Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521203322
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7521203322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: v 1.rade A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a v 2.rade D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX
C., obaja zast. JUDr. Milanom Slebodnikom, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti
žalovaným: v 1.rade D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E. a v 2.rade D. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. H. XX, XXX XX E., obaja zast. AK Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Mudroňova 29, Košice o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Beniakovce, kat. území C. zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ KN č. 1232/74 – orná pôda o výmere 365 m2 patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2.rade.

II. Žalovaní v 1.a2.rade sú povinní nahradiť žalobcom v 1. a 2.rade trovy konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti
rozsudku patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

2. Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že v roku 2001 sa dohodli s otcom žalobcu v 1.rade,

že im odpredá časť svojho pozemku parc.č. 1232/1 – zastavaná plocha o výmere 849 m2. V tom
čase bol pozemok s výnimkou zadnej časti zo všetkých strán oplotený. Otcom žalobcu v 1.rade
objednaný geodet vykolíkoval a natiahol šnúry na severnej a východnej strane pozemku. Na západnej
a južnej strane bol postavený plot ešte starými rodičmi žalobcu v 1.rade. Geometrickým plánom Ing.
Badidu č. 322 – 113/2001 zo dňa 18.5.2001 bola z parcely č. 1232/1 odčlenená a vytvorená nová
parcela č. 1232/50 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 481 m2, ktorú žalobcovia kúpno-predajnou
zmluvou zo dňa 31.5.2001 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti bol do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 7.6.2001. Na uvedenom pozemku
žalobcovia postavili rodinný dom a garáž. Pozemok nadobudli z južnej a západnej strany oplotený,
pričom priebeh oplotenia sa odvtedy nemenil. Po kúpe pozemku sa chopili držby pozemku a po celý
čas boli dobromyseľní, že im patrí celý oplotený pozemok. Následne od otca žalobcu v 1.rade odkúpili
kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2004, ktorej vklad bol povolený dňa 25.8.2004 novovytvorenú parcelu
č. 1232/52 – orná pôda o výmere 1853 m2, ktorá bola odčlenená z parcely číslo 1232/3 – orná
pôda o výmere 4288 m2. Išlo o parcelu, ktorá svojimi hranicami nadväzovala na parcelu č. 1232/50.

Koncom roka 2016 sa od žalovaných dozvedeli, že došlo k posunu hranice pozemkov. Dohodli sa, že
žalovaným uvoľnia zadnú časť pozemku, ktorý odkúpili v roku 2004. Vtedy sa dozvedeli, že oplotenie
pozemku okolo rodinného domu má zasahovať aj do pozemku parc. č. 1232/74, ktorý je evidovaný
ako spoluvlastníctvo žalovaných. Oplotený pozemok, na ktorom si postavili dom a od jeho zakúpeniaho nerušene užívali, nechali zamerať. Po zameraní priebehu oplotenia a vyznačení skutočného stavu
do podkladovej katastrálnej mapy zistili, že oni a pred nimi aj otec žalobcu v 1.rade užívali okrem
časti im patriacej parcely č. 1232/50 aj celú parcelu č. 1232/74. Poukázali na zákonné ustanovenia

o nadobudnutí vlastníctva vydržaním a skutočnosť, že otec žalobcu v 1.rade bol počas celého svojho
života dobromyseľný v tom, že bol vlastníkom celého oploteného pozemku, pričom žalobcovia sa chopili
držby geodetom zameranej časti vtedy už oploteného pozemku, teda aj spornej parcely č. 1232/74
najneskôr dňa 7.6.2001. Počas ich držby až do roku 2016 sa nikto neprihlásil k vlastníctvu parcely č.
1232/74. Ani otcovi žalobcu v 1.rade počas jeho života nikto neoznámil podozrenie, že užíva pozemok,

ktorý mu v skutočnosti nepatrí. Preto nemožno mať pochybnosti o jeho ani ich dobromyseľnosti v tom,
že im patrí celý oplotený pozemok, ktorý im bol otcom žalobcu v 1.rade predaný a podľa jeho pokynov
zameraný geodetom a ktorý následne riadne a bez rušenia užívali. Nemohli si ani všimnúť, že užívajú
aj im nepatriaci pozemok, pretože rozdiel medzi výmerou skutočne užívaného pozemku a výmerou
uvedenou v kúpnej zmluve je len 14 m2, čo je 2,82% z celkovej výmery parcely. Už otec žalobcu v 1.rade
pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy rešpektoval dlhodobý užívací stav a pomery na mieste samom

založené jeho právnymi predchodcami, pričom tento dlhodobý užívací stav žalobcovia po nadobudnutí
pozemku zachovávali. Dobromyseľnosť vo vzťahu k užívanej spornej parcele č. 1232/74 je založená
na objektívnych skutočnostiach, ktorými sú ohraničenie parcely v prírode oplotením, ktoré postavili
starí rodičia žalobcu v 1.rade, niekoľko desaťročí trvajúci pokojný užívací stav, ale aj nepatrný rozdiel
vo výmere kúpenej a reálne užívanej parcely. Rovnako niet pochýb ani o tom, že uplynul zákonom

stanovený čas pre vydržanie vlastníckeho práva. Aj bez započítania oprávnenej držby spornej parcely
právnym predchodcom žalobcovia splnili aj túto podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva.
Podľa konštantnej súdnej judikatúry platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti
parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom
i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i

pomerplochykúpenéhoaskutočnedržanéhopozemku.Dobrávieradržiteľamusíbyťtedaposudzovaná
i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že
plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou
teda je, aby držal sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. V prípade otca žalobcu

v 1.rade a následne aj žalobcov možno hovoriť o ospravedlniteľnom omyle, keďže sa chopili držby
oploteného pozemku len v nepatrne väčšej výmere, aká bola predmetom kúpnej zmluvy. Nemožno
od nich spravodlivo žiadať, aby za situácie, keď ako kupujúci nadobudli pozemok, ktorý je oplotený,
opakovanepreverovaligeodetickýmmeranímzameranýoplotenýpozemok,dodržbyktoréhooprávnene
vstúpili. K tomuto ospravedlniteľnému omylu došlo napriek tomu, že obaja postupovali s obvyklou

opatrnosťou, ktorú bolo možno od nich v danej situácii objektívne vyžadovať.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že tvrdenia
žalovaných (zrejme žalobcov, poznámka súdu) sa nezhodujú so zápismi v operáte katastra
nehnuteľností a podľa žalovaných došlo zo strany žalobcov k svojvoľnému zabratiu nehnuteľností

patriacich tretím osobám. Podľa žalobcov títo v roku odkúpili časť parcely 1232/1 v pôvodnej výmere
849 m2, a to odčlenením parcely číslo 1232/50 vo výmere 481 m2. Pôvodná parcela 1232/1 tak mala
mať výmeru 368 m2. Podľa katastrálnej mapy má však výmeru približne 475 m2 (zohľadňujúc pôvodnú
hranicu pozemku podľa geometrického plánu číslo 113/2001), čo je o 107 m2 viac ako by mala mať podľa
geometrického plánu. Žalobcovia následne odkúpili od otca žalobcu v 1.rade novovytvorenú parcelu

registra “C“ číslo 1232/52 vo výmere 1853 m2, ktorá bola odčlenená z parcely číslo 1232/3 vo výmere
4288 m2, pričom žalobcovia uvádzajú, že predmetná parcela svojimi hranicami nadväzovala na nimi
skôr kúpenú parcelu číslo 1232/50. Podľa katastrálnej mapy má parcela číslo 1232/52 výmeru 1853 m2
a plynule nadväzuje na v katastrálnej mape určenú južnú hranicu parcely 1232/50. Ak južná hranica
parcely 1232/50 má byť určená až južnou hranicou parcely 1232/74 a južná hranica parcely 1232/52 by

plynulo pokračovala južnou hranicou parcely 1232/74, tak by výmera parcely 1232/52 bola 3000 m2 a
pôvodná parcela 1232/3 by nemala 4288 m2, ale viac ako 5200m2. S ohľadom na uvedené je skutkovo
nepravdivé tvrdenie žalobcov, že sa dohodli so žalovanými na uvoľnení zadnej časti “ich“ pozemku.
Uvedená časť pozemku totiž nikdy nebola vlastníctvom žalovaných (zrejme žalobcov, poznámka súdu).
Bola to pôvodná parcela 1232/4, ku ktorej žalobcovia ani žiaden ich právny predchodca nemali nikdy

vlastnícke ani užívacie právo. Žalobcovia sa snažia uzurpovať si vlastnícke právo prostredníctvom
inštitútu vydržania, pričom svoje domnelé právo odôvodňujú oplotením, ktoré postavili ešte starí rodičia
žalobcu v 1.rade. Oplotenie však nebolo postavené v súlade s prebiehajúcimi katastrálnymi hranicami,
ani v súlade s vlastníckym alebo užívacím právom žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Právnipredchodcovia žalobcov si pravdepodobne svojvoľne posunuli oplotenie do cudzieho pozemku s
tým, že si to nikto nevšimne, veď tam sú polia, o ktoré sa nikto nestará. Žalobcovia nepreukázali
okolnosti, z ktorých možno objektívne usudzovať ich dobromyseľnosť. Vydržanie nemôže spočívať

na svojvoľnom zabratí územia, aj keby trvalo 100 rokov. O dobromyseľnosti žalobcov nesvedčí ani
geodetické zameranie postaveného rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktoré je v katastrálnej
mape zaznačené v súlade s tvrdeniami žalovaných. Je zarážajúce, ako je možné, že rodinný dom sa od
kolaudácie posunul o 7 metrov na juh. S ohľadom na uvedené navrhli žalobu zamietnuť.

4.Žalobcoviavnasledujúcomvyjadrení(tzv.replika)poukázalinarozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít
SR týkajúce sa dobromyseľnosti vydržiteľa a ospravedlniteľného omylu. Žalobcovia boli so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľní, že im pozemok, ktorý užívali, vlastnícky patrí. Vzhľadom k tomu,
že pozemok bol dlhodobo užívaný už právnymi predchodcami otca žalobcu, aj s prihliadnutím k tomu,
že bol pre nich zameraný geodetom, je vylúčené, že by ich dobromyseľnosť vychádzala len z ich
subjektívnych predstáv. Naopak, vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že boli dobromyseľní aj z

objektívneho hľadiska. Pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, nemali a ani nemohli mať pochybnosti, že užívajú
pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudli. Objektívne boli presvedčení o tom, že držaný pozemok
nadobudli poctivým spôsobom. Nadobudnutie pozemku bolo v súlade s dobrými mravmi, keďže držaný
pozemok dali zamerať geodetom, riadne ho odkúpili a zaplatili za neho dohodnutú kúpnu cenu. Ako

dobromyseľní držitelia pozemok držali a užívali v omyle, že im patrí a išlo pritom o omyl ospravedlniteľný.
K tomuto omylu došlo napriek tomu, že postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné
od nich požadovať. Keď pozemok začali užívať, boli presvedčení, že nekonajú bezprávne. Inak by na
tomto pozemku nepostavili rodinný dom, garáž a nevykonali ďalšie finančne náročné stavebné úpravy.
O oprávnenosti ich držby svedčí aj oprávnený nadobúdací titul - kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol riadne povolený, a ktorý ich vnútorné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi užívaného
pozemku, opodstatňuje.

5. Zo žalobcami predložených listín vyplýva, že žalobcovia kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 31.5.2001
odkúpili od I. B. novovytvorenú parcelu č. 1232/1, odčlenenú z parcely č. 1232/50 geometrickým plánom

č. 322-113/2001, vypracovaným dňa 24.4.2001 J. D. C.. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2004 odkúpili
tiež novovytvorenú parcelu č. 1232/52, odčlenenú z parcely č. 1232/3 geometrickým plánom č. 38/2003
vypracovaným dňa 10.11.2003 Martinom Svobodom.

6. Stavebným povolením zo dňa 21.9.2001 Okresný úrad Košice-okolie povolil žalobcom stavbu

rodinného domu na pozemku parc.č. 1232/50 s podmienkami (o.i.), že stavba sa osadí presne podľa
zakreslenia v situácii osadenia, ktorá je súčasťou overenej projektovej dokumentácie s odstupmi od
susedných pozemkov – od parc.č. 1232/1 t.j. severnej strany 2m, od parc.č. 1232/4 t.j. južnej strany 7,95
m a od parc.č. 1231 t.j. západnej strany 7m a s odstupmi od susedných stavieb na parc.č. 1232/1 t.j.
severnej strany 7m a parc.č. 1232/3 t.j. východnej strany 14,25m.

Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím Obce Beniakovce zo dňa 2.12.2003. Podľa odôvodnenia
rozhodnutiapriústnomkonaníspojenomsmiestnymzisťovanímbolozistené,žestavbarodinnéhodomu
bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní
a v súlade s podmienkami právoplatného stavebného povolenia stavby.

7. Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice v liste zo dňa 3.8.2020 (odpoveď na podnet
žalobkyne v 2.rade) poukázal na to, že rodinný dom žalobcov nie je osadený tak ako je zakreslený
v katastri, pričom vzdialenosť medzi rodinným domom žalobcov a p. C. je 5,5 m a nie 10 m. Ako sa stalo,
že rodinný dom žalobcov sa od kolaudácie posunul o niekoľko metrov je pre inšpekciu nepochopiteľnou
záhadou.

8. Žalobca v 1.rade vypovedal, že jeho nebohý otec objednal geodeta, ktorý vymeral pozemok. Z južnej
a západnej časti bol už existujúci plot. Boli presvedčení, že im tento pozemok patrí. Vystavili na ňom
rodinnýdomapojehovýstavbeoplotilpozemokvsúladesgeometrickýmplánomtakakohranicukolíkmi
vyznačil geodet. Na predmetnom pozemku postavili aj garáž, ak by vedeli, že im tento pozemok nepatrí,

garáž by tam nepostavili.

9. Žalobkyňa v 2.rade vo výpovedi potvrdila objednanie geodeta jej svokrom, ktorý odčlenil a vytýčil
hranice pozemku.. Do roku 2016 bez akýchkoľvek pochybností užívali uvedený pozemok. V uvedenomroku ich oslovili žalovaní, že zasahujú do pozemku, ktorý oni odkúpili. Ona bola celý čas presvedčená,
že im tento pozemok patrí. Ak sa dozvedeli o probléme, žalovaným uvoľnili časť pozemku z ich záhrady.
Mysleli si, že ak im uvoľnia pozemok v zadnej časti, v prednej časti im časť pozemku oni nechajú. Zo

západnejajužnejstranybolooplotenieageodetvytýčilvýchodnúasevernústranu.Nemalapochybnosti,
že takto vytýčený pozemok je ich. Plot postavili podľa kolíkov. Nespornou bola jedna hranica pozemku,
ako stála garáž na pozemku parc.č. 1232/51, išlo o hranicu so susediacim pozemkom.

10. Svedok K. L., kamarát nebohého otca žalobcu v 1.rade uviedol, že celý pozemok bol asi od roku

1982-1983 oplotený dreveným plotom, išlo o tvar U. Svedok videl geodetom vytýčené kolíky vpredu, asi
v roku 1999. Javí sa, že plot stojí presne na tom istom mieste ako bol.

11. Svedok I. B., brat žalobcu v 1.rade vypovedal, že od detstva bol pozemok oplotený, z jednej strany
bol drevený plot a popri ceste železný plot. Od otca vie, že plot staval ešte starý otec. Poloha plotu
sa nezmenila. Otec dal žalobcovi pozemok od brány po garáž, bol vykolíkovaný stred medzi týmito

pozemkami a tak isto zo zadnej časti smerom k poľu. Kolíky boli medzi parcelami patriacimi žalobcom
a rodičom žalobcu v 1.rade umiestnené presne tam, kde sa v súčasnosti nachádza oplotenie. Ak býval
v rodičovskom dome a užívali celý pozemok, mal za to, že im celý tento pozemok patrí.

12. Z výpovede svedkyne M. B., matky žalobcu v 1.rade vyplynulo, že do obce sa prisťahovala v roku

1971. Na konci južnej hranice sa nachádzal drevený hranol, to brali, že je hranica ich pozemku, podľa
toho bolo následne postavené aj oplotenie. Toto oplotenie sa za celý čas nezmenilo. Z hranola išiel
drôt, ktorý mal zrejme ísť až smerom do záhrady, ku Toryse, avšak tento už bol v ďalšej časti zničený.
Boli tam nejaké drevené stĺpiky, pokiaľ presne tento drôt išiel, si nepamätala, bolo to však určite za
domom. Po nejakom čase ako sa nasťahovali jej manžel na mieste ako išiel drôt, vybudoval drevený

plot, tento plot neskôr žalobca zbúral, dal tam železné stĺpy a z tých ide pletivo. Plot je stále na tom
istom mieste. Drevený plot staval okolo roku 1985-1986 jej manžel a svokor. V tom čase bol vlastníkom
pozemku jej svokor. Predtým, ako sa jej manžel stal vlastníkom pozemku, zrejme nedali zamerať
pozemok. Spomínaný drevený hranol sa nachádza na spodnej hranici parcely č. 1232/1. Za dreveným
plotom bolo pole. Časť pozemku dali synovi, geodet to zameral a vykolíkoval. Po asi dvoch rokoch,

keď sa kolaudovala nehnuteľnosť, geodeti to opäť vymeriavali. Posun rodinného domu žalobcov oproti
geometrickému zameraniu nevedela vysvetliť. Dom bol postavený na vykolíkovanom priestore. Južná
hranica pozemku nebola v rodine sporná, mali za to, že hranica je tak ako je a za ňou malo pozemky
družstvo.

13. Podľa svedeckej výpovede D. B., brata žalobcu v 1.rade otec určil bratovi hranicu od garáže po
bránku. Predtým bol vpredu od cesty plot, za plotom bol hranol a rovnaký asi dvojmetrový hranol bol
pri Toryse. Starý otec im ako deťom hovoril, aby sa s ním nehrali, že ide o hranicu pozemku. Na južnej
stranesanachádzaldrevenýplot,ktorýstavaljehootecsostarýmotcomaktorýišielmedzispomínanými
hranolmi. Na mieste pôvodného dreveného plotu sa teraz nachádza nový plot. Plot pred rodinným

domom bol vedený až po kolík trochu šikmo. Potvrdil, že so žalovaným v 2.rade sa pred rokmi bavili, že
nejaké hranice v okolí ich domov, pozemkov nesedia. Aj hranica pozemku svedka nejde od garáže, ale
až od domu. Jeho garáž nie je postavená na jeho, ale na bratovom pozemku. Vyzerá to, ako keby sa to
celé tlačilo na jednu stranu. Spomínaný kolík sa nachádzal niekde v rohu parcely 1232/74. O probléme
s hranicami pozemkov sa dozvedel v roku 2014.

14. Žalobcovia v konaní zdôrazňovali, že postupovali so všetkou opatrnosťou, ktorú od nich bolo možné
požadovať. Pozemok dali pred kúpou zamerať geodetom, ktorý ho vytýčil v prírode a podľa kolíkov
oplotili svoj pozemok. To bolo jedno zameranie geodetom a následne bolo vykonané ďalšie zameranie
ku kolaudácii, kde už iný geodet zameral dom. Žalobcovia na základe prvého ani druhého geodetického

zamerania nemohli nadobudnúť akúkoľvek pochybnosť o tom, že to, čo kúpili od otca žalobcu, nie je
jeho pozemkom. Pozemok dobromyseľne užívali viac ako 10 rokov, kým neprišiel spor so žalovanými. Aj
právni predchodcovia žalobcov užívali tento pozemok dlhšiu dobu ako 10 rokov a bez toho, aby im bolo
v užívaní nejako bránené. Do vydržacej lehoty možno započítať aj dobu užívania pozemku ich právnymi
predchodcami. Rodinný dom postavili žalobcovia na ich pozemku parc.č. 1232/50. Ak by nehnuteľnosť

stála na pozemku inej osoby, nebolo by vydané kolaudačné rozhodnutie bez vyriešenia tohto právneho
stavu.15. Žalovaní v rámci procesnej obrany uvádzali, že nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere v roku 2016
od vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva. Došlo k posunu stavby rodinného domu, tento nie je
umiestnený v súlade s geometrickými plánmi. Spochybňovali dobromyseľnosť žalobcov tvrdiac, že

žalobcovia si nedôvodne uzurpovali časť pozemku a tento začali užívať. Pozemok kupovali žalobcovia
od rodičov žalobcu v 1.rade. Táto rodina mala všetky pozemky smerom na sever a ak by im bolo uznané
ich vlastnícke právo aj k žiadanej nehnuteľnosti, celková rozloha tohto ich vlastníctva pozemkov by
sa zvýšila o 1000 m2. Vzhľadom na to, že ide o vzťahy v rámci rodiny žalobcu v 1.rade, neprichádza
do úvahy dobromyseľnosť žalobcov. Zameranie domu ku kolaudácii je úplne iné ako je realita, čo sa

nemôže pričítať samotnému geodetovi, pretože objektívnym pohľadom aj laik musí vidieť, že stavba
nie je postavená v súlade so stavebným povolením a s geometrickým plánom, nakoľko je posunutá o
7 metrov. Žalobcovia neboli dobromyseľní, došlo k posunu hraníc pozemkov v rámci rodiny, úmyselne
bolo geodeticky merané od bodov, ktoré určili žalobcovia a ich právni predchodcovia. Výmera parciel
oproti katastru tak isto nesedí.

16. Podľa § 137 písm.c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.c)

CSP, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre
žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

18. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože

vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 56/2003).

19. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, pretože
títo tvrdia, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a v katastri nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísané

iné osoby – žalovaní. Žalobcom tak svedčí aktívna vecná legitimácia v spore a žalovaným ako
zapísaným vlastníkom pasívna vecná legitimácia. Žalobcovia tvrdia nadobudnutie vlastníckeho práva
k prejednávanej nehnuteľnosti vydržaním.

20. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ
preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti
nadobudnutia vlastníctva.

21. Podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa

stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

22. Podľa ust. § 129 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý

alebo opätovný výkon.

23. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,
je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1
Občianskeho zákonníka).

24. Zákonnými podmienkami vydržania sú: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby
a spôsobilý predmet vydržania.

25. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalobcovia dotknutú nehnuteľnosť dlhodobo, viac

než 10 rokov užívali pokojne, bez toho, aby užívanie niekto namietal. Spornou bola dobromyseľnosť
žalobcov, že im vec patrí, a teda oprávnenosť držby.26. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 2 Cdo 271/2007 uviedol, že „dobromyseľnosť držiteľa musí
byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“. V rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo
49/2010 Najvyšší súd SR konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo
nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver

o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti
držby práva“. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa
ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí.“

27. Je opakovane judikované všeobecnými súdmi SR, vrátane Najvyššieho súdu SR (viď napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo/17/2016), že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o
existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný
v tom, že mu takýto titul prislúchal. „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady,
že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno

vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v
prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul... Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva

vyžaduje objektívne právo“.

28. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od

každého požadovať (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 283/2009, R 73/2015).

29.Priústavnekonformnomvýkladedobromyseľnostidržbytrebaskúmať,čidržiteľmoholbyťobjektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také

nadobudnutie,ktoréjevsúladesdobrýmimravmi(viďnálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS484/2015).

30. V danom prípade žalobcovia svoju dobromyseľnosť opierajú o domnelý právny titul – kúpnu zmluvu
uzavretú s právnym predchodcom žalobcu v 1.rade a o vytýčenie hraníc ich pozemku geodetom.

31. Z predložených zameraní skutočného stavu dotknutého pozemku a jeho okolia vyplýva posun
hraníc pozemkov zo severnej strany, t.j. od cesty parc.č. 3081/1 – pozemku parc.č. 1242 a následne
parc.č. 1232/1 a 1232/50. Berúc do úvahy skutočnú užívaciu hranicu pozemkov parc.č. 1232/1
a 1232/50 (resp. 1232/74) zakreslenú na zameraní na č.l.75 spisu, táto výrazne neprevyšuje rozmery
pôvodného pozemku parc.č. 1232/1 patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu v 1.rade. Posun

skutočne užívaného pozemku (podľa zameraní na č.l. 13 a 75 spisu) je zrejmý zo severnej strany
- od hranice s pozemkom parc.č. 1242 i západnej strany – od cesty parc.č. 1231/1. Dlhodobo,
právnymi predchodcami žalobcov vybudovaná hranica pozemku nekopíruje stav podľa katastrálnej
mapy. Celková hranica pôvodného pozemku parc.č. 1232/1 je posunutá smerom na východ a juh. Podľa
názoru súdu vzhľadom na tvar žalobcami a ich právnym predchodcom užívaného pozemku a jeho

umiestnenie v teréne nedošlo k značnému prekročeniu hraníc pozemku a nie je možné takéto posunutie
hraníc považovať za uzurpovanie si vedľa sa nachádzajúceho pozemku, keďže zo strany právnych
predchodcov žalobcov nedošlo k rozšíreniu hraníc ich pozemku jedným smerom – smerom k voľnému
pozemku, ktorý nikto neužíval, ale došlo zrejme k nesprávnemu vytýčeniu hraníc pozemkov v teréne,vrozporesosúčasnýmikatastrálnymihranicami.Súdvšakupriamujepozornosťnaskutočnosť,žeprávni
predchodcovia žalobcov – ešte starý otec žalobcu v 1.rade takto vytýčil hranice pozemku, pričom tieto
podstatne neprekračovali celkovú výmeru jemu patriacemu pozemku. Podľa uvedeného vytýčenia bol

vystavený plot, ktorého poloha sa doposiaľ nemenila, čo potvrdili všetci vypočúvaní svedkovia.

32. Podľa súdnej praxe sa držiteľ môže oprávnene domnievať, že sa ujal držby nehnuteľnosti v zmysle
určitého právneho úkonu, ale v skutočnosti sa ujme držby nielen kúpeného, ale aj susedného pozemku.
Držiteľmôžemaťzato,ženadobudolvlastníctvoajkdanejspornejčasti.Dôvodomtakéhotoomylumôže

byť nepravidelný tvar pozemku, neprehľadný terén, nesprávne vytýčenie hraníc alebo skutočnosť, že mu
prevádzateľ odovzdá pozemok v hraniciach ako ho sám užíval (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 22Cdo 1848/1998, sp.zn. 22Cdo/220/2007 použiteľné aj v podmienkach SR). Dobromyseľnosť
môže byť podľa ustálenej súdnej praxe daná pri rozdieloch medzi nadobudnutou výmerou a skutočne
držanou výmerou až do 50 %. Celková výmera žalobcami držaného pozemku i jeho tvar v teréne, pri jeho
oplotení vyvolala u žalobcov dôvodné presvedčenie, že im patrí celý takto geodetom vytýčený pozemok.

Súd preto nemal pochybnosti o ich dobromyseľnosti.

33. Skutočnosť, že si žalobcovia resp. ich právni predchodcovia nenechali zamerať hranice pozemku
(zo všetkých strán), aby sa presvedčili o výmere pozemku resp. o správnosti vedenia hranice
pozemkov určenej ich právnymi predchodcami, neznamená nedostatok ich dobrej viery. Súd pritom

poukazuje napr. na závery Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2211/2000. Súd pritom vychádza zo
záverovvykonanéhodokazovania,žehranicepôvodnéhopozemku1232/1bolivrodinežalobcuv1.rade
dlhodobo považované za nesporné.

34. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili všetky zákonom stanovené

podmienky pre vydržania. Žalobcovia nerušene užívali nehnuteľnosť po dobu viac než 10 rokov, počnúc
dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. 1232/50 dňa 7.6.2001 do roku 2016,
kedy boli žalovanými oslovení. Poukazujúc na vyššie uvedené závery súd posúdil držbu spornej parcely
žalobcami ako dobromyseľnú. Nakoľko žalobcovia splnili všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho
práva k prejednávanej nehnuteľnosti, súd ich žalobe vyhovel.

35. Z predložených listín vyplýva, že žalobcovia postavili rodinný dom v rozpore s vydaným stavebným
povolením. Nedodržanie podmienok určených v stavebnom povolení resp. porušenie administratívnych
predpisov nemá vplyv na dobromyseľnosť držby pozemku. Rodinný dom postavili žalobcovia na
pozemku, o ktorom si mysleli, že im vlastnícky patrí.

36. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných, že dobromyseľnosť žalobcov je vylúčená vzhľadom
na okolnosť, že pozemok nadobudli od svojich príbuzných a že došlo k úmyselnému posunu hranice
pozemku v rámci rodiny. Len samotná okolnosť, že išlo o prevod medzi príbuznými nevylučuje
dobromyseľnosť nadobudnutia sporného pozemku. Pre posúdenie dobromyseľnosti sú rozhodujúce

konkrétne okolnosti sporu. Všetci vypočúvaní svedkovia – príbuzní žalobcov zhodne uviedli, že boli
presvedčení, že rodine patrí pozemok tak, ako jeho hranice určil oplotením ešte starý otec žalobcu
v 1.rade. Až do oznámenia problému žalovanými nemali pochybnosti, že im tento pozemok patrí. Ani
matka žalobcu v 1.rade, manželka predchádzajúceho vlastníka pozemku nemala vedomosť o nejakom
posune pozemku príp. nesprávnom vymedzení hraníc pozemku v teréne.

37. K tvrdenej dobromyseľnosti žalovaných o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku od zapísaných
vlastníkovnehnuteľnostisúdupriamujepozornosťnazáveryVeľkéhosenátuobchodnoprávnehokolégia
Najvyššieho súdu SR, uvedené v uznesení zo dňa 27.4.2021 sp.zn. 1VObdo/2/2020, podľa ktorých:
„ ... dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o

jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke
právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v
čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti.. Vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym odborom) nie je možné
podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým

by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam,
ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy podľa
ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka
prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu zapísanému v katastrinehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie, a to existencia platnej
zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených
podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa,

a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným
okresným úradom.“ (ods. 82.1 odôvodnenia). Veľký senát uzavrel, že „Dobrá viera nadobúdateľa, že
hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva,
len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom
na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata

nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ (ods.84).
Podľa uvedených záverov, ktorú korešpondujú s ustálenou súdnou praxou, aj ak boli žalovaní

dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosť od ich vlastníka, nemohli kúpnou zmluvou v roku 2016
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže predávajúci nebol vlastníkom nehnuteľností.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Nakoľko žalobcovia boli v konaní plne úspešní, bola im voči žalovaným priznaná náhrada trov

konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne dôvody či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu
konania, pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.