Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125203417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobkyne: R. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G. právne zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín , IČO: 47 234 679, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 23.06.2025 č.k. 9Csp/48/2025-53, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie v sume 550 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala na žalovanom zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa na Okresnom súde Prešov
podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd rozsudkom č.k.
10Csp/6/2025 - 50 zo dňa 24.02.2025 rozhodol tak, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2012, vyhlásil za bezúročný a bez poplatkov a ňou napadnuté podmienky
vyhlásil za neprijateľné.

4. Vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do
09.06.2013, § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013, § 53 ods. 1
zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uviedol, že ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

5. Konštatoval, že uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) nie je
nárokom zo zmluvy, ale nárokom z porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, preto na prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods. 1
písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. V prejednávanom prípade zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniusúdneho konania z dôvodu určenia bezúročnosti úveru a z dôvodu ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Úspešne teda uplatnila porušenie jej práva garantovaného ako zákonom
o ochrane spotrebiteľa, tak aj zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pri výklade § 3 ods. 1 písm. e)

č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri
úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bez toho, že
by sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Súd mal za to, že s prihliadnutím na stanovené kritériá
výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má
plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu preventívno - sankčnú tak, aby dostatočne odradilo

dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa
názoru súdu ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu
s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj
pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa
dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 6Cdo/127/2017, podľa ktorého vyššie uvedené

ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor
zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Pokiaľ

ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil
rozsah finančného zadosťučinenia. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné
zadosťučinenie je daný.

6. Zákonom stanovenými kritériami pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú
najmä povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa
alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa netvrdila, že jej z neprijateľných zmluvných
podmienok vznikla ujma, alebo že žalovaný na jej úkor získal finančnú výhodu. Rovnako žalobkyňa

netvrdila a súd nezistil, žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom
judikovaní. Naopak, žalobkyňa mala uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti
sa domáhala, boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované a ich
neprijateľnosť žalovaný uznal.

7. Súd mal zároveň za to, že v tomto type konaní je možná aj určitá paušalizácia náhrad, aby
sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu alebo sumy premrštené vedúce
k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje sumu 100 eur s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej
podmienky. Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch II., III., IV. rozsudku v základnom

konaní priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 3 x 100 eur. Tieto zmluvné podmienky
týkajúce sa II. - možnosti považovať splátku za nezaplatenú pre uvedenie nesprávneho variabilného
symbolu, III. - dohody o zrážkach zo mzdy, IV. - zosplatnenia všetkých úveroch pri vzniku dôvodov
zosplatnenia pri jednom z nich, považoval súd za zmluvné podmienky umožňujúce priznať základnú
sumu zadosťučinenia 100 eur.

8. Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch V., VI. a VII. rozsudku v základnom konaní
priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 3 x 50 eur. Tieto zmluvné podmienky týkajúce
sa V. - marketingu prostredníctvom vernostného identifikačného čísla, VI. - použitia Obchodného
zákonníka pre vzťah z vernostného identifikačného čísla, VII. - poplatku za upomienku 5 eur, resp.

12 eur a zmluvnej pokuty 17 eur, považuje súd z hľadiska možnosti „ich ublíženia“ spotrebiteľovi za
„podpriemerne“ závažné, vyžadujúce odškodnenie pod sumu 100 eur, a preto súd priznal sumu 50 eur
za každú.9. Za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal súd 100 eur. Celkom priznané primerané
finančné zadosťučinenia tak dosahuje sumu 550 eur.

10. S námietkou šikanózneho výkonu práva žalobkyňou sa súd nestotožnil. Uviedol, že zneužitím práva
sarozumiesituácia,akbyúčelomvýkonuprávanebolarealizáciavlastnýchoprávnenýchhospodárskych
záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon
práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva
poškodený. Konanie žalobkyne, ktorá uspela v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby

nepovažuje súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania
nekontaktoval žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné
zadosťučinenie je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. V
rámci právnej argumentácie poukázal súd na rozsudok SD EÚ vo veci C - 35/22. V ďalšom s poukazom
na rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C- 776/19 až C-782/19 konštatoval, že žaloba na určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná. Rovnako poukázal na ďalšie rozhodnutia

SD EÚ a Ústavného súdu SR, týkajúce sa konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a
následného nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., pričom uviedol, že v konaní ide o nárok,
ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je úspešný v základe nároku.

Žalobkyni tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa však bude odvíjať od priznanej
sumy.

12. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

Uviedol, že zákonné ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, o ktoré opiera svoj nárok žalobkyňa,
vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok zo strany žalobcu, a to, že spotrebiteľ sa proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom môže proti porušiteľovi domáhať ochrany svojich práv na súde,
spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 10Csp/6/2025 bolo výlučne vyhlásenie úveru

za bezúročný a bez poplatkov a vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa vo svojej
žalobe však neuviedla, akým spôsobom malo dôjsť k poškodeniu práva alebo povinnosti žalovaným.
Konštatoval len tú skutočnosť, že uzatvorená úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., čo však nemožno považovať za poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z
toho plynie len výhoda, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Naopak ujmu to predstavuje

pre žalovaného, lebo prišiel o zisk, ktorý mal pri uzatvorení zmluvy dojednaný.

13. K samotnému primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že žiadna škoda spotrebiteľovi
nevznikla, naopak, spotrebiteľ získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru. Ak by na základe
tejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, výklad

právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nie je správne aplikovaný. Poukazujúc na viaceré
rozhodnutia odvolacieho súdu namietal automatický nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
pričom spotrebiteľ nepreukázal žiadnu ujmu, ani len hrozbu ujmy. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie, resp. kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale
musízostaťvrovineodradzujúcehoaúčinnéhoprostriedkuochrany,ktorúžalovanýpovažujezasplnenú

už ukrátením veriteľa o úroky a poplatky.

14. K výške priznaného nároku uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala, v čom pociťovala porušenie
svojich práv, aké to malo pre ňu dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného
finančného zadosťučinenia v hodnote 700 eur, resp. súdom priznanej 550 eur. V konaní nebol

preukázaný ani tvrdený zásadný dopad na sociálnu situáciu žalobkyne v dôsledku konania žalovaného a
užvôbecniedopadnajejemočnéprežívanie,čipsychickézdravie,tedaneexistujeracionálneazákonné
odôvodneniepriznaniafinančnéhozadosťučineniavovýške550eur.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za jasný, stručný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený. Poukazujúc na judikatúru ÚS SR konštatovala, že iba skutočnosť, že
odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnejneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, naopak má za to, že jeho tvrdenia
potvrdzujú, že žalovaný si nepriznáva pochybenie a porušenie spotrebiteľských noriem, čo odôvodňuje

opodstatnenosť podanej žaloby. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný
dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. V konaní dostatočne,
určito a zrozumiteľne poukázala nielen na dôvodnosť základu nároku na PFZ, ale aj čo do súdom
priznanej výšky. V súdnom konaní sa musela zaktivizovať, vyhľadať advokáta a vec s ním prejednať,
pričom advokát musel podať relevantnú žalobu a podania. Podanie žaloby o primerané finančné

zadosťučinenie, keďže uspela, nemožno považovať za zneužitie práva, pričom citujúc poukázala na
rozsudok SD EÚ vo veci C-35/22. V ďalšom uviedla, že práve zo strany žalovaného, vzhľadom
na jeho postoj a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem ide o mimoriadne závažné porušenie
spotrebiteľských práv a povinností. Výšku priznaného PFZ považuje za prinajmenšom primeranú,
vzhľadom na jednotlivé funkcie PFZ a jeho účel.

16. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že pokiaľ ide o výšku PFZ, ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu jeho výpočtu. Jeho výška
jeponechanánavoľnejúvahesúdu,avšaknemôžebyťsvojvoľná.Judikatúraslovenskýchsúdovustálila,
že pri stanovení výšky je potrebné vychádzať z okolností každého jednotlivého prípadu. Poukázal
na judikatúru, kedy súdy priznávajú sumy vo výške 100 eur, resp. vo výške nepresahujúcej 300 eur.

Žalovaný má za to, že už rozhodnutie o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti a o vyhlásení
neprijateľnosti zmluvných podmienok má dostatočný sankčný charakter, nakoľko žalovanému bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni vo výške 908,23 eur. Žalobkyňou požadované PFZ
nie je možné považovať za primerané a spravodlivé. Navyše nijako nepreukázala, v čom jej vznikla
nemajetková ujma.

17. Žalobkyňa vo svojej duplike uviedla, že určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemožno za
žiadnychokolnostípovažovaťzasatisfakciu,nakoľkoideozákonnýnásledokmajúcizákladvprimárnom
právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného bol nielen spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ekonomickú
ujmu. Pripustením argumentácie žalovaného by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu PFZ.

Primeranosť sumy je vzhľadom na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských
noriem evidentne daná. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, v čom
spočíva jej nemajetková ujma, tak zákon nepožaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma, postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Pokiaľ ide o žalovaným namietané primerané finančné zadosťučinenie, v tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa, nie je Občiansky
zákonník, ale Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu
predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa
všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné
ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na
ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení

neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovina súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

22. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

23. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že do 30.06.2024 účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť

ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

24. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúca právo spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie, je naplnená nielen vtedy, ak súd vysloví porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa,
ale aj vtedy, ak tak urobí vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky
predbežnej.

25. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti je dokonca daná i pri

konštatovaní porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej, čo priamo vyplýva z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2022 vydaného vo veci 3Cdo 31/2020.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo 127/2017 uviedol, že
ust. § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov má plniť jednak

funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich
práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného
práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

27. V ďalšom rozhodnutí vydanom vo veci 4Obdo 45/2012 z 24.06.2013 Najvyšší súd Slovenskej
republiky zaujal názor, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.

28. Pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 vety tretej Zákona
o ochrane spotrebiteľa sa úspech spotrebiteľa viaže na uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti
z tohto alebo osobitného zákona. Cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Nezáleží na tom, či aj spotrebiteľ prípadne porušil niektoré

svoje povinnosti voči dodávateľovi a prípadne v akej miere sa tak stalo. Uvedené priamo vyplýva z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2022 vydaného vo veci 9Cdo 324/2020.29. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva
alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd
úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. júna 2022 sp. zn. 7Cdo 92/2021 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod č. 48).

30. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v
prospechspotrebiteľakonkrétnynárokzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nárokzozodpovednosti
za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani
podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená
konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú

situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky
utrpenej ujmy bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje
žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom

je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

31. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 550 eur, tak ako to určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal, a to vzhľadom na závery súdu v základnom konaní o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, ako aj o neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň úspešnej žalobkyni bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).