Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67Csp/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205295
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125205295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

s trvalým pobytom v C., D. XX, zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom v Košiciach,
Urbánkova 6, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100,-eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2025 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
1.000,-eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Taktiež žiadala nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.11.2012 podpísala s právnym predchodcom žalovaného –
Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1 (ďalej

len „VÚB, a. s.“) Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro. Na základe tejto žiadosti VÚB, a. s. poskytla
žalobkyni úver 2.400,-eur s výškou mesačnej splátky 80,-eur a úrokovou sadzbou 1,9% p.m./22,80%
p.a.. Súčasťou žiadosti bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy v predtlačenom znení: „Svojím podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať povinné splátky v stanovenej
lehote splatnosti podľa tejto Zmluvy, Banka bude oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa
vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia pohľadávky Banky voči
mne. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške povinných splátok v omeškaní

podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“
Žalovaný listom zo dňa 12.01.2024 požadoval od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok
zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 5.965,13 eur. Mestský súd Košice rozsudkom spis.
zn. 19Csp/41/2024 zo dňa 03.03.2025 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretá medzi žalobkyňou a VÚB, a. s. v bode 22 Žiadosti o poskytnutie Bankomatky Quatro zo
dňa 27.11.2012 je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2025. Súd v odôvodnení

rozsudku konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v Zmluve o úvere nebola dojednaná
individuálne, preto je pre jej neurčitosť neplatná, keďže neobsahuje označenie pohľadávky, uspokojenie
ktorej sa dohodou má vykonať a ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nemala povahu samostatnej listiny a nevyplývalo z nej pre spotrebiteľa žiadne poučenie o jejnásledkoch. Bola včlenená do ostatného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez akéhokoľvek
grafického oddelenia od iných ustanovení, čo budilo dojem, že aj tieto ustanovenia sa týkali podmienok
poskytnutia úveru. Dlžník – spotrebiteľ nemal možnosť vyhnúť sa uzatvoreniu tejto Dohody a v čase,

keď ešte nemal voči dodávateľovi žiadny dlh, teda sa v podstate vopred vzdal svojho majetkového
práva na časť mzdy pre prípad svojho omeškania. Napokon súd uzavrel, že dohoda o zrážkach
zo mzdy tak, ako ju vopred pripravil veriteľ a ako ju vopred včlenil do zmluvného formulára zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, umožňovala veriteľovi vymôcť aj také plnenia, ktoré vyplývajú z neplatných
zmluvných dojednaní, či neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa mala za to, že intenzita

zásahu do práv spotrebiteľa (použitie neprijateľných podmienok), výška nedôvodne požadovanej sumy
žalovaným 5.965,13 eur a dĺžka trvania závadného stavu (od uzatvorenia zmluvy dňa 27.11.2012 až do
právoplatného rozhodnutia 25.03.2025, 12 rokov), sú objektívne spôsobilé vyvolať negatívne dôsledky
v súkromnom živote žalobkyne (znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného) a vyvolať u nej strach
a obavy z možnej výšky dlžnej sumy, ktoré od nej žalovaný môže vymáhať. Taktiež bola žalobkyňa
nútená domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu

subjektu. Žalobkyňa je toho názoru, že v zmysle § 3 ods. 5, posledná veta, zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku stanovila na
1.000,-eur, ktorá suma bude mať podľa žalobkyne dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu
a dostatočný sankčný charakter pre žalovaného. Žalobkyňa ešte uviedla, že VÚB, a. s. uzatvorila so
žalovaným dňa 18.08.2023 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila na žalovaného

aj pohľadávku zo Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 27.11.2012.

3. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila súdu rozsudok Mestského súdu Košice spis. zn.
19Csp/41/2024 zo dňa 03.03.2025, Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 27.11.2012 a Výzvu
zamestnávateľovi žalobkyne na realizovanie zrážok zo mzdy.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s podanou žalobou, pričom v prvom rade namietol svoju
pasívnu vecnú legitimáciu, keďže sa nedopustil porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne a nemal
by preto za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne zodpovedať. Dohodu o zrážkach zo mzdy
žalobkyňa uzatvorila s právnych predchodcom žalovaného, ktorý koncipoval zmluvné dojednanie,

ktoré bolo vyhodnotené ako neplatné, preto žalovaný nemohol porušiť akékoľvek právo žalobkyne.
Aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ domáhať
ochrany svojho práva na súde a ak takéto porušenie práva úspešné uplatní, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré však môže požadovať len od toho, kto za takéto porušenie práva
alebo povinnosti zodpovedá. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR spis. zn. 1Cdo/107/2021 z 28.02.2023 a rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/80/2020
zo dňa 24.08.2022. Žalovaný ďalej považoval žalobu za nedôvodnú, keďže nie je zrejmé, akého
konkrétneho porušenia spotrebiteľských noriem sa mal žalovaný dopustiť. Totiž, v žalobe absentujú
skutkové tvrdenia vo vzťahu k akémukoľvek porušeniu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa v podanej žalobe
zoširoka cituje rozsúdenú vec (19Csp/41/2024), ktorej však podľa žalovaného už v tomto čase netreba

prikladať žiadnu dôležitosť. Dôležité je podľa žalovaného, ako žalobkyňa vymedzuje svoje právo na
zaplatenie finančného zadosťučinenia a ako dospela k jeho výške. Žalobkyňa využívala služby právneho
predchodcu žalovaného od 27.11.2012, pričom žalovaný eviduje v zmysle prílohy Zmluvy o postúpení
pohľadávok nedoplatok vo výške 4.912,36 eur. Teda žalobkyňa nesplatila ani len istinu pohľadávky.
Napriek tomu bez predchádzajúcej výzvy podala žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy

spolu s neodkladným opatrením a následne žalobu o priznanie primeraného zadosťučinenia. V oboch
konaniach je žalobkyňa zastúpená advokátom, preto podľa žalovaného pretláčaný status slabšieho
a neskúseného spotrebiteľa neobstojí. Rovnako neobstojí ani údajný strach žalobkyne a neistota,
akú sumu musí žalovanému zaplatiť. Uvedené „príbehové“ tvrdenia žalobkyne podľa žalovaného
neobstoja, nakoľko nemajú oporu v objektívnej realite a navodzujú dojem , že spotrebiteľ je pre svoj

spotrebiteľský status automaticky finančne negramotným subjektom, ktorý by ani nemal vstupovať do
žiadnych zmluvných vzťahov. Žalobkyňa bola z výzvy zamestnávateľovi o zrážkach zo mzdy, ako aj
predchádzajúcichpočestnýchvýzievprávnehopredchodcužalovanéhodostatočneinformovanáovýške
dlžnej sumy. Taktiež podľa žalovaného žalobkyňou uvádzaný „závadný“ stav netrval od uzatvorenia
zmluvy v roku 2012 do právoplatného rozsudku 2025, ale logicky od roku 2024, kedy si žalovaný uplatnil

vtedy platnú dohodu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby,
pretože jej hrozila finančná ujma, žalovaný sa pýta, prečo nezačala rokovania s veriteľom ohľadne výšky
dlžnej sumy a možného riešenia situácie. Taktiež žalovaný nechápe, prečo žalobkyňa potom, čo bola
úspešná v súdnom konaní spis. zn. 19Csp/41/2024, v ktorom jej bola priznaná aj plná náhrada trovkonania, podala ďalšiu žalobu, kde požaduje ďalšie trovy a zahlcuje tak súdy aj veriteľa. V ostatnej
časti žaloby sa podľa žalovaného jedná o polemiku žalobkyne, ku ktorej vôbec nedošlo. Žalobkyňa
neiniciovala so svojím veriteľom žiadne rokovania ohľadom úhrady dlžnej sumy, pričom samotnú výšku

pohľadávky ani nerozporovala. Polemiky o neznámej dlžnej sume, či možnom bezdôvodnom obohatení
súpretopodľažalovanéhozaloženénašpekuláciáchžalobkynescieľomčomožnonajviacvylepšiťsvoju
pozíciu v tomto konaní. Podľa žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu údajne
porušených spotrebiteľských práv. Taktiež výška uplatneného primeraného zadosťučinenia je podľa
žalovaného ničím nepodložená a to tým viac, že žalobkyňa neuhradila ani sumu istiny. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov (vrátane Mestského súdu Košice a jemu nadriadeného
súdu), v zmysle ktorej súdy priznávajú finančné zadosťučinenie pri neprijateľnej zmluvnej podmienky
vo výške 100,-eur. Žalovaný napokon poukázal na vybrané rozhodnutia prvostupňových a odvolacích
súdov v obdobných veciach.

5. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrvala na svojich právnych argumentoch vyjadrených

v žalobe. Nad rámec žaloby uviedla, že samotná povaha finančného zadosťučinenia neumožňuje
jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Žalobkyňa
ďalej k tvrdeniu žalovaného, že neuhradila sumu istiny uviedla, že túto uhradila, avšak vzhľadom na
čerpanie úveru od roku 2012 výpismi z účtu nedisponuje. Vzhľadom na výšku nedôvodne požadovanej
sumy 5.965,13 eur, ktorá mala byť uspokojená na základe zrážok zo mzdy, je podľa žalobkyne

suma finančného zadosťučinenia 1.000,-eur primeraná. Ohľadne výšky finančného zadosťučinenia
priznávanej súdmi žalobkyňa poukázala na vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
K žalovaným namietanému nedostatku pasívnej legitimácie žalobkyňa uviedla, že ak je žalovaný na
jednejstranesubjektom,ktorýsiuplatňovalplnenievočidlžníkovi,taknadruhejstraneostávajehovecná
legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu

ako žalovanému. Vzhľadom na podstatu a právne dôsledky inštitútu cesie (postúpenie pohľadávky),
v dôsledku ktorej sa nový veriteľ stáva legitímnym, nielen faktickým, ale aj právnym nástupcom
pôvodného veriteľa, pretože vstupuje v plnej miere do práv a povinností pôvodného veriteľa, možno mať
za to, že postupník vstupuje nielen do práv a povinností pôvodného veriteľa, ale vstupuje aj do jeho
„zodpovednosti“.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.10.2025, na ktorom vec prejednal za účasti právneho
zástupcu žalovaného. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ospravedlnila svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasila s prejednaním veci bez jej prítomnosti. Právny
zástupca žalovaného k veci opätovne uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a nestotožňuje sa

s právnym názorom žalobkyne ohľadne jeho pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k výške primeraného
finančného zadosťučinenia uviedol, že v obdobných súdnych sporoch súdy pri zistení neprijateľných
zmluvných podmienok priznávajú zadosťučinenie v rozsahu od 50 do 100 eur, pričom vždy zvažujú, či
žalobca v danom úverovom alebo obdobnom právnom vzťahu splnil svoj záväzok voči veriteľovi, čo nie
je tento prípad.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právny predchodca žalovaného a žalobkyňa podpísali dňa 17.11.2012 a 27.11.2012 Žiadosť
o aktiváciu Bankomatky Quatro, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.400,-eur.

Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala poskytnutú sumu vrátiť, a to v 47 mesačných splátkach po 80,-eur vždy
k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška poslednej splátky bola dohodnutá na 15,13 eur. V Zmluve bola
dohodnutá RPMN 26,07% a priemerná RPMN 23,83%, celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť
bola 3.695,13 eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli 1.295,13 eur.
Súčasťou Zmluvy bola v čl. V bod 22 aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.

9. Rozsudkom Mestského súdu Košice spis. zn. 19Csp/41/2024 zo dňa 03.03.2025 súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou a Všeobecnou úverovou
bankou, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom: Mlynské nivy š. 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 v bode 22 Žiadosti o poskytnutie Bankomatky Quatro zo dňa 27.11.2012 je neplatná.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená v rámci formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy, preto nespĺňa podmienky prijateľnosti, keďže nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.10. Žalovaný listom zo dňa 12.01.2024 v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka vyzval
zamestnávateľa žalobkyne na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu žalobkyne na základe

Dohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmov,atoaždouspokojeniacelejpohľadávkyvovýške5.965,13
eur.

11. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže

sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde
proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje
záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov
poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým
spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. V predjednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona

o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Citované ustanovenie zákona o ochrane
spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie širšieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladu,

ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.
alebo osobitnými predpismi od subjektu, ktorý za to zodpovedá.

13. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo
v konaní na tunajšom súde pod spis. zn. 19Csp/41/2024, teda splnila prvý predpoklad úspešnosti

žaloby o priznanie primeraného zadosťučinenia. V predmetnom konaní súd jednoznačne konštatoval
uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pri uzatváraní zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného.

14. Druhým predpokladom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je vymáhanie nároku od

toho, kto za porušenie práva zodpovedá. Žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu
v konaní, keďže mal za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu práva voči žalobkyni.
Ako už bolo uvedené vyššie, tunajší súd rozsudkom spis. zn. 19Csp/41/2024 zo dňa 03.03.2025
rozhodol v konaní proti žalovanému, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť Žiadosti o poskytnutie
Bankomatky Quatro zo dňa 27.11.2012 je neplatná. Z odôvodnenia rozsudku a napokon aj žaloby je

nepochybné, že žalovaný je právnym nástupcom VÚB, a.s., ktorá Žiadosť o poskytnutie Bankomatky
Quatro so žalobkyňou pôvodne uzatvorila (táto skutočnosť nebola sporná ako v konaní vedenom
pod spis. zn. 19Csp/41/2024, tak ani v tomto konaní). Pokiaľ žalovaný namieta svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v konaní, k tomu súd uvádza, že pripustením tvrdenia žalovaného, že by za porušenie práv
žalobkyne nezodpovedal, keď on sám Dohodu o zrážkach zo mzdy ako súčasť Žiadosti neuzatvoril, by

vznikla absurdná situácia, kedy by žalobkyňa nemohla nikdy žiadať primerané finančné zadosťučinenie.
Totiž, právny predchodca žalovaného, ktorý Dohodu so žalobkyňou uzatvoril, nie je subjektom, proti
ktorému žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo na súde, keďže už v čase konania vedeného na
tunajšom súde pod spis. zn. 19Csp/41/2024 nebol nositeľom práv, ktoré singulárnou sukcesiou prešli
na žalovaného. Zároveň by si žalobkyňa nemohla uplatniť primerané finančné zadosťučinenie ani

od žalovaného, keďže on konkrétne nespôsobil, že zmluva uzatvorená jeho právnym predchodcom
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo viedlo k porušeniu práv žalobkyne. Súd sa preto
stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, a to i napriek
tomu, že on sám zmluvu so žalobkyňou neuzatváral. Je to z toho dôvodu, že žalovaný je subjekt,
proti ktorému si žalobkyňa v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod spis. zn. 19Csp/42/2024

ako pasívne legitimovanému subjektu úspešne uplatnila právo, pričom žalovaný je právnym nástupcom
VÚB, a.s., teda na neho prešli práva a povinnosti zo Žiadosti o poskytnutie Bankomatky Quatro, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku a je neplatná. Skutočnosť, že žalovaný sa stal subjektom, na ktorého prešli všetky právaa povinnosti z jeho právneho predchodcu VÚB, a.s., vyplýva aj z predloženej Výzvy na realizáciu
zrážok zo mzdy adresovanej platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi) žalobkyne zo dňa 12.01.2024. Zároveň
súd poukazuje na to, že sám žalovaný preukázateľne uplatňoval práva spojené s neplatnou Dohodou

o zrážkach ako neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Porušením povinnosti právneho predchodcu
žalovaného pri uzatváraní Dohody o zrážkach ako súčasti Zmluvy o úvere a konaním žalovaného, ktorý
uplatňoval nároky prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne z neprijateľnej zmluvnej podmienky došlo
k situácii, že napriek uzatvorenej zmluve s neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola žalobkyňa nútená
brániť svoje právo v súdnom konaní, v opačnom prípade by došlo k uplatňovaniu Dohody o zrážkach zo

mzdy a na jej základe k neoprávnenému vykonávaniu zrážok zo mzdy (rovnaký právny záver prijal napr.
aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19 CoCsp 8/2020 a v rozsudku sp. zn. 15 CoCsp 15/2020,
ktoré ako ústavne udržateľné boli vyhodnotené uznesením Ústavného súdu SR, II. ÚS 97/2021-12).
Je zrejmé, že ak by sa žalobkyňa nedomáhala súdnej ochrany, žalovaný by dobrovoľne neupustil od
vykonávania zrážok z neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa
splnila aj druhú podmienku priznania finančného zadosťučinenia, a to uplatnenie si ho od toho, kto za

porušenie jej práva zodpovedá.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobkyni právo
na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
patrí. Jediným predpokladom pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej

zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby
bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje, preto nie je potrebné v konkrétnej veci preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.

16. Vo vzťahu k samotnej výške finančného zadosťučinenia súd uvádza, že zákon neustanovuje
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Vo všeobecnosti je
možné konštatovať, že pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia sa zohľadňujú rôzne kritériá,

napr.intenzitaačasovétrvaniezávadnéhokonania,okolnosti,zaktorýchkporušeniudošlo,ichdosahna
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa, satisfakčná
a sankčná funkcia a pod.. Finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla
konaním žalovaného. Na jednej strane má byť satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca v dôsledku
konania žalovaného strpieť, na druhej strane predstavuje sankciu postihujúcu žalovaného, ktorý ako

dodávateľ finančnej služby závadne konal. Cieľom tohto nároku je predovšetkým odradiť dodávateľa
od protiprávneho konania a súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil, resp.
nepokračovalvprotiprávnomkonaníanapraviljehonásledkybeznutnostipodaniažalobyspotrebiteľom.

17. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, súd konštatuje, že k zásahu do práv žalobkyne

došlo tým, že bola nútená uzatvoriť zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku (Dohodu
o zrážkach zo mzdy) a následne žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo
mzdy na základe neplatnej Dohody o zrážkach. Preto bola žalobkyňa nútená domáhať sa neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy a vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému
a zamestnávateľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Za sumu zodpovedajúcu zmienenému zásahu

do práv žalobkyne súd považoval sumu 100,-eur ako primeranú náhradu za potrebu súdneho dovolania
sa svojich nárokov. Súd žalobu nad rozsah priznaného plnenia považoval za nedôvodnú, nakoľko
žalobkyňa žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-eur, čo odôvodňovala neustálymi
obavami a strachom, ktorým čelila, pričom požadovanú sumu odvodzovala aj od ujmy, ktorá jej zo
strany žalovaného hrozila. Súd má za to, že nakoľko zo strany zamestnávateľa žalobkyne nedošlo

pred vydaním neodkladného opatrenia dňa 21.02.2024 k realizácii žiadnych zrážok zo mzdy žalobkyne
a v konaní nebolo sporné, že žalovaný sa doposiaľ na úkor žalobkyne žiadnym spôsobom neobohatil,
súdom priznaná suma dostatočne napĺňa funkciu satisfakčnú a zohľadňuje aj komplikácie žalobkyne
spojené s uplatnením svojich nárokov. Napokon, v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by bolorozhodnuté o neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, či jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, teda zo
strany právneho predchodcu žalovaného ani samotného žalovaného nedošlo k prijatiu častí dlžných
súm neoprávnene a od doručenia výzvy zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie zrážok zo

mzdy (22.01.2024) do vydania neodkladného opatrenia (21.02.2024) neuplynul ani jeden mesiac, teda
ekonomická a majetková neistota žalobkyne nemala dlhé trvanie.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a to aj napriek tomu, že súd jej priznal len časť uplatneného

nároku, keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. Preto súd
rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v platnom znení).