Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222310
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7117222310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/
C. B., nar. XX.XX.XXXX obaja C., D. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Rudolfom Manikom, PhD.,
MBA, MHA, C., E. X, proti žalovaným 1/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, C., G. XXX/XX, D. – G., 2a/ E. E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, C., C. XXXX/XX a 2b/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, C., B. XXXX/XX, všetci zastúpení
JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku 22C/26/2017 - 192 z 18.12.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II.Žalobcomv1.a2.radepriznávaprotižalovanýmv1.,2a/a2b/radenáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov
ako manželov patrí nehnuteľnosť zapísaná na odbore katastra Okresného úradu v Košiciach, okres
C. I., A. C. - J. hrdinov v katastrálnom území K. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. 369/2 druh
pozemku: záhrady s výmerou 50 m2, vo veľkosti podielu 1/1 a II. žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali voči žalovaným
v 1. a 2. rade, určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1., 2. ako manželov patria
nehnuteľnosti zapísané na odbore katastra Okresného úradu v Košiciach, okres C. I., A. C. - J. hrdinov
v katastrálnom území K. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. 369/2 evidovaná ako záhrady
s výmerou 50 m2, ako aj náhrady trov konania, že žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú ako
manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na odbore katastra Okresného

úraduvKošiciach,okresC.I.,A.C.-J.hrdinovvk.ú.K.naLVč.XXXXXakoparcelaregistra„C“č.369/3,
evidovaná ako záhrady s výmerou 834 m2 a parcela registra „C“ č. 369/4, evidovaná ako zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 166 m2, ktoré nadobudli od žalovaných ako predávajúcich (každého z
nich v podiely 1/2) kúpnou zmluvou z 19.12.2000, pričom predmetné parcely tvorili pôvodne parcelu č.
369/3 evidovanú ako záhrady s výmerou 1000 m2, že spolu s uvedenou parcelou č. 369/3 užívali od
nadobudnutia teda od roku 2000 žalobcovia aj parcelu registra „C“ č. 369/2 zapísanú v súčasnosti stále
na žalovaných na LV č. XXX a evidovanú ako záhrady s výmerou 50 m2, ktorá sa nachádza na konci

pozemkužalobcovpricestetotižbolarovnakooplotenáspolusparcelouč.369/3avužívanítejtoparcely
žalobcov nik nerušil. V roku 2017 žalobcovia zistili na katastri nehnuteľnosti, že parcela č. 369/2 je stále
formálne evidovaná na žalovaných, hoci tvorí funkčne aj hospodársky s pozemkami žalobcov jeden
celok a žalobcovia ju dlhodobo užívajú. Na základe uvedených skutočnosti sa žalobcovia domnievajú,že vlastnícke právo nadobudli k vyššie spomenutej parcele č. 369/2 vydržaním, teda nerušenou a
dobromyseľnoudržboupodobuviacako10rokov(odroku2000aždoroku2017)akeďžeichvlastníctvo
k predmetnej parcele nik po celú dobu jej užívania nespochybňoval, titul jej nadobudnutia pokladajú za

nesporný a uviedol, aké dôkazy žalobcovia k žalobe pripojili.
2.2.Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe, v rámci procesnej obrany v konaní tvrdili, že s podanou
žalobou nesúhlasia v celom rozsahu, ako nespornú označili skutočnosť, že kúpno-predajnou zmluvou
z 19.12.2000 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele č. 369/3, druh pozemku
- záhrady o výmere 1000 m2, ktorá sa nachádzala v katastrálnom území Košice - východ. Následne

sa predmetná nehnuteľnosti rozdelila na dve aktuálne existujúce parcely zapísané na LV č. XXXXX,
a to parcelu reg. „C“ č. 369/3, druh pozemku - záhrady o výmere 834 m2 a parcela reg. „C“ č.
369/4, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2. Celková súhrnná výmera však
ostala zachovaná. Žalovaní uviedli, že vo zvyšnej časti žaloby sa však už nie je možné stotožniť s
tvrdeniami žalobcov, majú za to, že zo strany žalobcov nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 369/2, druh pozemku - záhrady o výmere

50 m2. Vlastníkmi predmetnej parcely sú preukázateľne žalovaní, čo vyplýva aj z výpisu z LV č. XXX,
k. ú. K.. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti u žalovaného v 1. rade
bola darovacia zmluva povolená pod V-674/93, v.z. 238/93 a u právneho predchodcu žalovaných v 2a/
a 2b/ rade to bola kúpna zmluva povolená pod RI317/83, v.z.34/84. Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy
z 19.12.2000 explicitne, ale ani implicitne nevyplýva, že by predmetom prevodu mala byť aj sporná

parcela. Žalobcovia nemali dôvod sa nazdávať, že im svedčí vlastnícke právo aj k spornej parcele.
V tomto svetle tak nemôže byť predmetná zmluva považovaná ani za tzv. domnelý (putatívny) titul
nadobudnutia vlastníckeho práva a citovali z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 01.03.2011, sp. zn.
5 Cdo30/2010). Žalovaní poukázali na hneď niekoľko nezrovnalostí v tvrdeniach žalobcov, pre ktoré
je daný záver o absencii dobromyseľnosti. Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy vyplýva, že parcela č.

369/3, druh pozemku - záhrady o výmere 1000 m2 bola vyčlenená z pôvodnej parcely č. 369, druh
pozemku - záhrady o výmere 2646 m2, a to na základe Geometrického plánu č. 38/2000 vyhotoveného
I. L. M., ktorý bol schválený pod č. G1111/2000. V súlade s § 67 ods.2 katastrálneho zákona v znení
účinnom ku dňu podpisu kúpno-predajnej zmluvy, geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkom
geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s

uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach
knehnuteľnostiam.Jepretozjavné,žeužpredpodpisomkúpno-predajnejzmluvymuselimaťžalobcovia
vedomosť o tom, čo presne nadobúdajú a kde sa v zmysle grafického znázornenia nachádzajú hranice
nimi nadobúdaných nehnuteľností. Žalobcovia priamo v žalobe uvádzajú, že táto parcela nachádzajúca
sa na konci pozemku žalobcov pri ceste, avšak z obsahu geometrického plánu by im museli byť známe,

že nimi de iure nadobúdaný pozemok o rozsahu 1000 m2 nikdy nehraničil s cestou a navrhli, aby si súd
vyžiadal z Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru Geometrický plán č. 38/2000 vyhotovený I. L.
M., ktorý bol schválený pod č. G1111/2000. S poukazom na § 68 ods. 1 katastrálneho zákona účinného
v čase podpisu kúpno-predajnej zmluvy uviedli, že žalobcovia mali možnosť kedykoľvek počas doby
údajného vydržania sa uistiť o tom, či k predmetu vlastníckeho práva neprináleží vlastnícke právo inej

osobe. Žalovaní nikdy nemali vôľu a ani nikdy neuskutočnili prejav vôle previesť vlastnícke právo na
žalobcov, pričom pri ochrane svojho vlastníckeho práva v zmysle § 71 ods. 1 katastrálneho zákona
poukazujú na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra podľa § 70 katastrálneho zákona. Nič nebránilo
žalobcom overiť si, komu svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, čo nie je možné pričítať
na ujmu žalovaných, ale jedine na ujmu žalobcov. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná

aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2008, sp.
zn. 5 Cdo 260/2008). Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.05.2016, sp. zn. III. ÚS 288/2016).

V danom prípade nepresvedčenie sa žalobcov o rozsahu nadobúdaných nehnuteľnosti nie je možné
klasifikovaťaniakoospravedlniteľnýomyl,ktorýmjetakýomyl,kuktorémudošlonapriektomu,žemýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípade
od každého požadovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009).
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam a právnym dôvodom žalovaní navrhli, aby súd

žalobu zamietol.
2.3.Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaní
v 1. a 2. rade, ako predávajúci uzavreli so žalobcami v 1. a 2. rade, ako s kupujúcimi Kúpno-predajnú
zmluvu z 19.12.2000. Podľa článku I vyššie uvedenej kúpno-predajnej zmluvy bol predmet zmluvyšpecifikovaný: nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade, nachádzajúca sa v obci
C. I., okres Košice III, predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXX na odbore katastra
nehnuteľnosti Okresného úradu Košice III, ako parcela č. 369 - záhrady o výmere 2646 m2, ktorej každý

zo spoluvlastníkov bol majiteľom 1/2 podielu. Z tejto parcely bola Geometrickým plánom č. 38/2000,
ktorý vyhotovil I. M. predloženým na schválenie na odbor katastra nehnuteľnosti pod č. G1111/2000,
vyčlenená parcela, zapísaná ako parcela č. 369/3 - záhrady, vo výmere 1000 m2 v katastrálnom území
C. - N., ktorá bola predmetom tejto kúpno-predajnej zmluvy. Nehnuteľnosť bola popísaná v znaleckom
posudku č. 170/2000 z 18.12.2000, znalcom Ing. Ivetou Weisovou a žalobcovia nehnuteľnosť kupovali

do BSM. Podľa článku IV kupujúci vyhlásili, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili s technickým
stavom nehnuteľnosti - pozemku. Podľa bodu II, článku 4, zmluvné strany prehlásili, že predmet zmluvy
poznajú a že im nie sú známe žiadne závady znemožňujúce riadne užívanie nehnuteľnosti.
2.4.Žalovaní predložili kópiu Geometrického plánu na oddelenie parcely 369/3, číslo plánu 38/2020
vyhotoveného I. L. M., dňa 15.12.2000, ako vyhotoviteľ je uvedený: GEO Global geodetické a
majetkoprávne služby, Pražská 4, č.d. 716, 04011 Košice, IČO: 36905241, pre Kraj: košický, Okres: C.

I., A.: C. - N., kat. územie: Košice - východ, mapový list č. Košice 4-9/14, Košice 4-9/23. Geometrický
plán bol autorizačne overený dňa 15.12.2000 I. O., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne
overený dňa 22.12.2000 pod č. 111/2000 Okresným úradom Košice III, Katastrálny odbor. (č.l. 77), časť
Výkaz výmer -vyplýva, že : - pôvodnej parcele parc. č. 369, vedenej na LV č. XXX, vo výmere 2646 m2,
druh pozemku: záhrada zodpovedajú novovytvorené parcely:

- parc. č. 369/1 vo výmere 1529 m2, druh pozemku: záhrada, vlastník: doterajší
- parc. č. 369/2 vo výmere 117 m2, druh pozemku: záhrada, vlastník: doterajší
- parc. č. 369/3 vo výmere 1000 m2, druh pozemku: záhrada, vlastník: žalobcovia v 1. a 2. rade, s tým,
že „nové hranice boli v prírode označené plotom, železnými rúrkami“.
Geometrický plán obsahoval aj grafické znázornenie nehnuteľnosti. Z pôvodnej parcely č. 369 vznikli

tri nové parcely, a to parcela č. 369/1 o výmere 1529 m2, ďalej parcela č. 369/2 o výmere 117 m2
a parcela č. 369/3 o výmere 1000 m2. Súčet výmery novovzniknutých parciel predstavoval hodnotu
výmery pôvodnej parcely, t.j. 2646 m2. Z grafického znázornenia vyplýva, že pôvodná parcela 369 mala
obdĺžnikovitý tvar a bola rozdelená na tri časti. Novovzniknutá parcela č. 369/3 sa nachádza medzi
parcelami 369/2 a 369/1, resp. je nimi z oboch „kratších koncov“ ohraničená a teda vznikli nové hranice

medzi parcelami 369/2 - 369/3 a medzi 369/1 - 369/3. Pôvodné hranice pôvodnej parcely 369 medzi
susednými pozemkami sa nemenili. Na geometrickom pláne nebola znázornená cesta, ani jestvujúce
oplotenie oddeľujúce cestu od pozemku parc. č. 369, ktorý sa pod cestou nenachádzal.
2.5.Nespornou bola aj skutočnosť vyplývajúca z výpisu z katastra nehnuteľnosti, výpis listu vlastníctva
č. XXXXX, obec C. I., okres Košice III, kat. úz. Košice - východ, s dátumom vyhotovenia predmetného

výpisu 24.01.2001, ktorý predložili žalobcovia, vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli k uvedenému
dátumu bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely registra C - parcelné číslo 369/3 vo výmere
1000 m2, druh pozemku - záhrady, a to na základe kúpnej zmluvy N./2000 a že žalobcovia, na
zakúpenom pozemku postavili stavbu - dom a došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely č. 369/3 vo výmere
1000 m2, záhrada na dve parcely: parc. č. 369/3 vo výmere 834 m2, druh pozemku - záhrady, parc.

číslo 369/4 vo výmere 146 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Uvedené vyplýva z výpisu
z katastra nehnuteľnosti, výpis listu vlastníctva č. XXXXX, okres Košice III, obec C. - J. B., katastrálne
územie K. a že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to pozemkov,
parciel registra C: parcelné číslo 369/3 vo výmere 834 m2, druh pozemku - záhrady, parcelné číslo 369/4
vo výmere 146 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Ako titul nadobudnutia je uvedená

Kúpna zmluva V-1048/2000-VZ159/2001.
2.6.Žalovanípredložilifotokópiukópiezkatastrálnejmapy,číslozákazky11418/2005,mapovýlist4-9/14,
4-9/23, pre okres: Košice, kat. úz.: K. zo dňa 03.8.2005, vyhotovenou Správou katastra Košice, z ktorej
grafického znázornenia vyplýva, že v katastrálnej mape boli k dátumu 03.08.2005 zakreslené parcely:
parc. č. 369/1, parc. č. 369/2, parc. č. 369/3, parc. č. 369/4 (číselné označenie 369/2 sa nachádza

na dvoch miestach - z oboch koncov pozemkov vo vlastníctve žalobcov; nesprávne označenie je
preškrtnuté) (č.l. 105), z ktorého mal súd za preukázané, že parcela 369/2 vo výmere 117m2 bola vyššie
uvedeným geometrickým plánom č. 38/2000 odčlenená a následne zapísaná do katastra nehnuteľností.
2.7.Spornou otázkou bolo, či strany sporu mali jednoznačnú vedomosť, kde v teréne sa predmetná
parcela nachádza.

2.8.Podľa tvrdení žalobcov, čo žalovaní nerozporovali, súd vyvodil, že došlo k zápisu zmeny vo výmere
parcely 369/2a pôvodná výmera po odčlenení v roku 2000 bola 117 m2, a (zrejme) po zápise GP č.
34834001-12/2017KZ-7591/2017- číslo zmeny 1602/2017 (viď. výpis z listu vlastníctva č. XXX, č. l. 6)
došlo k zápisu zmeny výmery na 50 m2.2.9.Súd zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky, § 1 ods.1, § 3 ods.1, § 129 ods.1,2, § 130 ods.1, § 132 ods.1,2, § 134 od.1,2, § 134 ods.2 OZ,
§ 149, § 150, § 151 ods.1,2, § 191 CSP a za použitia právnej teórie a judikatúry konštatoval, že má za

to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom
sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri
nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným
postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na predmetnej určovacej žalobe aj podľa ustanovení CSP.

2.10.Otázku aktívnej legitimácie žalobcov odôvodnili tým, že sú oprávnení držitelia vo vzťahu k
parcele 369/2 vo výmere 50m2 titulom kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými v roku 2000, od kedy
nerušene predmetný pozemok užívali, s tým, že predmetom kúpy bol pozemok ohraničený od verejnej
komunikácie oplotením. Pasívna legitimácia žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že títo sú evidovaní na
liste vlastníctva ako vlastníci parcely, ktorá je predmetom súdneho sporu.
2.11.Súd okrem iného poukázal na rozsudky a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo

55/2013, rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2724/2009.
2.12.K právnemu titulu vstupu do držby a na dobromyseľnosť, súd poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, z 10.12.2008.
2.13.V tomto prípade súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zo zistených skutkových okolností,
hodnotiac dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, súd nadobudol presvedčenie,

že dobromyseľnosť žalobcov ako kupujúcich bola v konaní preukázaná. Z dokazovania a postojov
strán sporu vyvodil, že strany kúpnopredajnej zmluvy - sa dohodli na predaji pozemku tak, ako
sa nachádzal od cesty (súd v tomto uveril žalobcom) a bol ohraničený plotom (minimálne z troch
strán). Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že v geometrickom pláne je uvedené, že hranice týchto
novovytvorených parciel sú v priestore vyznačené plotom, rúrkami. Zadaním pre geodeta bolo (na účely

uzavretia kúpnopredajnej zmluvy) oddeliť právne - časť pozemku, ktorý zamýšľali žalobcovia kúpiť a
žalovaní predať. Nešlo o parcelu, ktorá by právne jestvovala s presne určenými hranicami pred začatím
rokovaní medzi predavajúcimi a kupujúcimi. Existencia iného oplotenia alebo iného označenia hranice
medzi novovzniknutou parcelou 369/3, ktorá bola v kúpnej zmluve označená ako predmet kúpy a
novovzniknutou parcelou 369/2 o výmere 117 m2, ktorá sa mala - podľa tvrdení žalobcov, ktoré žalovaní

nevyvrátili, v celej výmere nachádzať pod verejnou komunikáciou, nebola stranami sporu tvrdená. Z
uvedeného súd vyvodzuje, že reálne v teréne existovalo v tejto časti len už skôr zrealizované oplotenie
oddeľujúce verejnú komunikáciu a pod ňou sa nachádzajúcu časť parcely 369/2, ktorá bola v čase kúpy
vo vlastníctve žalovaných od pozemku, ktorý žalobcovia zamýšľali kúpiť od žalovaných. Súd dodal, že v
geometrickom pláne č. 38/2000 nebola zakreslená cesta a ani jestvujúce oplotenie, boli zakreslené len

hranice novovzniknutých parciel, ktoré však reálne nezodpovedajú priebehu cesty a oplotenia (z čoho
žalobcovia ako laici mohli usudzovať, že hranica medzi parcelami 369/2 a 369/3 je tvorená oplotením a
krajnicou cesty). Súd má za to, že v čase predaja, zmluvné strany (minimálne žalobcovia ako kupujúci)
mali za to (žalobca uviedol, že geodet mu vravel, že parcela 369/2 sa nachádza pod cestou; žalovaní
uvedené tvrdenia žalobcov nevyvracali), že parcela 369/2 o výmere 112 m2 sa v celosti nachádza pod

cestou a preto nebola predmetom kúpnopredajnej zmluvy. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaní
žalobcov, do zistenia tejto skutočnosti žalobcami (že žalovaným svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti k
časti pôvodnej parcely 369/2 o výmere 50 m2, ktorá sa však nenachádza pod verejnou komunikáciou
a ktorej bol vykonaný zápis katastri v roku 2017), v užívaní nerušili. Pričom žalobcovia sami oslovili
žalovaných po zistení tejto skutočnosti, za účelom usporiadania týchto vzťahov tak, aby právny stav

zodpovedal faktickému, užívaciemu stavu. Súd má za to, že i prihliadajúc na žalobcami uvádzanú
logiku veci (mať záujem zakúpiť nehnuteľnosť s prístupom na verejnú komunikáciu), že žalobcovia
prejavili záujem o kúpu nehnuteľnosti hraničiacu s cestou, verejnou komunikáciou a na základe dohody
zmluvných strán bol vypracovaný GP na oddelenie tejto časti. Zrejme došlo k určitým nezrovnalostiam
pri zameriavaní a označení predmetných parciel v teréne, predovšetkým ich hraníc - pričom došlo k

formálnej nezhode medzi právnym a skutkovým stavom. Skutkový stav sa nezhodoval so zameraním
vykonaným odborne spôsobilou osobou.
2.14.Pri posudzovaní oprávnenosti držby, do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je

potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Pri posudzovaní
obvyklej opatrnosti, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu 1., ktoré žalovaní ničím nenamietali, že
dojednávanie kúpy ako aj jej realizácia prebehla prostredníctvom realitnej kancelárie a predmet kúpy bol
zameraný geodetom - odborne spôsobilou osobou. V geometrickom pláne geodet uviedol, že hranicenovovytvorených parciel, sú označené v teréne plotom. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené ani
jednou zo strán, že by hranica medzi parcelami 369/2 a 369/3 bola v priestore označená akýmkoľvek
oplotením alebo iným spôsobom. Tvrdenie žalobcov, že oplotenie medzi cestou a pozemkom bolo

zrealizované ešte pred kúpou žalovaní nevyvrátili. Žalobcovia sa preto i vzhľadom na tvrdenia geodeta
mohli dôvodne domnievať, že predmetný plot tvorí hranicu medzi 369/3 a 369/2 (ktorá sa mala celá
nachádzať pod cestou). K odhaleniu, či zisteniu tejto nezrovnalosti (omylu) by mohlo dôjsť - možno až
ďalším geodetickým premeraním a je otázne, či v tom čase - a za použitia akých spôsobov merania, či by
sa tento nesúlad odhalil (keďže v tom čase nebola verejná komunikácia zameraná). A vôbec pristúpenie

k opakovanému premeraniu, by muselo v sebe zahŕňať nedôveru k záverom odborne spôsobilej osoby,
čo podľa súdu nemožno podradiť pod obvyklú opatrnosť. Súd má za to, že žalobcovia vynaložili potrebnú
obvyklú opatrnosť pri uzatváraní predmetnej nehnuteľnosti (realitná kancelária, geodet). Z konania má
súd taktiež za nesporné (žalovaní netvrdili opak, ani sa k samotným okolnostiam uzatvárania zmluvy
vôbec nevyjadrovali), že pri uzatváraní zmluvy mali zmluvné strany za to, že hranice novovytvorených
parciel v teréne prebiehajú v súlade s oplotením. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy

súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k
veci. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je
neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej)
opatrnosti každého držiteľa. Príkladom skutkového omylu je aj užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ
domnieva, že je súčasťou jemu patriaceho pozemku.

2.15.Súd má za to, že možno zo skutkových okolností vyvodiť úmysel zmluvných strán kúpnopredajnej
zmluvy, čo malo byť predmetom kúpnopredajnej zmluvy. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že časť
pôvodnej parcely sa skutočne nachádzala pod cestou (a podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní nepopreli,
až po zameraní cesty v roku 2017 sa zistilo, že nie celá parcela 369/2 v pôvodnej výmere 117 sa
nachádza pod cestou, a preto „zvyšok“ vo výmere 50 m2, bol „odčlenený“ GP č. 34834001-12/2017.

2.16.Obrana žalovaných spočíva len na formálnom tvrdení, že kúpnopredajná zmluva bola dostatočne
určitá, zrozumiteľná a že je zrejmé, čo bolo jej predmetom - parcela č. 369/3 o výmere 1000 m2, a že
z GP, ktorý bol súčasťou zmluvy, z jeho grafického znázornenia vidieť, že kto je vlastníkom ktorej časti,
pričom kupujúcim muselo byť zrejmé, čo je predmetom zmluvy. Žalovaní neposkytli súdu žiadne vlastné
tvrdenia vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré by vyvracali tvrdenia

žalobcov o ich úmysle a záujme zakúpiť pozemok hraničiaci s verejnou komunikáciou (čo má logiku a
rozumnosť usporiadania vecí) a rovnako, sa nevyjadrili k tvrdeniu žalobcov, že parcela 369/2 vo výmere
117m2, ktorá bola odčlenená od pôvodnej parcely 369 tým istým GP ako parcela 369/3 (predmet kúpy)
nebola predmetom kúpy, lebo sa mala v celosti nachádzať pod verejnou komunikáciou. (Súd vnímal aj
tú skutočnosť, že žalovaní sa nedostavili ani na jedno pojednávanie, čím sa mohli vyhnúť konfrontácii

so žalobcami; pričom právny zástupca žalovaných opakovane navrhol v konaní žalovaných vypočuť,
napokon vždy od tohto návrhu žalovaní upustili). Aj skutočnosť, že žalobcovia po kúpe užívali výmeru
nie väčšiu ako bola predmetom kúpy môže svedčiť o ich dobromyseľnosti.
2.17.Z uvedeného dôvodu súd prihliadajúc na individuálne okolnosti tejto veci má za to, že žalobcovia
sa chopili držby predmetného pozemku na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovanými

v roku 2000, aj keď vzhľadom na chýbajúce označenie predmetnej parcely ako predmetu kúpy, tu ide o
putatívny titul, ktorý je však postačujúci, pričom boli dobromyseľní v tom, že im patrí pozemok počnúc
oplotením hraničiacim s verejnou komunikáciou.
2.18.Samotní žalovaní vo svojom vyjadrení poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo
30/2010. Súd má za to, i vzhľadom na žalobcami poukazovanú „logiku veci“ ako aj na nerušené užívanie

nehnuteľnosti žalobcami ako aj na popis - obsah poznámky v GP, že zmluvné strany (prinajmenšom
žalobcovia), nemali v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť zodpovedajúcu realite, kde sa tieto
hranice (predovšetkým hranica medzi 369/2 a 369/3) presne nachádzajú. Žalovaní ďalej namietali, že
žalobcom z obsahu geometrického plánu muselo byť známe, že nimi de iure nadobúdaný pozemok o
rozsahu 1000 m2 nikdy nehraničil s cestou a opätovne poukázal na tvrdenie žalobcu, že geodet im

povedal, že parcela 369/2 sa nachádza pod cestou (čo žalovaní nenamietali v konaní) a preto súd
má za to, že zmluvné strany, predovšetkým žalobcovia ako kupujúci sa spoľahli na závery odborne
spôsobilej osoby. Ani obvyklá, zvyčajná opatrnosť nezahŕňa v sebe povinnosť, či nutnosť nedôvery, či
spochybňovania záverov takejto odborne spôsobilej osoby. Súd tu opäť pripomína, že na geometrickom
pláne č. 38/2000 nebola zakreslená verejná komunikácia - tak ako v skutočnosti prebieha a preto nebolo

možné bežným vzhľadom na geometrické zobrazenie zistiť, kde sa cesta nachádza a či hraničí resp.
nehraničí s parc. č. 369/3, ktorá bola predmetom kúpy. Súd má za to, že omyl, bol vyvolaný geodetom,
ktorývykonalzameranienovovznikajúcichparcielanaichodčlenenievyhotovilGPavýsledkyzameraniakomunikoval zmluvným stranám (žalobcom); takýto omyl je ospravedlniteľný, lebo vychádzal z dôvery
nadobúdateľov, že ním vyhotovený geometrický plán zodpovedá reálnemu stavu.
2.19.Súd poukázal na vyššie citované rozhodnutia a má za to, že je nepochybné, že došlo pri

predzmluvných dojednávaniach, ako aj pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy k ospravedlniteľnému
omylu a má za to, že možno po vykonanom dokazovaní vyhodnotiť, že vzhľadom na všetky okolnosti,
boli žalobcovia v dobrej viere, že im predmetná nehnuteľnosť patrí.
2.20.Geometrický plán nezodpovedal reáliám v teréne (predovšetkým v poznámke: že hranice
novovytvorených parciel sú v prírode označené plotom, železnými rúrkami), pre laika je skutočne

ťažké určiť skutočnú hranicu pozemku len na základe geometrického plánu - zmenšeného zobrazenia
- „zamerania“ parciel. Ak by boli tvrdenia v geometrickom pláne pravdivé, tak by oplotenie muselo
prebiehať odlišne, ináč ako to, ktoré bolo/je osadené (muselo by prebiehať „niekde v polovici“ pôvodnej
parcely 369/2, ktorá mala výmeru 117m2, cca 3m2 (podľa tvrdenia žalobcu) od oplotenia pri ceste
smerom do vnútra dvora). Žalovaní nevyvrátili tvrdenia žalobcov o priebehu oplotenia. Žalovaní sa
v konaní vôbec nevyjadrili k otázke osadenia oplotenia, jeho existencie v čase uzavretia zmluvy, k

oploteniu resp. vyznačeniu hraníc novovzniknutých parciel v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súd má za
to, že uvedené tvrdenia žalobcov o priebehu oplotenia nevyvrátili. Žalovaní počas konania opakovane
avizovali predloženie ďalších dôkazov (súkromný znalecký posudok, doplnenie vyjadrení k oploteniu
apod.) avšak nič z uvedeného napokon v konaní nepredložili.
2.21.Nebolo sporné, že žalobcovia predmetný pozemok užívali a užívajú. Žalovaní nevyvrátili tvrdenie

žalobcov, že by boli žalobcov v užívaní predmetnej nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom rušili v období
od uzavretia kúpnopredajnej zmluvy (rok 2000) do roku 2017, kedy mali žalobcovia zistiť nesúlad medzi
právnym a skutkovým stavom a oslovili žalovaných za účelom mimosúdneho riešenia veci. Súd na
predloženú Žiadosť o zmenu kvalifikácie parcely 369/1 a 369/2 z 08.09.2005 (č. l. 104) neprihliadol ako
na dôkaz spôsobilý preukázať, že žalovaní sa o predmetnú parcelu zaujímali, keďže do textu pripravenej

žiadosti boli zjavne neskôr dopísané čísla parciel, z obsahu žiadosti nemožno vyvodiť, že by žalovaní si
boli jednoznačne istí, kde sa má nachádzať parcela 369/2 a ako je využívaná. Žalovaní netvrdili a ani
nepreukázali reálne podanie predmetnej žiadosti (dosiaľ sú predmetné parcely vedené ako záhrady).
Žalovaní ničím neodôvodnili ani nevysvetlili, neobjasnili, nepriblížili okolnosti predzmluvných rokovaní,
nevysvetlili, prečo by predávali žalobcom pozemok bez prístupu na verejnú komunikáciu, čo považoval

za podstatné, žalobcovia tvrdili, že chceli kúpiť pozemok na výstavbu domu (prevádzkareň) a preto bolo
logické, že mali záujem o pozemok s prístupom na cestu. Žalovaní nevysvetlili, neodôvodnili ich motív,
či pohnútku, ktorá by mala podľa ich terajšieho postoja jestvovať v čase kúpy (nepredať úzky pás -
pozemok medzi cestou a pozemkom žalobcov). Aj keby súd mal uveriť žalovaným, že nemali v úmysle,
predať žalobcom pozemok nachádzajúci sa medzi oplotením a nehnuteľnosťou žalobcov, súdu sa nejaví

logické, na aké účely by v takom prípade žalovaní chceli predmetný pozemok vo výmere 50 m2 využívať.
2.22.Súd uzavrel, že v právnom slova zmysle (zameranie) v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy a
v čase vyhotovovania GP nebola ustálená poloha cesty (hoci fakticky sa jej poloha nemenila), rovnako
v tom čase neboli (zrejme) vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých sa predmetná
cesta nachádza. K ustáleniu, zameraniu polohy cesty došlo až po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 2017.

Závery z vykonaného dokazovania, nesporných tvrdení (vrátane tvrdení žalobcov, ktoré žalovaní účinne
nepopreli) si súd osvojil a z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil vlastnícke právo
žalobcom k predmetnej nehnuteľnosti.
2.23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP, a keďže žalobcovia
1. a 2. mali v spore plný úspech, preto im bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní (č. l. 225 - 227) a to v rozsahu všetkých jeho
výrokov, ktoré odôvodnili prítomnosťou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f), h) CSP.

3.2.Konštatovali, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele reg.
„C" parcelné č. 369/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - záhrada (ďalej ako „parcela"), že v priebehu
celého súdneho konania namietali, že na strane žalobcov neboli splnené podmienky nevyhnutné pre
úspešné vydržanie, a to osobitne neexistoval právny titul (hoci ani len putatívny, domnelý), žalobcovia
nepostupovali s obvyklou mierou obozretnosti, resp. opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku

2000 a najmä aj vzhľadom na právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností nebola na strane žalobcov
prítomná dobromyseľnosť, že kúpnou zmluvou z 19.12.2000 sa prevádzali parcely registra „C", a to
parcelné číslo 369/3 o výmere 834 m2 a parcelné číslo 369/4 o výmere 166 m2, ktoré sporu skutočne
tvoria 1000 m2. Je tak nesporné, že predmetná parcela č. 369/2 o výmere 50 m2 nebola predmetomkúpnej zmluvy. Prílohou kúpnej zmluvy bol Geometrický plán vypracovaný Ing. T. Sabolom č. 38/2000
z 15.12.2000, autorizačne overený 15.12.2000 a úradne overený 22.12.2000 pod č. 111/2000, ktorý
tvoril prílohu samotnej kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán slúžil práve na oddelenie parcely č. 369/3

o výmere 1000 m2 od pôvodnej parcely č. 369. Súčasne týmto geometrickým plánom sa vytvorila aj
parcela č. 369/2 o výmere 117 m2, druh pozemku - záhrada. Geometrický plán obsahoval v zmysle vtedy
platnej právnej úpravy aj grafické znázornenie nehnuteľností, hraníc pozemkov a zreteľne zobrazoval,
že medzi parcelou č. 369/3 nadobúdanou žalobcami a miestnou komunikáciou, sa nachádza medzera,
ktorú reprezentuje práve parcela č. 369/2. Toto grafické znázornenie je dostatočné zrozumiteľné aj

pre priemerne zmýšľajúceho človeka, tým skôr žalobcovia ako nadobúdatelia mali pri nadobúdaní
nehnuteľností ako nie bežnej (obvyklej veci) zachovať logickú mieru obozretnosti, ktorú ak by boli
zachovali, museli by pochopiť, kde sú hranice nimi nadobúdaného pozemku. Nezakladá sa na pravde
konštatovanie súdu o tom, že na geometrickom pláne nie je možné rozpoznať miestnu komunikáciu,
tento záver súdu je o to viac prekvapivým. Taktiež neobstojí záver súdu o tom, že hranica medzi
parcelou (ktorú žalobcovia nekupovali), a parcelou č. 369/3, nebola označená akýmkoľvek oplotením

alebo iným spôsobom. Práve iným spôsobom vyznačenia hranice boli železné kolíky, ktoré uvádza aj
samotný geometrický plán (hranice novovytvorených parciel boli v teréne označené plotom a železnými
rúrkami). O akej chybe geodeta potom chce súd presviedčať strany konania? Súd nesprávne uvádza, že
v geometrickom pláne nebola zakreslená miestna komunikácia, čo však nemá oporu v skutkovom stave
veci. Z náčrtu obsiahnutého v rámci geometrického plánu zreteľne vidieť, že žalobcovia nenadobúdali

spornú parcelu, ktorá tvorila medzeru oddeľujúcu žalobcami nadobúdané nehnuteľnosti od miestnej
komunikácie.
3.3.Nad grafickým znázornením sa nachádza tabuľka s názvom „Výkaz výmer", kde sú prehľadne
rozpísané jednotlivé parcely, ich zmeny a tiež vlastnícky vzťah po vykonaní týchto zmien. Žalobcovia ako
nadobúdatelia boli označení ako vlastníci len vo vzťahu k parcele č. 369/3. Vo vzťahu k spornej parcele č.

369/2 sa v kolónke vlastník uvádza „doterajší". Aj v zmysle jazykového výkladu opierajúc sa o výkladový
slovník slovenského jazyka sa pod pojmom „doterajší" rozumie: do teraz trvajúci, predchádzajúci. Je
neakceptovateľnédôvodiťtým,žežalobcoviabolizastúpenírealitnoukanceláriou,vdôsledkučohobysa
mala znižovať ich potrebná miera obozretnosti. Opak je pravdou. Samotné udelenie poverenia realitnej
kancelárií, či zabezpečenie si geodeta pre vypracovanie geometrického plánu nemôžu v konečnom

dôsledku zbaviť dotknutú zmluvnú stranu svojej zodpovednosti za to, že pri uzatváraní kúpno-predajnej
zmluvy k nehnuteľnosti ako nie bežnej veci, musí každá zmluvná strana postupovať nanajvýš obozretne.
3.4.Taktiež argumentovať chybou pri písaní zmluvy nie je na mieste, pretože zmluva explicitne uvádzala,
čo je jej predmetom - len parcela č. 369/3 o výmere 834 m2 a parcela č. 369/4 o výmere 166 m2 - teda
spolu o výmere 1000 m2 v rozsahu pôvodne vytvorenej parcely č. 369/3 v zmysle Geometrického plánu

č. 38/2000. Parcela č. 369/2 o výmere 50 m2 (resp. pôvodne o výmere 117 m2, nakoľko medzičasom
došlo k odčleneniu časti výmery) nebola predmetom kúpnej zmluvy z 19.12.2020.
3.5.Pri výklade obsahu právneho úkonu sa má vychádzať v prvom rade z jeho gramatického vyjadrenia,
pričom aktuálna snaha žalobcov o nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele je len pokusom o
bezdôvodné obohatenie sa, pretože oni nikdy spornú parcelu nekupovali a ani za ňu nezaplatili.

3.6.Poukázali na nález Ústavného súdu SR zo 14.11.2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015, že pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú

sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
V danom prípade je nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy z 19.12.2000 boli len parcela č. 369/3
o výmere 834 m2 a parcela č. 369/4 o výmere 166 m2 - teda spolu o výmere 1000 m2. Aj v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, z 10.12.2008 medzi základné okolnosti,
ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí

nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. Žalovaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.04.2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016, v
zmysle ktorého posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti

držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nejale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie

súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.
V danom prípade kúpna zmluva z 19.12.2000 explicitne, ale ani implicitne sa nevzťahovala na spornú
parcelu, preto daná zmluva nemôže mať povahu ani len domnelého nadobúdacieho titulu.
3.7.Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009 dobromyseľnosť
znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie

je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
maťpocelúvydržaciudobudôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.VzmyslerozsudkuNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 27/2005 skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy
hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba

totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú

vydržaciu dobu, dôvodné a v tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2020,
sp. zn. 4 Cdo/176/2019 v zmysle ktorého jedným zo základných komponentov vlastníckeho práva
je ius disponendi, takže poznanie (pochopenie) dôvodu uzavretia prevodnej zmluvy predznamenáva
pochopenie toho, čo účastníci chceli touto zmluvou skutočne medzi sebou právne usporiadať, obzvlášť,
pokiaľ jeden z nich (s menším či väčším odstupom od uzavretia zmluvy) následne tvrdí niečo iné, a to

mnohokrát iba zo zištných dôvodov.
3.8.Za zmienku stojí aj to, že žalobcovia v konaní zmenili podstatné skutkové tvrdenia tým, že až v
priebehu konania začali tvrdiť, že údajne kúpili menšiu výmeru ako bolo dohodnutých 1000 m2 (čo je
svojou povahou zmena žaloby podliehajúca súhlasu súdu, ktorý o zmene žaloby vôbec nerozhodol),
pričom týmto sa žalobcovia snažili dodatočne vymyslieť zdôvodnenie, pre už tak od počiatku nedôvodnú

žalobu. Najlepšie to je možné ilustrovať v rámci pojednávania z 25.01.2019, kde bol zo strany
žalovaných prezentovaný práve predmetný Geometrický plán č. 38/2000, na čo žalobcovia reagovali
úplne novou argumentáciou o tom, že výmera pôvodne kupovaných 1000 m2 nesedí, lebo po údajnom
premeraní bola u nich zistená výmera len 965 m2. Toto mala preukazovať účelová mapa zo 16.01.2019
vypracovaná znalcom Ing. Miloš Jacko, PhD. Vo vzťahu k tejto účelovej mape žalovaní obratom

namietali, že sa nejedná o znalecký posudok ani o odborné vyjadrenie, ktoré majú zo zákona definované
minimálne požiadavky na svoju formu ako i obsah. Pri najmenšom na tejto účelovej mape absentuje aj
tak základná náležitosť, akou je podpis a odtlačok pečiatky znalca.
3.9.Predmetná detencia však v danom prípade mala povahu neoprávnenej detencie, pričom žalovaní
na danú situáciu reagovali podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcov.

O dobromyseľnosti na strane žalobcov nemôže byť ani len zmienky, nakoľko aj Geometrický plán č.
38/2000, ktorý bol prílohou kúpno-predajnej zmluvy uvádza, že nové hranice boli v prírode označené
plotom, železnými rúrkami, preto ak aj žalobcovia odkúpili oplotený pozemok zahrňujúc aj spornú
parcelu, jeho hranice boli v teréne označené. Vo vzťahu k tomu, či bola sporná parcela č. 369/2
oddelená od pozemku kúpeného žalobcami je nutné uviesť, že § 127 ods.2 OZ nezakladá univerzálnu

povinnosť oplotenia pozemku, a táto povinnosť nevyplývala a ani toho času nevyplýva zo žiadneho iného
všeobecne záväzného právneho predpisu.
3.10.Je nutné dodať, že ako vlastníci k spornej parcele boli na liste vlastníctva žalovaní zapísaní od roku
2000, teda od rovnakého momentu ako boli zapísaní žalobcovia k nim nadobúdaným nehnuteľnostiam.
Preto mali žalobcovia reálnu možnosť oboznámiť sa so zapísaným právnym stavom k spornej

nehnuteľnosti v rámci katastra nehnuteľností v podstate už od roku 2000. Ba čo viac, žalobcom muselo
byť rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k ním nadobúdaným
nehnuteľnostiam doručené do vlastných rúk, pričom aj z jeho obsahu (tak ako z obsahu samotnej kúpnej
zmluvy a jej prílohy - geometrického plánu) muselo byť zrejmé, že sporná parcela v ňom absentuje, resp.
nebola predmetom vkladového konania. Aj tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že držba žalobcov nebola

už od roku 2000 oprávnená.
3.11.Odôvodnenie súdu nepôsobí presvedčivo, a to tým skôr, že na poslednom pojednávaní vo veci
samej (nerátajúc vyhlásenie rozhodnutia) bol vyjadrený predbežný právny názor, v zmysle ktorého súd
mal pochybnosti o dobromyseľnosti na strane žalobcov. Následne však bolo pojednávanie odročenéza účelom prednesu záverečných rečí a ani na tomto pojednávaní súd nevyhlásil rozsudok, ale odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Ostáva na voľnú úvahu, čo zmenilo myšlienkové pochody
súdu v čase od vyhlásenia predbežného právneho názoru do vyhlásenia rozsudku, nakoľko sa v tomto

čase dôkazná situácia nijako nezmenila.
3.12.Právo na určitú kvalitu súdneho konania v sebe zahŕňa aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v odvolacom konaní, čo podľa názoru žalobcov v tunajšom prípade nie je zabezpečené. To zapríčiňuje
jeho nepreskúmateľnosť.
3.13.Žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a taktiež náhradu
trov odvolacieho konania, ktorý nárok im navrhujú priznať voči žalovaným.
3.14.Vzhľadom k uvedenému žalovaní navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
ako celok zamietol, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie a rozhodnutie konanie

súdu prvej inštancie.

4.1.Žalovaní v písomnom vyjadrení (č. l. 76) uviedli, že 16.01.2019 zadovážili kópiu Geometrického
plánu Ing. T. Sabola č. 38/2020 z 15.12.2000, autorizačne overeného 15.12.2000 a úradne overeného
22.12.2000 pod č. 111/2000, ktorý tvoril prílohu kúpno-predajnej zmluvy, a ktorý slúžil na oddelenie

parcely č. 369/3 o výmere 1000 m2 od pôvodnej parcely č. 369. Je teda zrejme, že tvrdenie právneho
zástupcu žalobcov o tom, že predmetný geometrický plán už nie je archivovaný, sa nezakladalo na
pravde. Tak ako to žalovaní uvádzali so svojom vyjadrení z 01.01.2018, vyplýva, že v zmysle právnej
úpravy platnej v čase podpisu predmetnej zmluvy obsahoval geometrický plán aj grafické znázornenie
nehnuteľnosti. V danom prípade je zreteľne vidieť, že z pôvodnej parcely č. 369 vznikli tri nové parcely,

a to parcela č. 369/1 o výmere 1529 m2, ďalej parcela č. 369/2 o výmere 117 m2 a parcela č. 369/3 o
výmere 1000 m2. Súčet výmery novovzniknutých parciel predstavuje hodnotu výmery pôvodnej parcely,
t.j. 2646 m2. Už v rámci predmetného geometrického plánu bola zreteľne zaznačená hranica medzi
parcelou č. 369/3 (vo vlastníctve žalobcov) a parcelou č. 369/2, ktorá však nikdy vo vlastníctve žalobcov
nebola. Navyše, aj v rámci geometrického plánu sa konštatuje, že nové hranice boli v prírode označené

plotom, železnými rúrkami. Za danej situácie žalobcovia ako plnoprávne fyzické osoby a pri zachovaní
obvyklej miery opatrnosti pri tak významnom právnom úkone, akým nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zaiste je, si nemohli utvoriť zdanie, že nadobúdajú aj parcelu č. 369/2 do svojho
vlastníctva. Ak aj následne došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely č. 369/2 o výmere 117 m2 na parcelu
č. 369/5 o výmere 67 m2 a parcelu č. 369/2 o výmere 50 m2, je nutné uzavrieť, že pôvodná parcela č.

369/2 o výmere 117 m2 bola vo vlastníctve žalovaných ešte pred realizáciou kúpno-predajnej zmluvy
z roku 2000, pričom touto zmluvou explicitne, ale ani implicitne nemohlo dôjsť zo strany žalobcov k
nadobudnutiu odôvodneného presvedčenia, že nadobúdajú aj čo i len časť parcely č. 369/2, resp. neskôr
vzniknutú parcelu č. 369/2 o výmere 50 m2. Ak tak aj fakticky žalobcovia učinili, jednalo sa o faktickú
a neoprávnenú okupáciu, s ktorou právo nespája právne následky vyvolávajúcu vzniku vlastníckeho,

či užívacieho práva. V tomto duchu je nutné interpretovať aj údajnú dobromyseľnosť. Nové skutkové
tvrdenie žalobcov o tom, že v zmysle zamerania ich pozemku z roku 2017 údajne zistili, že im pôvodnej
zo strany žalovaných nebola predaná výmera 1000 m2, ale len 960 m2, ostalo v rovine dôkazne
nepodloženého tvrdenia. Žalovaní zotrvávajú na tom, že k prevodu vlastníckeho práva vo vzťahu k 1000
m2 po právnej, ale aj faktickej stránke došlo, že prevod sa uskutočnil na základe Geometrického plánu I.

L. M. č. 38/2020 a napokon, že už v čase zamerania boli známe nové hranice parciel, t.j. aj prevádzanej
parcely č. 369/3 o výmere 1000 m2, a to tak, že boli v prírode označené plotom, resp. železnými rúrkami.
4.2.Vzhľadom k tomuto novému procesnému útoku žalobcov poukazujú žalovaní na čl. I Kúpno-
predajnej zmluvy z 19.12.2000, kde sa uvádza, že nehnuteľnosť je popísaná v znaleckom posudku č.
170/2000 z 18.12.2000, znalcom Ing. Ivetou Weissovou. K tomuto znaleckému posudku sa žalovaným

nepodarilo dostať, avšak sú toho názoru, že aj z jeho obsahu a najmä z príloh znaleckého posudku by
bolo zjavné, že tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na skutočnosti.

5.1.Odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní žalovaných tak, že potvrdil rozsudok prvoinštančného
súdu podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, na čom nič

nezmenilo ani podané odvolanie, lebo súd sa v svojom odôvodnení náležite vysporiadal s otázkami,
ktoré žalovaní namietali aj v podanom odvolaní.
5.2.Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že pri zisťovaní dobrej viery žalobcov je potrebné
vychádzať z § 129 ods.1 a § 130 ods.1 OZ, podľa ktorých oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá svecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
5.3.Odvolací súd poukázal na rozhodnutia NS ČR 22Cdo/1398/2000, 22Cdo/2211/2000, R 40/2000
Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, NS ČR 22Cdo/1261/2007, NS ČR 22Cdo/496/2004,
22Cdo/2004/2004, NS ČR 22Cdo/954/2005 a uzavrel, že pri kúpe pozemkov na základe kúpnej zmluvy

z 19.12.2000 ide o omyl žalobcov zakladajúci ich dobromyseľnosť, ktorý je omylom ospravedlniteľným,
pretože spočíval v tom, že sa po kúpe nehnuteľnosti ujali držby parc. č. 369/2 spojenej parcelou č. 369/3,
neuvedomujúc si, že táto parcela je samostatnou pozemkovou nehnuteľnosťou, v dôsledku toho, že bola
už dlhodobo užívaná spoločne s parc. č. 369/3 a následne aj parc. č. 369/4, ktoré žalobcovia nadobudli
kúpnou zmluvou, pričom táto parcela nebola v priestore vyčlenená, ohradená, ani iným spôsobom
oddelená, navyše celá parcela o výmere 50 m2, predstavuje vstup na pozemok žalobcov.

5.4.Zdôraznil aj to, že výmera kupovaných nehnuteľností bola 1000 m2 uvedených v kúpnej zmluve
a reálne užívanej parcely činí iba 50 m2, čo predstavuje 1/20 žalobcami kupovanej a nadobudnutej
nehnuteľnosti, čo nemohlo, ani pri bežnej opatrnosti vyvolať pochybnosť o správnosti výmery
nadobudnutých pozemkov. Navyše sporná parcela predstavuje aj vizuálne ucelený celok s parcelami
žalobcov a ostatnými hranicami susedných pozemkov.

6.Žalovaní napadli rozsudok odvolacieho súdu podaným dovolaním (č. l. 275) a následne podaním
z 12.10.2022 oznámili, že v priebehu odvolacieho konania zomrel žalovaný v 2. rade G. H. 14.12.2021,
a že jeho právnymi nástupcami sú E. E. H. a E. H..

7.Dovolací súd v konaní 4Cdo/227/2022 uznesením z 26.1.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach z 26.4.2022 sp. zn. 5Co/63/2021 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a to z dôvodu, že odvolací
súd konal so zomrelou stranou sporu, čím zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou (zmätočnosťou),
ktorá mala za následok zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8.Po vrátení veci Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/73/2023 zo16.6.2023 rozhodol, že v konaní
pokračuje s dedičmi žalovaného v 2. rade - G. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom v C., P. XXXX/X, a to s E. E. H., nar. XX.XX.XXXX, C., C. XXXX/XX ako žalovaným v 2a/ rade a
E. H., nar. XX.XX.XXXX, C., B. XXXX/XX ako žalovaným v 2b/ rade.

9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie
žalovaných voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na

čom nič nemení ani podané odvolanie, lebo odôvodnenie rozhodnutia je preskúmateľné a súd sa v ňom
náležite vysporiadal s otázkami, ktoré žalovaní namietali aj v podanom odvolaní.

10.1.Žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.f) CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym

vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k
nesprávnym skutkovým zisteniam.
10.2.Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy
správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery plnú oporu, respektíve sa v celom rozsahu opierajú
o vykonané dokazovanie.

11.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju
opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne

aplikoval.
11.2.V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
normy a tieto i správne interpretoval a správne podriadil pod zistený skutkový stav.12.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie v potvrdenej časti rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu odchýliť.

13.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

14.Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele reg. „C" parcelné č.
369/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - záhrada, z dôvodu, že predmetnú parcelu žalobcovia užívali
od nadobudnutia do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na odbore katastra
Okresného úradu v Košiciach, okres Košice III, Obec Košice - Dargovských hrdinov v k. ú. K. na LV č.

XXXXXakoparcelaregistra„C“č.369/3,evidovanáakozáhradysvýmerou834m2aparcelaregistra„C“
č. 369/4, evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou 166 m2, ktoré nadobudli od žalovaných
ako predávajúcich (každého z nich v podiely 1/2) kúpnou zmluvou z 19.12.2000, pričom predmetné
parcely tvorili pôvodne parcelu č. 369/3 evidovanú ako záhrady s výmerou 1000 m2.

15.Žalovaní namietali, že na strane žalobcov neboli splnené podmienky pre úspešné vydržanie,
lebo neexistoval právny titul (ani domnelý), nepostupovali s obvyklou mierou obozretnosti pri
uzatváraní kúpnej zmluvy, a tento stav nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, teda nebola prítomná
dobromyseľnosť žalobcov.

16.1.Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na správne definovanie vydržania a stanovenie
podmienok držby, ktoré podrobne uviedol v bodoch 70. – 85. odôvodnenia.
16.2.Pri zisťovaní dobrej viery žalobcov je potrebné vychádzať z § 129 ods.1 a § 130 ods.1 OZ, podľa
ktorých oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

16.3.Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný.
16.4.Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.

16.5.Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
16.6.V prejednávanej veci ide o skutkový omyl, pri ktorom sa držiteľ domnieva, že pozemok ktorý užíva
je súčasťou jemu patriaceho pozemku.

17.1.Samotná držba nie je právny ale faktický stav, ktorý však požíva právnu ochranu. Ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným
(§ 130 ods.1 OZ).
17.2.Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby (§ 130 ods.2 OZ). Vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§
123 OZ).

18.V prejednávanom spore bolo nepochybné, že žalobcovia so svojim nehnuteľnosťami, ktoré kúpili
na základe kúpnej zmluvy z 19.12.2000. Táto kúpna zmluva predstavuje titul vstupu do držby spornej

nehnuteľnosti, ktorú nepretržite sa svoju vlastnú, mali vo svojej moci, nakladali s ňou ako s vlastnou,
keďže sporná nehnuteľnosť parc. 369/2 predstavuje vstup na ich pozemok, pričom iný vstup na pozemok
zabezpečený nemajú a po celú dobu nik ich užívanie nespochybňoval.19.Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý opakovane vyslovil,
že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu
vlastníckeho práva chopí držby pozemku, na ktorý sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť

so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tohto pozemku. Samotná
skutočnosť, že držiteľ nenechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i časť
pozemku, ktorého vlastníkom nie je, nevylučuje poctivú držbu v zmysle Obč. zákonníka (rozhodnutie NS
ČR22Cdo/1398/2000,22Cdo/2211/2000,R40/2000Zbierkysúdnychrozhodnutíastanovísk).Jednýmz
hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa v takomto prípade je aj pomer plochy kúpeného

a skutočne držaného pozemku, nemožno však hovoriť o tom, že by bol jediným hľadiskom (rozhodnutie
NS ČR 22Cdo/1261/2007).

20.Z judikatúry NS ČR ďalej jednoznačne vyplýva záver, že o ospravedlniteľný omyl ide aj vtedy (a teda
o oprávnenú držbu), pokiaľ sa jedná o prípad, že výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery
pozemku kúpeného a výnimočne aj viac, pričom hľadiskami, ktoré je možné posudzovať a zohľadňovať

v tom, ktorom konkrétnom prípade sú jednak tvar pozemku (nepravidelnosť), neprehľadnosť terénu,
alebo prípad, ak držiteľa do omylu uviedol znalec, ak sporný pozemok bol dlhodobo priplotený k
pozemku, ktorý bol nadobudnutý na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho
práva, ak sporný pozemok nemá samostatný prístup a prístup naň bol a je po dobu vydržania iba
z pozemku vydržiteľa a iné. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, pričom aký pomer

plôch nadobudnutého a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že
drží nadobudnutý pozemok, nie je možné jednoznačne stanoviť (rozhodnutie NS ČR 22Cdo/496/2004,
22Cdo/2004/2004).

21.Rovnako odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/954/2005 odkazujúce aj na

rozhodnutie 22Cdo/386/2000, v zmysle ktorých pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti
susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je
vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto
prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku, avšak toto rozhodnutie označuje
pomer plochy ako jedno, nie však jediné z kritérií. Podľa názoru dovolacieho súdu (NS ČR) záleží i na

tvare pozemkov a ich umiestnení v teréne, význam má aj spoločné oplotenie pozemkov, rozsah užívania
právnymi predchodcami a podobne. Taktiež uvedené rozhodnutie poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ
ani vlastník susedného (držaného) pozemku si neuvedomil, že nadobúdateľ (jeho predchodca) drží aj
časť jeho pozemku, bude to nasvedčovať objektívnej ospravedlniteľnosti omylu. Aj v tomto rozhodnutí
NS ČR poukázal na judikatúru tolerujúcu podľa okolností prípadu aj prekročenie vo výške 50 % výmery

nadobudnutého pozemku a výnimočne aj viac s tým, že ide vždy o posúdenie konkrétne veci a dôraz
je potrebné klásť na dôsledné zváženie všetkých okolností a ich uvedenie v odôvodnení rozsudku.

22.1.Odvolací súd po dôslednom preskúmaní jednotlivých okolnosti prípadu, skutočností za ktorých
došlo ku kúpe pozemkov na základe kúpnej zmluvy z 19.12.2000 uzavrel, že v danom prípade ide o

omyl žalobcov zakladajúci ich dobromyseľnosť, ktorý je omylom ospravedlniteľným, pretože spočíval v
tom, že sa po kúpe nehnuteľnosti ujali držby parc. č. 369/2 spojenej parcelou č. 369/3, neuvedomujúc
si, že táto parcela je samostatnou pozemkovou nehnuteľnosťou, v dôsledku toho, že bola už dlhodobo
užívaná spoločne s parcelami č. 369/3 a č. 369/4, ktoré žalobcovia nadobudli predmetnou zmluvou. Táto
parcela nebola v priestore vyčlenená, ohradená, ani iným spôsobom oddelená, navyše celá parcela

o výmere 50m2, predstavuje vstup na pozemok žalobcov.
22.2.V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj to, že výmera kupovaných nehnuteľností bola 1000
m2 uvedených v kúpnej zmluve a reálne užívanej parcely činí iba 50 m2, čo predstavuje 1/20, čo
bez akýchkoľvek pochýb nemuselo pri bežnej opatrnosti vyvolať pochybnosť o správnosti výmery
nadobudnutých pozemkov.

22.3.Navyše sporná parcela predstavuje aj vizuálne ucelený celok s parcelami žalobcov a ostatnými
hranicami susedných pozemkov.
22.4.Odvolací súd uzatvára, že žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej držby ako oprávnení držitelia vo
vzťahu k parcele 369/2 vo výmere 50m2 titulom kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými v roku 2000,
od kedy nerušene, po celú vydržaciu dobu až do roku 2017, predmetný pozemok užívali, s tým, že

predmetom kúpy bol pozemok ohraničený od verejnej komunikácie oplotením.
22.5.Pasívna legitimácia žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že títo sú evidovaní na liste vlastníctva ako
vlastníci parcely, ktorá je predmetom súdneho sporu.23.Okrem uvedených skutočností, pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy bol vyhotovený geometrický
plán a táto časť parcely bola oplotená spolu s parc. č. 369/3 a funkčne aj hospodársky tvorí jeden celok, v
dôsledku čoho je možnosť urobiť si závery o výmere celkovej plochy kupovanej nehnuteľností sťažená.

Vzhľadom na uvedené nie je možné predpokladať, že by žalobcovia pri bežnej opatrnosti mohli mať
pochybnosti o tom, že nekupovali aj túto časť pozemku.

24.1.Pri posudzovaní veci odvolací súd skúmal, či rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít už
zaujala stanovisko k otázke dobromyseľnosti držby, keď omyl držiteľa spočíva vo veľkosti plochy, ktorú

nadobudol, nakoľko podľa Čl.2 ods.1,2 a 3 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má

právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
24.2.Odvolaciemu súdu nie je známe rozhodnutie NS SR, ktoré by zaujalo stanovisko k danej otázke
a vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 29/2017, ktorý bral zreteľ na to, že rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR vydané po 1.1.1993 nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax
najvyššíchsúdnychautorít(odklon,odktorejby súdmuseldôkladneapresvedčivoodôvodniť).Uvedené

však neznamená, že súd alebo strana sporu nemôže podporne, na zdôraznenie správnosti svojich úvah,
poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vydané po 1.1.1993, najmä v prípade, ak určitá otázka
nie je riešená v rámci rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani Ústavného súdu
Slovenskej republiky a za predpokladu, že riešená otázka vychádza z obdobnej právnej úpravy. (sp.zn.
22Cdo 1261/2007).

25.1.Námietka žalovaných uvedená v dovolaní, že žalobcovia podstatným spôsobom zmenili svoje
tvrdenie, že údajne kúpili menšiu výmeru ako bolo dohodnuté v zmluve je nedôvodná, lebo žalobcovia
od počiatku tvrdili, že kupovali oplotený pozemok vrátane sporných 50 m2. Uvedené svedčí o tom,
že samotné zameranie výmery bolo problematické a nejednoznačné. Aj z uvedeného dôvodu možno

uveriť tvrdeniu, že mohli byť žalobcovia v domnení, že kupujú aj pozemok o výmere 50 m2, pričom si
neuvedomili, že tento má samostatné parcelné číslo, ktoré v kúpnej zmluve nebolo uvedené.
25.2.Rovnako nedôvodná je námietka žalovaných, že vydržacia doba bola prerušená, keď žalobcovia
parc. č. 369/3 rozdelili na parc. č. 369/3 a 369/4, lebo žalobcovia ani v tom čase nemali žiaden dôvod
pochybovať o tom, že tie nehnuteľnosti, ktoré užívajú, neboli predmetom kúpy.

26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

27.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

29.Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu žalobcom.

30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).