Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67C/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211648
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125211648.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., D. E. XX,
zastúpenej: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanej:
F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., H. E. X, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Stranám nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 10.07.2025, sa pôvodne

žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade – maloletý F. I., nar. XX.XX.XXXX domáhali, aby súd
neodkladnýmopatrenímzakázalžalovanejúmyselnesapriblížiťkžalobcomv1.a2.radenavzdialenosť
menšiu ako 20 m a zakázal žalovanej stýkať sa so žalobcom v 2. rade. Taktiež žiadali nahradiť trovy
konania.

2. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval rozdielne nároky občianskoprávnej

a rodinnoprávnej agendy, ktoré sa zapisujú do rozličných súdnych registrov, v zmysle vyhlášky MS SR č.
543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy a na základe pokynu podpredsedníčky Mestského súdu Košice v súlade s článkom 2
ods. 17 rozvrhu práce Mestského súdu Košice na rok 2025 bola časť petitu, ktorou sa pôvodný maloletý
žalobca v 2. rade domáhal voči žalovanej zákazu priblíženia a zákazu styku, zapísaná ako nová vec do
príslušného súdneho registra „P“.

3. Predmetom tohto konania vedeného pod spis. zn. 67C/28/2025 ostal návrh žalobkyne na uloženie
zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a nárok na náhradu trov
konania.

4. Z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žiada o súdnu

ochranu, pretože je podľa jej názoru nevyhnutné zabezpečiť jej synovi (maloletý F.) a aj jej samotnej
pokojný prechod syna z liečebne do domáceho doliečovania a následný pokojný nástup do školy,
zabezpečiť samostatné dochádzanie syna do školy vzhľadom na vzdialenosť domácnosti cca 300
m, ako aj podmienky potrebné pre úspešné doliečenie a zastabilizovanie syna. Podľa žalobkyne vec
neznesie odklad, keďže jej syn bude prepustený z liečenia 17.07.2025. Bez nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia hrozí vážna ujma na zdraví syna žalobkyne ako aj žalobkyne samotnej. Tento

záver vyplýva zo skutkových tvrdení žalobkyne, v rámci ktorých poukázala na chovanie žalovanej voči
žalobkyni a jej maloletému synovi. Žalobkyňa vo svojom návrhu okrem iného poukázala na to, žežalovaná je jej matkou a zároveň starou matkou maloletého F.. Žalobkyňa v návrhu ďalej v podstatnom
tiež poukázala na to, že žalovaná sa počas celého dospelého života žalobkyne usilovala kontrolovať
jej život a partnerské vzťahy. Žalobkyňa uviedla, že vychováva syna prevažne sama a má zdravotné

znevýhodnenie po prekonaní onkologického ochorenia. Žalovaná sa mala pasovať do úlohy matky syna,
neprimerane zasahovať do jeho výchovy, znevažovať úlohu žalobkyne ako matky a spôsobovať konflikty
s jej partnerom, čím mala žalovaná narúšať fungovanie rodiny. Zásahy žalovanej narušili aj vzťahy
v rodine otca maloletého syna, kde svojím konaním vyvolávala napätie, čo malo vyústiť prerušením
kontaktu so žalovanou a následne celou rodinou žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že opakovane

riešila so synom zdravotné a psychické problémy, absolvovala vyšetrenia a hospitalizácie v J. I. na
základe odporúčania pedopsychiatričky za účelom diagnostiky pre poruchy správania – impulzívne,
nepredvídateľné, konfliktné správanie a problémy so sústredením. Napriek odporúčaniam odborníkov
z liečebne žalovaná pokračovala v neželaných kontaktoch so synom, čo podľa žalobkyne spôsobovalo
jeho emočnú nestabilitu a stres. Žalovaná žalobkyňu dlhodobo psychicky vyčerpávala, sledovala ju,
chodila okolo jej bytu, očierňovala ju v rodine aj na pracovisku a spochybňovala zdravotný stav dieťaťa.

Vzhľadom na blížiace sa prepustenie syna z liečenia je podľa žalobkyne nevyhnutné zabezpečiť pokojný
a stabilný prechod do domáceho prostredia a školy bez zásahov zo strany žalovanej, aby bolo možné
úspešne pokračovať v doliečení a stabilizácii dieťaťa.

5. Dňa 18.07.2025 súd svojím uznesením č. k. 67C/28/2025-45 návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil najmä tým, že so žalobkyňou tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov
nenadobudol významnejšie presvedčenie o tom, že žalobkyňa, ktorá žiada uložiť zákaz žalovanej
priblížiť sa k žalobcom, bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku, či inému konaniu
ohrozujúcemu jej integritu zo strany žalovanej. Súd pripustil, že medzi stranami sporu pretrvávajú

animozity, ktoré majú svoj pôvod v rozdielnych názoroch a postojoch v otázkach výchovy a starostlivosti
o maloletého syna žalobkyne a že žalovaná určitým spôsobom zasahuje do sféry rodičovských práv
žalobkyne, avšak toto samo o sebe, bez ďalších konkrétnych a závažnejších skutočností nepostačuje
na zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v podobe zákazu priblíženia žalovanej
k žalobcom.

6. Proti uzneseniu podala žalobkyňa dňa 06.08.2025 odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd opomenul
zohľadniť vo svojom rozhodnutí dva žalobkyňou predložené dôkazy. Jedným je nahrávka zo 14.04.2025
zachytávajúca časť takpovediac „šialeného“ a neodbytného vyzváňania žalovanej pred dverami jej bytu.
Ďalším dôkazom bola lekárska správa z 10.07.2025, ktorá má podľa žalobkyne svedčiť o tom, že jej

bolo diagnostikované emotívne správanie a labilita z dôvodu chronickej záťažovej situácie v rodine
(nepredvídateľné konanie jej matky). Taktiež žalobkyňa upriamila pozornosť na dôkaz – email partnera
žalobkyne pojednávajúci o tom, že žalovaná dňa 16.07.2025 vyčkávala a sledovala situáciu pred
obytným domov žalobkyne a následne obťažovala partnera žalobkyne. Podľa žalobkyne ide o dôkaz
priamym svedkom, na ktorý mal súd prihliadnuť. Zároveň žalobkyňa vyhodnotila ako správne závery

súdu prezentované v bodoch 5, 22, 23 a čiastočne aj bode 26 odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Vzhľadom na uvedené považovala odvolanie za dôvodné.

7. Odvolací súd uznesením zo dňa 22.09.2025, spis. zn. 3Co/94/2025 napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je dôvodné.

8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, a preto
nesprávne. Totiž, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo strán sporu na
spravodlivý súdny proces, keď pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia neprihliadol na

žalobkyňou predloženú lekársku správu a zvukovú nahrávku. Zároveň uložil súdu prvého stupňa, aby
opätovne rozhodol o žalobkyňou uplatnenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za tým
účelom posúdil dôvodnosť žalobkyňou uplatneného návrhu s prihliadnutím na všetky ňou predložené
dôkazné prostriedky a aby sa vysporiadal aj s jej podstatnými námietkami v odvolaní ohľadom
hodnotenia jednotlivých dôkazov.

9. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku) opätovne posúdil, či žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných predpokladov na
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, pričom vychádzal z nasledujúcej právnej úpravy:10. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. V súlade s § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú

splnené základné predpoklady podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne
formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená
(kumulácia nie je vylúčená). Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ(ka) neodkladného opatrenia
povinný(á) osvedčiť. Procesné zabezpečenie má mať pritom vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
hmotnoprávnemu nároku. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a

spravidlabeznariadeniapojednávania,bezvýsluchuabezvyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiska
je zásadným determinantom obsah samotného návrhu.

12. Súd tak musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho

vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

14. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa neodkladného opatrenia, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

15. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia
rozhodnutia. Neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia sa vydáva predovšetkým v záujme
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná

alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť, pričom primárnym účelom neodkladného
opatrenia podľa tohto ustanovenia je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

15. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol
vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotnéhonavrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému a neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa aplikuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť

pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa
vnávrhusícedaný,avšakniejedostatočnýnato,abysúdneodkladnéopatrenienariadil,mánevyhnutne
za následok zamietnutie návrhu.

16. Z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou mal súd osvedčené, že žalovaná v zasielaných

správach žalobkyni opakovane rozoberá prevažne témy súvisiace s výchovou, voľnočasovými
aktivitami, zdravotným stavom a celkovou starostlivosťou o maloletého F. – syna žalobkyne.

17. Z potvrdenia J. K. L., G. I. zo dňa 09.06.2025 mal súd osvedčené, že maloletý F. bol minimálne
dvakrát hospitalizovaný v J. K. L., G. I., prvýkrát od 05.12.2024 do 24.02.2025 na odporúčanie
ambulantného pedopsychiatra pre vystupňované rizikové a seba ohrozujúce správanie sa. Druhý

krát bol maloletý hospitalizovaný v liečebni od 08.04.2025. Podľa vyjadrenia liečebne je maloletý
nestabilný, impulzívny, trpí úzkostnými stavmi, emočnou nestálosťou a poruchami správania. Jeho
stav bol vzhľadom na pedopsychiatrickú starostlivosť, farmakologickú liečbu, skupinové, či individuálne
podporné vedenie a edukačné a terapeutické aktivity vyhodnotený ako zlepšený, maloletý je pokojnejší,
má lepšiu sebakontrolu a jeho nálada je stabilnejšia.

18. Z lekárskej správy psychiatričky B. M. K., K. zo dňa 15.04.2025 mal súd osvedčené, že žalobkyňa
bolaambulantneliečenásdiagnózouakútnastresovásituácia.Akodôvodsvojhostavuuviedlaproblémy
so synom. Z lekárskej správy ďalej vyplynulo, že žalobkyňa nespí v noci dobre, nemá chuť do jedla,
máva úzkostné stavy, plače, trasie sa a máva búšenie srdca. Pozadím zdravotného stavu žalobkyne je

bližšie nešpecifikovaná záťažová situácia v rodine, pesimistické postoje do budúcnosti bez siucidálnych
tendencií.

19. Z lekárskej správy z vyšetrenia všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 11.04.2025 mal súd
osvedčené, že žalobkyňa navštívila všeobecného lekára pre problémy so synom, ktorý ju vydiera

skonom z okna a toho času je hospitalizovaný v liečebni. Lekárska správa nie je v ostatnom dobre
čitateľná.

20. Z predloženej e – mailovej správy partnera žalobkyne vyplynulo, že dňa 16.07.2025 mala žalovaná
vyčkávať a sledovať situáciu pred obytným domom, v ktorom býva žalobkyňa a následne mala podľa

tejto správy obťažovať partnera žalobkyne.

21. Z návrhu a ručne písaného listu podpísaného osobou „Mimi“ – B. C. - ujo, ktorý je bratom žalobkyne,
je adresovaný maloletému F. a mal byť žalobkyni odovzdaný lekármi v I., okrem iného vyplýva, že
maloletý F. chýba rodine, prišiel ho ujo navštíviť avšak nakoniec sa nestretli. Vo vzťahu k tomuto listu je

žalobkyňa presvedčená, že brat je pod vplyvom žalovanej.

22. Zo zvukovej nahrávky v trvaní 47 sekúnd je zrejmé, že neznáma osoba prerušovane zvoní na bližšie
nešpecifikovaný bytový zvonček.

23. Z lekárskej správy B. M. K., K. zo dňa 10.07.2025 mal súd osvedčené, že žalobkyňa sa dostavila do
psychiatrickej ambulancie na kontrolné vyšetrenie podľa objednania. Uviedla, že sa má oveľa lepšie,
nie je plačlivá, vie sa sústrediť, spánok sa zlepšil, nemá úzkostné stavy, netrasie ju, chuť do jedla je
primeraná. Podľa slov žalobkyne jej veľmi pomohlo, že si zablokovala kontakt s matkou. Teší ju, že syn
dobre reaguje na liečbu. V rámci diagnózy lekárka uviedla Akútnu stresovú reakciu, ktorá je v štádiu

čiastočnej remisie v pozadí s chronickou záťažovou situáciou v rodine (nepredvídateľné konanie jej
matky).

24. K návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila v odvolacom konaní
žalovaná a uviedla, že návrh na nariadenie nekladného opatrenia nepovažuje za dôvodný, keďže

žalobkyňa potrebu bezodkladného zásahu zo strany súdu odôvodňuje svojimi pocitmi a predpokladmi,
resp. všeobecnými skutočnosťami, ktoré s konaní nesúvisia alebo nastali v čase, keď bol maloletý F.
umiestnený v liečebni. Žalovaná žalobkyňu nevyhľadáva a už vôbec ju neprenasleduje. V tejto súvislosti
žalovaná uviedla, že sa od decembra 2024 stretla so žalobkyňou dňa 04.12.2024, kedy mal maloletý F.výchovný koncert v Dome umenia v Košiciach. Na koncert bola pozvaná priamo žalobkyňou spoločne
s jej synom a vnučkou s priateľom. Ďalej sa so žalobkyňou stretla počas Vianočných sviatkov dňa
25.12.2024 v byte žalobkyne, svojom byte i byte jej syna. Dňa 05.02.2025 sa so žalobkyňou stretla

v liečebni za prítomnosti troch členov zdravotníckeho personálu. Asi v mesiaci február alebo marec 2025
navštívilažalobkyňuvjejbyte,avšaksjejsúhlasomzaprítomnostipriateľažalobkynezaúčelomzískania
informácií o maloletom F.. Dňa 01.04.2025 sa so žalobkyňou a F. stretla náhodou pred základnou
školou a následne v obchode, keď žalobkyňa išla do školy pre syna. Náhodné stretnutie žalobkyňa
oznámila ako prenasledovanie. Od apríla 2025 si žalobkyňa zablokovala telefónne číslo žalovanej. Dňa

30.04.2025 žalobkyňa umožnila maloletému F., aby žalovanej nahral hlasovú správu. V tejto sa mal
žalovanej ospravedlniť za škaredé veci, ktoré jej povedal v telefóne niekedy v marci 2025 za prítomnosti
matky, keď mal hovoriť len to, čo mu matka dovolila, žalovanej mal povedať, že sa na ňu teší, keď
sa stretnú a že jej ďakuje za všetko, čo pre neho urobila. Osobne sa však s maloletým nestretli. Dňa
11.08.2025 sa žalovaná náhodou stretla so žalobkyňou v budove súdu, keď osobne niesla do podateľne
stanoviskovovecispis.zn.78P/125/2025.Ajtotostretnutiežalobkyňapomenovalaakoprenasledovanie

a na Obvodnom oddelení PZ Staré Mesto podala dňa 11.08.2025 žiadosť o prešetrenie, či sa žalovaná
nedopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná nerozumie následnému konaniu
žalobkyne, ktorá dňa 29.08.2025 umožnila maloletému F., aby žalovanú navštívil v jej byte, zatiaľ čo
ho ona čakala pred bránou bytového domu. Žalovaná má za to, že žalobkyňa je psychicky závislá na
svojom partnerovi, robí len to, čo jej on poradí, resp. prikáže a ona prijíma jeho názory za svoje. Žalovaná

napokon uviedla, že sa viac krát (telefonicky, formou SMS alebo emailov) snažila so žalobkyňou
skontaktovať a dohodnúť, aby sa stretli a situáciu si vydiskutovali, no bezvýsledne. Žalovaná je toho
názoru, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala dôvodnosť zákazu úmyselného priblíženia k nej. Vzhľadom
na uvedené mala žalovaná za to, že úprava pomerov strán sporu nie je potrebná a nie sú ani splnené
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Na podporu svojich tvrdení žalovaná predložila súdu

písomné stavisko vo veci spis. zn. 78P/125/2025, ktoré doručila osobne do podateľne Mestského súdu
Košice dňa 11.08.2025, záznam z podania vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
uznesenie Mestského súdu Košice spis. zn. 78P/125/2025 zo dňa 07.08.2025 a vyjadrenie žalovanej
k tomuto rozhodnutiu.

25. Súd z tohto podania žalovanej a ňou predložených listinných dôkazov považoval za osvedčené, že
sa žalovaná dňa 11.08.2025 nachádzala v budove Mestského súdu Košice za účelom podania staviska
vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 78P/125/2025 a dňa 28.08.2025 bola vypočutá na
Obvodnom oddelení PZ Staré mesto k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Taktiež mal súd
osvedčené, že Mestský súd Košice v konaní vedenom pod spis. zn. 78P/125/2025 zo dňa 07.08.2025

zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal
žalovanej úmyselne sa priblížiť k nej a maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 20 m a stýkať
sa s maloletým. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neuviedla také skutočnosti, ktoré by
znamenali bezprostredné ohrozenie dieťaťa a svedčili o potrebe okamžitého zásahu súdu.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po vyhodnotení všetkých dôkazov predložených stranami dospel
súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami formou
neodkladného opatrenia. Totiž, subjektívne vnímanie konania žalovanej zo strany žalobkyne, ktoré má
spočívať v slovných útokoch, nevhodnom kontaktovaní žalobkyne a jej rodiny, či prenasledovaní, ktoré
vyústilo v auguste 2025 až do podania trestného oznámenia na žalovanú, sa súdu v kontexte vyjadrení

strán v priebehu konania a nimi predložených listinných dôkazov javí ako nepostačujúce pre prijatie
záveru o potrebe zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.

27.Žalobkyňavkonanítvrdila,žepočasceléhojejdospeléhoživotachcelamaťžalovanákontrolunadjej
životom a partnerskými vzťahmi, mávala výhrady voči spôsobu výchovy maloletého F., vnuka žalovanej,

nad únosnú mieru žalobkyňu navštevovala, zdržiavala sa v blízkosti jej bydliska a údajne náhodne sa
s ňou a maloletým stretávala aj na verejnosti, čo žalobkyňa považovala za prenasledovanie. Správanie
sa žalovanej malo negatívne vplývať na psychický stav žalobkyne, ako aj zdravotný stav maloletého,
ktorý bol kvôli poruchám v správaní dvakrát hospitalizovaný v liečebni. Uvedené skutočnosti žalobkyňa
preukazovala lekárskymi správami, SMS komunikáciou so žalovanou aj zvukovým záznamom. Súd je

toho názoru, že zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov možno dôvodne usudzovať narušenie
rodinných vzťahov, najmä medzi žalobkyňou a žalovanou, žalovaná do určitej miery zasahuje do
sféry rodičovských práv žalobkyne, pričom ich vzájomná komunikácia zjavne prekračuje rámec bežnej
a primeranej komunikácie medzi blízkymi osobami. Z lekárskych správ predložených žalobkyňouvšak nemožno jednoznačne usudzovať, že primárnym dôvodom jej úzkostných stavov je vzťah
s matkou, keďže ako dôvod návštevy psychiatrickej ambulancie uvádzala problémy so synom,
ktorý sa mal vyhrážať samovraždou a z dôvodu porúch v správaní bol hospitalizovaný v liečebni.

Pozadím jej zhoršeného zdravotného stavu mala byť chronická záťažová situácia v rodine spojená
snepredvídateľnýmchovanímjejmatky.Taktiežžalobkyňaneosvedčila,žezazdravotnýstavmaloletého
F. môže žalovaná, resp. že práve ona svojím správaním prispieva k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.
Žalobkyňa vníma náhodné stretnutia so žalovanou ako prenasledovanie, čo sa po stretnutí v budove
súdu dňa 11.08.2025 rozhodla riešiť na polícii podaním žiadosti o prešetrenie, či sa žalovaná nedopúšťa

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2025 však
nad akékoľvek pochybnosti preukázala, že v budove Mestského súdu Košice sa zdržiavala v úmysle
doručiť súdu osobne podanie do konania spis. zn. 78P/125/2025, o čom svedčí podacia pečiatka
súdu. Z tohto dôvodu sa stretnutie žalobkyne a žalovanej v budove súdu javí ako náhodné. Žalobkyňa
predloženými listinnými dôkazmi nad všetky pochybnosti neosvedčila, že stretnutia so žalovanou nie
sú náhodné, pričom ako žalovaná uvádza vo svojom podaní zo dňa 05.09.2025, viaceré stretnutia

žalovanej so žalobkyňou aj maloletým F. mali byť iniciované práve žalobkyňou. Taktiež súd vyhodnotil
ako nepreukazný aj zvukový záznam, ktorý žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz o tom, že žalovaná
vyzváňala na bytový zvonček žalobkyne. Zo zvukového záznamu nie je možné určiť, kto tento záznam
vyhotovil, kde a kedy bol vyhotovený a už vôbec nepreukazuje, že by na bytový zvonček zvonila
žalovaná.

28. V kontexte vyššie uvedeného súd uzatvára, že napriek zjavne narušeným vzťahom medzi
žalobkyňou a žalovanou nemožno bez ďalšieho prijať záver o potrebe zásahu súdu do úpravy
pomerov medzi stranami formou neodkladného opatrenia, keďže doterajšie žalobkyňou tvrdené konanie
žalovanej, ktoré súd nemal za osvedčené, nenasvedčuje tomu, že by mala byť žalobkyňa v blízkej
budúcnosti vystavená zo strany žalovanej násilnému úkonu, či inému konaniu ohrozujúcemu jej integritu.

Preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

29. Súd o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v súlade so zásadou úspechu.
V spore bola žalovaná úspešná v celom rozsahu. Avšak žalovanej žiadne trovy konania pred súdom

prvej inštancie nevznikli a žalobkyni ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepatrí. Preto
súd rozhodol tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

30. Celkový neúspech žalobkyne resp. úspech žalovanej v spore je rozhodujúci aj pre rozhodovanie o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Preto žalovanej ako úspešnej strane patrí voči žalobkyni

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli, rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský

súd Košice (§ 357 písm. d/, m/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).