Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010030
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010030.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za pokračovací zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.03.2025, sp. zn. 22T/6/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
výroku o treste

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalým pobytom D. XXX/X, E.,
t.č. F. XXX/X, E.

u k l a d á

podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec
zo dňa 24.06.2024, sp. zn. 3T/49/2024, právoplatným dňa 19.07.2024, ktorým mu bol za prečin zatajenia
veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Zároveň zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci:
- mobilného telefónu zn. Redmi s poškodeným displejom so SIM kartou s nezisteným telefónnym číslom,
IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci:
- 18 ks plastových uzatvárateľných obalov,
- igelitového vrecka obsahujúceho väčší počet plastových uzatvárateľných obalov.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .Vo zvyšných častiach zostáva zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

si bez povolenia, od presne nezistenej doby, približne od mesiaca august 2020 až do mesiaca marec

2024, od nestotožnenej osoby na presne nezistenom mieste zadovažoval omamné a psychotropné
látky – metamfetamín a marihuanu, tieto prechovával väčšinou pri sebe v mieste svojho aktuálneho
bydliska v rodinnom dome na adrese F. G. XXX, E., jednak pre osobnú spotrebu ako aj za účelom ďalšej
distribúcie konečným užívateľom, okrem iných aj:
- H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorému nanajvýš od mesiaca august 2021 do mesiaca august 2023 predával

metamfetamín v presne nezistenom množstve, zabalený v malom igelitovom obale, v intervale
2-3 x jednej dávky do týždňa za sumu jednej dávky metamfetamínu vo výške 10,- Eur,
- J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorej nanajvýš od mesiaca august 2020 do mesiaca august
2023 predával metamfetamín v presne nezistenom množstve, zabalený v malom igelitovom obale,
v intervale 3-4 x jednej dávky do mesiaca za sumu jednej dávky metamfetamínu v hodnote 10,-Eur,

- A. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorému približne od jari 2023 do 17.08.2023 predával metamfetamín v presne
nezistenom množstve, zabalený v malom igelitovom obale, v intervale jeden krát mesačne jednu dávku,
prípadne viackrát, podľa finančných možností konzumenta, za sumu jednej dávky metamfetamínu vo
výške 10,- Eur,
- C. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej v období približne od mája 2023 do júla 2023, predával metamfetamín

v presne nezistenom množstve, zabalený v malom igelitovom obale, v intervale 2 x jedna dávka do
mesiaca, za sumu jednej dávky metamfetamínu vo výške 10,- Eur,
- F. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorej v období približne od leta 2023 do mesiaca marec 2024,
predával metamfetamín v presne nezistenom množstve, zabalený v papierovom obale, v intervale
jedenkrát mesačne jednu dávku, za sumu jednej dávky metamfetamínu vo výške 10,- Eur,

pričomdňa22.08.2023privykonanídomovejprehliadkyvrodinnomdomenaadreseF.G.XXX,E.,okres
C. a priestorov k nemu patriacim, boli obvinenému zaistené: igelitový obal obsahujúci bielu kryštalickú
látku s celkovou hmotnosťou 0,021 g s obsahom metamfetamínu najmenej 10 mg, igelitový obal
obsahujúci úlomky pochádzajúce z rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou 0,482 g s obsahom

účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) najmenej 10 mg, 2 ks injekčných striekačiek s prítomnosťou
stôp metamfetamínu, plastová trubička s prítomnosťou stôp metamfetamínu, 18 ks plastových
uzatvárateľných obalov a igelitové vrecko obsahujúce väčší počet plastových uzatvárateľných obalov,
mobilný telefón zn. Redmi s poškodeným displejom, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, M. X:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX používaný na komunikáciu s odberateľmi omamných a psychotropných látok,

pričom metamfetamín je podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a
tetrahydrokanabinol (THC), ako hlavná aktívna zložka konopy, je zaradený do I. skupiny psychotropných
látok.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 3T/49/2024 zo dňa 24.06.2024, s právoplatnosťou dňa 19.07.2024 pre § 236 ods. 1

Tr. zák. v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka, akoaj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1, 5 Tr. zák. bola obžalovanému uložená ochranná
protitoxikomanická a protialkoholická liečba ústavnou formou v trvaní 3 mesiacov s následným
doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to:

- mobilný telefón zn. Redmi s poškodeným displejom so Sim kartou s nezisteným telefónnym číslom
IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, M. X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX,
- 18 ks plastových uzatvárateľných obalov,
- igelitové vrecko obsahujúce väčší počet plastových uzatvárateľných obalov

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.03.2025, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.04.2025, a to proti výrokom o vine, o treste
a o ochrannom opatrení, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorým sa však nestotožnil, nakoľko ho
považoval za nezákonný a nesprávny.

Ďalej argumentoval nasledovne:

„K nevykonaniu navrhovaných dôkazov a k nesprávnemu vyhodnoteniu mnou navrhovaných dôkazov
súdom prvej inštancie uviedol:

1. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.03.2025, som navrhol vypočuť 2 svedkyne, a to H. I.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorá objasnila, to čo ja tvrdím celé trestné konanie, a to že ja som s psychotropnými
a omamnými látkami neobchodoval, ale som užívateľom týchto látok. Na hlavnom pojednávaní sa čítala
zápisnica svedkyne zo dňa 22.08.2023, t.j. ešte v štádiu prípravného konania, kedy som bol v postavení
podozrivého, a teda som nemal obhajcu. Napriek uvedenému som na hlavnom pojednávaní súhlasil
s čítaním zápisnice svedkyne, nakoľko som touto výpoveďou z prípravného konania preukazoval, že

obsah predmetnej zápisnice v porovnaní s výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní je rozdielny,
či už z hľadiska kognitívnych schopností (najmä z hľadiska vyjadrovania) svedkyne alebo z hľadiska
obsahu výpovede ako takej.

2. Z výsluchu svedkyne H. I., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že svedkyňa

má skončené vzdelanie nižšieho stupňa a aj z jej komunikačných schopností bolo zrejmé, že je
značný rozdiel medzi výpoveďou tak, ako je zaznamenaná v zápisnici zo dňa 22.08.2023 a výpoveďou
svedkyne na hlavnom pojednávaní zo dňa 04.03.2025, nakoľko svedkyňa na otázky súdu reagovala
v jednoduchých vetách, dokonca niekedy na otázky odpovedala len „áno“ alebo „nie“, objektívne
teda nie je možné, aby dňa 22.08.2023 sa vyjadrovala k veci, tak komplexne ako je to uvádzané v

predmetnejzápisnici,pretojepodľamôjhonázorujejneskoršiuvýpoveďt.j.nahlavnompojednávanídňa
04.03.2025 považovať, za dôveryhodnejšiu. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že na otázku môjho právneho
zástupcu, a teda či pozná aspoň základný rozdiel medzi „predajom a distribúciou“ uviedla, že nevie.

3. Na hlavné pojednávanie, dňa 18.02.2025 bol predvolaný svedok H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý

sa predmetného pojednávania nezúčastnil a z tohto dôvodu, bolo pojednávanie odročené na deň
04.03.2025, kedy mala byť jeho účasť na pojednávaní zabezpečená predvedením. Ani na toto
pojednávanie ho podľa slov súdu nebolo možné predviesť, a to z dôvodu, že sa nenachádzal na adrese
svojho trvalého pobytu.

4. Uvedenú skutočnosť nepokladám za pravdivú a na potvrdenie môjho tvrdenia prikladám fotografiu
vyhotovenú vo večerných hodinách dňa 04.03.2025, kedy som sa osobne stretol so svedkom v meste E.,
priamo na jeho adrese trvalého pobytu. Na uvedenej fotografii som ja spolu so svedkom. Z uvedeného
vyplýva, že svedok bol na adrese zastihnuteľný, a teda bol spôsobilý vypovedať vo veci pred súdom.Dôkaz: fotografia zo dňa 04.03.2025 vo fotokópii.

K porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu podstatných vád konania, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu uviedol:

1.Na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2025, som okrem H. I., nar. XX.XX.XXXX navrhoval vypočuť aj
svedkyňu M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, E. ktorá sa spolu so mnou na predmetné

hlavné pojednávanie dostavila. Jedná sa o moju susedu, ktorá je úzko zainteresovaná v tom, či som
psychotropné látky predávať mal alebo nie, nakoľko býva hneď vedľa môjho obydlia (t. j. F. XXX/X), kde
malo údajne dochádzať k predaju/distribúcii omamných a psychotropných látok, a teda keby k takejto
činnosti dochádzalo určite by to neostalo bez povšimnutia svedkyne M. A., nar. XX.XX.XXXX.

2. Súd sa k môjmu návrhu na vykonanie výsluchu predmetnej svedkyne na hlavnom pojednávaní

nevyjadril, a bez ďalšieho vysvetlenia súd prvej inštancie svedkyňu nevypočul a toto svoje rozhodnutie
nijakým spôsobom neodôvodnil.

3. Odôvodnenie nevykonania navrhovaného dôkazu absentuje nielen v rámci hlavného pojednávania ,
ale absentuje aj v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

4. K predmetnému dávam do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.08.2019 sp. zn.
4Tdo/17/2019:„Za porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno pokladať
obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých
dôkazných prostriedkov pri plnení si povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por. resp. uplatnení oprávnenia

podľa § 2 ods. 11 Tr. por.“ Zjednodušene povedané obvinený je v rámci práva na obhajobu oprávnený
navrhovať dôkazy a aj určitý dôkaz sám zabezpečiť, ale je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní
a súdu, ktoré z dôkazov vykoná. V rámci práva na obhajobu, v konaní pred súdom je povinnosťou súdu
sa zaoberať každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu,
buď vyhovieť alebo ho odmietnuť alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (pozri R

116/2014).“

5. Z uvedeného je zrejmé, že bolo porušené moje právo na obhajobu a tiež právo na spravodlivý proces.

K porušeniu zásady „in dubio pro reo“ uviedol:

1.Výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní boli rozporuplné a nekonzistentné v porovnaní s tými,
ktoré boli vykonané v prípravnom konaní po vznesení obvinenia a rozchádzajú sa aj s výpoveďami, ktoré
bolivykonanévprípravnomkonaníeštepredvznesenímobvinenia.Akosomužuvádzalprostredníctvom
svojhoustanovenéhoobhajcu,väčšinasvedkovmáskončenélenzákladnévzdelaniepríp.nižšiestredné

vzdelanie a z ich kognitívnych schopností a obsahu ich výpovedí na celom hlavnom pojednávaní
v porovnaní s tými v prípravnom konaní, je evidentné, že nechápu zmysel a vážnosť trestného
konania, nerozumeli kladeným otázkam súdu, obhajcu a ani prokurátora, a preto ich výpovede nemožno
považovať za dôveryhodné a usvedčujúce ma zo spáchania trestného činu a už vôbec nie s poukazom
na kvalifikačný pojem na viacerých osobách.

2. Podľa môjho názoru nebolo dostatočne preukázané prihliadnuc na rozporuplnosť týchto výpovedí, že
sa skutok stal, tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, týkajúcej sa distribúcie omamných
a psychotropných látok, a teda bola porušená základná zásada trestného konania t. j. „in dubio pro
reo“, resp. v pochybnostiach v prospech obvineného. Trestné konanie slúžiac ako krajný prostriedok

štátu na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom je závažne
zasiahnutie do dispozičnej sféry jednotlivca (do jeho základných práv a slobôd), preto skutok, ktorý sa
obvinenému kladený za vinu, musí byť náležite zistený t. z. bez dôvodných pochybností, čo v uvedenom
prípade preukázané nebolo, a preto je tu dôvod na oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 ods. 1
písm. a) (t. j. nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný).

K nesprávnej právnej kvalifikácií trestného činu uviedol:1.Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Tost 43/2011 zo dňa 22.02.2012 sa ustálil, že: „Súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciouskutkovuvedenýchvobžalobe(akoichkvalifikovalprokurátor).Odchýlneprávneposúdenie
skutku samo o sebe nie je ani v rozpore s obžalovacou zásadou.“

2. Ku skutočnostiam týkajúcich sa nesprávnej právnej kvalifikácii použitím osobitných kvalifikačných
pojmov v zmysle § 138 ods. 1 písm. b) a písm. j) Trestného zákona v plnom rozsahu odkazujem na moje
vyjadrenie k obžalobe, a nakoľko podľa môjho názoru, neboli splnené predpoklady na použitie týchto
osobitných kvalifikačných pojmov, a teda ani na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty Trestného

činu na mnou reálne spáchaného skutku.

3. Pre skutok, ktorý mi je kladený za vinu je podstatné, aby bolo dostatočne preukázané t. j. bez
dôvodných pochybností, že som konal s úmyslom dosiahnuť majetkový prospech – tento prvok je
súčasťou právnej kvalifikácie skutku. Podľa môjho názoru tento priamy úmysel nebol žiadnym spôsobom
preukázaný.

4. Pochádzam a žijem v chudobných pomeroch, žijem jednoducho, „z ruky do úst“. Nikdy som nemal
potrebu niečo zveľaďovať, všetky finančné prostriedky, ktoré som zarobil na občasných brigádach, som
investoval do rodiny, do svojich detí, a bohužiaľ, aj do kúpy drogy, čo som aj sám niekoľkokrát priznal.

5. Taktiež na základe výsledkov znaleckého skúmania je zrejmé, že motiváciou môjho konania bola
snaha zabezpečiť si drogy (odpoveď na otázku č. 5, strana 32 ZP). Z uvedeného vyplýva, že v
skutočnosti som nemal záujem o dosahovanie majetkového prospechu, a teda nie sú naplnené znaky
obchodovania s omamnými látkami, tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že moja telefonická komunikácia so svedkami a inými
osobami neposkytuje jednoznačný dôkaz o tom, že som „obchodoval“ s omamnými látkami, nakoľko táto
komunikácia mohla pojednávať aj o obchodovaní s mobilmi, či súčiastkami na mobil, nakoľko takémuto
„kšeftovaniu“ som sa v skutočnosti venoval, čo potvrdili, aj jednotliví svedkovia. Celú komunikáciu
považujem za vytrhnutú z kontextu, použitú len účelovo, bez akýchkoľvek ďalších podporných dôkazov.

7. Poukazujem na skutočnosť, že podľa môjho názoru, pokiaľ by súd prvej inštancie prekvalifikoval
konanie z pôvodnej právnej kvalifikácie skutku uvedenej v obžalobe (t. j. trestného činu) na prečin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Trestného
zákona, konal by tak na základe správnych hodnotení dôkazov, ktoré mal k dispozícii.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie
sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na
súdnu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).

9. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej

právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy
a zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne
tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so
zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03. I. ÚS 301/06).

K uloženým trestom a ochrannému opatreniu v rozhodnutí uviedol:

1. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky znaleckého posudku je evidentné, že som
užívateľom psychotropných a omamných látok, uvedené som si zadovažoval pre vlastnú spotrebu,
finančná situácia mi nie vždy dovolila zadovažovať si psychotropné a omamné látky, a preto som

sa s niektorými ľuďmi, ktorí sú tiež konzumentmi skladal na tieto látky z tohto dôvodu nešlo o
obchodovanie, nakoľko sme si predmetnú látku zadovažovali spoločne. Je potrebné poukázať na to, že
skutkové okolnosti prípadu dostatočne nepreukazujú naplnenie znakov skutkovej podstaty Trestného
činu, pretože:a) látky, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 22.08.2023, boli zaistené v množstve
zodpovedajúcom osobnej potrebe, nie obchodným účelom.
b) z výsledkov znaleckého posudku vyplynulo, že motiváciou môjho konania bola snaha zabezpečiť si

drogu.
c) bez jednoznačných dôkazov o úmysle predať alebo získať majetkový prospech nemožno uplatniť
prísnejšiu kvalifikáciu.

2. V danom prípade mi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, čo však

nezodpovedá charakteru spáchaného skutku v súvislosti s nesprávnou právnou kvalifikáciou v zmysle
čl. V. predmetného vyjadrenia. Z tohto dôvodu považujem uložený trest odňatia slobody za neprimerane
prísny s ohľadom na výšku trestnej sadzby v zmysle § 171 ods. 1 t. j. „až na dva roky“.

3. Trest prepadnutia veci t. j. mobilného telefónu značky Redmi s poškodeným displejom so sim
kartou s nezisteným telefónnym číslom IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, M. X: XXXXXXXXXXXXXXX/

XX a 18 ks plastových uzatvárateľných obalov a igelitové vrecko obsahujúce väčší počet plastových
uzatvárateľných obalov, považujem v zmysle nedostatočného preukázania mojej viny v spáchaní
Trestného činu za neprimeraný a vzhľadom na okolnosti uvádzaných v predmetnom vyjadrení za
neopodstatnený, nakoľko v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia
veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, čo v predmetnom konaní nebolo preukázané.

4. Uložené ochranné liečenie ústavnou formou v trvaní 3 mesiacov s následným doliečovaním
ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov, považujem za neprimerane prísne, nakoľko z výsledkov
znaleckého posudku vyplynulo, že nie som pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko netrpím duševnou
poruchou a postačuje mi uloženie ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia

ambulantnou formou. K uvedenému dávam do pozornosti § 33a ods. 3 Trestného zákona, ktorý
ustanovuje „Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.“ a § 35 ods. 5 prvá veta Trestného zákona

ustanovuje:„Priukladaníochrannýchopatrenísasúdneriadizásadouúmernostikspáchanémučinu,ale
potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy
páchateľa alebo inej osoby.“ Ústavná forma je najprísnejšia forma ochranného liečenia a mala by byť
aplikovaná až v prípade neúčinnosti ambulantnej formy.

V záverečnom návrhu uviedol:

1. Na základe vyššie uvedených skutočností som toho názoru, že jednoznačne existujú závažné a
dôvodnépochybnosti,ktorénemohlianaďalejnemôžuviesťkuznaniumojejvinyzospáchaniatrestného
činu tak, ako je právne kvalifikovaný v rozhodnutí, a to z dôvodov, ktoré som uvádzal v odvolaní zo dňa

18.03.2025:

a) súd prvej inštancie nevykonal mnou navrhované dôkazy na hlavnom pojednávaní;
b) súd prvej inštancie na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil všetky mnou navrhované dôkazy, prípadne
ich vyhodnotil nesprávne, a teda nezákonne;

c) bolo porušené právo na spravodlivý proces, z dôvodu podstatných vád konania, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu;
d) vykonanými dôkazmi nebolo dostatočne preukázané, že som skutok, ktorý mi je kladený za vinu
spáchal, a teda bola porušená základná zásada trestného konania „in dubio pro reo“;
e) súd prvej inštancie aplikoval na spáchaný skutok nesprávnu právnu kvalifikáciu.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd po skutkovom a právnom posúdení veci
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, a aby vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie, alebo
aby vo veci sám rozhodol.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému

súdu dňa 25.04.2025.

Najprv poukázal na dôvody odvolania obžalovaného, ku ktorým uviedol nasledovné:„Označený rozsudok Okresného súdu Lučenec považujem, čo do zisteného skutkového stavu veci a
právneho posúdenia, za zákonný a vecne správny. Nestotožňujem sa jedine s výmerou trestu uloženého
obžalovanému, k čomu som podal samostatné odvolanie. Odvolanie obžalovaného považujem v celom

rozsahu za nedôvodné.

K jednotlivým námietkam obžalovaného uvádzam takúto argumentáciu:

Pokiaľ obžalovaný namieta čítanie výpovede svedkyne H. I. zo dňa 22. 08. 2023 postupom podľa § 264

ods. 1 Tr. por., ku ktorému udelil na hlavnom pojednávaní súhlas, uvádzam, že súdom zvolený procesný
postup považujem za zákonný vzhľadom na znenie vyššie označeného ustanovenia, keďže menovaná
svedkyňa sa v podstatných bodoch odchýlila od svojej skoršej výpovede učinenej ešte v prípravnom
konaní, pričom vzhľadom na potrebu vysvetlenia uvedených rozporov, rešpektujúc zásadu ústnosti a
bezprostrednostitrestnéhokonaniavjehosúdnejfázevyplývajúcejz§2ods.18Tr.por.,boloprenáležité
zistenie skutkového stavu veci nevyhnutné pristúpiť k takémuto úkonu. Daný postup sa nedotkol práva

na obhajobu obžalovaného, keďže tento bol na hlavnom pojednávaní prítomný, pričom prítomný bol aj
jeho obhajca, s ktorým svedkyni mohli klásť otázky, čo napokon aj využili.

Uvedený záver podporuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý k tejto otázke v uznesení
sp. zn. 1Tdo/53/2014 zo dňa 29. 10. 2014 okrem iného na strane 6 uviedol, že „Treba tiež zdôrazniť, že

výsluch svedka N. O. zo dňa 24. októbra 2008 a priori nebol vykonaný nezákonným spôsobom. Výsluch
bol vykonaný po začatí trestného konania „vo veci“, v deň vznesenia obvinenia obvinenému P. K., avšak
bez možnosti, aby sa k jeho výpovedi vyjadrili obvinení, resp. ich obhajcovia. Za takej procesnej situácie
nebolo možné výpoveď svedka dôkazne relevantne na hlavnom pojednávaní prečítať. Iná procesná
situácia vznikla po zabezpečení svedka a jeho osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 10. mája

2012, pri plnom rešpektovaní zásad kontradiktórneho konania, keď obvinený, obhajca i prokurátor boli
prítomní pri jeho výsluchu a mohli sa aktívne na jeho výsluchu zúčastniť. Za tejto situácie, ak svedok
vypovedal ambivalentne, resp. si na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre odstup času nepamätá, bolo
nariadenie prečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (urobenej v rámci inak riadne
azákonnevykonanéhovýsluchu)plnelegeartis.Implicitneteda,aksúdpovýsluchuQ.N.O.nahlavnom

pojednávaní, jeho výpoveď z vecného hľadiska vyhodnotil a oprel rozhodnutie o vine obvineného okrem
iného aj o tento dôkaz, nie je možné konštatovať, že postupoval nezákonne, resp. že rozhodnutie založil
na nezákonnom dôkaze.“

K tvrdeniu obhajoby, že svedkyňa H. I. na hlavnom pojednávaní (dňa 04. 03. 2025) uviedla, že nevie

aký je rozdiel medzi „predajom a distribúciou“ uvádzam, že daná skutočnosť nemá vplyv na vylúčenie
trestnej zodpovednosti obvineného za trestný čin, pre ktorý je stíhaný a to s poukazom na výkladové
ustanovenie § 135b ods. 1 Tr. zák. (zjednodušene povedané, zákon nevyžaduje obligatórne získanie
majetkového prospechu, ale postačuje aj samotná distribúcia OPL).

K čítaniu zápisnice o výsluchu svedka H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 04. 03. 2025 uvádzam, že
mám za to, že súd postupoval v súlade s Trestným poriadkom, konkrétne s ustanovením § 263 ods. 3
písm. a) Tr. por., keďže svedok sa opakovane na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a
jeho predvedenie útvarom PZ bolo neúspešné. Uvádzam, že bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania „po vznesení obvinenia“, ktorú učinil dňa 08. 11. 2024 za prítomnosti obhajcu obžalovaného. Na

danej okolnosti podľa môjho názoru nič nemení vyfotografovanie sa obžalovaného so svedkom, údajne
v deň hlavného pojednávania, pretože obžalovaný danú okolnosť na hlavnom pojednávaní nenamietal
a tiež neuviedol, že vie kde sa svedok nachádza.

K tvrdenému nevysporiadaniu sa prvostupňového súdu s dôkazným návrhom obžalovaného na výsluch

svedkyne M. A. poukazujem na dlhodobú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke,
konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 116/2014 uverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí
vo veciach trestných č. 8/2014, v ktorom je, okrem iného, konštatované, že vyhlásenie procesnej strany
o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným
prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým

uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na
doplneniedokazovaniaprocesnástrananetrváateda,žeichberiespäť. Rešpektovanietaktoprejavenej
vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04. 03. 2025 je uvedená okolnosť, teda že procesné strany
nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, zrejmá. Vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh bol

de iure vzatý späť, mám za to, že nie je povinnosťou súdu sa s ním vysporiadať v rozsudku.

K ďalším námietkam obhajoby uvádzam, že súdom vykonané dôkazy považujem s poukazom na §
2 ods. 12 Tr. por. za vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom po ich
vyhodnotení samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach, tieto potvrdili dôvodnosť podanej obžaloby.

Obžalovaného z trestnej činnosti priamo usvedčovali svedkovia A. K., J. K., F. C. a v prípravnom konaní
aj M. L. a H. I., výstupy a analýza z elektronickej komunikácie obžalovaného ohľadom obchodovania s
OPL prostredníctvom sociálnej siete Facebook Messenger (kde komunikoval s osobami vystupujúcimi
pod nasledovnými pseudonymami: P. B., R. P., L. M., Q. F., S. B., K. K., F. vs P., K. T., C. B., F. N., F. E. O.,
U. O., F. K., U. K., C. C., B. H. či U. K.), zaistené omamné a psychotropné látky pri invazívnych úkonoch
v obydlí obžalovaného dňa 23. 08. 2023, prázdne igelitové vrecká určené na balenie OPL za účelom ich

ďalšej distribúcie, ako nepriamo aj ďalšie dôkazy zabezpečené v rámci predmetného trestného konania.

Spochybňovanie vierohodnosti svedkov zo strany obhajoby hodnotím ako účelové, keďže svedkovia
vypovedali v zhode s ďalšími zabezpečenými usvedčujúcimi dôkazmi, pričom nebola preukázaná
motivácia bezdôvodne škodiť obžalovanému, naopak, vypovedali po náležitom zákonnom poučení a

v prípade konania pred súdom pod prísahou svedka.

K spochybňovaniu právnej kvalifikácie obžalovaným uvádzam, že táto bola ustálená na základe
vykonaného dokazovania, a to v súlade so zásadami trestného konania.

Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že OPL nepredával, teda nedosahoval majetkový
prospech ale drogy „len“ bezodplatne distribuoval ďalším konzumentom, vzhľadom na definičné
ustanovenie § 135b ods. 1 Tr. zák., aj pri akceptácii ním tvrdených skutočností, považujem za
bezpredmetnú, keďže Trestný zákon pri trestnom čine neoprávnenej výroby a obchodovania s OPL
alternuje možnosť účelového určenia OPL - ad a) na ďalšiu distribúciu alebo ad b) na účel dosiahnutia

majetkového prospechu, t. j. postačuje naplnenie jednej z variant – nevyžaduje sa ich kumulácia. Mám
za to, že distribúcia OPL zo strany obžalovaného ďalším osobám bola spoľahlivo preukázaná.

K namietanému nenaplneniu osobitných kvalifikačných znakov – závažnejším spôsobom konania – po
dlhší čas a na viacerých osobách uvádzam, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (R

13/2012), sa za dlhší čas pri tzv. drogovej trestnej činnosti považuje jej páchanie po dobu dlhšiu ako 1
rok. Keďže zo samotného skutku priamo vyplýva, že obžalovaný distribuoval drogy najmenej 5 osobám
(H.. I., J. K., A. K., M. L. a F. C.) je pričítanie znaku v zmysle § 138 písm. j) Tr. zák. v spojení s definičným
ustanovením § 127 ods. 12 Tr. zák. adekvátne.

K tvrdeniu obžalovaného, že telefonická komunikácia nepredstavuje jednoznačný dôkaz o tom, že
obchodoval s OPL uvádzam, že vzhľadom na obsah tejto komunikácie (kde rámcovo poukazujem na
nasledovné pasáže: „Teraz idem preto, Podáš mi cez okno?“; „Máš? Za koľko? 10e?“; „Máš ešte zelené.
Sidoma.Nespíšešte.Nespíšnáhodounemášnáhodouzelené“-„Mám“;„Morečosimidal?Nevieškoho
ojebávaš. Ešte sa stretneme. Čoskoro sa stretneme“ - „Ťahaj už preč More riadne som ti dal. Ani minule

som ťa neojebal. Tak potom“ - „Mám ti to vrátiť. Ani ja ne od dnes ťahám. Poď dnu dajme do ihly aj je toto.
Toto nie je pekné a ani ma nepoznáš.“; „Moment pošlem. Nadarmo nebudem behať. Super tvrdé šišky“;
„Sevas máš trávu“; „Ahoj braček máš zelenkastý. Zelený. Sevas potrebujem telefón za 30 eur. Sevas
máš zelený“ a pod.) je plne dôvodné predpokladať, že označená komunikácia sa týka obchodovania
s OPL. Označená komunikácia však v produkovanom dôkaznom priestore nie je osamotená a nebola

jediným podkladom pre odsúdenie obžalovaného prvostupňovým súdom, ale je podporená viacerými
priamymi a nepriamymi dôkazmi.

V otázke neprimeranosti trestu uloženého obžalovanému sa s ním zhodujem, avšak na rozdiel od
neho, považujem uložený trest za neprimerane mierny (k čomu som podal samostatné odvolanie). K

námietke ohľadom uloženého trestu prepadnutia vecí - mobilného telefónu zn. Redmi s poškodeným
displejom so Sim kartou s nezisteným telefónnym číslom IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, M. X:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX, 18 ks plastových uzatvárateľných obalov a igelitového vrecka obsahujúceho
väčší počet plastových uzatvárateľných obalov uvádzam, že označené veci je potrebné ponímať vintenciách § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za nástroje trestnej činnosti (v prípade mobilného telefónu z
dôvodu, že prostredníctvom neho obžalovaný komunikoval o predaji OPL s odoberateľmi a v prípade
plastových vreciek z dôvodu, že uvedené vrecká slúžia na dávkovanie OPL a tvoria ich obal).

K namietanému uloženiu ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou
formou uvádzam, že vzhľadom na znenie § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák., súd popri uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody nemal inú možnosť, než ochranné liečenie z dôvodu podľa §
73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložiť formou ústavnou.“

Na základe vyššie uvedených skutočností považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhol,
aby ho Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 18.03.2025, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
31.03.2025, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a následne aj na časť jeho odôvodnenia
okresným súdom vo vzťahu k aplikácii § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. pri ukladaní trestu
obžalovanému, ktorý považoval z hľadiska jeho výmery za neprimerane mierny.

Ďalej argumentoval nasledovne:

„V prvom rade poukazujem na to, že pri ukladaní trestu za spáchanú trestnú činnosť je nevyhnutné
zohľadniť zásady ukladania trestov. Uložený trest má byť odrazom jeho represívnej, ale aj výchovnej
funkcie, a to za účelom naplnenia individuálnej, ale i generálnej prevencie, nakoľko má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V uvedenej súvislosti mám za to, že trest uložený obžalovanému nedostatočne napĺňa vyššie označené

atribúty, a to z hľadiska jeho výmery. Mám za to, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. u neho nie je na mieste, keďže objektívne v predmetnej trestnej veci
nebadám okolnosti odôvodňujúce takúto, pre obžalovaného mimoriadne priaznivú, moderáciu dolnej
hranice trestu odňatia slobody. Poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný v celom priebehu trestného
konania s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nespolupracoval, k dôkazmi preukázanej trestnej

činnosti sa nepriznal a skutok kladený mu za vinu neoľutoval.

Poukazujem pri tom na spoločenskú škodlivosť ním páchanej trestnej činnosti, objekt ktorej primárne
chráni život a zdravie obyvateľstva, a to s prihliadnutím na jej zvýšenú závažnosť - z hľadiska jej
dlhodobosti (OPL distribuoval po dlhší čas) a rozsahu (OPL distribuoval viacerým osobám). Je potrebné

čiastočne prisvedčiť argumentácii súdu o potrebe zohľadnenia jeho rodinných pomerov, čo však mohol
súd učiniť v rámci zákonného rozpätia trestnej sadzby (uložením trestu pri dolnej hranici – t. j. 7 rokov).
Vyššie uvedená okolnosť (rodinné pomery), podľa môjho názoru u obžalovaného nie je tak mimoriadna,
aby pri ukladaní trestu odôvodnila takýto zásah do rozmedzia zákonom ustanovenej trestnej sadzby v
jeho prospech. Argumentáciu súdu o osobách odberateľov OPL, ako aj o nízkom množstve zaistených

OPL pri invazívnych úkonoch trestného konania, nepovažujem za relevantnú, vzhľadom na fakt, že
obžalovaný bol trestne stíhaný za obchodovanie s OPL, nie za ich držbu, pričom dlhodobá neoprávnená
distribúcia drog medzi konzumentov bola vykonaným dokazovaním spoľahlivo preukázaná. Mám za to,
že bez právneho významu je skutočnosť, akým osobám (z hľadiska ich charakterových vlastností či
prípadnej závislosti) sú OPL neoprávnene distribuované.“

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1
písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/6/2025 zo dňa 04. 03. 2025 v
časti výroku o treste a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému podľa § 173
ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 7 rokov nepodmienečne, a pre výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; aby podľa § 60 ods. 1
písm. a) Tr. zák. obžalovanému tiež uložil trest prepadnutia veci, a to: mobilného telefónu zn. Redmi s
poškodeným displejom so Sim kartou s nezisteným telefónnym číslom IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, M. X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, 18 ks plastových uzatvárateľných obalov a igelitového vrecka
obsahujúceho väčší počet plastových uzatvárateľných obalov.

Zároveň navrhol, aby podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/49/2024 zo dňa 24. 06. 2024 s právoplatnosťou dňa 19. 07. 2024
pre § 236 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v
trvaní 1 roka, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.04.2025.

Ďalej argumentoval nasledovne:

„1. Prokurátor v odvolaní uvádza, že trest, ktorý mi bol uložený v rozhodnutí je z hľadiska zásady
ukladania trestov a z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie neprimerane mierny, pričom zastáva
názor, že v uvedenej trestnej veci nevzhliadol okolnosti osobitného zreteľa na to, aby okresný súd
uložil trest za aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, taktiež
poukazuje na skutočnosti, že som v celom priebehu trestného konania s orgánmi činnými a súdom v

trestnom konaní nespolupracoval, k dôkazom zadováženým dôkazom som sa nepriznal a skutok, ktorý
sa mi kladie za vinu som neoľutoval.

2. Uvedené nemožno považovať za pravdivé tvrdenie, nakoľko počas celého trestného konania som sa
zúčastňoval všetkých procesných úkonov na ktoré som bol predvolaný a na ktorých moja účasť bola

žiadaná resp. povinná a procesných úkonov, kde moja účasť nebola povinná sa zúčastňoval môj právny
zástupca. Taktiež som sa priznal k dôkazom preukazujúcich moju vinu v držbe a užívaní psychotropných
a omamných látok, nie však v ich distribúcií. Niekoľkokrát počas celého trestného konania som uviedol,
že som si psychotropné látky a omamné látky zadovažoval na účely svojej osobnej spotreby, čo úprimne
ľutujem.

3. Zdôrazňujem, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli spoľahlivé dôkazy o tom, že by som
konal s úmyslom obchodovať s omamnými a psychotropnými látkami. V predmetnej veci absentujú
dôkazy o finančných transakciách, predaji, ponuke látok alebo iných konaniach, ktoré by napĺňali znaky
úmyselného konania. Akákoľvek domnienka o úmysle nemôže byť dostatočná pre vyvodenie trestnej

zodpovednosti. Obžaloba nepreukázala nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť, že som chcel, vedel a
bol uzrozumený s tým, že sa dopúšťam trestnej činnosti obchodovania s omamnými a psychotropnými
látkami.

4. Som toho názoru, že okresný súd pri výmere trestu, na skutkovom základe tak ako je uvedený

v obžalobe, postupoval správne vzhľadom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, avšak skutok,
ktorý sa mi kladie za vinu som nespáchal, a preto na mnou reálne spáchaný skutok nemožno považovať
v rozhodnutí uložený trest za adekvátny a primeraný.“

Nakoniec poukázal na svoj záverečný návrh z písomného odôvodnenia svojho odvolania, tak ako je

vyššie uvedený, na ktorom zotrval.

Na verejnom zasadnutí sa prokurátor krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov
uvedených v písomnom odôvodnení odvolania okresným prokurátorom. Vzhľadom k tomu navrhol
sprísniť výmeru uloženého trestu obžalovanému najmenej na 7 rokov. Taktiež poukázal na písomné

vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného, ktoré navrhol zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval jednak dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania
obžalovaného, ako aj dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora.

Predchádzajúca trestná minulosť obžalovaného v žiadnom prípade nebola rozsiahla a išlo o menej
závažné trestné činy, na ktorých spáchaní sa podieľala najmä jeho zlá sociálna situácia. Vzhľadom
k tomu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a buď mu
vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozhodol sám tak, že zmení právnu kvalifikáciuskutku v prospech obžalovaného, t.j. vynechá obchodovanie s psychotropnými a návykovými látkami
auložímuprimeranýtrestzatakýtomenejzávažnýtrestnýčin.Odvolanieprokurátoranavrholzamietnuť.

Obžalovaný zdôraznil, že u neho nič nenašli a policajti na neho nemajú nič. Drogoval, ale nikomu nič
nepredával. Vzhľadom k tomu žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania obžalovaného a okresného
prokurátora boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému

boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
napadnutých výrokov rozsudku, t.j. o vine, o treste a o ochrannom opatrení, ako aj o správnosti postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané
dôvodne, naproti tomu odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým

rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody a taktiež bol
obžalovanému v časti nesprávne uložený trest prepadnutia veci. Z tohto dôvodu podľa § 321 ods. 1
písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste a následne
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám rozsudkom. Zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného zamietol.

Pokiaľ ide o otázku viny, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým

v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu
v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom
dôsledku uznal za vinného z pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Tr. zák., nakoľko neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou
v nepatrnom množstve a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých

osobách.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 3 až
8, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 6 až 7, s ktorým sa v podstate stotožnil. Považoval však
za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného,

ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výroku o vine. Dôkazná situácia zároveň nepostačovala na to, aby bola aplikovaná zásada „in dubio
pro reo“, ako sa toho domáhal.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedkyne H. I. poukazuje aj na obsah predtým uvedeného vyjadrenia

okresného prokurátora (strana 9, odseky 4, 5 a 6), s ktorým sa taktiež stotožnil. Dodáva, že táto
svedkyňa vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 22.08.2023, ktorej výsluch bol vykonaný v danom
štádiu trestného konania zákonným spôsobom, vypovedala len stroho, pričom spôsob jej vyjadrovania
zodpovedal bežnej komunikácii. Jej výpoveď však z ďaleka nebola jediným a už vôbec nie rozhodujúcim
usvedčujúcim dôkazom. Za účelové možno považovať jej následné tvrdenie pri výsluchu v prípravnom

konaní dňa 19.11.2024, na ktorom už odmietla vypovedať, že v prvej výpovedi uviedla iba to, že
u nich doma nebolo nič nájdené, nakoľko z takejto zmeny postoja evidentne vyplýva jej snaha už
v tomto procesnom štádiu spochybniť svoju prvú výpoveď, v ktorej všeobecne popísala konanie
obžalovaného týkajúce sa skutku kladeného mu za vinu, nakoľko ako jeho družka nemala záujem na
jeho trestnom stíhaní, resp. odsúdení, najmä ak malo ísť o závažnú trestnú činnosť. Takáto zmena

nepochybne vyplýva aj z výpovede tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní, kde už dokonca tvrdila, že
skutočnosti, ktoré obsahuje jej prvá výpoveď vôbec pri výsluchu neuviedla. Ani krajský súd však nezistil
žiadnu relevantnú skutočnosť, z ktorej by vyplývala akákoľvek pochybnosť o zákonnosti tohto úkonu
vykonaného v prípravnom konaní.Pokiaľ ide o svedka H. I., ktorého výpoveď z prípravného konania zo dňa 08.11.2024 bola na hlavnom
pojednávaní dňa 04.03.2025 prečítaná podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., tento dôkaz bol vykonaný

zákonným spôsobom, na čo správne poukázal vo svojom vyjadrení aj okresný prokurátor, vrátane ním
uvedených dôvodov (strana 9, posledný odsek, strana 10, prvý odsek). Skutočnosť, že sa obžalovaný
mal nachádzať v tento deň vo večerných hodinách vo Fiľakove, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť
tohto dôkazu, ani procesného postupu, ktorým bol na hlavnom pojednávaní vykonaný.

Ohľadne nevypočutia svedkyne M. A., krajský súd poukazuje taktiež na vyjadrenie okresného
prokurátora (strana 10, odseky 2 a 3). K tomu, že táto svedkyňa ako suseda obžalovaného mala
vypovedať, či u neho dochádza k predaju omamných a psychotropných látok alebo nie, čo by podľa jeho
tvrdenia nemohlo zostať bez jej povšimnutia, odvolací súd poznamenáva, že takýto druh nezákonnej
činnosti samozrejme prebieha čo najviac skrytým spôsobom, naviac svedkyňa ako suseda by ani
nemohla reálne sledovať celodenné konanie obžalovaného v rozhodnom období. Nemožno opomenúť

ani to, že obžalovaný túto svedkyňu nenavrhol vypočuť v rámci odvolacieho konania, hoci ďalšie dve
osoby ako svedkov vypočuť navrhol.

Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov krajský súd taktiež poukazuje aj na vyjadrenie okresného prokurátora
v tomto smere (strana 10, odseky 4 a 5, strana 11, odsek 3). Zdôrazňuje, že obžalovaného okrem iného

usvedčuje 5 rôznych osôb, ktorí ako priami svedkovia vypovedali nezávisle na sebe a zhodne uviedli, že
práve obžalovaný im v rozhodnom čase opakovane predával pervitín, pričom ani u jedného zo svedkov
nenašiel relevantný dôvod, pre ktorý by mali do takej miery vypovedať v neprospech obžalovaného,
najmä ak by sa eventuálne mohli po tom čo boli zákonne poučení a zložili prísahu, v prípade krivej
výpovede sami vystaviť hrozbe trestného stíhania.

Okrem toho bolo nepochybne potrebné zobrať do úvahy ako významný dôkaz aj závery znaleckého
posudku z odboru elektrotechniky, ktorého predmetom bola analýza mobilného telefónu obžalovaného,
vrátane jeho elektronickej komunikácie s rôznymi osobami. Prihliadajúc na jej rozsah, vrátane počtu
osôb, s ktorými komunikoval, ako aj určitej časti jej obsahu, práve v spojitosti s ďalšími usvedčujúcimi

dôkazmi, možno dôjsť k záveru, že sa týkala viacerých prípadov predaja omamných a psychotropných
látok obžalovaným ďalším osobám. Zaistenú komunikáciu ako takú nemožno totiž hodnotiť izolovane
ale naopak komplexne a to predovšetkým v spojitosti a v súvislostiach s ďalšími dôkazmi, pričom je
logické, že pri komunikácii dotknuté osoby nepoužívali priamo názvy jednotlivej drogy, ale len náhradné
pojmy, aby tak sťažili prípadné odhalenie, že ide o takýto druh látok.

V tomto smere je potrebné hodnotiť aj vecné dôkazy, obsahujúce omamné a psychotropné látky a to
metamfetamín a THC, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke, hoci išlo len o dve bežné jednotlivé
dávky. Skutočnosť, že obžalovaný neprechovával takéto látky len pre vlastnú potrebu, nasvedčuje aj
väčší počet zaistených plastových uzatvárateľných obalov, ktoré sa používajú práve na dávkovanie

rôznych omamných a psychotropných látok pre jednotlivých konečných konzumentov.

Napokonbolopotrebnézobraťdoúvahytiežto,žeobžalovanýjesámdlhodobýmkonzumentomrôznych
omamných a psychotropných látok, s ktorých aplikáciou má bohaté osobné skúsenosti, o čom svedčia
okrem jeho priznania aj toxikologické výsledky vyšetrenia jeho moču, ktoré preukázali prítomnosť

viacerých druhov takýchto látok.

Okrem toho krajský súd na verejnom zasadnutí vypočul prvú z dvoch navrhnutých svedkýň obžalovaným
v odvolacom konaní a to P. D., ktorá sa však bližšie ku skutku vyjadriť nevedela. Vypovedala, že
k obžalovanému chodí veľa ľudí za účelom opravy telefónov, tabletov a podobne. Tento je dobrým

človekom, stará sa o rodinu a živobytie si zabezpečuje prostredníctvom brigád, ako aj zo sociálnych
dávok. Túto svedeckú výpoveď možno hodnotiť ako výpoveď v prospech obžalovaného, avšak svedkyňa
sa priamo ku skutku, resp. jeho priebehu vyjadriť nevedela a preto nemá v tomto smere jej výpoveď
výraznejšiu dôkaznú hodnotu.

Pokiaľ ide o druhú navrhnutú svedkyňu a to M. Q., ktorá mala podľa obžalovaného vypovedať k tomu, že
svedkovia, ktorým mal údajne predávať drogy, vypovedali v jeho neprospech len z toho dôvodu, že boli
k takýmto výpovediam donútení zo strany polície, jej výsluch odmietol krajský súd vykonať z viacerých
dôvodov. Aj v tomto prípade by totiž išlo len o nepriamu svedkyňu, ktorej vypočutie obžalovaným bolonavrhnuté až v odvolacom konaní, pričom ani jeden z týchto svedkov nedal najavo, že by bol pri
akejkoľvek svojej výpovedi v rámci prípravného konania k tejto zo strany OČTK donútený akýmkoľvek
spôsobom, naviac títo svedkovia boli následne zákonným spôsobom vypočutí v konaní pred súdom.

Pokiaľideoprávnukvalifikáciuskutkukrajskýsúdsastotožnilajsargumentáciouokresnéhoprokurátora
uvedenou v jeho písomnom vyjadrení k tejto problematike a poukazuje na ňu, pričom ju nebude
nadbytočne opakovať (strana 10, posledný odsek, strana 11, odseky 1 a 2). Zdôrazňuje však, že
obžalovaný síce konaním kladeným mu za vinu nezískal „väčší“ majetkový prospech a časť omamných

a psychotropných látok si zaobstarával za účelom osobnej spotreby, avšak ďalšiu časť predával iným
osobám, čo postačuje na to, aby jeho konanie mohlo byť právne kvalifikované podľa § 135b ods. 1,
posledná veta, ods. 2 Tr. zák. ako obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, keďže tieto
boli sčasti určené jednak na ďalšiu distribúciu pre iné osoby a to ich opakovaným predajom, resp. ich
výmenou za protislužbu a jednak sčasti aj na účel dosiahnutia určitého majetkového prospechu, teda
nešlo len o prechovávanie takéhoto druhu látok v nepatrnom množstve. Na tom nič zásadné nemení ani

skutočnosť, že v niektorých prípadoch si obžalovaný aplikoval takéto látky spoločne s osobami, ktorým
ich predtým predal, najmä ak si aj takýmto spôsobom zaobstarával peňažné prostriedky na ďalšiu kúpu
takýchto druhov látok.

Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných

dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vzhľadom
na ich dôkaznú silu a hodnotu, vyvracia ním produkovanú obhajobu, vychádzajúcu z dôkazov
vyznievajúcich v jeho prospech a dostatočne preukazuje nielen to, že skutok kladený mu za vinu sa
stal takým spôsobom, ako ho správne ustálil okresný súd a tento zároveň naplnil všetky zákonné
znaky uvedeného zločinu, ale tiež to, že ho spáchal práve obžalovaný a je zaň aj trestne zodpovedný.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu, konkrétne zavinenia, obžalovaný konal v tzv. priamom
úmysle a jeho pohnútkou bolo získanie peňažných prostriedkov na zaobstaranie si omamných
a psychotropných látok pre seba, ale aj pre iné osoby.

Po splnení prieskumnej povinnosti ohľadne výroku o treste dospel krajský súd čiastočne k inému záveru

ako okresný súd, hoci tento postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil súhrnný trest
odňatia slobody, ako aj trest prepadnutia veci, avšak výmeru uloženého trestu odňatia slobody bolo
možné v konečnom dôsledku považovať za neprimerane miernu a zároveň mal trest prepadnutia veci
čiastočne uložiť podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd správne ustálil, že obžalovanému nepoľahčovala, ani nepriťažovala žiadna okolnosť, čiže
ich pomer bol 0:0. Za uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov, keďže
však obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s §
41 ods. 2 Tr. zák., a to aj za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako mu bol súdom prvého stupňa doručený
trestný rozkaz a to za prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. (trestný rozkaz Okresného súdu

Lučenec zo dňa 24.06.2024, sp. zn. 3T/49/2025, právoplatný dňa 19.07.2024), ktorý bol menej prísnym
zo zbiehajúcich sa trestných činov, bolo potrebné pri jeho ukladaní aplikovať aj tzv. asperačnú zásadu
upravenú v § 41 ods. 2 Tr. zák., teda v konečnom dôsledku bolo možné obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody na 7 rokov až 20 rokov.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, by však
bolo v danom prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie spoločnosti postačoval aj trest kratšieho
trvania, čo správne konštatoval už okresný súd. Z tohto dôvodu bolo potrebné aplikovať § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu odňatia slobody až na 2 roky, avšak
okresný súd ho použil výraznejšie ako mal a preto uložil obžalovanému tento druh trestu v neprimerane

miernej výmere, čo bolo dôvodom zrušenia tohto výroku.

Obžalovaný bol 3-krát sankcionovaný za menej závažné priestupky, súdom bol 2-krát trestaný, teda
nejde o osobu s rozsiahlou kriminálnou minulosťou, naviac bol doteraz odsúdený len za menej závažnú
trestnú činnosť. Pokiaľ ide o prvé odsúdenie, hľadí sa na neho ako by odsúdený nebol, keďže došlo

k jeho zahladeniu. V druhom prípade bol právoplatne odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom,
ktorý z dôvodu ukladania súhrnného trestu bolo potrebné zrušiť vo výroku o treste a z tohto dôvodu
okresný súd správne nevzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j.
spáchanie viacerých trestných činov, hoci bol obžalovanému ukladaný trest za dva trestné činy a to jedenzločin a jeden prečin, pretože práve pre aplikáciu tzv. asperačnej zásady došlo k zvýšeniu hornej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a z tohto dôvodu by išlo o tzv. dvojité pričítanie tej
istej okolnosti v neprospech obžalovaného, čo by bolo neprípustné.

K okolnostiam prípadu možno uviesť, že obžalovaný páchal skutok viac ako 3 roky, pričom v zmysle
súdnej praxe sa považuje za naplnenie znaku závažnejším spôsobom konania, pri tomto druhu trestnej
činnosti, spravidla jej páchanie po dobu presahujúcu 1 rok. Na naplnenie znaku na viacerých osobách
podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. musí ísť o najmenej 3 osoby, obžalovaný v danom prípade omamné

a psychotropné látky predával 5-tim osobám, ktoré však boli dlhodobými konzumentmi takéhoto druhu
látok. Nemožno opomenúť, že dlhodobým užívateľom omamných a psychotropných látok bol aj samotný
obžalovaný, ktorý si ich časť zaobstarával pre osobnú spotrebu a v niektorých prípadoch si ich aplikoval
spoločne s osobami, pre ktoré takéto látky zabezpečil. Napokon, z obchodovania s takýmito látkami
obžalovaný nezískal významnejší majetkový profit.

Rozhodujúcim pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. však neboli okolnosti prípadu, ale práve osobné pomery
obžalovaného, ktorý je otcom 4-och maloletých detí, o ktoré sa s družkou staral a zabezpečoval ich
výchovu a výživu v rámci svojich schopností a možností, prihliadajúc aj na § 34 ods. 3 Tr. zák., pričom
v tomto smere krajský súd zároveň poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu (strana 8,
posledný odsek a strana 9, prvý odsek).

Práve existencia a kombinácia uvedených okolností prípadu, ale predovšetkým pomery obžalovaného
odôvodňovali mimoriadne zníženie výmery trestu odňatia slobody, avšak nie až na dolnú hranicu, ktorú
umožňoval Trestný zákon, ani na výmeru uloženú okresným súdom a to najmä vzhľadom na predtým
uvedené okolnosti, ktoré vyznievali v neprospech obžalovaného, ako aj pre celkovú závažnosť trestnej

činnosti a z týchto dôvodov odvolací súd sprísnil výmeru uloženého súhrnného trestu odňatia slobody o 6
mesiacov a to na výmeru 5 rokov. Na druhej strane výmera 7 rokov, ktorej uloženie požadoval okresný
prokurátor, by bola, berúc do úvahy predchádzajúcu argumentáciu, neprimerane prísna.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil na výkon

uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Lučenec zo dňa 24.06.2024, sp. zn. 3T/49/2024, právoplatným dňa 19.07.2024, ktorým mu bol za prečin
zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon

ktoréhomubolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobu1rok.Zároveňzrušilvšetkyďalšierozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd správne uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest prepadnutia veci
a to predtým uvedeného mobilného telefónu, keďže tento obžalovaný používal pri páchaní trestného

činu ako nástroj aj na komunikáciu s osobami, s ktorými obchodoval, resp. ktorým predával omamné
a psychotropné látky. Nesprávne však použil toto zákonné ustanovenie aj pri ukladaní tohto druhu
trestu ohľadne 18 ks plastových uzatvárateľných obalov a igelitového vrecka obsahujúceho väčší počet
plastových uzatvárateľných obalov, nakoľko tieto obžalovaný ešte nepoužil na spáchanie trestného činu,
ale tieto veci boli na takýto účel len určené (na dávkovanie omamných a psychotropných látok), preto

ich prepadnutie odvolací súd uložil podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Prvostupňový súd správne uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods.
1, ods. 5 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou v trvaní 3
mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov, nakoľko takúto prísnejšiu

formu musel ukladať obligatórne, keďže ochranné liečenie ukladal popri treste odňatia slobody, ktorého
výkon podmienečne neodložil (nepodmienečný trest odňatia slobody), a preto sú odvolacie námietky
obžalovaného v tomto smere irelevantné.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery za súčasného uloženia trestu

prepadnutia veci zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň
obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie,
pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. V danom prípade budezároveň zabezpečovať ochranu spoločnosti aj uložené ochranné liečenie, ktoré bude spolupôsobiť pri
výchove a náprave obžalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých napadnutých
výrokov, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov
o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné a o odvolaní okresného prokurátora, považujúc
ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.