Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120240691
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120240691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679 proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX, o zaplatenie 4.859,40 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudkuOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.10Csp/96/2020z16.novembra2023vspojenísopravným
uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Csp/96/2020 z 20. februára 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti uloženej povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobkyni 4.581,66 eura istiny.

M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v časti uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 3.764,76 eura od 16.2.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamieta.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,54 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.581,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.764,76 eura od 13.6.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,56 % (výrok II.) a výrokom
III. priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia 4.859,40

eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, skutkovo dôvodiac, že 24.2.2015 uzavrela so žalovanou
Zmluvu o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. 4502094594, na základe ktorej jej poskytla
hotovostný úver 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach,
a to až do celkovej čiastky 8.332,20 eura. Keďže žalovaná úver riadne a včas nesplácala, čím porušila
svoje zmluvné povinnosti, z tohto dôvodu, uviedla žalobkyňa, že úver listom z 25.5.2018 zosplatnila a
žalovanúvyzvalanaúhraduceléhozostatkuúveruvlehote15dníodspísaniavýzvy,ktorývšakžalovaná
ani v dodatočnej lehote neuhradila.

Žalovaná nárok žalobkyne neuznala, mala za to, že zmluva je neplatná, tvrdila že od zmluvy listom
z 6.4.2017 odstúpila, vzniesla námietku premlčania, namietala nesprávne uvedenú priemerná RPMN
a RPMN s tým, že absentujú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa žalovanej, si
žalobkyňa do RPMN započítala aj poplatky, ktoré neboli v zmluve uvedené a podľa jej názoru preto, akv zmluve neboli dohodnuté žiadne vedľajšie poplatky, mala byť RPMN v rovnakej výške ako úroková
sadzba. Tiež mala za to, že v zmluve absentujú zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/, j/, x/ a
y/ zák. č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na uvedené tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 23.5.2022, ktorý znesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/57/2022-141 z 29.12.2022 pre nepreskúmateľné a predčasné závery súdu
prvej inštancie a z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý
súdny proces bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd pri opakovanom rozhodovaní na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §

53 ods. 6, 9, § 54a, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm.
a/, b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 1a ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
V odôvodnení uviedol, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v
RPMN vo výške 25,1 %, výška priemernej hodnoty RPMN pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery
v bankách a pobočkách zahraničných bánk ku dňu 31.12.2014 predstavovala podľa súdu 13,95 %.

Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že RPMN dohodnutá v rámci zmluvných dojednaní vo výške 25,1 %
neprevyšovala 2-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, t.j. sumu 2 x 13,95 %, spolu
27,9 % a je v súlade s § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a zároveň
v súlade s § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a účinného od 1.9.2014.
V súvislosti s posúdením bonity žalovanej uviedol súd, že žalobkyňa predložila interný dokument o

posúdení bonity pri poskytnutí úveru, z ktorého bolo súdu zrejmé, že žalovaná nemala negatívne
záznamy v registroch dlžníkov SOLUS dlžník SK. Tieto skutočnosti žalobkyňa preukázala prílohami na
č.l. 159. Z týchto dôkazov súd zistil, že príjem klienta ku žiadosti predstavoval sumu 2.500 eur, celkové
mesačné náklady domácnosti predstavovali 90 eur, splátky iným spoločnostiam – 600 eur, splátky v HC
- 65,26 + 39,15 + 76,16 eura, výška splátky schváleného úveru 138,87 eura a ostatné MLS – 1.330,56

eura. Z predloženého výpisu z bankového účtu dlžníčky v D. E. mal súd za preukázané, že k 31.1.2015
mala žalovaná na účte 3.489,27 eura. Zo zmluvy súd zistil, že žalovaná oznámila čistý mesačný príjem
2.500 eur, čistý mesačný príjem partnera 3.000 eur, druh bývania vlastný dom, počet vyživovaných
detí - 0 a vyhlásila, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich
záväzkov vrátane záväzkov z uvedených zmlúv, a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú

svojim záväzkom. Súd poznamenal, že kontrola registra pre poskytovateľov úveru bola zavedená až
novelou zákona k 1.4.2015 a teda nevzťahovala sa na veriteľa zo zmluvy uzavretej 24.2.2015 s tým,
že dohodnutá výška mesačnej splátky vo výške 138,87 eura sa javila súdu ako primeraná, poukázal
na to, že tieto splátky žalovaná spočiatku riadne a včas uhrádzala. Následne, keď sa dostala žalovaná
so splácaním úveru do omeškania, žalobkyňa vyhlásila úver za splatný. Na základe uvedeného súd

uzavrel, že žalobkyňa pri skúmaní bonity žalovanej postupovala v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Otázku postupu žalobkyne ako veriteľa pri zosplatnení spotrebiteľského úveru súd uzavrel tak, že ak
žalobkyňa výzvou z 25.5.2018 zosplatnila spotrebiteľský úver s odkladacou doložkou 15 dní, potom
dodržal § 53 ods. 9 OZ stanovenú lehotu. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa vyhlásila

zosplatnenie budúcich splátok pre neuhradenie splátky č. 37 splatnej dňa 15.3.2018, návrh na vydanie
platobného rozkazu podala na súde 13.2.2020 a teda splatné nároky žalobkyne odo dňa 15.2.2017
neboli podľa názoru súdu premlčané a z toho dôvodu námietku žalovanej, že došlo k premlčaniu nároku,
mal za nedôvodnú.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa mimosúdnej dohody o vrátení bezdôvodného obohatenia, na

ktorú sa žalovaná odvolala s tým, že podľa jej názoru od uvedenej zmluvy riadne odstúpila a uplatnila si
od žalobkyne bezdôvodné obohatenie, súd súhlasne so žalobkyňou mal za to, že ide o domnelý právny
úkon, ktorý žalovaná zaslala žalobkyni. Z mimosúdnej dohody o vrátení bezdôvodného obohatenia
vo výške 965,80 eura zo 6.4.2017 súd zistil, že žalovaná uzatvorila so žalobkyňou sedem zmlúv o
spotrebiteľskom úvere a to: zmluvu č 4110085664 z 19.10.2011 na sumu 2.640 eur, dátum splatnosti

15.11.2014, zmluvu č. 4207060121 z 16.7.2012 na sumu 1.600 eur, splatnú 16.7.2015, zmluvu č.
4302135881 z 28.2.2013 splatnú 17.3.2015, zmluvu č. 4312021212 z 4.12.2013 na sumu 1.800 eura,
zmluvu č. 4502094594 z 24.2.2015 na sumu 5.000 eura, z ktorej splatila 2.960,27 eura, zmluvu č.
4507165590 z 17.7.2015 na sumu 780 eur, z ktorej splatila 803,13 eura, zmluvu č. 4611014098 z
21.11.2016 na sumu 800 eur, z ktorej splatila 164,52 eura, teda žalovaná bola upovedomená už v

predchádzajúcich zmluvách o zmluvných podmienkach na základe uzavretých zmlúv medzi žalobkyňou
a žalovanou. Súd takto podaný návrh žalovanej nepovažoval ani za protižalobu, pretože v priebehu
konania žalovaná neurobila právny úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že si uplatňuje bezdôvodné
obohatenie vo výške 965,80 eura. V tejto súvislosti súd poukázal na tvrdenie žalovanej, že o nekalýchpraktikách žalobkyne sa dozvedela v čase, keď si svoje úverové zmluvy dala posúdiť na ministerstvo
spravodlivosti - komisii pre posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd
poukázal na to, že judikatúra jednoznačne začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby objektivizuje

vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Totiž iba
takto chápaný začiatok behu premlčacej doby možno dokazovať. Tvrdenie žalovanej, že si vec nechala
právne posúdiť, nebral súd za relevantné, pretože žalobkyňa v tomto prípade by nemala možnosť
žiadnej obrany a začiatok plynutia premlčacej doby by závisel iba od tvrdenia žalovanej. Bolo by teda
nepreukázateľné, či sa žalovaná o právnom posúdení nedozvedela skôr a zároveň by bolo otázkou,

prečo si žalovaná právne posúdenie nenechala vykonať skôr. Teda aj z týchto dôvodov súd mal za to,
že nárok žalobkyne nie je premlčaný.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi
č.4502094594 dňa 24.2.2015 obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, a preto
ju nemožno považovať v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, z tohto dôvodu súd
žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a priznal jej uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy,

nakoľko žalovaná ku dňu 14.11.2023 uhradila zo žalovanej sumy 5.000 eur len sumu 2.960,27 eura.
Keďže sa žalovaná so svojím plnením dostala do omeškania, súd zároveň priznal žalobkyni aj úroky z
omeškania a to odo dňa 13.6.2018, kde sa žalovaná dostala do omeškania v zmysle výzvy na splatenie
celého úveru na č.l. 21 z 25.5.2018, a to z nesplatenej výšky istiny.
O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v spore

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,56 %.
Zároveň rozhodol samostatne aj o trovách odvolacieho konania a to podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods.
1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Navrhla, aby po preskúmaní hodnoty RPMN, priemernej hodnoty
RPMN, splnenia procesných podmienok a ostatných ňou preukázaných dôkazov, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol Poukázala na svoje ústavné právo na súdnu ochranu.
S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnila a namietala, že súd sa nevyporiadal s jej námietkami

a nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, resp. nesprávne aplikoval právne predpisy. Namietla, že v bode
30. odôvodnenia rozsudku posudzoval súd správnosť odplaty (RPMN) pre kreditné karty a uzavrel,
že hodnota odplaty nebola prekročená, pričom žalobkyňa jej kreditnú kartu neposkytla, poskytla jej
spotrebiteľský úver. Podľa názvu zmluvy, „Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom
úvere“ ide o tzv. hybridnú zmluvu, kde v časti ohľadom kreditnej karty nie je jej podpis, ona o takúto

službu nikdy nežiadala a žalobkyňa jej takúto službu neposkytla. Žalobkyňa ani nežalovala nárok
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa žalovanej, žalobkyňa vo vyjadrení z 25.5.2023 uviedla
nezmysel vo vzťahu k výške RPMN ku kreditnej karte, konkrétne, že touto hodnotou pre kreditné
karty je 2 x 13,95 %, t.j. 27,9 %. Súd túto hodnotu považoval za správnu, aj keď to nie je hodnota
RPMN pre spotrebiteľský úver. Zdôraznila, že odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej

inštancie, poukazujúc na záver, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplne zistenie skutkového stavu, ďalej že súd neaplikoval príslušné ustanovenia podstatné pre
posúdenie veci a nakoniec, že nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý
súdny proces. Poukážuc na rozhodovaciu prax všeobecných súdov namietala, že súd nesprávne
ustálil priemernú hodnotu RPMN podľa údajov, ktorá je uvedená v súhrnných informáciách o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za štvrtý
štvrťrok 2014, aj keď je žalobkyňa nebankovou inštitúciou. Na žalobkyňu sa vzťahujú súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2014, preto je
v tomto prípade priemernou RPMN je hodnota vo výške 10,89 %, čo podľa nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. prekračuje 2-násobok maximálnej odplaty, t.j. prekračuje 21,78 %, keďže priemerná

RPMN uvedená v zmluve je vo výške 25,1 %, preto tvrdila, že sa tento úver považuje za bezúročný
a bezpoplatkový. Žalobkyňa pochybila aj tým keď v zmluve uviedla nesprávnu priemernú hodnotu
RPMN, a to v hodnote 16,16 %. V dokumente Ministerstva financií SR s názvom „Súhrnné informácie
oúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmi“jeuvedenápriemernáhodnotaRPMN
10,89 % a v dokumente „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

bankami a pobočkami zahraničných bánk“ je uvedená priemerná hodnota RPMN 13,95 %. Aj z tohto
dôvodu tvrdila, že sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže priemerná hodnota RPMN je
nesprávna, malo za následok, akoby v zmluve nebola uvedená. Žalobkyňa zosplatnila spotrebiteľský
úver kvôli neuhradenej 22. splátke, t.j. k 15.12.2016,uvedúc zároveň, že žalovaná uhradila sumu1.833,26 eura, avšak ona -- žalovaná k tomuto dátumu uhradila spolu 2.926,27 eura, preto žalobkyňa
zosplatnila spotrebiteľský úver predčasne. V ďalšom žalovaná namietala, že súd nesprávne vykonal
navrhnuté dôkazy ohľadom skúmania bonity klienta. Žalobkyňa súdu predložila iba interný dokument

oposúdeníbonity,nepredložilasúduúdajeopríjmochavýdavkochžiadateľa,nenahliadladopríslušných
databáz údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácať úver, a teda žalovaná
tvrdila, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom skúmania bonity spotrebiteľa, preto sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. V dokumente „Posúdenie schopnosti klienta splácať
spotrebiteľský úver“ je výstup po lustrácii nasledovný: „verifikace klienta - hovor neproběhl“, „verifikace

zaměstnavatele - hovor neproběhl“, „dokumentace – klientka nedokládala dokumenty k posouzení“.
Súd v bode 36 odôvodnenia konštatoval tvrdenia, ktoré žalovaná nikdy neuviedla. Zmluva bola
uzatvorená na diaľku a jediné, čo od nej žalobkyňa požadovala, bol bankový výpis. Podľa smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.4.2008 má súd ex offo skúmať existenciu porušenia
povinnosti ustanovenej v článku 8 tejto smernice, t.j. či veriteľ pred uzatvorením zmluvy posúdil
úverovú bonitu klienta. Zároveň je súd povinný podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-377/14

v spotrebiteľských zmluvách ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ďalej
skúmať bonitu spotrebiteľa podľa C-679/18 a RPMN C-76/10. Žalovaná tiež namietla, že žalobkyňa
predložila v tomto konaní plnomocenstvo z 31.5.2014, t.j. z obdobia, keď ešte nebola uzatvorená
zmluva medzi ňou a žalobkyňou; v čase podania žaloby už ani jeden zo štatutárov podpísaných za
žalobkyňu v plnomocenstve z 31.5.20214 „nefiguroval“, preto mala za to, že žalobu podala neoprávnená

osoba. Žalovaná poukázala v podanom odvolaní na to, že žalobkyňa predložila k žalobe iné úverové
podmienky ako ich žalobkyňa uvádza v Zmluve. Žalobkyňa k predmetnej zmluve a k žalobe predložila
úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – DUO a nie úverové podmienky s kódom
F., na ktoré odkazuje bod 46. zmluvy. Žalobkyňa k žalobe nepredložila Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, nepredložila ich ani spotrebiteľovi pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy,

preto nenaplnila čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 ES z 23.4.2008. Súd sa
nevysporiadal so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu z 29.12.2022.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie správne vec posúdil
a stotožnila sa s jeho právnym posúdením veci. Upriamila pozornosť na bod 39. odôvodnenia rozsudku.

K právnej otázke ohľade priemernej hodnoty RPMN predložila súdu - Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmiza4.štvrťrok2014suvedenímpriemernejhodnoty
RPMN pre spotrebiteľské úvery od 5 rokov s hodnotou 16,16 %, tak ako je uvedená v úverovej zmluve.
Žalobkyňa uviedla, že v konaní predložila listiny preukazujúce dostatočné skúmanie bonity žalovanej.
V súvislosti s tout otázkou skúmania bonity poukázala na rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu

v Košiciach: rozsudok sp. zn. 9CoCsp/31/2022 z 26. apríla 2023, rozsudok sp. zn. 2CoCsp/63/2021 z 2.
decembra 2021, rozsudok sp. zn. 9Co/81/2022 z 20. septembra 2023, rozsudok sp. zn. 2CoCsp/49/2022
z 29. decembra 2022. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, lebo je vo výroku
vecne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že žalobkyňou uvádzaná priemerná hodnota RPMN je
nesprávna, pretože predmetný spotrebiteľský úver bol poskytnutý na 60 mesiacov, t.j. na 5 rokov
(vrátane), preto je správna hodnota RPMN 18,34 %. S nesprávne uvedenou priemernou hodnotou
RPMN spája žalovaná sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods.
1 písm. c/ ZoSÚ. Žalovaná zotrvala na svojej námietke nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa

pred poskytnutím úveru, čo ma za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Opäť zdôraznila, že
žalobu v tejto veci podala neoprávnená osoba. Poukázala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

6. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

7. Dňa 31.5.2024 bolo súdu doručené podanie žalovanej, v ktorom opäť uviedla skutočnosti tvrdené
v podanom odvolaní a v odvolacej replike.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania žalovanej, ktoré bolo podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/
CSP) napadnutý rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne v časti ohľadne nároku
na úroky z omeškania dôvodné, z tohto dôvodu rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v častiuloženej povinnosti žalovanej zaplatiť 4.581,66 eura istiny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a zároveň sám rozhodol procesným postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v časti ohľadne
žalobkyni priznaných úrokov z omeškania tak, ako to je vyšpecifikované vo výroku I. tohto rozhodnutia.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. januára 2025 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

10. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu,
že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať.
Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní
žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné

podmienky strán sporu (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie
advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej
veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania.
Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej
príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom

úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť
takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných
prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie
naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v

podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o
vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.)

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,

právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,

aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

14. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že
vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej

dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na
trovy dôkazu (§ 253 CSP).15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia
v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný

hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý
postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz
zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť
„pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s § 366 písm. d/ CSP,

z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami urobila predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie

otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne; platného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere; platného a účinného zosplatnenia úveru; nesprávne uvedenej hodnoty RPMN v zmluve
a nesprávne uvedenej priemernej hodnoty RPMN, ďalej nedostatočného skúmania bonity
žalobkyňou pred poskytnutím úveru žalovanej, čo všetko jednotlivo malo spôsobiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru; namietala i existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve

anepredloženiesprávnychúverovýchpodmienokaformulárasoštandardnýmieurópskymiinformáciami
o spotrebiteľskom úvere žalovanej.

19. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka druhá veta právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca.

20. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

21. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti,

ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene.

22. Podľa § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na
ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak
splnomocnenec zomrie.

23. Na základe plnomocenstva, ktoré je možné klasifikovať ako všeobecné alebo generálne, je
splnomocnenec oprávnený robiť za splnomocniteľa všetky právne úkony s výnimkou tých, na ktoré
sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo, alebo tých, pri ktorých zastúpenie nie je možné. Udelenie
generálneho plnomocenstva je obvykle vyjadrené slovami „vo všetkých právnych úkonoch alebo vo

všetkých veciach“.

24. Odvolací súd na námietku žalovanej uzatvára, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou,
žalobkyňa je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, je preto nedôvodná námietka žalovanej, žežalobu podala neoprávnená osoba. Dňa 31.5.2014 uzavreli generálnu plnú moc na neobmedzené
časové obdobie Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, IČO: 36 234 176 ako splnomocniteľ
a Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, IČO: 47 234 679 ako

splnomocnenec. Podľa Obchodného registra SR od 22.4.2011 v mene spoločnosti konajú a podpisujú
za ňu dvaja členovia predstavenstva spoločne ako štatutárny orgán. Plnú moc na strane splnomocniteľa
podpísali dvaja členovia predstavenstva spoločne, predseda predstavenstva Mgr. David Bystrzycki
(predsedom v období 31.5.2011 do 10.6.2016) a člen predstavenstva Ing. Zdeněk Šperka (členom
v období od 9.8.2013 do 30.8.2017). Táto plná moc nebola splnomocniteľom odvolaná a zaväzuje, resp.

zaväzovala aj v čase podania žaloby. Netrpí vadami, pre ktoré by na ňu súd nemal prihliadať.

25. K tvrdeniu o neplatnom uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd uvádza, že síce
tak žalovaná tvrdí, nepodpísala zmluvu o revolvingovom úvere, no zároveň si ani žalobkyňa žalobou
neuplatňovala nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, preto je táto námietka žalovanej nedôvodná.

26. K otázke platného a účinného zosplatnenia úveru s odkazom na § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ
odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v zákone, konkrétne žalovanú
neupozornila výzvou na to, že je v omeškaní tej ktorej splátky. Rozhodne splnenie zákonných podmienok
pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru v zmysle vyššioznačených zákonných ustanovení,
nepreukazuje žalobkyňou predložená „Výzva k splateniu celého úveru“ z 25.5.2018. Predmetná

spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená dňa 24.2.2015, zmluvne strany sa dohodli na počte splátok 60,
na splatnosti mesačných splátok k 15. dňu, tzn. že k 15.1.2020 nastala konečná splatnosť úveru, preto
v čase podania žaloby 25.8.2020 bol splatný celý úver, ktorý poskytla žalobkyňa žalovanej.

27. Žalovaná namietala nesprávne uvedenie hodnoty RPMN a priemernej hodnoty RPMN v zmluve.

V zmluve o hotovostnom úvere z 24.2.2015 je uvedená hodnota RPMN (zmluvy) 25,1 % a priemerná
hodnota RPMN 16,16 %. Odvolací súd poukazuje na to, že Ministerstvo financií SR zverejňuje na
webovej stránke tak údaje - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
za jednotlivé štvrťroky jednak veriteľmi, (ktoré sú smerodajné pre nebankové subjekty len ohľadom
uvedenia údajov o priemernej hodnote RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere), ako aj údaje - Súhrnné

informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bankami a
pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na kritérium
obsiahnuté vo vykonávacom predpise § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov). Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že na účely posúdenia
správnej priemernej hodnoty RPMN v úverovej zmluve je potrebné vychádzať zo Súhrnných informácií

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014, nakoľko zmluva
bola podpísaná dňa 24.2.2015, priemerná hodnota RPMN bola 18,34 % pre ostatné spotrebiteľské
úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane pre úvery splatné od 1 do 5 rokov.
Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN ale nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Hodnota RPMN (zmluvy) bola v zmluve uvedená vo výške 25,1 % (bod

33. zmluvy) , preto nemohla hodnota nesprávne uvedenej priemernej RPMN vo výške 16,16 % vzbudiť u
žalovanej presvedčenie o výhodnosti poskytovaného úveru oproti úverom poskytovaným inými bankami.
Na účely posúdenia najvyššej prípustnej výšky odplaty, resp. hodnoty RPMN, sa vychádza z priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za 4. štvrťrok 2014, nakoľko zmluva bola podpísaná dňa

24.2.2015; pre ostatné spotrebiteľské úvery pre úvery splatné od 1 do 5 rokov bola priemerná RPMN
13,95 %, odplata uvedená v zmluve nemohla prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov 27,90 %. Odplata uvedená v zmluve (25,10 %) neprevýšila hodnotu 27,90 %, odplata
uvedená v zmluve zároveň nie je ani v neprospech spotrebiteľa (podľa výpočtu súdom je hodnota RPMN
25,05 %), preto ani v tomto prípade sa úver nepovažuje za bezúročný a bezpoplatkový § 11 ods. 1 písm.

d/ ZoSÚ.

28. Pokiaľ žalovaná namietala to, že zo strany veriteľa nebola s odbornou starostlivosťou posúdená
schopnosť žalovanej splácať úver, a že žalobkyňa porušila túto svoju povinnosť hrubým spôsobom, apreto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, s odvolacou námietkou žalovanej
sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobkyňa predložila súdu doklady, z ktorých vyplýva, že sa zaoberala
finančnou situáciou žalovanej pred poskytnutím predmetného úveru, a to konkrétne interný dokument

o posúdení bonity, z ktorého je zrejmé, že žalovaná nemala negatívne záznamy v registroch dlžníkov
SOLUS. Z predloženého dokumentu vyplýva, že príjem žalovanej bol v tomto čase 2.500 eur, príjem
jej partnera 3.000 eur, počet vyživovaných detí 0, celkové mesačné náklady domácnosti predstavovali
90 eur, splátky iným spoločnostiam 600 eur, splátky v HC 65,26 + 39,15 + 76,16 eur, výška
splátky schváleného úveru je 138,87 eura a ostatné MLS – 1.330,56 eura. Rovnako súd má z

predloženého výpisu z bankového účtu dlžníčky Tatra banka za preukázané, že k 31.1.2015 mala
žalovaná na účte 3.489,27 eura. Žalovaná svojím podpisom na s. 1 zmluvy z 24.2.2015 vyhlásila, že
disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov vrátane záväzkov
z uvedených zmlúv, a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom. Dohodnutá
mesačná splátka vo výške 138,87 eura nebola neprimeraná, tieto splátky žalovaná spočiatku riadne
a včas uhrádzala. Odvolací súd poukazuje na § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za preukázané
splnenie si tejto povinnosti zo strany žalobkyne.

29. Žalovaná svojím podpisom na spotrebiteľskej zmluve potvrdila, že prevzala úverové podmienky

spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. s kódom F. a že sa s nimi oboznámila, zároveň svojím podpisom
potvrdila, že prevzala formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,
a že jej bolo poskytnuté náležité vysvetlenie. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Cdo 114/2017
z 6. marca 2019 v bode 26. okrem iného konštatoval, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť
transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale

aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť
hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré

sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ
urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 3512/11 z
11. novembra 2013). Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa si žalobou uplatnila výlučne nároky,
ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, to znamená istinu úveru a dohodnuté úroky, preto je táto námietka
žalovanej nedôvodná.

30. Vzhľadom na vyššieuvedené súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne dospel k záveru, že
zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 a nasl. ustanovení, postup žalobkyne
pri skúmaní bonity žalovanej bol v súlade § 7 ods. 1 ZoSÚv znení platnom v čase uzavretia zmluvy
a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoniec odvolací súd konštatuje, že

predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto je táto zmluva
platná podľa § 39 OZ a contrario.

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti

uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 4.581,66 eura istiny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny a zároveň sám rozhodol procesným postupom podľa § 388 CSP v časti
ohľadne žalobkyni priznaných úrokov z omeškania zmenil výrok tak, ako to je vyšpecifikované vo výroku
I. tohto rozhodnutia.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré ustanoveniaObčianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.34. V predmetnom spore nebol úver zosplatnený účinne a platne (viď odsek 26. odôvodnenia) a teda
splatnosť celého úveru nenastala tak ako tvrdila žalobkyňa, na základe úkonu zosplatnenia (listom
z 25.5.2018), ale splatnosť celého úveru nastala až dňom splatnosti (60.) poslednej splatnej splátky

úveru, splatnej 15.2.2020, a teda nasledujúcim dňom 16.2.2020 sa žalovaná dostala do omeškania
s úhradou celej nezaplatenej sumy 3.764,76 eura pozostávajúcej z dlžnej istiny úveru. Žalobkyňa si
v žalobe uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.764,76 eura od 10.6.2018 ako
dňa, nasledujúceho po dni 9.6.2018, do uplynutia ktorého žalobkyňa vyzvala žalovanú na základe
neplatného zosplatnenia úveru listom z 25.5.2018 na zaplatenia dlžnej čiastky 4.924, 40 eura do 15 dní

„od spísania výzvy“, ktorý márne uplynul bez zaplatenia. Keďže súd prvej inštancie nesprávne posúdil
otázku zosplatnenia úveru listom žalobkyne z 25.5.2018, nesprávne posúdil aj začiatok omeškania
žalovanej s úhradou sumy 3.764,76 eura ako dlžnej sumy zosplatneného úveru a nesprávne priznal
žalobkyni úroky z omeškania z tejto sumy od 13.6.2018. Nakoľko je súd viazaný žalobným návrhom
(v zmysle zásady ne ultra petitum) a žalobkyňa si uplatnila nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy
3.764,76 eura, do omeškania s ktorou sa žalovaná dostala až dňom nasledujúcim po dni splatnosti

poslednej splatnej splátky, preto odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti
zaväzujúcej žalovanú na platenie úrokov z omeškania zo sumy 3.764,76 eura od 10.6.2018 tak, že uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.764, 76 eura
od 16.2.2020 až do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu uplatnený nárok na úroky z omeškania ako
neopodstatnený zamietol.

35.V zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd menil rozhodnutie súdu
prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, a to tak trovách konania na súde prvej inštancie ako aj
odvolaciehokonania. Podľa§255ods.ods.2CSP,zohľadniacpomerúspechužalobkyne vspore90,27
% (prisúdený nárok 4.581,66 eura + úroky z omeškania 926,74 eura /5 % z 3.764,76 eura od 16.2.2020

do 16.1.2025/ + zodpovednosť za zastavenie konania v časti o 277,74 eura) oproti úspechu žalovanej
v spore 9,73 % (zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z 3764,76 eura od
10.6.2018do15.2.2020=316,14eura+nároknanáhradutrovvzastavenejčastikonaniao277,74eura)
priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 80,54 % (90,27 – 9,73). Pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že úroky z omeškania vyčísľoval pre potreby rozhodnutia o trovách konania ku dňu

vyhlásenia rozsudku 16.1.2025. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Odvolací súd dodáva, že nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.
Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že ak súd prvej inštancie rozhoduje po
zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

v zmysle pokynu odvolacieho súdu rozhodne v novom rozhodnutí o veci o trovách celého konania (tak
trovách konania vzniknutých na súde prvej inštancie ako aj trovách konania vzniknutých na odvolacom
súde) a to jedným výrokom. Konanie na súde prvej inštancie a konanie na odvolacom súde predstavujú
jeden súvislý celok, jedno nedeliteľné konanie a nie je opodstatnené rozhodovať o náhrade trov konania
dvomi samostatnými výrokmi – osobitne o trovách konania na súde prvej inštancie a osobitným výrokom

o trovách odvolacieho konania.

36.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).