Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/185/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201344
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201344.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C. – D. A., a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C.

– F., toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, v konaní
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č. k. 9P/62/2025-21 zo dňa 13.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. z r u š u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 13.05.2025 súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 100,- Eur mesačne, vždy

k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom jún 2025, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 9P/44/2025,
výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol a výrokom III.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by

súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej v sume 250,- Eur mesačne.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324, § 325, § 329,
§ 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 366
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Súd prvej inštancie poukázal na účel neodkladných opatrení a vychádzajúc z návrhu a priložených
listín dospel k záveru, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, uhrádza poplatok vo výške
120,- Eur mesačne za škôlku a poplatok vo výške 274,88,- Eur mesačne na zálohové platby za užívanie
bytu. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 222,40 Eur mesačne, prídavky na deti vo výške
180,- Eur mesačne a tehotenský príspevok vo výške 285,- Eur mesačne. Matka má okrem maloletej
A. vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec má na maloletého G. H. určenú vyživovaciu

povinnosť v sume 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie s poukazom na zistené skutočnosti na čas
do rozhodnutia v konaní vo veci samej z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmovmaloletej, najmä, aby jej výživa a bývanie, ako aj ďalšie základne potreby neboli ohrozené, nariadil
neodkladne opatrenie podľa ust. § 366 CMP, ktorým nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere v
sume 100,- Eur mesačne. Dôvodil, že matka neuviedla všetky jej náklady, ktoré zaťažujú jej rozpočet,

avšak prihliadol na výdavky, ktoré musí na maloletú nevyhnutne každý mesiac vynaložiť (strava,
hygienické potreby, ošatenie). Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky na určenie výživného otcovi
neodkladným opatrením ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
ohľadne odôvodnených potrieb maloletej, príjmu otca a jeho majetkových pomerov, príjmu matky a jej
majetkových pomerov, následne rozhodne vo veci samej.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec, ktorý vyjadril ochotu
platiť na výživu maloletej a pomáhať jej, avšak aktuálne sa nachádza v ústave na výkon väzby a nie

je zárobkovo činný. Po prepustení z výkonu väzby vyjadril ochotu zamestnať sa, platiť výživné a starať
sa o maloletú. Odvolací súd žiadal o prihliadnutie na jeho aktuálnu situáciu a určenie výšky výživného
primerane jeho aktuálnej životnej situácii.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým

uznesením súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetné uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, pretože výdavky
na maloletú sú omnoho vyššie ako 100,- Eur, má vysoké výdavky na bývanie, domácnosť a o chvíľu

sa jej má narodiť ďalšie dieťa. Uviedla, že počas spolužitia s otcom po jeho prepustení z päťročného
výkonu trestu odňatia slobody otec pracoval iba 2 mesiace, na výživu maloletej neprispieval a náklady
na domácnosť znášala sama. Dodala, že otec sa živí trestnou činnosťou a je drogovo závislý. Poukázala
na skutočnosť, že od 14.02.2025, kedy opustil spoločnú domácnosť, maloletá s otcom nechce byť
v kontakte, a to najmä po pojednávaní zo dňa 12.05.2025, po ktorom ju (matku) v 24. týždni gravidity otec

fyzicky napadol. Uviedla, že aktuálna partnerka otca mu do výkonu väzby pravidelne posiela peniaze,
z čoho usudzuje, že otec sa má lepšie ako maloletá. Požiadala súd o zohľadnenie jej zložitej životnej
situácie. Mala za to, že otec podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote. Predložila súdu rozpis
aktuálnych mesačných výdavkov, z ktorého vyplýva, že na škôlku maloletej vynaloží sumu 60,- Eur, na
stravuvškôlkesumu65,-Eur,naošatenieaobuvpremaloletúsumu50,-Eur,naliekypremaloletúsumu

30,- Eur. Ďalej uviedla, že na stravu a bežné potreby v domácnosti vynaloží sumu 600,- Eur mesačne pre
trojčlennú domácnosť, na voľnočasové aktivity sumu 120,- Eur mesačne a na hygienické potreby sumu
50,- Eur mesačne. Poukázala i na zvýšené výdavky v súvislosti s jej tehotenstvom a zabezpečením
výbavy pre novorodenca.

9.Kvyjadreniumatkysavyjadrilotec,ktorýuviedol,žeodvolaniepodalvzákonnejlehote.Opäťpoukázal
na skutočnosť, že má záujem o maloletú. Žiadal zamietnuť návrh matky na určenie výživného na
maloletú vo výške 250,- Eur mesačne a zrušiť i napadnutým uznesením súdu prvej inštancie uloženú
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, z dôvodu že je v ústave na výkon
väzby, je bez práce a je nemajetný. Uviedol, že aj keď mu bude uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody, z dôvodu, že je neurologický pacient, mu nebude umožnené vo výkone trestu odňatia slobody
pracovať. Dodal, že nemá žiadne finančné prostriedky a žiadal odvolací súd o uloženie vyživovacej
povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima. Momentálne mu situácia neumožňuje presievať na
výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne. Vyjadril obavu, že mu bude narastať dlh na výživnom.

10. K vyjadreniu otca sa e-mailovým podaním vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s odvolaním otca
nesúhlasí. Mala za to, že otec vo vyjadrení uvádza nepravdivé informácie. Namietala tvrdenia otca, že
by bol neurologickým pacientom. Dodala, že lieky užíva preto, aby s nimi mohol obchodovať. Uviedla, že
otec bol 18 krát súdne trestaný a vo výkone väzby/výkone trestu odňatia slobody strávil 15 rokov svojho
života, pričom počas výkonu trestu nikdy nepracoval. Uviedla, že nie je pravda, že by nemal možnosť

si pravidelne zarábať. Podotkla, že je matkou 4 detí. Dodala, že otec bol v spoločnej domácnosti od
25.11.2024 do 14.02.2025, následne sa s maloletou nekontaktoval, neprispieval na jej výživu a počas
jej (matkiných) hospitalizácii nebol ochotný sa o maloletú postarať. Namietala, že otcom požadované
určenie výživného na 30% zo sumy životného minima zodpovedá sume 85,24 Eur, čo je iba o 15,- Eurmenej ako suma určená napadnutým uznesením. Mala za to, že otec zavádza, keď tvrdí, že určené
výživné vo výške 100,- Eur mesačne je pre neho neprimerané. Poukázala na to, že aktuálne je na
materskej dovolenke, preto nemôže pracovať. Požadovala ponechať výživné na maloletú vo výške 100,-

Eur mesačne a určiť výživné i na maloletého syna A., narodeného XX.XX.XXXX, rovnako vo výške 100,-
Eur mesačne.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca je nedôvodné.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na
základe návrhu, ktorým sa matka domáha, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou vo výške 250,- Eur mesačne.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrhu matky čiastočne vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú A. v sume 100,- Eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 9P/44/2025.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie

a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením

neodkladného opatrenia.

19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej

rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda

nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

21. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, nielen v zmysle
obsahu a dôvodov uvedených v odvolaní otca, a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda

s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou
250,- Eur mesačne čiastočne vyhovieť a priznať formou neodkladného opatrenia maloletej výživné
v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej sume 100,- Eur mesačne. Po oboznámení sa s obsahom odvolania
ako aj s vyjadreniami kolízneho opatrovníka a matky, i s obsahom celého spisového materiálu, odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia
byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení aj dostatočne vyložil,
z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie zmienenom rozsahu
vyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať odvolateľovi za pravdu.

22. Obsahom súdneho spisu mal odvolací súd za osvedčené, že rodičia maloletej sú manželia, pričom
na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn. 9P/44/2025. Maloletá sa toho
času nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Otec sa od 02.06.2025 nachádza vo väzbe

v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Matka je poberateľkou
invalidného dôchodku, poberateľkou prídavkov na deti a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bola poberateľkou dávky tehotenské. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn A. B., teda aktuálne má 4
vyživovacie povinnosti. Matka poberá výživné na maloletého syna G. vo výške 100,- Eur mesačne.
Otec na maloletú neprispieva žiadnym výživným, ktorú skutočnosť odôvodňuje prioritne jeho aktuálnou

životnou situáciou, čiže tým, že sa nachádza vo väzbe. Maloletá je vo veku 5 rokov, pričom starostlivosť
o ňu zabezpečuje výlučne matka, ktorá súdu vo vzťahu k maloletej deklarovala bežné výdavky na stravu,
ošatenie, hygienické potreby, bežné lieky, bývanie a predškolské zariadenie.

23. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená

výživa maloletého dieťaťa. Predpokladom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, ktorým súd
povinnémurodičovinariadiplatiťvýživnévnevyhnutnejmiere,jeexistenciavyživovacejpovinnostirodiča
k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu či
vôbec neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325

ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj
vyššie sumy výživného. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením
treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečenézákladné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie, či výdavky súvisiace so
vzdelávaním.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru
o naliehavej potrebe bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania vo vzťahu
k vyživovacej povinnosti otca na maloletú, keď má za to, že ingerencia súdu formou autoritatívneho
nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je dôvodná. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutkových okolností a zo zákonnej premisy, že každý rodič má povinnosť vyživovať svoje dieťa,

odvolací súd považoval výživné na maloletú určené v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej sume 100,-
Eur mesačne za primerané. Na uvedenom nič menení ani otcom v odvolacom konaní prezentovaná
skutočnosť, že v dôsledku jeho aktuálnej životnej situácie spočívajúcej v tom, že sa nachádza vo väzbe
a nie je schopný si zabezpečovať pravidelný príjem, nemá možnosť si plniť vyživovaciu povinnosť
k maloletej. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že uvedená skutočnosť ho vyživovacej povinnosti
k maloletej nezbavuje a taktiež nie je dôvodom na automatické aplikovanie minimálneho výživného. Ak

sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť
pričítať na ťarchu dieťaťa. Preto jeho vyživovacia povinnosť bude trvať aj keď je vo väzbe. V tejto
súvislosti potom možno konštatovať, že ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho
uvalená väzba, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému
dieťaťu (§ 62 a § 75 Zákona o rodine), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré

podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (nález ÚS ČR sp.
zn. IV. ÚS 1181/07).

25. Z dôvodu možného ohrozenia výživy maloletej a s tým súvisiaceho ohrozenia jej zdravia
a priaznivého vývoja považoval odvolací súd nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP

nielen za potrebné, ale i nevyhnutné.

26.OdvolacísúdprenadbytočnosťzrušilvýrokII.uzneseniasúduprvejinštanciezdôvodu,ževoveciach
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd nie je viazaný návrhom, keďže v týchto
veciach môže začať konanie aj bez návrhu.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku II. podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
a), d) CSP zrušil.

28. V súvislosti so žiadosťou matky o priznanie výživného aj na maloletého A., narodeného dňa
XX.XX.XXXX v sume 100,- Eur, odvolací súd uvádza, že toto podanie matky prostredníctvom e-
mailu nemožno považovať za riadne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
s poukazom na ust. § 125 ods. 2 CSP nebolo v stanovenej lehote doručené v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).