Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-2C/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202131
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6222202131.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ P.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXXX/X, XXX XX Ž., 2/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX, 3/ P.. Z. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, 4/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX, zastúpených
Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, IČO: 508 498 83, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš,
protižalovanému1/Z.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomŠ.XXX,XXXXXE.E.,zastúpenýmAKPeterĎurica,
s. r. o., IČO: 55 792 677, so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.546,68 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e v časti pre zaplatenie sumy 933,50 Eur.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcom 1/ - 4/ sa u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 26.09.2022 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za dva

roky, sumy 1.546,68 Eur. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. E. E. na LV č. XXX ako CKN p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXXX m2 a to P.. Z. F. pod B1 v 1/6-ine k celku, Z. F. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v 1-ine k celku, P..
Z. R. pod B4 v 1/6-ine k celku a O. H. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
v k. ú. E. E. na LV č. XXX a to bytového domu súp. č. XXX na parc. č. XX, tiež parc. č. XX zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej stojí bytový dom súp. č. XXX a to v podiele 1/1.

2. Žalovaný ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností užíva aj priľahlé pozemky, ktoré susedia s
bytovým domom súp. č. XXX a to časť CKN parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXXX m2. Žalobcovia si dali vyhotoviť na vlastné náklady znalecký posudok znalkyňou Ing. arch.
Danou Černíkovou pod č. XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľností v prípade predaja a doplnenie
znaleckého posudku pod č. XX/XXXX na určenie výšky nájmu, ktorým výpočet nájmu za 1 m2 plochy je v
sume0,286Eur,t.j.zaužívanúplochužalovanýmčiníspolusumu773,34Eurročne.Predpodanímtohto
žalobného návrhu medzi účastníkmi prebiehali viaceré mimosúdne rokovania, nakoľko žalobcovia sa

snažilioodpredajpozemkupodbytovýmdomomsúp.č.XXXžalovanému,ktorývrámcijednaniaprejavil
záujem o odkúpenie pozemku pod bytovým domom, kde aj akceptoval kúpnu cenu určenú znaleckým
posudkom a to vo výške 4,60 Eur za 1 m2. Žalobcovia mali rovnako záujem o odpredaj pozemku, ktorý je
priľahlý k bytovému domu a ktorí aj žalovaný užíva ako prístupové cesty k bytovému domu, k záhradkám,ktoré užíva, odstavné plochy a parkovacie miesta, predzáhradka pred bytovým domom súp. č. XXX,
ktoré sú podľa zamerania vo výmere XXXX m2. Medzi účastníkmi prebehli viaceré mimosúdne jednania,
ale tieto rokovania neviedli k spoločnému konsenzu, nakoľko žalovaný neakceptoval kúpnu cenu určenú

znaleckým posudkom a žalobcovia s poukazom na dlhodobé bezodplatné využívanie nehnuteľností
žalovaným, nesúhlasili so znížením kúpnej ceny. Žalovaný niekoľko desiatok rokov užíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov a ich právnych predchodcov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam majú žalobcovia za to, že žalovaný sa užívaním časti ich nehnuteľnosti a to časti CKN p.
č. XX/X vo výmere XXXX m2, vedľa ktorej stojí bytový dom súp. č. XXX v k. ú. E. E. na úkor žalobcov

úmyselne bezdôvodne obohatil a žalobcovia preto v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
požadujú od žalovaného vydanie tohto bezdôvodného obohatenia a titulom bez zmluvného užívania
nehnuteľností.

3. Ku žalobe žalobcovia predložili Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 31.10.2021 adresovanú
žalovanému, Doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX, Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, č. XXX, pre

k. ú. a obec E. E., geometrické zameranie zabratej časti spornej parcely č.l. 13, 14, 15, Odpoveď na
návrh o odkúpenie časti pozemkov zo dňa 25.09.2021 a 27.10.2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.01.2023 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal
žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že podľa informácií z príslušného listu

vlastníctva žalobcovia 1/ - 4/ nehnuteľnosť nadobudli v čase, keď na nej bytový dom už stál. Žalovaný
sa dostal do situácie, že jeho stavba stojí na cudzom pozemku nezavinene. Podľa jeho názoru k
spornej parcele vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vecné bremeno (ex lege). Právny
poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená

zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou. Na to, aby mohol žalovaný ako
vlastník jednotlivých bytov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo, zákonodarca predmetným
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ustanovil, že na predmetnom priľahlom pozemku, ktorý nie
je vo vlastníctve žalovaného ako vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo zákona. V

predmetnom prípade má zaviazať žalobcov 1/ - 4/ ako vlastníkov pozemku, aby strpeli jeho užívanie
žalovaným ako vlastníkom predmetného bytového domu, na účely plnohodnotného a nerušeného
výkonu ich vlastníckeho práva. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníkov
priľahlého pozemku, resp. vlastníkov jednotlivých bytov, jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba
deklaratórny charakter. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov 1/ - 4/ k spornej parcele došlo v

danom prípade zriadením vecného bremena. Finančná náhrada za takéto obmedzenie je jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. má iba ten, kto
bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena - to znamená k 1. septembru
1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z.z. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom

prípadežalobcovia1/-4/,užnadobudlipozemokzaťaženývecnýmbremenom(dôkaztitulnadobudnutia
žalobcov 1, 3, 4 - Osvedčenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, Dnot. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2000 -
T. XXX/XXXX, dôkaz titul nadobudnutia žalobca 2 - Kúpna zmluva N.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
- XX/XXXX). Vzhľadom na to, že vecné bremená in rem prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu
s vlastníctvom prevádzanej veci, nemôže sa nadobúdateľ (nový vlastník) už zaťaženého pozemku

domáhať nejakej ďalšej finančnej náhrady. V danej veci bolo na pôvodnom vlastníkovi, resp. vlastníkoch
spornej parcely, aby sa rozhodli, či nárok na túto finančnú náhradu uplatnia alebo neuplatnia. Bez
ohľadu na to, ako sa rozhodli, treba konštatovať, že žalobcom 1/ - 4/, ktorí spornú parcelu nadobudli
v roku 2000 a v roku 2019, takéto právo nevzniklo. Nepatrí im preto finančná náhrada za obmedzenie
(pokračujúce obmedzovanie) ich vlastníckeho práva, ktorej sa žalobou domáhajú. V danom prípade

nemôže žalovaným vznikať bezdôvodné obohatenie, pretože pozemok žalobcov 1/ - 4/ neužíva bez
právneho dôvodu - oprávňuje ho na to existujúce vecné bremeno.

5. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.01.2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
zotrvali na podanej žalobe. Ďalej uviedli, že žalovaný nepreukázal, či v rámci pozemkových dispozícií

projektu výstavby obytného domu bolo rozhodnuté, že sa tu umiestňujú iné stavby (vybudovaný
prístrešok žalovaným, resp. trávnaté plochy a podobne). Bez takéhoto rozhodnutia vydaného v
stavebnom konaní nemôže vzniknúť režim priľahlého pozemku s následkom zásahu do vlastníckeho
práva subjektu vlastniaceho pozemky v susedstve pozemku, na ktorom je postavený obytný dom. Vsúvislosti s pojmovým pojmom priľahlý pozemok v znení ustanovenia § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve
bytov, sú významné zistenia, či ide o pozemok určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby
slúžiť výlučne tomuto obytnému domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky,

oplotenia a podobne, či ide o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod obytným domom (čo
však nie je jediné kritérium a či pozemok slúži na prístup do obytného domu, čo tiež nie je jediné
kritérium). Je nesporné, že sporné pozemky užíva žalovaný a to nie len ako prístupový pozemok k
bytovému domu ale aj ako pozemok, na ktorom parkujú jeho osobné motorové vozidlá, vybudoval si tam
státie - hangár, kosí trávnatú plochu okolo domu a na časti pozemku mal uskladnenú rozličnú techniku.

Podľa žalobcov je zrejmé, že žalovaný užíva spornú parcelu nad rozsah definície priľahlého pozemku a
to aj s poukazom na výmeru ako aj druh pozemku, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva.

6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.02.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný
zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Žalobcov naďalej nepovažuje za aktívne legitimovaných na
podanie žaloby, ale len predchádzajúcich vlastníkov spornej nehnuteľnosti. Žalovaný vzniesol námietku

premlčania pre prípad, že by súd považoval žalobcov aktívne legitimovaných na podanie žaloby, pokiaľ
sa týka náhrady za vecné bremeno k pozemku. Nie je možné obchádzať právne dôsledky premlčania
práva na náhradu za zriadenie vecného bremena uplatnením toho istého majetkového práva z iného
právneho dôvodu, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia.

7. Dňa 21.01.2024 právna zástupkyňa žalobcov súdu predložila čestné prehlásenie Z. E., Z.. S. C. a
A. C..

8. Na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.05.2024 boli zo spisu Okresného
súdu Lučenec sp. zn. VK-11C/57/2022 vyhotovené fotokópie nasledovných listinných dôkazov, ktoré

sú zažurnalizované na č.l. 140 - 215 spisu a to : Projektový nákres k bytovke 7 b. j. č.l. 141
spisu, Kolaudačné rozhodnutie pre stavbu 7 b. j., Rozhodnutie Okresného národného výboru o
umiestnenístavbyzodňa30.06.1981,StavebnépovolenievydanéOkresnýmnárodnýmvýboromzodňa
25.11.1981, súhrnná technická správa 6 b. j. E. E. rok 1974, žiadosť o vydanie územného rozhodnutia
zo dňa 14. mája 1970, územné rozhodnutie pre stavbu 6 x 6 b. j. E. E., snímka mapy č. VIST 1424/1970

z 20. augusta 1970, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 6 x 6 b. j. v k. ú. E.
E. č. N. XXXX/XXXX zo 17. júla 1970, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8
b. j. č. S. XXXX/XXX.X/XXXX + KN z 20. septembra 1979, Geometrickým plánom číslo zákazky: XXX-
XXXX-XX pre kraj K., okres N. E.Š., obec E. E., Št. notárstvo: N.Ľ. E., kat. územie E. E., List mapy
č. l a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, Územné rozhodnutie W.-E. zo dňa 20. VIII. 1970 zo dňa 15.6.1971,

Geometrický plán č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo 29.06.2020, Územné rozhodnutie ONV - odbor výstavby
vo N. E. č. W. - E. z 20.VIII. 1970, Kópia katastrálnej mapy z 2023 - ÚGKK SR, Ortofoto mapa parcely
registra C, XX/X, k. ú. E. E. - ÚGKK SR, geometrické zameranie parciel na č. l. 175 spisu, Zmluva o
prevode vlastníctva bytu č. X/XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní konanom dňa 16.05.2024 zotrvala na podanej žalobe a
doterajšíchvyjadreniach.Ďalejuviedla,ževokolítohtobytovéhodomuprednedávnomvzniklistavbyako
sklad, rôzne prístrešky, garáž. Jedná o stavby, ktoré spĺňajú v zmysle stavebného zákona inštitút stavby.
Žalovaný zákonným spôsobom tieto stavby nelegalizoval, realizoval ich bez stavebného povolenia.
Tunajší súd viedol tri obdobné prípady, v tomto prípade sa jedná o trošku odlišný prípad, nakoľko tento

bytovýdombolpostavenývúplneinomčasovomúsekuavobdobí.Pokiaľtiepriľahlépozemkytak,ako v
tých ostatných procesoch bolo ustálené, že sa jednalo o inštitút priľahlého pozemku, tak v tomto prípade
podľa ich názoru tento vôbec nespĺňa. Je to posledný bytový dom a žalovaný si svojvoľne začal užívať
nadmieru danú zákonom pozemky pri tomto bytovom dome. Realizoval tam výstavbu, spevnené plochy,
nakoľko sa jedná o podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť spolu so svojim

synom. V tomto prípade by sa preto nemalo jednať o inštitút priľahlého pozemku. Právna zástupkyňa
žalovaných súdu krátkou cestou predložila fotografie bytových domov v E. E. č.l. 220 - 231.

10. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedol, že, čo sa
týka inštitútu priľahlého pozemku, táto dôkazná povinnosť je na strane žalovaného. Za týmto účelom

označili dôkazy, najmä historickými dokumentami z archívu, ktoré majú preukazovať, že už v čase
výstavby došlo k realizácii plánov, ktoré umožňovali týmto bytovkám, ktoré pôvodne mali byť vystavané
v počte 8, realizovať jednotlivé prístrešky, spevnené plochy, garáže, prístup k studni. Mal sa realizovať
jednak prístup k elektrifikácii a podobne. Majú za to, že takýto inštitút, ktorý zákonodarca uviedol donášho právneho poriadku, ako aj aplikáciou súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi jeho rozlohou vo
vidieckych oblastiach a v mestských podmienkach. Čo sa týka archívnej dokumentácie, túto výstavbu v
70-tych rokoch plánovalo JRD a to pre svojich zamestnancov a v danom historickom období sledovalo

svoj účel a to jednak možnosť záhradkárčenia, spevnenia plochy pre garáže, autá atď.. Zákon pripúšťa,
že postupom času sa táto definícia priľahlého pozemku môže postupným užívaním rozšíriť. Okrem
vlastníka bytového domu, tieto priestory neužíva nikto, čiže výlučne slúži buď obyvateľom ostatných
bytoviek alebo práve tomuto obyvateľovi, ktorý sa stal vlastníkom všetkých bytov v tomto bytovom dome.
11. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že on v podstate na spornej ploche nič nezriadil. Na mieste,

kde malo byť umiestnených 7 parkovacích miest, je umiestnená betónová garáž a na tie betónové
obvodové múry on ešte urobil strechu. Ten skladový priestor, ktorý právna zástupkyňa žalobcov tvrdila,
tak to je kotolňa. Toto bolo postavené v tom čase, keď sa stavala aj bytovka. Je tam tiež aj sklad uhlia. On
toto nestaval. Jediné, čo tam umiestnil je tá betónová garáž. On potrebuje k užívaniu tejto mojej bytovky
len príjazdovú cestu ku kotolni, ktorá ide v podstate z hlavnej cesty a parkovanie v tej betónovej garáži.
Ostatné časti vôbec nepotrebuje, ani ich neužíva. Stará sa o okolie tejto bytovky, kosí jej okolie. Nie je

celkom správne, pokiaľ žalobcovia žiadajú od neho nájom za užívanie týchto pozemkov, ktoré v podstate
ani v celosti neužíva. Oni by mali platiť jemu za kosenie. Pokiaľ sa týka tých betónových panelov, ktoré
sú položené na mieste, kde malo byť vybudovaných 7 parkovacích miest, tak tieto boli položené už v
tom čase, keď sa stavala bytovka. Je pravdou, že hneď vedľa tých parkovacích miest, smerom ku ceste
na tom pozemku boli umiestnené aj smetníky a tieto on potom postupom času musel odpratať. Boli

plechové a zhrdzavené. Bol by ochotný odkúpiť pozemok za 1,50 Eur/m2. Z fotografií, ktoré predložila
na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcov vidno, kde je umiestnená vedľa bytovky po ľavej časti
od cesty trafostanica a v okolí tej trafostanici až dozadu, do zadnej časti pozemku (smerom k poľu) je
ochranné pásmo a do toho ochranného pásma nemôže byť nič umiestnené. Od tých elektrických káblov,
ako sú zvýraznené aj na tejto fotografii, by malo byť ochranné pásmo 15 metrov smerom k bytovke, čiže

z jednej aj z druhej strany, ale nie je to ani tých 15 metrov, je to menej.
12. Súd vo veci vykonal dňa 26.09.2024 obhliadku bytového domu súp. č. XXX v obci E. E. a jeho okolia.

13. Počas obhliadky bol vypočutý žalobca 4/ O. H., ktorý uviedol, že bytový dom súp. č. XXX bol stavaný
ako posledný. V prednej časti ako je veľká brána, tak tam bola kotolňa od samého začiatku, nie je teda

stavaná dodatočne.

14. Žalovaný počas obhliadky uviedol, že tieto panely pred bytovým domom osadilo ešte roľnícke
družstvo. Bolo tu pôvodne myslených sedem parkovacích miest, garáž, ktorá je na tomto pozemku,
tak táto nemá pevné základy, tá je len položená, sú to tzv. fabrické garáže. Spodok je vybetónovaný

na kockách o rozmeroch 50 x 50. V zadnej časti za garážou a bytovým domom sa nachádza, je
umiestnená voliéra pre psa a záhradné posedenie drevené. V zadnej časti sa tiež nachádza oplotenie
od poľa. To zadné oplotenie vybudovalo ešte roľnícke družstvo. Podľa jeho informácií aj to predné
oplotenie vybudovalo družstvo. Tie záhradky v zadnej časti sa už vôbec nevyužívajú dlhé roky. On v tejto
bytovke býva celoročne od roku 1992. Postupne ju rekonštruoval. Celé okolie tejto bytovky v podstate

zrekultivoval, dozadu navozil zeminu, vysadil všetky tieto stromy okolo bytovky. Zadná časť bytovky
nebola vôbec udržiavaná, bolo to tu zarastené. Keď sem prišiel v 92-hom bývať, tak v tejto prednej
časti ako je vstup do bytovky, tak tu boli tri garáže, také plachtové. Všetky okrasné stromky, ktoré sa
nachádzajú okolo bytovky, to všetko nasadil on, nebolo tu nič. Pokiaľ sa týka tých zadných záhradiek,
tak jednak jednotliví obyvatelia tejto bytovky, ktorí tu predtým bývali a aj on ešte tieto záhradky užíval

ale potom, ako sa začali tieto pozemky riešiť, tak na to celé zanevrel a už sa o tieto záhradky nestaral.

15. Svedok P.. N. F. pri svojom výsluchu počas obhliadky uviedol, že od roku 1968 robil funkciu
zootechnika na tomto družstve v E. E.. V roku 1971 boli vypracované územné rozhodnutia o tom, že
sa na tejto pôde budú budovať bytovky. Podľa toho pôvodného plánu tu bolo plánovaných päť bytoviek.

Postavili sa len štyri, vedľa tejto štvrtej poslednej bytovky mala prísť ešte posledná piata. Výstavba
týchto bytových domov začala v roku 1972. On bol členom predstavenstva tohto roľníckeho družstva
a tie záhradky sa riešili cez toto predstavenstvo a boli prideľované obyvateľom na druhej strane od
tejto poslednej štvrtej bytovky tak, ako sú teraz vybudované tieto nové rodinné domy od toho prvého
rodinného domu nového až po tento tretí (z ľava do prava). Tento prvý plot nebol vybudovaný po celej

tejto čiare, ako je to teraz ale bol vybudovaný len po štvrtú bytovku. Potom sa to postupne dobudovalo až
ďalej od tejto štvrtej bytovky. Nevie, kto to robil ten plot. Tie záhradky, jednotliví tí obyvatelia v tej zadnej
časti, aj pri tejto štvrtej bytovke užívali. Pri bytovke súp. č. XX, pri ktorej bola teraz vykonávaná ohliadka,
tak on tam parkoval so služobným autom. Bolo tam parkovacie miesto pre služobné autá, pretože tábytovka slúžila pôvodne ako kancelária, boli tam kancelárske priestory družstva. Nepamätá si presne, že
v ktorom roku tam boli kancelárske priestory. Aj pri tejto bytovke súp. č. XX boli zberné nádoby na odpad.

16. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2024 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe
a doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že po obhliadke na mieste samom, žalobcovia dali vyhotoviť
zameranie jednotlivýchpozemkovvzmyslevýsluchužalovaného,kdebolazakreslená287m2záhradka
za bytovým domom, 111 m2 taká prístupová komunikácia k zadnej časti domu, spevnená plocha a
zeleň okolo domu 1272 m2, 24 m2 garáž, ktorú zrealizoval žalovaný a 382 m2 zeleň pred domom.

Celkovo táto výmera, ktorú aj potvrdil žalovaný, že ju užíva, stará sa, kosí, je 2354 m2. Z rozhodnutia,
ktoré súd citoval, vychádza celková plocha 1600 m2, z toho plocha 320 m2 pod bytovým domom,
čiže 1280 m2 vychádza na priľahlé pozemky. Po tomto prepočte, keď z tejto celkovej výmery 2354
m2 odčítali plochu pod bytovým domom, takže v podstate podľa tohto prepočtu im vyšlo tak - či tak,
že žalovaný užíva o 1072 m2 viac. Majú naozaj za to, že žalobcom za túto výmeru prináleží náhrada
titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle žalobného návrhu, kde znalkyňou určená hodnota za 1 m2

bola 0,286 Eur, to znamená 1072 x 0,286 = 306,592 za 1 rok x 2, 613,184 Eur. Právna zástupkyňa
žalobcov navrhla, aby súd žalobe vyhovel v časti pre zaplatenie sumy 613,184 Eur. Ďalej uviedla,
že nútené obmedzenie vlastníckeho práva aplikáciou ustanovenia § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 o
vlastníctve bytov, v prejednávanej veci podľa ich názoru nespĺňa podmienky vymedzené Ústavou SR
na nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je pritom podľa

článku 20 ods. 4 Ústavy SR možné iba za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok, čo znamená,
že čo ak nie je splnená jediná z nich, takýto zásah do vlastníckeho práva nie je ústavne dôvodný a
možný. Nútené obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere, to znamená, že mal byť takýto zásah
vlastníckeho práva, ktorý je v čo najmenšej možnej miere, aby bol naplnený verejný záujem, ktorý sa
týmto zásahom sleduje. Nevyhnutnú mieru zásahu zákon o vlastníctve bytov vôbec nerieši a k aplikácii

ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 dochádza v rozpore s podmienkou nevyhnutnej miery
zásahu.Vdôsledkupredmetnéhovecnéhobremenazriadenéhoustanovením§23ods.5žalobcoviaako
vlastníci pozemku, ktorý sa nachádza okolo predmetného bytového domu vo vlastníctve žalovaného,
nemôžu s týmto pozemkom voľne nakladať, nemôžu ho užívať, udržiavať, zabrániť jeho znehodnoteniu
alebo skaze a nemôžu z neho mať rovnako žiadny výnos. Ostáva im teda akési holé vlastníctvo, pri

ktorom sú formálne evidovaní ako vlastníci nehnuteľností, nemôžu však realizovať oprávnenia, ktoré sú
obsahom vlastníckeho práva a to nehnuteľnosť užívať, požívať plody, realizovať faktickú údržbu veci a
ich možnosť nakladania s nehnuteľnosťami je taktiež v dôsledku vecného bremena značne obmedzená.
Dá sa povedať, že v podstate v tomto prípade je ekonomicky úplne vylúčená. Naproti tomu žalovaný je
oprávnený bezodplatne užívať zákonné vecné bremeno zriadené bytovým zákonom k nehnuteľnostiam.

Tento stav má za následok tú skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich
sa v bytovom dome, nemajú žiadnu motiváciu, ani záujem pristúpiť k vysporiadaniu vlastníckych práv k
pozemkom okolo ich bytového domu a tento užívajú de facto bezodplatne.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej

uviedol, že žalovaný odvodzuje svoj nárok z titulu priľahlého pozemku vytvoreného podľa osobitného
režimu zákona č. 182/1993, pričom vzniesol v priebehu konania námietku premlčania a v tomto smere
chce poukázať, že výsledky dokazovania, najmä obhliadka na mieste jednoznačne preukázala, že
žalovaný sa o tento priľahlý pozemok stará, je o niečo rozlohou možno väčší ako bolo pôvodne
plánované, čo však absolútne nenarúša definíciu v zmysle súdnej praxe priľahlého pozemku. Pokiaľ tu

bola argumentácia zo strany žalobcov, že v podstate ide o užívanie z titulu bezdôvodného obohatenia
nad rámec určitej plochy, ktorú uznávajú, ktorá bola uvedená v písomných dokumentoch pri realizácii
predpokladaných pozemkov na užívanie, chýba tu zložka z titulu ustanovení zákona o bezdôvodnom
obohatení. Teda čím sa obohatil žalovaný, keď v podstate z jeho tvrdení, ktoré neboli spochybnené,
len sa stará a rekultivuje okolie tak, aby v podstate to okolie nebolo obklopené nejakými zarastenými

burinami, nejakým bordelom, kde by boli zrejme asi škodcovia a tak ďalej. Takže v tomto smere chýba
určitá zložka z bezdôvodného obohatenia, ktorá nebola zo strany žalobcov preukázaná. Ak už mala byť
predmetom sporu určitá časť, ktorá je nadužívaná, malo byť preukázané, čím sa obohatil žalobca, keď
sa len o tieto pozemky stará, nič tam nepestuje, nijakým spôsobom ich ekonomicky neužíva a nijakým
spôsobom neprispôsobuje jeho úžitky ako jediný majiteľ tých bytoviek.

18. Súd rozsudok vo veci verejne vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 05.12.2024.19. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom žalovaného,
výsluchom svedka N. Ľ., žalobcu 4/ O. H., čestným prehlásením Z. E., Z.. S. C., A. C. (č.l. 348 -
350 spisu), obhliadkou, Zápisnicou Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-11C/56/2022 o obhliadke

bytového domu súp. č. XX v obci E. E. zo dňa 07.12.2023, listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe a k
vyjadreniam predložili sporové strany, listinami zabezpečenými zo Štátneho archívu, pracovisko N. E.,
ktorýchfotokópiebolivyhotovenézpripojenéhospisuOkresnéhosúduLučenecsp.zn.VK-11C/56/2022,
fotografiami bytových domov a ich okolia na č.l. 220 - 231.

20. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. E. E. na LV č. XXX ako CKN p. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 6386 m2 a to P.. Z. F. pod B1 v 1/6-ine k celku, Z. F. pod B 2 v 1-ine k celku a pod B3 v
1-ine k celku, P.. Z. R. pod B4 v 1/6-ine k celku a O. H. pod B 5 v 1/6-ine k celku. Žalobcovia 1/, 3/,
4/ nadobudli svoje podiely na základe Osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX-XX, Dnot. XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX - T. XXX/XXXX a žalobca 2/ nadobudol svoj podiel na základe Kúpnej zmluvy N.-

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XXXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. E. E. na LV
č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XXX a vlastníkom parc. č. XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, na ktorej stojí bytový dom súp. č. XXX (Titulom Kúpnej zmluvy N. XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX a Kúpnej zmluvy N.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Časť parc. CKN č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie tvorí okolie bytového domu súp. č. XXX. Podľa vyjadrenia žalobcov by sa malo jednať

o výmeru 2354 m2, (geometrické zameranie na č.l. 310), ktorá pozostáva z prístupovej komunikácie ku
kotolni v prednej časti bytového domu o výmere 111 m2, z pozemku v prednej časti pred bytovým domom
o výmere 287 m2, z prístupovej cesty k bytovému domu a ku garáži vyloženej panelmi o výmere 382
m2, z pozemku pod betónovou garážou o výmere 24 m2, z ostatného okolia bytového domu v zadnej
časti za bytovým domom a v bočnej časti v smere od bývalej kotolne o výmere 1272 m2, zo záhradiek

za bytovým domom o výmere 287 m2. Počas obhliadky bolo zistené, že prístup k bytovému domu súp.
č. XXX je z asfaltovej cesty, ktorá patrí obci, pričom v prednej časti bytovky sú vysadené okrasné tuje a
jeden orech (foto č. 1,2). Predná časť je trávnatá. Z ľavej časti od cesty sa na zemi nachádzajú panely,
cez ktoré sa prechádza do kotolne, ktorá sa nachádza v prednej časti tejto bytovky (foto č. 1). Bytovka
je dvojpodlažná. Z pravej časti od asfaltovej cesty je prístup k bytovke (foto č. 2, 3). Tento je vyložený

panelmi. Pravá časť od panelov smerom k poľu je zatrávnená. Nachádzajú sa tu ihličnaté stromčeky
(foto č. 4,5). Priamo pred bytovkou sa nachádza malá predzáhradka s okrasnými drevinami (foto č. 3).
Na konci panelov po pravej strane sa nachádza garáž, ktorá je vo vlastníctve žalovaného pána M. (foto
č. 8). V zadnej časti za garážou a bytovým domom je umiestnená voliéra pre psa a drevené záhradné
posedenie (foto č. 6, 8). Povrch v zadnej časti za bytovkou je trávnatý. V zadnej časti pozemku sa

nachádza tiež žumpa s modrým poklopom, pričom panel v tejto zadnej časti je nalomený (foto č. 11,
9). Vedľa bytovky v zadnej časti sa nachádza aj šachta, ktorá je prekrytá železným poklopom (foto č.
12). Do tejto šachty steká dažďová voda zo strechy bytovky a následne potom sa dostáva do žumpy.
V zadnej časti pozemku sa nachádza aj betónová skruž, v ktorej je umiestnená kanalizácia (foto č. 14,
15). V zadnej časti pozemku sa tiež nachádzajú záhradky, ktoré sú oddelené od ostatného priestoru

pletivovým plotom, tak vnútorným ako aj zadným, ktorý hraničí s poľom. V tejto časti záhradky nie sú
udržiavané, sú zarastené burinou (foto č. 7). Na fotografii č. 5 je pohľad od bytovky súp. č. XXX na
rodinné domy, kde pôvodne mali byť obyvateľom bytoviek pridelené záhradky.

21.ZÚzemnéhorozhodnutiaONV-odborvýstavbyvoN.E.č.W.-E.z20.VIII.1970vyplývavymedzenie

miesta rozsahu územia pre umiestnenie stavby 6 družstevných bytových domov pozostávajúcich zo 6
bytových jednotiek v katastrálnom území E. E.. Investorom stavby malo byť JRD 25. výročia oslobodenia
so sídlom E. E.. Z predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX- XXXX-XX, Vytyčovacieho náčrtu pre
GP č. zák. XXX-XXXX-XX, listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre GP č. T.. XXX-XXXX-XX a podľa
Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre kraj K., okres N. E., obec E. E., št. notárstvo:

N.E. E., kat. územie E. E., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, vyplýva, že pre účel výstavby
bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/X) vytvorená parcela č.
XXX/X (neskôr EN XXX/X a v súčasnosti CKN XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere 6947
m2 (šírka pozemku 40 m a dĺžka 175 m a z pravej strany od cesty 172,75 m). Vlastníkom pôvodnej ako
aj odčlenenej parcely zostalo naďalej JRD E. E.. Výstavba bytových domov prebehla v rokoch 1974

- 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy (súp. č. XXX - 8 b. j., súp. č. XX - 6. b. j., súp. č. XX -
6 b. j., súp. č. XXX - 7 b. j. ). Ako posledný bol postavený bytový dom súp. č. XXX - 7 b. j., ktorý je
predmetom sporu. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného plánovania vo N. E.P. zo dňa
30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako štvrtýv smere od prístupovej obecnej cesty) bude zastavaná plocha 320 m2 a celková plocha bude 1600 m2.
Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového domu
s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 43 x 38,6 m2 = 1659,80 m2 (č.l. 149 spisu).

Z projektového nákresu k bytovému domu súp. č. XXX + kotolňa (č.l. 141) vyplýva, že po pravej strane
bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska pre 7 automobilov, tiež s umiestnením smetníkov.
V zadnej časti mala byť zapustená žumpa, tiež osadený vešiak na prádlo a v prednej časti pred
kotolňoumalbyťosadenýklepáč.ZrozhodnutiaStredoslovenskéhokrajskéhonárodnéhovýboru-odbor
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici o odňatí poľnohospodárskej

pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový dom s 8. bytovým jednotkami) zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parcely
EN XXX/X sa pre výstavbu bytového domu súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako prvý v smere
od prístupovej obecnej cesty, pričom bol postavený ako tretí v poradí) vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre
zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha. Z rozhodnutia Národného
výboru - odbor územného plánovania vo N. E. zo dňa 07.01.1980 vyplýva, že v prípade bytového domu
súp. č. XXX bude zastavaná plocha 414 m2 a celková plocha bude 897 m2. Bytový dom súp. č. XXX

je postavený na parc. č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. V súčasnosti pôvodná
parcela č. XXX/X (neskôr EN XXX/X) predstavuje parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere
XXXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX zastavaná plocha a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/
X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere

XXX m2, spolu XXXX m2 (geometrický plán č. l. 158 spisu).

22. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“); ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 2 CSP; súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto
zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

26. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.; s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný

spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

27. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.; ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k
pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

28. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

29. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka; vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

30. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

31.Podľa§101Občianskehozákonníka;pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pokiaľ právna zástupkyňa

žalobcov na pojednávaní navrhla, aby súd vzhľadom na vykonané dokazovanie žalobe žalobcov vyhovel
v časti pre zaplatenie sumy 613,184 Eur, tak súd tento prejav vôle považoval za čiastočné späťvzatie
žaloby v časti pre zaplatenie sumy 933,50 Eur (1.546,68 - 613,18). Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní voči tomu čiastočnému späťvzatiu žaloby nevzniesol námietku, preto mal súd za to že s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd potom konanie v časti

pre zaplatenie sumy 933,50 Eur zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

33. Podstatou predmetného sporu bolo ustáliť, či celá časť parcely CKN č. XX/X vo výmere XXXX m2
(zameraná žalobcami v zmysle zamerania č. l. 309 spisu) okolo bytového domu súp. č. XXX v Obci E.
E., má charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom

a nebytových priestorov.

34. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, neobsahuje výslovnú definíciu
pojmu priľahlý pozemok. So zreteľom na ustanovenie § 2 ods. 6 cit. zákona pre určenie povahy sporného
pozemku bolo žiadúce, aby súd zistil, či sporný pozemok vo výmere XXXX m2 (vrátane záhradiek za

bytovým domom vo výmere 278 m2) patriaci k bytovému domu súp. č. XXX bol určený na spoločné
užívanie, či od postavenia bytového domu súp. č. XXX sporný pozemok mal slúžiť výlučne tomuto
bytovému domu a jeho obyvateľom, či sa na spornom pozemku nachádzajú oplotenia, nádvoria alebo
iné objekty a či sa jedná o pozemok, ktorý susedí bezprostredne so zastavanou plochou pod bytovým
domom, t. j. s parcelou CKN č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Súčasne je potrebné

podotknúť, že vyššie označené atribúty sporný pozemok mal mať v čase od vzniku bytového domu v
dôsledku spôsobu užívania domu a jeho okolia nájomcami, resp. vlastníkmi jednotlivých bytov. Nebolo
rozhodujúcou skutočnosťou, či v rámci pozemkových dispozícii projektu výstavby bytového domu súp.
č. XXX v stavebnom konaní bolo rozhodnuté, že na spornom pozemku sa majú umiestniť iné stavby
(napr. garáže, prístrešky, trávnatá plocha, záhrada a pod.). Dispozície o umiestnení iných objektov na

spornom pozemku bolo prípustné vyvodiť aj z iných dôkazov (napr. mapových podkladov, výpovedí
svedkov a strán a pod). Súd v tomto kontexte v podrobnostiach poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, č. k. 17Co/131/2013-64 zo dňa 14. augusta 2013, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci
zaujal rovnaký názor, ktorý bol podrobený ústavnej kontrole, pri ktorej Ústavný súd SR uznesením č. k.
II. ÚS 649/2013-13 zo dňa 11.12.2013 takúto argumentáciu súd považoval za ústavne akceptovateľnú.

35. Z výpovedí svedkov a žalovaného vyplynulo, že potom ako bol bytový dom postavený, tak sa
jeho okolie postupne rekultivovalo, pretože pozemok okolo neho nebol upravený. Záhradky sa mali
nachádzať na druhej strane cesty, povyše bytového domu súp. č. XXX, kde sú teraz postavené rodinné
domy. Obyvatelia bytových domov si však postupne začali v 90.-tych rokoch zriaďovať v zadnej časti

za bytovkami záhradky, ktoré si ohraničili vnútorným pletivom. Vonkajšie pletivo od poľa vybudovalo
bývalé roľnícke družstvo. Roľnícke družstvo tiež položilo panely pred bytovým domom a pred kotolňou.
Žalovaný sa do bytového domu súp. č. XXX natrvalo nasťahoval v roku 1992, pričom jeho čiastočným
vlastníkom sa stal až v roku 2004. Žalovaný bytový dom postupne zrekonštruoval, odstránil staré
plechové garáže a smetníky. Naďalej pokračoval v úprave jeho okolia, navozením zeminy, vysadením

trávy a okresných drevín. Na časti parcely CKN č. XX/X pred bytovým domom si postavil betónovú garáž
a v zadnej časti si zriadil drevené záhradné posedenie a voliéru pre psa. Žalovaný celé okolie okolo
bytového domu udržiava a pravidelne na vlastné náklady kosí. Záhradu, nachádzajúcu sa za bytovým
domom, žalovaný neužíva od času, ako si žalobcovia začali uplatňovať svoje nároky.36. Zo zabezpečenej projektovej dokumentácie mal súd preukázané, že pre účely výstavby bytových
domov v Obci E. E. bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/X) vytvorená parcela

č. XXX/X (neskôr EN XXX/X a v súčasnosti CKN XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere XXXX
m2 (šírka pozemku 40 m a dĺžka 175 m a z pravej strany od cesty 172,75 m). Výstavba bytových domov
prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy (súp. č. XXX - 8 b. j., súp. č. XX - 6.
b. j., súp. č. XX - 6 b. j., súp. č. XXX - 7 b. j. ). Ako posledný bol postavený bytový dom súp. č. XXX - 7 b.
j., ktorý je predmetom sporu. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného plánovania vo N. E.

zo dňa 30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako
štvrtý v smere od prístupovej obecnej cesty) bude zastavaná plocha 320 m2 a celková plocha bude 1600
m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového
domu s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 43 x 38,6 m2 = 1659,80 m2 (č.l. 149
spisu). Z projektového nákresu k bytovému domu súp. č. XXX + kotolňa (č.l. 141) vyplýva, že po pravej
strane bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska pre 7 automobilov, tiež s umiestnením

smetníkov. V zadnej časti mala byť zapustená žumpa, tiež osadený vešiak na prádlo a v prednej časti
pred kotolňou mal byť osadený klepáč. Obdobné rozhodnutie bolo vydané aj v prípade bytového domu
súp. č. XXX - 8 b. j. (tento je v teréne umiestnený ako prvý v smere od prístupovej obecnej cesty, pričom
bolpostavenýakotretívporadí),kdebolavyčlenenáplocha0,0897ha,ztohoprezastavanúaspevnenú
plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha. V prípade bytových domov súp. č. XX - 6. b. j. a súp.

č. XX - 6 b. j., takáto dokumentácia nebola súdu k dispozícii.

37. Na základe uvedeného možno uzavrieť úmyslom zhotoviteľa stavby bytových domov bolo, aby pri
každom bytovom dome okrem plochy určenej na jeho výstavbu, bola aj plocha určená pre užívanie jeho
obyvateľov, či už na parkovanie, na parkové úpravy alebo záhradky. V prípade bytového domu súp.

č. XXX bola pre tento účel vymedzená plocha 1600 m2, z toho 320 m2 pre samotnú stavbu bytového
domu. Teda pre okolie bytového domu ostávala plocha 1280 m2. Súd je však toho názoru, že celá časť
parc. č. XX/X o výmere XXXX m2, ktorá bola zameraná vo vzťahu k okoliu predmetného bytového
domu súp. č. XXX, má povahu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., teda
nie len vo výmere XXXX m2 (1600 - 318). Cieľom zákonodarcu bolo inštitútom priľahlého pozemku

upraviť vzťah k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku bytového domu (nielen v čase výstavby)
mohli považovať za priľahlé. Zákonodarca nestanovil presnú výmeru pre účely priľahlého pozemku.
Pokiaľ v určitých časových obdobiach boli vybudované spevnené plochy, prebehla výsadba okrasných
rastlín, boli vybudované záhradky, jedná sa o spôsob využitia sporného pozemku obyvateľmi bytového
domu, ktorý sa plynutím času menil a bol determinovaný zvyklosťami v tom-ktorom časovom období.

Odlišný spôsob využitia pozemku nespochybňuje nijako fakt, že vždy bol priradený k predmetnému
bytovému domu, s ktorým susedí, ani že obyvatelia po celú dobu od výstavby domu ho užívali ako jeho
nedeliteľnú súčasť. Nevyplýva z polohy pozemku zo žiadnych listinných dôkazov, ani z tvrdení strán
sporu, že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne by existovala
okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť odlišné účelové využitie pozemku a to najmä pre verejnosť,

teda subjekty odlišné od užívateľov bytov. Pokiaľ v krátkom časovom období po výstavbe niektorá z
bytových jednotiek bola využívaná ako kancelárske priestory JRD E. E., z tejto skutočnosti nemožno
vyvodiť odlišné účelové určenie bytového domu. Prevažujúcim účelom bolo vždy využívanie objektu pre
obyvateľov bytového domu za účelom bývania. Predmetný bytový dom súp. č. XXX postavilo JRD pre
svojich zamestnancov. Samotné JRD v zadnej časti, kde sa teraz nachádzajú záhradky, spornú parcelu

oddeliloodpoľapletivovýmplotomsbetónovýmistĺpikmi(zrejemeakoochranuzáhradiekpred poľovnou
zverou). Pokiaľ aj boli bezprostredne po výstavbe bytového domu niektorým obyvateľom bytového domu
pridelené záhradky na opačnej strane obecnej cesty, kde teraz stoja rodinné domy (oproti bytovému
domusúp.č.XXX),jezrejmé,žezdôvodupostupnéhovyčleneniatýchtopozemkovnadomovúzástavbu
sa potom v 90.-tych rokov záhradky skoncentrovali za bytovými domami, kde bol na to dostatočný

priestor. Jedná sa o vidiecke prostredie, kde pestovanie zeleniny pri bytových domoch bolo bežnou
činnosťou obyvateľov. V tomto kontexte termín priľahlý pozemok podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.
z. považoval súd za správne vykladať s poukazom na okolnosť, že v obciach plochy určené ako priľahlé
pozemky boli riešené veľkorysejšie, ako napr. v mestách (viď rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.
2Co/173/2020 zo dňa 09.09.2021). Nadväzne treba konštatovať, že celá časť parc. č. XX/X o výmere

XXXXm2,ktorábolazameranávovzťahukokoliupredmetnéhobytovéhodomusúp.č.XXX,mápovahu
priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Právny vzťah medzi stranami k spornému
pozemku bol založený zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a bolok nemu zriadené zákonné vecné bremeno. Uvedená skutočnosť vylučuje záver, že užívanie sporného
pozemku žalovaným predstavuje užívanie bez právneho dôvodu.

38. Pokiaľ by súd pripustil výklad, že za priľahlý pozemok podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.
z., je možné v zmysle úradného rozhodnutia považovať len výmeru 1282 m2 a v prevyšujúcej časti
výmery 1072 m2 (2354-1282) sa nejedná o priľahlý pozemok, ale zo strany žalovaného by sa malo
jednať bezdôvodné užívanie pozemku vo výmere 1072 m2, tak v tomto smere súd poukazuje na to, že
zákonným predpokladom bezdôvodného obohatenia je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody, či

prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Majetkový prírastok jedného
subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Z
posledného zamerania (č.l. 310), ktoré predložila právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní, ako aj
z obhliadky na mieste samom vyplýva, že žalovaný reálne využíva cestu vyloženú panelmi slúžiacu ako
prístup do bývalej kotolne o výmere XXX m2, prístup k bytovému domu a ku garáži vyložený panelmi
o výmere 382 m2, betónovú garáž o výmere 24 m2, teda plochu spolu o výmere 517 m, ktorá svojou

polohou jednoznačne spadá po pojem priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.
z.. Žalovaný tiež využíva záhradné posedenie zriadené v zadnej časti pozemku za garážou a voliéru pre
psa, ktorých presná výmera však nebola zameraná. Záhradku (podľa zamerania o výmere 278 m2) v
zadnej časti pozemku žalovaný neužíva, v čase obhliadky bola zarastená. Podľa vyjadrenia žalovaného
ju prestal využívať v čase, keď si žalobcovia začali uplatňovať svoje vlastnícke nároky. Žalobcovia sa

žalobou podanou dňa 26.09.2022 domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia spätne za dva roky
od podania žaloby, t. j. od 26.09.2020. Súd jeho názoru, že žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný
reálne v uvedenom období záhradku nejakým spôsobom užíval a mal z nej nejakú peniazmi vyjadriteľnú
majetkovú hodnotu na úkor žalobcov. To isté možno povedať aj ohľadne ostatného okolia bytového
domu v zadnej časti za bytovým domom a v bočnej časti v smere od bývalej kotolne vo výmere 1272

m2, tiež v prednej časti pred bytovkou vo výmere 287 m2. V čase ohliadky táto plocha bola upravená,
tráva bola pokosená. Na tejto ploche sa nenachádzali žiadne objekty patriace žalovanému (okrem pár
kusov okresných drevín, ktoré žalovaný vysadil). Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že túto plochu na
svoje náklady kosí, pretože pokiaľ by tak neurobil, tak by to celé zarástlo. Žalobcovia nepreukázali,
že by žalovaný v žalovanom období od 26.09.2020 do 26.09.2022 túto plochu reálne využíval. Čiže

aj tomto prípade nemožno konštatovať, že by žalobca užívaním tejto časti pozemku získal nejakú
peniazmi vyjadriteľnú majetkovú hodnotu na úkor žalobcov, teda že by sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohacoval.

39. Ďalej súd uvádza, že nárok žalobcov neprichádzalo do úvahy kvalifikovať ako nárok na odplatu za

obmedzenie z dôvodu zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a nevzťahuje sa na každého
vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Vznik vecného bremena
nemožno posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. V súdnom

konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť od účinnosti tohto zákona (rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/92/2018 zo dňa
21.09.2022, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019). Žalobcovia 1/- 4/ sa stali
vlastníkmi sporného pozemku následne a tento nadobudli zaťažený zákonným vecným bremenom, čím
neboli aktívne vecne legitimovaní v spore.

40. Žalovaný voči žalobnému nároku vzniesol námietku premlčania. K posúdeniu behu premlčacej
doby súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý ako dovolací riešil obdobnú otázku v
rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014, zo dňa 24.3.2015 a sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.4.2016, ktoré
rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016

pod č. R 73/2016. Bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom
z vecného bremena. Predmetné právo sa mohlo prvýkrát vykonať v deň účinnosti zákona č. 182/1993
Z. z., ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná doba tak začala plynúť dňom
01.09.1993 a uplynula dňa 01.09.1996. Žaloba v tomto prípade bola podaná na súd dňa 26.09.2022,

t. j. po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vo veci nebolo relevantné, kedy v skutočnosti žalobcovia 1/
- 4/ nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku. V zmysle ustanovenia § 111 Občianskeho
zákonníka na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka. Novým
vlastníkom nezačala opäť plynúť nová premlčacia doba.41. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd preto potom žalobu žalobcov 1/- 4/ vo zvyšnej časti
pre zaplatenie sumy 613,18 Eur zamietol ako nedôvodnú.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Pokiaľ súd
konaniečiastočnezastavilvčastiprezaplateniesumy933,50Eur,takmožnokonštatovať,žesatakstalo
z dôvodu procesného zavinenia žalobcov, ktorí žalobu v tejto časti zobrali späť na základe výsledkov

dokazovania v spore. Žalovaný mal teda v tejto časti procesný úspech. Vo zvyšnej časti pre zaplatenie
sumy 613,18 Eur, súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú. Možno preto uzavrieť, že žalovaný mal
vo veci plný úspech, preto potom súd uložil žalobcom 1/ - 4/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd v lehote 60 dní v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na

Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.