Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208617
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125208617.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Alebazi, s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 24, Martin 036 01, IČO:
53 733 355, zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, Žilina 010 01, IČO: 47 248 327,
proti žalovanému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, Lipovec 036 07, IČO: 36 424 056, o návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaním zo dňa 06.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 06.08.2025 doručený Okresnému

súdu Žilina dňa 08.08.2025 v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 06.08.2025, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.08.2025, sa žalobca pred
podaním žaloby vo veci samej domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to v nadväznosti

na ust. § 343 ods. 1 a § 344 v spojení s § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, a to
zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške
142.000,- eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu ako byty, nebytové
priestory a spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom a súčasne sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako
budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“ v príslušnom
gramatickom tvare), ktorej predmetom je záväzok žalovaného predať žalobcovi 5-izbový byt č. X-X
o celkovej výmere 147,49 m2 nachádzajúci sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN
parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., vedený Okresným úradom B., katastrálny
odbor, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to v lehote do 40 dní
od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o povolení trvalého užívania bytového domu, v ktorom
sa byt nachádza. V čl. IV. Zmluvy strany dojednali kúpnu cenu vo výške 200.000,- eur ako aj spôsob
úhrady kúpnej ceny. Žalobca uhradil žalovanému ako preddavok kúpnej ceny sumu 60.000,- eur dňa
20.07.2022 a sumu 140.000,- eur dňa 17.08.2022 na účet žalovaného. Žalovaný si nesplnil svoje
povinnosti z uzatvorenej Zmluvy a neuzatvoril so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu, pričom predmet

kúpy previedol tretej osobe kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol vykonaný dňa 13.02.2025. V zmysle
uzatvorenej Zmluvy pri nesplnení záväzkov zo strany žalovaného je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi
všetky preddavky na kúpnu cenu poskytnuté žalobcom ako aj uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-
eur.

3. Žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí

budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom je záväzok žalovaného predať žalobcovi
2-izbový byt č. X-X o celkovej výmere 68,64 m2 nachádzajúci sa v budove súp. č. XXXX, postavenejna pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A. vrátane príslušného
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to v lehote 40 dní od právoplatnosti

a vykonateľnosti rozhodnutia o povolení trvalého užívania bytového domu, v ktorom sa byt nachádza.
Aj v uvedenom prípade žalobca zaplatil žalovanému z dohodnutej kúpnej ceny za predmet kúpy podľa
dohodnutých platobných podmienok preddavok vo výške 30.000,- eur dňa 18.10.2022 a vo výške
50.000,- eur dňa 28.06.2023 na účet žalovaného. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z uzatvorenej
Zmluvy, neuzatvoril so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu, pričom predmetný byt predal tretej osobe kúpnou

zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 21.05.2025. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok pri
nesplnení záväzkov zo strany žalovaného je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetky preddavky na
kúpnu cenu poskytnuté žalobcom, ako aj uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.000,- eur.

4. Žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného predať žalobcovi 2-izbový byt č. X-

X o celkovej výmere 59,58 m2 nachádzajúci sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN
parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A. vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu
priestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveaspoluvlastníckeho
podielu k pozemku, a to v lehote 40 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o povolení
trvalého užívania bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Aj v tomto prípade došlo medzi stranami

k dohode o výške kúpnej ceny a spôsobe jej zaplatenia, na základe čoho žalobca zaplatil preddavok
na kúpnu cenu dňa 28.06.2023 vo výške 100.000,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti zo Zmluvy
a neuzatvoril so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu a predmetný byt predal tretej osobe kúpnou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený dňa 21.01.2025. V zmysle Zmluvy pri neplnení záväzkov zo strany žalovaného
je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetky preddavky poskytnuté žalobcom na kúpnu cenu, ako aj

uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur.

5. Žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je záväzok žalovaného predať žalobcovi 2-izbový byt č. X-X
o celkovej výmere 69,03 m2 nachádzajúci sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN

parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A. vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu
priestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveaspoluvlastníckeho
podielu k pozemku, a to v lehote do 40 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o povolení
trvalého užívania bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Zmluvné strany dohodli kúpnu cenu
za predmet kúpy a spôsob jej úhrady, na základe čoho žalobca uhradil žalovanému preddavok dňa

06.06.2023 vo výške 100.000,- eur na účet žalovaného. Žalovaný si však nesplnil svoje povinnosti zo
Zmluvy, neuzatvoril so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu a predmet kúpy previedol na tretiu osobu kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 20.02.2025. Podľa Zmluvy pri nesplnení záväzkov zo strany
žalovaného je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetky preddavky na kúpnu cenu poskytnuté žalobcom,
ako aj uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur.

6. Žalobca s poukazom na v návrhu označené a k návrhu pripojené listinné dôkazné prostriedky v zmysle
štyroch označených Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách uhradil žalovanému celkovo čiastku vo výške
480.000,- eur ako kúpnu cenu na predmetné byty. Do dňa podania predmetného návrhu žalovaný
vrátil žalobcovi prevodom na jeho bankový účet len čiastku v celkovej výške 400.000,- eur postupnými

platbami v čase od 23.10.2024 do 11.02.2025. Ostatnú časť žalobcom zaplatenej sumy vo výške
80.000,- eur žalovaný doposiaľ žalobcovi nevrátil. Žalobca súčasne poukazuje na svoju pohľadávku
voči žalovanému z titulu nároku na zmluvnú pokutu v celkovej výške 52.000,- eur a z titulu poskytnutej
pôžičky vo výške 10.000,- eur uhradenej žalovanému prevodom zo dňa 10.11.2022. Žalobca tak eviduje
voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 142.000,- eur, ako aj zákonné príslušenstvo k jednotlivým

čiastkam, z ktorých pohľadávka pozostáva, ktorú si následne žalobca mieni uplatniť voči žalovanému
na príslušnom súde podaním žaloby vo veci samej.

7. S argumentáciou, že žalovaný preukázateľne nesplnil dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku
čohovzniklažalovanémupovinnosťvrátiťžalobcovizloženépreddavkynaúhradukúpnejcenyarovnako

povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle každej zo štyroch Zmlúv o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a rovnako z dôvodu, že žalovaný odmieta zmluvné zabezpečenie nárokov žalobcu
v prípade prevodu vlastníckeho práva zo zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach v prospech
žalobcu, žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom. Žalobca poukazujev návrhu na majetok žalovaného, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností vedených Okresným
úradom B., katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v B., okres B., obec B., v k. ú. A., zapísaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a súčasne žalobca opisuje v návrhu rozhodujúce skutočnosti,

ktorými odôvodňuje potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. V tejto
súvislosti žalobca dáva do pozornosti súdu stav spoločnosti žalovaného – evidenciu pohľadávok
spoločnosti voči štátu ku dňu 06.08.2025, ako aj zoznam poverení na vykonaní exekúcií proti
žalovanému s konštatovaním, že podľa názoru žalobcu sú splnené všetky predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že existencia záložných práv uvedených na LV č. XXXX
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného odôvodňuje potrebu zriadiť záložné právo v prospech
žalobcu ku všetkým v návrhu označeným nehnuteľnostiam, pretože ak dôjde k výkonu záložného práva
a z výťažku sa uspokojí veriteľ, ktorému prináleží skoršie záložné právo, nie je záruka, že z ostatnej
časti výťažku bude uspokojená aj celá pohľadávka žalobcu, ktorú má voči žalovanému, ak by sudcovské
záložné právo v prospech žalobcu bolo zriadené len k niektorej z nehnuteľností opísaných v návrhu,

ktoré tak predstavujú jediný známy majetok vo vlastníctve žalovaného, ktorý by mohol byť potenciálne
použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu v budúcom exekučnom konaní. Žalobca zdôrazňuje, že ku
dňu podania návrhu žalovaný napriek výzvam a uplynutiu primeranej lehoty nepredložil žalobcovi riadne
kúpne zmluvy na predmetné byty v prospech žalobcu, nepreviedol mu vlastnícke právo k predmetným
bytom a ani nevrátil žalobcovi celú poskytnutú zálohu, pôžičku a ani neuhradil žalobcovi zmluvné

pokuty. Vydanie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, žalobca vníma ako jediný spôsobilý
inštitút poskytnúť ochranu žalobcovi, z čoho vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie je podložená,
relevantná a nespochybniteľná vzhľadom na stav a konanie žalovaného. Žalobca má za to, že podanie
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a samotné jeho nariadenie je spôsobilé navodiť
stav, v rámci ktorého má žalobca šancu očakávať uspokojenie svojich pohľadávok voči žalovanému.

Len zabránenie nakladaniu s príslušnými nehnuteľnosťami a nasledujúca exekúcia po právoplatnom
rozhodnutíopriznanípohľadávokžalobcovijespôsobiláuspokojiťpohľadávky,ktoréjemožnévyčísliťna
sumu presahujúcu 142.000,- eur, v dôsledku čoho je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vnímané
žalobcom ako primerané vo vzťahu k poskytnutiu ochrany žalobcu.

8. Žalobca ako dôkaz v návrhu označil jednotlivé Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách na byt č. X-X, byt
č. X-X, byt č. X-X, byt č. X-X, výpisy z účtu žalobcu k úhrade preddavku na kúpnu cenu, list vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. A., výpis z účtu žalobcu k prijatým platbám vykonaným žalovaným v čase od 23.10.2024
do 11.02.2025, zoznam exekúcií MOMAP s.r.o. ku dňu 06.08.2025 a záväzky MOMAP s.r.o. voči štátu
ku dňu 06.08.2025 (finstat.sk).

9. Predmetný návrh žalobcu je návrhom zabezpečovacieho opatrenia podaným pred začatím konania
vo veci samej.

10. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcichpotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

16. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní
predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva.

17. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak podlieha naplneniu

dvoch nevyhnutných podmienok, a to: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a
trvanie peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi a 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že
exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca, ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, musí osvedčiť
také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému
nakladaniusjehomajetkom,ktorébymohlomaťzanásledokzmareniemožnostiuspokojeniažalobcovej

pohľadávky. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

18. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný pred podaním žaloby vo veci samej,
a teda napriek tomu, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa v návrhu označuje ako žalobca

a subjekt, voči ktorému návrh zabezpečovacieho opatrenia smeruje, ako žalovaného, terminológiu
označenia strán súd prevzal z obsahu návrhu, a preto v predmetnom konaní uvádza označenie žalobcu
a žalovaného, a to v záujme prehľadnosti a spojitosti s podaným návrhom.

19. Súd konštatuje, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami dostatočne
osvedčil existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie poskytnutého preddavku vo výške
80.000,- eur a rovnako žalobca preukázal existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute, ktorou zmluvné
strany zabezpečili riadne splnenie povinnosti predávajúceho presne označených v Zmluve, ktorej výška
a splatnosť zmluvnej pokuty je upravená dohodou zmluvných strán. Rovnako z pripojeného výpisu

z účtu žalobcu vyplýva úhrada sumy 10.000,- eur dňa 10.11.2022 s poznámkou „pôžička B. A.“. Súd
zdôrazňuje, že konštatovanie o osvedčení existencie pohľadávky žalobcu súd uvádza výlučne vo vzťahu
k podmienkam pre rozhodnutie o navrhovanom zabezpečovacom opatrení, vychádzajúc výlučne zo
skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to v spojení s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré žalobca predložil súdu spolu s návrhom ako

prílohu návrhu. Žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami osvedčil kedy a v akej výške,
vo vzťahu k jednotlivým bytom, uhradil žalobca zálohové platby na budúce kúpne zmluvy.

20. Pre potreby rozhodovania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však súd posudzoval
existenciu aj ďalšej kumulatívne stanovenej podmienky, a to reálnosť obavy z možného budúceho

ohrozenia exekúcie pre prípad, že by pohľadávka žalobcu vrátane jej príslušenstva priznaná žalobcovi
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, nebola žalovaným uhradená. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na existenciu pohľadávok štátu voči žalovanému v podobe daňových nedoplatkov,
dlhu na sociálnom poistení a nedoplatku preddavku poistného a rovnako poukázal a osvedčil
existenciu pohľadávok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vzniknutých zo správneho konania

alebo obdobného konania voči žalovanému a rovnako poukázal na vedené tri exekučné konania voči
žalovanému a majetkovú situáciu žalovaného vyplývajúcu z verejne dostupnej stránky C..21. Z verejne dostupných údajov na webovej stránke www.finstat.sk je zrejmé, že celkové výnosy
žalovaného za rok 2024 predstavujú 1,75 milióna eur, oproti roku 2023, kedy celkové výnosy žalovaného
dosiahli sumu 346.272,- eur. Zisk žalovaného v roku 2024 dosiahol sumu 239.009,- eur oproti roku

2023, kedy žalovaný bol v strate vo výške – 93.540,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný aktívne
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, nesmeruje do konkurzného konania a v prípade žalovaného
nemožno hovoriť o konaní, ktorého cieľom by bolo zbaviť sa svojho majetku s úmyslom poškodiť
žalobcu,aleovykonávaniepodnikateľskejčinnostiarealizovaniepodnikateľskéhozámeruvybudovaním
polyfunkčného objektu s následným predajom bytov a nebytových priestorov v tejto nehnuteľnosti.

Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia argumentuje tým, že žalovaný
nedodržal zmluvné podmienky v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a predal zazmluvnené
byty tretím osobám, pričom žalobcovi nevrátil celú žalobcom uhradenú preddavkovú platbu, nevrátil
žalobcovi poskytnutú pôžičku a nezaplatil dohodnutú zmluvnú pokutu, žalobcom uvedené tvrdenia
žalobca nespája so zámerom žalovaného zbaviť sa svojho bonitného majetku s cieľom vyhnúť sa
splneniu pohľadávky žalobcu, resp. ochrániť svoj majetok pred prípadnou exekúciou zo strany žalobcu.

22. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní

predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva, avšak len za súčasného splnenia všetkých zákonom stanovených
podmienok.

23. Vychádzajúc z tvrdení uvedených žalobcom v podanom návrhu a dôkazov pripojených k podanému
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnotil nárok žalobcu voči žalovanému za
dostatočne osvedčený potiaľ, pokiaľ žalovaný v rozpore s uzatvorenými zmluvami o budúcich kúpnych
zmluvách previedol predmet kúpy na tretie osoby, pričom žalobcovi neuhradil v celom rozsahu žalobcom
zaplatené preddavky na kúpnu cenu, nezaplatil žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorou zmluvné

strany zabezpečili riadne splnenie záväzku žalovaného a nevrátil žalobcovi ním poskytnutú pôžičku.

24. Pokiaľ však ide o podmienku osvedčenej existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia, súd má za to, že žalobca neposkytol súdu dostatočné tvrdenia v návrhu podložené
dôkaznými prostriedkami, z ktorých možno vyvodiť dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov medzi

žalobcom a žalovaným. Z tvrdení žalobcu súd nemal v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa
žalovaného, ktoré smeruje k nakladaniu s jeho nehnuteľným majetkom v podobe jeho zaťaženia právami
tretích osôb, ktoré by smerovalo k zmareniu exekúcie. Žalobcom namietané konanie žalovaného, ktorým
prevádza byty a nebytové priestory v novopostavenom polyfunkčnom objekte, priamo nespôsobuje
negatívny zásah do práva žalobcu, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Správanie sa žalovaného,

ktorý aktuálne nesplnil voči žalobcovi všetky svoje zmluvné záväzky, bez ďalšieho neosvedčuje obavu
ohľadom znižovania kvality a rozsahu zexekvovateľného majetku žalovaného, čím v tomto štádiu
konania nemožno prijať záver, že by žalobcom bola osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych
pomerov sporových strán pred začatím konania vo veci samej. Nehnuteľnosť, ktorej je žalovaný
vlastníkom, vzniká výstavbou s predpokladom následného predaja jednotlivých bytov a podielov na

spoločných častiach a zariadeniach v dome budúcim kupujúcim, a to v rámci podnikateľskej činnosti
žalovaného. Predpokladaný predaj jednotlivých bytov a nebytových priestorov žalovaným nie je výrazom
snahy žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu scudzovaním svojho majetku, ale súvisí
s podnikateľskou činnosťou žalovaného, vykonávanou za účelom dosiahnutia zisku. Naliehavosť
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia je znižovaná aj tou skutočnosťou, že napriek existencii pohľadávky žalobcu, žalobca doposiaľ
neuplatnil svoj nárok vo veci samej riadne podanou žalobou. Naopak, z tvrdení žalobcu vyplýva, že
v zmysle štyroch v návrhu označených zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách z celkového žalobcom
uhradeného preddavku vo výške 480.000,- eur žalovaný doposiaľ postupne uhradil žalobcovi prevodom
na bankový účet žalobcu sumu 400.000,- eur platbami uskutočnenými v dňoch 23.10.2024, 28.10.2024,

21.11.2024, 25.11.2024, 18.12.2024, 20.12.2024 a 11.02.2025 (výpisy z účtu žalobcu o prijatých
platbách). Z celkovej sumy uhradených preddavkov vo výške 480.000,- eur tak existujúci dlh žalovaného
predstavuje sumu 80.000,- eur. Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že žalovaný sa nevyhýba plneniu
svojich záväzkov a naopak svoje záväzky voči žalobcovi postupnými platbami plní. Teda aj priexistencii iných záväzkov žalovaného súd nemal v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa
žalovaného, ktoré by smerovalo k nakladaniu s nehnuteľným majetkom vedúcim k zmareniu exekúcie.
Existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť nároku na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia ako inštitútu procesného práva, ktoré súd vydáva spravidla bez výsluchu
procesných strán a bez vykonania dôkazov, ako tomu je v riadnom súdnom konaní. Existencia
pohľadávky žalobcu, prípadne odmietavý postoj žalovaného v otázke komunikácie so žalobcom
ako veriteľom pohľadávky, bez ďalšieho neosvedčuje obavu ohľadom znižovania kvality a rozsahu
zexekvovateľného majetku žalovaného. V danom štádiu konania preto nemožno prijať záver, že by

žalobcom bola osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán pred začatím
konania za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu.
Predaj jednotlivých bytov žalovaným nie je výrazom snahy žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky
žalobcu scudzovaním svojho majetku, ale nepochybne súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovaného
vykonávanou za účelom dosiahnutia zisku. Teda aj s prihliadnutím na výšku žalobcom tvrdenej
pohľadávky, vnímajúc záujem žalobcu na poskytnutí ochrany veriteľa navrhovaným zabezpečovacím

opatrením, je potrebné konštatovať, že žalobca neosvedčil v potrebnej intenzite druhú kumulatívne
stanovenú podmienku zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu zmarenia budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia. Iná situácia by mohla nastať v prípade, ak by aj po prevode vlastníctva bytov na základe
uzatvorených kúpnych zmlúv žalovaný neplnil ani čiastočne svoje zmluvné povinnosti a vykonával
faktické a právne kroky smerujúce k zmareniu výkonu rozhodnutia, ktorý záver súd v aktuálnom štádiu

konania prijať nemôže.

25. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmý zámer žalobcu posilniť postavenie
veriteľa zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok dlžníka, kedy zabezpečovacie opatrenie
plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, pokiaľ by primárna povinnosť dlžníka,

spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky žalobcu v prípade právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, nebola splnená. Avšak procesný inštitút zabezpečovacieho opatrenia nemôže suplovať
ani iné hmotnoprávne zabezpečovacie prostriedky a je opodstatnený, ako už bolo uvedené vyššie,
len v prípadoch splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Pri úvahe o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné poskytnutie ochrany nielen strane žalobcu, ale rovnako strane

žalovanej, ktorá môže byť obmedzená iba do takej miery, aby zabezpečovacie opatrenie nemalo za
následok reálne znemožnenie ochrany jej záujmov. Všetky podmienky nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je nevyhnutné posudzovať vo väzbe na právne účinky navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia pre povinnú osobu z hľadiska posúdenia, či účinky zabezpečovacieho opatrenia nebudú
obmedzovať neprimeraným spôsobom žalovanú stranu a nad nevyhnutný rozsah.

26. Nad rámec vyššie uvedeného súdu konštatuje, že predajom bytových jednotiek v bytovom
dome dochádza k transformácii nehnuteľného majetku žalovaného na finančné hodnoty, ktorým
však nedochádza k zmene hodnoty aktív majetku žalovaného. Zo žiadnych dôkazov označených
a predložených žalobcom nebola osvedčená záporná majetková situácia žalovaného, a to napriek

existencii troch exekučných konaní a rovnako pri osvedčení existencie viacerých pohľadávok štátu
voči žalovanému, ktorá by umožňovala prijať záver o krokoch žalovaného smerujúci k zmareniu
vykonania exekúcie. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd
dospel k záveru, že v danom prípade žalobca relevantným spôsobom neosvedčil existenciu obavy,
že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd preto nevzhliadol dôvody pre nariadenie navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol.

27. Záverom súd zvýrazňuje, že zhodnotenie splnenia jednej z podmienok pre zriadenie záložného

práva je len v štádiu osvedčenia, resp. neosvedčenia existencie žalobcovho nároku, keďže je možné, že
na základe výsledkov vykonaného dokazovania v riadnom súdnom konaní súd prvej inštancie dospeje
k iným skutkovým a právnym záverom.

28. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu neúspešný, a nakoľko v tomto
štádiu konania žalovanému žiadne trovy preukázateľne nevznikli a nebol mu doručovaný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a rovnako mu nebude doručované ani uznesenie, ktorým súdnávrhžalobcuzamietol,rozhodolsúdvýlučneonárokužalobcunanáhradutrovkonaniatak,žezdôvodu
neúspechu v konaní žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).