Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211648
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125211648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B. C., bytom v D., D. E. XX, zastúpenej
JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanej JUDr.
Nadežde Žigovej, bytom v D., F. E. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 18.7.2025 č.k. 67C/28/2025/45 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a zároveň žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanej zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu
ako 20 m.

3. V odôvodnení súd uviedol, že na základe popisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno podľa jeho názoru
nadobudnúť významnejšie presvedčenie o tom, že žalobkyňa, ktorá žiada uložiť zákaz pre žalovanú

priblížiť sa k nej, bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku, či inému konaniu ohrozujúceho
jej integritu zo strany žalovanej.

4. Na základe predložených listinných dôkazov, predovšetkým textovej komunikácie prostredníctvom
SMS správ, podľa názoru súdu možno dôvodne usudzovať na výrazné narušenie rodinných vzťahov,
a to najmä vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorá je jej matkou. Z obsahu predložených

dôkazov je zrejmé, že medzi stranami sporu pretrvávajú animozity, ktoré majú svoj pôvod predovšetkým
v rozdielnych názoroch a postojoch k otázkam výchovy a starostlivosti o maloletého G..

5. Ďalej podľa názoru súdu z obsahu komunikácie je tiež zrejmé, že žalovaná určitým spôsobom
zasahuje do sféry rodičovských práv žalobkyne, pričom viaceré správy prekračujú rámec bežnej
a primeranej komunikácie medzi príbuznými osobami. Spôsob komunikácie žalovanej možno vnímať

ako nátlakový, miestami vyvolávajúci u žalobkyne pocit psychického diskomfortu, zvýšeného stresu, ako
ajohrozeniajejpostaveniavúlohematky,čovkonečnomdôsledkumaloužalobkynevyústenievpodobe
vyhľadanie pomoci u lekára. Tieto prejavy síce svedčia o narušení vzťahov a konflikte medzi žalobkyňou
a žalovanou, avšak sami o sebe, bez ďalších konkrétnych a závažnejších skutočností, neodôvodňujú
zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v podobe zákazu priblíženia sa žalovanej
k žalobkyni.6.Súdvyslovilnázor,ženariadenieneodkladnéhoopatreniabyprichádzalodoúvahynajmävsituáciách,
v ktorých by bolo nepochybné, že konanie žalovanej predstavuje reálne a bezprostredné ohrozenie
života, zdravia, telesnej integrity žalobkyne. Bez toho, aby súd prejudikoval iné rozhodnutia, sa mu ako

primeranejšie javí postup podľa § 326 ods. 2 písm. g/ C.s.p., ktorý však žalobkyňa neuplatnila.

7. Žalobkyňa v konaní síce predložila aj emailovú správu jej partnera, že dňa 16.7.2025 žalovaná
vyčkávala a sledovala situáciu pred obytným domom, v ktorom býva a následne mala podľa tejto správy
obťažovať jej partnera, čo však nebolo preukázané. V danom prípade ide iba o nepriamy dôkaz, ktorý

nie je podopretý iným vierohodným dôkazom. Samotný rukopis brata žalobkyne týmto dôkazom nie je,
pretože žalobkyňa bez ďalšieho iba usudzuje, že jej brat (asi žalovanej) je pod vplyvom žalovanej, čo
však nemá oporu v iných dôkazoch.

8. Z vyššie uvedených dôvodov súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uložiť zákaz
žalovanej priblížiť sa k žalobkyni v zmysle § 326 ods. 2 písm. h/ C.s.p., preto návrh ako nedôvodný

zamietol.

9. Výrok o trovách odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, keďže zo spisu žiadne trovy konania nevyplynuli.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a návrhu vyhovel.

11. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že neosvedčila skutočnosť,
že konanie žalovanej predstavuje reálne a bezprostredné ohrozenie jej života, zdravia a telesnej

integrity. Súd prvej inštancie vymenoval v napadnutom rozhodnutí dôkazy, z čoho vyplýva, že opomenul
zohľadniť pri svojom rozhodnutí dva ňou predložené dôkazy. Jedným z nich je nahrávka zo 14.4.2025
zachytávajúca časť z takpovediac šialeného a neodbytného vyzváňania žalovanej pred dverami jej bytu.
Túto nahrávka zaslala súdu v samostatnej správe dňa 10.7.2025 o 8:02:57 hod., teda 3 minúty neskôr
potom, čo podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Ďalší dôkaz, ktorý súd prvej inštancie nezohľadnil bola lekárska správa B. H. z 10.7.2025, ktorú
zaslal právnej zástupkyni dňa 10.7.2025 a tá ju predložila súdu elektronickým podaním 11.7.2025. Z tejto
správy vyplýva, o.i. „...emotivita, labilná, v pozadí chronická, záťažová situácia v rodine (nepredvídateľné
konanie jej matky), znížená frustračná tolerancia, ...“.

13. Súd nepovažoval za dostatočný dôkaz ani email jej partnera hovoriaci o tom, že žalovaná 16.7.2025
vyčkávala a sledovala situáciu pred obytným domom, v ktorom býva a následne ho obťažovala. Ide
o dôkaz priamym svedkom, na ktorý súd mal prihliadať. Žalovaná nepoprela, že k stretnutiu s jej
partnerom v daný deň došlo, bola to podľa nej však „náhoda“.

14. Má za to, že súd prvej inštancie uvádza správne teoretické predpoklady v bodoch 22. a 23.
uznesenia, rovnako správne hodnotí komunikáciu žalovanej v bode 5. napadnutého uznesenia, ako aj
čiastočné správanie vyhodnocuje prejavy žalovanej v bode 26. napadnutého uznesenia.

15. Pri zohľadnení vyššie uvedených správnych teoretických predpokladov pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia musel dospieť k záveru, že chovanie žalovanej vykazuje prvky
psychického teroru, prenasledovania, zastrašovania a nepriamy nátlak. Jednoducho ide o ohrozenie jej
duševnej integrity a zdravia, ktoré už raz viedlo k jej kolapsu a nechce, aby sa tak stalo znova. Príčinnú
súvislosť medzi chovaním žalovanej a zhoršením jej psychického stavu považuje za preukázanú

lekárskymi správami.

16. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre

zmenu napadnutého rozhodnutia.17. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní neprihliadol na všetky dôkazné prostriedky predložené
žalobkyňou v konaní.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Ako vyplýva z citovaného ust. § 326 ods. 1 C.s.p., tento výslovne neukladá navrhovateľovi

povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva
z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.s.p. v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť navyše
pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.

23. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.

24. V prejednávanej veci sa navrhovateľka v konaní domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanej zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 m.

25. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vychádzajúc z názoru,

že navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neodôvodňujú zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného
opatrenia.

26. Vzhľadom na to, že listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, pri

rozhodovaní musí súd prihliadať na všetky listinné dôkazné prostriedky. Pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Preto, ak súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neprihliadne na navrhovateľom
predložené listinné dôkazy, jeho záver o neodôvodnenosti zásahu súdu vo forme nariadeného
neodkladného opatrenia treba považovať za predčasný a teda nesprávny.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka v konaní predložila za účelom preukázania svojich
tvrdení dňa 11.7.2025 lekársku správu B. I. H., H. a toho istého dňa aj zvukovú nahrávku zo dňa
14.4.2025, pričom ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd ich nezohľadnil a teda
z nich pri rozhodovaní ani nevychádzal.

28. Za takejto procesnej situácie treba mať za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom porušil právo strán sporu a spravodlivý súdny proces, ak pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia neprihliadol na uvedenú lekársku správu a zvukovú nahrávku.

29. Nesprávny postup súdu prvej inštancie sa prejavil aj pri „poučovacej povinnosti“ žalobkyne, ak
uviedol, že „ako primeranejší sa mu javí postup podľa § 326 ods. 2 písm. g/ C.s.p.“ (správne má byť §
325 ods. 2 písm. g/ C.s.p.) a to z dôvodu porušenia rovnosti strán v spore. Súd neposkytuje stranám
sporu poučenie z hľadiska hmotného práva a teda o dôvodnosti, resp. o správnosti iného postupu.30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalobkyňou uvádzaný odvolací dôvod
spočívajúci v porušení práva strán sporu na spravodlivý proces, preto odvolací súd postupom podľa §

389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

31. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o navrhovateľkou uplatnenom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a za tým účelom posúdiť dôvodnosť navrhovateľkou
uplatneného návrhu s prihliadnutím na všetky ňou predložené dôkazné prostriedky, a zároveň sa

vyporiada aj s jej podstatnými námietkami v odvolaní ohľadom hodnotenia jednotlivých dôkazov.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

33. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).