Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203321
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924203321.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D.. E. XXXX, F., G. H., 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,
XXX XX D. K., G. H., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX F. - D., G. H., zast.
Advokácia GYŐRFI s.r.o., IČO: 55 132 049, so sídlom Francisciho 271/11, 98201 Tornaľa, v mene ktorej

koná advokát M. M. N., proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, Q., zast.
M. M. M., so sídlom D. XXX/XX, XXX XX H., v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/60/2024-78 zo
dňa 28.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3C/60/2024-78 zo dňa 28.05.2025 vo výroku II.
p o t v r d z u j e .

I. Žalobcovia 1/ až 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100
% a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o
výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdurčil,žespoluvlastníckypodieloveľkosti 3knehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Q., obec Q., okres H., Okresným úradom Revúca,
katastrálny odbor ako pozemok parcely reg. „C“, par. číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
576 m2 a rodinný dom so súp. číslom XXX, postavený na parcele reg. „C“, parcelné číslo XXXX patrí do
dedičstva po poručiteľke R. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, Q.
(výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania
nepriznal (výrok II). Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodoval o žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali

určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke R. D., pričom z dôvodu, že žalovaný
na pojednávaní dňa 28.05.2025 uznal nárok žalobcov 1/ až 3/ v plnom rozsahu, rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku pri aplikácii ust. § 282 Civilného sporového poriadku.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalobcom nárok na náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu vzhliadnutia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
postoji žalovaného v konaní, ktorý uznal nárok žalobcov v celom rozsahu a nemal záujem sa súdiť so

súrodencamiazároveňsúdvzhliadoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoréspočívajúajvokolnostiach
sporu. Súd v konaní zistil, že strany sporu sú si navzájom nevlastní súrodenci zo strany ich spoločného
otca J. D., ktorý bol synom poručiteľky R. D.. Žalovaný sa o tom, že je nevlastným súrodencom žalobcov
1/ až 3/, dozvedel až v roku 2020, kedy nič netušiac nadviazal intímny pomer so žalobkyňou 2/ v
G. H.. Keď sa vrátili do Q., keďže odtiaľ obaja pochádzajú, od matky žalovanej a ich spoločnej starej
matky R. D. sa dozvedeli, že sú nevlastní súrodenci. Na to ukončili svoj vzťah a z dôvodov týchto

neštandardných okolností žalovaný nechcel robiť prieky a mal záujem dohodnúť sa so žalobcami 1/ až
3/ mimosúdne, a to tak, že prevedie spätne vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podieluna nehnuteľnostiach špecifikovaným v odseku 1. tohto rozsudku darovacou alebo kúpnu zmluvou na
žalobcov 1/ až 3/, nakoľko má za to, že darovacia zmluva uzavretá medzi darkyňou R. D. a ním ako
obdarovaným dňa 23.04.2024 bola uzavretá riadne a je platná, s čím žalobcovia 1/ až 3/ nesúhlasili.

Tvrdili, že darovacia zmluva uzavretá medzi poručiteľkou R. D. ako darkyňou a žalovaným M. O. ako
obdarovaným dňa 23.04.2021 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že tento právny úkon
urobila darkyňa R. D. v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Žalovaný
sa tak nikdy nestal vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uvedených v
odseku 1 a pri spätnom prevode vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu na žalobcov 1/ až 3/ by sa

tak žalobcovia 1/ až 3/ nikdy nestali spoluvlastníkmi podielu na nehnuteľnostiach. Uviedli, že určenie, že
vec patrí do dedičstva je pre žalobcov aj otázkou principiálnou. Tieto tvrdenia, že darkyňa R. D. urobila
tento právny úkon v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou však žalovaný
poprel a uviedol, že v čase darovania sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bola
poručiteľka ako darkyňa plne orientovaná v čase a v priestore. So svojou starou matkou mal na sklonku
jej života dobrý vzťah, staral sa o ňu a v podstate si vynahradili aspoň sčasti to, že spolu nerozvíjali

od narodenia žalovaného svoj rodinný vzťah ako stará matka a vnuk. Avšak vzhľadom na citlivé a
neštandardnéokolnostidanejvecižalovanýsanechcesúdiťsosúrodencami-žalobcamiauznávanárok
žalobcov v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v konaní sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v postoji žalovaného, ktorý uznal nárok žalobcov v plnom rozsahu,
nechcel sa súdiť so súrodencami, ako aj v okolnostiach daného sporu a z týchto dôvodov nárok na

náhradu trov konania žalobcom nepriznal pri aplikácii ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, avšak len čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, teda
proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, podali odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ v zákonom stanovenej
lehote, keď považovali rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania za právne a vecne nesprávne.

V odvolaní uvádzali, že tvrdenie, že žalovaný je nevlastným súrodencom žalobcov, a že poručiteľka je
ich spoločným predkom, je hrubé klamstvo. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaný nepredložil jediný
dôkaz, ide o bezočivosť a bezpredmetné tvrdenie, ktoré pre prejednávanú vec nemá žiaden význam; aj,
ak by bolo nesporným, že všetky sporové strany sú skutočne súrodencami, toto nemôže byť dôvodom
hodným osobitného zreteľa. Žalobcovia museli na ochranu svojich práv podať žalobu. S poukazom na

ust. § 255 ods. 1 CSP má úspešná strana v spore právo na náhradu trov konania, a len výnimočne sa
môže súd od tejto zásady odchýliť podľa § 257 CSP. Zmierlivý postoj žalovaného nemôže odôvodňovať
nepriznanie trov tým, ktorí sa domáhajú určenia vlastníctva z dôvodu absolútne neplatného právneho
úkonu, o neplatnosti ktorého žalovaný vedel od 01.06.2022, kedy Okresný súd Revúca v konaní sp.
zn. 7Ps/2/2021, ktorého bol žalovaný účastníkom, konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

ktorým žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel. V predmetnej veci žalovaný uznal nárok žalobcov
až na poslednom pojednávaní, vyše deväť mesiacov po začatí konania. Z uvedených dôvodov náklady
konaniapretovzniklivdôsledkukonaniažalovaného.Návrhžalovanéhoprednesenýnapojednávanídňa
28.05.2025, ktorým navrhol mimosúdne urovnanie veci tak, že darovacou zmluvou prevedie nezákonne
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na žalobcov, je úplne irelevantný, nakoľko žalovaný nemôže platne

previesť vlastnícke právo k veci, ktorú nadobudol absolútne neplatným právnym úkonom a preto sa jej
vlastníkom nikdy nestal. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu vo výroku II. tak, že žalobcom
1/ až 3/ sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia klamú, keď tvrdia, že

žalovaný nie je ich nevlastných súrodencom a že nemali spoločného predka, otca. Toto tvrdenie nebolo
sporným ani v skoršom konaní, v ktorom sa žalobkyňa 1/ domáhala zbavenia spôsobilosti na právne
úkony svojej starej mamy, aj starej mamy žalovaného a v ktorom konaní sa sama opatrovkyňa vyslovila,
že žalovaný je jej vnukom. Samotné konanie, ako aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojej
starej mamy, ako aj toto predmetné konanie, sú len výsledkom nerešpektovania vôle svojho právneho

predchodcu.Poukázalnato,žesožalobkyňou2/saspoločnevrátilidoQ..Rozhodlisa,žebudúspoločne
žiť, pričom v decembri 2020 mu jeho matka povedala, že si neželá, aby sa stretával so žalobkyňou 2/,
pretože je to jeho sestra; stará matka žalovanému, ako aj žalobkyni potvrdila, že jej syn, J. D. mal okrem
dcér A. a I. aj syna M.; v tom čase už bol ale jeho biologický otec J. D. mŕtvy a nemohol ho konfrontovať
a prebiehalo dedičské konanie. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa 1/ začala v podstate riešiť starú

mamu a dom ako taký, až keď zdedila podiel po otcovi. Stačilo, aby s ním normálne komunikovala a
situácia by sa nemusela dostať až k tomu, že stará matka bola zbavená spôsobilosti na právne úkony.
Nemusela mať opatrovníka, ktorý sa o ňu „de facto“ nezaujímal a nemusela zomrieť opustená s tým,
že k nej mal obmedzený prístup aj jej vnuk, žalovaný, a že ho jej rodina odmieta, ktorú okolnosť siuvedomovala. Žalovaný s podanou žalobou súhlasil. Navrhol, že prevedie svoj podiel na A., ktorá vlastní
aj ďalšiu časť spornej nehnuteľnosti. Nechcel spory a nechcel ani dom. Právny zástupca žalobcov však
nesúhlasil po konzultácii so žalobkyňou 1/ s riešením sporu formou darovania alebo predaja za 1,- Eur

s tým, že by sa jednalo o neplatný právny úkon. Podľa žalovaného súd dostatočne a vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. S týmto sa v celom
rozsahu stotožňuje. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti v celom
rozsahu potvrdil.

4. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadrili, hoci im na to bol vytvorený
procesný priestor.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/ až 3/ proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie,
krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) vec preskúmal v medziach daných v ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v

súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie
potvrdil uznesením z dôvodu, že odvolanie smeruje iba proti výroku o nároku na náhradu trov konania (§
262 ods. 1 CSP), keďže predmetom odvolacieho prieskumu je taký výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý má procesnú povahu uznesenia.

Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcov 1/ až 3/ voči výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa §
380 CSP po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania aplikoval
ust. § 257 CSP, pričom odvolací súd zároveň uvádza, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ nepovažuje

za dôvodné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. §
257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd sa dostatočným spôsobom, konkrétne v odôvodnení rozhodnutia v bodoch 7.
a 8. vysporiadal s existenciou dôvodov osobitného zreteľa v predmetnej veci, na ktoré odôvodnenie
odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a s ním sa v plnom rozsahu aj stotožňuje. Súd správne dospel k

názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v postoji žalovaného,
pričom odvolací súd vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam, keď žalobcovia namietali, že
žalovaný až na poslednom pojednávaní uznal nárok žalobcov, uvádza, že v predmetnej veci bolo súdom
realizované len jedno pojednávanie a to dňa 28.05.2025, na ktorom žalovaný uznal nárok žalobcov,
pričom aj samotní žalobcovia na predmetnom pojednávaní k návrhu žalovaného ohľadom darovania

sporných nehnuteľností zo strany žalovaného žalobcom, resp. uzavretie kúpnej zmluvy za symbolickú
kúpnu cenu 1,- Eur odmietli, uvádzajúc absolútnu neplatnosť prípadne takto uzatvorených právnych
úkonov, z čoho tiež nepochybne vyplýva, že žalobcovia nemali inú možnosť ako podať žalobu, ktorou sa
domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej darkyni R. D., ktorá uzavrela
so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu dňa 23.04.2021. Nemožno však pričítať žalovanému,

že svojím konaním zapríčinil nutnosť podania žaloby žalobcami. Rovnako nemožno vyhodnotiť tvrdenie
žalobcov v podanom odvolaní, že by sa žalovaný dopustil hrubého klamstva tvrdením, že žalovaný
je nevlastným súrodencom žalobcov; neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že aj na pojednávaní dňa
28.05.2025 sa nielen právna zástupkyňa žalovaného, ale aj právny zástupca žalobcov 1/ až 3/ vyjadrili
spôsobom, z ktorého nepochybne vyplýva súrodenecký vzťah medzi žalobcami a žalovaným a to

zo strany otca J. D.. Berúc do úvahy aj neštandardné rodinné vzťahy a životnú situáciu, za akej sa
žalovaný dozvedel o svojej biologickej rodine zo strany otca a o súrodeneckom vzťahu so žalobcami,
potom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne vyhodnotil, že
v predmetnom konaní sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú jednak v postoji
samotného žalovaného, ktorý nárok žalobcov v plnom rozsahu uznal, nechcel sa so súrodencami súdiť,

ale aj v okolnostiach daného sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie vo veci
správne aplikoval ust. § 257 CSP, a hoci žalobcovia boli úspešnou stranou sporu, z dôvodu, že v
súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, úspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov
konania nepriznal. Z dôvodu, že odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie) za vecne

správny, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania postupom v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 255 ods. 1
CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúci sa náhrady trov
konania(výrokII.rozsudkusúduprvejinštancie),keďžeprotivýrokuI.,ktorýmsúdrozhodolopredmetnej

žalobe žalobcov 1/ až 3/, odvolanie žiadnou zo strán sporu podané nebolo. V odvolacom konaní, ktoré
bolo začaté na podnet žalobcov 1/ až 3/, ktorí podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa náhrady trov konania, žalobcovia úspešní neboli, preto odvolací súd úspešnej strane sporu
v odvolacom a to žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže vo vzťahu k
odvolaciemu konaniu neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu ust. § 257

CSP. V odvolacom konaní, ktoré iniciovali žalobcovia 1/ až 3/, úspešnou stranou sporu bol žalovaný.
Žalobcovia neboli úspešní ani v časti, preto procesný úspech v rozsahu 100 % je potrebné priznať
žalovanému. Odvolací súd preto rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že uložil žalobcom 1/, 2/
a 3/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).