Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203414
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8719203414.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXXX/XX, XXX XX E. – F., proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
E., právne zastúpeného: Mgr. Adrián Bobko, advokát so sídlom Nám. Sv. Egídia 78, 058 01 Poprad,
IČO: 37747371, o zaplatení 2400 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Poprad č.k. 12Csp/74/2019-188 zo dňa 20.02.2025 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/15/2018 z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto: Konanie zastavuje. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením pop právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že pôvodný žalobca G. B. sa žalobou doručenou súdu
dňa 29.7.2019 domáhal, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.800,- eur spolu s
príslušenstvom. V priebehu konania požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu spočívajúcej v jeho
rozšírení na sumu 2.400,- eur s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 10.12.2019 súd zmenu
žaloby pripustil. Uznesením zo dňa 27.1.2020 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/15/2018 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti s príslušenstvom.

3. V konaní pod sp. zn. 9C/15/2018 súd právoplatne rozhodol tak, že určil, že žalobca A. D. a žalobkyňa
H. H. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. F..

4. Žalobca v priebehu konania zomrel. Súd uznesením zo dňa 25.10.2024 rozhodol o pokračovaní
v konaní s dedičom po poručiteľovi G. B. a to A. B.. A. B. podľa uznesenia Okresného súdu Poprad
21D/110/2024 zo dňa 9.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť rovnakého dňa, je jedinou dedičkou po
poručiteľovi.

5. Podaním doručeným súdu dňa 17.2.2025 žalobkyňa zobrala žalobu späť v plnom rozsahu. Navrhla

konanie zastaviť a náhradu trov stranám nepriznať s odkazom na ust. § 257 CSP. Poukázala na
to, že v inom konaní bolo rozhodnuté o vlastníctve nehnuteľnosti súvisiacej s predmetom žaloby. Vdanom prípade však existujú osobitné okolnosti prejednávaného prípadu vyplývajúce zo skutočností, že
žalobu nepodala sama, ale jej otec. Jej samotným konaním nebol vyvolaný spor, do ktorého vstúpila
ako univerzálny dedič. Zdôraznila procesnú situáciu a právny základ sporu, ktorým je dlžné nájomné za

užívanie nehnuteľnosti, ktorá v čase podania žaloby bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný
ju užíval bez úhrady nájomného. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa stalo sporným až po tom, ako žalobca
podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, ktoré je predmetom konania vedeného toho času na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 18Co/41/2018. Aj toto konanie bolo prerušené. Poukázala na svoju sociálnu
situáciu, kde ako slobodná matka sa stará o maloletú dcéru, nar. XX.X.XXXX. Stratu otca znáša ťažko.

O obsahu ním vedených sporov sa oboznámila v mesiaci január 2025 a následne vyhľadala právnu
pomoc. Po konzultácii s právnikom zobrala žalobu späť a požiadala aj o zrušenie pojednávania. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa je potrebné pripočítať rozsudok Krajského súdu v Prešove, podľa
ktorého bolo určené o novom vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom v čase podania žaloby bol vlastníkom
tejto nehnuteľnosti pôvodný žalobca.

6. S poukazom na § 65 ods. 1, 3 CSP, § 146 CSP, § 145 ods. 1 CSP, § 257 CSP a na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie preukázané, že sú splnené zákonné
podmienky pre zastavenie konania z dôvodu účinného späťvzatia žaloby v priebehu konania.

7. Súd prvej inštancie nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania

žalovanému, ktorý sám nezavinil zastavenie konania, nepriznal. Takéto dôvody nevyplývajú ani z
okolností podanej žaloby/ tvrdené skutkové okolnosti /, no najmä ani so žalobkyňou deklarovaných
osobných a majetkových pomerov. Žalobkyňa ako právny nástupca strany v konaní prijíma stav konania
ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu so všetkými právami a povinnosťami. Daná
skutočnosť preto sama o sebe nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Vychádzajúc z

uznesenia okresného súdu v dedičskom konaní nie je možné rovnako konštatovať, aby žalobkyňa
sa nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii. Poručiteľ jej ako dedičke zanechal aktíva v nie
zanedbateľnej hodnote a pasíva súd deklaroval iba v nákladoch spojených s pohrebom. Za danej
situácie súd nedospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. O trovách konania súd prvej inštancie preto rozhodol podľa § 256 a § 262 CSP. Z procesného hľadiska
žalobca zavinil zastavenie konania, preto súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania protistrane.

9. Proti tomuto uzneseniu ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvod uvedených v § 365 ods.

1 písm. b), c) a h) CSP.

10. Odvolateľka uviedla, že si je vedomá toho, že ju advokátka zastupovala v konaní, avšak
v predmetnej veci advokátke odvolala odvolala plnomocenstvo. Späťvzatie žaloby vykonané advokátkou
bolo realizované bez jej súhlasu, nejde o jej prejav vôle, pretože má za to, že nejde o vhodný prostriedok.

S poukazom na uvedené preto žalobkyňa žiadala, aby súd na späťvzatie žaloby neprihliadal, keď
rozhodujúcim je prejav vôle strany sporu, nie advokáta, ktorý pri zastupovaní v dôsledku excesu
realizoval procesný úkon, s ktorým strana sporu nie je stotožnená a nejde o prejav vôle žalobkyne.
V prípade zastavenia konania pri následnom eventuálnom podaní novej žaloby hrozí žalobkyni
premlčanie nároku.

11. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na potrebu aplikovania ustanovenia § 257 CSP
s poukazom na osobitné okolnosti prejednávaného prípadu spočívajúce predovšetkým z tej skutočnosti,
že žalobu o zaplatenie nepodala ona, ale jej otec. Jej konaním nebol vyvolaný spor, ale do celého
sporu vstúpila ako univerzálny dedič po svojom otcovi. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa

poukázala na právny základ sporu, ktorým je dlžné nájomné za užívanie nehnuteľnosti, ktorá v čase
podania žaloby bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný ju užíval bez úhrady nájomného.
Vlastníctvo sa stalo sporným po tom, ako pôvodný žalobca podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti,
ktoré je vedené pod sp. zn. 12C/398/2015. V čase podania žaloby vlastníctvo rodinného domu svedčilo
pôvodnému žalobcovi a žalovaný sa až následne podaním žaloby o určenie začal procesne brániť

v tomto spore. Toto konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o vlastníckom práve
vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 9C/15/2018 v spojení s konaním na odvolacom súde
sp. zn. 22Co/52/2023.12. V ďalšom žalobkyňa poukázala na svoju sociálnu situáciu slobodnej matky, ktorá sa stará o dcéru,
nar. XX.XX.XXXX. Minulý rok žalobkyni zomrel otec, čo dodnes znáša veľmi ťažko. O tomto spore sa
žalobkyňa dozvedela až potom, ako jej bolo doručené uznesenie o tom, že vstúpila do konania a zároveň

jej bolo do elektronickej schránky doručený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/52/2023
v januári 2025 a následne požiadala o právnu pomoc.

13. Zároveň žalobkyňa v rámci podaného odvolania navrhla prerušiť toto konania do skončenia
dovolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/15/2018.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ak advokátka žalobkyne ako je
právna zástupkyňa konala vo veci späťvzatia žaloby bez jej výslovného súhlasu, tak v takomto prípade
môže žalobkyňa podať sťažnosť voči advokátke na advokátsku komoru pre porušenie povinnosti
advokáta a následne sa voči právnej zástupkyni domáhať náhrady škody, ak jej v súvislosti s týmto
porušením povinnosti advokáta vznikne napríklad z titulu zmieneného premlčaného nároku.

15. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie disciplinárneho senátu SAK.

16. Z doloženej výpovede zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.03.2025 je zrejmé, že právna
zástupkyňa zastupovala žalobkyňu v čase podania späťvzatia žaloby, a teda jej právna zástupkyňa

konala v rámci udelenej plnej moci pre zastupovanie v tomto konaní. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že
podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi
nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky
úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Podľa žalovaného nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nakoľko žalobkyňa svoje práva realizovala v konaní prostredníctvom jej zvoleného právneho

zástupcu a súd prvej inštancie správne procesne postupoval, keď na návrh jej právnej zástupkyne
zastavil konanie.

17. Skutočnosť, že žalobkyňa nepodala žalobu, ale jej právny predchodca, by mala podľa žalovaného
význam, ak by žalobkyňa žalobu považovala za nedôvodnú a na nej netrvala. Avšak z jej vyjadrenia aj

v samotnom odvolaní vyplýva, že žalobkyňa považuje žalobu za dôvodnú a podľa jej odvolacej námietky
k zastaveniu konania na žalobe trvá a žiada, aby súd žalobe vyhovel.

18. V čase podania žaloby bolo vlastníctvo jej právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti sporné,
čo dokazuje aj skutočnosť, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola podaná až

o rok neskôr. Z uvedeného vyplýva, že právnemu predchodcovi žalovanej boli známe žalobné dôvody
pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného a s týmto rizikom o možnom
neúspechu inicioval nové ďalšie konanie o zaplatenie, ktoré je predmetom tohto konania.

19.Sociálnasituáciažalobkynemávýznamprinesporovomkonaníovýživnom,avšakvtomtosporovom

konaní len na základe skutočnosti, že strana sporu je slobodnou matkou samo o sebe nezakladá
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

20. Žalovaný poukázal, že nemožno opomenúť, že žalobkyňa ako univerzálny dedič „nezdedila“ starosti
len so súdnymi konaniami, do ktorých ako dedič vstúpila, a v ktorých sporoch chce ďalej pokračovať,

ale zdedila majetok a nehnuteľnosti v pomerne vysokej hodnote.

21. K návrhu žalobkyne na prerušenie konania žalovaný uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 9C/15/2018 o určenie vlastníckeho práva bolo jeho žalobe vyhovené a otázka
posúdenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je vyriešená, keďže konanie je právoplatne

skončené a teda v súčasnosti je prejudiciálna otázka pre konanie o zaplatenie 2 400 eur vyriešená
a súdu prvej inštancie nebráni žiadna zákonná prekážka o žalobnom návrhu žalobkyne rozhodnúť.

22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu trvala na skutočnostiach
uvedených v odvolaní. Uviedla, že si bola vedomá, že advokátka ju zastupovala v konaní, avšak

advokátke v predmetnej právnej veci odvolala plnomocenstvo. Späťvzatie žaloby nie je jej prejavom
vôle a žiadala, aby súd vo vzťahu k náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Žalobkyňa
uviedla, že v čase podania žaloby bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, keď v časepodania žaloby vlastníctvo rodinného domu zápisom na liste vlastníctva svedčilo pôvodnému žalobcovi
a žalovaný sa až následne podaním žaloby o určenie začal procesne brániť v tomto smere.

23. Rovnako tak žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľky zotrval na svojom
predchádzajúcom vyjadrení k jej odvolaniu s tým, že žalobkyňa vo svojom ostatnom vyjadrení neuviedla
žiadne právne významné skutočnosti pre rozhodnutie súdu a jej odvolaní.

24. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci dané neboli.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie
vo výroku vecne správne.

26. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
17.02.2025 (č.l. 164 spisového materiálu) zobrala túto žalobu v plnom rozsahu späť a navrhla súdu prvej
inštancie zastaviť.

27. Podľa § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené

advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na
všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

28. Dňa 11.02.2025 bývala právna zástupkyňa žalobkyne oznámila súdu prvej inštancie prevzatie
zastupovaniažalobkynevtomtokonaníazároveňpredložilasúduplnúmocnajejzastupovanie,vktorom

ju žalobkyňa splnomocnila k tomu, aby vykonávala všetky právne úkony, teda ju splnomocnila na všetky
úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (v tomto prípade žalobkyne).

29. Podľa § 92 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom
sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

30. Žalobkyňa odvolanie plnomocenstva oznámila súdu až podaním odvolania, keď zároveň spolu
s odvolaním predložila súdu výpoveď zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v tejto veci datovanej ku
dňu 11.03.2025.

31. S poukazom na vyššie uvedené preto postupoval súd prvej inštancie správne, keď konanie na
základe späťvzatia urobeného splnomocneným zástupcom – právnou zástupkyňou žalobkyne v celom
rozsahu zastavil, nakoľko k odvolaniu plnej moci došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a rovnako
tak až po rozhodnutí súdu prvej inštancie toto odvolanie splnomocnenia pre právnu zástupkyňu
žalobkyne bolo doručené súdu.

32. Je nepochybné, že právna zástupkyňa zastupovala žalobkyňu nielen v čase podania späťvzatia
žaloby, ale aj v čase keď o tomto návrhu na zastavenie konania rozhodol súd prvej inštancie, ako aj to,
že právna zástupkyňa žalobkyne pri tomto úkone – späťvzatí konala v rámci udelenej plnej moci pre
zastupovanie žalobkyne v tomto konaní. Nielen zo samotného splnomocnenia pre právnu zástupkyňu

žalobkyne, ale aj z citovaného ustanovenia § 92 ods. 2 vyplýva, že bývala právna zástupkyňa žalobkyne
konala v rámci svojho oprávnenia, keď splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť a tento
je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní strana urobiť a teda aj na späťvzatie žaloby. Súdu
prvej inštancie tak nezostalo nič iné, ako o tomto návrhu žalobkyne rozhodnúť a konanie (nakoľko tomu
nebránia žiadne zákonné prekážky) v celom rozsahu zastaviť.

33. Rovnako tak súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal žalovanému voči žalobkyni nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by túto náhradu žalovanému v celku alebo z časti nepriznal. Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa vstúpila dokonania ako právna nástupkyňa po svojom otcovi nemôže byť dôvodom pre

aplikáciu ustanovenia § 257, keď táto svojim vstupom do konania prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho právneho predchodcu. Naviac je potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa
o tomto svojom vstupe najneskoršie dozvedela dňa 16.11.2024, keď jej bolo doručené uznesenie zo dňa
25.10.2024, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že s ňou pokračuje v tomto konaní ako s dedičom pojej právnom predchodcovi. Žalobkyňa až podaním doručeným dňa 17.02.2025 zobrala žalobu v celom
rozsahu späť so značným časovým odstupom, ako nadobudla vedomosť o svojom vstupe do konania
a následne potom, ako súd toto späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil, tento úkon (späťvzatie

žaloby) v podanom odvolaní namieta a na podanom návrhu svojho právneho predchodcu trvá, čo podľa
odvolacieho súdu vylučuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z tohto dôvodu.

34. Ako ďalší dôvod pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobkyňa uviedla svoju sociálnu
situáciu najmä s poukazom na to, že je matka samoživiteľka jedného maloletého dieťaťa, kde však

napriek tomu, že bola v konaní riadne poučená o svojej dôkaznej povinnosti nepredložila v štádiu
konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní súdu žiaden doklad preukazujúci, že zo
strany otca jej maloletého dieťaťa nedochádza k plneniu jeho vyživovacej povinnosti, t. j. že matka
sa musí domáhať uloženia tejto vyživovacej povinnosti otcovi v súdnom konaní a následne dôkaz
preukazujúci neplnenie takto určenej vyživovacej povinnosti zo strany súdu otcom maloletého dieťaťa
(vyjadrenie súdneho exekútora v prípade núteného výkonu tejto povinnosti). Rovnako v prípade, ak

je takéto vymáhanie vyživovacej povinnosti zo strany otca neúspešné, doklad o určení náhradného
výživného. Len samotná okolnosť, že žalobkyňa je samoživiteľka jedného nezaopatreného dieťaťa
neodôvodňuje danosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP ako dôvodu hodného osobitného zreteľa.
Odvolací súd zároveň poukazuje na okolnosť, že žalobkyňa je jediným (univerzálnym) dedičom po
svojom právnom predchodcovi (pôvodnom žalobcovi) s tým, že v spisovom materiály sa nachádza

dedičské uznesenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.12.2024, na základe ktorého žalobkyňa
nadobudla do svojho výlučného, resp. podielového vlastníctva nielen rozsiahlu výmeru ornej pôdy
nachádzajúcej sa v k.ú. G., ale do svojho výlučného vlastníctva nadobudla aj tri rodinné domy
nachádzajúce sa v tejto obci (súp. č. 614, 75, 105). Rovnako tak do svojho výlučného vlastníctva
nadobudlagarážnachádzajúcusavk.ú.E.ajednupolovicu3izbovéhobytunachádzajúcehosavk.ú.E.

– F.. Podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o dedičstve predstavuje čistá hodnota dedičstva
nadobudnutéhožalobkyňousumu262608,71Eur.Užlentátosamotnáokolnosťpodľaodvolaciehosúdu
vylučuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z dôvodu sociálnej situácie, keď žalobkyňa ani netvrdila, že by
mala splatné, resp. nesplatné záväzky, alebo iné pasíva, ktoré by mal súd zohľadniť v rámci posúdenia
jej sociálnej situácie pre možnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

35. Žalobkyňa ku svojej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní predložila súdu
vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov strán konania, v ktorom svoje výdavky spojené s bývaním
v byte, v ktorom je podielovou spoluvlastníčkou vo výške podielu 1 vyčíslila na sumu 180 Eur (voda
50 Eur, elektrina 50 Eur, plyn 30 Eur, energie na teplo 50 Eur), kde však odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že tieto výdavky na bývanie sú spojené s bývaním v tomto byte, kde spolu so žalobkyňou
býva aj jej matka. Preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo tieto výdavky uhrádza výlučne žalobkyňa
a na úhradách sa nepodieľa jej spolubývajúca. Rovnako tak žalobkyňa v tomto tlačive uviedla svoje
výdavkynaliekyvovýške50Eurmesačneavýdavkynasvojedieťavovýške100Eurzadverehabilitácie
v mesiaci. Zároveň žalobkyňa ako ďalší výdavok v súvislosti s jej zdravotným stavom uviedla 100 Eur

mesačne za dve sedenia v psychologickej poradni. O týchto svojich výdavkov súdu nepredložila žiaden
doklad. Ak by aj boli zo strany žalobkyne skutočne vynaložené a neboli by hradené z prostriedkov
zdravotného poistenia, takáto výška výdavkov s poukazom na jej majetok a na zákonnú vyživovaciu
povinnosť otca maloletého dieťaťa nemôže nijako ohroziť uspokojenie jej základných životných potrieb,
ako aj potrieb jej maloletého dieťaťa.

36. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 377 ods.
1 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP, keď s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie nezistil dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. Žalovaný ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má preto nárok na
náhradu trov tohto konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorých v súlade s § 262 ods. 2
CSP rozhodne súdny úradník.

38. Odvolací súd zároveň zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania do skončenia odvolacieho
konania o určenie vlastníckeho práva.39. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

40. Odvolací súd konštatuje, že bez ohľadu na výsledok dovolacieho konania tento nemôže nijako
ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, keď súd môže nepripustiť späťvzatie návrhu len z dôvodu
nesúhlasu žalovaného, ktorý v prejednávanej veci žalovaný neurobil a s poukazom rovnako na
vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom odvolania žalobkyne voči výroku

uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, by akékoľvek rozhodnutie
dovolacieho súdu nemohlo ovplyvniť záver odvolacieho súdu o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tejto časti, nakoľko došlo k účinnému späťvzatiu návrhu Argumentácia žalobkyne premlčaním
nároku v prípade opätovného podania takéhoto návrhu na zaplatenie dlžného nájomného v prípade,
ak by dovolací resp. následne súdy nižšieho stupňa zamietli návrh žalovaného (v konaní o určení
vlastníckeho práva o procesnom postavení žalobcu) nie je nijako spôsobilá privodiť iný záver v tejto veci.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).