Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/184/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722202686
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722202686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so
sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272 proti žalovanému: C. F. – MAX ŠPORT, s miestom
podnikania Priekopská 3691/76, 036 01 Martin, IČO: 33 928 088, právne zastúpený: AK JUDr. Silvia
Tatarková s. r. o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o zaplatenie
9.741,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 17C/27/2022-280 zo dňa 19. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17C/27/2022-280 zo dňa 19. júna 2024 v napadnutom výroku
II. p o t v r d z u j e.
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17C/27/2022-280 zo dňa 19. júna 2024 v napadnutom výroku
III., IV. a V. zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti istiny 1.101,41 Eur spolu s
5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.101,41 Eur od 28.7.2022 do zaplatenia zastavil. Výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.798,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 6.798,- Eur od 28.7.2022 do zaplatenia. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom IV.

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na 39,56 % náhradu trov konania. Výrokom V. priznal štátu
voči žalobcovi nárok na náhradu trov 30,22 % a voči žalovanému 69,78 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný právny a skutkový stav veci: žalobca tvrdil, že išiel smerom zo
Strání, a keď prechádzal cez križovatku, tak normálne ťahal a zrazu niečím seklo. Najprv sa domnieval,
že niekto do neho narazil a on potom spadol, ale to už nevnímal, až potom, keď ho prepustili z nemocnice

a išiel si pre bicykel, tak uvidel, že na bicykli má zlomenú osku na zadnom kolese a celé koleso bolo
dokrivené. Časť osky zostala v ráme a časť bola v kolese a vtedy si dal všetko dokopy, že keď ťahal, tak
sa mu zlomila oska, vzpriečilo sa zadné koleso v dôsledku čoho spadol. Uviedol, že si ťažko spomína,
ale myslí si, že keď prechádzal križovatkou, tak vstal do pedálov. Pokiaľ ide o využívanie bicykla, ide
o horský bicykel, teda chodil s ním po ceste, ale samozrejme išiel aj na Hole, aj na Maguru. Žalovaný
namietal, že nie je preukázaný kauzálny nexus. To, že mal prasknutú osku neznamená, že môže dôjsť v
príčinnej súvislosti k pádu a takýmto zraneniam. Z výpovede svedkyne C. C. na pojednávaní zistil, že v

daný deň išla do mesta v poobedných hodinách zo Stráni. Na ul. Mudroňova odbočila na ul. Škultétyho,
pred ňou išlo modré auto z Wasabi baru, ktoré auto predchádzalo pána B., obchádzalo ho z dostatočnej
vzdialenostipoopačnejstranecestyaonbolblízkokobrubníkunasvojejstranecesty.Svedkyňauviedla,
že si túto situáciu všimla práve preto, že v tom čase bola nejaká nová úprava vyhlášky o spôsobeobchádzania cyklistov. Bližšie popísala, že pán B. normálne šľapal a zhruba na úrovni, kde sa končí
plot Matice Slovenskej, tak sa postavil do pedálov, oprel sa o riadidla, obzrel sa vľavo, pravdepodobne,
aby skontroloval situáciu za sebou a naraz sa zrútil, spadol ako podťatý. S tým modrým autom nebol

žiadny kontakt, ani s obrubníkom na strane pána B.. Svedkyňa ďalej uviedla, že pánovi B. poskytla
prvú pomoc, pretože bol zakliesnený v riadidlách, bol v bezvedomí a nedýchal. Kričala na ľudí, aby
volali záchranku. Uviedla tiež, že pán B. na tom bicykli nešiel nejako rýchlo, skôr mala pocit, že už
má kus cesty za sebou. Bol to náhly pád, až sa zľakla, či nešlo náhodou o infarkt, alebo o epilepsiu,
alebo niečo podobné. Z odborného vyjadrenia MUDr. Petra Gémeša, znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia zistil, že poškodený pán B. utrpel tržnohmoždnú ranu v oblasti
spánkovej vľavo, trieštivú zlomeninu tela kľúčnej kosti vľavo, zlomeninu rebier 3 až 5, 7 a 8 vľavo, otras
mozgu, podvrtnutie krčnej chrbticu, haemothorax vľavo, pneumothorax vľavo, ohodnotenie bolestného
300 bodov. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Martin, klinika hrudníkovej chirurgie zistil, že
A. B. bol hospitalizovaný od 25.7.2020 do 28.7.2020. Ďalej uviedol, že žalobca predložil do spisu ním
vyčíslené poskytnuté dávky sociálneho poistenia za obdobie 27.7. 2020 do 13.6.2021 v celkovej sume

5.324,20 €. Z oznámenia Mestskej polície Martin zistil, že 25.7.2020 o 17.30 prijalo operačné stredisko
Mestskej polície podnet od pani C., že na ul. Škultétyho spadla neznáma osoba z bicykla, bolo zistené,
že z bicykla spadol A. B., utrpel zranenia, na mieste sa nachádzala ZZS, ktorá menovaného previezla do
nemocnicenaošetrenie.Žalobcapredložildospisuajreklamačnýprotokol,zktoréhozistil,žereklamácia
bola dodávateľom Schindler s.r.o. Kobeřice, Česká republika vybavená tak, že bola odoslaná nová oska.

Z potvrdenia ŽOS Vrútky, ktoré je zamestnávateľom žalobcu je zrejmé, že za obdobie od 27.7.2020
do 13.6.2021 by pravdepodobne dosiahol čistú mzdu 8.416,65 €. Tiež bola v období od 27.7.2020
do 5.8.2020 vyplatená náhrada príjmu pri DPN vo výške 148,93 €. Z mailovej korešpondencie medzi
dodávateľom bicyklov firmy Schindler CZ adresovanej právnej zástupkyni žalovaného vyplýva, že firma,
ktorá bicykel dodala, nie však vyrobila sa snaží vždy reklamácie snažiť k spokojnosti zákazníkov a

aj keď bola reklamácia uznaná, neberie za poškodenie bicykla žiadnu zodpovednosť. Podstatným je
skutočnosť, že nie je zrejmé, či došlo k zlomeniu zadnej osky pred pádom, alebo po páde.
Súčasťou spisu je predmetná zlomená oska, ako aj nová oska, ktorú dodala firma Schindler CZ.

1.2

Súd prvej inštancie uviedol, že zo Znaleckého posudku znalca Ing. Jána Závodného, znalca z odboru
nehody v cestnej doprave súdu prvej inštancie vyplynulo okrem iného, že z technického hľadiska nie
je možné explicitne s istotou povedať, že zlomená oska zadného kolesa bola vadným výrobkom.
Implicitným skúmaním a vyšetrovacím pokusom znalec dospel k záveru, že ak by zadná oska nemala
výrobnúvadu,nebolobykjejpoškodeniu,aninadmernýmdotiahnutímvoľnourukou.Pribežnomužívaní

bicykla nedochádza k opotrebovaniu zadnej osky. Spôsob užívania bicykla opísaný žalobcom, napr.
jazdenievteréne,nemôžemaťvplyvnarýchlejšieopotrebovaniezadnejosky. Jemožnétakmersistotou
určiť príčinu zlomenia osky a to tak, že k zlomeniu došlo v dôsledku výrobnej vady a nie následkom
dlhodobého opotrebenia. S istotou je možné vylúčiť, že k zlomeniu osky došlo v dôsledku pádu žalobcu.
Pád cyklistu bol následok zlomenia osky zadného kolesa. Zlomenie osky, resp. jej dolomenie malo za

následok zablokovanie zadného kolesa, ktoré zapríčinilo pád žalobcu spôsobom, akým žalobca opísal,
teda prepadnutím dopredu cez riadidlá. Žalobca nemohol pádu z bicykla zabrániť. Znalec v rámci
výsluchu uviedol, že oska bola nadlomená, toto nadlomenie, keby nebolo od výroby, tak sa nedá dolomiť
a nezlomiť. Keby oska nemala výrobnú vadu, tak vydrží. Svedok G. H. I. J. na pojednávaní uviedol,
že so závermi znaleckého posudku súhlasí v celom rozsahu s dovetkom, že predmetná oska nebola

podrobená expertíze, ale myslí si, že závery znaleckého posudku sú na 99 % pravdivé. Svedok ďalej
uviedol, že keby výrobok nemal, či už výrobnú vadu, alebo vadu materiálu, ktorý bol pri výrobe použitý,
k zlomeniu osky by nedošlo. Na tomto závere svedok zotrval. Svedok K. H. L. G. uviedol, že podľa jeho
subjektívneho názoru došlo k zlomeniu osky nie po páde, ale pred pádom. Ak by oska nemala výrobnú,
alebo materiálovú vadu, tak nepredpokladá, že takéto niečo môže nastať, ale skúsenosti nemá.

1.3
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 444, § 446 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ“), ďalej podľa § 85, § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
aj len „ZoSP“) a podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1
zákona č. 294/1999 Z.z. (ďalej aj len „ZNSSVV“).

1.4.
Sud prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody, pričom dôvodil
tým, že u žalovaného zakúpil bicykel značky GHOST Letstor 3.9. V zmysle dodržania podmienok záruky
žalobca 6.5.2019 pristavil bicykel na vykonanie prehliadky v zmysle inšpekčného intervalu danéhovýrobcom. Predmetný bicykel nemal žiadny vady, ani iné nedostatky. Bicykel bol používaný žalobcom na
účel, na ktorý je určený. Dňa 25.7.2020 žalobca vykonával jazdu na bicykli a v dôsledku zlomenia osky
došlo k následnému pádu žalobcu, ktorý utrpel zranenia s práceneschopnosťou a dobou liečenia v trvaní

od 25.7.2020 do 13.6.2021. Z tohto dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatnil škodu spočívajúcu v
bolestnom a v náhrade ušlej mzdy. V priebehu konania žalobca v časti škody, ktorá spočívala v náhrade
ušlej mzdy zobral žalobu späť a to v sume 1.101,41 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy, od 28.7.2022 až do zaplatenia. V tejto časti súd konanie vo výroku I. rozsudku zastavil. Žalovaný
v rámci obrany namietal tri veci. To, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v danom spore, to že

nárok žalobcu je premlčaný a skutočnosť, že ku škode nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s vadným
výrobkom, pretože k zlomeniu osky došlo až následne a to po páde žalobcu z bicykla. Súd prvej inštancie
uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom je jedným z druhov občianskoprávnej
zodpovednosti, konkrétne zodpovednosti za škodu, ktorej cieľom je náhrada škody poškodeného . Táto
zodpovednosť sa spravuje špeciálnym právny predpisom a to Zákonom o zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrobkom a to Zákonom č. 294/1999 Z. z. Vadným výrobkom v súdenom prípade

je bicykel. Bicykel je výrobkom tak, ako ho definuje Zákon č. 294/1999 Z. z. v § 2 ods. 1, teda jedná
sa o hnuteľnú vec, ktorá bola vyrobená a určená na uvedenie do obehu. Žalovaný v zmysle Zákona č.
294/1999 Z. z. a to konkrétne § 4 ods. 2 tohto zákona je výrobcom, pretože predmetný bicykel doviezol
zo zahraničia za účelom predaja v rámci svojej obchodnej činnosti.

1.5
Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetný bicykel je výrobkom a žalovaný je výrobcom v zmysle Zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Zodpovednosť za výrobok podľa Zákona
č. 294/199 Z. z. je zodpovednosťou objektívnou tak, ako to vyplýva z § 1 tohto zákona, to znamená
bez ohľadu na zavinenie. K tomu, aby sa stal výrobca, teda žalovaný povinným k náhrade škody

spôsobenej vadným výrobkom, teda bicyklom nie je potrebné jeho zavinenie, to znamená, nevyžaduje
sa jeho vnútorný vzťah k protiprávnemu úkonu, teda vadnému výrobku a ku škode. Poškodený, v
danom prípade žalobca, dokazuje vadu výrobku, škodu a príčinnú súvislosť. Na druhej strane žalovaný
preukazuje existenciu liberačných dôvodov. Vo vzťahu k premlčacej námietke žalovaného súd prvej
inštancie poukázal na ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 294/1999 Z. z., podľa ktorého právo na náhradu škody

spôsobenej vadným výrobkom sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol
dozvedieť o škode spôsobenej vadným výrobkom a totožnosti výrobku. Bez akýchkoľvek pochybností
bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že k škode došlo 25.7.2020, žaloba bola na súd
podaná 28.7.2022, teda v rámci trojročnej premlčacej doby a teda nárok premlčaný nie je.
Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok premlčaný nie je, tak skúmal, či žalobca

uniesol dôkazné bremeno v zmysle preukázania vady výrobku, škody a príčinnej súvislosti. Za účelom
preukázania vady výrobku, žalobca navrhol pribrať do konania znalca. Zo Znaleckého posudku č.
49/2023 znalca Ing. Jána Závodného PhD., znalca z odboru technický stav cestných vozidiel, nehody
v cestnej doprave vyplýva, že implicitným skúmaním a vyšetrovacím pokusom dospel k záveru, že ak
by zadná oska bicykla nemala výrobnú vadu, nedošlo by k jej poškodeniu, ani nadmerným dotiahnutím

voľnou rukou. Pri bežnom používaní bicykla, ani používaním bicykla jazdou v teréne, nemôže dôjsť k
rýchlejšiemu opotrebovaniu osky. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že je možné takmer s istotou
určiť príčinu zlomenia osky predloženej žalobcom. Ku zlomeniu osky došlo v dôsledku výrobnej vady a
nie následkom dlhodobého opotrebovania. V dôsledku náhlej, momentálnej záťaže došlo k dolomeniu
zadnej osky. Žalovaný spochybňoval závery znaleckého posudku a navrhol v konaní vypočuť ako

svedkov odborníkov z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a to K. L. G. a G. I. J.. Obidvom svedkom dal
súd k nahliadnutiu zlomenú osku z predmetného bicykla, ako aj novú osku zaslanú výrobcom, v rámci
reklamačného konania. Svedok, G. I. J. uviedol, že so znaleckým posudkom súhlasí v celom rozsahu,
avšak s dovetkom, že predmetná oska nebola podrobená expertíze. Myslí si však, že na 99 % sú
závery znaleckého posudku pravdivé. Tiež uviedol priamo na pojednávaní, že keby výrobok nemal, či už

výrobnú vadu, alebo vadu materiálu, ktorý bol pri výrobe použitý, k zlomeniu osky by nedošlo. Zdôraznil,
že na tomto závere trvá. Svedok K. L. G. uviedol, že ak by oska nemala výrobnú, alebo materiálovú
vadu tak nepredpokladá, že takéto niečo môže nastať, ale skúsenosti nemá. Obidvaja svedkovia, ako
aj znalec sa zhodli na tom, že k zlomeniu osky došlo pred pádom a nie po páde samotnom. Vzhľadom
na výpovede svedkov konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a bolo

preukázané v konaní, že bicykel ako výrobok mal vadu, a to aj s ohľadom na znalecký posudok.
1.6
K existencii škody súd prvej inštancie uviedol, že táto bola jednoznačne preukázaná a ani nebolo medzi
stranami sporné, že v dôsledku pádu z bicykla utrpel žalobca tržno-hmoždnú ranu v oblasti spánkovejvľavo trieštivú zlomeninu tela kľúčnej kosti, zlomeninu rebier, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice,
haemothorax vľavo, penumothorax vľavo a ďalšie, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť a
liečenie od 25.7.2020 do 13.6.2021, teda existencia škody bola preukázaná jednak z prepúšťacej správy

z nemocnice, zo dňa 28.7.2020, ako aj odborným vyjadrením C. G. I.. Že ku škode, a to k zraneniu došlo
v príčinnej súvislosti s vadným výrobkom, toto vyplýva priamo zo znaleckého posudku, kde znalec v
odpovedi na otázku č. 7 jednoznačne konštatoval, že pád cyklistu bol následok zlomenia osky zadného
kolesa. Aj v tomto smere žalobca uniesol dôkazné bremeno a bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
vadným výrobkom a spôsobenou škodou. Žalovaný ďalej namietal, že nerozporuje, že žalobca si zakúpil

bicykel u neho, avšak on nie je výrobcom veci, nie je schopný posúdiť, či vec trpí vadami. Za takéto
vady zodpovedá dodávateľ žalovaného, ktorý je výhradným distribútorom bicyklov a cyklodoplnkov
značky GHOST pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko a to spoločnosť SCHINDLER spol. s r. o.
Česká republika. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nositeľmi zodpovednosti za výrobok sú v prvom rade
výrobcovia, keďže hlavným zmyslom danej úpravy je zabrániť uvádzania výrobkov do obehu, najlepšie
priamo vo výrobnom procese. Táto zodpovednosť je však rozšírená i na ďalšie články distribučného

reťazca. V zmysle tohto potom výrobcom je podľa § 2 písm. b) Zákona č. 294/1999 Z. z. aj každá osoba,
ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti dovezie výrobok za účelom predaja. Je teda zrejmé, že žalovaný
nesie zodpovednosť za vznik a existenciu škody a dôkazné bremeno v zmysle liberačných dôvodov, ako
sú definované v § 5 Zákona č. 294/1999 Z. z. neuniesol.

1.7
K výške škody uviedol, že táto spočívala v dvoch zložkách a to v bolestnom a náhrade ušlej mzdy.
Bolestné si žalobca uplatnil v sume 6.798,- €. Túto výšku škody mal súd preukázanú odborným
vyjadrením C. G. I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, ktorý ohodnotil
zranenia žalobcu na 300 bodov. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanovuje výšku náhrady za bolesť

( hodnotu jedného bodu ) od účinnosti Zákona č. 437/2004 Z. z. opatrením, ktoré vyhlási v Zbierke
zákonov SR uverejnením oznámenia, najneskôr do 31.5. príslušného kalendárneho roku. Sociálna
poisťovňa oznámila hodnotu bodu pre rok 2021 stanovenú pre určenie sumy úrazových dávok na 22,66
€. Následne táto suma vynásobená počtom bodov 300 dáva sumu 6.798,- €, teda sumu bolestného,
ktorú si ako škodu žalobca uplatnil a ktorú škodu mu súd rozsudkom priznal.

1.8
Ďalšia škoda spočívala v ušlej mzde, pričom tam došlo k čiastočnému späťvzatiu zo strany žalobcu
a v tejto časti bolo konanie zastavené výrokom č. I. rozsudku a zostávajúca časť náhrady ušlej
mzdy zostala predmetom súdneho prieskumu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle § 446

Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý
dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov, pričom osobitným predpisom je Zákon o sociálnom poistení č.
461/2003 Z. z., podľa ktorého v zmysle § 85 zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného má nárok na
úrazový príplatok od 1. dňa dočasnej práceneschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, alebo nárok na výplatu z nemocenského poistenia
s tým, že suma úrazového príplatku podľa § 87 vychádza z vymeriavacieho základu a je percentuálne
odstupňovaná na 1. až 3. deň práceneschopnosti a 4. a nasledujúce dni práceneschopnosti. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu dôkaz o výške vymeriavacieho základu. Predložil len
potvrdenie od zamestnávateľa, ktoré preukazuje pravdepodobnú hrubú a pravdepodobnú čistú mzdu.
Súd zdôrazňuje, že na výpočet škody spočívajúcej v náhrade ušlej mzdy je dôležité preukázanie
vymeriavacieho základu a potom vyčíslenie počas prvých troch dní práceneschopnosti vo výške 55 %
denného vymeriavacieho základu a vyčíslenie 4. dňa a nasledujúcich dní práceneschopnosti vo výške

25 % denného vymeriavacieho základu. V tomto smere, napriek tomu, že žalobca bo poučený, dôkazné
bremeno neuniesol a preto bola žaloba zamietnutá.

1.9
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v zmysle pomeru úspechu s tým, že žalobca sa

pôvodne žalobou domáhal škody vo výške 9.741,52 €, čiastočne bolo konanie zastavené a to zavinením
žalobcu a žaloba vo zvyšku bola zamietnutá s tým, že priznaný bol nárok len v sume 6.798,- €, čo
predstavuje 69,78 % úspech žalobcu a 30,22 % úspech žalovaného. Potom čistý úspech žalobcu
predstavuje 39,56 % ( 69,78 % - 30,22 % ). V súvislosti so znaleckým posudkom vznikli aj trovy štátu, kúhrade ktorých súd zaviazal strany sporu podľa úspech. Žalobca bol neúspešný v 30,22% a žalovaný
69,78%.

2.
Žalobca podal proti výroku III., IV. a V. rozsudku odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu.
Rozsudok žiadal zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie, prípadne, že tento bude v príslušnej časti zrušený
a vrátený súdu prvej inštancie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 10/2016 z 10.10.2018, kde bolo konštatované, že ustanovenie § 446

OZ po novele (1.8.2004) - je protiústavné, následne zákonodarca túto právnu úpravu zmenil. Tak ako
do 1.8.2004 nárok na náhradu straty na zárobku predstavoval skutočnú škodu a teda rozdiel medzi
priemernýmzárobkomdosahovanýmpredúrazomavyplatenounemocenskoudávkouanedosiahnutým
zárobkom počas PN. Po 1.8.2004 zákonodarca zredukoval nárok na náhradu škody v zmysle úrazového
príplatku. V roku 2018 po konštatovaní že uvedené zákonné ustanovenie je protiústavné došlo k
zmene, kedy má poškodený nárok na plnú náhradu škody (nie redukovanú), čiže v podstate ako to

upravovala predchádzajúca právna úprava. Súd prvej inštancie citoval zákonné ustanovenie platné v
čase rozhodovania súdu, avšak ďalej aplikoval úpravu podľa zákona o sociálnom poistení, ktorá nebola
platná po vydaní nálezu a zmene zákona. Podľa žalobcu tak súd vec nesprávne právne posúdil. Správne
citoval predpis § 446 OZ avšak posudzoval vec podľa neexistujúceho zákonného ustanovenia. Teda
posudzovanie nároku žalobcu tak ako ho v odôvodnení uviedol súd (podľa úrazového príplatku) je

nesprávne pretože takáto právna úprava už neexistuje. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že týmto
postupom bol ukrátený na svojich právach a súd nemal žalobu zamietnuť a zdôvodnenie zamietnutia
je nepreskúmateľne nakoľko právny predpis na ktorý sa súd odvolal (zák. č. 461/2003) je v znení ako
ho citoval sud prvej inštancie neúčinný. Uraz utrpel žalobca 25.7.2020 kedy už na základe nálezu
Ústavného súdu platil iný stav ako ho citoval prvoinštančný súd a v zmysle ktorého odôvodnil svoje

rozhodnutie ktorým žalobu žalobcu v časti požadovaného nároku vo výške 1842,11 EUR na náhradu
straty na zárobku zamietol.

2.1
Proti výroku II., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

2.1
Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jednou z
najpodstatnejších skutočností uvedeného prípadu, a to tým, že dôkazný prostriedok, ktorý mohol

preukázať, že žalobca sa spolupodieľal na škode, sa stratil, resp. podľa Univerzitnej nemocnice Martin,
sa nikdy nevykonal. Zdravotníci, ktorý prišli na miesto, kde k incidentu došlo, neodobrali vzorku krvi
žalobcovi, a teda takýto postup žalovaný počas konania pred prvostupňovým súdom namietal. Rovnaké
právo mali aj príslušníci policajného zboru, čo je bežný postup pri dopravných nehodách. Žalovaný
má vedomosť, že vzorka krvi na určenie alkoholu alebo iných psychotropných látok v krvi žalobcu,

bola žalobcovi odobratá, avšak údajne sa stratila, a teda samotný žalovaný na pojednávaní zo dňa
09.03.2023 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne uviedol, že existuje podozrenie, či s krvou nebolo
manipulované. Žalovaný poukázal na znenie § 6 ods. 3 zákona č. 294/1999 Z.z. Žalovaný mal za to,
že došlo k porušeniu rovnosti strán, nakoľko súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, prípadného
spoluzavinenia žalobcu na škode, a teda aj výroky, ktorými prvostupňový súd určil rozsah úspešnosti

žalobcu, a teda aj náhradu trov žalovaného voči žalobcovi označil za absolútne neodôvodnené. U
žalobcu podľa názoru žalovaného došlo neprispôsobením jazdy miestu a okolnostiam k takémuto
neopatrnému konaniu, ktoré bolo, minimálne čiastočne, príčinou vzniku škody v popísanom rozsahu.
Žalovaný namietal, že by v konaní bola preukázaný záver, že škoda bola spôsobená vadným výrobkom.
2.2

Žalovaný namietal, že Okresný súd Martin na odborné vyjadrenia neprihliadal z pohľadu komplexnosti,
nakoľko vo svojom odôvodnení uviedol len také, ktoré smerovali v prospech žalobcu. Uviedol, že
samotné vyjadrenia znalcov, na ktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukazoval, obsahujú
slovné spojenia ako „je možné takmer s istotu”, „nepredpokladá, že takéto niečo mohlo nastať, ale
skúsenosti nemá”, z ktorých nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výrobok pred pádom výrobnú vadu

mal. Žalovaný poukázal na odborné stanoviská predvolaných znalcov, ktoré obsahujú nejednoznačné
vyjadrenia, týkajúce sa výrobnej vady, a to konkrétne:

1)Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.04.2024, kedy bol vypočutý a na otázky súdu a právnych
zástupcov odpovedal znalec Ing. Ján Závodný PhD. vyplýva, že znalec sa vyjadril k otázke č. 6 :
„ Toto nadlomenie, keby nebolo od výroby, alebo nejaká chyba, ktorá by nebola od výroby, tak nedá sa

nadlomit' a nezlomil. Ja vám bude doťahovať nejaký šrób, cítim, že som dosiahol medzu prieťažnosti,
to znamená ono to povolí, ale neoddelí sa. Potom sa poruší medza pevnosti a dôjde k dolomeniu. Keď
som analyzoval tento lom, bol nadlomený, teda bol tam kúsok, ktorý bol nedolomený. V skutočnosti bol
nadlomený. Tam som sa obrátil na profesorku K., ale vzhľadom k tomu, že tie trecie plochy o seba sa
šúchali, štruktúra lomu bola prekrytá niečím, čiže nedalo sa jednoznačne povedať, či tam boli nejaké

vtrúseniny, či tam boli nejaké výrobné vady, alebo niečo.

Ďalejsaznalecvyjadrilkotázkeč.23nasledovne: Keďbymala(oska)výrobnúvadu,neviemjudokázať,
nedala sa dokázať, ale nakoľko sa zlomila, musela mat' výrobnú vadu”

2)

Zo znaleckého posudku č. 49/2023, znalca Ing. Jána Závodného PhD, konkrétne z odpovede k otázke
č. 1 vyplýva, že znalec uviedol: „Z technického hľadiska nie je možné explicitne (jasne a jednoznačne)
s istotou povedať, že zlomená oska predmetného bicykla bola vadným výrobkom.”

Ďalej znalec v znaleckom posudku k otázke č. 18 uviedol: „V lomovej Ploche nebolo technicky možné

zistiť štrukturálne vady materiálu, nakoľko sa lomové plochy o seba šúchali, čo zahladilo stopy na
prvotnej lomovej ploche. V dolomenej časti osky sa nenašli žiadne vady materiálu, vmestky či intrúzie....”

3)
ZáverompoukázalnaStanoviskokexpertíznejspráveÚstavusúdnehoinžinierstvazodňa08.03.2024,v

ktorom USI uviedol, že vyjadrenie znalca Ing. Jána Závodného PhD. k otázke č. 6, konkrétne: „Je možné
takmer s istotou určiť príčinu zlomenia osky predloženej žalobcom. Ku zlomeniu Osky došlo v dôsledku
výrobnej vady a nie následkom dlhodobého opotrebenia. V dôsledku náhlej, momentálnej záťaže došlo
k dolomeniu zadnej osky (postavenie sa cyklistu do pedálov)” považuje sa nepodloženú.

USI odpoveď znalca Ing. Jána Závodného PhD. k otázke č. 8, konkrétne: „Prasknutie Osky nebolo
spôsobené nadmerným pritiahnutím Osky v ráme. Pri vyšetrovacom pokuse dňa 10.11.2023 v predajni
MAX oska vydržala uťahovací moment 50Nm, čo sa rukou bez páky nedá dosiahnuť. Nedotiahnutie
Osky by spôsobovalo axiálne hádzanie kolesa a s najväčšou pravdepodobnosťou by sa otlačili o seba
uvoľnené styčné plochy.” považuje sa dohad znalca.

S ohľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňový súd len „slepo” prihliadal na dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu, avšak z objektívneho hľadiska neprihliadal na medzery a pochybnosti,
ktoré sa počas konania vyskytli. V ďalšom poukázal na právne závery rozhodnutia R 21/1992. Žalovaný
mal za to, že žalobca nepreukázal, že by vznik škody na jeho zdraví súvisel s existenciou vady na bicykli.

2.3
Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že ku škode a k zraneniu
došlo v príčinnej súvislosti s vadným výrobkom, pretože znalec uviedol na otázku č. 7, že pád cyklistu
bol následok zlomenia osky zadného kolesa. Žalovaný mal za to, že to, ako došlo k zlomeniu osky,
nebolo v konaní preukázané. Samotný znalec Ing. Ján Závodný PhD. uviedol na pojednávaní zo dňa

11.04.2024, že ak by mala oska výrobnú vadu, nevie ju dokázať a ani sa nedala dokázať. Z uvedeného
vyplýva, že ani vedecké a technické poznatky v čase uvedenia výrobku do obehu by nezistili, či výrobok
mal vadu alebo nemal, a preto mal za to, že bol naplnený liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti
výrobcu za škodu.
2.4

Žalovaný ďalej namietal, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie vydal bez toho, aby ho riadne a
presvedčivo odôvodnil, neuviedol prečo neprihliadal na skutočnosti svedčiace v prospech žalovaného,
v dôsledku čoho vznikli v rámci odôvodnenia nezodpovedané skutkové medzery alebo argumentačné
rozpory, s ktorými sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Prvostupňový súd prihliadal len na
tvrdenia žalobcu (resp. na dôkazy svedčiace v jeho prospech), na spornú vec neprihliadal objektívne a

komplexne, čím podľa názoru žalovaného došlo k porušeniu jeho práv ako účastníka konania.

2.5Záverom žalovaný namietal, že nárok žalobcu sa premlčal, a to v dvojročnej subjektívnej lehote podľa
§ 106 ods. 1 OZ. Mal za to, že žalobca vedel o vzniku škody už dňa 25.07.2020, pričom žalobu podal
na súde až dňa 28.07.2022. Žalovaný záverom uviedol, že za predpokladu, že by prvostupňový súd

naozajkládoldôraznahľadaniedôkazovajvprospechžalovanéhoanielenvjehoneprospech,nemohol
by podľa názoru žalovaného dospieť k záveru, že žalovaný je za škodu žalobcu v plnom rozsahu
zodpovedný.Žalovanýjepresvedčený,žeOkresnýsúdMartinnemoholnazákladevykonanýchdôkazov
a zistených skutkových okolností dospieť k záveru a k takému rozhodnutiu, ktoré by jednoznačne
odôvodňovali a poukázali na žalovaného ako zodpovedného za škodu spôsobenú vadným výrobkom

a že výrobok bol jednoznačne a bez pochybností vadný.
3.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil
dôvody zamietnutia žaloby, podľa ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené
žiadal žalovaný žalobcom napadnutý výrok III. rozsudku ako vecne správny potvrdiť.

3.1
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie za nedôvodné vo všetkých
jeho bodoch. Poprel, že by bol spoluvinníkom a mal by niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu. Kúpený
bicykel využíval na presuny a používal ho obvyklým spôsobom. Nijakým spôsobom s ním neodborne
nemanipulovalaanihonevyužívalnaúčely,ktorébymohlispôsobiť jehozávažnépoškodenie.Žalovaný

sa snaží navodiť dojem že som bol pod vplyvom alkoholu, a že sa mal údajne stratiť záznam o krvnom
odbere. K tomu sa vyjadriť nevie, pretože v čase nehody ako aj po nej mal naozaj iné starosti v
súvislosti s totálnymi zdravotnými komplikáciami. Je veľmi zvláštne, že zrovna žalovaný „má vedomosť“
o údajne stratených krvných vzorkách. Uvedené, označil, za jeden zo zbytočných pokusov v rámci jeho
obrany ako sa zbaviť zodpovednosti. Uviedol, že je dlhoročný priateľ cyklistiky a počas jazdy a ani pred

ňou alkohol nepožíva. Toto potvrdil aj nezainteresovaný svedok, dokonca lekárka, C. C., ktorá mu ako
prvá podala pomoc. Teda absolútne popieram akékoľvek špekulácie; že by neprispôsobil jazdu miestu
a okolnostiam a moje správanie bolo v akomkoľvek rozsahu príčinou vzniku škody. Žalovaný sa snaží
spochybniť aj výpoveď znalca, ktorý sa v konaní vyjadroval k vadnému výrobku. V podstate jeho odborné
vyjadrenie považuje za rozporuplné a nejednoznačné čo sa týka existencie výrobnej vady, pričom znalec

ako aj svedkovia navrhnutí žalovaným (odborníci v danej oblasti) v podstate zhodne uviedli a ich závery
boli v zásade rovnaké, že výrobok mal vadu. Mal za to, že znalec ako odborník v danej oblasti sa vyjadril
dosť zrozumiteľne a určito. Napriek tomu, že v dôsledku trenia plôch nemohol znalec zistiť, či oska bola
od výroby vadná, následnou presvedčivou argumentáciou zdôvodnil, že v dôsledku únavového lomu a
otáčaním došlo k deštrukcii Osky. Sám znalec v posudku uvádza, že Fotografia, na ktorej je zachytená

oska, zobrazuje len bod dolomu, nie celú lomovú plochu. V dôsledku trenia plôch nebolo možné určiť
celkový charakter porušenia, avšak namáhaním a vzájomným otláčaním lomových plôch oska dosiahla
istý stupeň štiepivosti s vytrhnutými hrebeňmi. To, že znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne
určiť iniciačné miesto poškodenia neznamená, že oska nebola vadná od výroby nakoľko by potreboval
vykonať dodatočné analýzy, ktoré by mohli osku znehodnotiť. Oska bola deformovaná, čo malo za

následok spôsobenie nehody. K jej deformácii došlo zošúchaním, čím jej štruktúra bola zoslabená a
došlo k jej dolomeniu. To, že sa v dolomenej časti osky nenašli vady materiálu nemožno brat' ako záver,
že nebola poškodená od výroby. Oska ak(súčiastka bicykla mohla byt' poškodená aj v inej časti, čo
však nebolo možné s istotou potvrdiť ani vyvrátiť v dôsledku trenia plôch. Znalec po preskúmaní ako
aj v jeho výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa príčinou poškodenia osky bola výrobná vada a nie

opotrebovanie, s čím sa absolútne stotožňujem.
4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalobcom a žalovaným, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie

žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo

výroku II. ako vecne správny potvrdil a vo výroku III., IV. a V. podľa § 389 písm. c) CSP napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom čo do záverov týkajúcich sa napadnutého výroku II. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s

dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2
CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý
proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní

vychádzal,oakéustanoveniaprávnychpredpisovsajehorozhodnutieopieraloaakobolitietorelevantné
ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací
súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na

zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo
aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci
má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto

odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu vo vyššie uvedenej časti odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa §

365ods.1písm.b/ah/CSP,pretožezprávanaspravodlivýsúdnyprocespreprocesnústranunevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a
h/ CSP nie je daný.

7.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,

keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení

dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovejveci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP,
majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež

zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný.

8.
Konkrétne k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku
súduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.odvolacísúduvádzanasledovné:Pokiaľžalovanýnamietal,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadne možného požitia alkoholu žalobcom
pred nehodou, resp. že sa možno stratili krvné vzorky žalobcu, tak uvedená námietka nie je dôvodná.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na každú otázku, ktorá je v konaní, ak

táto je nepodstatná. Odvolací súd ďalej konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím
súdom tvoria jednotné konanie, a preto odpoveď poskytne odvolací súd. Žalovaný hypoteticky tvrdil, že
žalobca mohol byť pod vplyvom alkoholu. Uvedené však v konaní nijako nepreukázal a požitie alkoholu
zo stranu žalobcu nevyplýva zo žiadnej lekárskej správy ani iného dôkazu. Súdy (či už prvostupňový,
resp. odvolací) nemôžu vychádzať z hypotetickej možnosti (o možnosti, že žalobca bol pod vplyvom),

ktorá bola popretá protistranou, ak táto nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Skutočnosť, že ak
sa aj vzorky krvi stratili, nie je podstatná, nakoľko ak sa stratili, nemožno uvedené dávať za vinu
žalobcovi. V takom prípade nesie procesnú zodpovednosť žalovaný, nakoľko v občianskom súdnom
sporovom konaní nepreukázal svoje tvrdenie. Nepreukázané popreté tvrdenie, nemá vplyv na výsledok
súdneho konania. Rovnako tak tvrdenie (námietka), že k škode u žalobcu došlo neprispôsobením

jazdy miestu a okolnostiam k takémuto neopatrnému konaniu, ktoré podľa žalovaného malo čiastočne
byť príčinou vzniku škody v popísanom rozsahu, je nedôvodná. Žalobca tvrdenia žalovaného poprel
a žalovaný vlastné tvrdenia nijako nepreukázal. Nie je úlohou súdov preukazovať tvrdenia sporových
strán. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca porušil svoje právne povinnosti ako účastník cestnej premávky mal
takúto skutočnosť jednoznačne preukázať, čo však reálne nenastalo. Preto sa ani súd prvej inštancie

nemohol zaoberať otázkou možného prípadného spoluzavinenia žalobcu na škode, nakoľko žiadna
takáto okolnosť v konaní preukázaná nebola. Odvolací súd poznamenáva, že napr. zákonnú povinnosť
nosiť prilbu v čase a mieste nehody žalobca nemal, a preto takúto povinnosť porušiť nemohol. Ďalej
odvolací súd konštatuje, že zo svedeckej výpovede C. C. jednoznačne bol popísaný priebeh vzniku
nehody žalobcu, ako náhly, nezavinený inou osobou, keď žalobca nebol v kontakte s obrubníkom ani

autom, sledoval situáciu na ceste a náhle spadol ako podťatý. Uvedenú výpoveď svedkyne vzal súd
prvej inštancie do úvahy pri popise skutkového stavu a pri vyhodnocovaní dôvodnosti žaloby, ako
aj obrany žalovaného. Žiadny dôkaz v konaní nepreukázal akékoľvek pochybenie zo strany žalobcu,
ktoré by bolo možné brať do úvahy pre jeho prípadnú spoluzodpovednosť pri vzniku jeho škody.
Preto ani súd prvej inštancie nemohol takéto spoluzavinenie vyhodnocovať, nakoľko žiadne v konaní

preukázané nebolo. Odvolací súd dodáva, že námietka žalovaného, že zlomená oska nespôsobila pád
žalobcu je nedôvodná, nakoľko zo skutkových zistení súdu prvej inštancie (svedecká výpoveď, skutkové
tvrdenia žalobcu, znalecký posudok) jednoznačne vyplýva priebeh nehodového deja. Odvolací súd
ďalej k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nehľadal dôkazy v prospech žalovaného uvádza,
že tento ani takto postupovať nemohol. Súdy v sporovom konaní sú povinné dodržovať rovnosť strán,

tak ako tomu bolo v tomto prípade a nemôžu vyhľadávať dôkazy v prospech niektorej zo sporových
strán (pokiaľ nejde o ochranu slabšej strany sporu napr. spotrebiteľa, ktorou by však v tomto prípade
bol žalobca). Môžu vychádzať len z toho, čo sporové strany predložia ako dôkaz k svojim skutkovým
tvrdeniam. Následne skutkové tvrdenia vo svetle dôkazov vyhodnotia tak, ako to bolo v tomto prípade.
Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov, nemôže byť dôvodom na vyhovenie

jeho obrane. Žalovaný namietal, že v konaní nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi
vadným výrobkom a vznikom škody. Odvolací súd ako už uviedol vyššie sa plne stotožni so závermi
súdu prvej inštancie o priebehu vzniku nehody, ako aj vadnosti výrobku dodaného žalovaným. Tu
v celom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v ods. 41 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Ak žalovaný poukazoval na jednotlivé čiastkové odpovede znalcov, tak bol to práve žalovaný,

ktorý čiastkové odpovede vytrhával z kontextu a komplexu výpovedí jednotlivých znalcov. Odvolací súd
sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tak H. M., ako aj G. H. I. J. a K. H. L. G.
sa zhodli v tom, že k zlomeniu osky došlo pred pádom a nie po páde samotnom. Správne súd prvej
inštancie konštatoval, že vzhľadom na výpovede svedkov, ako aj znaleckého posudku žalobca uniesoldôkazné bremeno a bolo preukázané v konaní, že bicykel ako výrobok mal vadu. Je dôležité si uvedomiť,
že jednotlivé osoby uvádzané v predchádzajúcom texte sa zhodli na tom, že oska musela mať buď
výrobnú vadu, alebo vadu materiálu, a preto sa zlomila. Bez ohľadu na to, aký dôvod z týchto dvoch

menovaných to bol, zodpovednosť leží na žalovanom. H. M., ako aj G. H. I. J. a K. H. L. G. len uviedli,
že nemôžu s istotou bez ďalšieho skúmania uviesť, či išlo o jeden dôvod (výrobná vada), alebo druhý
dôvod (vada materiálu). Uvedené však nezbavuje žalovaného zodpovednosti, ani nespôsobuje, že by
žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby. Presné zistenie dôvodu s ohľadom na zistený stav a vyjadrenia
dotknutých osôb nie je ani potrebné, nakoľko by len zvyšovalo náklady súdneho konania a nemohlo by

viesť k iným skutkovým alebo právnym záverom, ako boli prijaté. Odvolací súd má za to, že za daných
skutkových okolností nie je dôvodný ani odkaz žalovaného na rozhodnutie R21/1992, nakoľko v tomto
prípade bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi vadnosťou výrobku a vznikom škody
u žalobcu. Ak žalovaný namietal, že znalec Ing. Závodný na pojednávaní dňa 11.04.2024 uviedol, že
výrobnú vadu osky nevie dokázať, a preto sú naplnené liberačné dôvody podľa § 5 ods. 1 písm. e)
zákona č. 294/1999 Z.z., tak uvedená námietka nie je dôvodná. Skutočnosť, že znalec nevie dodatočne

určiť, či oska mala výrobnú vadu, nie je liberačným dôvodom. Stav vedeckých a technických poznatkov
sa myslí taký stav, že ani pri použití napr. röntgenových lúčov pri kontrole výrobkov by sa vada materiálu
nedala odhaliť. Skutočnosť, že materiál bol vadný, alebo bol vadný výrobok, čo sa nedá dodatočne napr.
určiť nie je dôvod podľa § 5 ods. 1 zákona č. 294/1999 Z.z. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný vytrhol
odpoveď znalca z kontextu celej výpovede, ktorý v rámci výpovede uviedol, že ak sa aj nedá dokázať,

tak keď sa oska zlomila musela mať výrobnú vadu (viď nahrávka z pojednávania dňa 11.04.2024 od
20 minúty 34 sekundy). Odvolací súd dodáva, že uvedená námietka je novota v odvolacom konaní,
a ako taká neprípustná. K námietke premlčania odvolací súd uvádza, že aj táto je nedôvodná. Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že na vec sa vzťahuje trojročná premlčacia doba podľa § 9 ods. 1 Zákona
č. 294/1999 Z.z., ktorá predstavuje špeciálnu právnu úpravu k ustanoveniam OZ, ktoré sa v danom

prípade nepoužijú. A teda žaloba bola podaná v čas v lehote troch rokov. Odvolací súd poznamenáva,
že ak by aj mal prijať argumentáciu žalovaného, tak, žaloba by bola podaná včas, nakoľko žalobca bol
prepustený z liečenia domov dňa 28.07.2020, a teda vtedy mohol prvýkrát zistiť, čo bolo príčinou vzniku
škody, a teda žaloba by bola podaná včas.
9.

Odvolací súd k odvolaniu žalobcu uvádza, že toto bolo dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávne vec
právne posúdil ohľadne spôsobu výpočtu náhrady ušlej mzdy, a preto osobitne nevykonal dokazovanie
ohľadne príjmov, hoc v súdnom spise bolo potvrdenie zamestnávateľa o predchádzajúcom priemernom
čistom príjme, ako aj potvrdenie od Sociálnej poisťovne, ktoré obsahovalo údaje o dávkach, z ktorých
bolo jednoznačne možné určiť výšku čistého príjmu žalobcu za predchádzajúce obdobie. Odvolací súd

dodáva, že žalobca sa domáha náhrady škody zo spotrebiteľského vzťahu so žalovaným, čo je potrebné
v rámci súdneho konania zohľadniť.

10.
Odvolací súd záverom konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dal odpoveď
na všetky podstatné otázky tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť preskúmané odvolacím súdom, pričom
s podstatnou časťou argumentácie súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil (viď predchádzajúce

odseky) a len v menšej časti dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a v tejto časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že túto časť žaloby zamietol.

11.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP čo do výroku II. ako vecne správny potvrdil a čo do výroku III.
a závislých výrokov IV. a V. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd ďalej uvádza, že o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP.
12.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).