Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122206295
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122206295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Košča a JUDr. Martina Barana, v sporovej veci žalobkyne: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX/X, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., oboch zastúpených: JUDr.
Slávka Kováčová, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
30689210, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom Školská 118, 059 38
Štrba, IČO: 42380022, zastúpenému: JUDr. Marcel Kohút, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 95,
058 01 Poprad, IČO: 42029201, o zaplatenie 7.998,- eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 20C/25/2022-411 z 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobcom v rozsahu 66,26 %.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ každému
po 674,82 eur s prísl. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,12 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že z výsluchu žalobkyne 1/ súd zistil, že je členom urbáru nakoľko od
žalobcu 2/ darovacou zmluvou nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. D.. Asi dva roky od
nadobudnutia podielov žalovaný vyplácal výnosy a následne vyplácanie pozastavil. Oslovila predsedu
výboru pozemkového spoločenstva a ten uviedol, že o pozastavení vyplácania výnosov rozhodlo valné
zhromaždenie, ale aby sa nebála, že výnosy sú v banke a časom budú vyplatené. Za rok 2022 jej bola

vyplatená suma 62,- eur. Ako člen pozemkového spoločenstva sa nezúčastňuje valného zhromaždenia,
nakoľko to nie je jej povinnosť a má iné povinnosti.

3. Z výsluchu žalobcu 2/ súd zistil, že od roku 2012 až do roku 2021 mu vyplácané podiely na výnose
žalovaného. Za rok 2022 mu boli vyplatené podiely vo výške asi 94,- eur. Urbár funguje tak, že je to
celok a podiely sú v každej parcele podľa výšky podielu, pričom nie je podstatné, či sa jedná o lesný
pozemok, cestu či ihrisko. Sumy, ktoré žiada vyplatiť uviesť nevedel, odkazoval na informácie žalobkyne

1/. Žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nepodal, lebo mu funkcionári tvrdili, že výnosy
sú uložené v depozite.4. Z výsluchu E. C. G., predsedu výboru žalovaného, súd zistil, že výbor, dozorná rada aj revízna
komisia žalovaného zistila rozdiely v evidencii podielnikov a podielov, v dôsledku čoho im bolo
pozastavené vyplácanie časti úžitku. Podľa evidencie pozemkového spoločenstva majú žalobcovia

mať menší podiel, ako je zapísaný v evidencii katastra nehnuteľností. Pozastavenie úžitkov sa týka
celkom 9 podielnikov a výmera nesúladných údajov u žalobcov je 5ha. Podiely žalobcov zapísané v
katastri nehnuteľností nesúhlasia, nakoľko žalobcovia si nechali osvedčili vydržanie k podielom iných,
zrejme neznámych podielnikov, ktorých podiely mal spravovať Slovenský pozemkový fond a v dôsledku
toho valné zhromaždenie rozhodlo o nevyplatení časti úžitkov za podiely, ktoré žalobcovia získali v

dôsledkuosvedčeniavlastníckehopráva.Nadobudnutieuvedenýchpodielovnebolonapadnutéžalobou,
avšak pozemkové spoločenstvo takto nadobudnuté podiely žalobcov nerešpektuje. Dozorná rada
spoločenstva má oprávnenie kontrolovať podiely jednotlivých podielnikov a rozpory boli zistené v roku
2012. Od osvedčenia vydržania v roku 1995 do roku 2011 boli žalobcom úžitky vyplácané. Podkladom
pre vyplácanie zisku je vnútorná evidencia žalovaného, ktorá bola založené od roku 1908, okrem
podielov žalobcov žalovaný podiely ostatných podielnikov rešpektuje. Poprel, že by žalobcovia žiadali o

nahliadnutie do evidencie. Potvrdil správnosť nevyplatených súm v oznámení zo dňa 4.2.2021 a rovnako
uloženie nevyplatených súm na účte žalovaného. Na otázku či bol splnený pokyn valného zhromaždenia
žalovaného zo dňa 15.3.2015, ktorým valné zhromaždenie poverilo výbor úlohou zosúladiť vnútornú
evidenciu podielnikov z katastra do evidencie, uviedol, že úloha bola vykonaná čiastočne, lebo boli
zistené chyby pri evidencii podielnikov, spôsobené zrejem v rámci dedičských konaní. Uviedol, že

pozemkové spoločenstvo dalo prednosť vlastnej evidencii pred evidenciou katastra nehnuteľností.

5. Z oznámenia žalovaného zo dňa 4.2.2021 súd zistil, že žalovanému bola doručená žiadosť zo dňa
22.1.2021 a na základe uznesenia č. 13 prijatého valným zhromaždením podielnikov Pozemkového
spoločenstva Urbár Štrba, pozemkové spoločenstvo pozastavilo vyplatenie časti úžitkov za rok 2012 až

2019 a nevyplatené úžitky sú uložené na depozitnom účte. Za rok 2012 vo výške 789,85 eur, za rok
2013 vo výške 766,27 eur, za rok 2014 vo výške 707,32 eur, za rok 2015 vo výške 353,48 eur, za rok
2016 vo výške 353,48 eur, za rok 2017 vo výške 353,78 eur, za rok 2018 vo výške 321,34 eur, za rok
2019 vo výške 353,48 eur.

6. Z výpisu z registra obnovenej evidencie pozemkov a priložených listov vlastníctva súd zistil, že
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX
pre k. ú. D. C., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k. ú. D. a LV č. XXXX, XXXX pre k. ú. H..

7. Zo stanov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba súd zistil, že:

Podľa čl. VII. bod. 2 člen spoločenstva má právo najmä:
- podieľať sa na riadení spoločenstva, na zisku a na likvidačnom zostatku spoločenstva pri zániku
spoločenstva,
- zúčastňovať sa na riadení spoločenstva, ktoré si člen spoločenstva uplatňuje hlasovaním na
zhromaždení, pričom člen spoločenstva musí rešpektovať organizačné opatrenia platné pre konanie

zhromaždenia,
- požadovať na zasadnutí zhromaždenia vysvetlenia, podávať návrhy k prerokovávanému programu,
- voliť a byť volený do orgánov spoločenstva (u fyzickej osoby sa pri voľbe vyžaduje dosiahnutie veku
najmenej 18 rokov a úplná spôsobilosť na právne úkony, v opačnom prípade toto právo v mene člena
pozemkového spoločenstva realizuje jeho zákonný zástupca),

- nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva.
Člen spoločenstva má právo na výplatu podielu podľa svojho spoluvlastníckeho podielu zo zisku
spoločenstva. Podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. O výške
celkovej sumy v rámci zisku, ktorá bude rozdelená pre všetkých členov pozemkového spoločenstva

rozhoduje zhromaždenie.
Podľa čl. IX. bod. 1 zhromaždenie spoločenstva je najvyšším orgánom spoločenstva.
Podľa čl. IX. bod. 5 písm. f) do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe
úhrady straty.

8. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa
18.3.2012 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. XX, ktorým výboru uložila povinnosť
pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom, za časť podielu o výmere XXX,ktorý nezodpovedá výmere a podielu v pôvodných pozemnostných hárkoch ich právnych predchodcov
a nevyplatené úžitky uložiť na osobitný účet.

9. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa
15.3.2015 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. X, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia I. podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. XX prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

10. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa
20.3.2016 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. X, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia I. podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. XX prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

11. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

26.3.2017 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia I. podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. XX prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

12. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

25.3.2018 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. X, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia I. podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. XX prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

13. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

24.3.2019 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. X, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia I. podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. XX prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

14. Z oznámenia žalovaného zo dňa 26.8.2013 súd zistil, že žalovanému bola doručená žiadosť

žalobkyne 1/ zo dňa 16.6.2013, avšak na základe uznesenia č. XX prijatého valným zhromaždením
podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba pozemkové spoločenstvo pozastavilo vyplatenie
časti úžitkov za rok 2012 v sume 1.579,69 eur za XXX, pričom nevyplatené úžitky sú uložené na
depozitnom účte.

15. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na príslušných listoch vlastníctva pre k. ú. D., D. C. J. H.. Jedná sa o pozemky
rôzneho druhu a spoločné nehnuteľnosti Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba.

16. Rovnako mal súd za preukázané, že v dôsledku rozhodnutia valného zhromaždenia podielnikov

žalovaného bolo od marca 2012 pozastavené vyplácanie výnosov za časť podielu žalobcov. Spornou
ostala výška nároku žalobcov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v danom spore vzniesol námietku
premlčania, posúdenie vymožiteľnosti nároku žalobcov.

17. Z hľadiska možnosti poskytnutia navrhovanej právnej ochrany sa súd musel najprv vysporiadať

s námietkou premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú v priebehu
konania uplatnil žalovaný podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Žalobcovia si nárok uplatnili v podanej žalobe voči žalovanému žalobou podanou na súde dňa
29.12.2021. O tom, že žalobcom nebol vyplatený žiadny podiel na úžitku spoločenstva sa žalobcovia

pritom dozvedeli nepochybne bezprostredne po konaní valných zhromaždení v jednotlivých rokoch.
Minimálne však z oznámenia zo dňa 26.8.2013 žalobcovia poznali dôvod, pre ktorý im bolo vyplácanie
časti úžitku pozastavené. Subjektívna lehota začala žalobcom plynúť za rok 2011 od 18.3.2012 a
skončila 18.3.2014, za rok 2014 od 15.3.2015 a skončila 15.3.2017, za rok 2015 od 20.3.2016 a
skončila 20.3.2018, za rok 2016 od 26.3.2017 a skončila 26.3.2019, za rok 2017 od 25.3.2018 a skončila

25.3.2020, za rok 2018 od 24.3.2019 a skončila 24.3.2021. Žalobcovia tak uplatnili svoj nárok voči
žalovanému po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a okrem nároku za rok 2018 aj po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ust.§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Premlčané nároky nemožno vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania priznať.

19. Na tejto skutočnosti nič nemení ani uloženie nevyplatených prostriedkov na „depozitnom“ účte,
nakoľko podstatou depozitného účtu je zloženie finančných prostriedkov do doby splnenia určitej
povinnosti, o čo sa v prejednávanej veci nejedná. Žalovaný ani neočakával zo strany žalobcov splnenie
akýchkoľvek podmienok či povinností, pretože oficiálnu evidenciu v katastri nehnuteľností nerešpektuje
a pokiaľ by aj zo strany žalobcov došlo k vzdaniu sa nadobudnutých podielov a zápisu pôvodných

podielnikov, žalovaný by opätovne žiadne úžitky nevyplácal ani žalobcom ani fondu. Navyše nemožno
uvažovať ani o úschove.

20. Čo sa týka členstva v pozemkovom spoločenstve, členstvo nie je založené na báze
(princípe) dobrovoľnosti. Fyzická alebo právnická osoba sa stáva členom pozemkového spoločenstva
nadobudnutím podielu na spoločnej nehnuteľnosti, či už tento podiel nadobudne originárnym spôsobom

alebo derivatívnym spôsobom.

21. Ako bolo uvedené vyššie, medzi základné práva členov spoločenstva patrí podiel na zisku, resp.
na majetku spoločenstva určeného na rozdelenie medzi členov spoločenstva. Zákon tu rozlišuje
medzi pojmom "zisk" a pojmom "majetok určený na rozdelenie medzi členov spoločenstva". Možno

sa domnievať, že je tomu tak z dôvodu, že nie vždy musí byť príjem spoločenstva považovaný za
zisk. O rozdelení zisku či majetku určeného na rozdelenie medzi členov, resp. o ich použití rozhoduje
zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva.

22. Pomer účasti členov pozemkového spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z

členstva v pozemkovom spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, a teda sa odvíja
od veľkosti podielu člena pozemkového spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti. Podiel na spoločnej
nehnuteľnostitedavkonečnomdôsledkuvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícispoločnejnehnuteľnosti
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti.
Veľkosť podielu člena pozemkového spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti sa uvádza na liste

vlastníctva. Zhromaždenie rozhoduje, či vôbec zisk medzi členov rozdelí, či medzi členov rozdelí celý
zisk, či rozdelí len časť zisku a ďalšie financie budú použité na podnikanie na spoločnej nehnuteľnosti,
resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach. Nie je povinnosťou spoločenstva rozdeliť zisk,
resp. majetok medzi členov, avšak pokiaľ zisk delí, nesmie konať diskriminačne. Bližšie otázky o
rozdelení zisku, resp. majetku či o úhrade straty môžu obsahovať vnútorné dokumenty spoločenstva.

Ich obsah je povinný preukázať ten, ktorý ich existenciu tvrdí.

23. Pokiaľ teda miera účasti členov na zisku vychádza z pomeru účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností, ktorý sa v zásade odvíja od veľkosti spoluvlastníckych podielov, uvedené ust. § 20
je dispozitívne, to znamená, že sa od neho možno odchýliť. Podiel na zisku, resp. majetku určenom na

rozdelenie medzi členov spoločenstva možno vo vnútorných dokumentoch spoločenstva, prípadne aj
rozhodnutím zhromaždenia ad hoc určiť inak ako podľa pomeru účasti členov spoločenstva na výkone
práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, ktorý je vyjadrený podielmi na spoločnej
nehnuteľnosti, resp. na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, avšak určenie podielu na zisku,
resp. majetku odchylne od zákona nesmie byť diskriminačné vo vzťahu k iba niektorým podielnikom.

Inak povedané, pri rozhodovaní o podieloch na zisku, resp. majetku nemôže dôjsť k zneužitiu väčšiny
hlasov členov. Preukázanie, že nedošlo k diskriminácii žalobcov v takom prípade zaťažuje žalovaného.

24. Čo sa týka nároku žalobcov za roky 2018 a 2019, v tomto smere má súd za to, že objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre určenie výšky náhrady sú rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného,

ktorého sú žalobcovia členmi.

25. Z oznámenia žalovaného zo dňa 4.2.2021 vyplýva, že za rok 2018 činil nevyplatený nárok žalobkyne
1/ sumu 321,34 eur a za rok 2019 sumu 353,48 eur. V uvedených výškach tiež žalovaný neplnil nárok
žalobcu 2/.

26. Nakoľko sa jedná o vyhlásenie žalovaného, uvedené údaje neboli v konaní spochybnené. V zmysle
ust. § 151 ods. 1 CSP možno uvedené údaje považovať za nesporné. Nepremlčaný nárok žalobkyne 1/tak predstavuje sumu 674,82 eur (321,34 eur a za rok 2018 a sumu 353,48 eur za rok 2019) a rovnaký
nárok náleží žalobcovi 2/.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok vo výške 674,82 eur pre každého a vo zvyšku žalobu s
prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zamietol. Z dôvodu omeškanej úhrady súd žalovaného
tiež zaviazal na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške (§ 517 Občianskeho zákonníka).

28. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

29. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia, a to len proti výroku, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhli, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

30. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Poukázali na to, že súd prvej inštancie mal pri posúdení starostlivo prihliadať na skutkové tvrdenie
a relevantnú argumentáciu sporových strán.

32. Výška nároku v prejednávanej veci bola určená a vypočítaná v súlade so zákonom o pozemkových

spoločenstvách, o výškach nevyplatených úžitkov, bolo rozhodnuté valným zhromaždením žalovaného,
čo znamená, že nárok ako taký bol preukázaný a bola vypočítaná jeho správna výška. Súd mal za
preukázané, že Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba podľa článku VII. bod 2 má vyplatiť členovi
spoločenstva podiel podľa jeho spoluvlastníckeho podielu zo zisku spoločenstva.

33. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou ohľadom spočívania premlčacej lehoty vo
vzťahu k uplatneným nárokom za roky 2012 až 2017 a nebral do úvahy dôkazy v tomto smere. Nebral
do úvahy výpovede žalobcov a výpoveď samotného E. C. G., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že finančné
prostriedky ako podiel na zisku za roky 2012 až 2017 boli uložené v depozite a tieto finančné prostriedky
mali byť vyplatené žalobcom v prípade, ak sa preukáže, že majú na ne nárok pred súdom.

34. Bolo teda preukázané, že žalobcovia majú nárok na finančné prostriedky vyplývajúce z podielov na
zisku za jednotlivé roky, čiže v žiadnom prípade nemôže ísť o nárok premlčaný, ale je potrebné z tejto
okolnosti odôvodniť spočívanie premlčacej lehoty a nárok žalobcom priznať v celom rozsahu.

35. Žalobcovia pristupovali k tvrdeniam žalovaného v tom smere, že nárok a výšku výplaty žalovaný
nepopiera, ale popiera dôvodnosť výplaty, a preto žalobcovia očakávali aký priebeh nastane po prijatí
rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým finančné prostriedky boli dané do úschovy. Keďže dlhšiu
dobu žalovaný nekonal, opätovne požiadali žalobcovia o oznámenie, kedy dôjde k vyplateniu časti
úžitkov a žalovaný reagoval odpoveďou zo 4.2.2021, z ktorého žalobcovia usúdili, že každoročné

finančné prostriedky za výplatu úžitkov bez akéhokoľvek oznámenia a vyrozumenia žalovaný ukladal
na depozitný účet, čo žalobcov podnietilo v tom, že pristúpili k uplatneniu nárokov cestou súdu. Výšku
uplatneného nároku sa dozvedeli až 4.2.2021, preto nárok uplatnili až podanou žalobou.

36. Žalobcovia nemali vedomosť o tom, že žalovaný vyplácal v priebehu žalovaného obdobia

finančné náhrady z titulu časti úžitkov, žalovaný ich o výplatách neinformoval a neinformoval ich ani
o rozhodnutiach valného zhromaždenia, pričom sám potvrdil, že nárok žalobcom vznikol a nevyplatené
úžitky je žalovaný kedykoľvek ochotný vyplatiť.

37. O týchto skutočnostiach sa dozvedeli až z výpovede E. C. G., a to v priebehu konania, pretože

v samotnom vyjadrení vo veci žalovaný popieral nárok čo do výšky a čo do základu.

38. Valné zhromaždenie rozhodlo uznesením č. XX o pozastavení vyplácania úžitkov z hospodárenia
žalovaného deviatim podielnikom, ale nerozhodlo o tom, že tieto úžitky za určitých podmienok nevyplatí,pričom viazalo to na podmienku výmery podielov ich právnych predchodcov. Keďže ide o vyplatenie
úžitkov, ktoré odsúhlasilo valné zhromaždenie, valné zhromaždenie malo v právomoci aj rozhodnúť
o tom, či v konaní, ktorým žalobcovia uplatnili výplatu úžitkov v súdnom spore, bude znášať námietku

premlčania, keďže takéto rozhodnutie je nevyhnutné s prihliadnutím na stavy žalovaného a aj na zákon
č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, ktorými sú členovia urbariátu a najmä valné zhromaždenie
viazaní.

39. Treba poukázať na protirečenie, ktoré v konaní nastalo rôznymi vyjadreniami právneho zástupcu

za urbariát pri vznášaní námietky premlčania a vo vyjadreniach vypočutého E. C. G., ktorý je
predsedom Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba a štatutárnym zástupcom, ktorý sa vôbec nevyjadril
k uplatnenej námietke premlčania.

40. To znamená, že nárok nie je premlčaný, o výške a o tom, že úžitky sa vyplácajú sa žalobcovia
dozvedeli až v roku 2021, pričom nárok si uplatnili žalobou z 29.12.2021, a preto nároky uplatňované

v tomto konaní nemôžu byť premlčané.

41. V závislosti od toho súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, pretože neprihliadol
na skutočnosti, že žalovaný svojim prístupom spôsobil zbytočné navýšenie trov, čoho výsledkom bolo
aj to, že prvoinštančné rozhodnutie z 9.5.2023 bolo zrušené z dôvodov procesných vád a opomenutých

dôkazov.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších

stanoviskách.

44. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

45. So zreteľom na obsah odvolania žalobcov v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý
odvolaním žalobcov napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2).

46. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce
sa napadnutej časti rozsudku zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie

nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady procesného postupu
znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcom), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

47. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

48. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

49.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.51. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

52. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo podľa tohto
zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou
vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O

založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov
počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa
vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich
zástupcov prítomných na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom

spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi
podielu spoločnej nehnuteľnosti.

53. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena

spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j).

54. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

55. Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona, nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti
vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a dňom vstupu
do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu pristupuje aj k zmluve o
spoločenstve.

56. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona, pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností
vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

57. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci

spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu
stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

58. Podľa § 12 ods. 4 cit. zákona, členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a
zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti

alebo podľa odseku 3. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a
povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti.

59. Podľa § 12 ods. 5 cit. zákona, pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm.

d) na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielom
výmery nehnuteľnosti patriacej členovi spoločenstva na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností všetkých členov spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, zo stanov alebo z
rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.

60. Podľa § 14 ods. 7 cit. zákona, do pôsobnosti zhromaždenia patrí:
a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname
nehnuteľností,
b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,
c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm.

b) až d),
d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,
e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10,f) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,
g) schvaľovať účtovnú závierku,

h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva a spôsobe úhrady straty,
i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,
j) rozhodovať o zrušení spoločenstva,
k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným

orgánom spoločenstva.
61. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký
pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa
§ 9 ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne
hlasy.

62. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j)
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f),
g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely
na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a ktorých
podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O

veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou
väčšinouvšetkýchhlasov;ooddeleníčastispoločnejnehnuteľnostipodľa§14ods.7písm.d)naúčel,na
ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitných predpisov, sa rozhoduje len nadpolovičnou väčšinou
hlasov tých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje
alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo

obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

63. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi
činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva
o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto

zákonom iným orgánom spoločenstva.

64. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o
spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak
je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu.

65. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, spoločenstvo vedie zoznam členov podľa údajov katastra
nehnuteľností. Do zoznamu členov sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej
osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve,

právny predchodca člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov. Do zoznamu členov možno
zapisovať aj právny dôvod vzniku členstva a spôsob vyplatenia podielu na zisku a majetku určenom na
rozdelenie medzi členov spoločenstva, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve.

66. Podľa § 18 ods. 4 cit. zákona, člen spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadnuť do zoznamu

členov a do zoznamu nehnuteľností, žiadať o výpisy z nich a robiť si z nich výpisy. Orgán spoločenstva,
ktorý vedie zoznam členov a zoznam nehnuteľností, je povinný
a) umožniť každému, kto osvedčí právny záujem, nahliadnuť do zoznamu členov a zoznamu
nehnuteľností,
b) vydať členovi spoločenstva, ktorý o to písomne požiada, potvrdenie o členstve v spoločenstve a výpis

zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností.

67. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona, podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie
medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností,
ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.

68. Podľa § 20 ods. 3 cit. zákona, podiel člena spoločenstva, fondu a správcu na zisku a majetku sa
uhrádza spôsobom, ktorý určil člen spoločenstva, fond a správca, ktorý je uvedený v zozname členov
alebo ktorý vyplýva zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia.69. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona, výbor predkladá zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj
návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo spôsobu úhrady straty.

70. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do
dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.

71. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú podielnikmi Pozemkového

spoločenstva Urbár Štrba, pričom uzneseniami č. XX z 18.3.2012, č. X z 15.3.2015, č. X z 20.3.2016,
č. X z 26.3.2017, č. X z 25.3.2018 a č. X z 24.3.2019 pozastavilo valné zhromaždenie predmetného
pozemkového spoločenstva výplatu úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom a medzi nimi aj
žalobcom 1/ a 2/. Tieto finančné prostriedky boli uložené na depozitnom účte patriacom predmetnému
pozemkovému spoločenstvu a výplata sa odložila až do okamihu, kedy podľa názoru pozemkového
spoločenstva budú preukázané oprávnenia týchto dotknutých deviatich podielnikov týkajúce sa ich

nárokov na podiely v pozemkovom spoločenstve.

72. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že o týchto rozhodnutiach valného zhromaždenia
Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba mali žalobcovia vedomosť a mohli sa o nich pri náležitej
opatrnosti aj dozvedieť, pričom rozhodujúcou okolnosťou, ktorá dokazuje vedomosť žalobcov o tom, že

im nebudú vyplácané tzv. úžitky z hospodárenia urbáru a to ani v budúcnosti. Aj zo samotnej žaloby
vyplýva, že od listu žalovaného z 26.8.2013 žalobcovia mali vedomosť o tom, že žalovaný im odmieta
vyplatiť podiely na predmetných úžitkoch z hospodárenia urbáru a to vo všeobecnosti, teda nie len za
rok 2012. V ďalšom období bolo toto rozhodnutie žalovaného potvrdzované aj na následných valných
zhromaždeniach, pričom bolo dokazovaním na súde prvej inštancie preukázané, že žalobcovia boli na

tieto valné zhromaždenia volaní, avšak nezúčastňovali sa ich.

73. Právny záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že nevyplatením týchto úžitkov z hospodárenia
žalobcom vzniká bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného žalobcovia v priebehu konania
a predovšetkým v odvolacom konaní nespochybnili.

74. Za týchto okolností bolo potrebné sa zaoberať námietkou premlčania, ktorú v priebehu
prvoinštančného konania vzniesol žalovaný, tak ako to urobil súd prvej inštancie, a to v zmysle 2-ročnej
subjektívnej premlčacej lehoty uvedenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

75. V tomto kontexte súd prvej inštancie správne určil v bode 64 napadnutého rozsudku, že pokiaľ
ide o vyplácanie úžitkov z hospodárenia za rok 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018 sú tieto
nároky premlčané, nakoľko uplynula subjektívna 2-ročná premlčacia lehota uvedená v § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to vo vzťahu k posledným premlčaným nárokom, t. j. nárokom za rok 2018,
24.3.2021.

76. Žaloba v prejednávanej veci však bola podaná na súd prvej inštancie až 29.12.2021 (č.l. 29 spisu),
teda zjavne po uplynutí predmetnej 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

77. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcov spočívajúcou v tom,

že došlo k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty uvedenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a to so zreteľom na výpoveď predsedu
predmetného pozemkového spoločenstva E. C. G., z ktorej vyplýva, že predmetné finančné prostriedky
týkajúce sa úžitkov z hospodárenia boli uložené na depozitnom účte žalovaného a budú vyplatené až
po preukázaní nárokov príslušných podielnikov (vrátane žalobcov) na súde. Táto výpoveď E. C. G. a na

ňu nadväzujúca argumentácia žalobcov v priebehu konania i v odvolaní je bez právneho významu.
Nemožno totiž vychádzať z toho, že predmetné finančné prostriedky, ktoré sú vlastne podielmi na zisku
a výsledkom hospodárenia predmetného pozemkového spoločenstva, nemohli byť uplatnené na súde
len preto, že boli uložené na depozitnom účte, pričom pozemkové spoločenstvo čakalo za preukázaním
nárokov príslušných podielnikov na súde. Žalobcom nič nebránilo podať žalobu pokiaľ si boli vedomí

svojich oprávnení už skôr, teda v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Za týchto okolností k žiadnemu
spočívaniu premlčacej lehoty uloženiu finančných prostriedkov na depozitnom účte nedošlo.78. Nemožno súhlasiť tiež s argumentáciou, že o výške uplatneného nároku sa žalobcovia dozvedeli
až 4.2.2021, nakoľko príslušné rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného im boli známe a mohli
sa o ich obsahu dozvedieť pri náležitej opatrnosti vrátane ustálenia výšky nárokov. Samotná okolnosť,

že žalobcovia by nemali vedomosť o konkrétnej výške ich nárokov ako podielnikov predmetného
pozemkového spoločenstva, by im nebránila v podaní žaloby na súde, kde by mohla byť uvedená aspoň
orientačná výška týchto nárokov a jej konkrétny rozsah by sa ustálil na základe dokazovania v priebehu
súdneho konania.

79. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

80. Pochybil však súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, nakoľko žalobcovia mali vo
veci úspech vo výške 16,87% ( 674,82 : 39.99 ) a žalovaný vo výške 83,13% ( 3 324,18 : 39,99 ),
pričom takto pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní v skutočnosti predstavuje 66,26%.
Pretopostupompodľa§388CSPodvolacísúdzmenilvýrokotrováchkonania vnapadnutomrozhodnutí

a určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,26%.

81. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní vo veci samej plný úspech, má
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech vo veci

samej nemali. nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).