Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124219621
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124219621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú J. I., J.. XX.X.XXXX, Y. G. J. XXX/XX, H. - L., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny H., N. J. X, H., dieťa rodičov: matky F.. S. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. J.
XXX/XX, H. - L., právne zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, Štefániková 8, Michalovce,
a otca F.. Z. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. P. XXX/XX, H. - O. E., Y. Č. Ú. H. - Š., v konaní o zákaz styku
otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 41P/124/2024
zo dňa 6.3.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k úprave styku
otca s maloletou dcérou tak, že tento súd zakáže a žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov
konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice ( pôvodne Okresného súdu Košice I) sp. zn. 18P/108/2015

zo dňa 22.1.2018 v časti týkajúcej sa úpravy styku tak, že z a k a z u j e otcovi maloletého dieťaťa F.
stýkať sa s maloletou dcérou J..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25, § 36 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine). Vychádzal zo
správy kolízneho opatrovníka, z ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom

Okresného súdu Košice I, spisová značka 18P/108/2015, zo dňa 22.1.2018 (kedy súd zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok oboma rodičmi,
otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 120 Eur mesačne od 7.7.2015 do
budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, dlžné výživné otcovi uložil zaplatiť do 20-tich dní odprávoplatností rozsudku a styk upravil tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu
stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.), ďalej zo znaleckého posudku v uvedenom konaní.

Zohľadnil tiež trestné konanie, kde uznesením Mestského súdu Košice, spisová značka K2-2Tp/37/2023
zo dňa 02.06.2023 súd rozhodol o väzobnom stíhaní obvineného - otca, pričom väzba bola nahradená
dohľadom probačného a mediačného úradníka s uložením mu obmedzení ako zákaz styku, vrátane
zákazu úmyselného sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodenej - matke a taktiež
zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej - matky, a to v blízkosti miesta jej trvalého pobytu alebo

v mieste kde sa poškodená zdržuje, alebo ktoré navštevuje, alebo v jej zamestnaní, keďže obvinenému -
otcovi bolo vedené trestné stíhanie pre prečin nebezpečné prenasledovanie. Z odôvodnenia väzobného
rozhodnutia vyplýva, že obvinený - otec je agresívnou osobou, ktorá svoju agresivitu zameriava na
poškodenú - matku, ktorú mal napadnúť fyzicky, jeho konania je viac ako závažné, čoho výsledok je
zmena bežného spôsobu života a zamestnania poškodenej a psychické problémy ich dcéry. Obvinený
ani po výsluchu na polícii neprestal s týmto prenasledovaním a obťažoval poškodenú aj krátko pred

jeho zadržaní. Obvinený svojim konaním bezpochyby výrazne sťažuje svoj život poškodenej a je možné
konštatovať, že aj svojej dcére, kedy táto začína mať zlý prospech v škole a toto je možné spojiť práve
so správaním obvineného. Súd v trestnom konaní neukladal obvinenému zákaz kontaktu s poškodenou
so zreteľom na to, že obvinený má upravený styk so svojou maloletou dcérou rozsudkom. Z trestného
rozkazu Mestského súdu Košice, spisová značka 1T/71/2023 zo dňa 19.12.2023 súd zistil, že obvinený

- otec bol uznaný za vinného, že od presne nezistenej doby v roku 2021 do súčasnej doby aj napriek
výslovnému nesúhlasu bývalej družky - matky dlhodobo a pravidelne vyhľadával jej osobnú blízkosť v
mieste jej bývalého zamestnania, konfrontoval ju proti jej vôli s tým, že ho dala na súd, že sa s ním
rozišla, všetko čo sa stalo je jej vina. Poškodenú matku v spoločnosti ich spoločnej maloletej dcéry
obvinený - otec konfrontoval proti jej vôli, musela zmeniť denné návyky tým spôsobom, že sa podstatne

obmedzuje vo voľnočasových aktivitách. Na vstup do bytového domu využíva zadný vchod a svoje
osobné motorové vozidlo parkuje vo väčšej vzdialenosti od miesta bydliska, ako aj inak, čím takto
svojim konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, dôvodnú obavu a život ich
spoločnej dcéry a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu ich života, teda iného dlhodobo prenasleduje
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, život alebo zdravie jej

blízkej osobe a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života tým, že vyhľadával jej osobnú blízkosť,
sledoval ju a inak ju obmedzoval v jej obvyklom spôsobe života, čím spáchal na chránenej osobe
prečin nebezpečné prenasledovanie, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov s probačným dohľadom a
obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, povinnosť spočívajúcu

v príkaze nepriblížiť sa k určenej osobe matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zdržiavať sa
v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v mieste kde sa zdržuje, alebo ktoré navštevuje. Z trestného
rozkazu Mestského súdu Košice, spisová značka 8T/10/2024 zo dňa 23.7.2024 mestský súd zistil, že
otec bol uznaný za vinného, že dňa 17.4.2024 v čase o 17:00 hod. neoprávnene vstúpil do bytu jeho
bývalej družky - matky, v ktorom žije s ich spoločnou maloletou dcérou, a to tým spôsobom, že ju počkal

pri výťahu na 5. poschodí, pričom po otvorení vchodových dverí a vojdení poškodenej do bytu pristúpil k
dverám a celou svojou váhou na ne tlačil a bránil poškodenej v ich zatvorení až sa takto dostal do bytu,
kde aj napriek opakovaným výzvam poškodenej aby z bytu odišiel, za sebou z vnútornej strany zamkol
vchodové dvere a v byte neoprávnene zotrval do príchodu policajnej hliadky privolanej maloletou dcérou,
čím spáchal prečin porušovanie domovej slobody, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 12

mesiacov s podmienečným odkladom a probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá
bola určená v trvaní 18 mesiacov. Súčasne mu boli uložené obmedzenia, spočívajúce v zákaze vstupu
na vyhradené miesta alebo priestory na ktorých trestný čin spáchal a kontakt s poškodenou - matkou
maloletej v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami a uložená nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako

5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo na určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje,
alebo ktoré navštevuje.
Zo zápisnice o trestnom oznámení matkou zo dňa 11.10.2024 vyplýva, že aj napriek tomu, že dňa
23.7.2024 bol vydaný trestný rozkaz a otec bol uznaný za vinného a zároveň mu boli uložené
obmedzenia, dňa 9.10.2024, matku a dcéru pred bytovým domom čakal otec. Dňa 11.10.2024 šla matka

ráno do práce spolu s dcérou, ktorá šla do školy, sa k nim pri aute rozbehol otec, ony rýchlo nasadli
do auta a zamkli dvere, on ťahal kľučky, skúšal otvárať dvere, päsťami búchal po vozidle, obe sa
veľmi báli. Z lustrácie v registri ZVJS súd zistil, že otec maloletej si odpykáva trest odňatia slobody na
základe rozhodnutia Mestského súdu Košice, spisová značka 8T/10/2024, pričom trest má vykonávaťod 22.11.2024 do 16.8.2025. Zo zisťovania názoru maloletej súdom je zrejmé, že otca sa bojí, má z
neho strach, nechce sa s ním stretávať, otec ju nekontaktuje, ani sa nedožaduje v podstate nejakého
styku s ňou. Keď matku kontaktuje, tak tým spôsobom, že ich niekde prepadne nečakane, keď otec

ich obťažoval, ona sama na ulici kričala o pomoc, bála sa, a nakoniec im okoloidúci pomohli. Jej otec
doposiaľ fyzicky nikdy neublížil, slovne bol na ňu agresívny, keď sa jej vyhrážal, že dostane facku, ak
neprestane kričať. Maloletá jednoznačne vyjadrila svoj názor, že si neželá sa s otcom stretávať a chce,
aby súd rozhodol o zákaze styku lebo sa ho bojí, želá si, aby mohla sama chodiť von bez strachu, že
odniekiaľ otec vyskočí, aby sa ho už nemusela báť. Z výpovede matky súd zistil, od 24.11.2024, kedy je

otec vo výkone trestu odňatia slobody, ich nekontaktoval, nemali o ňom vedomosť. Kým bol na slobode,
často, aj niekoľkokrát do týždňa ho videli, chodieval za nimi a obťažoval ich. Od roku 2019 sa žiaden
styk otca s dcérou neuskutočnil, otec dieťa nevyhľadával a ani nijakým spôsobom nekontaktoval. V roku
2019 kontaktovala matku iba rodina otca, a to sestra a matka, s tým, že či by matka bola ochotná dcéru
doviezť k nim, keďže otec s ňou prerušil akýkoľvek kontakt. Matka vtedy nemala dôvod brániť im v styku
s dcérou, a teda maloletá dcéra k nim chodievala pravidelne. V tom čase otec nebýval s rodičmi, ale

býval v inom byte. Dcéra chodievala k starým rodičom, ktorí ju potom následne nútili, aby sa stretávala
s otcom, aby k nemu chodila aj do bytu, dcéra však k nemu postupne odmietala chodiť, nakoľko tento
byt bol v dezolátnom stave, bolo tam veľa špiny, pavučiny a matke potom následne dcéra tvrdila, že sa
necíti dobre v tomto byte. Dcéra, koľkokrát sa vrátila od starých rodičov, bola v zlom psychickom stave.
Dcéra sa nejakým spôsobom nedomáhala toho, že by chcela chodiť za starými rodičmi alebo za otcom.

Povedala matke iba to, že chodievala tam z toho dôvodu, že sa rada hrala so sesternicami, čo boli dcéry
otcovej sestry. Následne starí rodičia začali robiť presne to, čo robil otec, začali ju vyhľadávať v škole,
chodili za ňou do školy, maloletá hovorila, že sa hanbí, že nechce takto fungovať, nechce aby za ňou
chodili do školy a aby ju tam vonku čakali. Oni to však absolútne nerešpektovali, aj keď im to matka
vysvetľovala. Vždy mala snahu, aby dcéru nevystavovala stresovým situáciám, pretože na dcéru to malo

zlý vplyv. Dcéra bola prítomná takmer väčšiny týchto incidentov, bránila matku, dokonca sa postavila raz
na ulici na cestu aby zháňala pomoc. Na dcéru toto veľmi negatívne vplýva a nie je takéto správanie sa
otca vhodné pre jej zdravý duševný vývoj. Prenasledovanie zo strany otca začalo až neskôr, nie hneď po
rozchode. Matka uviedla, že si nevie vysvetliť, prečo to otec robí, nerozumie tomu, pretože dôvodom nie
je to, že by sa domáhal styku s maloletou dcérou, nakoľko keď príde za nimi, nikdy sa nedomáha toho,

aby sa stretol s dcérou. Maloletá dcéra o otcovi nechce rozprávať. Keď matka o ňom začne hovoriť, tak
maloletá jej povie rovno, že o ňom rozprávať nechce, bojí sa ho. Aj v triede sú spolužiaci v takom veku,
že sú škodoradostní, takže ona sa bojí, aby sa nikto o tom nedozvedel akého má otca, že im robí zle,
pretože bude pociťovať hanbu. Matka chcela s maloletou navštíviť aj psychologičku, oslovila aj centrum
ale nič nechce robiť proti jej vôli a maloletá to vníma tak, že je to hanba. Matka zákaz styku žiada aj

z toho dôvodu, pretože keď otec ich takýmto spôsobom neustále prenasledoval a prepadával, aj keď
zavolala policajnú hliadku, policajná hliadka jej stále oznámila, že vzhľadom na to, že otec má doposiaľ
rozsudkom upravený styk s maloletou dcérou oni nemôžu v podstate nič urobiť. Pretože keď im otec
povie, že sa dostavil z toho dôvodu, že sa domáha stretnutia s maloletou dcérou , policajti matke stále
povedali, že otec má na to právo a nárok a tým pádom vzhľadom na takéto rozhodnutie súdu na základe

ktorého má styk upravený, nemôžu nič urobiť.

4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletou dcérou je
dôvodný. V danom prípade je v najlepšom záujme maloletej, aby sa jej styk s otcom nerealizoval,
aby bol zakázaný. Pre maloletú toto nie je vhodné z hľadiska jej zdravého psychického vývinu, aby

bola vystavovaná takýmto psychickým nátlakom zo strany otca. Otec opakovane porušil obmedzenia,
uložené mu v trestnom konaní až do času, kedy sa od 22.11.2024 nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody. V zmysle znaleckého posudku v rámci trestného konania je zrejmé, že otec si uvedomuje
následky svojho konania, netrpí žiadnou psychickou poruchou, a teda tieto veci robí podľa toho vedome.
Nie je v záujme maloletej, aby bola vystavovaná takýmto psychickým stresom a nevhodným situáciám

zo strany otca, čo môže mať neblahý vplyv na jej ďalší psychický vývin a vývoj. Súd považoval za
preukázané, že nie momentálne vhodné, aby sa maloletá stýkala s otcom, aby bola vystavovaná ďalším
stresujúcimanevhodnýmsituáciámaabytoviedloeštekďalšímnegatívnymnásledkomvjejživote.Súd
teda v snahe tomuto zabrániť, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa, toho času styk otca
s maloletou zakázal. Aj keď sa otec aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je zrejmé

dokedy tam skutočne, preto v prípade ak by bol prepustený na slobodu skôr, je namieste, aby ihneď po
prepusteníboloplatnéaúčinnétakétorozhodnutieozákazestyku,pretoženiejevylúčené,žeotecihneď
po prepustení by opätovne mohol matku, ako aj maloletú kontaktovať, vyhľadať a opäť ohrozovať. Otrovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(CMP).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa a žiadal zrušenie
rozhodnutia. Uviedol, že svoju dcéru má veľmi rád a veľmi mu chýba, nikdy by jej neublížil, ani jej matke.
Od júna 2022 s ňou nebol v kontakte, ani jeho rodičia, lebo to matka neumožnila. V doplnení odvolania

namietal, že nebola do úvahy vzatá deväťročná spoločná citová väzba otca k maloletej a starostlivosť
od narodenia. Spochybnil, že vyslovený názor dcéry asi nebude jej myšlienkami. Staral sa o dcéru
vzorne a s láskou od jej narodenia, po zdravotnej stránke, keď matka nastúpila po štyroch mesiacoch
do zamestnania, aj keď nemusela, cvičil pol roka s dcérou vojtovu metódu tri razy cez deň. Verí, že si
s dcérou nájdu cestu k sebe.

6. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojom doterajšom vyjadrení v konaní a
odporúča vyhovieť odvolaniu a vziať do úvahy vôľu maloletej.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s
ktorým tvorí jeden celok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).

9. Odvolací súd na základe zistení súdom prvej inštancie prijíma totožný záver, ktorý následne podporne
odôvodňuje.

10. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.12. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

13. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

14. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

15. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

16. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená

obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom
obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk
dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami s týmto rodičom a pod.,
než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Právna teória toto
obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských

práv a povinností. Súdna úprava tu zasahuje do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom
rodičovské práva ostávajú zachované.

18. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Intenzita zásahu do základného práva

podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom,
káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet
konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa
na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom
autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením

časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje.
Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či
dôvody tohto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností
nestalo neprimeraným. Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej
ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom

moholbyťobnovený,naprehodnoteniedoterajšejstratégieavoľbuďalších,aktuálnevhodnýchopatrení.

19. Zhrňujúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie, rodičia maloletého dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti a od doby ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností v konaní vo veci samej
pod sp.zn. 18P/108/2015 rozsudkom zo dňa 22.1.2018, kde bol sporný styk otca s maloletou riadne

upravený autoritatívnym rozhodnutím súdu, dochádzalo od roku 2021 do novembra 2024 preukázane,
najmä trestným konaním, k nežiadúcemu zásahu, z pohľadu predmetu konania, vážnym spôsobom
negatívne do riadnej výchovy maloletej, narušením bezpečia dieťaťa, bezpečia jej domáceho prostredia,
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa a tým k ohrozeniu vývinu dieťaťa,
aktuálne vo veku XX rokov zásahmi do jej dôstojnosti, do duševnej, telesnej a citovej integrity jej blízkou

osobou - otcom. I keď k tomuto nežiadúcemu stavu dochádza v prípade maloletej sekundárne, keď
cieľom trestnej činnosti otca je primárne jeho bývalá partnerka - matka dieťaťa, zložitá rodinná situácia a
vyeskalovaný partnerský konflikt nedáva aktuálne priestor pre možnosti nápravy a v danej situácii sú tak
splnené zákonné podmienky, aby súd zakázal styk otca so dcérou do doby, kým dôjde k sanácii vzťahovnajmä z vôle a aktívnym pričinením otca maloletej. Ten sa musí primárne zamerať na obnovenie dôvery
svojej dcéry v neho, v jeho rodičovské schopnosti a za tým účelom zvoliť citlivý spôsob, primeraný veku
samotného dieťaťa.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci, kedy bolo preukázané, že otec svojou prítomnosťou a konaním
nepriaznivo pôsobí na psychický stav dcéry. I keď neboli zistené degradujúce okolnosti z hľadiska
duševného zdravia otca, ktoré by mu v styku s maloletou bránili, bolo preukázané jeho závažné

problematické správanie voči dieťaťu, a teda je možné konštatovať závažný psychologický dôvod na
strane otca na tak radikálny zásah, akým je zákaz styku. Súd venoval náležitú pozornosť názoru
maloletej s tým, že je potrebné zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu
jediným kritériom. Úlohou súdu v starostlivosti o maloleté deti je riešiť situáciu komplexným náhľadom,
teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb
a prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu

dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom,
čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo
veci III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS 2150/07, I.ÚS 3082/10). Preto pokiaľ ide o námietku otca,
spochybňujúcu vyslovený názor dieťaťa, odvolací súd uvádza, že v konaní bol zohľadnený názor
maloletého dieťaťa so zreteľom na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom

došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu. Odvolací súd konštatuje, že odmietanie otca
maloletou je primárne založené na osobnosti otca a na jeho konkrétnom negatívnom správaní voči nej.
Odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej zisťovanie názoru maloletých detí
súdom má jednoznačne dôležitý význam a dochádza k tomuto prevažne v konaní vo veci samej, kde
súd vykonáva dôkladné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu, najmä ak vyjadrenia rodičov

sú navzájom protichodné a odlišne popisujúce konkrétne skutočnosti. Názor maloletého dieťaťa je pre
rozhodnutievmeritevecirelevantný,keďžejetodieťa,ktoréjenútenéznášaťpartnerskýrozchodsvojich
rodičov, s dopadom na jeho bezpečné prostredie, pocit stability a celkovú výchovu. Z hľadiska záujmu
maloletého dieťaťa smerodajným je najmä zjavné zhoršovanie prežívania dlhodobého rodičovského
konfliktu ich spoločným maloletým dieťaťom. Zisťovanie názoru dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom

na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka konania. Ide o úkon sui generis,
ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa. Citované ustanovenie § 43
ods. 1 Zákona o rodine predstavuje vnútroštátnu transpozíciu čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V
právnom priestore Európskej únie je primárnym zdrojom všeobecné zakotvenie ochrany práv detí v
čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a osobitne sú práva dieťaťa na slobodné vyjadrovanie svojich

názorov upravené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie, kde sa uvádza: „Deti majú
právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje
názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek
a vyspelosť.“ Procesnoprávnu úpravu participačných práv detí obsahuje v Civilnom mimosporovom
poriadku, uplatňovaním špecifických postupov súdu, článok 7 CMP, ktorý umožňuje súdu odkloniť sa od

klasickej formy realizácie určitých úkonov, v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom
chránenýchosôbtak,abydosiaholspravodlivérozhodnutievoveci.Napokon,súdzohľadňuje,ženázory
detí, ktoré je potrebné vziať do úvahy, nie sú nevyhnutne nemenné a ich námietky, ktorým treba venovať
náležitú váhu, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili nad záujmom rodičov, najmä napríklad
pokiaľ ide o pravidelný kontakt s ich dieťaťom (rozsudok ESĽP vo veci K.B. a ďalší v. Chorvátsko, č.

36216/13 z 18. septembra 2017).

21. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie
dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
nezistil dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v
zmysle § 55 CMP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).