Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124290855
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124290855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 17.007,08 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12Csp/59/2024 – 78 zo dňa 7.11.2024
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III..

II. Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie, výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.974,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
zo sumy 10.974,62 EUR od 6.12.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo rozsahu 29 % s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie v odôvodnení tohto rozhodnutia, okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 14.4.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 14.900 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 96 mesačnými splátkami
vo výške 232,67 EUR do 20.4.2028.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že postupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. Podľa
názoru súdu nepostačuje, aby si veriteľ údaje o potenciálnom dlžníkovi len zabezpečil, ale musí ich

aj racionálne a ekonomicky vyhodnotiť tak, že schopnosť dlžníka úver splácať je splnená v rozsahu
ako predpokladá § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Súd
uviedol, že žalobca v danom prípade pri posúdení bonity žalovaného nezohľadnil a nezisťoval výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného ako spotrebiteľa - najmä bývanie
a zdravotnú starostlivosť s ohľadom na dobu, na ktorú bol úver poskytnutý - 8 rokov. V prípade ako
je tento, ak veriteľ údaje o bonite dlžníka, ktorými disponuje, vyhodnotí v hrubom rozpore s § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou

starostlivosťou vyplývajúcou z tohto ustanovenia.
Vzhľadom na uvedené vyslovil súd prvej inštancie názor, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil
svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je jednak nemožnosť žalobcu žiadaťod žalovaného zaplatenie celého úveru naraz a jednak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Pretože žalobca poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy úver vo výške 14.900 EUR, pričom

žalovaný mu uhradil doposiaľ sumu 3.925,38 EUR, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú
sumu vo výške 10.974,62 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal aj uplatňovaný
úrok z omeškania a to zo vo výške 7 % ročne zo sumy 10. 974,62 EUR od 06.12.2022 do
zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že predmetom

konania bola suma 17.007,08 eur (istina 13.901,32 eur + úrok sume 3.105,66 eur) a keďže žalobcovi
vyhovel v rozsahu 10.974,62 eur, čo predstavuje úspech 64,5 % a neúspech 35,5 %, rozhodol o priznaní
nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 29 %.

2.ProtivýrokomII.aIII.tohtorozsudkupodalodvolaniežalobca,zdôvodovpodľa §365ods.1písm.
b), d), e) a f) CSP. Žalobca nesúhlasí s postupom súdu, ktorým zisťoval splnenie povinnosti žalobcu

skúmať bonitu klienta bez toho, aby bolo nesplnenie tejto povinnosti namietané žalovaným. Žalobca
namietal, že pred poskytnutím úveru zisťoval príjem žalovaného a jeho výdavky, a to prostredníctvom
dopytu do Sociálnej poisťovne a dopytu do registra SRBI. Vychádzal pri tom aj zo žiadosti o úver, ktorú
vlastnoručne vyplnil a podpísal žalovaný. Zisťovanie ďalších výdavkov spotrebiteľa (vykonanie auditu
tzv. domáceho rozpočtu) nestanovuje ako súčasť odbornej starostlivosti veriteľa pri skúmaní bonity

spotrebiteľa zákon ani opatrenie NBS. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku
zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhrady trov konania.

3. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou

osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov proti výroku

o zamietnutí žaloby v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

5. K odvolacej námietke žalobcu, že súd posudzoval postup žalobcu pri skúmaní bonity klienta bez
toho, aby to žalovaný namietal, odvolací súd konštatuje, že súd je povinný ex offo skúmať splnenie
tejto povinnosti. V štádiu súdneho konania sa dlžník nachádza v pozícii slabšieho subjektu sporu. Práve
s poukazom na znevýhodnené postavenie spotrebiteľa preto Súdny dvor EÚ zdôrazňuje povinnosť

vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského práva, vrátane
dodržania povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta [„...
účinná ochrana spotrebiteľa by sa nedala dosiahnuť, keby vnútroštátny súd nebol povinný, hneď ako
disponuje na tento účel potrebnými informáciami o právnych a skutkových okolnostiach, preskúmať ex
offo dodržanie povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok

z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, body 66 a 70)“ - rozsudok Súdneho dvora
OPR- Finance C - 679/18]. Podľa tohto rozhodnutia články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí

pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobca bol na potrebu preukázania postupu podľa ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ vyzvaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 16.5.2024, preto neobstojí jeho odvolacia

námietka, že ak súd považoval predmetné skutočnosti za kľúčové, mal žalobcu vyzvať a umožniť mu
vyjadriť sa.6. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedených
v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude dostatočná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predĺžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to

aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom, ktoré sú
riadne zdokladované, resp. veriteľom preverené, ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnejsituácii.Spotrebiteľjesamozrejmepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéa
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku úveru v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak aj
stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán

rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

7. V súvislosti s posúdením skúmania bonity pred uzavretím úverovej zmluvy súd prvej inštancie správne
citoval príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobca skúmal bonitu vykonaním lustrácie v úverovom registri SRBI, dopytom v Sociálnej poisťovni,

a žiadosti o úver vyplnenej a podpísanej žalovaným.
Na druhej strane ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ako zisťoval a preveroval výdavky
žalovaného. Žalobca v odvolaní poukázal na žiadosť o spotrebiteľský úver, ktorú vyplnil a podpísal sám
žalovaný. V žiadosti je uvedené, že zrážky, výživné a iné výdavky sú vo výške 0 EUR, čo ale nemôže
zodpovedať realite a žalobca si toho musel byť vedomý.

Žalobca ďalej uviedol, že pri výdavkoch žalovaného vychádzal zo sumy životného minima. Odvolací súd
k tomu uvádza, že zohľadnenie životného minima nie je splnením povinnosti podľa § 7 ods. 20 písm.
b) ZoSÚ, nakoľko v tomto ohľade nie je ani tak rozhodujúci príjem spotrebiteľa, ale jeho porovnanie
s reálnymi výdavkami, keďže sa dá samozrejme predpokladať, že pokiaľ subjekt žiada o poskytnutie
úveru, tak je zrejmé, že má nedostatok finančných prostriedkov a potrebuje preklenúť určité obdobie

ich nedostatku, pričom základnou úlohou veriteľa je práve skúmať a samozrejme, že aj preverovať
všetky základné výdavky žiadateľa o úver. Je tiež potrebné dodať, že opatrenie NBS č. 10/2017 v ust.
§ 2 ods. 5, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, ustanovuje, že výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ust. § 7 ods. 20 sa určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Z tohto ustanovenia nijako

nevyplýva automatické a univerzálne použitie sumy životného minima v každom jednom prípade, bez
ohľadu na skutočné výdavky spotrebiteľa, ale toto ustanovenie predstavuje spodnú hranicu pri výpočte
limituukazovateľaschopnostisplácaťúver.Spomínanéustanovenienijakonezbavujeveriteľapovinnosti
zisťovať, skúmať a preverovať reálne mesačné výdavky spotrebiteľa. Žiadne ďalšie výdavky v žiadosti
deklarované nie sú a žalobca nepreukázal, aby zisťoval ich skutočnú výšku.

8. K výške výdavkov žalovaného je potrebné dodať, že je úplne nepochybné, že žalovaný musí mať
minimálne výdavky na stravu, hygienické potreby, ošatenie obuv, telefón, a s veľkou pravdepodobnosťou
aj na bývanie, cestovné a pod. Odvolací súd poukazuje na to, že príjem cca 570 EUR mesačne prisplátke 232,67 EUR sa môže javiť ako dostatočný, ale pravdepodobné je skôr to, že žalovaný mal aj
iné výdavky a záväzky, ktoré znižovali jeho príjem, a ktoré mu nedovoľovali v podstate vôbec splácať
predmetný úver. Aj táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o tom, že žalobca si nesplnil

svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 19 až 42 ZoSÚ a aj keď zistil a preveril príjem žalovaného,
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb podľa ust. § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ zisťoval
nedostatočne a žiadnym spôsobom ich nepreveril.

9. Za porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ možno považovať aj poskytnutie úveru vo

výške 14.900 EUR za situácie, ak žalovaný požadoval poskytnutie úveru vo výške 13.400 EUR, a to pri
rovnakej dobe splatnosti (96 mesiacov), v dôsledku čoho bol žalovaný povinný platiť mesačnú splátku vo
vyššej sume, než pôvodne zamýšľal. Žalobca taktiež nepreukázal, za akých okolností bol žalovanému
poskytnutý úver vo vyššej sume, ako žalovaný žiadal. Ak žalobca bez potrebnej odbornej starostlivosti
zaťažil žalovaného vyšším úverom a vyššími mesačnými splátkami, ktoré napokon žalovaný nebol
schopný uhrádzať, nemôže sa žalobca legitímne dovolávať všetkých nárokov, ktoré by mu prislúchali,

keby postupoval s odbornou starostlivosťou a pri náležitom posúdení reálnych príjmov a výdavkov
žalovaného a odbornom zhodnotení jeho majetkových pomerov ponúkol žalovanému len také úverové
zaťaženie, ktoré by bol schopný uniesť.
Ust. § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ ukladá veriteľovi povinnosť hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej
starostlivosti, pričom podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ sa odbornou starostlivosťou rozumie poskytnutie

informácií pred uzatvorením zmluvy a posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s
ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Danú povinnosť žalobca nesplnil.

10. Poukazujúc na vyššie uvedené tak odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal overovanie bonity
žalovaného pred poskytnutím spotrebiteľského úveru v zmysle príslušných zákonných ustanovení. S

poukazomnaustanovenie§11ods.2ZoSÚžalobcahruboporušilsvojepovinnostivyplývajúcez§7ods.
19 až 42 (ods. 20, 27) ZoSÚ, a preto je úver je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že nezisťoval
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného. Tvrdenia žalobcu o dostatočnom
skúmaní bonity nielenže odporujú predloženým dôkazom, ale väčšina z predložených dôkazov ani
nevyplýva.Preposúdeniesplneniapovinnostiustanovenejv§7ods.1ZoSÚniejesmerodajné,akábola

reálna finančná, majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu
a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o náležitom
skúmaní bonity žalovaného, odvolací súd konštatuje, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti a nastala
sankcia predpokladaná § 11 ods. 2 ZoSÚ, teda že žalobcom poskytnutý úver je postihnutý sankciou
bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že nezistil, aby súd prvej inštancie, ohľadom skúmania zákonných
náležitostí týkajúcich sa bonity žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom na takto správne zistený skutkový stav,
správne aplikoval príslušné právne predpisy a správne dospel k záveru o tom, že žalobca nebol

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (zosplatnenie úveru
je neplatné) a úver je bezúročný a bez poplatkov, čo je v súlade so zásadou „argumentum a maiori ad
minus“.

12. Z dôvodu bezpoplatkovosti úveru nemožno žalobcovi priznať ani uplatnenú sumu 26,81 EUR, ktorá

má predstavovať poplatky za upomienky a výzvy. Naviac v tejto časti je uplatnený nárok žalobcu neurčitý
a nepreukázaný.

13. Odvolací súd záverom dodáva, že konečná splatnosť úveru má nastať až 20.4.2028 (prvá splátka
splatná dňa 20.5.2020, počet mesačných splátok je 96). Z uvedeného dôvodu je teda nepochybné, že

dlh žalovaného predstavuje nezaplatenú istinu úveru na splátkach splatných ku dňu rozhodovania súdu
prvej inštancie. Výrokom I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru
o nemožnosti veriteľa úver predčasne zosplatniť, priznal veriteľovi aj tie splátky, ktorých splatnosť ešte
nenastala. Odvolací súd však vzhľadom na právoplatnosť tohto výroku rozsudku nemá možnosť ho
nijakým spôsobom korigovať.

14. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane správneho výroku o trovách konania.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, síce
vznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania,tietosivšakneuplatnilaanimunevyplývajúzobsahu

spisu, preto mu odvolací súd ich náhradu, s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP, nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).