Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123392888
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123392888.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, konajúceho prostredníctvom
správcu konkurznej podstaty: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingová 56, 811
09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 462 801, právne zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom
Grösslingová 56, 81109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 925 962, proti povinnému:

TATRA DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 36 426 679, právne zast. Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO:
36 698 873, o vymoženie 1326492,60 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kráčalík
Pohovejová,sosídlomexekútorskéhoŠarišská6,82901Bratislava,IČO:42354820,podsp.zn.416EX
431/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2118/2023
zo dňa 26. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2118/2023
zo dňa 26. 06. 2024 z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 1538,39
EUR, ktorý bude od povinného vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14. 09. 2023, domáhal
od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1326492,60 EUR s prísl., na základe exekučného titulu
– rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 12. 07. 2021, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 09. 2021, a exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu
Bratislava I. sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 26. 01. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2022,
vykonateľnosť dňa 12. 02. 2022 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“)

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 14. 11. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom exekútorského A. X, XXX XX B., IČO: 42 354

820, ktorý ju vedie pod sp. zn. 416EX 431/23.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/2118/2023 zo dňa 26. 06. 2024, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd
prvým výrokom exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 13264,93 EUR a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 211,45 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil, druhým výrokom návrh povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023 vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadkuzamietol, tretím výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2024 podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, štvrtým výrokom povinnému nárok na náhradu trov exekučného
konania nepriznal, piatym výrokom oprávnenému priznal nárok na náhradu ďalších trov exekučného

konania v celkovej výške 3045,70 EUR.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník vo vzťahu k podaniu povinného zo dňa 18.
12. 2023 uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nenadobudnutia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu povinného spôsobom prezentovaným oprávneným a s tým spojenej

nedôvodnosti vymáhaného nároku oprávneného, námietke o nesplnení podmienok na vyhlásenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Exekučné konanie je vedené najmä
na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 12.07.2021, ktorého
I. výrokom súd určil, že pohľadávka oprávneného uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených
pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii dlžníka TATRA DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom

Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 426 679, ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava
I pod č.k. 8R/3/2017, zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 3 vo výške 815.849,60 EUR, z
toho istina vo výške 815.849,60 EUR sa považuje za nespornú a zistenú, čo do výšky, právneho
dôvodu a vymáhateľnosti. Druhým výrokom súd určil, že pohľadávka oprávneného uplatnená v
súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii dlžníka TATRA

DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 426 679, ktorá sa
vedie na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 8R/3/2017, zapísaná v zozname pohľadávok pod por.
č. 4 vo výške 510.643,00 EUR, z toho istina vo výške 510.643,00 EUR sa považuje za nespornú a
zistenú čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že tieto
špecifikované pohľadávky boli tieto po povolení reštrukturalizácie povinného prihlásené oprávneným

súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19. 05. 2017, avšak dňa 03. 07. 2017
príslušný reštrukturalizačný správca v celom rozsahu poprel tieto prihlásené pohľadávky oprávneného
a záznam o popretí pohľadávok bol doručený oprávnenému dňa 11. 07. 2017, ktorý ako veriteľ, ktorému
bola popretá pohľadávka, a ktorý trval na pohľadávke v takom rozsahu, ako si ju prihlásil prihláškou,
musel podať žalobu o určenie proti dlžníkovi, čo oprávnený urobil. Vyšší súdny úradník poukázal na

skutočnosť, že dňa 29. 09. 2017 bol zostavený reštrukturalizačný plán povinného (prvé predloženie),
dátum druhého predloženia plánu ku dňu 23. 10. 2017, v rámci znenia ktorého v kapitole 2.4 označenej
ako: „Stanovenie termínu uspokojenia veriteľov“ (str. 51. a 52.) je stanovené pravidlo pre uspokojenie
veriteľov (žalobcov) pre prípad ich úspechu žalobcov v incidenčných sporoch, v zmysle ktorého budú ich
pohľadávky uspokojované rovnakým spôsobom (tzn. v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako

by tomu bolo v príslušnej skupine. V prípade zistenia pohľadávok veriteľov, ktorí boli správcom popreté
budú tieto po právoplatnom rozhodnutí súdu zaradené medzi pohľadávky ostatných podriadených
veriteľov a uspokojované v rovnakom rozsahu ako pohľadávky ostatných podriadených veriteľov. Tento
reštrukturalizačný plán s doslovným odkazom na ust. § 158 ZoKR zaviedol povinnému povinnosť v
nasledovnom znení: „Do právoplatného skončenia incidenčných konaní bude pripadajúca časť splátok

skladaná do notárskej úschovy. Pripadajúca časť splátok bude do notárskej úschovy skladaná vždy k
20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesenie
o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku.“ Vyšší súdny úradník
dodal, že podľa reštrukturalizačného plánu povinného sa malo plniť plnenie na popretú pohľadávku
oprávnenéhovpomernomrozsahu,tedavsume13264,93EUR(1%preskupinupodriadenýchveriteľov)

formou plnenia skladaného do úschovy, a to prostredníctvom 72 splátok vo výške 184,23 EUR, výška
poslednej splátky 184,60 EUR, s termínom uspokojenia: raž štvrťročne vo výške príslušného násobku
mesačnej splátky vždy k 20.03., k 20.06., k 20.09. a k 20.12., počnúc nasledujúcim mesiacom po
mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v
Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán povinného taktiež určil, že plnenie zložené do úschovy sa

uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne
podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo
po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom. Reštrukturalizačný plán povinného bol potvrdený uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/3/2017 zo dňa 18. 12. 2027, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 15/2018, K004381, dňa 22. 01. 2018. Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu

v Obchodnom vestníku stali účinnými voči všetkým účastníkom plánu. Vyšší súdny úradník konštatoval,
že po potvrdení reštrukturalizačného plánu povinný bol v jeho medziach a podľa ust. § 158 ods. 1 ZoKR
povinný v pravidelných splátkach zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky oprávneného
do notárskej úschovy, teda povinnosť určená počnúc dňom 22. 02. 2018 (mesiac po mesiaci, v ktorombolo zverejnené uznesenie o potvrdení plánu), a prvá splátka mala byť zložená do úschovy ku dňu 20.
03. 2018, a povinný nepreukázal súdu na to určenými listinnými prostriedkami, že by v rozhodujúcom
období ukladal tieto čiastkové plnenia (počnúc prvou až poslednou splátkou) v prospech popretej

pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy. Vyšší súdny úradník dodal, že povinný nepreukázal
súdu v exekučnom konaní, že v rozhodujúcom období plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky
v celom rozsahu zabezpečil splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia
(teda iným spôsobom v intenciách § 158 ods. 1 ZoKR, avšak v rozpore s reštrukturalizačným plánom).
Následkom nesplnenia tejto povinnosti, tak ako to zakotvuje § 158 ods. 1 posledná veta je neúčinnosť

reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke. Keďže sa podľa
potvrdeného reštruk. plánu malo plniť na popretú pohľadávku do notárskej úschovy a súd nemal zatiaľ
z listín nachádzajúcich sa súdnom spise ani z tvrdení povinného preukázané, že by povinný túto svoju
zákonnú povinnosť splnil, právnym dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je neúčinnosť plánu voči
veriteľovi dotknutej pohľadávky. Následkom reštrukturalizačného neúčinnosti plánu je následne v zmysle
§ 161 ods. 1 ZoKR povinnosť povinného ako dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku oprávneného ako

veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená spolu s úrokom podľa osobitného
predpisu odo dňa začatia reštrukturalizačného konania. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že v
zmysle reštrukturalizačného plánu dovtedajšie povinným zložené plnenia do notárskej úschovy sa
právoplatnosťou rozhodnutia súdu mali vyplatiť v prospech oprávneného ako dovtedajšieho veriteľa
popretej pohľadávky. Keďže oprávnený mal preukázateľný úspech v incidenčnom spore uspokojenie

jeho pohľadávky mali byť následne uspokojované rovnakým spôsobom tzn. (v rovnakej výške a v
rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo v príslušnej skupine (pohľadávka oprávneného zaradená
podľa reštrukturalizačného plánu do skupiny podriadených veriteľov - uspokojenie vo výške 1% zistenej
sumy). Uvedené platí len za predpokladu, že povinný v rozhodujúcom období riadne a včas skladal do
notárskej úschovy jednotlivé splátky za účelom zabezpečenia popretej pohľadávky oprávneného. Vyšší

súdnyúradníkzdôraznil,žepovinnýrealizovalúhradusumypredstavujúcejpomernúčasťuspokojovanej
pohľadávky oprávneného až dňa 16. 10. 2023, teda v rozpore so spôsobom stanoveným samotným
reštrukturalizačným plánom. S poukazom na uvedené vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný
vo svojom podaní netvrdil a ani nepreukázal na to určenými listinnými prostriedkami, že by nenastala
neúčinnosť reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 posledná veta ZoKR. Teda

nepredložil súdu listinné dokumenty, ktorými by preukázal súdu, že by po potvrdení reštrukturalizačného
plánu povinného súdu spôsobom určeným týmto plánom skladal do notárskej úschovy každé jednotlivé
splátky predstavujúce plnenia na popretú časť pohľadávky oprávneného, v čoho dôsledku povinný
nepreukázal, že by si splnil povinnosť mu uloženú reštrukturalizačným plánom podľa § 158 ods. 1
prvá veta ZoKR, a tak ako zakotvoval reštrukturalizačný plán v jeho bode 2.4, čím nastala neúčinnosť

reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods. 1 posledná veta ZoKR, a oprávnenému vzniklo právo
na iniciovanie exekučného konania podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. V odôvodnení sťažnosťou
napadnutého uznesenia nebolo považované za relevantné tvrdenie povinného o nesplnení podmienok
na vyhlásenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 159 ZoKR pre skutočnosť,
že exekučné konanie sa nevedie na podklade exekučného titulu, ktorým by bol výpis zo zoznamu

pohľadávok uloženého na súde, ale exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu o určení
pohľadávky, a preto sa na daný prípad neaplikuje požiadavka výzvy na splnenie pohľadávky podľa §
159 ZoKR. Predmetná pohľadávka sa v dôsledku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného
podľa § 158 ods. 1 ZoKR sa stala podľa § 161 ods. 1 ZoKR v celom jej prihlásenom a zistenom
rozsahu (exekučný titul) splatnou pohľadávkou, ktorej splnenia sa oprávnený mohol domáhať aj formou

iniciovania exekučného konania podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. Vyšší súdny úradník dodal, že
povinný preukázal skutočnosť úhrady sumy vo výške 13264,93 EUR (pomerná časť vo výške 1% v
zmysle reštrukturalizačného plánu na plnenie pôvodne popretej pohľadávky oprávneného) v prospech
oprávneného dňa 16. 10. 2023 a úhrade trov konania vo výške 211,45 EUR bezhotovostným prevodom
právnemu zástupcovi oprávneného zo dňa 16. 10. 2023. Vyšší súdny úradník konštatoval, že tieto platby

boli realizované dobrovoľne zo strany povinného v čase po začatí exekučného konania avšak pred
začatím exekúcie, a preto v rozsahu týchto platieb nezačala exekúcia dôvodne, v čoho dôsledku je
daný dôvod na zastavenie exekúcie v časti aj z úradnej povinnosti. A preto exekúcia bola zastavená
v časti vymoženia istiny vo výške 13264,93 EUR a náhrady trov základného konania vo výške 211,45
EUR. Vo zvyšnej časti vyšší súdny úradník považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie zo

dňa 18. 12. 2023 za nedôvodný, a preto bol zamietnutý. Vyšší súdny úradník vo vzťahu k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2024 uviedol, že povinný opätovne navrhol zastaviť
exekúciu pre splnenie vymáhaného nároku v rozsahu určenom reštrukturalizačnom pláne povinného,
nenadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods. 1 ZoKR, nesplnenia podmienokna nadobudnutie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 159 ZoKR, teda identických dôvodov,
ktoré boli namietnuté v rámci jeho prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Tieto dôvody boli
rozšírené aj o dôvody účelovosti reštrukturalizačného konania, a námietky nezákonného zvýhodňovania

oprávneného odkazom na § 9 ZoKR (spriaznená osoba s dlžníkom). Vyšší súdny úradník s poukazom
na striktnú koncentračnú zásadu exekučného konania mal za to, že tieto povinným prezentované dôvody
spadajú do kategórie namietaných dôvodov smerujúcich k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, a ktoré nastali do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
teda v druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie povinný nenamietal nové skutočnosti podľa

§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a preto súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia
povinného obsiahnuté v predmetnom podaní neprihliadal. Nad rámec povinnosti súd konajúci vyšší
súdnym úradníkom nepovažoval tieto námietky za právne relevantné, keďže nezakladajú akékoľvek
okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorého vymáhateľnosť je daná v dôsledku
nadobudnutia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného, ktorá nastala v rozsahu pohľadávok

oprávneného, z dôvodu porušenia povinnosti povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR (nezloženie plnenia
na popretú pohľadávku oprávneného do notárskej úschovy), v čoho dôsledku oprávnenému vzniklo
oprávnenie požadovať od povinného splnenie aj cestou exekúcie jeho pôvodnú pohľadávku v celom jej
rozsahu,takakotopredpokladá§161ods.1ZoKR.Výkontohtooprávnenianezakladápredpoklad,ktorý
možnopovažovaťzaneoprávnenézvýhodňovanieveriteľa,keďžepredstavujelennevyhnutnýnásledok,

ktorý je spojený s podstatným porušením právnych povinností zo strany povinného vyplývajúcich pre
neho z jeho reštrukturalizačného plánu (viď 51., a 52. strana ), z ktorým je spojené obnovenie pôvodnej
pohľadávky v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka oprávneného prihlásená. V zmysle uvedeného
vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, a preto
tretím výrokom v celom rozsahu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2024.

5. Proti II., III., IV. a V. výroku uznesenia sp. zn. 16Ek/2118/2023 zo dňa 26. 06. 2024 podal povinný v
zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil jeho vecnou nesprávnosťou, nezákonnosťou, rozhodnutím
vydaným v rozpore so skutkovým stavom veci ako aj v rozpore s právnym stavom veci, keďže v tomto
konaní boli a naďalej sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle skorších podaní

povinného, a preto navrhol zákonnému sudcovi, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak,
aby exekúcia bola zastavená v celom rozsahu, a oprávnenému aby bola uložená povinnosť nahradiť
povinnému a súdnemu exekútorovi trovy konania. Písomným podaním zo dňa 18. 12. 2023 povinný
navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nezákonného iniciovania exekučného konania na vymoženie
sumy v celkovej výške 1326492,60 EUR, na zaplatenie ktorej nemá oprávnený žiaden právny nárok

(právny titul), pričom dôvody na zastavenie exekúcie povinný podrobne špecifikoval v tomto návrhu
na zastavenie exekúcie. Dňa 18. 09. 2023 bola povinnému doručená Výzva zo dňa 11. 09. 2023
na zaplatenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v rámci ktorej bol povinný vyzvaný
na úhradu peňažnej pohľadávky oprávneného v celkovej sume 1326492,60 EUR a náhrady trov
konania vo výške 211,45 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Povinný prostredníctvom

jeho právneho zástupcu zaslal dňa 20. 09. 2023 právnemu zástupcovi oprávneného Stanovisko k
výzve zo dňa 11. 09. 2023, v ktorom mu oznámil, že jeho požiadavky sú nedôvodné a právne
nepodložené a nepreukázané, pričom odporujú platnej právnej úprave Slovenskej republiky aj súdom
schválenému reštrukturalizačnému plánu povinného, pričom stanovisko povinného bolo doručené
protistrane dňa 22. 09. 2023, avšak bez ďalšej reakcie. Pohľadávky, ktoré oprávnený uplatnil prihláškou

v reštrukturalizačnom konaní na majetok povinného boli reštrukturalizačným správcom v plnom rozsahu
popreté, a úspech oprávneného v súdnom konaní o určenie pravosti pohľadávky nezaložil právo
veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho prihlásených peňažných pohľadávok vo veriteľom požadovanom
úplnomrozsahu(100%).Reštrukturalizačnýplánpovinnéhopriznaloprávnenémupomernéuspokojenie
jeho prihlásených pohľadávok maximálne v sume 13264,93 EUR, a preto ak by bol povinný vyhovel

požiadavke oprávneného vo výzve zo dňa 11. 09. 2023, postupoval by v rozpore so zákonom a v
rozpore so súdom schváleným reštrukturalizačným plánom a jeho konanie by mohlo naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa – spoločnosti a poškodzovania iných veriteľov
povinného, čo by mohlo zakladať aj prípadnú trestno-právnu zodpovednosť. A preto vedenie tejto
exekúcie je v celom rozsahu nezákonné a nedôvodné, nakoľko oprávnený má nárok len na pomerné

uspokojenie jeho prihlásených pohľadávok, a to v sume podľa súdom schváleného reštrukturalizačného
plánu povinného - pomerná časť istiny pohľadávky 13264,93 EUR, pričom v danom rozsahu bola
realizovaná úhrada dňa 16. 10. 2023, ako aj úhrada v prospech náhrady trov konania vo výške 211,45
EUR. Oprávnený si v rozpore so ZoKR uplatnil proti povinnému cestou exekúcie celú sumu popretejpohľadávky, neskôr priznanej súdom v konaní o určenie pravosti pohľadávky, pričom postupoval tak,
ako by bol reštrukturalizačný plán povinného bol neúčinný. Povinný mal za to, že nikdy nebola naplnená
zákonná podmienka neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, a preto oprávnený porušil ustanovenie

§ 161 ods. 3 ZoKR, a nezákonne inicioval exekučné konanie. Povinný uviedol, že ZoKR poskytuje
dlžníkovi lehotu 30 dní od doručenia výzvy na peňažné plnenie (lehota začala plynúť dňa 19. 09.
2023 a uplynula až dňa 18. 10. 2023), avšak oprávnený ani „nečakal“ na uplynutie ním nesprávne
určenej lehoty tri dni od doručenia výzvy na to, aby povinný plnil. Vo výzve na zaplatenie zo dňa
11. 09. 2023, ktorá bola povinnému doručená dňa 18. 09. 2023), oprávnený v rozpore so ZoKR

žiadal úhradu celej istiny pohľadávky, pričom už dňa 14. 09. 2023 (t. j. ešte pred doručením výzvy
povinnému a ešte pred uplynutím oprávneným určenej lehoty tri dni od doručenia výzvy na plnenie
povinného) podal nezákonný a nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Povinný poukázal na to,
že oprávnený bol v súlade s exekučnými titulmi v spore o určenie pravosti pohľadávky a v súlade s
reštrukturalizačným plánom povinného pomerne uspokojený povinným dňa 16. 10. 2023 (v zákonom
určenej lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia výzvy). Povinný zdôraznil, že v tomto prípade nikdy

nenastala ex lege právna skutočnosť, s ktorou ZoKR spája neúčinnosť reštrukturalizačného plánu.
Vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení dospel k nesprávnym právnym záverom
a vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil a vyhodnotil. Povinný naďalej trval na ním uvedených
argumentoch a mal za to, že pohľadávka oprávneného, tak ako bola uvedená v súdom potvrdenom
reštrukturalizačnom pláne povinného, bola v celom rozsahu uhradená (v rozsahu 1% zo zistenej

sumy). Povinný považoval argumentáciu oprávneného o nadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu (§ 158 ZoKR) za prísne formalistickú, ktorou by veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, bol
vo výhodnejšom postavení oproti veriteľovi, ktorého pohľadávka bola v celom rozsahu zistená. Teda
by neoprávnene zvýhodňovala veriteľa popretej pohľadávky oproti veriteľom zistených pohľadávok.
Takéto zvýhodňovanie len niektorého veriteľa reštrukturalizačného konania je absolútne neprijateľné a

právne neprípustné a bolo by v rozpore so spoločným záujmom všetkých veriteľov a odporovalo by
aj účelu reštrukturalizačného konania. Povinný dodal, že povinný sa pre potreby reštrukturalizačného
konania považuje v zmysle ustanovenia § 9 ZoKR v znení účinnom do 28. 02. 2017, za osobu
spriaznenú s dlžníkom. Povinný s poukazom na § 158 ods. 1 ZoKR, ktorý umožňuje dlžníkovi možnosť
zabezpečiť splnenie plnenia reštrukturalizačného plánu aj majetkom, uviedol, že zabezpečil finančné

prostriedky určené na prípadné plnenie popretej pohľadávky na oddelenom účte, pričom uvedené
finančné prostriedky presahovali výšku plnenia pre prípad úspechu popretého veriteľa v incidenčnom
konaní. A preto z uvedeného dôvodu nemožno považovať reštrukturalizačný plán povinného vo vzťahu
k pohľadávke oprávneného za neúčinný, a to napriek tomu, že povinný nezložil plnenia pripadajúce
na popretú pohľadávku do notárskej úschovy, nakoľko povinný toto plnenie zabezpečil zákonom

predpokladanou alternatívou, a to zabezpečením majetku (vo forme finančných prostriedkov) na svojom
účte a priloženým ručiteľským vyhlásením. A preto povinný mal za to, že neporušil žiadne ustanovenie
§ 158 ZoKR a v zmysle ustanovenia § 159 ZoKR riadne splnil účastníkovi plánu, t. j. oprávnenému,
svoj záväzok zo súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu do 30 dní od doručenia výzvy veriteľa,
a preto považuje sa pohľadávka povinného za riadne uhradenú v zmysle reštrukturalizačného plánu.

6. Oprávnený v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu poskytol
nasledovné stanovisko. Argumentácia povinného nie je spôsobilá privodiť požadovanú zmenu,
eventuálne zrušenie napadnutého uznesenia. K námietke o neposkytnutí vyjadrenia k Stanovisku
povinného k výzve zo dňa 11.09.2023, oprávnený uviedol, že vo vzťahu k navrhovanému zastaveniu

exekúcie nemá žiadny právny význam a je preto celkom bezpredmetná, keďže nemal dôvod ďalej
reagovať na nesúhlasné tvrdenia povinného a preto si v súlade s dispozíciou vyplývajúcou z platného
právneho stavu uplatnil svoj nárok priamo v exekučnom konaní. Povinný síce formálne namietal
oprávnenosť vedenia exekúcie, avšak v jeho podaniach absentuje argumentácia, ktorá by relevantne
spochybňovala fakt, že v dôsledku porušenia povinnosti stanovenej v ust. § 158 ods. 1 ZoKR sa

reštrukturalizačný plán povinného voči popretej pohľadávke oprávneného stal ex lege, na základe
zákonom predpokladanej právnej skutočnosti spočívajúcej v nezložení plnenia do úschovy, v celom
dotknutom rozsahu neúčinným, a táto neúčinnosť sa vzťahuje na celú pohľadávku oprávneného v
celkovej výške 1326492,60 EUR. Uhradenie pomernej časti pohľadávky vo výške 13264,93 EUR podľa
neúčinného reštrukturalizačného plánu nezbavuje povinného jeho záväzku zaplatiť zvyšok pohľadávky

oprávneného. Povinný sa v sťažnosti opätovne odvolával na znenie ustanovenia § 159 ZoKR s tým,
že v danom prípade neboli naplnené podmienky neúčinnosti plánu, tak ako sú v uvedenom zákonnom
ustanovení vyjadrené. Avšak v prejednávanej veci nie je aplikovateľné ustanovenie §159 ZoKR, keďže
na danú vec je potrebné posudzovať s použitím §158 ZoKR, v zmysle ktorého je dlžník povinnýzložiť plnenie na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu
zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní odo dňa splatnosti tohto plnenia, inak sa plán
voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným. Z uvedeného dôvodu nebola

pre exekučné vymáhanie uplatneného nároku potrebná ani predchádzajúca výzva s 30-dňovou lehotou
na splnenie záväzku u reštrukturalizačného plánu, ktorá sa vyžaduje iba v prípade upravenom v §
159 ZoKR. Oprávnený k námietke povinného o nenadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného plánu
a nemožnosti iniciovať exekučné konanie dodal, že povinný nezohľadnil ust. § 161 ods. 3 písm. b)
ZoKR, ktorý sa aplikuje pre daný prípad, keď nastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu práve

podľa § 158 ZoKR. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v absolútnom súlade so zákonným
ustanovením§161ods.3písm.b)ZoKR.Oprávnenýkonštatoval,žeargumentáciapovinnéhojescestná
a bezpredmetná, nakoľko sa opiera o nesúvisiace zákonné ustanovenie, ktoré z dôvodu skutkovej a
právnej odlišnosti nemožno na posudzovanú vec aplikovať. Zákonodarca v ust. § 158 ods. 1 ZoKR jasne
vyjadril postih pre prípad nesplnenia konkrétnej zákonnej povinnosti dlžníka a to v podobe neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke. Na uvedenom

zákonnom následku nič nemení ani skutočnosť, či je veriteľ považovaný za spriaznenú osobu alebo
nie. Takáto skutočnosť nemá žiadny vplyv na povinnosť dlžníka (povinného) uvedenú v §158 ods. 1
ZoKR a následnú možnosť veriteľa uplatniť si podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR v spojení s § 161
ods. 1 ZoKR svoju pôvodnú pohľadávku v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že ustanovenému reštrukturalizačnému správcovi povinného v zmysle § 9 ods.

5ZoKRpreukázalzápisoprávnenéhovregistripartnerovverejnéhosektora,vdôsledkučohodomnienka
spriaznenosti s povinným ako dlžníkom bola vyvrátená. Vo vzťahu k námietke povinného o splnení
povinnosti podľa§ 158 ods. 1 ZoKR tým, že plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky zabezpečil
vo forme finančných prostriedkov na svojom účte a tiež priloženým ručiteľským vyhlásením oprávnený
zdôraznil, že podľa doslovného znenia predmetného ust. § 158 ods. 1 ZoKR je potrebné v celom rozsahu

zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia, a povinný ním tvrdené
zabezpečenie majetku na svojom účte nijakým spôsobom nepreukázal, keďže sa len oprel o tvrdenie
o ručení, a taktiež ani fiktívne finančné prostriedky na vlastnom účte povinného, nenapĺňajú zákonom
vyžadované zabezpečenie plnenia majetkom. Povinný nepreukázal použitie žiadneho zo zákonom
upravených zabezpečovacích inštitútov, pri ktorom by ako zabezpečenie plnenia pripadajúceho na

popretú časť pohľadávky slúžil majetok. Vzhľadom na tieto okolnosti, ktoré povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie vôbec neuvádzal, oprávnený ich považoval len za tvrdenia, za účelovú fabuláciu a
ručiteľské vyhlásenie za dodatočne vyfabrikované. Na základe uvedených okolností oprávnený navrhol
súdu, aby sťažnosť povinného zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného
konania.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 155 ods. 1 ZoKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom
úvere sú účinné voči každému.

17.Podľa§158ods.1ZoKRaksapodľaplánumáplniťnapopretúčasťpohľadávky,dlžníkapreberajúca
osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do

súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do
30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke
stáva neúčinným.

18. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech

veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania
popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej
pohľadávky dlžníkom.

19. Podľa § 159 ZoKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní

riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým
stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

20. Podľa § 161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba
povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka

prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky
od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní
splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

21.Podľa§161ods.3písm.b)ZoKR,prepôvodnúpohľadávkuveriteľavrozsahupodľaodseku1možno

v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 158.

22. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny

záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
v celom rozsahu na základe návrhov povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v
sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

23. V prejednávanej veci má súd za preukázané tieto nesporné skutočnosti: pohľadávku, ktorá je
predmetom exekučného konania, si oprávnený prihlásil do reštrukturalizačného konania vyhláseného
na majetok povinného. Reštrukturalizácia povinného bola povolená uznesením Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 8R/3/2017 zo dňa 24. 04. 2017, ktoré bolo zverejnené dňa 02. 05. 2017. Správca

pohľadávku oprávneného v plnom rozsahu poprel a preto sa pred Okresným súdom Bratislava I viedlo
pod sp. zn. 4Cbi/15/2017 konanie o určenie popretej pohľadávky. Právoplatným rozsudkom sp. zn.
4Cbi/15/2017 zo dňa 12. 07. 2021, súd určil, že: 1. pohľadávka oprávneného uplatnená prihláškou v
reštrukturalizácii dlžníka (povinného), zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 3 vovýške 815849,60 EUR, z toho istina vo výške 815849,60 EUR sa považuje za nespornú a zistenú
čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti; 2. pohľadávka oprávneného uplatnená prihláškou v
reštrukturalizácii dlžníka (povinného), zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 4 vo

výške 510643,00 EUR, z toho istina vo výške 510643,00 EUR sa považuje za nespornú a zistenú
čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Reštrukturalizačný plán, podľa ktorého mal povinný
pomerne uspokojiť pohľadávky veriteľov určeným spôsobom a rozsahom, bol schválený súdom dňa 18.
12. 2017 a zverejnený v Obchodnom vestníku č. 15/2018 z 22. 01. 2018. Podľa § 155 ods. 1 ZoKR sa
ustanovenia plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými

voči všetkým účastníkom plánu. Schválený plán teda predstavoval konečné a definitívne usporiadanie
vzájomných práv a povinností dlžníka a jeho jednotlivých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky
do reštrukturalizácie spôsobom podľa ZoKR.

24. Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať,
bola otázka neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného, a použitie zákonného ustanovenia,

podľa ktorého sa neúčinnosť plánu mala posudzovať, a ktorý umožnil oprávnenému zákonne iniciovať
exekučné konanie. Kým povinný tvrdil, že neúčinnosť plánu podľa § 159 ZoKR nenastala (a v
sťažnosti dodal, že nenastala ani podľa § 158 ods. 1 ZoKR), oprávnený odvodzoval neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods. 1 ZoKR.

25. Sudca sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že v uvedenej veci sa neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu povinného mala spravovať ustanovením § 158 ods. 1 ZoKR, a nie
ustanovením § 159 ZoKR ako to tvrdil povinný. Daná skutočnosť vyplýva i zo samotného
reštrukturalizačného plánu povinného.

26. Podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu povinného, bod 2.4 Podriadení veritelia (str. 51 -
52), kde bola zaradená i pohľadávka oprávneného ako p.č. 2, sa na str. 51 uvádza, že: „V prípade
úspechu žalobcov v incidenčných sporoch, budú ich pohľadávky uspokojované rovnakým spôsobom
(tzn. v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo v príslušnej skupine. V zmysle
ust. § 158 ZKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, je dlžník povinný zložiť

plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom
rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. V prípade
zistenia pohľadávok veriteľov, ktorí boli správcom popreté budú tieto po právoplatnom rozhodnutí súdu
zaradené medzi pohľadávky ostatných podriadených veriteľov a uspokojované v rovnakom rozsahu ako
pohľadávky ostatných podriadených veriteľov. Do právoplatného skončenia incidenčných konaní bude

pripadajúca časť splátok skladaná do notárskej úschovy. Pripadajúca časť splátok bude do notárskej
úschovy skladaná vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo
zverejnené uznesie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku.“

27.Účelomustanovenia§158ZoKRjeplneniezabezpečovacejfunkciedorozhodnutiasúduopopretých

pohľadávkach. V prípade zistenia pohľadávok, sa plnenie z úschovy, prípadne majetku dlžníka uvoľní
veriteľovi, pri opačnom verdikte súdu sa plnenie vráti dlžníkovi. Ustanovenie § 158 ZoKR súčasne
upravuje individuálnu neúčinnosť reštrukturalizačného plánu (len voči konkrétnemu veriteľovi popretej
pohľadávky), ako postih za nesplnenie povinnosti stanovenej reštrukturalizačným plánom zložiť tam
stanoveným spôsobom a rozsahom do úschovy plnenie, pričom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o

popretých pohľadávkach sa toto rozhodnutie stáva exekučným titulom.

28. Pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie je exekučný súd oprávnený posúdiť, či povinný
pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky postupoval v súlade s tou časťou schváleného
reštrukturalizačného plánu, ktorá upravuje plnenie na popreté pohľadávky oprávneného alebo nie,

ako aj splatnosťou takéhoto plnenia. Pri zistení, že povinný pri poskytovaní plnenia na popreté
pohľadávky oprávneného nepostupoval v súlade s plánom, má táto skutočnosť za následok neúčinnosť
reštrukturalizačnéhoplánuvočioprávnenémupodľa§158ods.1ZoKR,ktoránastávapriamozozákona.

29. Oprávnený mal podľa reštrukturalizačného plánu (bod 2.4 časť: Výška plnenia skladaného do

úschovy na strane č. 52) dosiahnuť maximálne uspokojenie v prípade úspechu incidenčnej žaloby vo
výške 13264,93 EUR (1% pre skupinu podriadených veriteľov), ktoré mal povinný skladať do notárskej
úschovy v 72 mesačných splátkach po 184,23 EUR, výška poslednej splátky 184,60 EUR, s termínom
uspokojenia: raž štvrťročne vo výške príslušného násobku mesačnej splátky vždy k 20.03., k 20.06.,k 20.09. a k 20.12., počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesenie
o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku. Povinný preukázateľne
bol po potvrdení reštrukturalizačného plánu v jeho intenciách a ako aj podľa ust. § 158 ods. 1 ZoKR

povinný v pravidelných splátkach zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky oprávneného
do notárskej úschovy. Táto povinnosť bola určená počnúc dňom 22.02.2018 (mesiac po mesiaci, v
ktorom bolo zverejnené uznesenie o potvrdení plánu), a prvá splátka mala byť zo strany povinného
zložená do notárskej úschovy ku dňu 20.03.2018. Plnenie zložené do úschovy sa malo uvoľniť v
prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa

uznaniapopretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznaní
popretej pohľadávky dlžníkom. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 12.
07. 2021 nadobudol právoplatnosť dňa 01. 09. 2021, a preto bezodkladne po právoplatnosti mala byť
v prospech oprávneného z notárskej úschovy uvoľnená suma, ktorá sa tam dovtedy naakumulovala.
Povinný nepreukázal súdu na to určenými listinnými prostriedkami, že by v rozhodujúcom období ukladal
tieto čiastkové plnenia (počnúc prvou až poslednou splátkou v lehotách splatnosti) v prospech popretej

pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy. Keďže sa tak vôbec nestalo, povinný netvrdil opak a
už vôbec nepreukazoval, malo nesplnenie jeho povinnosti ako dlžníka (ukladať splátky do úschovy)
podľa reštrukturalizačného plánu za následok neúčinnosť plánu podľa § 158 ods. 1 ZoKR. Povinný
svojimi podaniami vlastne priznal, že plnenie do notárskej úschovy nezložil v lehote a spôsobom
predpísaným reštrukturalizačným plánom. Povinný teda nepreukázal súdu v exekučnom konaní, že

nedošlo k naplneniu predpokladov nadobudnutia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného vo
vzťahu k vymáhanej pohľadávke oprávneného podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že povinný realizoval úhradu sumy predstavujúcej pomernú časť uspokojovanej
pohľadávky oprávneného až dňa 16.10.2023 (t. j. po začatí exekučného konania), teda v rozpore so
spôsobom stanoveným samotným reštrukturalizačným plánom.

30. Podľa § 161 ods. 1 ZoKR sa následkom neúčinnosti reštrukturalizačného plánu obnovuje
povinnosť splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a
zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia
reštrukturalizačného konania. Na takú pohľadávku je možné voči dlžníkovi viesť exekúciu na podklade

právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158 ZoKR.
Oprávnený sa tak v dôsledku neúčinnosti plánu podľa § 158 ZoKR v spojení s § 161 ods. 1 a 3 písm. b)
ZoKR mohol domáhať vymoženia celej pohľadávky priznanej exekučnými titulmi.

31. Na vznik neúčinnosti plánu voči veriteľovi podľa § 158 ods. 1 ZoKR, okrem nesplnenia povinnosti

zložiťdoúschovyplneniepripadajúcenapopretúčasťpohľadávky,prípadnezabezpečiťsplnenieplnenia
celým majetkom v lehote 30 dní od splatnosti pohľadávky, nebola potrebná žiadna ďalšia osobitná
okolnosť, teda ani výzva oprávneného. Predexekučnou výzvou oprávnený len vyzval povinného na
dobrovoľné splnenie povinnosti pred tým, než podá návrh na vykonanie exekúcie. Táto výzva však
nemala žiaden vplyv na už existujúcu neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, a nebola ani podmienkou

podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Preto ani nesúhlasné stanovisko
povinnéhoknejneboloprerozhodnutievovecižiadnymspôsobomrelevantné.Nadanýprípadnemožno
aplikovať požiadavku výzvy na splnenie pohľadávky podľa § 159 ZoKR, a preto oprávnený nebol ani len
povinný v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzývať povinného na splnenie pohľadávky
v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, aj keď tak oprávnený preukázateľne učinil. V danom prípade

nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu povinného proti pohľadávke oprávneného podľa § 159
ZoKR po márnom uplynutí lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy, ale ex lege v dôsledku porušenia
právnej povinnosti zo strany povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR. Za nepodstatné bolo v tejto súvislosti
preto potrebné považovať i tvrdenia povinného o tom, že ak by súd vyhovel oprávnenému, došlo by k
jeho zvýhodneniu oproti ostatným veriteľom povinného, ktorí si pohľadávky v reštrukturalizácii prihlásili a

ktoré neboli popreté. Tým, že ostatní, nepopretí veritelia, už od účinnosti plánu boli, resp. mali byť priamo
(nie do úschovy) uspokojovaní postupne, veriteľ popretej pohľadávky bol nútený čakať na rozhodnutie
súdu, ku ktorému došlo až niekoľko rokov po účinnosti plánu a preto po právoplatnosti rozhodnutia súdu
o zistení pohľadávky mal podľa reštrukturalizačného plánu a § 158 ods. 2 ZoKR dovtedy zložené plnenie
bezodkladnedostať.Keďžedlžníknepostupovalvsúladesozákonomaschválenýmreštrukturalizačným

plánom, sám privodil neúčinnosť plánu voči oprávnenému, ktorý sa mohol domáhať plnenia v celom
rozsahu podľa exekučného titulu (rozhodnutia súdu o zistení pohľadávky). Ak sa jej vymoženia v celom
rozsahu oprávnený teraz domáha v exekúcii, nejde o rozpor so ZoKR, ani Exekučným poriadkom, ako to
nesprávne uvádzal povinný. Ani skutočnosť, či je veriteľ považovaný za spriaznenú osobu dlžníka alebonie, nemá žiadny vplyv na povinnosť dlžníka uvedenú v § 158 ods. 1 ZoKR a následnú možnosť veriteľa
uplatniť si svoju pôvodnú pohľadávku v prihlásenom a zistenom rozsahu (§ 161 ods. 1 v spojení s § 161
ods. 3 písm. b) ZoKR). Navyše, exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či schválený reštrukturalizačný

plán alebo jeho časť je alebo nie je v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením ZoKR, a preto mu ani
neprináleží skúmať, či by mohol byť oprávnený spriaznenou osobou s dlžníkom podľa § 9 ZoKR, ale táto
skutočnosť mala byť zohľadnená pri schvaľovaní plánu. Pre úplnosť však súd dodáva, že oprávnený
preukázal, že je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.

32. V súvislosti s tvrdeniami povinného uvedenými až v sťažnosti, že pohľadávku mohol zabezpečiť
celým svojim majetkom, súd poukazuje na koncentračnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní.
Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku
obsahujeustanoveniaokoncentráciikonania,podľaktorýchexekučnýsúdnávrhnazastavenieexekúcie
zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má

odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa
niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným
vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného
konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok
zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného
konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie
exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje
správanie v exekúcii. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si
účastník exekúcie odkladal v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy. Takéto konanie v nových procesných

kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na také úkony, a to aj so zreteľom
na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní. (porovnaj uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 167/2019 z 11. 12. 2019, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03. 03. 2020, sp.
zn. I. ÚS 563/2022 z 19. 10. 2022).

33. Keďže tieto tvrdenia o zabezpečení popretých pohľadávok oprávneného celým svojim majetkom
a ručením uviedol povinný až v sťažnosti, pričom ide bezpochyby o tvrdenia, ktoré mohol povinný
uviesť už v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, tieto tvrdenia pre ich oneskorenosť
nemohli mať vplyv na rozhodnutie exekučného súdu. Povinný súčasne v sťažnosti neospravedlňoval
neskoré uplatnenie uvedených skutočností žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili ich

uplatniť včas. Preto súd na jeho nové tvrdenia v sťažnosti v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
neprihliadal. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného
na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na
zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Napriek tomu možno dodať,
že ZoKR podľa ustanovenia 158 ods. 1 ako vhodné zabezpečovacie prostriedky pripúšťa len tie, ktoré

majú vecnú povahu (zákon vyžaduje zabezpečiť splnenie splatného plnenia majetkom). Do úvahy tak
prichádza buď záložné právo, alebo zabezpečovací prevod práva, nie však ručenie, ani tvrdenia o
zabezpečenímajetkuvoformepeňažnýchprostriedkovnaúčtedlžníka/povinného(ktorénavyšenijakým
spôsobom nepreukázal). Aj prípadná existencia finančných prostriedkov na účte a dostatok majetku
povinného neposkytuje veriteľovi žiadnu právnu istotu, pretože povinný s nimi môže voľne disponovať.

Takýto postup nezodpovedá požiadavke ZoKR a nezaručuje ochranu ani veriteľa a najmä predstavuje
konanie v rozpore so samotným reštrukturalizačným plánom povinného. Tiež súd konštatuje, že povinný
zaplatením sumy vo výške 13264,93 EUR dňa 16. 10. 2023 oprávnenému nemôže spätne zhojiť
nesplnenie povinnosti stanovenej reštrukturalizačným plánom, a s tým spojeného zákonného právneho
následku v podobe neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Povinnosť uložená v § 158 ods. 1 ZoKR

mala predovšetkým zabezpečovaciu funkciu – chrániť veriteľa počas trvania incidenčného sporu a
garantovať, že v prípade úspechu budú jeho pohľadávky uspokojené. Dodatočná úhrada túto funkciu
neplní. K tvrdeniam povinného o „formalizme“ súd uvádza, že cieľom zákona nebolo vytvoriť možnosť
voľnej interpretácie povinností dlžníka, ale poskytnúť popretým veriteľom zvýšenú ochranu. Ak by bolomožné splnenie povinnosti nahradiť poukazom na dostatočné prostriedky na účte a dostatok majetku,
ustanovenie § 158 ods. 1 ZoKR by stratilo zmysel. Ani argument povinného o možnom zvýhodnení
oprávnených neobstojí. Tým, že ostatní, nepopretí veritelia, už od účinnosti plánu boli, resp. mali byť

priamo (nie do úschovy) uspokojovaní postupne, veritelia popretej pohľadávky boli nútení čakať na
rozhodnutie súdu, ku ktorému došlo až niekoľko rokov po účinnosti plánu. Keďže dlžník nepostupoval
v súlade so zákonom a schváleným reštrukturalizačným plánom, sám privodil neúčinnosť plánu voči
oprávnenému.

34. Na základe uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že vymáhanie pohľadávky
oprávneného v rámci exekúcie je dôvodné. Predmetná pohľadávka v dôsledku neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR sa stala podľa § 161 ods. 1 ZoKR v
celom jej prihlásenom a zistenom rozsahu splatnou pohľadávkou, ktorej splnenia sa oprávnený mohol
domáhať aj formou iniciovania exekučného konania podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR.

35. Povinný preukázal súdu, že až v čase po začatí exekučného konania dňa 16. 10. 2023 uhradil
oprávnenému sumu vo výške 13264,93 EUR, a vyšší súdny úradník na túto skutočnosť správne
prihliadol ako na dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku,
tak ako je uvedené v I. výroku uznesenia zo dňa 26. 06. 2024 (keďže k plneniu došlo v čase pred
začatím exekúcie). Avšak povinný ani v čase rozhodovania o jeho sťažnosti nepreukázal splnenie

celého vymáhaného nároku deklarovaného exekučnými titulmi. V dôsledku nadobudnutia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu povinného vo vzťahu k pohľadávke oprávneného, ktorej sa obnovil pôvodný
rozsah v zmysle § 161 ods. 1 ZoKR, predstavuje táto úhrada len úhradu časti vymáhaného nároku. A
teda je zrejmé, že s ňou nie sú spojené účinky zániku vymáhaného nároku v celom jeho rozsahu, v čoho
dôsledku ďalšie vedenie exekúcie na majetok povinného za účelom uspokojenia zvyšného vymáhaného

nároku oprávneného vrátane trov exekúcie je dôvodné.

36. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

37. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje,
že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený aj naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom,
ktorý je spôsobilý, aby na jeho podklade mohla byť vedená. Exekučný titul je formálne a aj materiálne

vykonateľným exekučným titulom. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho
súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho
rozhodnutiavopravnomkonaníodpovedalonakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú
právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri
napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005)

38. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k

rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podaných návrhoch na
zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Ek/2118/2023 zo dňa 26. 06. 2024 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.39. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

42. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

43. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 144/2020: „Zmena ceny veci
alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má vplyv na výšku tarifnej hodnoty
a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

44. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

45. Povinný si v rámci sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného
v rozsahu 100 %, avšak bez konkrétnej špecifikácie. Trovami povinného podľa § 199a ods. 2

Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

46. V predmetnom exekučnom konaní povinný v čase rozhodovania o sťažnosti nebol ani len
v čiastočnom rozsahu úspešný, a preto povinnému nevznikol nárok na náhradu trov od oprávneného,

ktorý by mu mohol byť priznaný týmto rozhodnutím. A preto súd povinnému nepriznal ním uplatnený
nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podanou sťažnosťou proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

47. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane

nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie, a to v celkovej výške 1551,67
EUR (1 úkon právnej služby vo výške 1537,94 EUR a režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73
EUR), vypočítaného z tarifnej hodnoty: 1326704,05 EUR a so sadzbou za jeden úkon právnej služby
v základnom konaní vo výške 3075,89 EUR.

48. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu),
a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva.
Oprávnený bol v rámci sťažnostného konania úspešný v celom rozsahu voči povinnému, a preto mu tak

vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených ďalších trov právneho zastúpenia.

49. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná
istina v celkovej výške 1326492,60 EUR znížená o sumu čiastočného zániku vymáhaného nároku
čo do istiny vo výške 13264,93 EUR, teda istina vo výške 1313227,67 EUR. Poskytnutie právnej

služby zo strany právneho zástupcu bolo realizované už v čase po preukaznej zmene celkového
rozsahu vymáhaného nároku v dôsledku čiastočného plnenia, ktoré nebola spornou skutočnosťou
medzi účastníkmi exekučného konania, a preto táto zmena má vplyv na má vplyv na výšku tarifnej
hodnoty a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.Hodnota sumy náhrady trov základného konania netvorí základ pre výpočet tarifnej odmeny, keďže
predstavuje len príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo taktiež uhradené v celom rozsahu. Z uvedeného
dôvodu súd nepriznal oprávnenému sumu náhrady trov sťažnostného konania, ktorá prevyšuje nižšie

priznaný vyčíslený nárok, keďže nepredstavuje účelne vynaložené trovy v zmysle § 199d ods. 1
Exekučného poriadku. S prihliadnutím na uvedené vychádzajúc z vyššie špecifikovaného dôvodného
základu hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 3049,33
EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a
ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška“) predstavuje sumu vo výške 1524,66 EUR.

50. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho
zastúpenia oprávneného dôvodné, a to za jeden úkon právnej služby – podanie vyjadrenia oprávneného

k sťažnosti povinného (1524,66 EUR), ku ktorému sa pripočítala hodnota jedného režijného paušálu
za rok 2024 (13,73 EUR), čoho dôsledku súd v exekučnom konaní priznal oprávnenému od povinného
nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v celkovej výške 1538,39 EUR, tak ako je
uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Suma priznanej náhrady trov oprávneného sa nenavyšuje
o sumu dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného nie je platcom dane z pridanej

hodnotypodľaverejnedostupnéhozoznamudaňovýchsubjektovregistrovanýchpreDPHspravovaného
Finančnou správou Slovenskej republiky. Náhrada trov konania, ktorá bola oprávnenému priznaná týmto
rozhodnutím, bude od povinného vymáhaná na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).