Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200194
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725200194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, deti matky: B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, E. a otca: F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
zastúpený splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31,
Trnava, o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 18.03.2025, č.k. 53P/15/2025-122, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovacia povinnosť otca
na maloletú A. sa s účinnosťou od 17.01.2025 znižuje zo sumy 560 eur mesačne na 400 eur mesačne,
čím sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 2P/339/2015-62 zo dňa 15.03.2016 v časti výšky
výživného na maloletú A..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného na maloletú
A. zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 111 písm. c) Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), § 62 ods. 2, ods. 4 veta prvá, ods. 5, § 63 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1 veta prvá a čl. 5 Zákona o rodine ako i čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 17.01.2025, domáhal zníženia jeho
vyživovacej povinnosti na maloletú A. zo sumy 560 eur na sumu 400 eur z dôvodu zmeny pomerov na
jeho strane, spočívajúcej v tom, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G. D.,

nar. XX.XX.XXXX a súčasne sa zmenili jeho majetkové pomery z dôvodu zníženia pravidelného príjmu.
Spolu s návrhom predložil súdu dohodu rodičov, v zmysle ktorej matka maloletej súhlasila so znížením
výživného na sumu 400 eur. Matka vo vyjadrení k návrhu otca potvrdila, že súhlasí s dohodou rodičov
a žiada súd o jej schválenie. Aj kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že zníženie výživného
síce nie je v záujme maloletej, ale vzhľadom na okolnosti a uzatvorenú dohodu rodičov, súhlasí s tým,
aby súd návrhu vyhovel.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/339/2015-62
zo dňa 15.03.2016 boli obe maloleté deti rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 560 eur mesačne a maloletej C. sumou 400 eur
mesačne, súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Otcovi sa dňa XX.XX.XXXX narodilz nového vzťahu syn G., otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a synom vo E.. Otec vo februári
2023 dal výpoveď z predchádzajúceho zamestnania, podľa jeho tvrdenia tak urobil zo zdravotných
dôvodov (vyhorenie, chronické vyčerpanie, strata váhy). V decembri 2024 začal s prevádzkou živnosti,

hlavným predmetom sú dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a činnosť
podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Otec uviedol hrubý mesačný príjem z
činnostiSZČOvovýške2500eurmesačne(zaobdobiejanuárafebruár),nákladynaprevádzkuživnosti,
dane a odvody nevedel uviesť. Má v podielovom spoluvlastníctve v 1/2 nehnuteľnosti v katastrálnom
území H. I. (č. LV č. XX) - rodinný dom, hospodárska budova a pajta s pozemkami o výmere 4.754 m2 a

nehnuteľnosti v katastrálnom území D. (č. LV č. XXXX) s pozemkami o výmere 32.278 m2, zároveň má
vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť v katastrálnom území H. I. (č. LV č. XXX) - pozemok o výmere 277
m2 a byt v J. (č. LV č. XXXX). Má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore zasielateľstvo a logistika,
prevádzkaekonomikydopravyastrojov.MatkažijesmaloletouA.amaloletouC.vrodinnomdomevoE.,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, dom je zaťažený hypotekárnym úverom so zostatkom 10 000 eur
a so splátkou 193 eur. Matka poberá príspevok na opatrovanie maloletej A. vo výške 815 eur mesačne a

rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Maloletá A. navštevuje 4. ročník Špeciálnej základnej školy
- Spojená škola H., má diagnostikovaný Downov syndróm, okrem toho má diagnostikovanú subklinickú
hypotyreózu, tiež Hypotonický syndróm, chybné držanie tela, ako aj diagnostikované ďalšie defekty,
vrátane oneskoreného vývoja. Maloletá C. navštevuje 5. ročník ZŠ E., má diagnostikované ADHD.

4. Súd konštatoval, že okolnosti, ktoré otec uvádza ako podstatné pre zmenu vyživovacej povinnosti
nastali v roku 2017 (narodenie maloletého G.) a v máji 2023 (výpoveď zo zamestnania), a nesúvisia teda
bezprostredne s podaným návrhom. Samotná existencia ďalšej vyživovacej povinnosti nie je dôvodom
na zníženie inej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o ukončenie zamestnania v máji 2023, z potvrdenia
psychologičky K. L. zo dňa 17.03.2025 vyplynulo, že otec nebol od jari 2023 v takom psychickom stave,

aby zvládal vysoké pracovné zaťaženie, ktoré mal vo svojej práci, preto súd mal za to, že výpoveďou
zo strany otca došlo u o otca k strate výhodnejšieho zamestnania, avšak zo zdravotných dôvodov, čím
je daná dôvodnosť zmeny zamestnania. K strate zamestnania však došlo pred dvomi rokmi a otec bol
odvtedy schopný uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške a po celý čas od straty zamestnania
nepodal návrh na zníženie výživného, návrh podal mesiac po vzniku živnostenského oprávnenia. Hneď

v začiatku výkonu podnikania uviedol dosahovaný príjem cca 2 500 eur mesačne, pričom vo vyčíslení
nákladov uviedol len odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 230 eur mesačne. Jeho čistý príjem tak
má byť podľa jeho tvrdení vo výške cca 2 270 eur mesačne. Iné výdavky spojené s podnikaním neuviedol
a z predloženého daňového priznania za rok 2024 vychádza základ dane (rozdiel medzi príjmami a
výdavkami) vo výške 3 013,60 eur. Keďže mu vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 15.12.2024 a ku dňu

31.12.2024 dosiahol príjem vo výške 3 013,60 eur, teda za polovicu mesiaca, potom pri prepočtu daného
príjmu na celý mesiac december 2024 by bol jeho príjem vo výške cca 6 000 eur mesačne (bez dane a
odvodov). Otec na pojednávaní nevedel uviesť skutočnú výšku príjmu, náklady spojené s prevádzkou
živnosti, ani výšku daňovej alebo odvodovej povinnosti, pričom sa obmedzil len na odhad jeho príjmu a
predložil daňové priznanie. Súd mal za to, že otec tak riadne nepreukázal svoj skutočný aktuálny príjem.

V prípade uplatnenia právnej domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, by príjem otca bol vo výške
5 479,80 eur mesačne, čo by žiadnym spôsobom neodôvodňovalo zníženie výživného na maloletú A..
To isté platí aj v prípade, ak by sa vychádzalo z otcom deklarovaného príjmu v daňovom priznaní za rok
2024 pri zohľadnení dĺžky výkonu činnosti SZČO v roku 2024.

5. Otec vyčíslil celkové mesačné výdavky na domácnosť a na maloleté deti vo výške 3 048,83 eur
(vrátane výživného na maloletú A. a maloletú C.), zároveň vyčíslil ostatné nepravidelné výdavky, ktorých
súčasťou boli, okrem iného, opravy áut 30 eur mesačne, hračky a športové potreby pre deti 30 eur
mesačne, výlety, vstupenky,.... 60 eur mesačne, údržba domu, chaty, dvora 50 eur mesačne, darčeky 40
eur mesačne a dovolenky 300 eur mesačne. Súd tieto výdavky nepovažoval za nevyhnutné výdavky na

domácnosť a na maloleté deti a ich vynakladanie neodôvodňuje zníženie výživného na maloletú A.. Otec
k týmto výdavkom na pojednávaní uviedol, že sú vynakladané nepravidelne a iba v prípade, že na ne
zostanú prostriedky. K pravidelným výdavkom súd poukázal na skutočnosť, že otec uhrádza maloletému
G. súkromnú školu K. E., aj s poplatkom Súkromnej základnej škole slobodného demokratického
vzdelávania M. spolu vo výške 395 eur mesačne, ktorý výdavok súd nepovažoval za nevyhnutný, majúci

prednosť pred výživným na maloletú A. s tým, že skutočnosť, že rodičia sa rozhodli umiestniť maloletého
G. do súkromnej školy, s ktorou je spojený výrazný poplatok za školné, nemôže ísť na úkor výživného na
iné maloleté deti. Nedôvodne vynakladané sú aj výdavky otca na elektrinu a vodu v I. vo výške 40 eur,
keďže podľa názoru súdu ide o užívanie ďalšej nehnuteľnosti na iné účely ako bývanie (chata/dovolenka)a s takým užívaním spojené náklady nie sú nevyhnutné výdavky na domácnosť. Za nadnesené výdavky
súd považoval pri súčasných cenách pohonných hmôt aj náklad na benzín vo výške 400 eur mesačne.
Zároveň súd poukázal na to, že na predložených výdavkoch sa podľa vyjadrenia otca podieľa aj matka

maloletého G. sumou asi 1 000 eur mesačne. Súd prihliadol aj na viaceré nehnuteľnosti vo vlastníctve
otca, ktoré nie sú využívané na bývanie jeho rodiny, a tiež na skutočnosť, že otec sa finančne podieľal
na výstavbe rodinného domu vo E., ktorého nie je spoluvlastník, pričom výšku vložených prostriedkov
nevedel špecifikovať ani uviesť dôvod, prečo nie je vedený ako spoluvlastník.

6. Na strane matky mal súd preukázané, že táto je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie
maloletej A., pričom zdravotný stav maloletej A. neumožňuje matke riadne sa zamestnať a zvýšiť si
tak príjem. Súd mal za to, že náklady na maloleté deti boli matkou logicky a dostatočne vyčíslené a
neboli nijakým spôsobom spochybnené. Mesačné výdavky na maloleté deti vo výške 1 016 eur (bez
započítania zábavy a nákladov spojených s prevádzkou automobilu maloletej A.), spolu s nákladmi na
domácnosť vo výške 476 eur (vrátane dodatočných nákladov uvedených na pojednávaní) zodpovedajú

reálne vynaloženým výdavkom zo strany matky na deti, pričom výdavky na maloletú A. je potrebné
zohľadňovať aj s prihliadnutím na jej zdravotný stav. Súd neakceptoval odkázanie maloletej na finančné
dary a na príspevky, ktoré matka zbiera prostredníctvom poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov
fyzických osôb (2 % z dane), prípadne z finančných zbierok, nakoľko tieto zbierky a príspevky sú neisté,
nestáleanemožnosaspoliehaťnavýškuvyzbieranýchfinancií.Matkanapojednávaníuviedla,žeminulý

rok takto vyzbierala cca 5 000 eur, to však neznamená, že sa jej taká výška finančný prostriedkov podarí
vyzbierať aj tento rok a v ďalších rokoch. Výživné na maloletú A. bolo naposledy určené v roku 2016,
kedy sa prihliadalo na vyšší príjem otca a predovšetkým na zdravotný stav maloletej A.. Od roku 2016
síce podľa otca došlo k poklesu jeho príjmu (v roku 2016 bol deklarovaný príjem otca vo výške 2 900-
3 690 eur mesačne), ale taktiež došlo k zvýšeniu životných nákladov (inflácia). Po zohľadnení miery

inflácie od roku 2017 do roku 2025 s poukazom na údaje Štatistického úradu SR, by výživné, ktoré bolo
určené v roku 2016 vo výške 560 eur bolo na úrovni cca 804,66 eur v roku 2024. Dohodu rodičov o
znížení výživného na maloletú A. súd považoval za takú, ktorá nie je v záujme maloletej. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že otcom navrhované zníženie výživného na maloletú
A. zo sumy 560 eur na sumu 400 eur nie je dôvodné. O trovách konania súd rozhodol v súlade s

ustanovením § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec namietajúc nesprávne zistený
skutkový stav veci, nesprávne hodnotenia dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal
na podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi G.,

nar. XX.XX.XXXX a podstatne sa mu znížil pravidelný príjem. Súd sa v prvom rade nevysporiadal so
skutočnosťou, aké boli príjmové pomery otca v čase vydania rozhodnutia o poslednej úprave práv a
povinností k maloletým deťom, ktoré trvali až do mája 2023, kedy bol otec zo zdravotných dôvodov
nútený ukončil svoj pracovný pomer zamestnanca. Z potvrdenia o príjme zo dňa 07.04.2025 plynie, že
čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od 1/2022 do 5/2023 bola 5 804,12 eur, a súčasne, čistý

priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2022 do 5/2023 bol 6 100,68 eur. V predmetnom období mal
teda otec vysoko nadpriemerný príjem, čo mu dovoľovalo platiť výživné na obe maloleté deti spoločne
vo výške 960 eur a prispievať platbami aj nad rozsah tejto vyživovacej povinnosti. Okrem toho sa otec na
vyživovacejpovinnostipodieľaltaktiežajformouosobnejstarostlivostioobemaloletédeti,atominimálne
každý nepárny kalendárny víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a jeden deň v týždni.

Aj v súčasnosti sa otec o obe maloleté deti stará spolu minimálne v rozsahu 8 nocí v bežnom mesiaci, čo
nie zanedbateľná miera starostlivosti o deti. Nakoľko otec mal k dispozícii nasporenú sumu finančných
prostriedkov z obdobia výkonu pracovnej činnosti, kedy mal nadštandardný príjem, mohol si dovoliť v
období svojej nezamestnanosti (od skončenia pracovného pomeru od mája 2023 do decembra 2024)
platiť výživné na obe maloleté deti v nezmenenej výške. Existencia úspor na strane otca, z ktorých

financoval počas svojej nezamestnanosti výživné a ostatné náklady na deti, v súdnom konaní nebola
sporná. Vyčerpaním nasporenej sumy sa však otec dostal do situácie, kedy v súčasnosti už nie je možné
pri jeho aktuálnom príjme hradiť doterajšie výživné na maloletú A.. Návrh na zníženie výživného tak
otec podal bezprostredne po zmene jeho majetkových pomerov (po vyčerpaní úspor), čo v súdnom
konaní nebolo sporné, pričom matka bola zo strany otca oboznámená s touto skutočnosťou a súhlasila

so znížením výživného. Nesprávne je aj konštatovanie súdu, že existencia ďalšej vyživovacej povinnosti
nespôsobuje dôvod na zníženie inej vyživovacej povinnosti, nakoľko vznik ďalšej vyživovacej povinnosti
má priamy vplyv na výšku odôvodnených výdavkov na strane povinnej osoby.8. Podľa odvolateľa súd tiež nesprávne vyhodnotil jeho súčasné príjmové pomery. Ako je zrejmé z výpisu
zo ŽR SR a ako bolo preukázané počas konania, otec začal podnikať dňa 15.12.2024. Nakoľko otec
len začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, zatiaľ si nie je istý, aký príjem bude pravidelne

dosahovať a súčasne mu nie sú známe ani pravidelné výdavky spojené s podnikaním. Tak príjmy
ako aj výdavky môže otec uviesť výlučne orientačne, na základe svojich odhadov, čo aj vykonal.
Konštatovanie súdu, ktorý vypočítal, že za december 2024 by mal otec príjem vo výške cca 6 000 eur
(bez dane a odvodov), nakoľko za polovicu mesiaca dosiahol príjem 3 013,60 eur, považuje otec za
absolútne nesprávne. Sumu 3 013,60 eur súd získal zo základu dane, teda z rozdielu medzi príjmami

a výdavkami. Do predpokladaného pravidelného príjmu však bol súdom zahrnutý aj príjem získaný ako
jednorazový účelovo viazaný príspevok zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok vo výške
7 534 eur, ktorý nepredstavoval príjem otca získaný podnikaním, ale jednorazový príjem získaný na
základe Dohody o poskytnutí finančného príspevku na vytvorenie pracovného miesta na samostatnú
zárobkovú činnosť. Otec musí vydokladovať účel využitia týchto finančných prostriedkov ( výlučne na
podnikanie ) a bol otcovi vyplatený iba raz a už v budúcnosti vyplatený nebude. Rovnako nesprávne by

súd postupoval, keď by príjem získaný za obdobie december 2024 paušálne považoval za hypotetický
pravidelný mesačný príjem otca počas každého mesiaca v roku 2025 pri výkone tejto podnikateľskej
činnosti. Pre príjem získaný z podnikania je typické to, že nie je pravidelný, resp. dosahovaný mesačne
v rovnakej výške počas obdobia celého kalendárneho roka. Súd teda vydal rozhodnutie na základe
hypoteticky vyčísleného príjmu v budúcnosti.

9. Súd nesprávne podľa názoru odvolateľa vyhodnotil aj majetkové pomery otca. Pokiaľ ide
o spoluvlastníctvo o veľkosti 1 k chalupe, ide o nehnuteľnosti, ktoré užíva otec voľnočasovo aj
spolu s maloletými deťmi. S ich užívaním sú spojené taktiež náklady na elektrinu a vodu spolu vo
výške 40 eur, ktoré súd nesprávne označil za nedôvodne vynakladané výdavky, nakoľko uvedené

nehnuteľnosti sú užívané najmä na účely trávenia voľného času s deťmi, vrátane maloletej A. a takéto
trávenie času v prírode s deťmi je možné označiť za vysoko súladné s ich záujmami a prospešné
ich zdraviu. Čo sa týka nehnuteľností v katastrálnom území D., ide o trvalé trávne porasty, ktoré
sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, v súčasnosti sú nevyužité a odovzdané do správy
miestnym poľnohospodárom za účelom starostlivosti o tieto pozemky. Byt v J. dlhodobo obývajú rodičia

otca spolu s jeho bratom, a tento byt je zaťažený právom doživotného užívania v prospech rodičov
otca. Otec teda nemôže s bytom nijako nakladať, prenechať ho do nájmu ani ho predať, pričom s
ohľadom na dohodu uzavretú s jeho rodičmi by tak ani nikdy neučinil, nakoľko sa jedná o dlhodobý
domov jeho rodičov. Otec má v súčasnosti zriadenú domácnosť a trvalý pobyt v obci E., kde jeho
partnerka vlastní rodinný dom. Táto nehnuteľnosti je vo výlučnom vlastníctve jeho partnerky z dôvodu,

že pozemok bol spolu so starou stavbou zakúpený za výlučné finančné prostriedky súčasnej otcovej
partnerky, nehnuteľnosti neboli zakúpené z prostriedkov otca. Nesprávne je aj odôvodnenie nemožnosti
zníženia výživného poukázaním na medziročnú infláciu, nakoľko táto ovplyvňuje rovnako výdavky na
strane oprávnenej osoby ako aj výdavky na strane osoby povinnej, pričom opätovne poukazuje na
podstatnú zmenu svojich príjmov v porovnaní s rokom 2016. Súd sa podľa neho mnohokrát uchýlil k

špekuláciám a pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosti, ktoré mali skôr charakter domnienok a hypotéz,
ktoré neboli ničím preukázané, a ktoré dokonca netvrdila ani matka, ani kolízny opatrovník.

10. Záverom otec uviedol, že sa zo všetkých svojich síl snažil finančne zabezpečiť všetky svoje deti, a
to až do takej miery, že to zapríčinilo jeho vyhorenie, chronické vyčerpanie a iné chronické zdravotné

ťažkosti. Napriek tomu nepristúpil ihneď k podaniu návrhu na zníženie výživného, ale výživné financoval
z úspor. Otec nežiada o zníženie výživného na sumu, z ktorej by nebolo možné uspokojovať náklady
na maloleté dieťa, výšku 400 eur nie je možné považovať za nízke výživné. Súčasne sa bude podieľať
na uspokojovaní potrieb aj nad tento rámec, ak by to jeho situácia v budúcnosti opätovne dovoľovala
a nebude sa brániť ani opätovnému zvýšeniu výživného v budúcnosti. Poukázal tu na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/196/2017 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil, tak že vyhovie jeho návrhu alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

11. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa plne stotožňuje s rozsudkom

súdu prvej inštancie a žiada ho v celom rozsahu potvrdiť.

12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),

postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, v ktorom zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú A., a tiež v závislom výroku
o trovách konania.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Táto zmena pomerov môže byť odôvodnená buď

subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná,
takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa
vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný

stav,schopnosťstaraťsaoseba,pravidelné,akoajnáhodnévýdavkydieťaťavsúvislostisoštúdiom,ako
aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd
musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich
porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej
zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov

dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred deviatimi rokmi,
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania a táto zmena odôvodňuje zníženie

výživného. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/339/2015-62
zo dňa 15.03.2016 na sumu 560 eur mesačne. V čase poslednej úpravy otec bol zamestnaný s príjmom
vo výške 2 900 - 3 690 eur mesačne. Za obdobie od 1/2022 do 5/2023 dosahoval čistý priemerný
mesačný príjem vo výške 6 100,68 eur, čo sám otec považoval za nadpriemerný príjem a dovoľovalo mu
to platiť výživné nielen v určenej výške, ale aj prispievať ďalšími platbami nad rámec určenej vyživovacej

povinnosti, okrem toho sa otec podieľal tiež aj osobnou starostlivosťou o maloletú.

19. Bolo preukázané, že v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, vyvolaného práve mimoriadne
vysokým pracovným nasadením v zamestnaní, v máji 2023 musel otec opustiť zamestnanie, kde
dosahoval pravidelný a zároveň nadštandardný príjem. V decembri 2024 otec začal s prevádzkou

živnosti, pričom uviedol hrubý mesačný príjem z činnosti SZČO vo výške 2 500 eur mesačne (za obdobie
január a február 2025), náklady na prevádzku živnosti, dane a odvody nevedel uviesť, uviedol len odvody
do zdravotnej poisťovne vo výške 230 eur mesačne. Jeho čistý príjem tak má byť podľa jeho tvrdení vo
výške cca 2 270 eur mesačne. Z predloženého daňového priznania za rok 2024 vychádza základ dane(rozdiel medzi príjmami a výdavkami) vo výške 3 013,60 eur. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov
dospel ale podľa názoru odvolacieho súdu k nesprávnym skutkovým a následne i právnym záverom.
V prvom rade súd nedôvodne vytýkal otcovi, že na pojednávaní nevedel uviesť skutočnú výšku príjmu,

náklady spojené s prevádzkou živnosti, ani výšku daňovej alebo odvodovej povinnosti, s tým, že sa
obmedzil len na odhad jeho príjmu a predložil daňové priznanie. Treba brať do úvahy, že otec preukázal
súdu všetko, čo v danej chvíli mohol ako podnikateľ ohľadom svojej príjmovej situácie preukázať, keďže
svoju podnikateľnú činnosť zahájil dňa 15.12.2024 a sotva možno požadovať, aby po prvých troch
mesiacov ako začínajúci živnostník mohol poskytnúť a preukázať zodpovedajúce informácie ohľadom

svojich príjmov z podnikania ( a to informácie relevantné z pohľadu požiadaviek súdu, ktorý obvykle
vychádza z priemerných príjmov povinnej osoby za určité, spravidla 12 mesačné obdobie). Otec súdu
predložil údaje a dôkazy, ktoré mal ako začínajúci živnostník k dispozícii a preto nie je namieste výtka
súdu, že si nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom vo vzťahu k riadnemu preukazovaniu svojich
skutočných príjmov.

20. V danom prípade tak podľa názoru odvolacieho súdu nebol žiadny dôvod vychádzať z príjmu
otca určeného v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nie je pravda, že by otec
nepredložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a nesprístupnil súdu potrebné
údaje na zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Nebolo však tiež možné vychádzať
ani z príjmu, ktorý si vyvodil prvoinštančný súd sám z údajov predložených otcom. Takýto výpočet súdu,

ktorý by mohol obstáť ak by otec dosahoval príjmy zo závislej činnosti, nemôže obstáť u podnikateľa
( a zvlášť začínajúceho). Námietku odvolateľa voči spôsobu, akým súd ustálil jeho príjem, preto treba
vyhodnotiť ako dôvodnú, súd totiž nezohľadnil nepravidelnosť príjmov podnikateľa a príjem získaný za
december 2024 paušálne považoval za hypotetický pravidelný mesačný príjem otca počas každého
mesiaca v roku 2025, odhliadnuc od skutočnosti, že do predpokladaného pravidelného príjmu súd do

zahrnul aj jednorazový účelovo viazaný príspevok zo strany ÚPSVaR Pezinok vo výške 7 534 eur ( na
ktorýotecvovýpovedi súduajpoukázal),aktoréhovyužitienaurčenýúčelmusíotecúraduzdokladovať,
preto ho nemožno považovať za príjem získaný podnikaním. Je potom zrejmé, že takto ustálený príjem
otca zo strany prvoinštančného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

21.Odvolacísúdmalzvykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštanciezadostatočne preukázané,
že otec z objektívnych dôvodov stratil pravidelné a dobre platené zamestnanie, preto treba prihliadnuť
na výrazné zníženie príjmov, ktoré ovplyvnilo jeho možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej.
Otec sa aktuálne snaží zarábať spôsobom, ktorý nebude pre jeho zdravie taký zaťažujúci. Keďže
však vykonáva živnostenskú činnosť krátke obdobie a suma príjmu hypoteticky vypočítaná súdom je

nepodložená, a zároveň ani iná výška primerných aktuálnych príjmov z dokazovania zatiaľ nevyplýva,
bolo dôvodné vychádzať zo sumy uvádzanej otcom, t.j. cca 2 270 eur mesačne ako zatiaľ dosahované
príjmy, keď skutočná priemerná výška príjmov otca bude známa po uplynutí celého kalendárneho roka
(zdaňovacieho obdobia). Žiada sa dodať, že otcom uvádzaný aktuálny príjem s ohľadom na jeho výšku
nenasvedčuje tomu, že by otec nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, alebo zámerne svoje príjmy

zatajoval.

22. Nesprávne súd prvej inštancie tiež postupoval, keď vyhodnotil v neprospech otca jeho snahu
preklenúť finančne slabé obdobie ( v dôsledku straty zamestnania) hradením súdom určeného
výživného z jeho úspor namiesto toho, aby žiadal o zníženie výživného bezprostredne po ukončení

pracovného pomeru. Práve prístup zvolený otcom treba pritom považovať za súladný s najlepším
záujmom maloletých detí a rozhodne uvedenú okolnosť nemožno otcovi pripisovať na vrub a považovať
za dôvod pre zamietnutie jeho návrhu. Argumentácia prvoinštančného súdu v tejto otázke vyplýva
z nesprávnej interpretácie ustanovení zákona, keďže žiadne ustanovenie zákona nebráni zmene výšky
výživného ( či už zvýšenie alebo zníženie) aj od obdobia neskoršieho a nie bezprostredne po zmene

pomerov. Preto skutočnosť, že otec bol schopný uhrádzať výživné v určenej výške od straty zamestnania
až do podania návrhu na zníženie výživného dňa 17.01.2025 nepovažuje odvolací súd z hľadiska
posúdenia dôvodnosti návrhu za relevantnú, keďže si ju plnil z úspor, ktoré vytvoril v čase výkonu dobre
plateného zamestnania. Nemožno však od otca spravodlivo vyžadovať pokračovanie v plnení súdom
určenej ( už medzičasom s ohľadom na zmenené pomery neprimerane vysokej) vyživovacej povinnosti

len preto, že si ju riadne plnil v období nezamestnanosti z nasporených peňazí dovtedy, kým úspory
postačovali. Treba uzavrieť, že skutočnosť, že zmena pomerov nastala ešte v minulosti pred podaním
návrhu, nie je rozhodujúca pre posúdenie vplyvu takejto skutočnosti na dôvodnosť návrhu na zníženie
výživného. Rozhodujúce je, či zmenené pomery (v zmysle zhoršenia príjmovej situácie z objektívnychdôvodov, prípadne pribudnutie vyživovacej povinnosti, a pod.) majú naďalej, t.j. aj po podaní návrhu za
následok, že aktuálne možnosti a schopnosti povinného nezodpovedajú výške výživného tak, ako bola
doposiaľ nastavená súdnym rozhodnutím.

23. Ďalšia námietka odvolateľa smerovala voči spôsobu, akým sa súd vysporiadal s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve otca. Súd poukázal na viaceré nehnuteľnosti, ktoré nie sú využívané na bývanie jeho
rodiny. Vo vzťahu k bytu v katastrálnom území J. odvolací súd dal odvolateľovi za pravdu, že tento
byt nemôže využiť na získanie finančných prostriedkov či už predajom alebo prenajímaním, nakoľko

byt je zaťažený právom doživotného užívania v prospech rodičov otca, ktorí tam aj dlhodobo bývajú.
Odvolací súd nezdieľa ani názor prvoinštančného súdu vo vzťahu k polovičnému spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnosti v katastrálnom území H. I.. Aj keď otec v danej nehnuteľnosti nebýva, pri
posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených výdavkov otca bolo v danom prípade potrebné
zohľadniť účel, na ktorý sa nehnuteľnosť využíva a tým je trávenie voľného času spolu s deťmi, teda aj
s maloletou A., preto náklady otca na energie s tým spojené, (ktoré nie sú neprimerane vysoké), treba

považovať za opodstatnené výdavky. Pokiaľ prvoinštančný súd vytýkal otcovi ohľadom rodinného domu
vo E. skutočnosť, že síce sa na jeho výstavbe podieľal ale nie je vedený ako spoluvlastník, toto je
podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k výške výživného irelevantné. Odhliadnuc od skutočnosti,
že odvolateľ dôvod objasnil ( uviedol, že pozemok bol spolu so starou stavbou zakúpený za výlučné
finančné prostriedky jeho partnerky), sa žiada uviesť, že otec v predmetnej nehnuteľnosti žije so svojou

partnerkou a spoločným dieťaťom, a aj keby mal na nehnuteľnosti majetkový podiel, bol by bez reálneho
vplyvu na výšku výživného, pretože jeho speňaženie neprichádza do úvahy, nakoľko ide o domov otca
a jeho rodiny.

24. Pokiaľ ide o vplyv novej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi G. D., nar. XX.XX.XXXX,

nemožno celkom súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu, že samotná existencia ďalšej vyživovacej
povinnosti nie je dôvodom na zníženie inej vyživovacej povinnosti. Uvedená skutočnosť je všeobecne
v judikatúre považovaná za podstatnú zmenu pomerov ( nakoľko príslušný podiel z dosahovaného
príjmu rodiča, určený na plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, sa po narodení ďalšieho dieťaťa
musí deliť medzi viacero detí), avšak je pravda, že nie vždy bude dôvodom na zníženie výživného,

keďže treba zároveň komplexne posúdiť možnosti a schopnosti povinného rodiča. Zníženie výživného
tak nebude zrejme prichádzať do úvahy vtedy, ak príjmy povinného rodiča zostali nezmenené alebo sa
zvýšili, hoci pribudla vyživovacia povinnosť. O taký prípad tu však nešlo. Zo spisu vyplýva, že, že hoci
otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu ešte v roku 2017, otec v tom čase stabilne
zamestnaný a dobre platený o zníženie výživného nepožiadal, nakoľko jeho príjem mu stále dovoľoval

výživné na maloletú A. platiť. Až v dôsledku podstatného zhoršenia príjmových pomerov a vyčerpania
úspor napokon otec pristúpil po dohode s matkou k podaniu návrhu na zníženie výživného.

25. Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Pezinok č.k. 12P/339/2015-62 zo dňa 15.03.2016 so súčasnými pomermi možno dospieť k záveru,

že otcom navrhovaná suma 400 eur je primeraná zmeneným pomerom. I keď maloletá A. má zvýšené
náklady na výživu v súvislosti s jej zdravotným stavom, tieto mala i v minulosti, kedy zároveň mala
výdavky v súvislosti so špeciálnou MŠ a tiež zvýšené výdavky na opatrovateľku ako vyplýva z obsahu
pripojeného spisu. Aktuálne je síce vekovo staršia a navštevuje už 4. ročník špeciálnej ZŠ, ale opatruje ju
matka. Zároveň sa matke, ktorá v čase ostatného rozhodovania súdu poberala iba rodičovský príspevok

203 eur a prídavky na deti 47 eur, zvýšil celkový vtedajší príjem zo sumy 250 eur na sumu 875 eur
(815 eur opatrovateľský príspevok a 60 eur prídavky na deti), čo je viac než trojnásobok a zároveň
otcov príjem, dosahovaný v roku 2016 vo výške 2 900 - 3 690 eur mesačne, sa z objektívnych dôvodov
znížil ako je rozvedené vyššie, pri súčasnom pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti. Keďže na strane
otca neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa snažil vyhýbať vyživovacej

povinnosti alebo sa akýmkoľvek spôsobom snažil maloletú A. ukrátiť, naopak, bolo potrebné zohľadniť
aj značný podiel otca na starostlivosti o maloletú A. ( z dokazovania vyplýva, že otec zabezpečuje
starostlivosť o maloletú každý druhý víkend a podľa spoločnej dohody s matkou si maloletú k sebe bráva
aj jeden deň v týždni) a zároveň prispieva aj mimo súdom určenej vyživovacej povinnosti, preto bolo
namieste vyhodnotiť jeho návrh na zníženie výživného ako plne dôvodný.

26. Nakoľko matka, hoci pôvodne s navrhovanou dohodou pred súdom prvej inštancie súhlasila, neskôr
svoj postoj zmenila a v odvolacom konaní žiadala zamietajúci rozsudok potvrdiť, nebolo už možné
rozsudok zmeniť tak, že súd schváli navrhnutú rodičovskú dohodu. Vyhodnotiac však návrh otca nazníženie výživného ako dôvodný a majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
aplikujúc chybne ustanovenie § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine, preto odvolací súd za použitia
ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil, a návrhu otca vyhovel. Urobil tak s účinnosťou

od jeho podania na súde, t.j. od 17.01.2025, keďže v uvedený deň už dôvody na zníženie výživného
existovali. Odvolací súd však pripomína, že spotrebované výživné sa nevracia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.

28. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).