Uznesenie – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 56Csp/188/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218464
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125218464.1

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. A. XX, XXX XX C. D. A. proti žalovanému: Tatra Banka, a.s., IČO: 00 686 930, so
sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie: E., okres: Košice II, obec:
B.- F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, a to: pozemok KN „C“ parc. č. 4312/4 o výmere 5470
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok KN „C“ parc. č. 4312/52 o výmere 361 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok KN „C“ parc. č. 4312/53 o výmere 5595 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; byt č. 24 G. G. H. XX/X D. 1. poschodí bytového domu súp.

č. 2416, popis stavby: Popradská 64/A,B,C,D,E,F,G,H.I.J,T, na ul. Popradská v Košiciach, postavený
na pozemkoch KN „C“ parc. č. 4312/4, parc. č. 4312/52 a parc. č. 4312/53, ktorý žalobca vlastní v
podiele 1/1 k celku; k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 11854/2972737 k celku; nebytový priestor
č. NP54 vo vchode 64/D, na prízemí bytového domu súp. č. 2416, postavený na pozemkoch KN „C“

parc. č. 4312/4, parc.č. 4312/52 a parc. č. 4312/53, ktorý žalobca vlastní v podiele 1/114 k celku;
k nebytovému priestoru 54 prislúchajúci podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 261818/2972737 k celku; nebytový priestor
č. 205 vo vchode 64/J na prízemí bytového domu súp. č. 2416 postavený na pozemkoch KN „C“ parc.č.
4312/4, parc. č. 4312/52 a parc. č. 4312/53, ktorý žalobca vlastní v podiele 1/30 k celku a k nebytovému
priestoru 205 prislúchajúci podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a

spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7329/2972737 k celku, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, ak bude žaloba podaná.

II. Ukladá žalobcovi povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal ako
žalobca proti žalovanému žalobu o neexistenciu záložného práva. Ak žaloba vo veci samej podaná
nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti uznesenia, a to do
právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve k úveru.2. Návrh odôvodnil tým, že v postavení záložcu a spotrebiteľa uzavrel so žalovaným ako záložným
veriteľom Zmluvu o záložnom práve k úveru č. 51211064825. Žalovaný začal realizovať výkon
záložného práva podaním návrhu na vykonanie dražby, ktorá sa mala konať 4.11.2025. Dražba

nemôže byť uskutočnená z dôvodu neexistencie záložného práva, pretože zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a klauzuly, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť zmluvy. V čl. 1.2.1 chýba
presne špecifikovaná výška pohľadávky, konkrétne sa neuvádza príslušenstvo pohľadávky. V čl. 3.2.2
stanovená zmluvná pokuta by bola neprimerane vysoká, ak by došlo ku kumulácii konaní, ktoré porušujú
zmluvu. Žalovaný nemá nárok na vymáhanie celej pohľadávky, pretože k jej predčasnému zosplatneniu

nedošlo. Žalobcovi nebola doručená výzva na vrátenie splátok, čo znamená, že žalovaný nedodržal
zákonné ustanovenia, a preto nemohol pristúpiť k návrhu na dražbu. Vykonanie dražby nehnuteľnosti
by malo devastačný dopad nielen na osobný a rodinný život žalobcu, ale predovšetkým na zdravie
a vývin jeho maloletého syna, ktorý má diagnostikované viaceré duševné poruchy. Maloletý syn žije so
žalobcomvpredmetnombyte,ktorýprenehopredstavujejedinéznámeastabilnéprostredie.Akákoľvek,
predovšetkým náhla zmena by mala vážne negatívne následky na jeho psychický aj fyzický stav. Ak by

dražba prebehla, žalobca s maloletým nemá kde bývať.

3. Žalobca k návrhu pripojil časť zmluvy o záložnom práve k úveru č. 512106482, lekársku správu zo
dňa 9.4.2025, oznámenie o dražbe zn. 045/2025 a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat.
územie E.. Neskôr pripojil listiny týkajúce sa výsledku dražby konanej dňa 4.11.2025.

4. Na výzvu súdu žalovaný predložil zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5121064825
a zmluvu o záložnom práve k úveru č. 5121064825 zo dňa 10.12.2020.

5. Žalovaný sa napriek výzve súdu nevyjadril k podanému návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, predovšetkým k žalobcom tvrdenej skutočnosti, že mu nebola doručená žiadna výzva na
vrátenie splátok. Žalovaný tvrdenia žalobcu nerozporoval, a preto ich súd považuje za nesporné (§ 151
ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Žalovaný mal relatívne krátky
časový priestor na vyjadrenie (cca 1 týždeň), čo je však odôvodnené zákonnou lehotou na rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu vyplýva, že strany sporu na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavreli dňa 10.12.2020 zmluvu o záložnom práve. Žalovaný
pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu – nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti
uznesenia formou dobrovoľnej dražby. Dňa 4.11.2025 sa konalo prvé kolo dražby, ktorá bola neúspešná

z dôvodu, že sa neprezentoval žiaden účastník.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle § 325 ods.2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť strane (o.i.) najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

10. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Súd môže rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania (§ 328 ods. 2 prvá veta CSP, § 329 ods.1 veta prvá CSP).

11. V zmysle ust. § 328 ods.1 veta prvá CSP súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky
podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany.
Úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je posúdiť, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa

žalobca domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav,
e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
a

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je dôvodné ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

14. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Podľa právnej teórie (M. Števček
a kol.: Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava, 2010, str. 309) osvedčenie (na rozdiel od
dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Súd musí tiež uvážiť, aby

dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím
na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v
nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného cieľa a účelu neodkladného opatrenia tak, aby
novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory.

15. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné
skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu
argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy
povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a

nevyhnutnosti. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
bezprostredné, konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde
by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. V spojitosti
so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti

hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade
so zákonom.

16. Z vyššie uvedeného plynie, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také

dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a
oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa súdu žalobca v konaní osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna

ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca osvedčil
svojevlastníctvokvyššieuvedenýmnehnuteľnostiam,akoajbezprostrednéohrozeniejehovlastníckeho
práva a bývania. Tvrdenie žalobcu, že úver, úhrada ktorého bola zabezpečená zriadením záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam, sa nestal splatným pre nedodržanie podmienok pre predčasnézosplatnenie úveru, súd považoval vzhľadom na nerozporovanie tejto skutočnosti žalovaným za
osvedčené. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre strany úverového vzťahu: dochádza k zmene
práv a povinností strán úverového vzťahu; veriteľa nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa

splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a
nesplateného úveru vrátane príslušenstva a pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok.
Pre nesplnenie podmienok pre zosplatnenie úveru nie je možné považovať celý dlh za splatný a pristúpiť
k výkonu záložného práva formou dražby, keďže táto sa má konať pre vymoženie celej pohľadávky
žalovaného.

20. Z uvedených dôvodov, s poukazom na skutočnosť, že ide o uskutočňovanie dražby nehnuteľnosti,
v ktorej býva žalobca s jeho maloletým, závažne chorým dieťaťom, čo žalobca osvedčil predloženou
lekárskou správou, súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, a preto mu
vyhovel. Potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva z vykonávania dražby, kedy sa už dňa 4.11.2025
konalo jej prvé kolo.

21. Žalobca tvrdí neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi stranami sporu
z dôvodu, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a viacero klauzúl, ktorí by mohli mať za následok
neplatnosť zmluvy. Nakoľko súd vzhliadol odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu
osvedčenia nesplnenia podmienok pre zosplatnenie úveru, v tomto štádiu neposudzoval (ne)existenciu

neprijateľných zmluvných podmienok resp. (ne)platnosť napádanej zmluvy.

22. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje z pohľadu proporcionality zásahu do práv
žalovaného neoprávnené obmedzenie jemu prislúchajúcich práv, pretože po odstránení spornosti
právneho vzťahu bude môcť žalobca pokračovať vo výkone záložného práva, vrátane dobrovoľnej

dražby. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa § 336 ods.2 a ods.3 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

25. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil žalobca pred začatím konania, súd
mu uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Pokiaľ tak žalobca v určenej lehote neurobí, súd aj
bez návrhu neodkladné opatrenie zruší. Súd určil predmet konania vo veci samej odlišne od znenia
navrhovaného žalobcom s poukazom na prípustnosť žalôb v zmysle § 137 CSP.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Nakoľko týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodoval o nároku

na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1, ods.2 CSP, v zmysle
ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov v celom rozsahu. Súd
nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu

konania.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice (§ 357, § 362 ods.1 CSP. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§359, § 363, § 127 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods.1 CSP).