Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216806
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7916216806.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiankova 10, 093 01 Vranov nad Topľou
proti žalovaným: 1./ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. I. J. K. XXXX/X, 2./ L. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., H. M. K. XXXX/XX, 3./ E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., okr.
G., 4./ L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. N. M., H. C. K. XX, všetci žalovaní zast. JUDr. Andrej
Molnár, advokát, so sídlom Majlátha 2618/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, o určenie, že dôvody vydedenia
žalobcu neexistovali alebo o neplatnosť závetu a listiny o vydedení žalobcu t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcu A. A. B. poručiteľkou E. F., O. B., zomr. XX.XX.XXXX,

uvedené v listine o vydedení v notárskej zápisnici N15/2002, Nz15/2002 spísanej na Notárskom úrade
v Trebišove notárkou Mgr. Danou Fričovou dňa 04.04.2002, vymedzené v zmysle ust. § 469a ods. 1
písm. b) neexistovali.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že dôvody jeho vydedenia matkou, E. F., O. B., zomr.
XX.XX.XXXX,vymedzenévzávetealistineovydedení,spísanejnaNotárskomúradeMgr.DanyFričovej
v Trebišove dňa 04.04.2020 pod č. N15/2002, Nz 15/2002 neexistovali. Žalobu odôvodnil tým, že je

nemanželským synom E. F., O. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá sa neskôr vydala za A.
F., otca žalovaných, s ktorým mala 4 deti, žalovaných v 1. až 4. rade. Po pohrebe matky, na ktorom sa
osobne zúčastnil očakával, že bude predvolaný na dedičské konanie po nej. Nestalo sa tak, a preto sa
začal informovať, výsledkom čoho bolo zistenie, že dedičské konanie po matke je skončené, konanie
sa pre nemajetnosť poručiteľky skončilo uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1D/343/2012,
Dnot 145/2012 zo dňa 15.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2013. Až po nahliadnutí
do dedičského spisu sp. zn. 1D/343/2012 zistil, že poručiteľka ešte počas života dňa 04.04.2002 zriadila

závet a listinu, ktorým ho ako potomka vydedila. Prekvapilo ho to, lebo si nebol vedomý ničoho čo by
odôvodňovalo takéto rozhodnutie jeho matky. Zistil, že matka v závete odkázala pre prípad smrti všetko
svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojim deťom, žalovaným v 1. až 4. rade, každému v rovnakom
pomere. Dozvedel sa, že podľa listiny o vydedení dôvodom jeho vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
a) a b) OZ bolo to, že v rozpore s dobrými mravmi matke neposkytol pomoc v chorobe a starobe a trvalo
o ňu neprejavoval opravdivý záujem, ktorý ako potomok prejavovať mal. Napriek tomu, že sa poručiteľka
o žalobcu starala a zabezpečila mu štúdium ju vraj neuznal za svoju matku, zatajoval jej existenciu

a rozširoval to, že matka mu pri pôrode zomrela. Z listiny o vydedení sa dozvedel aj to, že dôsledky
jeho vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov. Žalobca tvrdil, že dôvody jeho vydedenia boli umelo
vykonštruované, sú nepravdivé a jeho matka nemala na jeho vydedenie žiaden dôvod. Tvrdil, že matka
na pomoc cudzej osoby odkázaná nebola. Jeho o pomoc nikdy nežiadala, preto tento dôvod trebaposudzovať veľmi individuálne. Bránil sa tým, že matka v čase spísaneialistiny o vydedení mala iba
66 rokov a bola plná života, žila s manželom a o potrebe poskytnúť jej pomoc nevedel. Okrem toho
s rodičmi v tom čase žil aj syn L. a v Trebišove ďalší syn A., kým on spočiatku býval v Matejovciach

a neskôr v Košiciach, čo je potrebné tiež zohľadniť. Nakoľko manžel matky žil do 02.04.2008, mal sa kto
o ňu postarať. No podľa jeho vedomostí v r. 2002 matka nebola odkázaná na cudziu pomoc. Zároveň
zdôraznil, že pri posúdení naplnenia dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné
zohľadniť zvyky, sociálne postavenie, náboženské založenie rodiny poručiteľa, záujem poručiteľa na
udržaní rodinných vzťahov s potomkom a pod. lebo ak potomok trvalo neprejavuje záujem o poručiteľa

preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie
záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Žalobca trval na tom, že nemohol prejavovať
o matku záujem, lebo ona sama sa tak správala, že o to nestála a ho odmietala, teda jeho nezáujem
o ňu sama vyvolala, preto neexistoval ani tento dôvod jeho vydedenia.

2. O žalobe rozhodol súd prvýkrát rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/304/2016-938 zo

dňa 24.06.2020 tak, že určil, že dôvody vydedenia žalobcu A. A. B. poručiteľkou E. F., O. B.,
zomr. XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení v notárskej zápisnici N15/2002, Nz 15/2002, spísanej
na Notárskom úrade v Trebišove notárkou Mgr. Danou Fričovou dňa 04.04.2002, vymedzené v zmysel
ustanovenia§469aods.1písm.a)OZneexistovali(I.).Zároveňsúdvprevyšujúcejčastižalobuohľadom
neexistencie dôvodu na vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) zamietol (II.). Súd stranám nárok na

náhradu trov konania nepriznal (III.).

3. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a po vykonaní procesných úkonov podľa § 373 a § 374
CSP bola vec predkladacou správou zo dňa 31.12.2020 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní.

4. Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 01.02.2021 vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne
predloženú na odvolacie konanie. Z posúdenia odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom konania
a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli 2 kumulatívne uplatnené nároky, z ktorých o určení
neplatnosti závetu a listiny o vydedení nateraz rozhodnuté nebolo, nakoľko prvoinštančný súd

nerozhodol o celom predmete konania so zreteľom na to, že takto neúplné rozhodnutie bolo
napadnuté odvolaním je žiaduce, v záujme vyčerpania celého predmetu konania, aby tento nedostatok
prvoinštančný súd napravil ešte pred rozhodnutím o odvolaní procesným postupom podľa § 225
dopĺňacím rozsudkom.

5. V zmysle pokynov odvolacieho súdu prvoinštančný súd vydal dopĺňací rozsudok sp. zn.
12C/304/2016-1105 zo dňa 02.07.2021, ktorým konanie o návrhu žalobcov o neplatnosť závetu a listiny
o vydedení, spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 04.04.2002 pod č.k. N15/2002, Nz 15/2002 na
Notárskom úrade Mgr. Dany Fričovej so sídlom v Trebišove súd zastavuje (I.). Zároveň rozhodol, že
žalovaným v 1. až 4. rade v konaní vo vzťahu k nároku o neplatnosť závetu a listiny o vydedení súd

priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie nadobudlo vo výroku I.
právoplatnosť 04.08.2021.

6. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/125/2021-1219 zo dňa
31.01.2023 tak, že zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom zamietavom výroku

a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/304/2016-938 zo
dňa 24.06.2020 nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 09.09.2020, teda predmetom konania ostal
iba dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
strán sporu.

7. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vo vzťahu
k druhému dôvodu vydedenia, o neexistenciu ktorého v konaní išlo. Svoj právny názor vyslovil
v zrušujúcom uznesení a nariadil súdu prvej inštancie, aby po doplnení dokazovania a opätovnom
vyhodnotení všetkých dôkazov vo veci rozhodol. Nariadil súdu prvej inštancie, aby si urobil jasno

v otázke, kedy sa žalobca začal k poručiteľke správať spôsobom, ktorý vykazuje znaky trvalého
nezáujmu syna o matku. K tomu v intenciách vytknutých nesprávnosti vyvodí zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov eventuálne umožní stranám sporu uplatniť ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany. Uložil súdu prvej inštancie sústrediť svoju pozornosť najednoznačne objasnenie príčiny (príčin) tohto stavu, pričom pri hodnotení vykonaných dôkazov sa
vyhne eklektickému prístupu a myšlienkových procesov, viac podporí subjektívne prvky hodnotenia
preskúmavateľnými analytickými postupmi a technikami formálnej logiky. Zároveň uložil súdu prvej

inštancie, aby neopomenul objektivizovať tiež postoj poručiteľky k nezáujmu žalobcu, najmä ako tento
stav prežívala vnútorne (či ju to mrzelo alebo jej to bolo ľahostajné), či sama prejavy nezáujmu svojim
správaním nepodnecovala alebo gestami neodmietala, alebo naopak mala (prejavila) skutočný záujem
sa so žalobcom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
7.1. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva (bod 14 rozsudku), že pri skúmaní vzťahu poručiteľky

a žalobcu treba zamerať pozornosť na relatívne určité časové obdobie (od roku 1999 do spísania listiny
o vydedení dňa 04.04.2002), v rámci ktorého je potrebné zaoberať sa príčinami vzniku a pretrvávania
stavu neprejavovania záujmu o poručiteľku žalobcom z pohľadu správania sa a postojov oboch aktérov,
zvlášť, či a pokiaľ, z akých dôvodov žalobca poručiteľku neuznával ako matku, zatajoval jej existenciu
a uvádzal, že matka mu pri pôrode zomrela.

8. Žalobca v žalobe ako aj v priebehu celého súdneho konania podrobne opísal okolnosti týkajúce sa
jeho narodenia, to že bol nemanželským synom E. F., ktorá otehotnela s A. E. I. L., ktorý nechcel uznať
otcovstvo k nemu, lebo jeho matka mala známosti aj s inými mužmi. Otcovstvo bolo nakoniec určené
súdom. Opisoval ako chcela jeho matka podstúpiť interrupciu, resp. ho chcela dať na adopciu známej,
ktorádetinemohlamať.Popisovalakomatkusostarýmirodičminavštevovalajpotom,čosa vroku1958

vydala za A. F. ale vždy pociťoval krivdu a nelásku, to že nie je vítaný, lebo sa k nemu správali nevľúdne
a odmietavo. Žalobcovi vadilo, že jeho matka dlhé roky poberala na neho výživné od A. E. I. L., ale tieto
peniaze mu neodovzdávala a nedala ich ani starej matke, ktorá ho vychovávala a ktorú považoval za
svoju skutočnú matku a mal nadovšetko rád. Tvrdil, že matka si výživné ponechala pre seba a tým ho
okrádala dovtedy, kým nezasiahli jeho starí rodičia. Tvrdil, že matka poberala aj rodinné prídavky na

neho, a to až dovtedy, kým nepožiadal matku, aby peniaze poukazovala do Matejoviec starým rodičom.
Zdôraznil, že žili veľmi skromne, stará matka bola invalidná dôchodkyňa, ktorá sa so starým otcom po
čase rozviedla, ale o neho sa starala až do konca svojho života. Tvrdil, že matku niekoľkokrát navštívil
aj v Strede nad Bodrogom, kde sa po čase presťahovala s rodinou. Pri návštevách videl ako matka
uprednostňuje svojich synov A. a E., ktorým do auta balila ovocie, zeleninu, suroviny, potraviny ale on

nič nikdy nedostal. Bolelo ho, že matka pri jednej návšteve ho žiadala, aby nikomu nehovoril, že je
nemanželské dieťa, lebo ona každému hovorí, že je druhýkrát vydatá a že jej prvý manžel zomrel pri
autohavárii. Zrejme sa za neho hanbila. Tvrdil, že sa napriek tomu občas stretávali a bol pozvaný aj
na matkine päťdesiate narodeniny, kde osobne prišiel a na dar prispel tak, ako aj na dar jej manžela
k životnému jubileu. Tvrdil, že jeho rodina chodievala na návštevy do Stredy nad Bodrogom a v tom

čase boli vzťahy medzi nimi v celku dobré. Zmena nastala po smrti jeho biologického otca p. L., lebo
keď jeho otec ochorel, matka ho začala navštevovať a prejavovať o neho záujem, lebo chcela získať
jeho majetok, hlavne chatu, aby mala kde chodiť s deťmi a vnúčatami. Dokonca sa chcela v tichosti
rozviesť a vydať sa za jeho biologického otca len preto, aby získala časť jeho majetku. Žalobca tvrdil, že
po smrti otca v r. 1998 sa začalo dedičské konanie, ktoré trvalo do r. 2006, čo podľa neho zapríčinila jeho

matka, ktorá chcela dediť ale on sa s matkou nechcel deliť o dedičstvo po otcovi, nevyšiel jej v ústrety,
preto na neho matka zanevrela a vzťahy medzi nimi sa hlboko narušili. Od tohto momentu mu matka
znepríjemňovala život, ohovárala ho v zamestnaní, vyvolávala mu do práce a robila mu zle. Žalobca bol
presvedčený o tom, že za toto všetko mu matka dlží nielen po citovej ale aj materiálnej stránke a nakoľko
ho žalovaní obrali o jednu pätinu z dedičstva po nej, ktorá ho ako synovi mu právom patrí, podal voči

ním žalobu na súd.

9. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017 rozšíril žalobný návrh a žiadal,
aby súd určil, že závet a listina o vydedení sú neplatné. O jeho návrhu rozhodol súd uznesením sp.
zn. 12C/304/2016-175 zo dňa 19.10.2017 tak, že pripustil rozšírenie žaloby o tento nárok. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2017. Žalobca neskôr podaním zo dňa 23.10.2019 (č.l. 755) upresnil
žalobu,domáhalsavyslovenianeplatnostizávetualistinyovydedenítvrdiac,žeideoabsolútneneplatný
právny úkon v zmysle § 39 OZ, lebo sa prieči dobrým mravom a žiadal, aby súd vyslovil, že dôvody jeho
vydedenia neexistovali alebo alternatívne určil, že závet a listina o jeho vydedení je absolútne neplatný
právnyúkon.Súdvzalnavedomietaktoupravenýpetitžalobynapojednávanídňa08.11.2019,naktorom

boliprítomníajžalovaní.Alternatívnypetitžalobyžalobcaodôvodniltým,žejehomatkatakýmtoúkonom,
teda tým, že ho vydedila, konala v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, preto je potrebné
jej úkon považovať za absolútne neplatný podľa § 39 OZ. Zároveň alternatívne žiadal súd o určenie, že
dôvody jeho vydedenia neexistovali, a to v zmysle petitu uvedeného v pôvodnej žalobe.10. Žalobca podaním zo dňa 19.04.2021 oznámil súdu, že trvá iba na svojej pôvodnej žalobe zo
dňa 04.12.2016, o ktorej bolo rozhodnuté Okresným súdom Trebišov dňa 24.06.2020 nesprávne

a nespravodlivo. Uviedol, že netrvá na ďalšom nároku, t.j. určenia, že závet a listina o vydedení
sú neplatné. Po výzve súdu zo dňa 23.04.2021, aby svoje rozhodnutie zo dňa 23.04.2021 spresnil
a jednoznačne uviedol, či vo vzťahu k nároku o neplatnosť závetu a listiny o vydedení berie žalobu
späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť, žalobca podaním zo dňa 03.05.2021 oznámil súdu, že
ohľadom nároku o určenie, že závet a listina o vydedení žalobcu A. A. B. poručiteľkou E. F. spísaný

vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N15/2002, Nz 15/2002 na Notárskom úrade Mgr. Dany Fričovej
vTrebišovedňa04.04.2002súneplatnénetrvá,vtejtočastiberiežalobuspäťpodľa§144CSP.Zdôvodu
vyššie uvedeného súd v dopĺňacom rozsudku sp. zn. 12C/304/2016-1105 zo dňa 02.07.2021 rozhodol
o zastavení konania o nároku žalobcu o neplatnosť závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme
notárskej zápisnice dňa 04.04.2002 pod č.k. N15/2002, Nz 15/2002 na Notárskom úrade Mgr. Dany
Fričovej so sídlom v Trebišove.

11. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.07.2017 uviedli, že žalobca
sa na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/316/2016 už raz domáhal určenia neplatnosti
vydedenia a absolútnej neplatnosti závetu voči rovnakým žalovaným, preto túto žalobu považovali za
šikanóznu. Súčasne namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa ich názoru žaloba mala

smerovať voči E. F., ktorá listinu o vydedení spísala. Dedičské konanie po nej bolo zastavené, nakoľko
nezanechala žiaden majetok. Ak je žalobca toho názoru, že zanechala majetok, má ho špecifikovať,
iniciovať konanie o novoobjavenom majetku. K dôvodom vydedenia žalobcu uviedli, že ich vymedzuje
notárska zápisnica N15/2002, Nz 15/2002 zo dňa 04.04.2002 spísaná notárkou Mgr. Danou Fričovou
v Trebišove a k jej pravosti a pravdivosti je treba vypočuť notárku, resp. žalovaných. Dôvody uvádzané

v žalobe považovali za irelevantné, pričom vyjadrili pochybnosti o existencii právneho záujmu na určení,
že dôvody vydedenia u žalobcu nie sú, nakoľko dedičské konanie po Ide Stašovej bolo zastavené.

12. K vyjadreniu žalovaných zaujal žalobca stanovisko podaním zo dňa 27.08.2017, v ktorom uvádza, že
skoršie konanie vedené pod sp. zn. 2C/316/2016 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Zdôraznil,

že má naliehavý právny záujem na tomto určení, lebo ako zákonný dedič v prvej dedičskej skupine
by mohol získať jednu pätinu z majetku po poručiteľke, pričom u notára JUDr. Martina Seleckého na
Notárskom úrade Trebišov prebieha konanie o novoobjavenom majetku po jeho nebohej matke E. F. pod
sp. zn. 9D/311/2016, Dnot 146/2016, ktoré je prerušené až do právoplatného skončenia tohto konania.
V pôvodnom konaní o dedičstve po poručiteľke E. F. vychádzala notárka JUDr. Juliana Pašková z tvrdení

E. A. F., ktorý v rámci predbežného šetrenia uviedol, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok, a preto
bolo konanie zastavené pre nemajetnosť. On však zistil, že podľa osvedčenia o dedičstve, ktorým sa
skončilo dedičské konanie po A. F. vedené pod sp. zn. 1D/202/2008, Dnot 95/2008, poručiteľka sa
nevzdala náhradovej pohľadávky vo výške 432.500,- Sk, preto táto pohľadávka bola v čase jej smrti jej
majetkom, ktorý mal byť prejednaný v konaní o dedičstve po nej. Nakoľko sa tak nestal, podal návrh

na prejednanie novoobjaveného majetku, ktorým je pohľadávka z vyporiadania BSM po smrti manžela
v dedičskom konaní po ňom.Tvrdil, že o dedičskom konaní po matke informovaný nebol, a to zrejme
preto, že konanie neprebehlo v súlade so zákonom. V podaní poukazuje na to, že matka od roku 2006
trpela demenciou so stavmi dezorientácie, pričom sa jej stav stále zhoršoval, a tak už v roku 2008
nemohla byť schopná žiadneho právneho úkonu, a teda ani dedičskej dohody, ktorú so žalovanými

uzatvorila v rámci konania o dedičstve po nebohom manželovi. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaným
niekoľkokrát pomohol, napríklad tak, že E. A. F. zastupoval ako advokát a dcéra L. E. F. bola u neho
zapísaná ako advokátska koncipientka. Napriek tomu mu žalovaní zatajili to, že ho matka vydedila
a navyše E. A. F. napísal na neho na Slovenskú advokátsku komoru sťažnosť a L. E. F. sa mu vyhrážal
smrťou. Bol preto nútený podať na nich trestné oznámenie. Vzťahy v rodine sa veľmi narušili a podľa

žalobcu boli veľmi zlé kvôli tomu ako sa k nemu žalovaní a jeho matka za života správali.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov A. J. P., E. P. B., D. C., L. Q. listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

14. Výsluchom žalobcu súd zistil, že spočiatku svoj vzťah k matke považoval za normálny, bežný, a to
aj napriek tomu, že ho vychovávali starí rodičia. Bolo mu zrejme, že citová väzba medzi ním a matkou
nebude tak silná ako citová väzba medzi matkou a jej ostatnými deťmi, no napriek tomu sa stretávali,
navštevovali až do roku 1998, kedy zomrel jeho biologický otec A. E. L.. Tvrdil, že v čase, keď otecvážne ochorel, matka sa začala o neho zaujímať intenzívnejšie, no robila to výlučne zo ziskuchtivých
dôvodov, lebo chcela získať jeho majetok. On ako jediný dedič po otcovi nechcel pristúpiť na žiadnu
dohodu s matkou, a preto od tohto momentu sa vzťahy medzi ním a ňou vážne narušili. Vyčítal matke,

že sa ho zriekla, že ho museli vychovávať starí rodičia, lebo ona sa za neho hanbila, klamala, že ho mala
s prvým manželom, ktorý vraj zomrel, len aby zakryla svoju hanbu, že ho mala ako slobodná matka.
Počas života ho okrádala, výživné od jeho otca si ponechávala, neposielala ho starým rodičom, ktorí
ho vychovávali a ani rodinné prídavky babke nedala. Ponechala si to pre seba a pre svoje deti. Tvrdil,
že ho matka znevýhodňovala. Celý život mu dávala pocítiť, že ostatné deti má radšej a mal vždy preto

vo vzťahu k nej pocit krivdy.
14.1. Matka sa urazila po tom, čo sa nechcel s ňou deliť o otcovo dedičstvo, na ktoré si robila neprávom
nároky, a preto sa vzťahy medzi nimi hlboko narušili. Žalobca bol presvedčený, že práve tieto skutočnosti
ju viedli k tomu, že ho v r. 2002 vydedila. Závet a listinu o vydedení považoval za absolútne neplatný
právny úkon, lebo po tom všetkom, čo mu matka za života urobila, ako sa k nemu správala považoval
jej konanie, spočívajúce v jeho vydedení, za konanie v rozpore s dobrými mravmi a podľa §39 OZ preto

ide o absolútne neplatný právny úkon.
14.2. K dôvodom svojho vydedenia uviedol, že tieto neboli dané, lebo matka nebola odkázaná na
pomoc a v čase zriadenia závetu mala len 66 rokov, pričom žila v spoločnej domácnosti s manželom
a synom L. F.. Tvrdil, že samotná matka svojim odmietavým postojom voči nemu zapríčinila narušenie
vzťahov medzi nimi. Po tom čo sa odmietol s matkou deliť o dedičstvo po biologickom otcovi mu začala

znepríjemňovať život, očierňovala ho v zamestnaní, robila všetko preto, aby jeho povesť utrpela, čo
samozrejme neprispelo k urovnaniu narušených rodinných vzťahov medzi nimi.

15. Výsluchom žalovaného v 1. rade E. A. F. súd zistil, že on ani ostatní jeho súrodenci o vydedení

žalobcu vedomosti nemali. Nevedeli ani o nezhodách medzi žalobcom a ich matkou týkajúcich sa
dedičstva po žalobcovom biologickom otcovi. Žalobcu považoval za ich plnohodnotného brata, nikdy
mu nikto nedal pocítiť, že by nepatril do rodiny. Podľa neho k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a ich
matkou došlo však po smrti starej matky, ktorú dochovala ich matka a žalobca chcel po nej všetko zdediť.
Napokon vyšlo najavo, že stará matka ešte počas života previedla svoj majetok na žalobcu, ale ich

matka nič nededila, čo narušilo vzťahy v rodine. Tvrdil, že k ďalším nezhodám došlo vtedy, keď zomrel
starý otec, ktorého matka chcela pochovať k babke, no žalobca to nedovolil podobne ako keď nedovolil
pochovať matkinu sestru k ostatným rodinným príslušníkom. Tvrdil, že o matku sa na sklonku života
starala sestra, na čom sa v rodine dohodli, lebo v tom čase už bola odkázaná na pomoc. Po smrti otca
uzatvorili dohodu, podľa ktorej matkin podiel z dedičstva získa ten z dedičov, ktorý sa o matku v starobe

postará. Potom čo zomrela, notárke už neoznamoval existenciu ďalšieho syna, nakoľko majetok po
matkeneostalanotárkeozávetealistineovydedenívedela,pričombolozrejmé,žededičskékonaniepo
matke bude zastavené. Žalovaný nevedel povedať, s kým išla matka k notárke spísať závet ale potvrdil,
že v r. 2002 nebola matka odkázaná na pomoc cudzej osoby, bola zdravá a mobilná.

16. Výsluchom žalovaného v 2. rade súd zistil, že ho tvrdenia žalobcu prekvapili, lebo podľa jeho názoru
sa vzťahy v rodine narušili hlavne vďaka žalobcovi pre jeho správanie sa po smrti starých rodičov a ich
tety, nakoľko matka chcela dedičstvo po nich spravodlivo rozdeliť, no všetko zdedil žalobca. O závete
a listine o vydedení nevedel a nemal vedomosti ani o tom, prečo sa matka rozhodla žalobcu vydediť
ale tvrdil, že jeho vzťahy so žalobcom neboli nikdy dobré, nakoľko sa žalobca cítil byť ukrivdený, vinil

matku, že ho mala za slobodna no v skutočnosti mu matka stále pomáhala, či už počas štúdia alebo aj
potom, keď sa zamestnal na polícii. Žalovaný potvrdil, že v r. 2002, teda v čase zriadenia závetu a listiny
o vydedení, nebola odkázaná na pomoc iných, pričom choroba sa u nej rozvinula až po otcovej smrti
v r. 2008, kedy sa o ňu už museli fyzicky starať. Najprv sa o ňu staral brat L., neskôr sestra na základe
spoločnej dohody všetkých súrodencov.

17. Výsluchom žalovanej v 3. rade súd zistil, že žalobcu považovali za vlastného, nikto ho neodsudzoval,
ani mu nekrivdil. Matka sa mu však počas života snažila všemožne pomôcť. Napriek tomu, že stará
matka bola dochovaná matkou, počas svojho života darovala všetko svoj majetok žalobcovi, no
žalobcovi to nikto nikdy nevytýkal. Po smrti starého otca žalobca chcel všetko dedičstvo pre seba. Bol

chamtivý a po týchto skúsenostiach sa napokon matka rozhodla spísať závet a listinu o vydedení. O jej
rozhodnutí vedela len ona, nakoľko ju v ten deň navštívila v práci, plakala a povedala, že takto chce
ochrániť ostatných súrodencov. Neskôr po smrti otca sa zdravotný stav matky zhoršil. Bolo potrebné
sa o ňu postarať, preto na základe dohody so súrodencami dala v práci výpoveď a ostala doma, abysa mohla starať o matku. Aj ona uviedla, že v čase spísania závetu v r. 2002 matka chorá nebola, žila
s manželom a nebola odkázaná na žiadnu pomoc. Tvrdila, že matka počas svojho života sa zaujímala
o syna, teda o žalobcu, mala ho rada, starala sa aj o jeho deti a bývalú manželku, kupovala im dary,

navštevovali sa.

18. Výsluchom žalovaného v 4. rade súd zistil, že o spísaní závetu a listiny o vydedení žalobcu nevedel,
ale sa domnieval, že to bolo výsledkom sporu medzi matkou a žalobcom o to, kde pochovať starého
otca. Žalobcu považoval za samotára, nevyhľadával súrodencov a s matkou nemal vrelý vzťah. Tvrdil,

že s matkou mal žalobca ďalší spor o to, kde pochovať tetu L. R., pretože žalobca nedovolil matke
pochovať ju tam, kde matka chcela. Na cintoríne došlo aj k slovnej potýčke za čo žalobca oznámil
matku na Obvodnom úrade, kde ju riešili v priestupkovom konaní. Konanie bolo napokon zastavené
a vydané rozhodnutie dňa 31.05.2004. Tvrdil, že matka po tomto incidente navštívila nadriadeného
žalobcu a žiadala ho o súčinnosť z dôvodu nedôstojného správania žalobcu voči nej, nakoľko matka
sa starala o hroby príbuzných v Matejovciach, no žalobcu ňou prinesené kvety vždy vyhadzoval do

kontajnera.

19. Súd v konaní vypočul ako svedka notárku A. J. P., ktorá v minulosti spísala zápisnicu N15/2002, Nz
15/2002 s E. F., ktorej obsahom bol závet a listina o vydedení žalobcu. Súd zistil, že notársku činnosť
vykonáva od 01.02.1997. Súd zistil, že totožnosť E. F. preverila zákonným spôsobom tak, že jej bol

predložený doklad totožnosti, z ktorého zistila, že koná priamo s p. E. F.. O totožnosti tejto osoby nemala
pretožiadnepochybnosti.Notárkatvrdila,žeakbymalaakékoľvekpochybnostiojejtotožnosti,totožnosť
osoby by preverila aj iným spôsobom, napríklad cestovným pasom, svedkami a pod. To, že sa v závete
a listine o vydedení neuvádza druh a číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti nie je
možnépovažovaťzanedostatoknotárskejzápisnice,nakoľkoaždo01.09.2009tonebolapodstatnáčasť

notárskej zápisnice podľa vtedy platného a účinného Notárskeho poriadku. Zároveň uviedla, že notárska
zápisnica bola spísaná na jej úrade v obvode Okresného súdu Trebišov so sídlom v Trebišove, a teda má
za to, že zápisnica obsahuje údaj o sídle notárskeho úradu. Svedkyňa nevedela povedať kto sprevádzal
E. F. na notársky úrad a tvrdila, že E. F. predtým nepoznala, bola pre ňu neznámou osobou. Potvrdila, že
notársku zápisnicu E. F. vlastnoručne podpísala, pričom bežne zaužívaný postup pri spísaní notárskej

zápisnice je taký, že zamestnanec notárskeho úradu na základe diktátu notára spíše zápisnicu, vytlačí
ju a predloží účastníkovi, ktorý si ju predtým prečíta a na znak súhlasu podpíše. Prítomnosť notára je
nevyhnutná, nakoľko zápisnicu vlastnoručne podpisuje aj notár. Originál notárskej zápisnice sa vyhotoví
len v jednom vyhotovení a uloží sa do zbierky listín na notárskom úrade, resp. sa zapíše do registra
notárskych zápisníc. Účastník dostane len potvrdenie o tom, že takáto listina bola vyhotovená a to pod

akým číslom, s uvedením dátumu vyhotovenia. Fotokópia ani duplikát sa mu nevydáva.

20. Výsluchom svedka E. P. B. súd zistil, že poručiteľku E. F. dôverne poznal lebo bol dlhé roky starostom
obce ale hlavne preto, že boli susedia a veľmi dobre spolu vychádzali. Často sa mu zverovala so svojimi
radosťami a starosťami. Z počutia od E. F. vedel o dlhoročných vzťahových problémoch so žalobcom,

čo ju veľmi trápilo, lebo ona sa snažila v rodine udržať pokoj a súdržnosť. Potvrdil, že sa stretol aj
so žalobcom, ktorý dal podnet na riešenie narušených vzťahov s matkou prostredníctvom obecného
úradu. Pri tejto príležitosti predvolal p. F., ktorá sa bránila voči synovým tvrdeniam. Odmietala ich
a prehlásila, že má na vec odlišný názor. Svedok pri tejto príležitosti vyhodnotil správanie sa žalobcu ako
neprimerané, lebo bol útočný, nespokojný, hašterivý. Tvrdil, že ako starosta nemal právomoci orgánov

činných v trestnom konaní, nemal oprávnenie trestať za žiadne prečiny občanov obce, preto im iba
dohováral, aby svoje problémy v rodine riešili slušne sami. Svedok potvrdil súdu, že E. F. v r. 2002 prišla
na obecný úrad, na ktorom bola aj matrika a žiadala o radu v súvislosti so závetom a listinou o vydedení.
Svedok jej poradil, aby sa obrátila na notára, lebo iba tak bude mať istotu, že všetko bude po formálnej
a obsahovej stránke v poriadku. Svedok ďalej potvrdil, že na požiadanie príslušných orgánov podával

správy a charakteristiky na Idu Stašovú pre účely priestupkového konania vedeného voči nej z podnetu
syna – žalobcu. Potvrdil, že od E. F. počul, že medzi ňou a synom je akýsi spor o nejakú chatu vo
Vysokých Tatrách ale bližšie informácie ohľadom toho nemal.

21. Výpoveďou svedkyne L. Q. súd zistil, že žalovaných pozná, lebo boli susedia v Obci v Strede nad

Bodrogom. E. F. poznala od momentu, čo prišla bývať do obce. Syn L. mal v tom čase 3 roky. Vzťahy
medzi nimi boli veľmi dobré. Svedkyňa potvrdila, že E. F. chcela udržať v rodine pokoj, snažila sa o
súdržnosť medzi všetkými deťmi, ale nevedela uviesť prečo sa jej to nedarilo. E. F. jej o problémoch
medzi ňou a žalobcom nikdy nehovorila. Svedkyňa nikdy nevidela žalobcu na návšteve matky v Stredenad Bodrogom a p. F. sa na žalobcu svedkyni nikdy nesťažovala. Nevedela ani o tom, či v rámci rodiny
mali vnútorné problémy, ako ich riešili lebo o týchto veciach s E. F. nehovorili. Svedkyňa potvrdila, že
starýotecžalobcubývalistýčasudcéryvStredenadBodrogom,ktoráhodochovalaaposlednározlúčka

so zosnulým bola v obci a následne ho pochovali v Poprade. S dcérou mal otec údajne dobrý vzťah.
Z jej výpovede vyplynulo, že asi pred tridsiatimi rokmi jej E. F. hovorila o tom, že ju syn neuznáva za
matku. Bližšie o týchto veciach však nevedela nič povedať.

22. Výsluchom svedka D. C. súd zistil, že žalovaných nepozná a žalobca je jeho veľmi vzdialený

príbuzný. Svedok sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli obsahom jeho čestného vyhlásenia zo dňa
10.06.2020 takto:
Zdôraznil, že žalobcu pozná asi 25 rokov, lebo mali medzi sebou súdne spory o určenie platnosti
právnych úkonov. Spor prebiehal na Okresnom súde v Poprade asi 3 – 4 roky od roku 1998. V tomto
konaní p. B. vystupoval ako navrhovateľ a on s ostatnými rodinnými príslušníkmi ako odporcovia.
Predmetom konania bola neplatnosť kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že matka žalobcu v tom čase telefonicky

vyhľadala jeho otca a ponúkla sa, že je ochotná svedčiť v konaní na Okresnom súde Poprad v prospech
otca a jeho rodiny, čo jeho otec dôrazne odmietol. Celý život bol čestným človekom, preto na nič podobné
nechcel pristúpiť. Matka žalobcu sa pokúšala získať nejaký podiel z tohto majetku preto za určitú
finančnú protihodnotu bola ochotná svedčiť v ich prospech ale jeho otec to odmietol a neskôr sa už
vôbec nekontaktovali. O tejto skutočnosti informovali ich vtedajšiu právnu zástupkyňu, ktorá ich v konaní

pred súdom zastupovala a táto právna zástupkyňa matku žalobcu navrhla vypočuť ako svedka v konaní
na Okresnom súde Poprad. Svedok potvrdil, že svedecká výpoveď E. F. bola neutrálna, v podstate
nikomu nepoškodila ani nepomohla. Mala sa vyjadriť k tomu, či v čase podpísania kúpnej zmluvy bol p.
L. spôsobilý na právne úkony ale túto skutočnosť nevedela posúdiť preto to bolo predmetom znaleckého
dokazovania. Svedecká výpoveď E. F. nebola preto rozhodujúca. Z výpovede svedka vyplynulo, že

ponuka zo strany E. F. vo vzťahu k jeho otcovi prišla koncom roka 1999, lebo pojednávanie na Okresnom
súde v Poprade bolo začiatkom roka 2000. Otec jej ponuku odmietol, pretože sa snažila za určitú
finančnú protihodnotu obchodovať s informáciami a žiadala od otca peniaze za to, že bude svedčiť v jeho
prospech. Svedok opísal, že v konaní išlo o kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal odkúpiť od p. L. garáž
a chatu na Podbanskom a polovicu rodinného domu v Nálepkove. Dohoda však medzi nimi bola taká, že

sa žiadna kúpna cena nezaplatí, pretože v tom čase nikto nevedel, že p. L. má syna a dohodli sa tak, že
všetko po ňom dostane svedok. V konaní však znalecké dokazovanie preukázalo, že v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy p. L. nebol spôsobilý na právne úkony, teda žalobca bol v konaní úspešný. Svedok nemal
vedomosti o tom ako získala matka žalobcu informácie o jeho rodine a ako vypátrala príbuzných pána
L., s ktorými chcela vyjednávať ohľadom jeho majetku.

23. K výpovedi tohto svedka sa vyjadril žalobca, ktorý ozrejmil, že E. F. sa dozvedela o tom, že sa vedie
konanie na Okresnom súde v Poprade a čo je predmetom konania, od neho. Bolo to v roku 1999, keď
ešte spolu komunikovali a zistila, že jeho biologický otec je chorý, ktorého išla navštíviť do nemocnice.
Vedela aj to čo je predmetom konania, lebo s ňou ešte do septembra 1999 riadne komunikoval. Uviedol,

že na Okresnom súde v Poprade sa viedlo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy ohľadom garáže. Na
Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši bolo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy ohľadom chaty na
Podbanskom a na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi neplatnosť kúpnej zmluvy ohľadom polovice
rodinného domu v Nálepkove a ďalšie konanie na tom istom súde ohľadom auta. Spolu sa viedol 10
súdnych sporov. Jeho matka však bola vypovedať iba na Okresnom súde v Poprade. Odprevadila ju

tam jeho nevlastná sestra E. K.. Matku informoval, že ako jediný dedič, musí viesť súdne konania, aby sa
dostal k otcovmu majetku. V tom čase už otec nežil a matka zistila od neho, s kým sa súdi, že ide o rodinu
C., bývajúcich v Nálepkove, a tak veľmi ľahko mohla získať kontakt na túto rodinu a kontaktovať ich.
Opísal, že E. F. bola vypovedať na Okresnom súde v Poprade na základe návrhu právnej zástupkyne
žalovaných C. JUDr. Margity Šmidovej. Jej svedecká výpoveď však nemala žiadnu výpovednú hodnotu,

bola nepoužiteľná. To, že ide vypovedať v prospech C., mu oznámila a snažila sa na neho vytvárať
nátlak, aby získala majetkový prospech z majetku jeho biologického otca. Bolo to pred pojednávaním,
ktoré bolo 31.01.2000 ale on s matkou prestal komunikovať už v septembri 1999. Výsluch svedkyne
navrhla právna zástupkyňa 25.10.1999.
23.1. Právny zástupca žalovaných navrhol, aby súd vyžiadal z vyššie uvedených súdov všetky spisy,

ktoré sa týkali konaní vedených v minulosti z podnetu žalobcu proti rodine C.. Tomuto návrhu súd
nevyhovel, bol toho názoru, že v tomto štádiu konania by to bolo nadbytočné a pre toto konanie
nepotrebné. Všetky konania sa týkali majetkových sporov medzi žalobcom a rodinou jeho biologickéhootca a s touto vecou nijako nesúvisia. Okrem toho vzhľadom na veľký časový odstup je málo
pravdepodobné, že by sa tieto spisy mohli dohľadať vzhľadom na dĺžku archivačného obdobia.
23.2.PrávnyzástupcažalobcupredložilsúdukópiuzápisnicezpojednávanianaOkresnomsúdePoprad

vo veci sp. zn. 9C/88/1999 zo dňa 31.1.2000, z ktorej vyplýva obsah svedeckej výpovede E. F.. Súd
sa oboznámil s jej výpoveďou a konštatuje, že jej svedecká výpoveď bola neutrálna, nebola použiteľná
v konaní v prospech rodiny C., ktorá tento dôkaz v konaní navrhla ale nebola ani v neprospech žalobcu.

24. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1D/343/2012 súd konštatuje, že po poručiteľke

E. F. sa dňa 13.06.2012 začalo dedičské konanie a zistilo sa, že poručiteľka dňa 04.04.2002 spísala
u notárky L. J. P. notársku zápisnicu sp. zn. N15/2002m Nz 15/2002, ktorej obsahom bol závet, podľa
ktorého sa účastníčka pre prípad smrti rozhodla so svojim majetkom naložiť tak, že všetok majetok
hnuteľný aj nehnuteľný kdekoľvek sa nachádzajúci ako aj všetky jej majetkové práva zanecháva svojím
deťom: E. A. F., L. E. F., L. F., E. J., O. F. každému z nich v rovnakom pomere. Zároveň sa rozhodla, že
svojho syna A. A. B. vydedí z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, pretože v rozpore

s dobrými mravmi jej neposkytuje pomoc v chorobe a starobe a trvalo o ňu neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Napriek tomu, že sa o neho starala a zabezpečila mu
štúdia, syn ju nikdy ako matku neuznával, zatajoval jej existenciu a uvádzal, že matka mu pri pôrode
zomrela. V tejto písomnosti bolo uvedené aj to, že dôsledky vydedenia vydedeného syna sa vzťahujú
aj na jeho potomkov. Zo spisu súd konštatuje, že dedičské konanie bolo zastavené uznesením sp. zn.

1D/343/2012-16, Dnot 145/2012 zo dňa 15.07.2013, ktoré v časti výroku I. nadobudlo právoplatnosť dňa
18.07.2013 a v časti výrokov II. a III. nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2013.

25. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9D/311/2016 súd konštatuje, že na základe
návrhu žalobcu na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke E. F. sa začalo dedičské

konanie. Poverený notár uznesením sp. zn. 9D/311/2016-140 zo dňa 28.02.2017, Dnot 146/2016
konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní vedených na OS TV pod sp. zn. 12C/304/2016
a sp. zn. 2C/314/2016. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2017.

26. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13D/699/2016 súd konštatuje, že sa začalo

na základe žaloby A. A. B. zo dňa 15.10.2016 konanie o obnovu konania vedeného na Okresnom súde
Trebišov pod sp. zn. 1D/220/2008 po nebohom A. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. N. M.. Uznesením sp. zn. 13D/699/2016-117 zo dňa 03.10.2017 súd návrh na obnovu konania
odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016.

27. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1D/220/2008 súd konštatuje, že po poručiteľovi
A. F. sa dňa 11.04.2008 začalo dedičské konanie, ktoré sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 1D/220/2008-29, Dnot 95/2008 zo dňa 16.10.2008. Z dedičského rozhodnutia súd konštatuje,
že medzi pasíva bola zaradená pohľadávka manželky E. F. vo výške 432.500,- Sk voči dedičom
z titulu vyporiadania BSM. Dedičia v konaní uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej

dedičstvo po poručiteľovi nadobudli deti L. F., E. K., E. A. F. a L. E. F.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.11.2008.

28. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/13/2017 súd konštatuje, že konanie sa
začalo na základe podania A. A. B. zo dňa 04.12.2016, ktorého obsahom bola žaloba o určenie dôvody

vydedenia u žalobcu neexistujú. Konanie bolo zastavené uznesením sp. zn. 6C/13/2017-24 zo dňa
29.05.2017 z dôvodu prekážky konania, a to už skôr začatého. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.01.2018.

29. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/314/2016 súd konštatuje, že konanie sa

začalo na návrh A. A. B., ktorého obsahom bola žaloba o určenie, že závet a listina o vydedení žalobcu
sú neplatné. Konanie bolo zastavené rozhodnutím sp. zn. 2C/314/2016-92 zo dňa 20.04.2017 z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2017.

30. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu strany sporu doručili súdu rôzne podania, obsahom

ktorého boli ich vyjadrenia a prílohou ktorých boli listinné dôkazy, ktorými svoje tvrdenia v konaní chceli
preukázať.
30.1. Súd nariadil pojednávanie na 13.09.2023, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca
žalobcu prezentoval snahu ukončiť konanie dohodou alebo zmierom, lebo žalobca je tomu naklonený.Zdôraznil, že to navrhol právnemu zástupcovi žalovaných, lebo ak by v tomto konaní mal žalobca úspech
je evidentné, že by bol dedičom v dedičskom konaní, kde by mal dediť po svojej nebohej matke aj on
a keby sa to nejako finančne kompenzovalo sumou, ktorá by ho uspokojila, bol by ochotný konanie

uzatvoriť.Protistranazatiaľosume,ktorúbypožadovalvedomostinemá,lebokonkrétnusumuneuviedli.
30.2. Právny zástupca žalovaných o tejto ponuke vedomosti mal, prerokoval to so svojimi klientmi, oni
však túto ponuku odmietli tvrdiac, že rešpektujú vôľu ich matky, ktorá žalobcu vydedila. Zdôraznil, že
žalovaní sa nestotožňujú s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a sú toho názoru, že závery,
ktoré urobil odvolací súd, nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Doteraz vykonané a vyhodnotené

dôkazy vo vzájomných súvislostiach dávajú podklad k tomu, aby bolo možné vysloviť právny záver, že
dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka sú dané.

31. V konaní súd opätovne vypočul žalovaného v 4. rade, ktorý zaujal stanovisko ku všetkým
skutočnostiam, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podaniach
doručeným súdu. Zdôraznil, že pokiaľ sa ich matka bez ich vedomia rozhodla žalobcu vydediť, tak

podľa jeho názoru a usúdenia súrodencov na to mala dôvod. Stará matka zomrela v roku 1996. Podľa
žalovaného v 4. rade problémy medzi žalobcom a ich matkou nastali smrťou starej mamy, lebo matka
zistila, že dom v ktorom bývala stará matka darovala za svojho života žalobcovi. Tvrdil, že kým žila
stará matka žalobca aj so svojou rodinou chodieval na návštevu do Stredy nad Bodrogom, navštevoval
matku, síce nie často ale chodieval na návštevy a vzťahy medzi nimi boli dobré. Problém nastal po

smrti starého otca, ktorý zomrel v roku 2001, lebo od roku 1998 žil v Strede nad Bodrogom a starala sa
o neho matka. Po smrti starého otca matka trvala na tom, aby bol pochovaný spolu so starou matkou,
a to aj napriek tomu, že sa počas života rozviedli. Od matky vedel, že žalobca s tým nesúhlasí a urobil
všetko preto, aby sa tak nestalo. Matka sa s tým nevedela vyrovnať. Z jeho výpovede vyplynulo, že
smrť starého otca žalobcovi neoznamoval ale bol presvedčený, že sa o tom dozvedel od obyvateľov

v Obci L., resp. poznajúc svoju matku predpokladal, že matka synovi smrť starého otca oznámila. O tom,
že matka žalobcu vydedila sa dozvedel až po jej smrti a to tak, že našiel ústrižok o zaplatení poplatku
unotáraavtedysazačalinformovaťusúrodencovčotoznamená.Robiliporiadokvjejosobnýchveciach
a tento dôkaz našiel medzi písomnosťami. Následným šetrením sa dopátral, že matka k takémuto kroku
pristúpila. Tvrdil, že ak by o jej úmysle v tom čase vedomosti mal, matku by od toho odhováral a navrhol

by jej iné riešenie.
31.1. Zdôraznil, že po otcovej smrti bývala ich matka u sestry v Topoľčanoch. Bolo to od roku 2008, keď
jej zdravotný stav si už vyžadoval starostlivosť a bývala tam až do svojej smrti, teda do roku 2012. Matku
navštevoval podľa možností ale starala sa o ňu ich sestra. Kým žili obaja rodičia často ich navštevoval.
Po otcovej smrti tieto návštevy boli zriedkavejšie, lebo matka už bývala v Topoľčanoch.

31.2. Žalovaný mal vedomosti o tom, že ich matka sa trápila kvôli narušeným vzťahom medzi ňou
a žalobcom. Hlavne od listu z roku 1983, ktorý jej žalobca napísal, lebo obsah tohto listu ju veľmi ranil.
Napriek tomu sa snažila prekonať to a robila všetko preto, aby rodinu udržala pokope. Z počutia od svojej
matky vedel, že v roku XXXX zomrel biologický otec žalobcu. Túto skutočnosť matka oznámila celej
rodine aj jeho nebohému otcovi. Nemal však vedomosti o matkinom úsilí získať majetok po biologickom

otcovi žalobcu. Bolo by to aj nemožné a absurdné, keďže konanie sa viedlo 10 rokov a skončilo v r.
2018. kedy ona už nežila. Nemal konkrétne vedomosti ani o tom, aké boli spory medzi žalobcom a jeho
matkou týkajúce sa tohto majetku a nevedel ani o matkiných požiadavkách voči žalobcovi týkajúcich sa
majetku po otcovi. Podľa názoru žalovaného v 4. rade vzťahy v rodine sa narušili po smrti starej matky,
keď matka zistila, že majetok stará matka počas života prepísala na žalobcu. Starý otec daroval svoj

byt jeho matke z vďaky za to, že sa o neho v starobe postarala, ale žalovaný nevedel o tom ako matka
naložila s peniazmi získanými predajom tejto nehnuteľnosti a nevedel, či z týchto peňazí dostali jej deti,
resp. žalobca akúkoľvek sumu. Tvrdil, že jemu matka z týchto peňazí nedala nič. Nemal vedomosti ani
o tom, že by žalobca potom ako získal do daru rodinný dom po starej matke, vyplácal nebohú tetu R.
a starého otca S. B., lebo to nikdy v rodine nikto nespomínal.

31.3. Žalovaný v 4. rade uvádzal, že od narodenia býval žalobca spolu s matkou a s jeho otcom
v Matejovciach u starých rodičov. Potom tam ostal bývať so starými rodičmi sám a matka so svojim
manželom sa odsťahovala do Šváboviec. Vie to iba z počutia, lebo v tom čase ešte nebol na svete.
Tvrdil však, že od roku 1998 žalobca s matkou neudržiaval žiadne vzťahy a od roku 1999 ich vzťahy boli
absolútne na bode mrazu. Vôbec sa o matku nezaujímal, ani ju nenavštevoval. Dovtedy však podľa neho

bolo všetko v poriadku. Žalobca sa zaujímal o rodinu, navštevoval rodičov. Bolo vidieť, že má záujem
o udržanie rodinných vzťahov. Zúčastnil sa aj rodinných osláv, preto nadobudol pocit, že vzťahy medzi
žalobcom a matkou sú usporiadané.32. Žalobca na tomto pojednávaní do zápisnice zopakoval skutočnosti, ktoré vo svojich podaniach
niekoľkokrát uviedol a nad rámec všetkého uviedol v súvislosti s listom z roku 1983, na ktorý sústavne
žalovaní poukazujú, že E. F. bola za jeho bývalou manželkou na pracovisku a očierňovala ho pred ňou..

Po návrate domov mal kvôli tomu s manželkou nepríjemný výstup. V silnom rozrušení napísal list, v
ktorom sa na jej adresu vyjadroval aj neslušne, ale bolo to len v návale zlosti.
32.1. V súvislosti so smrťou starého otca poznamenal, že ho mal veľmi rád. Od narodenia ho vychovávali
starí rodičia v Matejovciach. Starý otec na Okresnom súde v Poprade potvrdil, že bol vo výchovnej
starostlivostistarejmatkyastaréhootcapraktickyodnarodenia,preto súhlasilstým,abyhoimsúdzveril

do výchovy a starostlivosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. P/106/70, z ktorého
vyplýva, že od narodenia sa o neho starali starí rodičia.
32.2. Zdôraznil, že rodinný dom v Matejovciach nikdy neopustil. V R. S. mali trvalý pobyt E. F. a A. F.
a žili s nimi ich deti A., D. a E..
32.3.PredložilsprávuObecnéhoúraduŠvábovcezodňa06.07.2003,zktorejtietoskutočnostivyplývajú.
Predložil súdu správu Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.08.2003, z ktorej vyplýva, kde boli v priebehu

služby bývalého príslušníka ZNB A. F. ubytovaný a kde býval spolu so svojou manželkou a rodinou.
Z tohto prehľadu vyplýva, že jeho matka E. F. B. so svojim manželom počas jeho výkonu služby policajta
bývala od roku 1997 na rôznych miestach, čím vyvrátil tvrdenie žalovaných, že do nástupu na základnú
školubývalspolusrodičmi,čosavšaknezakladánapravde.ZároveňpredložilsprávuzoZákladnejškoly
s materskou školou vo Švábovciach zo dňa 04.08.2023, z ktorej vyplýva, že v Obci S. sa nachádza plne

organizovaná Základná škola s materskou školou s ročníkmi 1. až 9., ktorá bola otvorená až 01.09.1957.
32.4. Zdôraznil, že sa o svojho starého otca, kým býval v Poprade, staral. Kupoval mu za vlastné peniaze
všetko čo potreboval. Rodina mu však nedala vedieť, že zomrel, preto sa nemohol zúčastniť ani jeho
pohrebu. Tým pádom nemohol ovplyvniť ani to, kde bude starý otec pochovaný. Tvrdenia žalovaných
v tomto smere sú preto nepravdivé.

32.5. Vyvrátil tvrdenia žalovaných o tom, že bol chamtivý, že všetko zdedil po svojej tete a starých
rodičoch iba sám. V súvislosti s majetkom starého otca predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že tento
majetok získala E. F., ktorá tam zo začiatku vystupovala ako nájomca bytu, a to od 17.12.1990 a do
14.01.1998 ako vlastníčka bytu, keď získala tento byt. Vtedy mal starý otec 83 rokov. Zdôraznil, že jeho
matka 14.02.2002 predala družstevný byt po starom otcovi v Poprade za 113.000,- Sk. Predpokladal,

že túto sumu rozdelil medzi žalovanými, ktorým takto mohla pripadnúť suma 22.600,- Sk. On z týchto
peňazí nič nedostal. Starý otec bol v tom čase chorý a bezbranný človek. Keď ho navštevoval v Poprade
stále mu hovoril, že za ním chodievajú žalovaní, ktorým dal po 10.000,- Sk. Takisto aj svojej dcére E. F..
Žalobca však tvrdil, že on od starého otca nikdy žiadne peniaze nezískal. V minulosti mu núkal 40.000,-
Sk, a to v čase, keď sa montovalo ústredné kúrenie v dome v Matejovciach ale od starého otca žiadne

peniaze nezobral, platil to sám. Ďalší pozemok v Poprade získala podvodom E. F. za pomoci notára
JUDr. Halásza z Kráľovského Chlmca, ktorý urobil notársku zápisnicu, z ktorej vyplynulo, že jej rodičia
dňa 28.05.1990 ústne darovali pozemky, pričom podľa žalobcu to nikdy nebola pravda. E. F. v ten deň
bola v práci na pracovisku v Agroareáli Streda nad Bodrogom, preto nemohla v rovnakom čase byť aj
u notára, ktorý vydal osvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva E. F.. V tento deň preto nemohlo

dôjsť k žiadnemu darovaniu. Tvrdil, že stará matka by E. F. nikdy nič nedarovala, pretože mala rada
iba jeho. E. F. však počkala, kým zomrela jej jediná sestra, aby mohla získať tento majetok sama pre
seba. Pozemky po starom otcovi a po starej matke predala 30.03.2004 za 354.050,- Sk. Pre každého
zo žalovaných tak vychádza suma 70.810,- Sk. Z toho teda vyplýva, že on nezískal žiaden majetok po
starých rodičoch ani po svojej tete, napriek tomu ho žalovaní označovali za chamtivca.

32.6. Opakovane poukazoval na to, že E. F. mu za života neplatila výživné. Dopustila sa tým voči
nemu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť súdom určená
nebola, bolo jej povinnosťou prispievať na jeho výživu, lebo to vyplývalo zo zákona o rodine.
32.7. Žalovaní tvrdili, že ho rodičia finančne aj morálne podporovali čo dôrazne odmietal. Tvrdil, že ho
matka nikdy nepodporovala, nikdy mu nekúpila žiadnu hračku a nedostal od nej žiaden dar. On jej však

prispel na dar k jej 50. narodeninám vo výške 500,- Sk na kúpu zlatej retiazky. Nemorálne konanie
rodičov žalovaných podľa žalobcu spočívalo aj v tom, že neoprávnene poberali rodinné prídavky, ktoré
patrili jemu a starým rodičom, lebo títo ho vychovávali. Tieto neoprávnené rodinné prídavky poberali až
do 30.11.1967. Použili to na potreby svojej vlastnej rodiny. Neuvedomili si, že žili na jeho úkor.
32.8. Zdôraznil, že v Tatranskej Lomnici žil E. M., ktorý bol vo veľmi dobrom vzťahu s jeho starým otcom.

Vedel aj o tom, že on je synom A. L.. E. M. informoval starého otca o nepriaznivom zdravotnom stave
jeho biologického otca A. L., ktorý bol vtedy už v penzióne. Starý otec túto informáciu posunul svojej
dcére E. F. vediac, že jeho biologický otec má majetky a nechcel, aby tieto majetky získala otcova rodina.
Tvrdil, že jeho matka E. F. ho bola navštíviť v penzióne o čom ho sama informovala. Povedala mu, žeak je taký bohatý, nech jej daruje chatu vo Vysokých Tatrách. Pán L. to však odmietol. Žalobca tvrdil,
že mu matka oznámila, že sa s manželom v tichosti dohodli na tom, že sa rozvedú a ona sa vydá za A.
L., aby takto získala jeho majetky. Až do tohto času boli málo v kontakte. Akonáhle sa však dozvedela

o otcovom zdravotnom stave začala ho intenzívnejšie vyhľadávať, telefonovať, naliehať na neho, aby
sa s ňou delil o otcov majetok, aby dal obrazy svojim bratom, aby jej daroval chatu v Tatrách, lebo tam
chce chodiť so svojimi vnúčatami. On to všetko dôrazne odmietal tvrdiac, že zatiaľ žiaden majetok po
otcovi nezískal. Vtedy mu matka oznámila, že telefonicky kontaktovala švagra jeho biologického otca,
pretože vedela o existujúcich súdnych konaniach, ktoré žalobca viedol s rodinou jeho otca a ponúkla sa

tejto osobe, že pôjde svedčiť proti svojmu synovi, len aby mu poškodila. Pri týchto hádkach mu matka
do telefónu oznámila, že ho už nikdy nechce vidieť a buchla s telefónom. Od toho momentu sa viacej
nekontaktovali a nevyhľadávali. Žalobca bol presvedčený, že dôvodom jeho vydedenia E. F. bolo to, že
sa s ňou odmietol deliť o majetok po biologickom otcovi.
32.9. Predložil súdu čestné prehlásenie D. C., v ktorom sú uvedené skutočnosti potvrdzujúce jeho
tvrdenia. Ide o čestné vyhlásenie z 10.06.2020. Poukázal aj na to, že jeho tvrdenia potvrdil aj svedok

B., ktorý pri svedeckej výpovedi vypovedal o spore medzi ním a matkou E. F. ohľadom akejsi chaty
v Tatrách. Ide o tú chatu, o ktorej sám hovoril. Zdôraznil, že žalovaní získali niekoľko miliónový majetok
a jeho E. F. okrádala o to, čo mu malo patriť. Hovoril to v súvislosti s tým, že jeho biologická matka nemala
žiadne morálne právo vydediť ho po tom ako mu celý život robila zle, neplatila mu výživné, neoprávnene
poberala výživné od jeho biologického otca, neodovzdávala rodinné prídavky starým rodičom viac ako

10 rokov a kvôli tomu vznikali medzi starými rodičmi a tetou a jej biologickou matkou zvady.
32.10. V súvislosti s darovaným rodinným domom v Matejovciach uviedol, že v júli 1990 stará matka mu
darovala tento rodinný dom ale keď ho získala po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s bývalým
manželom, musela vyplatiť z tohto domu bývalého manžela, jeho starého otca a na tento účel jej on dal
peniaze. Išlo o sumu 74.350,- Sk. Z tejto sumy polovicu dostal starý otec a druhú polovicu obdŕžala teda

L. R., preto ak tvrdil, že za darovaný dom zaplatil, mal na mysli tieto skutočnosti.
32.11. Zdôraznil, že nikdy pred nikým sa nevyjadril tak, že E. F. zomrela pri pôrode, bol to len výmysel
žalovaných, ktorý sa nezakladá na pravde. Opakovane prehlásil, že od decembra 1999 až do smrti
svojej matky s ňou nekomunikoval, neurobil žiaden podnet na obnovenie vzťahov medzi nimi, pretože
ho matka odmietala, tvrdila že ho už nikdy viac nechce vidieť. On očakával po tom všetkom, že ona urobí

prvý krok, že sa mu ospravedlní za to všetko čo urobila. Nedošlo k tomu, preto už nikdy viacej medzi
sebou nekomunikovali a nevyhľadávali sa. Bolo to však zavinením E. F., ktorá tento stav vyvolala.

33. Žalovaní po oboznámení sa so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci, podaním
zo dňa 25.04.2023 oznámili súdu nasledovne skutočnosti: Boli toho názoru, že už z vykonaného

dokazovania, ktoré prebehlo v tomto konaní bolo preukázané, že žalobca sa správal ku svojej matke
takým spôsobom, že to vykazovalo znaky trvalého nezáujmu syna o matku, a to už v období rokov 1997
a 1998, ktorá skutočnosť bola preukázaná samotným žalobcom, keď tvrdil, že E. F. navštevoval len do
roku 1998 a od roku 1999 neudržiaval kontakt so svojou matkou. Trvalý nezáujem žalobcu o matku
pretrvával permanentne bez prerušenia a závažná nezhoda vznikla medzi nimi zo strany E. F. po smrti

matky L. B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX lebo E. F. očakávala, že dedičské konanie po matke, ktorá bola
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. L. ako rodinný dom, č. s. XXXX na parc. č. 752,
pozemok parc. č. 752 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, pozemok parc. č. 753 - záhrada
o výmere 173 m2. Neskôr sa však dozvedela, že žalobca prehovoril starú matku L. B., ktorá bez toho,
aby to oznámila svojim dcéram, nehnuteľnosti v celosti darovala žalobcovi na základe darovacej zmluvy

RI1467/1990,čovyplývaajzlistuvlastníctva.PoručiteľkaE.F.bolapobúranátým,žezajejchrbtom,bez
akéhokoľvek oznámenia, žalobca dal prepísať na seba tieto nehnuteľnosti, ktoré mala dediť po svojej
matke spolu so svojou sestrou L. R.. Poručiteľku to zranilo, že žalobca takto prepísal na seba majetok,
nič jej neoznámil a túto skutočnosť zistila E. F. až v r. 1997, keď nedošlo k dedeniu v rámci dedičského
konaniaposvojejmatke.Kzávažnýmnezhodámpodľažalovanýchdošlomedziporučiteľkouažalobcom

aj v r. 2001, lebo otec matky S. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX v Strede nad Bodrogom, podľa rozhodnutia
a vôle rodiny mal byť pochovaný k manželke L. B. v Obci Matejove. Bez súhlasu E. F. však žalobca
zasiahol do tohto a nariadil, aby hrob vykopali na inom mieste, lebo podľa tvrdenia žalobcu S. B. si
nezaslúžil byť pochovaný pri svojej manželke, ktorú zanechal a mal milenky. E. F. sa hlboko dotklo takéto
konanie žalobcu, lebo prekazil vôľu rodiny, aby rodičia boli pochovaní vedľa seba a napriek tomu, že E.

F. zabezpečovala pohreb a hrobové miesto pre S. B., ktoré malo byť vedľa manželky, bol pochovaný
na inom mieste. Predložili súdu písomný materiál z miesta pochovania na cintoríne v Obci Matejovce,
kde je uvedené, že S. B. bol pochovaný na miestnom cintoríne Matejovce dňa 15.06.2021 v hrobovom
mieste č. 586 a jeho manželka L. B. dňa 24.12.1996 v hrobovom mieste č. 3. Sestra poručiteľky E. F.p. L. R. bola pochovaná na cintoríne v Matejovciach dňa 24.09.2003 v hrobovom mieste č. 587. Aj to
preukazuje vôľu rodiny, aby nebožtíci z rodiny boli pochovaní vedľa seba, ale žalobca to úmyselne zmaril
napriek tomu, že E. F. chcela pochovať otca vedľa matky. Jednalo sa o veľmi hlboký zásah do duševnej

sféry poručiteľky a aj tieto skutočnosti prispeli k tomu, že poručiteľka vydedila žalobcu.
33.1. Správanie sa žalobcu treba vidieť v kontext, a to prejavením hnevu až nenávisti v reťazci rokov
počínajúcich od toho času, keď žalobca napísal manželovi poručiteľky A. F. list zo dňa 24.09.1983
kde ju vulgárne urážal, keď písal, že „má riadne svinskú manželku“, ďalej v liste ju označil za „sviňu“
a zároveň písal, že „nikdy viac Vašu ženu nepoznám, nie je mi ničím ani nikdy mi ničím nebola“, ktoré

sa zaryli do jej pamäti aj do duše a toto neodpustila žalobcovi počas celého života. Nenávistný postoj
žalobcu prezentovaný aj v tomto liste bol jedným z dôvodov vydedenia. Zdôraznili, že nenávistný postoj
žalobcu voči matke je permanentný a neprerušený a je potvrdený konaniami žalobcu v období pred
zriadenímlistinyovydedeníajkonanímžalobcupotomtoobdobí,keďpodával sťažnostinasvojumatku.
Domáhal sa toho, aby bola potrestaná, osočoval ju, že kradla a neprípustným spôsobom rozoberal aj
osobný intímny život, so zámerom ju vykresliť ako nemravnú osobu. Poukázali na to, že E. F. ťažko

znášala aj to, že žalobca odstránil kvety z hrobov príbuzných na cintoríne v Matejovciach a hádzal
ich do kontajnera, preto vyhľadala nadriadeného na pracovisku A. K., aby sa pokúsila zmeniť postoj
žalobcu voči nej. Ťažko prežívala nenávistný postoj žalobcu, trápila sa, bola z toho nešťastná a hľadala
riešenia ako zmeniť jeho postoj, ktorý vo svojom správaní naďalej pokračoval. Nevedela sa zmieriť ani
s tým, že ju neuznával za matku, zatajoval jej existenciu a udával, že matka mu pri pôrode zomrela.

Tvrdili, že E. F. žalobcu neodmietala, snažila sa, aby sa zmenil jeho nenávistný postoj k nej a to aj
tým, že sa mu zúčastnila na jeho stužkovej slávnosti na Gymnáziu v Kežmarku. Spolu s manželom
mu pomáhali riešiť problém neprijatia na Právnickú fakultu v Košiciach, kde bol prijatý až v odvolacom
konaní, kde rodičia boli nápomocní a nakoniec žalobca bol prijatý po účinnej pomoci vysokopostavených
politických činiteľov, ktorí býval v Strede nad Bodrogom. Rodičia sa zúčastnili aj promócií žalobcu v r.

1980. Predložili súdu fotografie, na ktorých boli zachytené udalosti rodiny ako napr. pohreb brata D. v
Janíku, ktorý zomrel v r. 1973, kde bola prítomná stará matka L. B., L. R., poručiteľka, žalovaní v 1. až 4.
rade, otec žalovaných aj žalobca. Na fotografii z r. 1995 až 1996 je zabíjačka v Strede nad Bodrogom,
kde zľava je syn žalovaného v 4. rade, otec a dcéra žalobcu. Na ďalšej fotke žalobca je na svadbe
dcéry žalovaného v 1. rade Katky v r. 2011 v Pezinku. Žalobca bol aj na svadbe syna A. u žalovaného

na Šírave. Ďalšia fotka je z päťdesiatych narodenín žalobcu v Košiciach v r. 2012, kde je žalobca so
žalovaným v 2. rade. Žalovaní zdôraznili, že sa všemožne snažili udržať vzťah so žalobcom ale on sa
nechcel začleniť do rodiny, vyhýbal sa im. O negatívnom postoji žalobcu k matke svedčí aj to, že krátko
pred smrťou v nemocnici v Topoľčanoch ju neprišiel navštíviť hoci mu súrodenci oznámili, že matka
zomiera. Zdôraznili, že žalobca už od r. 1998 až 1999 nejavil záujem o matku. Prestal s ňou komunikovať

a naďalej jej ubližoval spôsobom prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.

34. Z LV č. XX, k. ú. L. zo dňa 25.04.2023 (č.l. 1263) súd konštatuje, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností – parc. č. 752 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 129 m2, parc. č. 753 – záhrada
o výmere 173 m2, dom č. s. 1456 na parc. č. 752 titulom Darovacej zmluvy RI 1467/1990.

35. Z Darovacej zmluvy spísanej medzi darcom L. B. a obdarovaným A. A. B. zo dňa 06.07.1990 súd
konštatuje, že na základe nej darkyňa darovala obdarovanému nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX k.
ú. L., a to rodinný dom č. s. XXXX spolu s vedľajšími stavbami a vonkajšími úpravami v celosti do jeho
výlučného vlastníctva. Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Poprade pod RI 1467/90 dňa

11.07.1990.

36. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Igorom Čabrom, notárom so sídlom v Poprade
sp. zn. 13D/143/2003, Dnot 229/03 zo dňa 27.01.2004 súd konštatuje, že na základe neho bolo
vydané Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke L. R., O. B., zomr. XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej

majetok zdedil dedič zo zákona v 2. skupine manžel A. R.. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa
12.02.2004.

37. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. P106/70 zo dňa 02.10.1970 súd konštatuje, že
v opatrovanskej veci mal. A. B., bytom u starého otca S. B., proti A. I. L. o zmenu výchovného prostredia

a zvýšenia výživného súd rozhodol tak, že maloletého A. B. zveril do výchovnej starostlivosti starých
rodičov S. B. a L. B., ktorí sú povinní starať sa o výchovu a výživu dieťaťa a opatrovať ho, spravovať
jeho majetok, viesť konania dieťaťa tak, aby z neho bol platný občan spoločnosti. Otcovi A. I. L. uložil
vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- Kčs, ktorý je povinný platiť podľa rozsudku Okresného súduv Poprade, č.k. C476/57 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 1C12Co 216/60 zo
dňa 01.09.1970. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že na ústnom pojednávaní starý otec dieťaťa
uviedol, že otec dieťaťa prispieva na výživu dieťaťa sumou 300,- Kčs mesačne a nie sumou 350,- Kčs

ako je to uvedené v návrhu. Ďalej uviedol, že maloletý je vo výchovnej starostlivosti jeho a jeho manželky
prakticky od narodenia a súhlasí s tým, aby bol aj súdom maloletý do jeho výchovy aj starostlivosti
zverený.

38. Z čestného vyhlásenia I. O. (č.l. 1369) zo dňa 15.06.2020 súd konštatuje, že táto osoba prehlásila,

že poznala L. B., starú matku žalobcu, tetu L. B. aj starého otca A. B.. Kamarátili sa s A. a navštevovali
sa, ale jeho druhú dcéru p. B. táto osoba nepoznala. Prehlásil, že A. bol od malička vychovávaný starou
mamou a až do konca svojho života žila v Matejovciach, kde bola dochovaná svojou dcérou L. a jej
vnukom A..

39. Z čestného vyhlásenia O. C. zo dňa 12.06.2020 (č.l. 1372) súd konštatuje, že táto osoba prehlásila,

že L. B., starú matku žalobcu a tetu L. B. ako aj žalobcu poznala. Poznala aj S. B.. Kamarátila sa s L.,
navštevovali sa, a to až do jej smrti. Od p. B. L. vedela, že od narodenia sa starali o A. B., ktorý žil
s nimi v Matejovciach. E. sa o svojho syna A. nikdy nestarala, nikdy mu nekúpila žiaden darček. Ida za
slobodna behala za frajermi a o syna sa nestarala. L. a p. B. jej povedali, že E. nikdy synovi neplatila
výživné, neoprávnene poberala jeho rodinné prídavky. Uviedla, že L. B. dochovala L. a jej vnuk A.. D.

B. žila do konca života v Matejovciach, nikdy sa o ňu nestarala jej druhá dcéra E.. Kým starí rodičia žili
spolu o vnuka sa staral aj starý otec B..

40. Z čestného vyhlásenia T. S. zo dňa 16.06.2020 (č.l. 1375) vyplýva, že takisto poznal S. B. a jeho
manželku L. a ich 2 dcéry L. a E.. Býval v tom čase ešte v Matejovciach neďaleko nich. Poznal aj

A. B., syna Idy. O A. sa starali od narodenia jeho starí rodičia a teta L.. Ida sa vydala, odišla preč
z rodičovského domu, ale jej syn A. ostal u starých rodičov. Starú mamu L. B. dochovala jej dcéra L.
a vnuk A. v Matejovciach. Ida sa o svojho syna nestarala.

41. Z potvrdenia OSBD Poprad zo dňa 26.11.2018 (č.l. 1403) súd konštatuje, že na základe žiadosti

žalobcu OSBD Poprad oznamuje v súvislosti s členstvo jednoizbového bytu č. 10 v bytovom dome
Srdiečko, na Ul. Okružnej 772/66 v Poprade, ktorého vlastníkom bola nebohá E. F. do 28.02.2002, že ju
evidujú v systéme ako užívateľa bytu od 17.12.1990 ako nájomcu a od 14.01.1998 ako vlastníka bytu.

42. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 23.09.1997 (č.l. 1406) súd konštatuje,

že člen družstva E. F., O. B. ako nadobúdateľ a OSBD Poprad ako predávajúci uzavreli zmluvu, na
základe ktorej E. F. nadobudla vlastníctvo bytu č. 10 na 3. poschodí bytového domu, č. s. 772 na Ul.
Okružnej v Poprade a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/1000 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytu uvedeného v článku 3. Nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. D.. Byt
pozostáva z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva.

43. Zo správy Obce Streda nad Bodrogom zo dňa 20.02.2019 (č.l. 1409) súd konštatuje, že obec
oznámila žalobcovi na základe jeho žiadosti, že jeho matka E. F., O. B. bola v Obci Streda nad Bodrogom
prihlásená k trvalému pobytu na ulici U. XXX/XX od 05.09.1974 do 31.05.2012.

44. Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Kráľovskom Chlmci notárom JUDr. Pavlom
Halászom N48/2004, NCRnz 6111/2004 dňa 26.01.2004 súd konštatuje, že bolo vydané osvedčenie
o prehlásení účastníkov o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63
z.č. 397/2000 Z.z. v prospech účastníčky E. F., O. B., ktorá uviedla, že na základe darovacej zmluvy zo
dňa 28.05.1990 nadobudla od svojich rodičov S. B., zomr. XX.XX.XXXX a nebohej L. B., O. J., zomr.

XX.XX.XXXX nehnuteľnosti zapísané v k. ú. L. na LV č. XXX ako parc. č. 2593 – orná pôda vo výmere
1475 m2 pod B3, B4 v podiele 2/4-in. Ďalej na LV č. XXXX parc. č. 2592 – orná pôda vo výmere 1662
m2, parc. č. 2594 – orná pôda vo výmere 1141 m2 pod B1, B2 v celosti. Súčasťou tejto notárskej
zápisnice bolo čestné prehlásenie E. F., že nemá žiadnych súrodencov, prehlásenie zo dňa 23.01.2004,
podpis overený na matrike Obce Streda nad Bodrogom, ako aj vyjadrenie k vzniku vlastníckeho práva

vydržaním od Mesta Poprad zo dňa 14.01.2024, z ktorého vyplýva, že Mesto Poprad nemá výhradu
k vzniku vlastníckeho práva v prospech E. F., O. B. k nehnuteľnostiam v k.ú. L. ako parc. č. 2593 – orná
pôda vo výmere 1475 m2 v podiele 1/4 po nebohom S. B. a podiel 1/4 po nebohej L. B., O. J. zapísaný
na LV č. XXX, k. ú. D. a k parc. č. 2592 orná pôda vo výmere 1662 m2 a parc. č. 2594 – orná pôda vovýmere 1141 m2, u oboch parciel podiel 1/2 po nebohom S. B. a podiel 1/2 po nebohej L. B. zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. D..

45. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou E. F., zastúpenou E. L. D. a kupujúcim Baum s.r.o.
Batizovce zo dňa 30.03.2004 súd konštatuje, že predávajúca E. F. ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
zapísaných v k. ú. L. na LV č. XXXX a na LV č. XXX ich predáva kupujúcemu za kúpnu cenu stanovenú
v článku 3 kúpnej zmluvy na 354.050,- Sk. Vklad v katastri nehnuteľností bol Správou katastra Poprad
povolený pod V1167/2004 dňa 08.04.2004.

46. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2002 súd konštatuje, že ju uzatvorili predávajúca E. F. a kupujúci A.
D.. Predmetom zmluvy je prevod vlastníctva jednoizbového bytu č. 10 na 3. poschodí bytového domu
Srdiečko, č. s. 772 na Ul. Okružnej v Poprade so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 12/1017 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zapísaného na LV č. XXXX za kúpnu
cenu 113.000,- Sk. Podpis predávajúcej bol overený na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča

14.02.2002. Vklad v katastri nehnuteľností bol Správou katastra v Poprade povolený pod V748/2002
dňa 16.06.2002.

47. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Danou Fričovou 1D/220/2008, Dnot 95/2008
zo dňa 16.10.2008 po poručiteľovi A. F., zomr. XX.XX.XXXX súd konštatuje, že na základe osvedčenia

o dedičstve v dedičskom konaní po poručiteľovi došlo k určeniu všeobecnej ceny majetku poručiteľa
na 1.100.509,- Sk. Výška dlhov poručiteľa bola určená na 432.500,- Sk ako pohľadávka pozostalej
manželky E. F., O. B. voči dedičom z titulu vyporiadania BSM a čistá hodnota dedičstva bola určená na
668.009,- Sk. Dedičia uzatvorili dohodu, v rámci ktorej deti poručiteľa nadobudli špecifikovaný majetok
v tomto osvedčení s tým, že pozostalá manželka po manželovi nič nededila. Toto osvedčenie o dedičstve

nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2008.

48. Súd konštatuje, že súčasťou súdneho spisu je aj zdravotná dokumentácia poručiteľky E. F., lekárske
správy, prepúšťacie správy a potvrdenia o tom, kedy bola v nemocničnom ošetrení a nachádzajú sa na
č.l. 1455 až 1496.

49. Z potvrdenia Obce Švábovce zo dňa 06.07.2023 (č.l. 1500) súd konštatuje, že na základe žiadosti
žalobcu ohľadom informácie o pobyte jeho matky E. F., O. B. s manželom A. F. a ich deťmi uvádza
obec, že nevie určiť, či ide o matku E. F. ale v knihe evidencie obyvateľov sú zaznamenané osoby A.
F. s manželkou T. F., nar. XX.XX.XXXX a deti A., D. a E.. V R. S. mali trvalý pobyt a odsťahovali sa do

Obce Štrbské Pleso. Z evidencie nie je zrejmé dokedy bývali v Obci S., nakoľko ešte v tom čase neboli
vedené osobné karty obyvateľov.

50. Z rodného listu žalobcu (č.l. 1523) súd konštatuje, že za rodičov A. B. sú v rodnom liste uvedení otec
A. I. L., nar. XX.XX.XXXX a matka T. B., nar. XX.XX.XXXX.

51. Z oznámenia Agroreal a.s. Streda nad Bodrogom zo dňa 02.03.2020 (č.l. 1524) súd konštatuje, že na
základe žiadosti žalobcu mu oznamuje, že neb. E. F., O. B. pracovala v Štátnom majetku š.p. Streda nad
Bodrogom od 01.05.1977 ako váharka. Presný dátum ukončenia pracovného pomeru uviesť nevedia.
Pracovala denne od 07:00 hod. do 15:30 hod. V r. 1990 v dňoch 28.05. do 31.05. dovolenku nemala.

52. Zo správy Základnej školy s materskou školou v Švábovciach zo dňa 04.08.2023 (č.l. 1525) súd
konštatuje, že v Obci Švábovce sa nachádza plne organizovaná Základná škola s materskou školou
s ročníkmi 1. a ž 9. Otvorená bola 01.09.1959.

53. Z prehľadu o služobnom zaradení bývalého príslušníka ZNB A. F. vystaveného Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Centrum podpory Košice zo dňa 22.08.2023 (č.l. 1526) súd konštatuje, že na
základe žiadosti žalobcu poskytli informácie ohľadom priebehu služby bývalého príslušníka ZNB A. F.,
nar. XX.XX.XXXX. Z tohto prehľadu vyplýva, že od 04.05.1957 pracoval ako hliadkový príslušník O – VB
Poprad S – VB Košice, od 01.05.1958 ako inšpektor DCDO – VB Poprad, od 01.01.1958 pracoval v OZ

– VB Švábovce, O – VB Poprad. Od 01.02.1963 ako náčelník PO – VB Podspády, O – VB Poprad, od
01.07.1965 ako výkonný príslušník na OOVB Starý Smokovec, O – VB Poprad, od 01.08.1968 výkonný
príslušník na OOVB Čeľovce, okresné oddelenie VB Trebišov, od 01.07.1970 do 31.07.1970 prechodne
premiestnený na POVB Čerhov, od 01.03.1974 výkonný príslušník OOVB Michaľany, OOVB Trebišov,od 01.04.1974 náčelník OOVB Streda nad Bodrogom, OOVB Trebišov. Dňom 30.11.1989 uvoľnený zo
služobného pomeru príslušníka ZNB zo závažných osobných dôvodov na vlastnú žiadosť z dôvodu
splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok.

54. Z podania žalobcu zo dňa 28.09.2023 (č.l. 1531) súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad zo dňa 18.12.1989 sp. zn. 9C/609/1989 došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva starých
rodičov k rodinnému domu v Matejovciach s prísl. a celý majetok prikázal do výlučného vlastníctva starej
matky s tým, že ju zaviazal vyplatiť starému otcovi sumu 37.765,- Sk. Starého otca vyplatil zo svojich

peňazí, o čom predložil súdu 3 ústrižky poštových poukážok, a to z 12.05.1991 o vyplatení sumy 35.765,-
Sk L. B. S. B., zo dňa 06.08.1990 o vyplatení sumy 1.000,- Sk L. B. S. B. a zo dňa 06.07.1990 o vyplatení
sumy 1.000,- Sk L. B. S. B..

55. Žalobca podaním zo dňa 06.10.2023 (č.l. 1546) ozrejmil súdu akým spôsobom vyplatil svoju tetu
L. R. na základe ich ústnej dohody z polovice rodinného domu, ktorý dostal do daru od starej matky L.

B.. Svojej tete L. R. vyplatil za pol rodinného domu spolu 38.000,- Sk, o čom predložil ako dôkaz kópie
peňažných poštových poukazov o vyplatení tejto sumy v splátkach postupne. Dôkaz sa nachádza na
č.l. 1548 až 1551.

56. V súvislosti s listinnými dôkazmi, a to poukážkami, ktoré označuje žalobca ako dôkaz na preukázanie

tej skutočnosti, že L. B. poukázala trikrát finančné prostriedky S. B. žalovaní uviedli, že je to irelevantný
dôkaz pre toto konanie. Žalobca tendenčne tvrdí, že týmito účtenkami má niečo spoločné a na čo
vôbec slúžili. Tento dôkaz absolútne neuniesol, pretože je iba tvrdený bez právnej relevancie a vôbec
neodzrkadľuje, že sú to finančné prostriedky za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ani to, že to
zaplatil žalobca ako to sám tvrdí. Rovnako za neakceptovateľné považujú dôkazy, ktoré preukazujú tú

skutočnosť, že stará matka L. B. z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatila bývalému
manželovi S. B. určitú finančnú čiastku, pretože z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že išlo o peniaze
žalobcu, a teda jeho tvrdenie o tejto skutočnosti nemôže súd považovať za preukázané. Rovnako
nesúhlasne sa vyjadrovali k listinným dôkazom preukazujúcim vyplatenie finančných prostriedkov p. L.
R., nakoľko neexistuje žiaden dôkaz, za akým účelom žalobca tieto peniaze svojej tete poukazoval.

Žalovaní boli toho názoru, že úhrady zo strany žalobcu pre L. R. predstavovali vrátenie pôžičky, ktorá
mu bola poskytnutá L. R. na kúpu nehnuteľnosti a výstavbu rodinného domu v Košiciach, o čom
svedčí LV č. XXXXX, k. ú. G., kde titul nadobudnutia je z r. 1990 a zároveň zápis nehnuteľnosti z r.
2003. Na predmetné nehnuteľnosti pri výstavbe rodinného domu bol poskytnutý aj štátny príspevok
na IBV. Žalovaní popierajú tvrdenie žalobcu, že L. R. vyplatil za pol rodinného domu 38.000,- Sk,

ak nehnuteľnosti dostal darom, tak nemal žiaden právny dôvod vyplácať kohokoľvek až na to, ak by sa
jednalo o zastretý právny úkon a v skutočnosti to nebola darovacia zmluva ale kúpna zmluva z dôvodov
neznámych pre žalovaných. Žalobca nehnuteľnosť nadobudol darovacou zmluvou ako simulovaným
právnym úkonom ak tvrdí, že v skutočnosti vyplatil kúpnu cenu za darované nehnuteľnosti.
56.1. Z obsahu ich podania vyplýva, že napriek nenávisti a nevraživosti, ktorú žalobca prechovával

voči svojej biologickej matke E. F. sa táto počas celého svojho života snažila vzťahy v rodine urovnať,
akceptovať žalobcu a aj keď ju viackrát urazil slovne aj písomne (list z r. 1983 a pod.), snažila sa
mu odpustiť a urobiť všetko preto, aby sa vzťahy medzi nimi normalizovali. Poukazujú aj na ďalšie
neprijateľné správanie žalobcu voči matke, ktorý na ňu útočil aj inými písomnosťami, napr. sťažnosťou
zo dňa 24.10.2003 adresovanou Obecnému úradu v Strede nad Bodrogom.

56.2. Tvrdili, že z vykonaného dokazovania vyplýva a samotnými písomnosťami žalobcu je preukázané,
že s poručiteľkou nekomunikoval od r. 1998, ignoroval ju, prezentoval to, že pre ňu ničím nie je,
hanbil sa za ňu, vulgárne ju urážal v písomnostiach, domáhal sa voči nej začatia trestného konania,
priestupkového konania. Potvrdil, že v rozhodnom čase pred jeho vydedením E. F. považoval za
nepriateľku, ktorú nenávidel, neuznal ju ako matku a takýmto spôsobom správania ju nenávidel v reťazci

niekoľkých rokov permanentne počnúc od r. 1983.
56.3. Podľa žalovaných je diskutabilný názor odvolacieho súdu, ktorý poukazuje na to, že po vulgárnom
liste žalobcu z r. 1983 uplynula dlhá doba do vydedenia žalobcu v r. 2002 a túto skutočnosť vyhodnocuje,
žetonemohlobyťpríčinouvydedeniažalobcu,avšaknadruhejstraneodvolaciemusúdunebránivysloviť
názor, že E. F. žalobcu v čase detstva dala do starostlivosti starých rodičov je takým konaním, ktoré

ospravedlňuje žalobcu, že nejavil záujem o žalobkyňu tak, ako by sa dalo očakávať od dieťaťa voči
matke, preto tento myšlienkový chod je v rozpore so zásadou objektívneho a logického vyhodnotenia
dôkazov, preto vulgárne správanie sa žalobcu nie je možné ospravedlniť poukazujúc na konanie
Idy Stašovej v 60-tich rokoch minulého storočia. Žalovaní opakovane zdôrazňovali, že nie je možnéospravedlniť reakcie žalobcu, jeho správanie sa a vulgárne prejavy voči matke Ide Stašovej, ktorú
nepovažoval za matku a aj v priebehu celého konania tvrdil, že jeho skutočnou matkou je jeho stará
matka. E. F. nezapríčinila to, že žalobca sa k nej takto správal a takúto nenávisť vypestoval v sebe

aj napriek tomu, že jeho matka sa v rámci svojich možností snažila udržiavať kontakt so žalobcom,
žalobca nezmenil svoje postoj, preto nie je možné tvrdiť, že zavinením E. F. došlo k tomu, že žalobca
sa tak nenávistne správal, pričom legitimitu na takéto postoje vyvodzuje z toho, že v 60-tich rokoch
minulého storočia sa E. F. dohodla s rodičmi na výchove žalobcu, pričom je potrebné zohľadniť aj to,
že s manželom, ktorý bol policajtom, sa sťahovali viackrát aj na vzdialenejšie miesta, avšak udržiavala

styk so žalobcom, bola na jeho stužkovej, promóciách, svadbe, volala ho na rodinné akcie.

57. Zo sťažnosti na E. F. zo dňa 24.10.2003 adresovanej Obecnému úradu Obce Streda nad Bodrogom
súd konštatuje, že žalobca opätovne podal na E. F. (svoju matku) sťažnosť a uviedol, že sa s ňou
nestretáva, nekomunikuje s ňou a nechce ju v živote vidieť. Uviedol, že dňa 22.10.2003 bola E. F. v
Košiciach na Krajskom riaditeľstve PZ, kde pracuje žalobca, pričom navštívila jeho nadriadených, pred

ktorými ho očierňovala, zaťažovala ich súkromnými vecami, na čo však nemala dôvod, pretože žalobca s
ňou nekomunikuje a nechce ju vidieť. Žalobca žiadal starostu obce, aby v rámci priestupkového konania
urobil s E. F. poriadok, nakoľko to už nie je prvý prípad, keď žalobcu poškodzovala v práci. V liste
žalobca ďalej uviedol, že sa hanbí za to, že E. F. je jeho biologickou matkou.

58. Z prejednania sťažnosti Obcou Streda nad Bodrogom zo dňa 30.10.2003 súd konštatuje, že E. F.
bola dňa 30.10.2003 predvolaná na obecný úrad, kde k sťažnostiam žalobcu uviedla, že má na to svoj
vlastný názor, ktorý sa líši od názoru žalobcu a chce mať od žalobcu pokoj.

59. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. Pn 4028/03 zo dňa 28.11.2003 súd konštatuje,

že vec začatá na základe oznámenia A. A. B. na E. F. týkajúca sa porušovania zásad občianskeho
spolunažívania, ktorého sa mala dopustiť E. F. tak, že 24.09.2003 v odpoludňajších hodinách pred
kostolom v Matejovciach vykrikovala a urážala A. B. a dňa 22.10.2003 dopoludnia bola za nadriadenými
A. B. na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach s úmyslom poškodiť ho v zamestnaní a následne
obsahom listu z 30.10.2003 adresovaným A. B. toho urážala, bola odovzdaná Okresnému úradu, Odbor

všeobecnej vnútornej správy v Trebišove, na prejednanie priestupku.

60. Z rozhodnutia Obvodného úradu v Trebišove, Odbor všeobecnej vnútornej správy, sp.zn.
2004/0137/3 - priest.Kr zo dňa 31.05.2004 súd konštatuje, že konanie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu,zospáchaniaktoréhobolaobvinenáE.F.natomskutkovomzáklade,žedňa24.09.2003

v popoludňajších hodinách, pred kostolom v Matejovciach mala vykrikovať a urážať svojho syna A.
A. B., dňa 22.10.2003 v dopoludňajších hodinách mala svojim rozhovorom s nadriadeným A. A. K.
na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach poškodiť A. B. v zamestnaní a následne na to anonymným
listom zo dňa 30.10.2003 adresovaným A. B. ho mala urážať, bolo zastavené, nakoľko nebolo
jednoznačne preukázané, že by E. F. svojim konaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie

hrubým správaním.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na výsluchu E. F. uviedla, že dňa 24.09.2003 bola v obci
Matejovce na pohrebe sestry, ktorá si ešte počas života želala byť pochovaná v hrobe ich brata. No
keď ona nariadila robotníkom vykopať na danom mieste hrob, povedali jej, že A. B. im to zakázal.
Pred pohrebom sa stretla aj so synom, ktorému povedala: „Ty sa nehanbíš, s kyticou ideš a miesto si

jej nedal ty A..“ ďalej uviedla, že dňa 22.10.2003 bola za JUDr. Čechom na KR PZ v Košiciach, ktorý
je nadriadeným jej syna a ktorého požiadala ako človeka, aby sa porozprával s jej synom o tom, že
v Matejovciach má pochovaných rodičov a sestru, no nemôže tam chodiť, lebo syn jej kvety z hrobu
vyhadzuje a hádže do kontajnera. K listu odoslaného dňa 30.10.2003 sa vyjadriť nevedela, nakoľko ho
nepísala a nevie kto list mohol napísať. Z výsluchu JUDr. Jozefa Čecha vyplynulo, že je pravdou, že

za ním bola E. F., ktorá mu povedala veľa súkromných vecí, no z jej rozprávania vyplynulo, že nejde o
sťažnosť ani o podnet, svojho syna neosočovala, neočierňovala a neznižovala svojim prejavom vážnosť
svojho syna, v žiadnom prípade svojim konaním E. F. nenarušila česť a vážnosť syna v očiach jeho
nadriadeného, pričom nemal vedomosť o tom, že by bola znížená jeho vážnosť v osobnom živote, či
v mieste trvalého bydliska.

61. Z listu zo dňa 24.09.1983 súd konštatuje, že list napísal žalobca manželovi E. F., pričom v ňom
opisuje to, že E. F. bola za jeho manželkou a spôsobila rozvrat ich manželstva a po troch mesiacoch
manželstva sa bude musieť rozviesť. Uviedol, že špinavo ohovorila aj jeho aj jeho mamu (pozn. súdu:starú mamu žalobcu), že ju nenávidel celý život a že ju v živote nechce už vidieť. Myslel si, že jeho ako
aj jeho mamu ohovorila, že sú skúpi a chamtiví, jeho už ako malého chlapca nenávidela a sa zaňho
hanbila. Ďalej píše, že aj on ju nenávidí a hanbí sa za ňu a za to, že sa rozhodla zničiť mu život nechce

ju žalobca nikdy vidieť. V liste označil E. F. ako „riadne svinská manželka“, „sviňa“, a uviedol, že „Nikdy
viac Vašu ženu nepoznám, nie je mi ničím, ani nikdy mi ničím nebola.“

62. Z fotografií (č.l. 769) predložených žalovanými súd konštatuje, že podľa udania žalovaných na
fotografiách sú strany sporu v detskom veku, aj žalobca je na nich so starými rodičmi aj ich matkou čo

dokazuje, že žalobca vyrastal s nimi, neskôr, keď žil už v Matejovciach ich navštevoval a ich matka sa
aj o neho riadne starala. Žalobca nespoznal seba na týchto fotografiách.

63. Z listu bez datovania, podpísaného E. F. (č.l. 776) súd konštatuje, že v ňom Ida Stašová žiada svojich
rodičov, resp. otca o peniaze, nakoľko ona nemá ani na lieky a prosila otca, aby jej zohnal izbu, kde
by sa mohla nasťahovať, nakoľko je strašne zúfalá. S manželom nevychádzala dobre, bil ju a nadával

jej, s ničím nebol spokojný. Z ďalšieho listu (č.l. 895) bez datovania, podpísaného E. F. súd konštatuje,
že bola v kontakte aj so svojou matkou L. B., ktorú navštevovala spolu s deťmi. Z listu (č.l. 891) bez
datovania, podpísaného E. F. súd konštatuje, že bola veľmi zúfalá z toho, že ju manžel už nechcel a že
sa jej s ním žilo ťažko. Manželovi len zavádzala a bola z toho veľmi nešťastná. Zaujímala sa o zdravie
matky a syna ( žalobcu). Z listu (č.l. 899) zo dňa 14.08.1979, podpísaného E. F. súd konštatuje, že písala

rodičom o tom ako ju zbil manžel a mala vykĺbené rameno, že bola práceneschopná a domáce práce
za ňu museli vykonávať syn a dcéra. Z listu bez datovania, podpísaného E. F. (č.l. 903) súd konštatuje,
že E. F. žiadala matku, aby jej zohnala bývanie, nakoľko už nevedela vydržať pod jednou strechou s
manželom, ktorý jej zobral vkladnú knižku a vydržiaval milenku.

64. Žalobca navrhol vypočuť svedkov, ktorí boli v pokročilom veku a v zlom zdravotnom stave preto
predložil ich čestné vyhlásenia a navrhol vykonať dôkaz ich prečítaním. Išlo o čestné prehlásenia D. C.,
O. C., I. O., a T. S., z ktorých súd zistil nasledovné:
- D. C. v čestnom vyhlásení zo dňa 10.06.2020 uviedol, že pozná žalobcu od roku 1998, pričom žalobcov
biologický otec bol jeho strýkom. Pamätá sa na prípad, keď k nim domov volala E. F. a žiadala jeho

otca B. C., aby išiel svedčiť v jej prospech na súd vo veci jej majetkových nárokov voči biologickému
otcovi žalobcu.
- O. C. v čestnom vyhlásení zo dňa 12.06.2020 uviedla, že sa s B. poznala, navštevovali sa. Z
rozprávania starej matky žalobcu vie, že sa s manželom od narodenia starali o A., pričom naňho
nedostávali ani výživné ani prídavky, tie totiž do istého času dostávala E. F., Tá sa o svojich rodičov

nestarala len naháňala frajerov.
- I. O. v čestnom vyhlásení zo dňa 15.06.2020 uviedol, že sa poznal so starou matkou žalobcu, jeho tetou
L. a aj so žalobcom. Vie, že sa o A. starala stará matka, pričom tá do konca života bola v Matejovciach
a bolo dochovaná dcérou L. a vnukom A..
- T. S. v čestnom vyhlásení zo dňa 16.06.2020 uviedol, že býval neďaleko rodiny B., a preto sa poznal

so starými rodičmi žalobcu ako s jeho matkou E. aj tetou L.. A. vychovávala stará matka a ona sama
bola dochovaná dcérou L. a vnukom A.. Dcéra Ida po tom čo sa vydala, už nežila v Matejovciach a o
matku sa nestarala.

65. 29. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

66. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

67. Podľa § 469a ods. 1 až 3 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby

uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.68. Podľa § 476 ods. 1 a 2 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

69. Podľa § 476d ods. 1 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný
zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

70. Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,

ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

71. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho
potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel.
Vydedenie v zmysle § 469a OZ je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičom dedičské

právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou tohto prejavu vôle
poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 3 OZ). Výpočet dôvodov spôsobilých
na vydedenie je taxatívne vymedzený ustanovením § 469a ods. 1 OZ (porovnaj R50/1985). Vydedenie
má v konečnom dôsledku rovnaké právne účinky ako dedičská nespôsobilosť (§ 469 OZ), t.j. spôsobuje
stratu práva na dedičstvo po poručiteľovi.

72. V prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá má charakter negatívneho závetu.
Môže byť priamo zahrnutá do závetu alebo môže byť spísaná samostatne. Listina o vydedení je
jednostranným právnym úkonom poručiteľa pre prípad jeho smrti, ktorým sa ruší dedičské právo, ktoré
by inak mala vydedená osoba. Ide teda o prejav vôle poručiteľa, že sa určitému potomkovi nemá dostať

jeho neopomenuteľný podiel alebo že sa mu má dostať menej, než predstavuje tento podiel. Vydedenie
sa najčastejšie vykonáva spísaním listiny o vydedení, ktorá môže byť spísaná spolu so závetom v jednej
listine. Prejav vôle o vydedení potomka je v takomto prípade súčasťou závetu alebo môže byť napísaný
v samostatnej listine.

73. Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je a) označenie toho z potomkov, ktorý
má byť vydedení, b) výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s § 469 ods. 1 OZ. Vydedenie
sa môže výlučne týkať iba potomkov poručiteľa, nie ostatných zákonných dedičov, ktorých môže
obísť závetom. Poručiteľ musí v listine o vydedení uviesť svojho potomka, ktorého sa vydedenie
týka. Dôsledky vydedenia môže v listine rozšíriť aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ. listina

o vydedení musí obsahovať niektorý z dôvodov vydedenia uvedených v § 469a ods. 1 OZ a aj popísaním
skutkového stavu, ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke. Dôvod vydedenia
musí objektívne existovať už pri spísaní listiny o vydedení; inak by pre tento dôvod nebola zákonná
opora a išlo by o neplatný právny úkon (§39 OZ).

74. Neplatnosť listiny o vydedení môže dotknutý dedič napadnúť určovacou žalobou podľa § 137 písm.
c) CSP.

74.1 Podľa § 137 písm. c) z.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.( ďalej len „ CSP“) , žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
74.2. Súd konštatuje, že žalobca podal návrh na začatie konania o novoobjavenom majetku po matke
por. E. F., ktoré sa vedie na OS Trebišov pod sp. zn. 9D/311/2016 a je prerušené do právoplatného
skončenia tohto konania. Za danej situácie žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody
jeho vydedenia matkou por. E. F. neexistovali lebo iba tak bude môcť vystupovať v dedičskom konaní

ako jeden zo zákonných dedičov a uplatniť si svoj zákonný podiel, o ktorý vydedením prišiel. Naliehavý
právny záujem žalobcu je týmto preukázaný.
74.3. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 469a ods. 3 vety pred bodkočiarkou OZ o náležitostiach
listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480 OZ, týkajú sa závery
o neplatnosti závetu primerane aj listiny o vydedení, keď otázku absolútnej neplatnosti týchto úkonov

v tomto smere bude potrebné posúdiť v rámci dedičského konania. Iná situácia nastane v tom prípade,
ak dedič dotknutý listinou o vydedení, chce dosiahnuť určenie, že v jeho prípade dôvody na vydedenie
poručiteľom dané neboli. Ak listina o vydedení obsahuje zákonné formálne náležitosti, je potrebnévychádzať z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie boli splnené, pričom je na vydedenom, aby
preukázal opak.

75. Listina o vydedení okrem formálnych náležitostí musí nutne obsahovať presne vymedzený dôvod
vydedenia. Tieto dôvody sú taxatívne uvedené v § 469a ods. 1 OZ. Rozširovanie zákonných dôvodov
vydedenia nie je prípustné (vydedenie z iných dôvodov je neplatné). Poručiteľ musí konkrétny dôvod
vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo
prípadnému sporu. Bez uvedenia tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná (§ 39

OZ). Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol
zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj nezúčastneným osobám. Inak by bola listina o vydedení
neplatná pre nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ (Uznesenie NS SR zo dňa 26.07.2012, sp. zn.
4Cdo/194/2011).

76. Súd podrobil závet a listinu o vydedení súdnej kontrole a zistil, že bola spísaná vo forme notárskej

zápisnice, obsahuje všetky formálne aj materiálne náležitosti, ktoré zákon v čase ich spísania pre jej
platnosť vyžadoval. Dôvody vydedenia boli presne špecifikované tak, aby nevznikli pochybnosti o ich
konkrétnosti, dôvody boli zrozumiteľne uvedené a zodpovedajú zákonným dôvodom uvedeným v ust.
§ 469a ods. 1 OZ. Zo svedeckej výpovede notárky A. J. P., ktorá spísala závet a listinu o vydedení
súd zistil , že v čase zriadenia závetu a listiny o vydedení boli zákonné požiadavky na formálnu stránku

tohto právneho úkonu iné než je tomu dnes, ale v čase spísania tejto listiny bol zákon dodržaný či
už ohľadom preverenia totožnosti Idy Stašovej (poručiteľky), resp. špecifikácie notárskeho úradu, na
ktorom sa právny úkon vyhotovil. Súd nezistil žiadnu formálnu ani obsahovú vadu, ktorá by mala za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Závet a listinu o vydedení považoval za perfektný právny
úkon.

76.1. Žalobca v konaní spočiatku spochybňoval pravosť podpisu matky na tejto listine, ale následne od
znaleckého dokazovania, ktoré by jeho pochybnosti mohlo odstrániť, upustil. Rovnako postupoval aj
pri spochybňovaní matkinej spôsobilosti na právne úkony tvrdiac, že v čase zriadenia závetu a listiny
o vydedení bola psychicky chorá, trpela duševnou poruchou, ktorá ju činila neschopnou chápať zmysel
svojho konania. V tomto smere však nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie tvrdiac, že by bol

v dôkaznej núdzi, a tak upustil aj od tohto dôvodu, ktorý by mal za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu.
76.2. Žalobca však zmenil v tomto smere svoje tvrdenia. Žiadal, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť
závetu a listiny o vydedení z iného dôvodu, a to z toho, že tento právny úkon odporuje dobrým mravom.
Podľa neho konanie matky bolo v rozpore s dobrými mravmi preto, že práve ona, ktorá sa k nemu

škaredo zachovala, že sa ho v detstve zriekla, neplatila mu výživné a rodinné prídavky si ponechávala.
Ona, ktorá ho odmietala, citovo „ožobračila“ a spôsobila mu traumu v detstve tým, že cítil z jej strany
nelásku a odmeranosť, mu za tieto negatívne emócie veľmi veľa dlží, a tak nemala právo ho vydediť.
Mala ho za všetky tieto príkoria odškodniť, nie vydediť.
76.3. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním zo dňa 3.5.2021 vzal späť žalobu ohľadom určenia, že

závet a listina o vydedení žalobcu A. A. B. poručiteľkou E. F. spísaná vo forme notárskej zápisnice
sp. zn. N15/2002, Nz 15/2002 na Notárskom úrade Mgr. Dany Fričovej v Trebišove dňa 04.04.2002 sú
neplatné, netrvá, v tejto časti berie žalobu späť, dopĺňacom rozsudku sp. zn. 12C/304/2016-1105 zo dňa
02.07.2021 rozhodol súd o zastavení konania o tomto nároku.

77. Súd zameral dokazovanie na posúdenie dôvodnosti žaloby v časti existencie/neexistencie dôvodov
vydedenia žalobcu tak ako boli špecifikované dňa 04.04.2002 v notárskej zápisnici N15/2002, NZ
15/2002. Išlo konkrétne o dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b) OZ. Vzhľadom k tom,
že ohľadom dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) OZ bolo právoplatne rozhodnuté, súd
zameral odôvodnenie rozhodnutia iba na dôvod špecifikovaný v § 469a písm. b) OZ.

78. Dôvody vydedenia súd posudzoval a zisťoval jej objektivitu individuálne podľa okolností konkrétneho
prípadu. Zákonom vymedzené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívne a pri každom jednotlivcovi sa
posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich
vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (viď. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo239/2009 z 24.02.2010).

79. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo32/2014, v zmysle ktorého „podľa
ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je aj to, či potomok poručiteľa
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či
poručiteľmalsámzáujemsaspotomkomstýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy;vydedenie

prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem
potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento
stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom
ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samostatná existencia takéhoto stavu.“

80. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písm. b) ust. § 469a ods. 1 OZ, t.j.
neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi
poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. osobného, prípadne písomného styku, so vzájomnej starostlivosti potomka

o poručiteľa a podobne. Pričom pri posudzovaní otázky či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení
uvedený nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolností,
za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu

bolo potomkom zavinené, nestačí len samostatná existencia takého stavu. Záujem, ktorý by potomok
mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.
Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom
mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle

tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom (viď rozhodnutie KS KE sp. zn. 6Co210/2016).
80.1. K rovnakému záveru dospel aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 7 CdoD 47/2014 zo dňa 04.02.2015, keď
konštatoval, že ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem, pretože sám poručiteľ neprejavoval
záujem o potomka, nemôže byť neprejavenie záujmu potomkom dôvodom k jeho vydedeniu (rozsudok

NS ČR zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 2CdoN 86/97).
80.2. Súd poukazuje aj na závery obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava sp. zn.
9Co 558/2014, kde súd konštatuje, že v prípade ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t.j.
vydedenia z dôvodu neprejavovania opravdivého záujmu potomka o poručiteľa je nutné otázku, či
potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,

posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z hľadiska dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ).
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práv, rešpektovanie zásady rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom tak treba
považovaťúkon,ktorýjevšeobecneneakceptovateľnýzhľadiskavspoločnostiprevládajúcichmravných

zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Okolnosti posudzovaného prípadu môžu potom
spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka o poručiteľa, tak aj v správaní, ktorým síce potomok
o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka
k rodičovi, napr. aj spôsobom, ktorý trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti (Rc 8/2008).
Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho

nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie však v prípade, ak ide o situáciu,
keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne k nemu aj sám podstatne prispel.

81. Pri dokazovaní, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, ktoré sú pre súd prvej inštancie právne
záväzné, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, kedy sa žalobca začal k poručiteľke správať

spôsobom, ktorý vykazuje znaky trvalého nezáujmu syna o matku, jednoznačne objasniť príčiny tohto
stavu a zistiť a objektivizovať postoj poručiteľky k nezáujmu žalobcu, najmä ako tento stav prežívala
vnútorne (mrzelo ju to, bolo jej to ľahostajné), či prejavy nezáujmu svojim správaním nepodnecovala
alebo gestami odmietala, alebo mala skutočný záujem sa so žalobcom stýkať a udržiavať s ním bežné
príbuzenské vzťahy.

81.2. V konaní súd zistil, že žalobca sa začal k poručiteľke správať spôsobom, ktorý vykazoval znaky
trvalého nezáujmu syna o matku od jesene roku 1999, čo žalobca sám v konaní potvrdil vo svojich
písomných podaniach ale aj prednesoch na súde. Tvrdil, že príčinou tohto nezáujmu bola snaha E. F.
získať časť z majetku jeho biologického otca A. I. L., s čím žalobca nesúhlasil, čo malo za následoktrvalé narušenie ich vzťahov a hnev E. F. a jej prejavená vôľa vo vzťahu k žalobcovi natrvalo prerušiť
všetky vzťahy s ním.
81.3. V tomto smere bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pretože bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie

ohľadom tejto skutočnosti v konaní preukázal. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že toto
tvrdenie žalobcu bolo preukázané svedeckou výpoveďou D. C., ktorý jednoznačne potvrdil, že v období,
keď sa viedli konania na iných súdoch, matka žalobcu kontaktovala jeho otca B. C. a ponúkla sa,
že za patričnú finančnú protihodnotu bude na súde vypovedať v prospech rodiny C., ktorí vystupovali
v konaní na Okresnom súde Poprad ako odporcovia v konaní, ktoré zahájil žalobca, ktorý vystupoval

ako navrhovateľ a súdil sa o majetok svojho biologického otca. Bolo preukázané obsahom zápisnice
o pojednávaní pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 9C/88/99 zo dňa 25.10.1999 (čl. 1584), že matka
žalobcu bola navrhnutá za svedka právnou zástupkyňou odporcov čo nasvedčuje pravdivosti tvrdenia
žalobcu o tom, že bola iniciatívna v tomto smere a chcela v konaní pomôcť protistrane. Odporcovia by
totiž nezískali vedomosti o nej ak by sa im sama neponúkla. O jej úmysle obchodovať s informáciami
za finančnú protihodnotu svedčí nielen svedecká výpoveď D. C. ale aj obsah jej svedeckej výpovede.

Zo zápisnice z pojednávania pred OS PO sp. zn. 9C/88/99 zo dňa 31.1.2000 (čl. 1589) súd zistil, čo
vypovedala E. F. a konštatoval, že jej svedecká výpoveď nemala žiadnu výpovednú hodnotu. Aj z toho
dôvodu súd uveril tvrdeniam svedka D. C., že jeho otec nebol ochotný s matkou žalobcu obchodovať
o žiadnej finančnej náhrade za ňou poskytnutú svedeckú výpoveď, ktorá bola, ako to vyplynulo zo
zápisnice z pojednávania, absolútne nepoužiteľná z hľadiska hodnotenia dôkazov v prospech žiadnej

strany sporu. Tvrdenie žalobcu v tomto smere považoval preto súd za hodnoverne preukázané.
81.4. To, že sa žalobca súdil na rôznych súdoch o otcov majetok značnej hodnoty, bolo v konaní
preukázané nielen jeho tvrdením ale aj svedeckou výpoveďou D. C., ktorý bol účastníkom týchto konaní.
Svedok potvrdil to čo uvádzal žalobca, že v nich bol žalobca úspešný a išlo o majetok veľkej hodnoty.
81.5. Pokiaľ matka žalobcu prejavila snahu získať časť z tohto majetku po biologickom otcovi žalobcu

a jej úmysel sa nenaplnil, lebo žalobca nebol ochotný sa s ňou deliť, mohlo to v nej vyvolať voči synovi,
hnev, odpor a vzdor čo vyústilo do jej vyhlásenia, že ho nikdy viac nechce vidieť, čo žalobca tvrdil počas
celého konania a jeho tvrdenie v tomto smere súd považoval za preukázané a hodnoverne osvedčené
vyššie uvedenými skutočnosťami.
81.6. Súd zistil, že po tomto poslednom rozhovore žalobcu s matkou ani jeden z nich nepodnikol kroky

smerujúce k zmiereniu, od jesene 1999 s ňou nekomunikoval lebo všetky vzťahy s ním matka prerušila.
Nakoľko bola to matka, ktorá sa na neho nahnevala, ktorá ho nútila robiť ústupky a podeliť sa s ňou
o majetok, ktorý jej právne ani morálne neprislúchal, žalobca to dôvodne pociťoval ako krivdu voči nemu
a matku nevyhľadával. Očakával, že ona urobí prvý krok lebo bola to ona, ktorá tento stav vyvolala
a zavinila. Pokiaľ teda od roku 1999 až do apríla 2022 (spísanie závetu a listiny o vydedení) žalobca

sa s matkou navzájom nevyhľadávali a neurobili nič preto, aby narušené vzťahy obnovili, nemožno to
výlučne pripisovať iba za vinu žalobcovi a tvrdiť, že tento stav zavinil sám lebo nie je to pravda. Podľa
názoru súdu iniciatíva mala byť prejavená zo strany matky lebo bola to ona, ktorá syna nútila do dohody
o otcov majetok v situácií, že ona na majetok nemala žiaden nárok a v čase, keď ho žalobca vôbec
nevlastnil ale roky sa o majetok súdil pričom matka mu v snahe poškodiť podnikla aj kroky smerujúce

k tomu, že išla na súd vypovedať ale nakoľko sa nenaplnili jej očakávania lebo odporcovia /C./ neboli
ochotní s ňou vyjednávať, jej svedecká výpoveď bola neutrálna.
81.7. Za danej situácie bola to E. F., ktorá zapríčinila trvalé narušenie vzťahov so žalobcom a ak
ju žalobca nekontaktoval a „neprejavoval záujem“ ako potomok by prejavovať mal, nemožno tvrdiť,
že to bolo výlučne jeho zavinením, a preto nemožno tvrdiť ani to, že boli naplnené zákonné dôvody

jeho vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ. V súvislosti s objasnením príčin tohto stavu súd
konštatuje, že matka žalobcu chcela získať aspoň časť dedičstva po jeho biologickom otcovi, ktoré
v tom čase (v roku 1999) syn ešte ani nevlastnil, pretože sa oňho súdil až desať rokov.
81.8. V súvislosti s objektivizovaním postoja poručiteľky k nezáujmu syna súd udáva, že v konaní nebolo
preukázané, že od roku 1999, kedy mu vynadala pre neochotu deliť sa o otcov majetok, že by ho matka

vyhľadávala, volala by synovi, informovala sa o neho, teda nebolo zistené, že vytvárala priestor pre
udržanie a zachovanie vzťahu matka - syn, tri roky pred vydedením (ako to odvolací súd vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí špecifikuje, teda to je čas, ktorý z hľadiska posúdenia dôvodnosti vydedenia je
rozhodujúci, a na ktorý sa mal súd zamerať) nebolo zistené, že poručiteľka bola nešťastná z toho, že jej
vzťah so žalobcom nie je dobrý, že ju nevyhľadáva a žalobca tvrdil, že on ju nevyhľadával preto, lebo

ona si to neželala, ona ho odmietla, nechcela ho vidieť, sama vyvolala tento stav, ktorý on akceptoval
a v tejto situácii matku nevyhľadával.
81.9. To, že E. F. bola svedčiť na Okresnom súde v Poprade v majetkovej veci žalobcu, bolo v konaní
preukázané. Potvrdil to aj svedok D. C.. Napriek tomu, že s biologickým otcom žalobcu nikdy nežila,neboli manželia, neudržiavali žiadne vzťahy, bola iniciatívna v tom smere, aby svojou svedeckou
výpoveďou privodila synovi nepriaznivý výsledok , čo tak isto nasvedčuje tomu, že tvrdenia žalobcu o jej
chamtivosti a ziskuchtivosti boli viac než pravdepodobné. Bola motivovaná snahou o získanie majetku

po A. I. L. a pokiaľ v tejto snahe bola neúspešná, možno uveriť tvrdeniam žalobcu, že to v nej
vyvolalo veľmi silné, negatívne emócie, ktoré vyústili do odmietania syna a následne do jeho vydedenia.

82. Súd konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o vzťahu ku konkrétnym súvislostiam, ktoré
poručiteľku viedli k jeho vydedeniu, a to bola neochota deliť sa s majetkom biologického otca s ňou.

83. Žalovaní mali v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k uvažovaným dôvodom vydedenia nad tento
rámec. Tvrdenia žalobcu v tomto smere v konaní úspešne nepopreli, nepreukázali, že ich matka
o majetok pána L. neprejavovala záujem, nepreukázali, že sa o udržanie vzťahu so synom tri roky
pred vydedením snažila, že preto niečo reálne aj urobila, že na to vytvorila priestor, teda že ho sama
neodmietala a neodradzovala od urovnania narušených vzťahov s ňou.

83.1. Žalobca preukázal, že v prejavovaní opravdivého záujmu vo vzťahu k poručiteľke mu bránili
objektívne prekážky, teda samotné správanie poručiteľky k nemu v období od roku 1999 až do roku
2002, kedy ho vydedila.

84. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcom boli pred vydedením minimálne

tri roky už narušené, ale z dokazovania nemožno vyvodiť ten záver, že by dôvodom narušenia
týchto vzťahov bol výlučne sám žalobca. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vzťah
žalobcu a jeho biologickej matky E. F. počas jej života bol komplikovaný, bol poznačený mnohými
negatívnymi skutočnosťami, ktoré sa niesli celým biologickým životom žalobcu a determinovali jeho
emočné prežívanie vo vzťahu k matke a k ostatným členom jeho rodiny (žalovaným, nevlastným

súrodencom). V tomto konaní sa však súd musel zaoberať iba presne vymedzeným časovým úsekom,
riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, a to dobou troch rokov, ktoré obdobie bolo vymedzené ako tri roky
spätne od jeho vydedenia matkou.

85. Pokiaľ aj existovali rôzne písomnosti datované pred týmto obdobím, resp. po vydedení žalobcu,

z hľadiska posudzovania existencie dôvodov vydedenia nemohli mať vplyv na výsledok tohto konania.
Mohli iba vytvárať celkový obraz o tom, aké boli vzťahy medzi synom a matkou ale z hľadiska skúmania
existencie dôvodov vydedenia, právny význam nemali preto sa im súd pri hodnotení dôkazov osobitne
nevenoval.

86. Súd za príčinu trvalého narušenia vzťahu medzi žalobcom a E. F. nepovažoval darovanie rodinného
domu L. B. vnukovi, žalobcovi v r. 1990 ani smrť L. R. v r. 2003 lebo k jej úmrtiu došlo až po vydedení
žalobcu matkou a darovanie bolo v r. 1990 hoci sa o tom E. F. mala dozvedieť až v r. 1997 čo je tak isto
dlhá doba (5 r. ) pred vydedením syna.
86.1. Príčinou vydedenia žalobcu matkou nemohlo byť ani to, že po smrti S. B. (zomrel v r. 2001) ho

E. F. nemohla údajne pochovať k bývalej manželke lebo vraj to žalobca prekazil. Žalobca tvrdil, že o
smrti starého otca nevedel, nebol mu na pohreb, rodina ho neinformovala, opak v konaní preukázaný
nebol, preto argument žalovaných, že jeho zasahovanie do toho kde bude S. B. pochovaný je málo
pravdepodobné až nepravdepodobné. Okrem toho v tom čase ešte žila L. R., druhá dcéra S. B., ktorá
mala také isté právo ako Ida Stašová rozhodovať o tom kde bude jej otec pochovaný. Zodpovednosť

žalobcu sa v tomto smere nebola nepreukázala , a preto neobstojí tvrdenie, že matka sa na neho pre
to mohla nahnevať až ho vydediť.
86.2. Rovnako za hnevom E. F. voči žalobcovi nemohlo byť ani to, že žalobca zdedil majetok po tete L.
R., lebo v konaní bolo preukázané, že tvrdenie žalovaných v tomto smere nie je pravdivé nakoľko ako
to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/143/2003 vydaného notárom JUDr. Igorom Čabrom

dňa 27.1.2004, majetok dedil manžel poručiteľky A. R. a nie žalobca.
86.3 Je potrebné poukázať však aj na to, že E. F. získala byt v Poprade po otcovi, ktorý následne v r.
2002 (pred vydedením žalobcu) predala za viac ako 100.000,- Sk ale nebolo preukázané ako s peniazmi
naložila, či ich rozdelila žalovaným ako ani to, že by z nich dala niečo aj žalobcovi. Rovnako postupovala
aj v r. 2004 kedy predala pozemky získané po rodičoch za viac ako 300.000 Sk ale ani v tomto prípade

nebolo zistené či ich použila výlučne s manželom alebo ich rozdelila deťom, no žalobcovi z nich opäť
nedala. Pokiaľ teda žalovaní tvrdili, že žalobca bol chamtivý a všetko chcel získať len pre seba, v tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na konanie E. F., ktorá disponovala tak veľkým obnosom peňazí
ale nebolo preukázané, že z neho žalobcovi dala čokoľvek. Tieto skutočnosti preto podľa názoru súdunemohli ovplyvniť jej rozhodnutie syna vydediť. Oveľa pravdepodobnejšie sú tvrdenia žalobcu, že za
jeho vydedením je matkin hnev lebo nezískala z majetku jeho biologického otca nič, ktoré tvrdenia súd
považoval za nielen osvedčené ale aj preukázané.

87. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že dôvod vydedenia žalobcu vymedzený
v notárskej zápisnici N 15/2002, NZ 15/200 zo dňa 04.04.2002, spísanej notárkou L. J. P. v zmysle ust.
§ 469a ods. 1 písm. b) OZ neexistoval, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

88. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že CSP ukladá stranám sporu povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná rozhodne
súd, ktorý nie je viazaný a návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú
v rámci k dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3
Cdo/5/2009, 3Cdo/80/2009).

88.1. Strany sporu navrhli vykonať ďalšie dôkazy, ktoré súd nepripustil a nevykonal ich lebo bol toho
názoru, že pre rozhodnutie v tejto veci nie sú potrebné. Z toho dôvodu súd nezabezpečoval súdne spisy
v konaniach, v ktorých sa žalobca súdil o majetok svojho biologického otca, rovnako nezabezpečoval
dôkazy preukazujúce majetkové pomery žalovaných, pôvod ich majetku a pod. Navrhované dôkazy
súd vyhodnotil ako nesúvisiace s vecou a nemajúce žiaden vplyv na objasnenie, zistenie rozhodných

skutočností v konaní o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu matkou neexistovali preto ich nevykonal.

89. Vykonané dôkazy súd hodnotil v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR sp.
zn. 3 Cdo/204/2009 tak, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu. pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

90. Pokiaľ sa súd nezaoberal všetkými uvádzanými skutočnosťami, ktoré strany konania v priebehu

konania uviedli, resp. nezaujal stanovisko ku všetkým skutočnostiam, na ktoré upozornili súd poukazuje
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 97/97, v zmysle ktorého do obsahu základného práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

91. Záverom súd poukazuje aj na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
sporovou stranou ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn.
IV. ÚS 115/2003).

92. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto podľa § 255 ods. 1 OSP ako úspešnej strane sporu mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1 CSP, ktorý vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.

1 CSP).2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.