Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200403
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200403.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Dušan Janči, advokát, so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska
695, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G., H. XX, zast. JUDr. Gergely Pšenák, advokát,
so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, o zaplatenie 500 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500 € s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 27.2.2025
do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 500 € ako vrátenia zálohy
na kúpnu cenu diskov a pneumatík na vozidlo Kia PRO CEED GT, na predaji a kúpe ktorých sa so
žalovaným dohodli dňa 7.6.2023, avšak k odovzdaniu ktorých dosiaľ zo strany žalovaného nedošlo a tiež
žalovaný zálohu za ne zaplatenú napriek výzvam žalobcu nevrátil. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku
z omeškania, pretože žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože žalobca od uzavretej
kúpnej zmluvy neodstúpil a preto je žaloba nedôvodná. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal platné odstúpenie od zmluvy a navyše
na pojednávaní v rozpore so žalobou vyšlo najavo, že predmetom kúpy nemali byť len kolesá, ale aj
pneumatiky. Rozporoval skutočnosť, že žalobca mal od zmluvy odstúpil v decembri 2023 a aj tvrdenia
žalobcu o dohode o splátkach dlhu a poukázal na to, že 1.3.2024 žalobca v správe píše, že február
skončil a nič neposiela.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ
a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z potvrdenia o transakcii zo dňa 7.6.2023 súd zistil, že z účtu č. A. ( podľa zhodných tvrdení strán
sporu patriaci žalobcovi ) bola v uvedený deň na účet č. A. ( podľa zhodných tvrdení strán sporu patriaci
žalovanému ) poukázaná suma 500 €.

5. Z fotografií inzerátu žalobcu a komunikácie strán sporu o ňom súd zistil, že predmetom inzerátu boli
hliníkové disky zn. Kia, pričom dňa 7.6.2023 žalovaný v komunikácii na správu žalobcu „ Tak som to
poslal...“ odpovedal : „ áno, prišlo, zajtra ti budem volať. „6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného pár dní predtým, ako sa začali baviť o diskoch,
kúpil auto Kia za 23 000 €, následne na to mu žalovaný volal, či nepotrebujem zimné pneumatiky na

originál diskoch za 1 000 €, povedal, že mu má poslať zálohu 500 €, čo on aj urobil a žalovaný peniaze
prevzal, ale potom začali výhovorky, že sú s tým problémy, že nie sú zimné gumy, aby počkal, potom
neskôrchcelodžalovanéhoužibadisky,keďsgumamimalbyťproblém.Uviedol,žetomueštežalovaný
zdvíhal mobil, ale asi po polročnom čakaní to bolo rovnaké, samé výhovorky, že už za ne zaplatil, že už
nemá ani disky, ani peniaze a potom od zimy 2023-2024 sme sa už bavili iba o vrátení peňazí, pričom

žalovaný mu sľúbil, že mu bude posielať 100 € mesačne, ale nezaplatil nič a od decembra 2024 mu
prestal zdvíhať mobil, no keď mu volal som zo synovho, ten zdvihol, naposledy spolu komunikovali v
marci 2024. Uviedol, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, došlo telefonicky v zime, keď mu žalovaný
povedal, že kolesá nebudú a že mi bude peniaze splácať a dodal, že keď v žalobe uvádzal, že chcel
kúpiť kolesá, mal na mysli disky a pneumatiky.

7. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že dňa 7.6.2023 došlo medzi

stranami sporu k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli predaj a kúpa diskov na vozidlo zn.
Kia, pričom nie je úplne zrejmé, či predmetom dohody boli iba hliníkové disky alebo aj pneumatiky, je
však jednoznačne rovnakým spôsobom preukázané, že dohoda na cene znela na sumu 1000 € a že
žalobca na základe uvedenej dohody na účet žalovaného poukázal ešte v uvedený deň sumu 500 €
ako zálohu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a preto ich súd považuje za nesporné

a navyše z listinných dôkazov ( z potvrdenia o transakcii zo dňa 7.6.2023 a odpovede žalovaného na
správu žalobcu dňa 7.6.2023 – bod č. 5 tohto rozsudku ) aj za preukázané.

12. Z toho vyplýva, že žalobca zaplatil na účet žalovaného sumu 500 € ako zálohu na kúpnu cenu kolies
( pričom nie je rozhodujúce, či išlo len o disky alebo aj pneumatiky ) a strany sporu sa ústne dohodli,

že žalovaný dodá žalobcovi dohodnutý tovar. Tiež je zrejmé, že k dodaniu tovaru z tejto zmluvy dosiaľ
nedošlo,hociodjejuzavretiaprešliviacnež2rokyakoajto,žežalovanýžiadnymspôsobomnedeklaruje
svoju ochotu a pripravenosť predmet kúpy žalobcovi dodať, resp. ani netvrdí, že k naplneniu obsahu
kúpnej zmluvy, ktorú so žalobcom uzavrel, ešte príde, resp. vôbec prísť môže.

13. Medzi stranami sporu bolo sporné to, či predmetom kúpy mali byť aj pneumatiky alebo jej predmetom
boli iba hliníkové disky, tiež bolo sporné, či žalovaný súhlasil s vrátením zálohy a jej splácaním ( čo
žalovaný popieral ) a tiež bolo sporné, či žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil alebo nie, resp. či tak urobil
platne.

14. Bez ohľadu na to, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a nepochybne tieto sporné okolnosti
odstrániť nepodarilo, je treba uzavrieť, že hoci nie je zrejmé, či predmetom predaja a kúpy mali byť iba
disky ( alebo aj pneumatiky ), či žalovaný súhlasil s vrátením peňazí a zaviazal sa ich splácať ( alebo
nie ) a či žalobca od zmluvy odstúpil a či tak urobil platne ( alebo nie ), je jednoznačné, že k naplneniu
predmetu a obsahu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu uzavretej nedošlo a nie je ani predpoklad, že

by žalovaný svoj záväzok z kúpnej zmluvy splnil alebo sa ho čo i len pokúsil splniť. Tento záver súd
prijal preto, že od doby dohody strán sporu prešli viac než 2 roky, žalovaný tovar, ktorý mal od neho
žalobca kúpiť nielenže nedodal, ale ani ním nedisponuje, nedeklaruje jeho dodanie a ani netvrdí, že ho
žalobcovi dodá.15. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká
podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne

drží, prípadne ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá ho získala
na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla. Osobou
povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne
osoba, ktorej plnenie bolo adresované. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 46/2009, zo dňa
30. júna 2010)

16. Základným predpokladom pri vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného subjektu, na základe čoho dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša
samotnýpostihnutý,nazákladečohomusížalobounasúdežiadaťovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Protiprávne konanie obohateného subjektu ani zavinenie, nie sú predpokladom zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý

nie je uznaný právnym poriadkom. Subjekt, na úkor ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia, nemusí pred súdom po podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
dokazovať vedomosť obohateného o skutočnosti obohatenia. Preukázateľná musí byť len tá skutočnosť,
že sa žalovaný subjekt na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Môže to byť aj neúmyselné obohatenie,
poprípade žalovaný subjekt nemusí mať o takejto skutočnosti ani vedomosť (Fekete, 2007, s. 471).

17. Kým pri skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu právny dôvod od
začiatku neexistoval, bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
spočíva v tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe právneho dôvodu, ktorý v čase plnenia existoval,
ale v dôsledku neskoršej právnej skutočnosti dodatočne odpadol (t. j. stratil právne účinky). Významným

prvkom tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je naplnenie zániku právneho titulu pre
poskytnuté plnenie. Charakteristickým príkladom je zánik právneho vzťahu v dôsledku uplynutia času,
ktorým nevznikajú právne následky plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu,
ktorýodpadoljenaplnenienasledujúcichdvochpredpokladov:- došlokplneniu,t.j.presunmajetkových

hodnôt z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu,
- existencia dôvodu plnenia, ktorým došlo k presunu majetkovej hodnoty, dodatočne odpadol (Lazar et
al, 2010, s. 372).
K najčastejším prípadom dodatočného odpadnutia právneho dôvodu dochádza v súvislosti s
ustanoveniami o odstúpení od zmluvy (§ 48 OZ). Nastúpenie účinkov môže nastať aj priamo zo

zákona (ex lege) splnením daných zákonných podmienok (§ 47 ods. 2 OZ). Ďalším charakteristickým
prípadom odpadnutia právneho dôvodu je prípad, pri ktorom právny dôvod dodatočne odpadol splnením
rozväzovacejpodmienky(§36ods.2OZ),zrušenímfixnejzmluvypriamozozákona(§518OZ),zánikom
povinnosti dlžníka plniť dôsledkom nemožnosti takéhoto plnenia (§ 575 OZ) a pod. (Švestka, Dvořák,
2009, s. 527).

V niektorých prípadoch môže nastať zánik právneho dôvodu od začiatku (ex tunc). Na základe tejto
skutočnosti by sa mohlo zdať, že dané bezdôvodné obohatenie nastalo získaním plnením bez právneho
dôvodu a nie bezdôvodným obohatením získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z
uvedenej skutočnosti je však zrejmé, že právny dôvod v čase plnenia skutočne existoval a zároveň
bol platný. Na základe tejto skutočnosti je jednoznačne jasné a preukázateľné, že ide o bezdôvodné

obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (Švestka, Dvořák, 2009, s. 527).

18. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 500 € tým, že prijal od žalobcu plnenie v tejto sume bez toho, že by bol splnil svoj

záväzok z kúpnej zmluvy so žalobcom uzavretej – dodať tovar. Žalovaný sa bránil tým, že zmluvy je stále
platná, pretože žalobca od nej neodstúpil platne, no s touto jeho obranou nie je možné sa stotožniť a to
preto, že žalovaný svoju povinnosť dosiaľ, napriek tomu, že uplynuli od uzavretia kúpnej zmluvy viac než
2 roky, nesplnil a vzhľadom k tomu, že takú skutočnosť ani netvrdil a nedeklaroval, že svoju povinnosť
splniť hodlá, resp., že plnenie, ktoré mal pre žalobcu zabezpečiť, je ešte vôbec možné a reálne, súd

konštatuje, že prijatie plnenia ( zálohy vo výške 500 € ) je prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, nakoľko je zrejmé, že k plneniu zo strany žalovaného nikdy nedôjde, najmä ak žalobca, čo je
úplne zrejmé, už oň nejaví záujem.19. Vyššie uvedeným spôsobom teda žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý
odpadol a je preto povinný ho podľa § 458 ods. 1 OZ vydať tomu na koho úkor ho získal ( žalobcovi ).

20. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania ( vo výške,
ktorú žalobca žiadal, pretože jeho návrh súd prekročiť nemohol a to napriek tomu, že od 1.1.2025 do
30.6.2025 je možné žiadať úrok z omeškania vo výške 11,15% ) a to od 27.2.2025, pretože žalovaný je
s platením peňažného dlhu v omeškaní preukázateľne odo dňa 26.2.2025, kedy prevzal platobný rozkaz
súdu a . Za predchádzajúce obdobie súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal, keď nie je úplne zrejmé

kedy došlo k tomu, že strany sporu dospeli k záveru, že plnenie z kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej
nie je možné, resp. že na ňom záujem už nemajú a navzájom si vrátia plnenia, ktoré z nej prevzali.

21. Nad rámec priznaného úroku z omeškania ( za obdobie predchádzajúce dňu 27.2.2025 ) súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že ako je vyššie uvedené, nárok na zaplatenie úroku z omeškania
žalobcovi vznikol len od uvedeného dňa.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal súd nárok na plnú
náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom predmete sporu. Žalovaný
bolvkonaníúspešnývýlučnevnepatrnejčastiúrokuzomeškaniaatovýlučnevdĺžketrvaniaomeškania
v rozsahu 24 dní. Tento podiel úspechu žalovaného v konaní jednak nie je možné matematicky vyčísliť

a jednak je jeho rozsah tak nepatrný ( ktorú skutočnosť má súd za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
priznanie plnej náhrady trov konania v prospech žalobcu a to s použitím čl. 3 a čl. 4 základných princípov
CSP ), že súd naň neprihliadol. O výške nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.