Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124256480
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124256480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

LegerskejačlenieksenátuMgr.StanislavyKollárovejaJUDr.AlenyZáhumenskejvprávnejvecižalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
občan SR, právne zastúpený: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka so sídlom
Moyzesova 471/1, Partizánske, IČO: 50 108 531 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:
JUDr. Katarína Hegedűšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava - mestská časť
Dúbravka, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 18.987,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18Csp/48/2024-73 zo dňa
12. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III.
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 18.987,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18.987,76
Eur od 24.07.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v
prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 82,99 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti
žalovanému domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.987,76 Eur s príslušenstvom titulom vydania

bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že dňa 06.10.2008 D. E. uzatvoril so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bola D. E. požičaná suma
464,71 Eur. D. E. sa zaviazal splatiť úver deviatimi mesačnými splátkami po 88,96 Eur, teda spolu sa
zaviazal zaplatiť 800,64 Eur, Dňa 05.01.2009 uzatvoril p. E. so žalovaným zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej bola p. E. požičaná suma 350,- Eur, ktorú sa zaviazal splatiť v
deviatich mesačných splátkach po 66,- Eur, čiže zaviazal sa zaplatiť žalovanému sumu 594,- Eur. Išlo
o spotrebiteľské zmluvy, ktoré museli obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. V zmluvách bola nesprávne uvedená výška RPMN resp. táto nebola uvedená
vôbec a preto p. E. podal na príslušný súd 16.10.2023 žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetným zmlúv, o ktorých sa konalo v spore sp. zn. 5Csp/54/2023. Žalobca, ktorý je synovom p.E., inicioval pred podaním žaloby v sporovom konaní vedenom pod sp. zn.5Csp/54/2023 mimosúdne
rokovania so žalovaným, ktorých účelom bolo odstránenie existencie záložného práva zriadeného
v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach LV č. XXXX F. XXX pre k.ú C.. Žalovaný dňa 10.02.2021

zaslal žalobcovi email s inštrukciami k úhrade dlhu p. E., aby tak došlo
k odstráneniu záložného práva na nehnuteľnostiach. Po úhrade súm 1.950,- Eur a 1.250,- Eur došlo dňa
30.03.2021 k výmazu záložného práva len na nehnuteľnosti LV č. XXX pričom na nehnuteľnostiach LV
č. XXXX stále viazlo záložné právo v prospech žalovaného. Úhrady, ktoré vykonal žalobca boli plnením
za p. E. na základe úverových zmlúv č. XXXXXXXX

a XXXXXXXX. Žalobca aj naďalej komunikoval so žalovaným a žiadal odstránenie záložného práva aj
na nehnuteľnostiach LV č. XXXX. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola Dohoda
o prípustnosti záväzku z neznámeho dátumu, jej predmetom bolo pristúpenie k dlhu p. E. zo strany
žalobcu voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXX ku dňu 08.07.2022 vo výške 5.849,83 Eur a zmluvy
č. XXXXXXX ku dňu 08.07.2022 vo výške 9.937,83 Eur. Žalobca uhradil žalovanému dňa 22.07.2023
sumu 5.849,83 Eur a sumu 9.937,83 Eur. V súdnom konaní

sp. zn. 5Csp/54/2023 sa preukázalo, že úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, preto sa žalobca
domáha vrátenia sumy 18.987,76 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, a tiež úrokov z omeškania vo
výške 5,00 % ročne. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a nárok žalobcu v celom rozsahu poprel.
Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že nie je dlžníkom žalovaného a sumy, ktoré
žalovanému plnil, boli plnením za dlžníka D. E., teda v zastúpení dlžníka. Žalovaný namietol aj pasívnu

vecnú legitimáciu, lebo ak žalobca tvrdil, že niečo za dlžníka žalovanému plnil, mal sa domáhať v zmysle
§ 454 Občianskeho zákonníka plnenia voči dlžníkovi, a nie voči žalovanému. Skutočnosť že zmluvy
uzavreté s p. E. boli vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov, ešte neznamená, že sú neplatné a že na
ich základe žalovaný nemá právo na plnenie. Ide o platné právne úkony a je na žalobcovi, aby preukázal,
že sumy, ktoré žalovanému zaplatil, boli sumy, na ktoré nemá žalovaný voči dlžníkovi právny nárok.

Podľa názoru žalovaného žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a toto neuniesol ani čo
do preukázania počiatku omeškania žalovaného v dňoch 31.03.2021, 23.07.2022 a 23.07.2023.

1.3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a obsahu
predložených listinných dôkazov. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/54/2023

z rozsudku zistil, že okresný súd určil, že úvery poskytnuté na základy Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 06.10.2008 a Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 05.01.2009 uzavreté medzi
žalobcom p. D. E. a žalovaným spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. sú bezúročné a bez poplatkov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2024 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11CoCsp/7/2024 -59 zo dňa 19.06.2024. Na pojednávaní

dňa 06.12.2023 v uvedenom konaní právny zástupca žalobcu D. E. uviedol, že žalobca s odstupom času
nevie uviesť, koľko žalovanému na úveroch už zaplatil
a ani kedy sa prvýkrát dostal do omeškania. Z mailovej komunikácie medzi zamestnankyňou žalovaného
a žalobcom z 10.02.2021 (v spise na č. l. 14) s označením vyčíslenie úhrady
k zmluvám č. XXXXXXX a XXXXXXX za účelom odblokovania nehnuteľností s textom písaným

zamestnancom žalovaného vyplynulo, že na základe telefonickej dohody mu žalovaný zasiela vyčíslenie
dlhu a inkasné údaje k zmluvám v číslach zhora za účelom zrušenia záložného práva. Dohoda o
pristúpení k záväzku (v spise na č. l. 16) nie je podpísaná žiadnou zo zmluvných strán a ani datovaná.
Z dokladu o vykonanej transakcii v E. E.
(v spise na č. l. 15) je zrejmé, že žalobca dňa 30.03.2021 poukázal žalovanému sumu

1.250 Eur a sumu 1.950,- Eur. Z dokladu o vykonanej transakcii v E. E.
(v spise na č. l. 18) vyplýva, že žalobca dňa 22.07.2022 poukázal žalovanému sumu
5.849,93 Eur a sumu 9.937,83 Eur.

1.4. Na skutkový stav veci zistený vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia

§ 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že čo do istiny
18 987,76 Eur je žaloba dôvodná a žalovaný je povinný túto sumu žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia vrátiť.

1.5. Mal za preukázané a zároveň nesporné, že žalobca plnil žalovanému v sumách

1.250,- Eur, 1,950,- Eur, 9,937,83 Eur a 5,849,93 Eur, spolu 18.987,76 Eur. Poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/23/2011
z 29.01.2013, v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že ten kto plnil za iného (dlžníka) má právo
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Pokiaľvšak ten, kto plnil, tak urobil nie za iného, ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie
za iného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, ale
o plnenie bez právneho dôvodu a ten kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti

tomu, kto toto plnenie prijal. Rovnaká situácia podľa najvyššieho súdu nastáva aj v prípade, že niekto
plnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené nič nedlhoval, alebo svoj
záväzok už skôr splnil.

1.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu i pasívna vecná legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Prijatie plnení od
žalobcu v tvrdenej výške a v tvrdenom čase žalovaný kvalifikovane nepoprel a zo strany žalovaného
nedošlo ani k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, keď žalovaný tvrdil, že je na žalobcovi, aby
preukázal, že sumy (ich výšku nespochybňoval), ktoré žalovanému zaplatil, boli sumy, na ktoré nemá
žalovaný voči dlžníkovi právny nárok. Žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie súdu predložené neboli.
Žalobca žalovanému poskytol plnenia na úhradu údajného dlhu tretej osoby, ktorý reálne neexistoval,

uniesol tak dôkazné bremeno, ktoré ho v spore zaťažovalo, že plnil na neexistujúci dlh, t.j. preukázal
právny dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia. Zároveň platí, že plnenia z neprijateľných podmienok,
čiplnenieúrokovapoplatkovnabezúročnýabezpoplatkovýúver,súodpočiatkuplnenímnaneexistujúci
dlh. Žalovaný v spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o tom, aká suma mu bola z predmetných
dvoch úverových zmlúv doposiaľ od dlžníka p. E. zaplatená. Bolo na žalovanom, aby v rámci svojej

procesnej obrany preukázal, že existoval skutočný dlh, na ktorého splatenie mohlo byť prijaté plnenie
použité. V tomto smere však žalovaný neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, preto súd prvej
inštanciežalobevčastižalobcomuplatnenejistinyvyhovel.Čosatýkaúrokuzomeškania,prvoinštančný
súd dôvodil tým, že v prípade vydania bezdôvodného obohatenia lehota splatnosti nie je určená
právnych predpisom, ani nevyplýva z dohody účastníkov a preto aplikoval § 563 OZ, v zmysle ktorého

splatnosť záväzku nastáva po tom, čo veriteľ požiadal o plnenie. Nakoľko v danom prípade skoršia
výzva než doručenie žaloby a platného rozkazu žalovanému dňa 23.07.2024 ( č. l. 43 spisu) neboli
preukázané, ustálil, že žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania až od 24.07.2024, žalobcovi
priznal úrok z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18 987,76 Eur od 24.07.2024 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Pre stanovenie pomeru úspechu strán v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj
uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Pôvodne si žalobca uplatnil istinu 18.987,76 Eur a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.250,- Eur od 31.03.2021 do 12.03.2025 je to suma

247,08 Eur, zo sumy 1.950,- Eur od 31.03.2021 do 12.03.2025 je to suma 385,45 Eur, zo sumy 9.937,83
Eur od 23.07.2022 do 12.03.2025 je to suma 1.312,33 Eur, zo sumy 5.849,93 Eur od 23.07.2023 do
12.03.2025 je to suma
772,51 Eur, spolu suma 21.412,63 Eur. Žalobcovi bola priznaná istina 18.987,76 Eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 18.987,76 Eur od 24.07.2024, čo je do 12.03.2025 suma

603,44, Eur celkom 19.591,- Eur. Žalobca mal úspech 91,43 %, neúspech 8,50 %, čistý úspech 82,99
%, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,99 % s tým, že
o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

2.1. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný čo do výrokov I.

a III., a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) eventuálne d), f) a h) CSP. Nesúhlasil so skutkovými
a právnymi závermi uvedenými v bode 15. napadnutého rozsudku a namietal tiež nedostatok jeho
odôvodnenia.

2.2. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov o realizovaných platbách vo výške

1.250 Eur + 1.950 Eur zo dňa 30.03.2021 vyplýva z poznámky platby nasledovné:
A. B. D. E. C.. V žalobe žalobca na margo týchto dvoch platieb uviedol nasledovné: Úhrady, ktoré
vykonal žalobca, boli plnením za pána E. na základe úverových zmlúv č. XXXXXXXX a XXXXXXXX. On,
žalovaný v priebehu sporu argumentoval okrem iného aj tým, že žalobca nie je dlžníkom žalovaného
a sumy, ktoré žalovanému plnil, boli plnením za D. E. (dlžníka) – teda v zastúpení dlžníka, ako to sám

žalobca
v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza. Už len na základe tejto skutočnosti bolo potrebné
žalobu zamietnuť.2.3. Žalobca tiež zdôraznil, že existenciu zastúpenia žalobca nijakým spôsobom nepoprel, a teda ho
učinil nesporným. K plneniu v zastúpení (kedy sa na plnenie záväzku nevyžaduje písomná plná moc
v zmysle § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda niet žiadnej prekážky pre udelenie ústnej alebo

konkludentnej plnej moci) sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nijako nevyjadril.

2.4. Sám žalobca pritom v návrhu na vydanie platobného rozkazu poukázal na blízky rodinný vzťah
medzi ním a pánom E. (synovec – strýko), a teda je aj z tohto dôvodu zrejmé, že žalobca nekonal „len
tak“, ale so súhlasom a v mene dlžníka – pána E..

V popise oboch prvých dvoch platieb je jasne uvedené nielen meno a priezvisko žalobcu, ale aj meno
a priezvisko pána E. a obce C., v ktorej sa nachádzali nehnuteľnosti pána E., na ktorých viazlo záložné
právo žalovaného. Existenciu zastúpenia pritom žalobca
v návrhu na vydanie platobného rozkazu jasne potvrdil, keď uviedol, že minimálne prvé dve platby
realizoval za pána E..

2.5. O žiadne pristúpenie k záväzku teda nemohlo ísť, nakoľko nebola preukázaná existencia podpísanej
dohody o pristúpení k záväzku. Ohliadnuc od toho, žalobca v bode 8 žaloby realizáciu minimálne
prvých dvoch platieb (ale napokon aj následných dvoch) nespájal so žiadnym pristúpením k záväzku.
Žalobca výslovne uviedol, že išlo o plnenia za pána E.. Práve použitie predložky za je pojmovým znakom
plnomocenstva, t.j. konania

v zastúpení. Vyplýva to jasne napr. z ustanovenia § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

2.6. V predmetnej právnej veci žalobca jasne uviedol, že minimálne prvé dve platby plnil za pána E., a
teda jasne potvrdil, že konal ako zástupca pána E.. Ak takto plnil žalobca prvé dve platby, je zrejmé, že

to isté platilo aj v prípade platby tretej a platby štvrtej
a je to zrejmé aj z toho, že žalobca v pri realizácii tretej a štvrtej platby uviedol variabilný symbol
vzťahujúci sa na zmluvy pána E..

2.7. Napokon žalovaný poukázal na špekulatívnosť konania žalobcu a pána E., ktorý sa domáhajú

zaplatenia tej istej sumy v dvoch rôznych súdnych konaniach od žalovaného
a v zastúpení tým istým právnym zástupcom (G. A.), pričom obe žaloby boli podané v jeden deň.

2.8. Keďže súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval namietanej skutočnosti, že žalobca nekonal vo
vlastnom mene, ale ako zástupca pána E. a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, bol naplnený

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), prípadne d) CSP. Otázka posúdenia konania žalobcu v
zastúpení pána E. pritom bola pre predmetnú právnu vec podstatná. Žalovaný poukázal na to, že podľa
ustálenejjudikatúrysúdymajúpovinnosťdostatočneodôvodniťsúdnerozhodnutie.Riadneodôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. (IV.
ÚS 14/07).

2.9. Súd prvej inštancie tiež vôbec nehodnotil tvrdenie žalobcu, že plnil za pána E.

v spojení s rodinným vzťahom žalobcu a pána E. a popisu prvých dvoch platieb
a použitého variabilného symbolu v tretej a štvrtej platbe, teda je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP.

2.10. Žalobca evidentne neplnil žalovanému „len tak“ a k dohode o pristúpení záväzku nedošlo. Žalobca

tvrdil, že plnil za pána E. a námietku žalovaného o konaní v zastúpení nepoprel. Tým, že súd prvej
inštancie neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o zastúpení, vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.11. Žalovaný z dôvodov vyššie uvedených navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu

v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne
ažalovanémupriznánáhradutrovceléhokonaniavplnomrozsahu,prípadneabyrozsudokvnapadnutej
časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvoinštančného
súdu, ktorý správne aplikoval na situáciu žalobcu závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2MCdo/23/2011 z 29.01.2013: „Rovnaká situácia podľa najvyššieho súdu nastáva aj v prípade, že niekto
plnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval, alebo svoj
záväzok už skôr splnil“.

3.2. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom odvolaní opiera o závery z citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR len v jeho prvej časti: ,,že ten kto plnil za iného (dlžníka) má právo požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto
plnil, tak urobil nie za iného, ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v
zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, ale
o plnenie bez právneho dôvodu a ten kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti
tomu, kto toto plnenie prijal“.

3.3. Vzhľadom na situáciu žalobcu nie je podstatné to, na čo poukazuje žalovaný a že plnenie, ktoré
vykonal žalobca v prvých dvoch platbách, je plnenie za pána D. E.. Podstatné je to, že žalobca plnil na
neexistujúci dlh v domnení, že plní existujúci dlh za
pána D. E.. Z jednoduchej logiky vyplýva, že žalobcovi sa znížil majetok

o 18.987,76 Eur a žalovanému sa o túto sumu majetok zvýšil. Majetok pána D. E. ostal nezmenený.
Preto jedinou podstatnou otázkou v tomto konaní bola existencia resp. neexistencia právneho dôvodu,
na základe ktorého poslal žalobca na účet žalovaného uvedené sumy.

3.4. Je pravdou, že právny zástupca žalobcu podal z opatrnosti totožnú žalobu aj za pána D. E., avšak

vzhľadom na závery Najvyššieho súdu, s ktorými sa žalobca stotožňuje a ktoré aplikoval na uvedenú
situáciuajprvostupňovýsúd,niejedôvodnévsporenazákladežalobypodanejvmeneD.E.pokračovať.

3.5. Z argumentácie žalovaného vyplýva premisa, v zmysle ktorej žalobca nemá právo požadovať od
žalovanéhoto,čoplnilbezprávnehodôvoduzapánaD.E.,aležebysimalžalobcatotoplnenievymáhať

od pána E.. Toto je absolútne nelogické
a v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti, pretože v takom prípade majetok žalovaného by sa
bez právneho dôvodu zvýšil o 18.987,76 Eur, majetok pána E. znížil
o 18.987,76 Eur a majetok žalobcu by zostal nezmenený.

3.6. Žalobca zdôraznil, že majetok pána E. sa nijako nezvýšil, preto nie je možné požadovať od
neho vydanie bezdôvodného obohatenia. Akcentoval tiež, že okrem námietky aktívnej legitimácie
žalobcu, žalovaný neprodukoval v konaní žiadne dôkazy a relevantné vyjadrenia na popretie tvrdených
skutočností, a preto v otázke, či sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu v rozsahu sumy 18.987,76
Eur, nie je medzi stranami spor.

3.7. Podľa názoru žalobcu je odvolanie zo strany žalovaného len obštrukčným konaním rovnako ako
v prípade konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/54/2023, ktorého predmetom bolo
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných zmlúv. Žalovaný sa
v uvedenom konaní ani nezúčastnil pojednávania, kde bol realizovaný výsluch pána D. E., nepoprel

pánom E. uvádzané skutočnosti. Kvalifikované námietky prednášal až v podanom odvolaní, čo je v
hrubom rozpore s princípmi procesnej ekonómie
a koncentrácie konania.

3.8. V predmetnom sporovom konaní žalovaný svoje odvolanie opiera o jedinú právnu otázku splnenia

procesných podmienok od začiatku konania, ktorou je podmienka aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný vedome odmietal jemu, resp. jeho právnemu zástupcovi poskytnúť
predmetné úverové zmluvy, ktorých bezpoplatkovosť
a bezúročnosť bola určená v konaní 5Csp/54/2023 a vedome sa chcel obohatiť na úkor žalobcu, ktorý
bol v tom čase v časovej tiesni v dôsledku hľadania si vlastného bývania

a existencie záložného práva v prospech žalovaného na nehnuteľnosti žalobcu.
4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v podstate argumentuje
len tým, že vo veci sú aplikovateľné závery rozsudku Najvyššieho súdu SRsp. zn. 2MCdo/23/2011 z 29.01.2013, a to konkrétne: „Rovnaká situácia podľa najvyššieho súdu nastáva
aj v prípade, že niekto plnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené nič
nedlhoval, alebo svoj záväzok už skôr splnil.“

4.2. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie najvyššieho súdu ale vychádza z odlišných skutkových
okolností, keďže sa týka sporu medzi tým, kto plnil (tamojším žalobcom) a tým, za koho bolo plnené
(tamojším žalovaným). V prejednávanej veci však ide o spor medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo
plnené. Podľa žalobcu má z argumentácie žalovaného vyplývať premisa, v zmysle ktorej žalobca nemá

právo požadovať od žalovaného to, čo plnil bez právneho dôvodu za pána D. E. (t.j. žalobca opätovne
uznáva, že žalobca neplnil vo vlastnom mene, ale ako zástupca pána E.), ale toto plnenie si mal vymáhať
od pána E.. Túto skutočnosť však žalovaný nikdy netvrdil. Žalovaný tvrdí, že nakoľko žalobca plnil za
pána E., t.j. ako jeho zástupca, mal by sa vrátenia plnenia od žalovaného domáhať pán E., a nie žalobca,
pretože plnenie žalobcu žalovanému bolo plnením pána E. žalovanému. Žalovaný preto v celom rozsahu
zotrval na podanom odvolaní.

5. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 18.987,76 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 24.07.2024 do zaplatenia vychádzajúc
zo zistenia, že žalobca na základe predchádzajúcej telefonickej dohody a mailovej komunikácie
medzi ním a zamestnankyňou žalovaného poskytol žalovanému na jeho účet v dňoch 30.03.2021
a 22.07.2022 s cieľom dosiahnuť zrušenie záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti vo vlastníctve

D. E. peňažné plnenia v súčte celkom 18.987,76 Eur, a to na úhradu dlhu vyčísleného žalovaným
k úverovým zmluvám č. XXXXXXX a č. XXXXXXX uzavretým medzi žalovaným ako veriteľom a D.
E. ako dlžníkom, na základe ktorých veriteľ v rokoch 2008 a 2009 poskytol dlžníkovi D. E. úvery v sume
461,71 Eur a v sume 350,- Eur.
Z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/54/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

18.07.2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoCsp/7/2024-59 zo
dňa 19.06.2024 mal za preukázané, že predmetným rozhodnutím bola určená bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úverov poskytnutých na základe vyššie označených zmlúv o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 06.10.2008 a č. XXXXXXX zo dňa 05.01.2009, uzavretých medzi D. E. (tam
žalobcom) a žalovaným - spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že prijatím

plnenia vo výške 18.987,76 Eur od žalobcu na úhradu nedoplatkov z vyššie uvedených úverov, ktoré
boli následne súdnym rozhodnutím určené za bezúročné a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného
v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu,
pretoževzmyslejudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(2MCdo/23/2011zodňa29.01.2013)
je bezdôvodným obohatením aj to, ak niekto plnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten,

za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval, alebo svoj záväzok už skôr splnil.

8. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie a namietal tiež nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Uplatnil teda odvolacie dôvody uvedené v paragrafe 365 ods. 1 písm. b), f) a

h) CSP.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantnékonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

13. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tvrdení, že žalovaný plnil za dlžníka D.
E., teda v jeho zastúpení, a to na základe ústne alebo konkludentne udelenej plnej moci, pretože
sám žalobca nebol dlžníkom žalovaného. Uvedenému podľa názoru žalovaného nasvedčovalo nielen
skutkové tvrdenie samotného žalobcu v žalobe, kde uviedol, že platby realizoval za pána E., ale aj popis
prvých dvoch platieb realizovaných kniha 30.03.2021, kde je uvedené nielen meno a priezvisko žalobcu,

ale i meno a priezvisko D. E. a názov obce C.. Pri platbách realizovaných dňa 22.07.2022 boli
zasa uvedené variabilné symboly vzťahujúce sa na zmluvy D. E.. Z uvedeného žalovaný vyvodzoval,
že žalobca v spore nie je aktítvne vecne legitmovaný, nakoľko pri realizácii platieb nekonal vo vlastnom
mene, ale ako zástupca D. E. na základe plnej moci, a preto nemôže požadovať od žalovaného
vydanie bezdôvodného obohatenia. Namietal, že súd prvej inštancie sa s touto jeho argumentáciou

nevysporiadal, vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o zastúpení a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.01.2013 sp. zn. 2MCdo/23/2011 podal
výklad skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia definovaného v ustanovení § 454 Občianskeho

zákonníka (bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám) a v rámci
neho definoval aj to, kedy nejde o plnenie za iného, ale o plnenie bez právneho dôvodu. Uviedol, že:
„Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré
má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný
(t.j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie

ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom
zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho
veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovi pohľadávku, prípadne iba čiastočne ). Takýmto splnením
dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by svojmu veriteľovi
plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna

povinnosť k plneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.
Ten, kto plnil za iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho,
za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu
povinnú plniť), ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454
Občianskeho zákonníka, ale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom,

totiž dlh nezaniká (§ 451 Občianskeho zákonníka) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 Občianskeho zákonníka je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia nastáva v prípade,
že niektoplnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval alebo svoj
záväzok už splnil. K obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým
plnením jeho dlh zanikol (prípadne iba čiastočne).

16. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného
dokazovania vychádzal z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď konštatoval,
že v danom prípade preukázateľne žalobca poukázal zo svojho účtu na účet žalovaného peňažné
prostriedky celkovej výške 18.987,76 Eur v domnení, že plní za dlžníka D. E. nedoplatky úverov s cieľom

zrušenia záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve D. E., tak, ako to vyplýva
z mailovej komunikácie medzi zamestnankyňou žalovaného H. H.
a žalobcom zo dňa 23.12.2021. Žalobca teda plnil domnievajúc sa, že plní nedoplatky z úverov za D. E.,
hociD.E.,zaktoréhožalobcaplnil,uvedenúsumunedlhoval,nakoľkosúdnymirozhodnutiamisúčinkami
ex tunc v spore vedenom na Okresnom súde Prievidza spisovou značkou 5Csp/54/2023 bola určená
bezpoplatkovosť

a bezúročnosť predmetných úverov. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak žalobca poskytol žalovanému
plnenie na úhradu neexistujúceho dlhu D. E., žalovaný je povinný vydať ho žalobcovi v plnej výške,
nakoľko žalovaný v predmetnom spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o tom, koľko dlžník D.
E. z predmetných úverových zmlúv zaplatil, resp. či ešte skutočne žalovanému z predmetných úverov
niečo dlhuje a v akej výške.

17. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v kontexte odvolacích
námietok odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žalobcom uplatnený
nároksprávnepodrobilprieskumuzhľadiskauneseniadôkaznéhobremenazaťažujúcehožalobcuvtom
smere, či splnil za dlžníka D. E. žalovanému neexistujúci dlh, čo by zakladalo dôvody na vydanie

takto poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana
sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie

dôkaznej povinnosti strán sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v
rozhodnutí vo veci samej. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom sa vytvára na základe uváženia a
zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti, tak, aby sa vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. V zmysle ustanovenia
§ 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov; len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,
§ 193 CSP, avšak o takýto prípad

v preskúmavanej veci nejde).

19. V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval správny právny predpis a svoje
rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám riadneho
odôvodneniarozsudkupodľa§220ods.2až4CSP.Prvoinštančnýsúdsadôslednezaoberalposúdením
dôvodnosti žaloby a obranou žalovaného v spore a na základe riadne vykonaného dokazovania dospel
k správnemu právnemu záveru, že plnením žalobcu na úhradu neexistujúceho dlhu

D. E. došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný je povinný vydať
žalobcovi v plnej výške s príslušným úrokom z omeškania.

20. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že bez
akýchkoľvek pochybností bolo v predmetnom spore preukázané, že žalobca realizoval úhrady zo

svojho účtu na účet žalovného domnievajúc sa, že plní za dlžníka D. E., hoci D. E. žalovanému
nedlhoval. Zo žiadneho z dôkazov produkovaných stranami sporu nevyplynulo, že by žalobca konal
ako zástupca dlžníka D. E. na základe akéhokoľvek plnomocenstva; naopak, z obsahu žalobcom
predloženej dohody o pristúpení k záväzku ( napokon nedatovanej a nepodpísanej zmluvnými stranami)je zrejmé, že strany sporu pôvodne mienili docieliť pristúpenie žalobcu k dlhu dlžníka D. E.. Existencia
takejto platnej, písomne uzavretej dohody síce preukázaná nebola, ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania, avšak žalovaný napriek tomu žalobcovi oznámil vyčíslenie dlhu dlžníka a všetky potrebné

inkasné údaje, čo vyplýva z mailu zo dňa 23.12.2021 a následne prijal od neho platby, ktoré žalobca
realizoval pod svojim menom zo svojho účtu v dňoch 30.03.2021 a 22.07.2022 na účet žalovaného
ako platby na úhradu vyčíslených nedoplatkov úverov poskytnutých žalovaným ako veriteľom D. E. ako
dlžníkovi. Takto poskytnuté plnenie bolo plnením žalobcu žalovanému za dlžníka D. E., ale nie ako jeho
zástupcu na základe plnomocenstva, ako sa to prezentuje žalovaný. Išlo o plnenie žalobcu poskytnuté

žalovanému bez právneho dôvodu, keď žalobca plnil žalovanému za dlžníka, hoci ten, ako bolo neskôr
preukázané v inom spore, žalovanému nedlhoval. Námietka žalovaného o nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v predmetnom spore založená na tvrdení, že aktívne vecne legitimovaným na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniamoholbyťjedinedlžníkD.E.,jecelkomneopodstatnená.D.E.nemal
dôvod žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, nakoľko on žalovanému neplnil a jeho
majetok sa na úkor žalovaného nijako neznížil; preukázateľne sa však na úkor žalovaného bez právneho

dôvodu znížil majetok žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

21. V súvislosti s hodnotením dôkazov a aplikáciou právnych predpisov vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku odvolací súd ešte poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo

strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami, a tiež ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Z uvedeného
dôvodu neobstojí námietka o pochybení súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní nároku neprihliadal

na ustanovenia o zastupovaní, ktorých použitia sa dovolával žalovaný a vec právne posúdil podľa
ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že opodstatnená
nie je ani argumentácia žalovaného o neaplikovateľnosti vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pre odlišnosť skutkového stavu. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
je totiž zrejmé, že výklad skutkových podstát bezdôvodného obohatenia najvyšší súd formuloval vo

všeobecnosti, so zohľadnením všetkých zákonom stanovených kritérií pre jeho vznik, bez ohľadu na
skutkové okolnosti v tam preskúmavanej veci.

22. Pretože odvolací súd nezistil naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených zo strany žalovaného,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil s tým, že v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).