Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/195/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124345621
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124345621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: DOCH s.r.o.,

so sídlom 175, 956 03 Horné Štitáre, IČO: 50 016 342, zast.: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.
r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: Support Q a.s.,
so sídlom 1088, 029 01 Námestovo, IČO: 45 606 471, zast.: JUDr. Michal Štrbáň, advokát, so sídlom
Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.200,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
12,75% ročne zo sumy 4.943,70 eur od 01.06.2024 do 04.06.2024 a úroky z omeškania vo výške
12,75% ročne zo sumy 1.200,- eur od 05.06.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených

suplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eur,atovšetkovlehotedo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Súd žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy 4.943,70 eur od 21.05.2024 do 31.05.2024 zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.200,- eur
spolu s úrokom z omeškania 12,75% ročne zo sumy 4.943,70 eur od 21.05.2024 do 04.06.2024 a zo

sumy 1.200,- eur od 05.06.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyvovýške40,-euratrovykonania.Svojnárokodôvodniltým,žežalobcaposkytolžalovanému
služby, na zaplatenie ktorých vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 4.943,70 eur. Žalovaný dňa
04.06.2024 faktúru uhradil vo výške 3.743,70 eur. Keďže žalovaný zaplatil faktúru iba čiastočne, žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy, ktorú do dnešného dňa žalovaný neuhradil. Z toho
dôvodu si uplatňuje aj úroky z omeškania.

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz dňa 19.07.2024, voči ktorému žalovaný
podal odpor (č.l. 18), v ktorom popiera a neuznáva nárok v celom rozsahu s tým, že žalobcovi
nevznikol právny nárok. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom boli dlhoroční spolupracujúci partneri,
pričom žalobca poskytol pre žalovaného 31.05.2024 služby v rozsahu za podmienok a spôsobom
dohodnutým v zmluve, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zabezpečiť a vykonať najmä
informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly určeného materiálu v A. v priestoroch spoločnosti
B. C., C.. Dňa 25.04.2024 žalobca svojvoľne a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu prestal a ďalej

úplne odmietol plniť si svoje záväzky voči žalovanému vyplývajúce zo zmluvy. Hoci žalobca svojvoľne
a bezdôvodne prestal plniť svoje záväzky voči žalovanému, konateľ žalobcu svojvoľne a neoprávnene
využíval na súkromné účely motorové vozidlo, mobilný telefón a notebook vo vlastníctve žalovaného,
ktoré mohol použiť len so súhlasom žalovaného. Po formálnom skončení spolupráce a stratu absolútnejdôvery, ktorú žalovaný dlhoročne vkladal do žalobcu, žalovaný začal s realizáciou hĺbkovej internej
kontroly, ktorou zistil, že žalobca za obdobie apríl 2024 fakturoval žalovanému služby, ktoré v ním
deklarovanom rozsahu v skutočnosti nikdy nevykonal, no dokonca si svojvoľne a v rozpore so zmluvnou

dokumentáciou jednostranne navýšil maximálnu jednotkovú cenu dohodnutú v zmluvnej dokumentácii.
Základná cena za vykonanie služby informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus bola
stanovená vzájomnou dohodou, a to od 0,5 eur až 1,4 eur. Na uvedenom nič nemení ani to, že
zmluva v čl. IV predpokladala v individuálnych prípadoch upresnenie uvedenej odmeny. Konečná výška
totiž musela byť vždy a len v daných mantineloch, t.j. 0,5 až 1,4 eur. So žalobcom sa žalovaný

nikdy nedohodol na zmene zmluvy v časti jednotkovej ceny na 1,6 eur bez DPH za vykonanie služby
informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus. Má za to, že žalobca vo faktúre úmyselne
uviedol nesprávny rozsah dodanej služby a svojvoľnú navýšenú jednotkovú cenu. Má za to, že žalobca
fakturoval a uviedol nesprávny rozsah s navýšenou cenovou jednotkou. Zároveň namietal aj úroky
z omeškania z dôvodu, že žalobca nesprávne určil začiatok, dĺžku omeškania, pretože podľa zmluvnej
dokumentácie bola dohoda 25 dní od vystavenia a doručenia faktúry. Žalobca nepreukázal doručenie

faktúr. Má za to, že žalobca spôsobil škodu žalovanému, keďže prestal spoluprácu, a to minimálne vo
výške 5.162,- eur spočívajúcu v nákladoch, ktoré musel žalovaný vynaložiť na to, aby suploval žalobcu
v plnení jeho zmluvných povinností a aby minimalizoval všetky ďalšie škody. Nárok žalobcu považuje
v celom rozsahu za nedôvodný.

3. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného (č.l. 34), v ktorom uviedol, že žalovaný existenciu
zmluvného vzťahu medzi stranami nepoprel a zmluvný vzťah potvrdil, keďže uviedol, že strany sporu
boli dlhoročnými spolupracujúcimi partnermi, pričom žalobca poskytol pre žalovaného do 31.05.2024
služby, a to v rozsahu za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluvnej dokumentácii. Zároveň žalovaný
v podanom odpore uviedol, že žalobca v návrhu len všeobecne a jednostranne popisuje skutkový

stav a dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, avšak žalobca postupoval v súlade so zákonom
o upomínacom konaní a nie je pravdou, že by účelovo opomenul uviesť podstatné skutočnosti ako sa
to snaží prezentovať žalovaný. Žalovaný v podanom odpore opakovane klame a uvádza nepravdivé
tvrdenia, keďže žalovaný označil, že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu údajne nebola
doručená faktúra, avšak žalovaný preukázateľne klame, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy. Žalobca dňa

06.05.2024 prostredníctvom emailovej komunikácie poslal žalovanému faktúru č. XXXXXXX zo dňa
06.05.2024 na sumu 4.943,71 eur. Zároveň žalovaný dňa 03.06.2024 adresoval žalobcovi email, v
ktorom výslovne uviedol, že faktúra bude ešte v ten deň uhradená. Okrem toho žalovaný zaslal ako
prílohu faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 22.05.2024 v sume 1.200,- eur, ktorá má údajne predstavovať
akúsi pokutu vo výške 1.200,- eur, čo žalovaný aj v emailovej komunikácii uviedol. S ohľadom na listinné

dôkazy je nespochybniteľné, že žalovaný v emailovej komunikácii zreteľne prejavil záujem vystavenú
faktúru zaplatiť. Keďže žalovaný zaplatil faktúru dňa 04.06.2024 v časti 3.743,70 eur a zároveň vystavil
faktúru na 1.200,- eur, je zrejmé, že žalovaný akceptoval pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní.
Z emailovej komunikácie zo dňa 03.06.2024 taktiež vyplýva okrem iného aj to, že žalovaný si uplatnil voči
žalobcoviúdajnúpokutuvovýške1.200,-eur,atozapočítanímprotipohľadávkežalobcu,keďžeodsumy

4.943,70 eur žalovaný odrátal sumu 1.200,- eur a následne uhradil iba 3.743,70 eur. Žalovaný v podstate
akceptoval pohľadávku žalobcu, pretože z komunikácie vyplýva vôľa a úmysel uznať pohľadávku
žalobcu, avšak túto čiastočne nezaplatiť, ale spôsobiť jej čiastočný zánik inak. To je možné považovať
za akceptáciu pohľadávky žalobcu, a to aj napriek tomu, že úkon žalovaného sa výslovne nenazýva
uznaniezáväzku,nehovoriacotom,žežalovanývpodstateajvýslovneuviedol,žefaktúruuhradí.Keďže

uloženie pokuty nemá oporu v zákone ani v zmluvnej dokumentácii a žalobca si nie je vedomý porušenia
akýchkoľvek povinností, tak žalobca poprel a naďalej aj popiera nárok žalovaného na zaplatenie
akejkoľvek pokuty. Žalovaný nepredložil ani žiadne dôkazy o údajnom nevykonaní služieb, porušení
povinností zo strany žalobcu, resp. o spôsobenej škode, a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
Žalobca tvrdenia žalovaného popiera. Zároveň žalobca poukázal na faktúru vystavenú žalovaným na

pokutu vo výške 1.200,- eur, keďže postup žalovaného je nesprávny, dokonca absurdný, pretože vo
faktúre č. XXXXXXXXX sa k základu 1.000,- eur uvádza aj sadzba DPH 200,- eur, čo je však pri zmluvnej
pokute nesprávne, pretože tá je vo všeobecnosti účtovaná bez DPH bez ohľadu na tovar či službu,
ku ktorej sa vzťahuje. Žalovaný v podanom odpore opakovane klame, keďže uvádza „no dokonca si
svojvoľne a v rozpore so zmluvnou dokumentáciou jednostranne navýšil maximálnu jednotkovú cenu

dohodnutú v zmluvnej dokumentácii. Základná cena za vykonanie služby informatívnych testovaní,
meraní, analýz a kontrol za kus bola stanovená vzájomnou dohodou, a to od 0,5 eur do 1,4 eur. Na
uvedenom nič nemení ani to, že zmluva v čl. IV predpokladala v individuálnych prípadoch upresnenie
a uvedenie odmeny. Konečná výška totiž musela byť vždy a len v daných mantineloch, t.j. 0,5 až1,4 eur. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalovaný touto cestou uvádza, že sa so žalobcom
nikdy nedohodli na zmene zmluvnej dokumentácie v časti jednotkovej ceny na 1,60 eur bez DPH za
vykonanie služby informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus“. Žalovaný účelovo klamal,

keď uviedol, že k navýšeniu jednotkovej údajnej ceny údajne došlo svojvoľne zo strany žalobcu, čo nie
je pravda a žalobca toto tvrdenie popiera. Existujú totižto aj listinné dôkazy, ktoré usvedčujú žalovaného
z klamstva. Žalovaný prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 16.02.2024, ktorá mala predmet
označený ako zmena sadzby, výslovne uviedol nasledovné: „Ahoj D., sadzba sa upravuje na 16 eur
pre teba a Zuzka 10,20 od 01/2024.“ Ďalej žalobca poukázal na prax, ktorú medzi sebou strany sporu

zaviedli, zvyklosti a následné správanie sa strán. Okrem toho, že o zmene sadzby existuje listinný dôkaz,
je dôležitá aj samotná prax, ktorá bola medzi stranami sporu zaužívaná, na základe čoho predložil
faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému za poskytnutie služby, a ktoré žalovaný žalobcovi uhradil,
a to aj zmenenou sadzbou. Z uvedeného vyplýva, že zmenená sadzba okrem písomnej emailovej
komunikácie bol aj spôsobom, ktorý sa stal medzi stranami zaužívaný, a to aj v súvislosti s lehotou
splatnostifaktúr.Žalobcazdôraznil,žefakturáciaastýmspojenálehotasplatnostiprebiehalaspôsobom,

ktorý bol zaužívaný a pri vykonávaní služieb a následnej fakturácie služieb obomi stranami akceptovaný
a preferovaný. Preto má za to, že lehota splatnosti bola podľa vystavených faktúr správna a žalovaný
danú lehotu splatnosti k danej faktúre zo dňa 20.05.2024 akceptoval, nenamietal ju ako nesprávnu.
Žalovaný prejavil vôľu faktúru v predmetnom znení uhradiť.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 11.10.2024 vyjadril k vyjadreniu žalobcu tak, že sa pridržiava v celom
rozsahu skutkových tvrdení, pričom žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel, že 25.04.2024 prestal
poskytovať služby. Žalobca jednostranne navýšil cenu, nedošlo k zmene časti ceny. Pokiaľ žalobca
predložil dôkaz na navýšenie ceny, tak si to rozporuje s jeho tvrdením, keďže v danej listine je navýšenie
na 16,- eur. Popiera uznanie a zároveň opätovne zdôrazňuje omeškanie, ktoré má sa posudzovať

ohľadom splatnosti v zmysle čl. V zmluvy, v opačnom prípade podľa § 365 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Zároveň zdôraznil, že nešlo o žiadnu zaužívanú prax medzi žalobcom a žalovaným a žalobca
nepreukázal, že išlo o zaužívanú prax či zvyklosť.

5. Žalobca sa podaním zo dňa 29.04.2025 písomne vyjadril a v tomto svojom vyjadrení poprel všetky

tvrdenia žalovaného s výnimkou tých, ktoré sú výslovne potvrdené žalobcom. Žalobca uviedol, že
poskytol žalovanému služby, na zaplatenie ktorých vystavil predmetnú faktúru s dátumom splatnosti
20.05.2024. Existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami žalovaný nepoprel. Zmluvný vzťah sám jasne
potvrdil. Existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu je nesporná. Sporná je sadzba, pretože
žalovaný nepochopiteľne a teda len účelovo popiera navýšenie sadzby, resp. jednotkovej ceny za

vykonanie služby, informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus, hoci z listinných dôkazov
jasne vyplýva, že k navýšeniu sadzby nepochybne došlo a žalovaný najskôr v písomnej komunikácii
uznal výšku spornej faktúry a pohľadávku žalobcu akceptoval. K účelovej zmene argumentácie došlo až
následne po tom, ako sa žalobca začal domáhať aj zaplatenia zvyšku predmetnej faktúry. Žalovaný vo
svojom vyjadrení uviedol, že žalobca vo vyjadrení procesne účinným spôsobom nepoprel, že poskytol

pre žalovaného 31.05.2024 služby. Predmetom tohto sporu je zaplatenie faktúry za služby, ktoré žalobca
dodal žalovanému za mesiac apríl. Preto dané tvrdenie žalovaného je nepochopiteľné a celkovo aj
irelevantné pre túto vec. Žalobca potvrdzuje, že so žalovaným uzatvoril outsourcingovú zmluvu a podľa
tvrdenia žalovaného k formálnemu ukončeniu rámcovej spolupráce malo dôjsť dňa 31.05.2024 na
základe dohody o ukončení outsourcingovej zmluvy z 31.05.2024. Napriek tomu, že je to pre predmet

sporu nepodstatné, žalobca považuje za potrebné uviesť, že žalovaný účelovo opomína uviesť dôležitú
skutočnosť, že žalovaný fakticky ukončil spoluprácu so žalobcom už dňa 24.04.2024, čo jednoznačne
vyplýva z viacerých dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu, a to je emailová komunikácia a sms správy.
Žalobca zotrval na tom, že uloženie pokuty nemá oporu v zákone ani zmluvnej dokumentácii a žalobca
si nie je vedomý porušenia akejkoľvek povinnosti. Žalobca tvrdenia žalovaného popiera a žalovaný

nepredložil žiadne dôkazy o údajnom nevykonaní služieb či porušení povinností zo strany žalobcu,
resp. spôsobenej škody. Preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný preukázateľne klamal aj
v rámci upomínacieho konania, keď v podanom odpore označil, že ohľadom žalobcom uplatňovaného
nároku mu údajne nebola doručená faktúra. Žalovaný však preukázateľne klame, čo potvrdzujú aj
listinné dôkazy, pretože ak by žalovaný nemal k dispozícii vystavenú faktúru, nemohol by realizovať

čiastočnú úhradu, ktorá bola uskutočnená pod variabilným symbolom číslo faktúry. Žalovaný síce tvrdí,
že žalobca údajne fakturoval žalovanému služby, ktoré nikdy údajne nevykonal, avšak tieto účelové
tvrdenia žalovaný nepreukázal a nepredložil žiadnymi dôkazmi, a preto žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno. K počtu kusov a bližšiemu vysvetleniu žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že počtykusov v podstate predstavujú odpracované hodiny. Jedna odpracovaná hodina je 10 kusov, čo vyplýva
aj z listinných dôkazov.
Žalovaný sa podaním zo dňa 22.09.2025 vyjadril k vyjadreniu žalobcu s tým, že pridržiava sa všetkých

skutkových tvrdení a právnej argumentácie a zároveň trvá na tom, že sa so žalobcom nikdy nedohodli
na zmene zmluvy v časti jednotkovej ceny na 1,6 eur bez DPH za vykonanie služby, informatívnych
testovaní, meraní a analýz a kontrol za kus. Z listinného dôkazu, na ktorý žalobca vo vyjadrení odkázal,
vôbec nevyplýva, že jeho obsahom má byť zmenený obsah zmluvy v časti základnej jednotkovej ceny
za kus 0,5 eur až 1,4 eur na 16,- eur. Ide len o účelový konštrukt žalobcu, s ktorým sa snaží vyrovnať

s procesnou obranou. Zároveň v čl. IV si zmluvné strany upravili určenie, výpočet odmeny. Žalovaný
tak odmieta a popiera akúkoľvek dohodu so žalobcom na zmene zmluvy v časti jednotkovej ceny za
vykonanie služby. Zároveň pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o údajnom
nevykonaní služieb a že počet kusov v podstate predstavujú odpracované hodiny, tak poukázal na
to, že nie je procesnou povinnosťou žalovaného preukázať neexistenciu právnej skutočnosti. Má
za to, že žalobca sa len účelovo snažil vymotať z argumentačnej a dôkazne núdze, ktorú svojím

vyjadrením len viac a viac prehĺbil. Žalobca vraj poprel a spochybnil vlastnú faktúru, keďže sám
nedokáže súdu jednoznačne povedať, či faktúrou fakturované služby žalovanému dodal a v akých
množstevných jednotkách. Pokiaľ žalobca prezentuje tvrdenie, že dodal služby, predložil listinné dôkazy,
tak je to nepravdivé a nemá to oporu v žalobcom predložených dôkazoch, pričom žalobca predkladá len
fotografie počítačovej obrazovky, na ktorých má byť zachytený elektronický dokument odpracovaných

hodín, čo významne znižuje dôveryhodnosť a autenticitu tohto vyhotoveného listinného dôkazu, tak
z týchto dôkazov vôbec nevyplýva dodanie služieb žalovanému v zmysle faktúry. Už len skutočnosť,
že má ísť o výkaz hodín, vylučuje, že v ňom bude uvedený presný počet odkontrolovaných kusov
vrámcislužbyinformatívnychtestovaní,meraní,analýzakontrol.Žalobcapredsavofaktúrežalovanému
fakturoval vykonanie služby informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus a nie hodiny.

Žalobca sa teda mýli, ak tvrdí, že dôkazy výkazy hodín potvrdzujú dodanie služby informatívnych
testovaní. Zároveň žalobca otvoril otázku jeho aktívnej legitimácie, keďže žalobca v súvislosti s výkazmi
hodín zároveň prezentoval výpočet fakturovanej sumy 1.695,75 eur, ktorá sa má týkať B. E., t.j. subjektu
odlišného od žalobcu. Ak žalobca vo vyjadrení sám tvrdí, že žalobou uplatňovaný nárok pozostáva aj
z nároku inej osoby než žalobcu, potom je v konaní nevyhnutné preskúmanie aj aktívnej legitimácie

žalobcu na uplatnenie hmotno-právneho nároku, t.j. domáhať sa zaplatenia celej sumy 1.200,- eur.
Žalovaný má za to, že ak žalobca vo vyjadrení implicitne tvrdí, že žalovaná suma, ktorej zaplatenia sa
podanou žalobou domáha, má pozostávať aj z nároku ďalšej osoby, potom žalobcovi v konaní zjavne
nesvedčí aktívna legitimácia.

6. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie na 02.05.2025 a následne na
23.10.2025, na ktorých vykonal rozsiahle dokazovanie.

7. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

10. Súd mal preukázané, že žalobca ako vykonávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili
dňa 11.02.2021 tzv. Outsourcingovú zmluvu, predmet ktorej je špecifikovaný v čl. I danej zmluvy,

v zmysle ktorého vykonávateľ sa zaväzuje pre objednávateľa vykonávať činnosti podľa živnostenského
oprávnenia, ktoré sú špecifikované v danom ustanovení s miestom plnenia v rámci krajín EÚ. Podľa
čl. III bod 2 objednávateľ sa zaväzuje vyplatiť vykonávateľovi odmenu podľa čl. V tejto zmluvy. Čl.
V upravuje platobné podmienky tak, že odmena dohodnutá v čl. IV tejto zmluvy je splatná v lehote 25
dní od vystavenia a doručenia faktúry objednávateľovi, a to v prospech účtu vykonávateľa uvedeného

na faktúre.

11. Podľa čl. IV Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že odmena vykonávateľa za poskytnuté služby sa
určí nasledovne:- Základná cena za vykonanie služby informatívnych testovaní, meraní, analýz a kontrol za kus je
stanovená od 0,5 – 1,4 eur v závislosti od náročnosti typu vykonanej služby.
- Základná cena za služby informatívnej kontroly sú stanovené v sadzbe od 5,- až 15,- eur za hod.

v závislosti od náročnosti.
Presnáodmenazavyššieuvedené,akoajostatnéslužbyuvedenévpredmeteplneniavčl.Itejtozmluvy,
sa medzi účastníkmi určí vopred pred vykonaním služby.

12. Podľa čl. VIII bod 2, akékoľvek zmeny tejto zmluvy možno vykonať len vzájomnou dohodou strán

písomným dodatkom tejto zmluvy.

13. Podľa čl. VIII bod 6, táto zmluva nahrádza outsourcingovú zmluvu zo dňa 04.05.2020.

14. Medzi stranami nebol sporný obchodno-záväzkový vzťah uzavretý tzv. outsourcingovou zmluvou.

15. Súd skonštatoval, že strany platne uzatvorili tzv. Outsourcingovú zmluvu dňa 11.02.2021, ktorá
nahrádza zmluvu zo dňa 04.05.2020 a medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah v zmysle
§ 269 ObZ spravujúci sa Obchodným zákonníkom. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu
niekoľko rokov existoval obchodno-záväzkový vzťah.

16.Súdmalpreukázané,žezmluvnéstranypísomneukončilioutsourcingovúzmluvukudňu31.05.2024.
(č.l. 26)

17. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 151 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu ako vykonávanie činností zo strany
žalobcu pre žalovaného.

20. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX dňa 06.05.2024 so splatnosťou 20.05.2024 na
sumu 4.943,70 eur. Daná faktúra je za vizuálnu a informatívnu kontrolu a úpravy výrobkov z plastu a kovu

v počte 1515 ks, cena 1,60 bez DPH, s DPH 2.424,- a spolu s DPH 2.908,80 eur a v počte 1662,5 ks
v cene 1,02 bez DPH, spolu s DPH 2.034,90 eur, celkom 4.943,70 eur. (č.l. 7)

21. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva úhrada zo strany žalovaného za faktúru X/XXXX vo výške
3.743,70 eur dňa 04.06.2024 s tým, že variabilný symbol je uvedený XXXXXXX, ktorý je totožný s číslom

predmetnej faktúry žalobcu. (č.l. 8)

22. Súd s poukazom na úhradu predmetnej faktúry konštatuje rozpornosť v tvrdeniach žalovaného,
keďže žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, dokonca v podanom odpore uviedol,
že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu nebola doručená faktúra a zároveň uplatňovaný nárok

nevedie v účtovníctve a faktúru neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Napriek tomu však predmetnú
faktúru za služby poskytnuté v apríli 2024 žalovaný uhradil dňa 04.06.2024 a v príkaze na úhradu uviedol
číslo faktúry vo variabilnom symbole. Uvedené riadne preukazuje, že o faktúre žalovaný mal vedomosť
a musela mu byť teda riadne doručená a teda žalovaný zavádzal súd.
Súd zároveň doručenie faktúry mal preukázané aj mailovou komunikáciou zo dňa 05.06.2024, v ktorej

je uvedené, že žalobca posiela žalovanému faktúru, ktorú vystavil za službu v mesiaci apríl 2024, suma
na úhradu je 4.943,70 eur s DPH, avšak 04.06.2024 prišla od žalovaného len čiastočná úhrada faktúry
v sume 3.743,70 eur, na základe čoho požiadal o douhradenie faktúry v plnej výške.
Zároveň z mailovej komunikácie od žalovaného adresované žalobcovi dňa 03.06.2024 (č.l. 51) vyplýva,
že žalovaný oznamuje žalobcovi, že faktúra bude v ten deň uhradená a ďakuje za doterajšiu prácu v ich

spoločnosti.
- Z dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný mal faktúru riadne doručenú, čo vyplýva jednak z toho,
že v čiastkovej úhrade žalovaný uviedol číslo danej faktúry ako variabilný symbol a jednak predložená
mailová komunikácia preukazuje doručenie tej faktúry a vyhlásenie žalovaného, že faktúru uhradí.23. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že fakturácia bola aj za B. E., ktorá
nie je však žalobcom a ide podľa neho o dva rôzne subjekty, súd zdôrazňuje, že žalobca je právnická

osoba ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorého konateľom je D. F.. To však neznamená, že daná
spoločnosť má iba jedného zamestnanca. Žalobca uviedol, že za žalobcu vykonával danú činnosť pre
žalovaného D. F. a B. E., a preto odmenu vypočítal za vykonávanie činností dvoma osobami. Uvedené
vyplýva aj z vystavenej faktúry, kde je fakturácia dvoma rôznymi spôsobmi určená, a to v počte 1515
ks v cene 1,60 bez DPH a 1662,50 ks za cenu 1,02 bez DPH v celkovej výške 2.908,80 eur a 2.034,90

eur, sa rovná 4.943,70 eur s DPH. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že je daná
vecná legitimácia.

24. Žalovaný namietal rozsah a zároveň sadzbu fakturovanú zo strany žalobcu žalovanému s poukazom
na čl. IV zmluvy s tým, že žalovaný poprel akúkoľvek dohodu o navýšení základnej sadzby.

25. Súdu bola predložená mailová komunikácia s označením predmetu „zmena sadzby“ od žalovaného
žalobcovi dňa 16.02.2024, v zmysle ktorej žalovaný oznámil žalobcovi, že sa sadzba upravuje na 16,-
eur pre D. F. a pre B. E. ako vyplynulo z dokazovania 10,20 od 01/2024. Uvedený mail zaslala G. H.
označená ako finance director žalovaného. Zároveň žiadala zaslať faktúru (č.l. 53).

26. Žalobca zdôraznil, že už za niekoľko mesiacov boli faktúry zo strany žalovaného zaplatené v tejto
sadzbe v zmysle uvedenej mailovej komunikácie a má za to, že rozsah dodaných služieb v celom
rozsahu preukázal viacerými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že počty kusov predstavujú odpracované
hodiny. Jedna odpracovaná hodina je 10 kusov. Pre komplexnejší prehľad predložil žalobca listiny,
ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia, ako aj výkazy práce v súvislosti s preukázaním dodaných služieb, ktoré

preukázateľne korešpondujú so spornou faktúrou. Zároveň žalobca vysvetlil, že pokiaľ vo faktúrach je
uvedené počet kusov, tak bola takáto dohoda, že jedna odpracovaná hodina sa rozumie 10 kusov.
Takže vždy ten počet vo faktúre sedel, teda počet hodín alebo počet kusov, vždy tá výsledná cena bola
rovnaká. Žaloba uviedol, že sadzba bola menená viackrát počas existencie vzťahu a vždy tá faktúra
korešpondovalanazákladedohodymedzikonateľomžalobcuapredsedompredstavenstvažalovaného.

Dokonca žalovaný deklaroval úhradu aj akceptáciu faktúry s tým, že v maile z 03.06. uviedol žalovaný,
že faktúra bude uhradená celkovo. Súd mal preukázané, že predmetná faktúra bola odoslaná od žalobcu
žalovanému dňa 06.05.2024 elektronicky, kde je uvedené, že v prílohe posielajú faktúru za apríl 2024
s odpracovanými hodinami. D. = 151,5 hodín, Zuzka = 166,25 hodín (č.l. 50).
- Z predložených listín a vyjadrení žalobcu a žalovaného vyplýva, že strany používali namiesto hodín

aj „kusy“.
- Súd mal za nesporné tvrdenie žalobcu, že viackrát došlo k zmene sadzby na základe dohody, čo
žalovaný nerozporoval. Keďže z ničoho nevyplývajú tieto dohody v písomnej forme a boli akceptované,
je zrejmé, že taká bola medzi stranami prax. Tvrdenia o takých viacerých zmenách neboli nikým a ničím
relevantným spôsobom rozporované, a preto sú v zmysle § 151 CSP nesporné.

27. Súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. VIII bod 2 Zmluvy bolo možné zmluvy vykonať len vzájomnou
dohodou strán písomným dodatkom tejto zmluvy, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo
viackrát k zmene sadzby bez akéhokoľvek písomného dodatku k zmluve, ale na základe mailovej
komunikácie. Takýto spôsob komunikácie ohľadom zmeny sadzby a dohoda o zmene sadby bola

stranami akceptovaná a toto tvrdenie žalobcu nebolo nikým a ničím rozporované. Preto pokiaľ žalovaný
pred súdom namieta, že sadzba v zmysle predmetnej faktúry nebolo dohodnutá písomným dodatkom
k zmluve, tak je táto argumentácia žalovaného v rozpore s dovtedajšou obchodnou praxou a zvyklosťou
medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca výslovne pred súdom uviedol, že viackrát bola sadzba menená
práve takýmto spôsobom a žalovaný to nepopieral. Až pred súdom žalovaný začal namietať zmenu

sadzby v zmysle mailovej komunikácie, ktorá bola zaslaná od neho, teda od žalovaného. Je pravdou, že
táto komunikácia nebola od štatutárneho zástupcu žalovaného adresovaná žalobcovi, avšak je zrejmé,
že ide o subjekt, ktorý bol v pozícii finance director a táto osoba komunikovala vo viacerých veciach a vo
viacerých obdobiach so žalobcom a žalovaný toto akceptoval, ako aj vykonávanie daných zmien, ako aj
žalobca, preto je nelogické, prečo po viacerej takejto komunikácii, v rámci ktorej došlo k zmene sadzby

a podobne, čo vytvorilo určitú obchodnú prax medzi žalobcom a žalovaným, tak žalovaný následne
v rámci súdneho konania v tejto veci túto prax spochybňuje a namieta. Súd napriek ust. čl. VIII zmluvy,
ktorá stanovuje na akékoľvek zmeny iba písomnú formu, akceptuje túto obchodnú prax. Teda takúto
komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej dochádzalo k zmenám aj sadzby, odmeny súdposúdil, že bola vytvorená obchodná zvyklosť, obchodná prax medzi nimi a je nutné v rámci obchodných
vzťahov toto akceptovať a na základe toho súd posúdil, že došlo k zmene sadzby.
- Súd mal za preukázané danú obchodnú prax.

- Súd zdôrazňuje, že žalovaný ničím nerozporoval tvrdenie o predchádzajúcich viacerých zmenách
sadzby bez písomného dodatku.
- Dokonca v danom prípade žalovaný bol ten, kto zaslal žalobcovi mail ohľadom zmeny sadzby, v zmysle
ktorej žalobca fakturoval a žalovaný to akceptoval, keďže predchádzajúce faktúry riadne uhradil. Súd
poznamenáva, že bolo by nelogické, keby to žalovaný neakceptoval, keďže on sám túto zmenu sadzby

žalobcovi oznámil.

28. Žalovaný rozporoval danú sadzbu aj v tom, že žalobca vraj si rozporuje vo svojich tvrdeniach, keď
účtuje 1,6 a 1,02, ale zároveň tvrdí, že došlo k zmene na 16,- eur a 10,20 eur. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že táto zmena sadzby, teda úprava sadzby, bola určená a oznámená samotným žalovaným
žalobcovi mailovou komunikáciou dňa 16.02.2024 s tým, že táto sadzba sa upravuje od januára 2024.

Predmetná faktúra v tomto konaní je za apríl 2024, to znamená, že za január, február a marec 2024 bola
fakturovaná v danej sadzbe, napriek tomu žalovaný to akceptoval a nenamietal danú sadzbu. Namietal
to z nelogických dôvodov až vo faktúre za apríl 2024, keď uhradil iba časť. Nelogickosť jeho námietky
spočíva v tom, že predsa on sám danú zmenu sadzby oznámil žalobcovi. Samotná sadzba 16,- eur
a 10,20 eur hoci v zmysle zmluvy je zrejmé, že ide o sadzbu pod prvou odrážkou, ktorá mala byť pôvodne

podľa zmluvy stanovená od 0,5 až 1,4 eur v závislosti od náročnosti typu vykonanej služby a táto sadzba
bola zvýšená na 16,- a 10,20 eur, tak je zrejmé aj z faktúry, aj z vysvetlenia žalobcu, že skutočne ide
o sadzbu 1,6 a 1,02 eur, čo žalobca vysvetlil tým, že jedna odpracovaná hodina je 10 kusov. Takto to
požadoval žalovaný, a preto takýmto spôsobom to bolo aj písané a zároveň s tým, že odpracované
hodiny korešpondujú s vystavenou faktúrou, čo potvrdzujú aj viaceré predložené listinné dôkazy, ako

sú výkazy prác, a to 151,5 hodín x 16,- eur = 2.424,- eur bez DPH. Vo faktúre je to uvedené ako počet
kusov s posunutou desatinnou čiarkou, to znamená 1515 kusov x 1,6 eur = 2.424,- eur bez DPH pre D.
F. a pre B. E. za mesiac apríl 2024, ktorá odpracovala spolu 166,25 hodín, čo zodpovedná fakturovanej
sume v druhom riadku faktúry, a to 166,25 hodín x 10,20 eur = 1.695,75 eur bez DPH a vo faktúre je
uvedené ako počet kusov s posunutou desatinnou čiarkou tak, že 1.662,5 kusov x 1,02 eur = 1.695,75

eur bez DPH, teda celkovo spolu 4.943,70 eur s DPH. Tvrdenie žalobcu vychádza aj z predložených
sms správ, z ktorých vyplýva aj oznam, že kvôli úpravám v databáze od marcových faktúr prešli z počtov
hodín na počty kusov (1 odpracovaná hodina = 10 kusov). Strediská sú pomenované ako číslo dielu.
Výsledné sumy sa nemenia, ostávajú príplatky za strediská, náročnosť a nočnú prácu. Uvedená správa
je z 15.04.2020 (č.l. 101), pričom táto komunikácia medzi stranami sporu nebola zo strany žalovaného

namietaná a rozporovaná a súd posúdil danú správu za hodnovernú a medzi stranami nespornú.
- Zároveň súd poznamenáva, že aj z ďalších predložených listín ako je mailová komunikácia, vyplýva
fakturácia odpracovaných hodín, pričom výkazy prác konkrétne za apríl 2024 boli aj odsúhlasené I. D.
J., ktorá je z finančného oddelenia žalovaného tak, ako to vyplýva aj z mailovej komunikácie zo dňa
02.05.2024. (č.l. 104)

- Používanie pojmu „kusov“ v súvislosti s odpracovanými hodinami vyplynulo z vyjadrení oboch
sporových strán.
- Súd s poukazom na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy ohľadom výkazov vykonaných
prác si vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na predložené listiny osvojil tvrdenia žalobcu.
- Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca predložil nejaké fotografie tabuľkových prehľadov z nejakého

programu, súd uvádza, že daná skutočnosť nie je dôvodom pre spochybnenie daných údajov a daných
tvrdení zo strany žalobcu, keďže predsa ide o výpis priamo z nejakého konkrétneho programu.

29. Žalobca predložil súdu rozsiahlu emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej
bola aj predmetná zmena sadzby, ktorú si následne žalobca v zmysle tejto zmeny sadzby účtoval

vo faktúre za služby vykonané v apríli 2024. Žalobca poukázal na prax, ktorú medzi sebou strany
zaviedli, zvyklosti a následné spravovanie strán s tým, že okrem toho, že o zmene sadzby existuje
listinný dôkaz, je dôležitá aj samotná prax, ktorá bola medzi stranami sporu zaužívaná. Na základe toho
v tejto súvislosti predložil súdu faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby, a ktoré
žalovaný žalobcovi uhradil a to aj so zmenenou sadzbou v r. 2024. Jednalo sa o faktúru č. XXXXXXXX

zo dňa 05.12.2023 na sumu 7.078,32 eur, ktorá bola zaplatená v celosti, faktúru č. XXXXXXXX zo dňa
05.01.2024nasumu5.107,26eur,faktúruč.XXXXXXXzodňa05.02.2024nasumu6.045,54eur,faktúru
č. XXXXXXX zo dňa 05.03.2024 na sumu 6.054,60 eur a faktúru č. XXXXXXX zo dňa 08.04.2024 na
sumu 5.177,28 eur, pričom všetky tieto faktúry boli v zmenenej sadzbe a všetky boli uhradené v celosti.- Súd na základe uvedeného konštatuje, že keďže sám žalovaný oznámil zmenenú sadzbu, následne
odsúhlasilpočethodínmailovoukomunikáciouazároveňvšetkypredchádzajúcefaktúryajsozmenenou
sadzbou riadne uhradil v celosti tak, je nutné konštatovať, že žalovaný akceptoval zmenenú sadzbu

a súhlasil aj s rozsahom vyfakturovaných hodín. Vzhľadom na to, že išlo minimálne o predchádzajúcich
5 faktúr, je nutné konštatovať, že medzi stranami bol určitý zaužívaný spôsob a akceptáciu zo strany
žalovaného. Z uvedeného možno konštatovať určitú zaužívanú zvyklosť či prax medzi stranami.

30. Je nesporné, že žalovaný dňa 04.06.2024 uhradil časť faktúry bez akéhokoľvek odôvodnenia či

namietania s tým, že dňa 03.06.2024 v rámci mailovej komunikácie oznámil žalobcovi, že faktúru
uhradí. V maile z 03.06.2024 neuviedol, či uhradí faktúru iba čiastočne a z akého dôvodu, iba uviedol
„faktúra bude dnes uhradená.“ Z uvedeného možno sa domnievať, že mala byť uhradená v celosti.
Dôvod čiastočnej úhrady nijakým spôsobom nezdôvodnil a faktúru nenamietal ani nevrátil. Napriek týmto
skutočnostiam žalovaný až v rámci súdneho konania uvádza pred súdom svoje námietky, dokonca
rozporuje doručenie faktúry, čo uviedol aj v podanom odpore, že faktúru nemal doručenú, ale napriek

tomu faktúru v časti uhradil s uvedením variabilného symbolu. Zároveň aj v rámci mailovej komunikácie
potvrdzuje vedomosť o predmetnej faktúre, pričom v mailovej komunikácii ani žiadnym iným spôsobom
nerozporoval danú faktúru, jej doručenie, rozsah odpracovaných hodín ani nerozporoval fakturovanú
sumu.
- S poukazom na uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že námietky zo strany žalovaného

v rámci súdneho konania sú účelové a špekulatívne a v rozpore so skutočným konaním žalovaného.
Predsa pokiaľ žalovaný namietal zmenu sadzby a nesúhlasil so zmenou sadzby, nebol dôvod úhrady
predchádzajúcich faktúr v celosti a zároveň nebol dôvod uhradiť predmetnú faktúru iba čiastočne bez
uvedenia dôvodu.
- Predchádzajúcimi úhradami žalovaný akceptoval zmenu sadzby, ktorú dokonca sám žalovaný

žalobcovi. Pokiaľ žalovaný pred súdom danú sadzbu namieta, je nelogické jeho konanie, keďže je
nesporné, že túto sadzbu navrhol, oznámil sám žalovaný s účinnosťou od januára a za obdobie do
spornej faktúry akceptoval takú fakturáciu v danej sadzbe na podnet žalovaného.

31. Z predložených listín, a to predovšetkým z mailovej komunikácie, súd mal nesporne preukázané, že

žalobcadoručildňa06.05.2024žalovanémupredmetnúfaktúruzaapríl2024,čovyplývaajzpredloženej
mailovej komunikácie a zároveň v danom maili žalobca oznámil, že v prílohe posiela faktúru za apríl
2024 odpracované hodiny D. = 151,5 hod., B. = 166,25 hod. (č.l. 50). Na danú mailovú komunikáciu nie je
zrejmá žiadna reakcia ani písomná, ani ústna a z ničoho nevyplýva, že by žalovaný namietal túto faktúru
či rozsah odpracovaných hodín. Bolo nesporne preukázané, že faktúra bola skutočne žalovanému

riadne doručená. Preto je nelogické tvrdenie zo strany žalovaného v podanom odpore, že faktúru nemal
doručenú a je zrejmé, že evidentne nejde o pravdivé tvrdenie z jeho strany.

32. Ako už bolo zo strany súdu uvedené, z ničoho relevantného nevyplýva, že by žalovaný namietal pred
podaním žaloby predmetnú faktúru za apríl 2024, ktorú uhradil iba v časti bez akéhokoľvek uvedenia

dôvodu. Je nesporné, že žalobca listom zo dňa 17.06.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie 1.380,34
eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.200,- eur a z trov právneho zastúpenia. Zásielka bola doručovaná, čo
vyplýva aj z rozpisu zásielok (č.l. 9 a 10).

33. Z predloženej mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný prejavil záujem vystavenú

faktúru zaplatiť, pričom v skutočnosti uhradil faktúru iba čiastočne v rozsahu 3.743,70 eur, teda o 1.200,-
eur menej než bol povinný v zmysle faktúry.
- Súd poznamenáva, že žalobca predložil faktúry s danou sadzbou aj za predchádzajúce obdobia spolu
aj s dokladmi preukazujúcimi úhradu týchto faktúr v celosti, ako aj mailovú komunikáciu, z ktorých je
zrejmé, že žalovaný prejavil ochotu zaplatiť danú faktúru za apríl 2024.

34. Napriek tomu, že žalovaný v mailovej komunikácii uviedol, že faktúru uhradí, uhradil iba časť, čo však
žalobca neoznámil a ani ničím faktúru nenamietal, pričom mail je od tej istej osoby, ktorá zasielala maily
aj ohľadom zmeny sadzby, teda od G. H. ako finance director žalovaného. Žalovaný oznámil žalobcovi,
že v prílohe zasiela pokutu v zmysle outsourcingovej zmluvy vo výške 1.200,- eur s uvedením, že výška

pokuty je určená symbolicky, keďže náklady spôsobené odchodom žalobcu boli oveľa väčšie. Zároveň
bolo oznámené, že faktúra žalobcu bude v ten deň uhradená. (č.l. 51)35. Súd mal preukázané, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.200,- eur dňa
22.05.2024 so splatnosťou 05.06.2024 s popisom - fakturujeme vám pokutu v zmysle outsourcingovej
zmluvy uzatvorenej dňa 11.02.2021 vo výške 1.200,- eur s tým, že základ je 1.000,- eur, výška DPH

200,- eur.

36. Právny zástupca žalobcu správne poukázal na to, že faktúra za zmluvnú pokutu je nesprávne
vyúčtovaná,keďžesiúčtujeajDPH,čoniejesprávne,avšaknespornéje,žežalovanýsiuplatnilzmluvnú
pokutu v zmysle outsourcingovej zmluvy.

-Súdpoznamenáva,ževzmyslepredmetnejzmluvyniejedohodnutážiadnazmluvnápokuta.Vzhľadom
k tomu, že zmluvná pokuta nebola danou zmluvou dohodnutá a ani z ničoho nevyplýva dojednanie
o zmluvnej pokute, a to ani v písomnej forme, ktorá sa vyžaduje pre platnosť zmluvnej pokuty dojednanie
o zmluvnej pokute, nárok na zmluvnú pokutu žalovanému nevznikol.
- Zároveň z ničoho nevyplýva výpočet takejto výšky zmluvnej pokuty. Pokiaľ žalovaný uvádza v mailovej
komunikácii, že ide len o symbolickú cenu vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá vraj bola

odchodom zo strany žalobcu od žalovaného, tak je zrejmé, že žalovaný si uplatňoval pokutu, nie náhradu
škody a zároveň žiadnym spôsobom túto výšku nepreukázal, ani výšku škody.
- Takže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dojednania o zmluvnej pokute, ani ohľadom
samotného výpočtu, teda uplatnenej výšky, a to aj pre prípad, že by išlo o nejakú škodu. Žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal výšku uvedeného.

37. Žalovaný na nariadenom pojednávaní sa vyjadril, že „pokutu zobral späť“. Na vysvetlenie tohto
jeho tvrdeného späťvzatia pokuty uviedol, že to znamená, že si ju voči žalovanému neuplatňuje, to
znamená, že nežiada od neho úhradu tejto sumy. Avšak túto skutočnosť žalobcovi pred týmto jeho
vyjadrením nikdy po vystavení a doručení faktúry žalobcovi neoznámil. Súd zdôrazňuje, že toto jeho

tvrdenie je v rozpore so skutočným konaním, keďže žalovaný o túto sumu si ponížil faktúru, ktorú mu
vystavil žalobca, a preto teda zaplatil o 1.200,- menej. To znamená, že došlo z jeho strany k započítaniu.
Avšak toto započítanie je bez právneho základu, nakoľko zmluvná pokuta z ničoho nevyplýva, a teda
nevznikol ani nárok žalovanému na zmluvnú pokutu a z ničoho nevyplýva, že by si uplatňoval túto sumu
z iného titulu. Preto nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ide o symbolickú

pokutu za škodu, ktorá mu vznikla odchodom žalobcu od žalovaného a ukončeniu činnosti, tak z ničoho
nevyplýva ani táto výška a ani žiadny relevantný dôvod pre poníženie fakturovanej sumy zo strany
žalobcu o 1.200,- eur. Zároveň súd zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného si rozporuje so samotným jeho
konanímpredovšetkýmvtom,ženajednejstranetvrdí,žesipokutuužneuplatňuje,žejuzobralspäť,ale
zároveň si ju započítal k vystavenej faktúre žalobcu, čo znamená, že ako keby došlo k úhrade tejto jeho

faktúry, takže si ju naďalej uplatňuje. Teda jeho tvrdenia sú rozporné a bez právneho základu. Je nutné
konštatovať, že žalovaný akceptoval fakturovanú sumu, nakoľko vykonal zápočet so zmluvnou pokutou
a uhradil žalobcovi zostávajúcu dlžnú sumu po zápočte. Predsa keby namietal sadzbu a fakturáciu, tak
by nedošlo z jeho strany k zápočtu sumy 1.200,- eur.

38. Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

39. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

40. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty

alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo
pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým
spôsobomopakovať.Jejvýškaalebospôsoburčeniavšakmusíbyťvyjadrenájednoznačne,rovnakoako
zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohodaneplatná. Dohoda o zmluvnej pokute v písomnej forme teda musí súčasne obsahovať aj konkrétne
určenú zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej, alebo nesplnenia ktorej je zmluvná pokuta
dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003).

Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je
uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej pokuty nie je
v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej
určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná pokuta je
jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka,

ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti
zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu
zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa §
37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody
účastníkov tohto dojednania. (rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, 2Cdo 172/2007, rozhodnutie
NS ČR 32Odo 62/2004, 30Cdo 1842/2000, 33 Odo 794/2002,...)

41.Spoukazomnauvedenésúdskonštatovalneexistenciudohodyozmluvnejpokute.Zdanéhodôvodu
nemohol ani vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu.

42. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že:

- žalovaný si uplatnil zmluvnú pokutu faktúrou z 22.05.2024, a preto ju odpočítal aj od faktúry vystavenej
žalobcu, ktorú zaplatil dňa 04.06.2024 v poníženej výške o 1.200,- eur. Z toho dôvodu žalobca si
uplatňuje doplatok 1.200,- eur s tým, že súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal žiadny opodstatnený
nárok na úhradu 1.200,- eur, resp. na poníženie predmetnej faktúry žalobcu o 1.200,- eur.
-Žalovanýdňa03.06.2024zaslalmailžalobcovi,žefaktúrabudeuhradená,pričomtomutopredchádzala

mailová komunikácia o zvýšenej sadzbe, pričom túto zvýšenú sadzbu oznamoval žalovaný žalobcovi.
Teda žalovaný bol ten, kto oznámil žalobcovi zmenu sadzby v rámci mailovej komunikácie, na
základe čoho žalobca fakturoval poskytnuté služby za apríl 2024 v zmenenej sadzbe a dokonca aj za
predchádzajúce obdobia, čo vyplýva aj z predložených faktúr a z dokladov o úhradách, ktoré preukazujú,
že žalovaný skutočne akceptoval danú sadzbu, aj dané faktúry, aj rozsah odpracovaných hodín a riadne

uhrádzal tieto faktúry. Teda žalovaný akceptoval sadzbu. Pokiaľ žalovaný namieta, že táto sadzba
nebola zmenená v písomnej forme, tak jednak súd poukazuje na ust. v čl. IV, v ktorej je uvedené, že
presná odmena za vyššie uvedené, ako aj ostatné služby uvedené v predmete plnenia v čl. I tejto
zmluvy, sa medzi účastníkmi určí vopred pred vykonaním služby, na čo žalovaný konal tak, že mailom
oznámil žalobcovi, že od januára 2024 sa mení sadzba, v zmysle ktorej žalobca následne účtoval

a žalovaný toto všetko akceptoval. Teda žalovaný pokiaľ argumentuje nedodržaním písomnej formy
alebo popiera akúkoľvek dohodu o zmene sadzby, tak rozporuje si s jeho vlastným konaním v rámci
mailovej komunikácie prostredníctvom svojho zamestnanca finance director, z čoho je zrejmé, že ide
o oprávnenú osobu. Pokiaľ aj nešlo o štatutárneho zástupcu, tak súd poukazuje opäť na nezrovnalosti
v tvrdeniach a konaniach žalovaného, keď zmenu sadzby oznámenú osobou v pozícii finance director

žalovaný pred súdom neakceptuje, ale zároveň oznámenie touto osobou v pozícii finance director
žalovaného oznámil pokutu na 1.200,- eur žalobcovi a z toho dôvodu došlo aj k nižšej úhrade vystavenej
faktúry, čo by v takom prípade pri takej argumentácii žalovaného tiež by sa nemalo akceptovať.
- Súd skonštatoval, že obvyklá prax medzi stranami bola riadne preukázaná, bola preukázaná zo strany
žalovaného akceptácia aj zmenenej sadzby, aj komunikácie medzi stranami mailovou komunikáciou aj

napriek tomu, že bola dohodnutá písomná forma dodatku, avšak súd zdôrazňuje, že nebol výslovne
uvedený dodatok, ale mailová komunikácia v zmysle zaužívanej súdnej praxe sa taktiež považuje za
písomnú formu a zároveň v zmysle čl. IV bolo riadne dohodnuté, že presná odmena bude určená medzi
účastníkmi vopred pred vykonaním služby a práve toto svedčí aj mailová komunikácia z februára 2024,
v rámci ktorej bola oznámená zo strany žalovaného žalobcovi zmena sadzby počnúc za činnosti od

januára 2024. Teda je zrejmá daná obchodná prax medzi stranami a keďže tento postup bol akceptovaný
minimálne od januára 2024, tak nebol dôvod považovať za neplatné takéto dojednanie, resp. za rozpor
s čl. VIII predmetnej zmluvy. Žalovaný sám oznámil zmenu sadzby, akceptoval takúto fakturáciu so
zmenenou sadbou minimálne od januára 2024 a predmetné faktúry uhrádzal až na poslednú faktúru
za apríl 2024.

- Až následne, keď došlo k ukončeniu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak poslednú faktúru
neuhradil v celosti s odôvodnením, že je tam zmluvná pokuta v zmysle outsourcingovej zmluvy, hoci
v danej zmluve nebolo žiadne dojednanie o zmluvnej pokute, preto nie je možné priznať a akceptovať
uplatnený nárok žalovaného. Pokiaľ žalovaný aj uvádzal, že ide o len symbolickú sumu, keďže žalobcamal spôsobiť žalovanému nejakú škodu, žalovaný si neuplatnil túto škodu v rámci tohto konania, ani
nevzniesol kompenzačnú námietku či vzájomnú žalobu, iba všeobecné oznámenie, že žalobca spôsobil
škodu v nejakej výške bez akéhokoľvek procesného návrhu nemožno považovať uvedené za návrh zo

strany žalovaného v rámci súdneho konania.
- Žalovaný si neuplatnil žiadny nárok voči žalobcovi v tomto konaní titulom nejakej škody, iba tvrdil
zápočet 1.200,- eur, avšak titulom zmluvnej pokuty je to neprípustné, pretože zmluvná pokuta nebola
dojednaná žiadnym spôsobom a zároveň ani výpočet z ničoho nevyplýva a pokiaľ by si aj uplatnil nárok
na náhradu škody, tak z ničoho nevyplýva daná výška a nemožno akceptovať len jeho uvedenie, že ide

o nejakú symbolickú výšku.
- Pokiaľ žalovaný uviedol v jednom zo svojich podaní škodu vo výške 5.162,- eur, tak z ničoho existencia
škody, ani výška nevyplýva, avšak uvedené je irelevantné, keďže žalovaný si žiadny taký nárok v tomto
konaní neuplatnil. Tvrdená „symbolická“ zmluvná pokuta uvedené nenahrádza. Ide o odlišný nárok,
inštitút.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si rozporoval vo svojich tvrdeniach a uvádzal
nepravdivé tvrdenia, keď napríklad tvrdil, že faktúra nebola doručená, ale z mailovej komunikácie
jednoznačne vyplýva, že faktúra bola doručená. Danú faktúru žiadnym spôsobom nenamietal, dokonca
aj dňa 04.06.2024 zaplatil danú faktúru a variabilný symbol použil práve číslo faktúry, takže keby ju
nemal doručenú a nemal by o nej vedomosť, tak by nemohol ju ani označiť v danej úhrade s variabilným

symbolom. Jeho tvrdenia vzhľadom na uvedené sa považujú za účelové a špekulatívne a rozporné so
skutočnosťou.

44. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd opakovane uvádza, že keďže nebolo preukázané dojednanie,
nemohol ani vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a iný nárok si žalovaný neuplatnil a pokiaľ by ho

aj uplatnil, tak v žiadnej rovine, žiadnym spôsobom nebol tento jeho nárok v rozsahu 1.200,- eur
preukázaný, ako ani dôvod pre platný zápočet.

45. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie 1.200,- eur titulom
vystavenej faktúry, ktorá bola uhradená iba v časti o 1.200,- eur poníženej zo strany žalovaného bez
relevantného dôvodu, je opodstatnený. Na základe toho súd zaviazal žalovaného na zaplatenie danej
sumy.

47. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 12,75% ročne, a to zo sumy 4.943,70 eur od
21.05.2024 do 04.06.2024 a potom zo sumy 1.200,- eur od 05.06.2024 až do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov s uplatnením pohľadávky.

48. Podľa § 369 ods.1 a 2 CSP

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka

omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.50. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

52. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil vystavenú faktúru dňa 04.06.2024 iba v rozsahu 3.743,70
eur a zvyšnú časť vo výške 1.200,- eur neuhradil, dostal sa do omeškania s jej úhradou. Faktúra bola
vystavená dňa 06.05.2024 so splatnosťou 20.05.2024, preto si žalobca uplatnil úroky z omeškania
od 21.05.2024, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry. Súd však zdôrazňuje, že v zmysle
čl. V. Outsourcingovej zmluvy odmena je splatná v lehote 25 dní od vystavenia a doručenia faktúry

objednávateľovi. Je zrejmé, že faktúra bola vystavená dňa 06.05.2024 a v ten deň bola aj doručená,
čo vyplýva z mailovej komunikácie zo 06.05.2024. To znamená, že podľa ust. čl. V predmetnej zmluvy
splatnosť nastala až 25 dní od jej doručenia, t.j. až dňa 31.05.2024, teda žalovaný sa mohol dostať
do omeškania najskôr 01.06.2024. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
21.05.2024 do 04.06.2024 zo sumy 4.943,70 eur, súd úroky z omeškania od 21.05.2024 do 31.05.2024

nepriznal a v tej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 01.06.2024
zo sumy 4.943,70 eur do zaplatenia, t.j. do 04.06.2024 a následne od 05.06.2024 zo zostávajúcej
dlžnej sumy, t.j. zo sumy 1.200,- eur, ktorá zostala neuhradená, a to až do zaplatenia. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že takáto splatnosť bola uvedená aj v predchádzajúcich faktúrach a žalovaný to akceptoval, súd
uvádza, že uvedené nemožno považovať za obchodnú prax a obchodnú zvyklosť, pretože dlžník má

vždy určitú lehotu na zaplatenie a pokiaľ dlh zaplatil v lehote stanovenej na faktúrach, neznamená to, že
akceptoval túto splatnosť. Splatnosť je riadne upravená v zákone a spravuje sa zákonom, pokiaľ nie je
dohodnutá. V danom prípade však bola zmluvne dohodnutá a preto je nutné postupovať podľa zmluvy.
Pokiaľ žalobca nechcel postupovať ohľadom splatnosti podľa zmluvy, nemal k tomu žiadny zákonný
podklad, ani z ničoho nevyplýva obchodná prax. Súd má za to, že aj pokiaľ žalovaný nenamietal dátum

uvedený na predchádzajúcich faktúrach, nemožno to považovať, že akceptoval takúto splatnosť. Zo
žiadnej komunikácie nevyplýva, že by si dohodli zmenu splatnosti. V zmluve bolo jednoznačne uvedené,
že splatnosť je v lehote 25 dní od vystavenia a doručenia faktúry a v danom prípade je zrejmé, že faktúra
bola vystavená 06.05. a zároveň v ten istý deň aj doručená, preto splatnosť nastala 31.05.2024 a súd sa
nestotožňuje teda s tvrdeniami zástupcu žalobcu. Súd skonštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania

až od 01.06.2024, a preto priznal úroky z omeškania až od tohto dátumu a vo zvyšnej časti zamietol.

53. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou predmetnej faktúry, keďže ju
neuhradil riadne a včas v lehote splatnosti v zmysle čl. V zmluvy, tak žalobcovi vznikol nárok aj na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, ako vyplýva z vyššie citovaných

zákonných ustanovení. Súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia, pričom výšku
úrokov považoval za primeranú v súlade s platnými právnymi predpismi bez osobitného dokazovania
s poukazom na ustanovenia CSP.

54. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

55. Podľa § 153ods.1 a 2 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

56. Čo sa týka návrhov na dokazovanie, právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedkov, ktorí boli
účastníkmi predloženej mailovej komunikácie (G. H. a K. C.), keďže žalovaný uviedol, že rozporuje
túto mailovú komunikáciu. Následne žalobca už netrval na ich výsluchu z dôvodu, že žalovaný potvrdilautentickosť tej komunikácie. Žalovaný taktiež netrval na ich výsluchu s tým, že napriek tomu namieta
autentickosť.
- Súd však poznamenáva, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje námietky voči mailovej

komunikácii. Z mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, kto s kým komunikoval a daná mailová
komunikácia preukazuje tvrdenia žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že by daná komunikácia nebola od
žalovaného, pričom jednoznačne vyplýva, že išlo o osobu žalovaného.
- Súd skonštatoval, že nebol dôvod na preukazovanie ďalšej hodnovernosti tejto mailovej komunikácie,
pretože neboli ani vznesené námietky, že v čom žalovaný rozporuje túto komunikáciu. Dokonca

je zrejmé, že komunikácia bola medzi žalobcom a žalovaným, avšak žalovaný nevyvrátil žiadnym
relevantným spôsobom túto komunikáciu. Z ničoho nevyplýva, že by nešlo o komunikáciu žalovaného.
- Z uvedených dôvodov dané dôkazy súd nevykonal a strany na žiadnych ďalších netrvali.

57. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe vyhovel v časti istiny v celom rozsahu a v časti uplatnených úrokov
z omeškania zamietol súd žalobu za obdobie od 21.05.2024 do 31.05.2024, súd s poukazom na citované
zákonnéustanoveniapriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahuvočižalovanému,
a to aj napriek čiastočnému neúspechu, pretože čiastočný neúspech spočíva jednak v príslušenstve
a jednak iba v nepatrnej časti, keďže išlo iba 11 dní, a preto nebol dôvod náhradu trov pomerne rozdeliť

asúdnezistilanidôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébynepriznalnároknanáhradutrovkonania.

61. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).