdenia sporu.

Bagateľný cenzus je v prípade spotrebiteľských sporov nižší (1 000,- eur) ako pri ostatných sporoch (2
000,- eur), a to práve z dôvodu poskytnutia väčšej ochrany spotrebiteľským právam prostredníctvom
bezprostredného a ústneho konania. Pre možnosť vydania rozhodnutia v spotrebiteľskom spore bez
nariadenia pojednávania však musia byť kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky
vyplývajúcezust.§297písm.b)CSP.Prísnejšiepodmienkynaprejednaniesporovejvecibeznariadenia
pojednávania v spotrebiteľských sporoch vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie

chránené dodržaním princípu ústnosti v civilnom procese s obmedzením výnimiek z tohto princípu.

15.Skôr,akosúdvsporovomkonanípristúpikvykonávaniudôkazov,identifikuje,ktoréskutkovétvrdenia
strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný
význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na

základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán a tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí.Priprevzatízhodnýchtvrdenístránjevšaksúdlimitovanývtomsmere,žezaskutkovýzáklad
svojho rozhodnutia nemôže vziať také zhodné tvrdenia strán, pri ktorých existuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom

súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, je potrebné
ohľadom nich vykonať dokazovanie. V sporom konaní strana musí navrhnúť dôkazy na ich preukázanie,
avšak v konaniach s ochranou slabšej sporovej strany, akým je aj spotrebiteľský spor, táto zásada
ustupuje, keď podľa § 295 CSP môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného konštatuje, že bez nariadenia pojednávania môže
súd prvej inštancie (obzvlášť v spotrebiteľskom spore, t.j. s ochranou slabšej procesnej strany) vec
prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na
základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové

okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 CSP upravuje podmienku, že
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp.
zo skutkových tvrdení strán, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného
dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú

zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že
teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo
neunesenia dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila (neuniesla) svoju povinnosť
tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú
(nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne

posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to
bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu
povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, t. j. určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť tiež
svoje predbežné právne posúdenie veci, teda informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností

a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

17. V prejednávanom spore žalobkyňa tvrdila existenciu bezdôvodného obohatenia žalovaného v
rozsahu žalovanej sumy z dôvodu podpisu zmlúv o dielo, ktorých predmetom mala byť výmena
okien, vchodových dverí a žalúzií na jej rodinnom dome, ich uzavretie pod psychickým tlakom

a následné zrušenie týchto zmlúv ústnou dohodou, resp. odstúpením ako aj dohodu o postupnom
splatení vyplateného preddavku žalovaným. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobkyne síce výslovne
nepoprel, keďže sa k podanej žalobe do vydania napadnutého rozsudku nevyjadril, avšak provinštančný
súd nie všetky tieto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za preukázané, napr. o vyplatení súm1600,- eur, 200,- eur a 75,- eur žalovanému, v súvislosti s ktorými uzavrel, že tieto sumy žalobkyňa
zaplatila spoločnosti K. L., B., ako aj že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o bezdôvodnom
obohatení žalovaného na jej úkor podľa súdu prvej inštancie nepredložila potrebné dôkazy, z dôvodu

ktorého nebolo možné vo vzťahu k týmto nepreukázaným tvrdeniam žalobkyne aplikovať ust. § 151
CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 246/2019 z 11.06.2019). Z napadnutého rozsudku nemožno zistiť, ako bolo posúdené tvrdenie
žalobkyne o uzavretí zmlúv pod psychickým tlakom, následné zrušenie týchto zmlúv ústnou dohodou,
resp.odstúpenímakoajtvrdenietýkajúcesajejdohodysožalovanýmopostupnomsplatenívyplateného

preddavku žalovaným. Súčasne nebola dostatočne objasnená ani povaha a obsah právneho vzťahu
medzi žalovaným a spoločnosťou K. L., B., z dôvodu ktorého možno považovať za predčasný aj záver,
že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni konal len za túto spoločnosť.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval právny titul uplatneného nároku za nepreukázaný (teda za
sporný), nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a nemohol žalobu voči žalovanému

zamietnuť bez pojednávania pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne. Pretože skutkový stav už
nebol nesporný, súd prvej inštancie mal na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, na ktorom mal
strany oboznámiť postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za
ne-/sporné a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti
konania; ďalej by už bolo na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa ust. § 181 ods. 4 CSP stranám

ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy (predložiť chýbajúce dôkazy ohľadne právneho titulu a
ohľadne existencie žalovanej pohľadávky).

19. Ako vyplýva z cit. ust. § 297 CSP, rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania je

koncipované len ako možnosť, nie ako povinnosť a vždy je vecou konajúceho súdu, aby vzhľadom na
konkrétne okolnosti každej prejednávanej veci starostlivo zvážil, či je takýto postup namieste, a to najmä
so zreteľom na potrebu zabezpečenia dostatočného priestoru na realizáciu procesných práv sporových
strán a zásady spravodlivého súdneho konania, vrátane zásady predvídateľnosti postupu súdu v konaní.
Ak vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možno takýto priestor poskytnúť iba v rámci nariadeného

pojednávania, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, teda len verejným
vyhlásením rozsudku. O taký prípad ide aj vtedy, ak súd mieni žalobu ako nedôvodnú, čo i len sčasti
zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

20. Súd je teda povinný nariadiť pojednávanie v prípade, ak by v dôsledku rozhodnutia vo veci bez jeho

nariadenia, kedy sa nepoužije ust. § 181 ods. 2 CSP (súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná
a uvedie tiež svoje predbežné právne posúdenie veci), boli vzhľadom na okolnosti veci, postup súdu
a jeho rozhodnutie prekvapivé. Cieľom zavedenia ust. § 181 ods. 2 do CSP bolo predovšetkým zvýšiť
predvídateľnosť postupu a rozhodovania súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. Týmito

ustanoveniami sa má sporovým stranám vytvoriť procesná možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu
prispôsobiť realizáciu jeho procesných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo
dňa 14. 04. 2011 alebo sp.zn. 3Mcdo/18/2010 zo dňa 17. 02. 2011).

21. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného

skutkového stavu, z dôvodu ktorého je potrebné jeho záver o nepreukázaní žalobkyňou uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za predčasný. S ohľadom na toto zistenie
neostávalo odvolaciemu súdu iné ako napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

22. Úlohou prvoinštančného súdu po vrátení veci bude vo vyššie uvedených intenciách opätovne
vyhodnotiť, ktoré skutkové tvrdenia sporových strán možno považovať v zmysle ust. § 151 CSP za
nesporné s tým, že v prípade dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne, tieto
si nemôže súd prvej inštancie osvojiť ako podklad pre ustálenie skutkového stavu (§ 186 ods. 2 CSP).

V prípade ak skutkové tvrdenia žalobkyne nebudú vyplývať z dôkazov predložených žalobkyňou súdu
na ich preukázanie (§ 132 ods. 3 CSP); je povinnosťou procesného súdu vo veci nariadiť pojednávanie,
na ktorom sporovým stranám umožní oboznámiť ich postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nie a umožniť sa k nim vyjadriť tak, aby bolazachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania. Len v prípade, ak skutkové tvrdenia strán budú
skutočne nesporné, bude možné o žalobe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, kedy (na nesporné
tvrdenia) nie je súdom vykonávané dokazovanie (§ 188 CSP) a za základ zisteného skutkového stavu

možno vziať nesporné tvrdenia strán bez toho, aby súd posudzoval ich existenciu a pravdivosť na
základe predložených dôkazov (§ 215 CSP).

23. Pri právnom posúdení prípadu je potrebné brať zreteľ na to, že bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
(§ 451 ods. 1 a 2 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). V civilnoprávnej teórii
je bezdôvodné obohatenie vymedzené na jednej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť
subjektu, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať, a na druhej strane ako
právotoho,naúkorkohobezdôvodnéobohatenievzniklonajehovydanie.Úlohousúdupretojezisťovať,

či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených v § 451 ods. 2 OZ a či ten, kto sa domáha
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto práva.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Žalobkyňou prezentované dôvody podanej žaloby (a ňou uplatnený nárok) je potrebné právne

posúdiť v kontexte všetkého, čo v priebehu konania vyjde/vyšlo najavo (napr. aj vo vyjadrení žalovaného
v zápisnici o výsluchu). V súvislosti s posúdením uplatneného práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, je nevyhnutné ustáliť, či žalovaný od žalobkyne prijal plnenia, ktoré možno kvalifikovať
ako plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatného právneho úkonu, alebo plnenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, či a z akého dôvodu tak žalovaný konal, ako aj či a v akej miere u neho

došlo k majetkovému prospechu bez poskytnutia akékoľvek protiplnenia. Ako sa z okolností prípadu
nateraz javí, pokiaľ žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy o dielo, z ktorej žiadne plnenie nedostala (čo
spochybnené nebolo), došlo tým k zrušeniu k žalobe pripojených zmlúv o dielo od začiatku, z titulu čoho
žalobkyňa má nárok na vrátenie všetkých ňou zaplatených záloh a to od všetkých tých subjektov, ktoré
z ňou takto uskutočnených plnení mali (hoci aj len čiastočne) bezdôvodný majetkový prospech.

25. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci
primerane opísať tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to,
že procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy

je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s
využitím postupu podľa ust. § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Aj podľa odvolacieho súdu ide
v danom prípade o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v konaní, o ktorom platia ust. § 290 až 300
CSP, teda aj § 295 CSP, v zmysle ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

26. Na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu
normu tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j., aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. K relevantnej argumentácii žalobkyne a prípadne
aj žalovaného, produkovanej v celom konaní je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky

nerozpornú právnu odpoveď. Až potom, ako bude konanie v naznačenom smere doplnené, môže súd
prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).