Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4121212415.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O.. O. I., narodenej XX. E. XXXX, E., G. XXXX/
X, zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., Bratislava, Šancová 58, proti žalovaným
1/ obchodnej spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 35 704 713, zastúpenej
spoločnosťou JUDr. Jozef Mészáros, advokát s. r. o., Bratislava, Jesenského 2, 2/ Profesionálna
dražobná spoločnosť, s. r. o., Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, zastúpenej advokátom Mgr.

Martinom Čabákom, Bratislava, Jesenského 2, 3/ U.. O. E., narodenému XX. E. XXXX, E., M. XXXX/
XB, zastúpenému advokátkou Mgr. Barborou Novákovou, Nitra, Štefánikova 15, o určenie neplatnosti
dražby, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/58/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 13. novembra 2024 sp. zn. 25Co/43/2024, o návrhu žalobkyne na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobkyne odkladá

právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. novembra 2024 sp. zn. 25Co/43/2024 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Nitra z 11. decembra 2023 č. k. 19C/58/2021-532 v spojení s opravným
uznesením z 30. mája 2024 č. k. 19C/58/2021-656.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. decembra 2023 č. k. 19C/58/2021-532 v spojení s opravným
uznesením z 30. mája 2024 č. k. 19C/58/2021-656 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

neplatnosti dražby konanej 04. augusta 2021, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. P., okres Nitra, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou
N88/2021,NZ22771/2021,NDRIs23434/2021zo04.augusta2021vyhotovenounotárkouJUDr.Alenou
Mesárošovou. Žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 01. februára 2017 do 30. júna 2023, § 20 ods. 1, 2, § 31

ods. 1, § 33b ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 30 ods. 4, § 42 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „katastrálny zákon“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.1. Žalobkyňa spochybňovala platnosť záložnej zmluvy uzatvorenej medzi BOPAL TRADE s. r. o.,

ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom; mal ju uzavrieť splnomocnenec s odvolaným
splnomocnením. Dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy mali byť aj nedostatky dohody o splnomocnení,
ktorá neobsahovala presnú špecifikáciu nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobkyňa neplatnosť záložnej zmluvy ani z jedného z uvádzaných dôvodov nepreukázala. Nakoľko
išlo o tzv. generálnu plnú moc, v ktorej splnomocniteľ prejavil záujem udeliť oprávnenie na jeho

zastupovanie splnomocnencovi ku všetkým právnym úkonom, nebol dôvod, aby sa predmetná plná moc
nevzťahovala aj na prevod nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Dospel k záveru, že povinnosť,abyplnomocenstvoobsahovaloajnáležitostivymedzenévustanovení§42ods.2písm.c)katastrálneho
zákona, z tohto ustanovenia, a ani zo žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva. Prvoinštančný
súd nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať neplatnosť dražby, keďže dražba nehnuteľnosti

bola vykonaná na základe platne zriadeného záložného práva a v súlade s platnými právnymi predpismi.

2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. novembra 2024 sp. zn. 25Co/43/2024 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP)
a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každému

v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožnil s podrobným odôvodnením prvoinštančného súdu a v
súlade s § 387 ods. 2 CSP poukázal na jeho dôvody bez potreby ich zopakovania. Mal za to, že
ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona upravuje náležitosti listiny, ktorá je titulom k zápisu
práva do katastra, nie náležitosti dohody o plnomocenstve. Generálna plná moc je v súkromnom
práve prípustná, ak má písomnú formu a vymedzuje rozsah oprávnení; nie je potrebné, aby kopírovala
špecifikáciu budúceho hmotnoprávneho úkonu. Odvolací súd sa nestotožnil s opačným názorom a

potvrdil platnosť plnomocenstva, ktoré umožňovalo aj uzavretie záložnej zmluvy. Uviedol, že podľa
§ 33b ods. 5 OZ možno voči tretej osobe účinne namietať odvolanie plnomocenstva iba ak jej bolo
odvolanie oznámené pred konaním splnomocnenca, alebo ak o ňom v čase konania vedela. Odvolací
súd ale nemal za preukázané, že veriteľ bol informovaný o odvolaní plnomocenstva pred podpisom
záložnej zmluvy; výpovede svedkov vyvrátili tvrdený nátlak a nevedomosť splnomocnenca o obsahu

podpisovaných listín. Odvolací súd neuznal argumentáciu, že účastníci právneho úkonu nekonali v
dobrej viere, ak mali vedomosť, že niektoré plné moci boli „falošné“ a jediná plná moc, na základe ktorej
mala byť podpísaná sporná záložná zmluva, mala byť podľa zistení strany konajúcej za žalovanú 1/ v
poriadku, teda osoby konajúce za žalovanú 1/ nemohli konať v dobrej viere pri nadobúdaní záložného
práva k sporovej nehnuteľnosti. K uvedenému objasnil, že sporné české overovacie doložky sa netýkali

posudzovanej záložnej zmluvy ani plnomocenstva A.. Z.D. a nemajú význam pre dobrú vieru veriteľa. O
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420
písm. f) a podľa 421 ods. 1 písm. a) CSP. Medzi problematické skutočnosti, ktoré vyšli najavo ako

najkontroverznejšie, vníma žalobkyňa okolnosti uzavretia Záložnej zmluvy na nehnuteľný majetok,
pokiaľ ide o konanie tak splnomocnenca MK. na základe sporného plnomocenstva pri uzatváraní
predmetnej zmluvy, ako aj skutočnosti, že v čase uzatvárania tejto zmluvy bola plná moc, ktorá
oprávňovala A. konať za spoločnosť BOPAL TRADE s. r. o., štatutárom tejto spoločnosti odvolaná, na
čo upozorňoval pri uzatváraní danej zmluvy aj samotný A..

3.1. Žalobkyňa osobitným podaním žiadala odložiť vykonateľnosť (podľa správnosti mala žiadať
odloženie právoplatnosti) napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že v súvislosti s dotknutou
nehnuteľnosťou bolo paralelne zo strany žalovaného 3/ v postavení žalobcu iniciované konanie vedené
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36C/91/2024 o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom sa žalovaný

3/ domáha vypratania dotknutej nehnuteľnosti. Ďalším je konanie vedené pod sp. zn. 36C/123/2024
o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má takisto priamy súvis s konaním na dovolacom súde.
Návrhu žalobkyne na prerušenie obidvoch týchto konaní nebolo vyhovené; podľa názoru žalobkyne, ak
by sa v konaní o neplatnosti dražby rozhodlo o akceptácii dovolacích dôvodov v prospech žalovanej
(ktorá je v konaní o neplatnosti dražby žalobkyňou), tak by konanie o vyprataní nehnuteľnosti, ktoré

inicioval žalobca nebolo ďalej účelné ani dôvodné, nakoľko by žalobca žiadal vypratať nehnuteľnosť,
ktorámunepatrí.Akbydovolacísúdrozhodolozrušenírozhodnutínižšíchvšeobecnýchsúdovavrátilby
im vec na ďalšie konanie, toto sporové konanie stráca akúkoľvek opodstatnenosť, preto mala žalobkyňa
nanajvýš vhodné v tomto štádiu konania konanie prerušiť až do rozhodnutia o právnej otázke, ktorá má
priamy význam v tomto sporovom konaní.

3.2. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa dovolateľka videla v postupe súdov v konaniach
pod sp. zn. 36C/91/2024 a sp. zn. 36C/123/2024, nakoľko odmietajú počkať na zodpovedanie dôležitej
právnej otázky nastolenej v dovolacom konaní, ktorá nepatrí do prejudiciálnej kompetencie posúdenia
v konaniach o vypratanie, resp. o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná považuje tento postup

Okresného súdu v Nitre za porušenie jej práva na spravodlivý proces, hoci v obdobných právnych
veciach sú sporové konania prerušené až do vyriešenia dôležitej právnej otázky dovolacím súdom.
Podľa žalobkyne dovolanie, ktoré podala proti rozsudku odvolacieho súdu, spĺňa všetky predpísané
náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne prístupné a podľa názoru žalobkynebude úspešné s poukazom na predošlé rozhodnutia dovolacieho súdu v obdobných právnych veciach
pri posudzovaní merita veci samej.

4. Podľa ustanovenia § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP dovolací súd môže na návrh odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ustanovenia
§ 444 ods. 2 a ods. 3 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže
na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým
nie je dotknuté. Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku

2 dotknuté.

5. Inštitút odkladu právoplatnosti bol novelou Civilného sporového poriadku prevedenou zákonom č.
350/2018 Z. z. zavedený preto, aby bolo možné odložiť právne účinky aj takých rozhodnutí, pri ktorých
nie je nútený výkon možný, avšak ktoré môžu mať pre dovolateľa rovnako nepriaznivé dôsledky. Účelom
inštitútu odkladu vykonateľnosti (právoplatnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním

je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia - napríklad vzniku škody, keďže
podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napádaného rozhodnutia.

6. Zákonodarca pojem dôvody hodné osobitného zreteľa výslovne nešpecifikuje; právna doktrína
uvádza, že súd spravidla odloží vykonateľnosť, ak 1/ výsledky konania alebo samotné dovolanie

osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (napr. ak je zo spisu zrejmé, že rozhodnutie trpí
zmätočnosťou), 2/ ak existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy, alebo
3/ ak by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o
dovolaní. V okolnostiach tej-ktorej veci však nie sú vylúčené ani ďalšie dôvody odkladu vykonateľnosti.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 90/2000) zároveň platí, že dovolací súd

nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti napadnutého rozhodnutia „iba v prípadoch, keď
predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby zabránil jeho realizácii a tým aj
prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého rozhodnutia.“

6.1. Aj keď zákonodarca pojem dôvody hodné osobitného zreteľa explicitne nekonkretizuje, jeden z do

úvahy prichádzajúcich dôvodov, pre ktorý je možné žiadať odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti
spočíva v tom, že existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy. Účelom
tohto inštitútu ako zabezpečovacieho prostriedku je, že sa nariaďuje na odvrátenie závažnej ujmy
hroziacej strane sporu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh žalobkyne na odklad právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia je dôvodný. V prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v hrozbe ťažko napraviteľnej ujmy v prípade realizácie konania vedeného na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 36C/91/2024 o vypratanie nehnuteľnosti; žalovaný 3/ v procesnom postavení
žalobcu sa tu domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorej je vydražiteľom na základe dražby, ktorej platnosť

dovolateľka mimoriadnym opravným prostriedkom spochybňuje. Návrhu žalobkyne na prerušenie
konania sp. zn. 36C/91/2024 nebolo vyhovené; uvedená skutočnosť preto založila existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktorá spočíva v možnom predčasnom rozhodovaní o návrhu na vypratanie
nehnuteľnosti bez zodpovedania zásadných právnych otázok nastolených v dovolacom konaní, ktoré
nepatria do prejudiciálnej kompetencie súdu v nachádzajúcom konaní. Z uvedeného dôvodu je spor

vedený na Okresnom súde Nitra o vypratanie nehnuteľnosti derivovaný od výsledku dovolacieho
konania.

8. Dovolací súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad právoplatnosti zohľadnil splnenie všetkých
predpokladov pre meritórne prejednanie dovolania, ako aj skutočnosť, že dovolateľke v prípade

nevyhovenia návrhu hrozí väčšia ujma, ako hrozí protistrane v prípade povolenia odkladu právoplatnosti.
Toto dočasné a preventívne rozhodnutie súčasne nenarúša ochranu legitímnych záujmov ostatných
strán sporu a neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej.

9. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že sú dané dôvody na odklad právoplatnosti

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie do
právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalobkyne.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.