Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kuzmová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/537/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4115230299.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 15C/537/2015

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
B. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, IČO: 00620157, so sídlom
Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
IČO: 31595545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom,

IČO: 37928422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o náhradu škody na zárobku a po
skončení práceneschopnosti, takto

r o z h o d o l :

2 15C/537/2015

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume

265,30 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.6.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie
od 1.12.2019 do 31.12.2023 v sume 13 172,96 eur,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 824,71 eur od 10.12.2021 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.2.2022 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.3.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.5.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.6.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.7.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.8.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.9.2022 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.10.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.11. 2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.12.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.1.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.2.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.3.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.4.2023 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.5.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.6 2023 do zaplatenia,- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.7.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.8.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,65 eur od 16.9.2023 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 365,65 eur od 16.10.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 365,55 eur od 16.11.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,55 eur od 16.12.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,65 eur od 16.1.2024 do zaplatenia,
to všetko do troch dní právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme
peňažného dôchodku v sume 366,65 eur mesačne počnúc 1.1.2024 do budúcna až do zmeny pomerov,
vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok
na náhradu trov odovlacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

15 15C/537/2015

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd prvej inštancie) dňa 12.10.2015 sa žalobca

voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady za stratu na zárobku s poukazom na poškodenie zdravia,
ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 22.4.2014 v katastri obce Lehota ako spolujazdec
v motorovom vozidle Peugeot 206, EČV: F.. Voči žalovanému si nárok uplatňuje z dôvodu, že
v čase škodovej udalosti mal prevádzkovateľ motorového vozidla so žalovaným uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z.

Žalobca sa domáhal aj priznania náhrady trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesporoval právny základ žalobcovho nároku. Žiadal, aby súd
zohľadnil spoluzavinenie žalobcu na následkoch dopravnej nehody v rozsahu 25 %, pretože žalobca
nebol pripútaný bezpečnostným pásom, namietal tiež premlčanie žalobcovho nároku nad rozsah

pôvodnej žaloby, ktorú žalobca rozšíril v priebehu konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.6.2022, č. k. 15C/537/2015-133 konanie v časti o zaplatenie
sumy vo výške 1 412,15 eur s príslušným úrokom z omeškania sa zastavil (I. výrok). Ďalej žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 265,30 eur,

zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 31.5.2022 v sume 21
739,34 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 567,09 eur od 10.12.2021 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12 eur od 16.2.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 363,12 eur od 16.3.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12 eur
od 16.5.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Súd tiež
žalovaného zaviazal vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme peňažného
dôchodku v sume 363,12 eur mesačne počnúc 1.6.2022 do budúcna, vždy do 15. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca (III. výrok). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (IV. výrok) a rozhodol o trovách

konania (V. a VI. výrok).

4. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním. Nenamietal už mieru spoluviny žalobcu
v rozsahu 10 % ani výšku denného vymeriavacieho základu žalobcu za rok 2013 vo výške 19,9002
eura ani výpočet základu straty na zárobku žalobcu v období od 9.4.2015 do 30.11.2019. Namietal,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 9.5.2022, ktorým došlo k zmenežaloby. Podľa žalovaného v časti nad sumu renty do budúcna pripustenú uznesením by bol nárok
žalobcu premlčaný. Žalobcove výpočty straty na zárobku vrátane valorizácie za obdobie po 30.11.2019
nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku. Podľa žalovaného by sa priemerný zárobok podľa § 447

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019 mal stanovovať v zmysle § 134 Zákonníka práce,
ktorý ako jediný narába s pojmom ,,priemerný zárobok“ a stanovuje spôsob jeho určenia. Žalovaný
namieta aj neobmedzenie vyplácania prípadnej straty na zárobku do budúcna do doby nadobudnutia
dôchodkového veku žalobcu, resp. do doby vzniku nároku na starobný dôchodok, ale de facto až
dokonca života.

5. Žalovaný následne odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zobral čiastočne späť, a to v rozsahu
týkajúceho sa časti výroku II. rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ,zaostalú náhradu
za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019 v sume 11 108,19 eura a
úroku z omeškania zo sumy 11 108,19 eura vo výške 5% ročne od 10.12.2021 do zaplatenia. Naďalej
trval na odvolaní proti výroku II. v rozsahu náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume

265,30 eura, v časti zaostalostnej náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.12.2019
do 31.5.2022 v sume 10 631,15 eura s príslušenstvom a vo výroku III. napadnutého rozsudku.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca dožadujúc sa potvrdenia napadnutého rozsudku.
Uviedol, že v podaní zo dňa 9.5.2022 nešlo o rozšírenie uplatneného práva. Pokiaľ ide o nárok od

1.6.2022 smerom do budúcna, ten si uplatňoval na základe rovnakých skutočností (vrátane zohľadnenia
valorizácie predchádzajúceho zárobku rozhodného pre výpočet nároku) ako dovtedy. Svoj výpočet
náhrady za stratu na zárobku týkajúci sa nároku od 1.12.2019 považuje žalobca za správny. Za
neopodstatnenú a bez opory v CSP považuje námietku neobmedzenia vyplácania náhrady na stratu
na zárobku do budúcna vzhľadom k tomu, že CSP upravuje možnosť zmeny právoplatného rozsudku v

prípadezmenypomerov,rozhodujúcichprevýškučitrvaniedávokalebosplátok.Toutozmenoupomerov
je jednoznačne nadobudnutie jeho dôchodkového veku, čo môže mať vplyv na trvanie jeho nároku a
náhradu na strate na zárobku. Pokiaľ by takáto skutočnosť nastala, a žalobca by sa naďalej domáhal
plnenia, mohol by sa žalovaný brániť žalobou uplatňujúcou zmenu rozsudku.

7. Krajský súd v Nitre rozhodujúci o odvolaní žalovaného voči výrokom II., III., V. rozsudku súdu
prvej inštancie č. k. 15C/537/2015-133 zo dňa 15.6.2022 uznesením č. k. 9Co/108/2022 – 188 zo dňa
21.9.2023 odvolacie konanie v časti výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zaostalostnú
náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019 v sume 11 108,19 eura
a úrok z omeškania zo sumy 11 108,19 eura vo výške 5 % ročne od 10.12.2021 do zaplatenia zastavil

a vo zvyšných vyhovujúcich výrokoch (II., III.) a výroku o nároku na náhradu trov konania (V.) napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
súdu prvej inštancie vytkol, že procesne správne nereagoval na podania žalobcu, ktoré boli zmenou
žaloby a neujasnil si predmet konania.

8.Povráteníveciodvolacímsúdomžalobcanavýzvusúduupresnilpetitžaloby.Žiadal,abysúdrozhodol
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume
265,30 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.6.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie
od 1.12.2019 do 31.12.2023 v sume 13 172,96 eur,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 824,71 eur od 10.12. 2021 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 19.2.2022 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.3.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.5.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.6.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.7.2022 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.8.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.9.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.10.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.11. 2022 do zaplatenia,- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.12.2022 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 363,12 eur od 16.1.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.2.2023 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.3.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.4.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.5.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.6 2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.7.2023 do zaplatenia,

- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 400,13 eur od 16.8.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,65 eur od 16.9.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 365,65 eur od 16.10.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 365,55 eur od 16.11.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,55 eur od 16.12.2023 do zaplatenia,
- s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 366,65 eur od 16.1.2024 do zaplatenia,

to všetko do troch dní právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme
peňažného dôchodku mesačne v sume 366,65 eur počnúc od 1.1.2024 do budúcna, vždy do 15. dňa
nasledujúceho mesiaca s 5 % úrokom z omeškania ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa mesiaca
do zaplatenia, až do zmeny pomerov.

9. Uznesením č. k. 15C/537/2015-219 zo dňa 18.12.2023 súd zmenu žaloby na základe podania žalobcu
podľa predchádzajúceho bodu tohto odôvodnenia pripustil.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vec opäť prejednal za prítomnosti právnych

zástupcov strán sporu.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca naďalej trvá na podanej žalobe. Jediný
nedostatok, ktorý bol vytknutý odvolacím súdom, bol odstránený uznesením zo dňa 18.12.2023, ktorým
bola pripustená zmena žaloby a je tak zrejmé, čo je v tomto štádiu predmetom konania. Zotrval na

zdôvodnení nároku, ktoré podrobne uvádzal v priebehu konania. Argumentoval, že po zmene právnej
úpravy § 447 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.12.2019 nebol zároveň prijatý vykonávací
predpis, resp. iná právna úprava, ktorá by primeraným spôsobom zohľadnila skutočnosť, že výška
zárobku z dlhodobého hľadiska u poškodenej osoby by sa menila, a to jednak z dôvodu zvyšovania
pracovnýchskúseností,resp.pracovnýchzručnostípoškodenejosoby,čizhľadiskazvyšovaniamzdovej

úrovne v podmienkach hospodárstva SR, čo je zrejmé aj zo všeobecne známych a dostupných údajov
Štatistického úradu SR, podľa ktorých priemerná mzda každým rokom rastie. Do roku 2004, kedy platilo
ustanovenie § 447 v obdobnom znení ako je tomu dnes, bola nariadeniami vlády pravidelne upravovaná
a valorizovaná výška priemerného zárobku, ktorá primeraným spôsobom zohľadňovala skutočnosti,
ktoré uviedol. Podľa dôvodovej správy k zákonu, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, teda

zákon č. 394/2019 Z. z. sa úprava náhrady za stratu na zárobku vracia k zneniu právnej úpravy, ktorá
platila do roku 2004. V priebehu legislatívneho procesu v Národnej rade SR však bol pozmeňovacím
návrhom zmenený návrh tejto právnej úpravy a bola vypustená práve možnosť valorizácie priemerného
zárobku tak, ako tomu bolo v roku 2004. Keď dotazovali ministerstvo spravodlivosti, či má v pláne
legislatívne upraviť túto otázku, ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že vzhľadom k tomu, že sa plánuje

celková rekodifikácia Občianskeho zákonníka, tak osobitná úprava resp. novelizácia § 447 nie je
plánovaná. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti má za to, že je na mieste a považuje to aj za spravodlivé
a v súlade so zásadou plnej náhrady škody, aby bol v danom prípade uplatnený princíp analógie zákona,
ktorý je súdnou praxou akceptovaný ako možný. Trvá na výpočte žalobcovho nároku a navrhuje žalobe
vyhovieť.

12.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanízotrvalnadôvodochuvádzanýchvodvolaní.Knáhrade
na strate na zárobku žalobcu po skončení pracovnej neschopnosti od 1.12.2019 uviedol, že od tohto
dátumu účinnej úpravy sa táto náhrada určuje ako rozdiel medzi priemerným zárobkom, ktorý žalobca
dosahoval pred vznikom škody a súčtom plnení resp. príjmov, ktoré má po poškodení zdravia. Oproti

predošlej úprave, ktorá vo výpočte náhrady straty na zárobku odkazovala na použitie výpočtu, ako je
tomu pri úrazovej rente podľa predpisov o sociálnom poistení, podľa novej úpravy je pre stanovenie
výšky rozhodný priemerný zárobok žalobcu. Žalovaný má preto za to, že v tejto časti nemožno bez
ďalšieho aplikovať výpočet tak, ako bol učinený žalobcom v súlade s predpismi o sociálnom poistení, t. j.že priemerný zárobok sa posudzoval za rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia,
ale je potrebné vychádzať z pojmu priemerný zárobok v zmysle Zákonníka práce a jeho § 134, podľa
ktoréhojerozhodnýmobdobímprestanoveniepriemernéhozárobkukalendárnyštvrťrokpredchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. K dopravnej nehode a poškodeniu zdravia žalobcu
došlo dňa 22.4.2014, rozhodným obdobím pre určenie priemerného zárobku má byť prvý štvrťrok roku
2014. Na predošlé vyjadrenia právny zástupca žalovaného odkázal aj ohľadom valorizácie požadovanej
žalobcom. Namietal premlčanie nároku straty na zárobku od 1.12.2021 do budúcna nad rozsah pôvodne
uplatnenej výšky 356,65 eur mesačne, ako bola táto pripustená uznesením súdu zo dňa 8.12.2021.

Ďalšími podaniami, či už vyjadrením zo dňa 9.5.2022, ako aj zo dňa 7.12.2023 došlo k opätovnému
rozšíreniu uplatneného nároku, pričom žalovaný má za to, že sa tak udialo po uplynutí premlčacej doby
v tejto časti. Čo sa týka skoršej námietky žalovaného o premlčaní straty na zárobku do 30.11.2021,
na tejto žalovaný nezotrváva. Nárok žalobcu tak, ako je toho času uplatnený a preukazovaný, nie je
dôvodný resp. preukázaný a je čiastočne premlčaný.

13. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ako aj
s obsahom súdneho spisu. Pokiaľ ide o jednotlivé listiny tvoriace súdny spis, súd uvádza, že podľa §
204 CSP dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na pojednávaní
nevykonal, pretože jednotlivé listiny boli stranám sporu doručené.

14. Súd tu zhŕňa v priebehu konania zistený skutkový stav:

15.Dňa22.4.2014o7:24hod.došlovkatastriobceLehota,narýchlostnejcesteR1vkilometri39,69proti
smeru značenia k dopravnej nehode, ktorú zavinil G. B., ktorý viedol motorové vozidlo zn. Peugeot 206,
EČV: F., ktorý sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom

čoho po prejazde ľavotočivou zákrutou zišiel mimo cesty vpravo v úseku bez zvodidiel, pričom sa
s vozidlom niekoľkokrát prevrátil, poškodil ochranné oplotenie proti vniknutiu zvery na cestu a ostal
na streche v poľnohospodárskom poli, pričom pri dopravnej nehode boli spôsobené ťažké zranenia
spolujazdca na ľavom sedadle na mieste za vodičom A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E., C. B. XXXX/
XX, a to trieštivá zlomenia tela deviateho hrudného stavca, trieštivá zlomenia desiateho hrudného stavca

sposunomkostnýchúlomkovdomiechovéhokanálarozdrvenímmiechyakompletnýmochrnutímoboch
dolných končatín, odlomenie hrany prvého hrudného stavca, odlomenie hrany štvrtého hrudného stavca,
odlomeniehornéhoadolnéhokĺbovéhovýbežkutelapiatehodriekovéhostavcavľavo,nalomenieoblúka
tela piateho driekového stavca vľavo, odlomenie zadnej časti oblúka šiesteho a siedmeho krčného
stavca s posunom dozadu s dobou liečenia a práceneschopnosťou najmenej 9 mesiacov, pričom sa

jedná o úraz trvalo invalidizujúci, ľahké zranenie spolujazdca vzadu G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
H. XXXX/XX, a to otras mozgu, zlomenia priečnych výbežkov stavcov L2-L4 vpravo s dobou liečenia
a práceneschopnosťou najmenej 5 týždne a spolujazdca vpredu I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E.
XXXX/X a to podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie v oblasti pravej strany krku a oblasti hrudníka
a brucha, tržno zmliaždenú ranu v oblasti dolnej časti ramena a lakťa vpravo s dobou liečenia a

práceneschopnosťou do 21 dní. Za tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona bol vodič motorového vozidla Peugeot 206 EČV: F. G. B. uznaný
vinným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 33T/67/2016-217 zo dňa 28.6.2016.

16. Listom zo dňa 26.5.2015 doručeným žalovanému dňa 28.5.2015 si žalobca u žalovaného uplatnil

nárok na zaplatenie straty na zárobku počas PN vo výške 1 779,08 eur, zaostalej renty vo výške 372,56
eur a žiadal, aby žalovaný žalobcovi vyplácal mesačnú rentu do budúcna vo výške 214,94 eur na účet
žalobcu.

17. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu, spoločnosti EL – Industries s.r.o. zo dňa 9.10.2014

o strate na zárobku počas PN vyplýva, že žalobca je zaradený ako montážny technik. Za obdobie jeho
práceneschopnostiod22.4.2014muzamestnávateľvyplatilnáhradupríjmuvovýške91,56eur.Sociálna
poisťovňa tu potvrdila, že žalobcovi za obdobie od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
t.j. od 2.5.2014 do 31.8.2014 vyplatila nemocenské dávky vo výške 1 335,70 eur.

18. Podľa mzdového listu žalobcu za rok 2013 u zamestnávateľa EL – Industries s.r.o. bola hrubá mzda
žalobcu v tomto roku vo výške 7 263,60 eur.19. Z ďalšieho potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že žalobcovi boli vyplatené
nemocenské dávky nasledovne: 05/2014 – 11 eur + 317,50 eur, 06/2014 – 328,40 eur, 07/2014 – 339,40
eur, 08/2014 – 339,40 eur.

20. Žalovaný dňa 4.6.2015 žalobcovi oznámil, že ukončili šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi
poukazujú plnenie v sume 1 326,90 eur. Podľa priloženého výpočtu poistného plnenia išlo o plnenie
za stratu na zárobku počas PN 22.4.2014 – 8.4.2015, t. j. 352 dní, ktoré žalovaný vypočítal v sume
1 769,20 eur a po zohľadnení spoluviny žalobcu v rozsahu 25 % (suma 442,30 eur) za nepripútanie sa

bezpečnostným pásom túto sumu znížil na 1 326,90 eur.

21. Z potvrdenia Sociálne poisťovne z 9.4.2015 vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený
posudkovým lekárom so záverom, že žalobca bol uznaný invalidným od 9.4.2015 a miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť je 80 %.

22. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí zo dňa 5.5.2015 žalobcovi priznala invalidný dôchodok vo výške
269,30 eur mesačne s poukazom na jeho dlhodobo neprizanivý zdravotný stav a pokles vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Dňa 29.11.2018 Sociálna poisťovňa žalobcovi oznámila, že od 1.1.2019 mu bude poukazovať

mesačne sumu 292,80 eur vždy 14. dňa v mesiaci.

24. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 28.11.2019 vyplýva zvýšenie invalidného dôchodku počnúc
1.1.2020 na sumu vo výške 301,30 eur mesačne.

25.PodľarozhodnutiaSociálnejpoisťovnez2.12.2021sainvalidnýdôchodokžalobcuod1.1.2022zvýšil
na sumu 313,30 eur mesačne.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

27. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 náhrada za stratu na zárobku

počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako
úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

29. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady

sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

30. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019 náhrada strata na zárobku
počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola

poškodenému vyplatená v dôsledku choroby aleho úrazu podľa osobitných predpisov.

31. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019 náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom

zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschoponosti a priznaného invalidného
dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie.

33. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sprového poriadku (ďalej len CSP) ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právnavec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

34. Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

35. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení suma úrazového príplatku je:
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

36. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku
sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako

podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

37. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži
sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v
sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

38. Podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 úrazová renta sa
a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od
medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu

roku,
b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku.

39. Podľa § 89 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 úrazová renta vyplácaná
k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
a) podľa odseku 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí
1. v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu

priemernej mesačnej mzdy,
2. v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy,
3. v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy,

4. v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy,
5. v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy,
b) podľa odseku 8 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.

40. Podľa § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 29.10.2017 percento zvýšenia
úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením
v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára
príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.41. Podľa § 2 opatrenia č. 329/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej
renty v roku 2014 percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 je 2,3 %.

42. Podľa § 2 opatrenia č. 295/2014 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej
renty v roku 2015 percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 je 1,32 %.

43. Podľa § 2 opatrenia č. 283/2015 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej
renty v roku 2016 Zvýšenie úrazovej renty v roku 2016 je 0,46 %.

44.Podľa§89ods.8zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnomod1.1.2018do31.12.2023úrazovárenta
vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31.

decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku.

45. Podľa § 89 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2018 do 31.12.2023 príslušný

kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1.
januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a
úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo
dňa priznania.

46. Podľa § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2024 úrazová renta vyplácaná
k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento
a) medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov
kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4b, ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 9.

47. Podľa § 89 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2024 ak kumulatívny
medzimesačný rast spotrebiteľskýcch cien od posledného zvyšovania úrazových rent presiahne päť

percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a úrazová renta
priznaná od prvého dňa príslšného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného roka sa zvyšuje
o percento toho rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely
vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho
roka.

48. Podľa § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2024 Príslušný kalendárny
rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí
kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny
medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

a) odseku 8, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od
1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,
b) odseku 9, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od
toho dňa a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra

príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
č. 381/2001 Z. z.) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

50. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

51. Podľa § 8 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (Používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení),
osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím
zariadením je povinná toto zariadenie použiť.

52. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

55. V súdenej veci nebolo sporné, že žalobca následkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa
22.4.2014 k v katastri obce Lehota, utrpel vážne zranenia, došlo k poškodeniu jeho zdravia. V čase

dopravnej nehody bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Peugeot
206, EČV: F., ktorým bola škoda spôsobená, poistená u žalovaného. Ďalej nebolo sporné, že žalobca bol
v súvislosti s dopravnou nehodou práceneschopný po dobu 352 dní (22.4.2014 – 8.4.2015) a následne
počnúc dňom 9.5.2015 bol uznaný invalidným so vznikom nároku na invalidný dôchodok vyplácaný
Sociálnou poisťovňou. Za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti (obdobie od 22.4.2014 do 1.5.2014)

vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody žalobcu, mu jeho zamestnávateľ zaplatil sumu 94,56 eur. Hrubá
mzda žalobcu v roku 2013 bola vo výške 7 263,60 eur, čomu zodpovedá priemerná mesačná mzda
605,30 eur. Z potvrdení Sociálnej poisťovne a vyjadrení žalobcu mal súd preukázané, že za rok 2015
žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok vo výške 269,30 eur mesačne, za rok 2019 vo výške
292,80 eur mesačne, za rok 2020 vo výške 301,30 eur mesačne, za rok 2021 vo výške 309,20 eur

mesačne, za za rok 2022 vo výške 313,30 eur mesačne, za 01-07/2023 vo výške 350,30 eur mesačne,
za 08-12/2023 vo výške 387,50 eur. Tiež mal súd nesporne preukázané, že žalovaný žalobcovi pred
podaním žaloby zaplatil titulom náhrady za straty na zárobku sumu vo výške 1 326,90 eur (oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 4.6.2015).

56. Žalobca v konaní sám navrhol zohľadniť jeho spoluzavinenie na vzniknutej škode v rozsahu 10 %.
Žalovaný rozsah spoluzavinenia žalobcu najpv v tomto konaní namietal (žiadal zohľadniť spoluzavinenie
žalobcu v rozsahu 25 %), avšak v odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že mieru
spoluviny žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 10 % nepovažuje za spornú. Vzhľadom na vyjadrenia
žalovaného, ale aj s poukazom na rozhodnutia, ktoré súd citoval v bodoch 51. – 54. predchádzajúceho

rozsudku, v tejto veci súd rozsah zavinenia žalobcu na škode, ktorá mu vznikla, ustálil na 10 %.

57. Spornými otázkami medzi stranami zostalo posúdenie aplikácie právnej úpravy Občianskeho
zákonníka (§ 446 a § 447) účinnej od 1.12.2019 na posudzovaný nárok a posúdenie námietky
premlčania.

58. Žalobca si v tomto konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 265,30
eur titulom straty na zárobku počas obdobia jeho práceneschopnosti od 22.4.2014 do 8.4.2015. Tento
nárok si žalobca vyčíslil na sumu 1 779,08 eur vychádzajúc z denného vymeriavacieho základuu zamestnávateľa EL – Industries s.r.o. vo výške 19,9002 eur (mzda žalobcu v predchádzajúcom období
7 263,60 eur / 365 dní = 19,9002 eur/deň), poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 80 %. Za 1. – 3. deň dočasnej PN žiadal priznať mu 55 % denného vymeriavacieho základu

(10,9451 x 3 dni = 32,835 eur) a za 4. – 354. deň 25 % vymeriavacieho základu (4,975 x 351 dní =
1 756,24 eur). Žalobca si predmetný nárok vyčíslil podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 30.11.2019 a naň nadväzujúcimi ustanoveniami § 86, 87 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca
v predmetnom vyčíslení žiadal priznať mu nárok za obdobie 354 dní. Po odpočítaní spoluviny žalobcu
v rozsahu 10 % a žalovaným poskytnutého plnenia vo výške 1 326,90 eur si nárok vypočítal na sumu

vo výške 274,27 eur. V podaní zo dňa 7.12.2023, ktorým žalobca upravil petit žaloby, žalobca žiadal
priznať mu sumu vo výške 265,30 eur. Výpočet, ktorý žalobca uviedol, nie je celkom správny, pretože
v období od 22.4.2014 do 8.4.2015 bol žalobca práceneschopný 352 dní a nie 354 dní. Žalobcovi preto
súd priznal nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 22.4.2014 do 8.4.2015,
t. j. 352 dní a to v súlade s vyčíslením podľa žaloby, t. j. za prvé 3 dni práceneschopnosti v sume 10,9451
eur/deň, čo činí 32,835 eur (10,9451 eur x 3 dni = 32,835 eur) a za 4. – 352. deň práceneschopnosti

v sume 4,975 eur/deň, čo činí 1 736,275 eur (4,975 eur x 349 dní = 1 736,275 eur). Spolu za obdobie
od 22.4.2014 do 8.4.2015 ide o sumu 1 769,11 eur. Po zohľadnení spoluviny žalobcu v rozsahu 10 % je
nárok žalobcu vo výške 1 592,20 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie v sume
1 326,90 eur, je zostávajúci nárok žalobcu v sume 265,30 eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal. Súd
žalobcovi z tejto sumy priznal aj nárok na úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po oznámení

žalovaného o poistnom plnení zo dňa 4.6.2015. V predmetnom oznámení žalovaný žalobcu informoval,
že jeho nárok uspokojí len v rozsahu sumy 1 326,90 eur zohľadňujúc spoluvinu žalobcu na spôsobení
škody v rozsahu 25 %. Pokiaľ žalovaný nezaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku v celej sume
1 592,20 eur, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, so zaplatením jej zostávajúcej časti vo výške 265,30 eur
je v omeškaní a je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd konštatuje, že žalobca si nárok

na úroky z omeškania uplatnil v sadzbe 5 % ročne, čo je v súlade s platnou právnou úpravou. Nárok
žalobcu na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 265,30 eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne od 5.6.2015 do zaplatenia súd považoval za dôvodný, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. Súd v tomto rozsudku už nerozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 8,97 eur
(rozdiel medzi sumou uplatnenou v žalobe 274,27 eur a teraz požadovanou sumou 265,30 eur), pretože

o tejto už bolo rozhodnuté prvým rozsudkom a v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

59. Žalobca sa v konaní ďalej domáhal zaplatenia zaostalej náhrady za stratu na zárobku pri invalidite
za obdobie od 1.12.2019 do 31.12.2023, ktorú si vyčíslil v sume 13 172,96 eur. Pri výpočte tohto nároku
žalobca vychádzal zo svojho priemerného mesačného zárobku u zamestnávateľa EL – Industries s.r.o.

vo výške 605,30 eur v roku 2013, ktorý každoročne upravoval (navyšoval) pri analogickom použití
ust. § 89 ods. 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaný takýto postup namietal uvádzajúc, že nemá
oporu v žiadnom ustanovení platných právnych predpisov. Súd považuje za potrebné ozrejmiť, že
prijatím zákona č. 394/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
došlo s účinnosťou od 1.12.2019 k zmene ustanovení § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka. Podľa

právnej úpravy účinnej od 1.12.2019 sa náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschoponosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému
podľa osobitných predpisov. Určenie priemerného zárobku na účely výpočtu náhrady za straty na

zárobku v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka sa javí ako problematické. V záujme priznania
plného odškodnenia poškodenému je podľa názoru súdu nevyhnutné sumu priemerného zárobku, ktorý
poškodený dosahoval pred vznikom škodovej udalosti, každoročne valorizovať. Nespochybniteľným
faktom je, že hodnota peňazí sa v priebehu času mení. Euro v budúcnosti má v dôsledku inflácie v
skutočnosti menšiu hodnotu ako euro dnes. Pokiaľ by súd vychádzal z doslovného znenia právnej

úpravy ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka a náhradu za stratu na zárobku pri invalidite by
naďalej vypočítaval z rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý žalobca dosahoval pred vznikom
škodovejudalosti(vtomtoprípadeeštevroku2013)ainvalidnýmdôchodkom,postupomčasuvzhľadom
kpredpokladanémuzvyšovaniuinvalidnéhodôchodku(pravidelnávalorizácia),bysavýškatejtonáhrady
postupne zmenšovala a po dosiahnutí invalidného dôchodku v sume rovnajúcej sa priemernej mzde

žalobcupredvznikomškody,bysarovnalasumenulaeur.Totopodľanázorusúducieľomprávnejúpravy
rozhodne nebolo. Súd si je vedomý, že pri rozhodovaní je povinný na zistený skutkový stav aplikovať
ustanovenia platných a účinných právnych predpisov. V praxi však nastávajú aj určité sociálne situácie,
ktoré textom právnej normy pokrytá nie sú (ide o tzv. medzery v zákone), pričom aj takéto situácue jepotrebné vyriešiť a právne posúdiť. Ak určitá právna otázka nie je upravená v texte žiadneho právneho
predpisu, súd môže túto medzeru v zákone doriešiť aj za použitia analógie. Takýto postup je výslovne
upravenývzákladnýchzásadáchCSP(článok4),analogicképosudzovanieobčianskoprávnychvzťahov

na základe ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie pripúšťa aj
ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podstatou analógie je rozhodnúť vec na základe
obdoby (pripodobenia), identifikovať v právnom poriadku ustanovenia obsahom a účelom najbližie,
nájsť oporu pre rozhodnutie v najpodobnejšom právnom vzťahu alebo oporu v princípoch, ktorými
je ovládaný právny poriadok. Pre lepšie pochopenie zmyslu právnej úpravy a odôvodnenie použitia

analógie v prejednávanom spore súd pripomína, že k zmene ustanovení § 446 a § 447 Občianskeho
zákoníka došlo po tom, ako Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2016 rozhodlo o nesúlade § 446 s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Podľa ústavného súdu „ústavno-právna podstata náhrady
majetkovej ujmy ako dôsledku deliktuálneho správania vo sfére občianskeho práva podľa názoru
Ústavného súdu Slovenskej republiky spočíva v požiadavke, aby znehodnotenie majetku spôsobené

protiprávnym konaním zaväzovalo škodcu na také plnenie, ktoré bude viesť v maximálnej možnej
miere k eliminácii negatívnych majetkových dôsledkov spôsobených poškodenému.“ Predmetný nález
ústavného súdu viedol k novelizácii ustanovení § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka, ktorých znenie
je pre posúdenie tohto sporu podstatné. Z dôvodovej správy k týmto ustanoveniam vyplynulo, že nové
ustanovenia opúšťajú pôvodnú, z hľadiska ochrany poškodeného nevyhovujúcu naviazanosť právnej

úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného
na zákon o sociálnom poistení a nahrádzajú túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne
utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Z odôvodnenia citovaného nálezu ústavného súdu ako
aj z dôvodovej správy nepochybne vyplýva, že cieľom právnej úpravy má byť úplné odškodnenie
poškodeného,ktorýmádostaťnáhraduvtakejvýške,abymunáhradačonajviaceliminovalastraty,ktoré

v dôsledku škodovej udalosti utrpel. Vzhľadom na stále meniacu sa hodnotu peňazí a infláciu toto podľa
názoru súdu nie je možné docieliť inak ako valorizáciou priemernej mzdy žalobcu, z ktorej sa pri vyčíslení
náhrady za straty na zárobku vychádza. Pretože táto valorizácia v žiadnom právnom predpise upravená
nie je, je na tomto mieste podľa názoru súdu použitie analógie celkom žiaduce, dokonca nevyhnutné.
Vzhľadom na absenciu ustanovení o zvyšovaní náhrady za stratu na zárobku v Občianskom zákonníku

čiZákonníkupráce,považovalsúdzalogickýpostup,ktorýnavrholžalobcaasumupriemernéhozárobku
žalobcu zvyšoval o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom
v zmysle návrhov žalobcu zo dňa 9.5.2022 a 7.12.2023.

60. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu EL – Industries s.r.o. mal súd preukázané, že žalobca

pred dopravnou nehodou v roku 2013 dosahoval priemerný mesačný zárobok v sume 605,30 eur (7
263,60 eur/12 = 605,30 eur). Žalobca z tohto priemerného zárobku za rok 2013 vychádzal pri vyčíslení
priemerných zárobkov za ďalšie obdobia (kalendárne roky), ktoré analogicky navyšoval o percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien nasledovne: za rok 2014 o 2,3 % na sumu 619,22 eur, za rok
2015 o 1,32 % na sumu 627,40 eur, za rok 2016 o 0,46 % na sumu 630,28 eur, za rok 2017 o 2 % na

sumu 642,89 eur, za rok 2018 o 2 % na sumu 655,75 eur, za rok 2019 o 2,6 % na sumu 672,79 eur, za rok
2020 o 2,5 % na sumu 689,61 eur, za rok 2021 o 2,3 % na sumu 705,48 eur, za rok 2022 o 1,6 % na sumu
716,76 eur, za rok 2023 o 10,90 % na sumu 794,89 eur. Pokiaľ ide o stanovenie percenta valorizácie
ako aj jednotlivé sumy strát na zárobku vypočítané žalobcom, žalovaný ich čo do výpočtu nespochybnil.
Po odpočítaní invalidného dôchodku, ktorý bol žalobcovi vyplácaný zo Sociálnej poisťovne by žalobcovi

vznikol nárok na stratu na zárobku za jednotlivé mesiace za rok 2019 v sume 379,99 eur (672,79 –
292,80 = 379,99), za rok 2020 v sume 388,31 eur (689,61 – 301,30 =388,31), za rok 2021 v sume 396,28
eur (705,48 – 309,20 = 396,28), za rok 2022 v sume 403,46 eur (716,76 – 313,30 = 403,46), za mesiace
01-07/2023 v sume 444,59 eur (794,89 – 350,30 = 444,59) a za mesiace 08-12/2023 v sume 407,39 eur
(794,89 – 387,50 = 407,39). Vzhľadom k tomu, že z dôvodu nepripútania sa žalobcu bezpečnostnými

pásmi bolo potrebné zohľadniť jeho spoluzavinenie vzniknutej škody v rozsahu 10 %, žalobcovi patrí
náhrada za stratu na zárobku za mesiac december 2019 vo výške 341,99 eur, za mesiace január až
december 2020 vo výške 4 193,76 eur (349,48 eur x 12 = 4 193,76 eur), za mesiace január až december
2021 vo výške 4 279,80 eur (356,65 eur x 12 = 4 279,80 eur), za mesiace január až december 2022 vo
výške 4 357,44 eur (363,12 eur x 12 = 4 357,44 eur), za mesiace január až júl 2023 vo výške 2 800,91

eur (400,13 eur x 7 = 2 800,91 eur), za mesiace august až december 2023 vo výške 1 833,25 eur (366,65
eur x 5 = 1 833,25 eur). Celkovo patrí žalobcovi náhrada za stratu na zárobku v období od 1.12.2019 do
31.12.2023 vo výške 17 807,15 eur (341,99 eur + 4 193,76 eur + 4 279,80 eur + 4 357,44 eur + 2 800,91
eur + 1 833,25 eur = 17 807,15 eur). Vzhľadom k tomu, že žalobca si za toto obdobie uplatnil nárokna zaplatenie sumy 13 172,96 eur, v súlade so zásadou ne ultra petitum mu súd nemohol priznať viac,
ako žiadal a žalovaného zaviazal zaplatiť mu náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od
1.12.2019 do 31.12.2023 v súlade s petitom upraveným na základe podania žalobcu zo dňa 17.12.2023

v sume 13 172,96 eur.

61. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Tieto žiadal priznať v sadzbe
5%ročnezosumy3824,71eurod10.12.2021dozaplateniaaďalejžiadalpriznaťmuúrokyzomeškania
z jednotlivých súm náhrad za stratu na zárobku, vždy počnúc 16. dňom mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, za ktorý si žalobca ten-ktorý nárok na náhradu za stratu zárobku uplatnil. K nároku žalobcu
na úroky z omeškania súd uvádza, že zo žiadneho z ustanovení Občianskeho zákonníka či zákona č.
461/2003 Z. z. nevyplýva, dokedy je osoba povinná nároky za stratu na zárobku uspokojiť. V súlade
s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť záväzku žalovaného nastala

prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie už existujúceho nároku. Žalobca preukázal, že
podaním zo dňa 26.11.2021 žalovaného vyzval na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku za obdobie
od 9.4.2015 do 30.11.2021. Žalovanému bolo toto podanie doručené dňa 9.12.2021, a pokiaľ žalovaný
požadovaný nárok nezaplatil, dňom nasledujúcim, teda 10.12.2021 sa dostal do omeškania a je povinný
žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania. Pretože o nároku žalobcu na náhradu za stratu na zárobku

vzniknutú do 30.11.2019 už bolo právoplatne rozhodnuté a zároveň bolo rozhodnuté o náhrade úrokov
z omeškania k týmto nárokom, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na úroky z omeškania
zo zostávajúcej sumy náhrad z stratu na zárobku. K 10.12.2021 bol žalovaný v omeškaní s úhradou
náhrad za straty na zárobku vzniknutú do 30.10.2021, čo okrem už priznaných nárokov predstavovalo
minimálne nárok za 12/2019 a nároky za 01-12/2020 a 01-10/2021. Súdu nie je zrejmé, prečo žalobca

žiadal priznať mu úroky z omeškania počnúc omeškaním od 10.12.2021 práve zo sumy 3 824,71 eur,
keď podľa názoru súd bol žalobca k 10.12.2021 v omeškaní s oveľa väčšími nezaplatenými nárokmi na
zaostalú náhradu za stratu na zárobku. Pripomínajúc opäť zásadu ne ultra petitum súd žalobcovi priznal
nárok na úroky z omeškania zo sumy 3 824,71 eur od 10.12.2021 do zaplatenia a ďalej z jednotlivých
súm nároku za stratu na zárobku tak, ako si ich žalobca uplatnil. Súd aj v tejto časti uvádza, že žalobca si

nárok na úroky z omeškania uplatnil v súlade s sadzbou stanovenou nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.
z. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na ďalšie úroky z omeškania za náhradu za stratu na zárobku za mesiace
december 2021 až december 2023, je z podaní žalobcu v tomto konaní zrejmé, že sa voči žalovanému
domáhal, aby mu peňažnú náhradu za stratu na zárobku vyplácal mesačne pozadu, vždy do 15. dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keďže tento nárok považoval súd v celom rozsahu za dôvodný,

pričom mal zároveň preukázané, že žalovaný tieto nároky neuspokojil, dostával sa s ich úhradou dňom
nasledujúcim po 15. dni nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. 16. deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd
žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 5 % ročne jednotlivých súm náhrad za
stratu na zárobku počnúc 16. dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca do zaplatenia.

62. Žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd žalovaného zaviazal vyplácať mu náhradu za stratu na
zárobku pri invalidite vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume 366,65 eur počnúc od 1.1.2024 do
budúcna, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca s 5 % úrokom z omeškania ročne z každej mesačnej
dávky od 16. dňa do zaplatenia, až do zmeny pomerov. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie,

v zmysle ktorého súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku za dôvodný
tak, ako si ho žalobca vyčíslil, považuje za rovnako dôvodné, aby bol žalovaný zaviazaný aj do budúcna
platiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku. Žalobcovi bol doposiaľ priznaný nárok na náhradu za
stratu na zárobku do 31.12.2023 a je dôvodné priznať mu aj ďalšie nároky počnúc dňom 1.1.2024.
Súd pri vyčíslení priemerného zárobku žalobcu za ďalšie obdobia (po roku 2013) vychádzal z výpočtu

predloženého žalobcom (podanie zo dňa 26.11.2021 a podanie zo dňa 7.12.2023), ktoré žalovaný čo do
výpočtu nespochybnil. K valorizácii úrazovej renty za rok 2016 o 0,46 %, za rok 2017 o 2 %, za rok 2018
o 2 %, za rok 2019 o 2,6 %, za rok 2020 o 2,5 % a za rok 2021 o 2,3 % vo vyjadrení zo dňa 31.1.2022
dokoncavýslovneuviedol,žestanoveniepercentavalorizácierentynenamieta.Pozohľadnenízavinenia
žalobcu v rozsahu 10 % súd žalovaného zaviazal vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku

pri invalidite mesačne v sume 366,65 eur počnúc dňom 1.1.2024. Žalovaný je povinný náhradu za
stratu na zárobku žalobcovi vyplácať do zmeny pomerov na strane žalobcu, ktorou zmenou pomerov
je napr. dosiahnutie dôchodkového veku žalobcu, prípadne iná skutočnosť, na základe ktorej by ďalšie
vyplácanie tohto nároku žalobcovi nebolo spravodlivé. Žalobca žiadal priznať mu do budúcna aj úrokyz omeškania vo výške 5 % ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa mesiaca do zaplatenia. Nárok
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania „do budúcna“ súd zamietol. Takýto nárok považuje súd za
neurčitý, keď nie je možné v čase vyhlásenia tohto rozsudku s istotou určiť, s ktorými platbami a v akej

výške bude žalovaný v omeškaní. Tento nárok žalobcovi nie je možné priznať, preto súd žalobu v tejto
časti zamietol.

63. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

64. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

65. Žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania. Na pojednávaní dňa 31.1.2024 právny
zástupca žalovaného upresnil, že netrvá na námietke premlčania vo vzťahu k nárokom na náhradu
straty na zárobku do 30.11.2021. Naďalej namietal premlčanie nároku straty na zárobku od 1.12.2021
do budúcna nad rozsah pôvodne uplatnenej výšky 356,65 eur mesačne ako aj nárokov uplatnených

podaniami zo dňa 9.5.2022 a 7.12.2023. Z podania žalobcu zo dňa 9.5.2022 vyplýva, že žalobca ním
žiadal priznať mu do budúcna počnúc dňom 1.12.2021 náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
vo forme mesačného dôchodku v sume 363,12 eur. Súd o zmene petitu žaloby v takomto znení
nerozhodoval, čo bolo aj dôvodom zrušenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie. V podaní zo
dňa 17.12.2023 žalobca žiadal priznať mu za mesiac december 2021 náhradu za stratu na zárobku

v sume 356,65 eur, čo je rovnaká suma, akú žiadal aj v podaní zo dňa 26.11.2021. Zmenu žaloby na
základe podania žalobcu zo dňa 26.11.2021 súd uznesením č. k. 15C/537/2015-70 zo dňa 8.12.2021
pripustil. Len pre úplnosť súd uvádza, že nároky, ktoré si žalobca uplatnil na základe podania zo dňa
26.11.2021, pripustené uznesením podľa predchádzajúcej vety, nepovažoval za premlčané. Žalobca
sa voči žalovanému dožadoval zaplatenia vyššej sumy oproti nároku uvedenému v podanej žalobe

z dôvodu zmeny právnej úpravy. Podľa názoru súdu si žalobca nemohol uplatniť nárok na zaplatenie
náhrady za stratu na zárobku vo vyššej sume skôr, ako nadobudla účinnosť novela Občianskeho
zákonníka (zákon č. 394/2019 Z. z.), teda skôr ako 1.12.2019 a uvedeným dňom začala žalobcovi plynúť
aj premlčacia doba pre uplatnenie nároku na zaplatenie vyššej sumy náhrady za stratu na zárobku oproti
tej,ktorúsiužuplatnilvpodanejžalobe.Zmenužalobyžalobcanavrholpodanímzodňa26.11.2021,čoje

skôr ako pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
nárok žalobcu uplatnený podaním zo dňa 26.11.2019 preto premlčaný nie je. Podľa podania zo dňa
7.12.2023 žalobca žiadal priznať mu za december 2021 sumu 356,65 eur, čo je rovnaká suma, akú
žiadal aj v podaní zo dňa 26.11.2021. Tento nárok nie je premlčaný, keďže žalobca si ho uplatnil už
26.11.2021. Počnúc mesiacom január 2022 žalobca požadoval vyplácanie náhrady za stratu na zárobku

pri invalidite vo forme mesačného dôchodku v sume 363,12 eur. Vyplácanie sumy vo výške 363,12 eur
za každý mesiac žalobca žiadal už v podaní zo dňa 9.5.2022, hoci v tomto podaní zrejme z dôvodu
chyby v písaní uviedol, že túto sumu žiada už počnúc mesiacom december. Platenia náhrady za stratu
na zárobku pri invalidite vo forme mesačného dôchodku v sume 363,12 eur počnúc mesiacom január
2022, v sume 400,13 eur počnúc mesiacom január 2023 do júla 2023 a v sume 366,65 eur počnúc

mesiacom august 2023 do decembra 2023 a rovnako v sume 366,65 eur od 1.1.2024 do budúcna sa
žalobca domáhal v podaní zo dňa 17.12.2023. Tieto nároky nemôžu byť premlčané, keďže žalobca si
ich uplatnil v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Námietku premlčania súd vyhodnotil ako
nedôvodnú v celom rozsahu.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v časti
zastaveného konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

68. Súd považoval žalobcu za procesne úspešného v tomto konaní, žalobcovi nebola priznaná len
minimálna časť nároku, a to časť úrokov z omeškania požadovaných do budúcnosti. Žalobcovi preto
súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 15C/537/2015

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.