Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/195/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125206252.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, t.č. umiestnená v starostlivosti Centra pre deti a rodiny „D. E. F.“, G., H.
H. E. XXX/XX, XXX XX I., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, Krajinská 5053, 921 01 Piešťany, dieťa rodičov – matka: A. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom

A. J. XXXX/XX D., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41
Leopoldov (ÚVTOS), a otec neuvedený, o návrhu navrhovateľky B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. J. XXXX/XX D. na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletou, na odvolanie
navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava zo dňa 26.08.2025 č.k. 114P/5/2025- 29, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 114P/5/2025-29 zo dňa 26.08.2025 výrokom I. zamietol návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala ako blízka príbuzná úpravy
styku s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX.Výrokom II. nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a po
preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný. Tvrdenia navrhovateľky o nevhodnosti stretávania sa s maloletou v ÚVTOS počas
návštev matky, či ukracovanie času styku matky s maloletou, teda obmedzenie práv maloletej a matky na

styk,vyhodnotilakonedosahujúcetakúintenzitu,abybolonutnéprostredníctvominštitútuneodkladného
opatrenia upraviť styk navrhovateľky s maloletou za účelom ochrany jej práv. Uviedol, že účelom úpravy
stykuneodkladnýmopatrenímjezamedzenieibanajzávažnejšímnepriaznivýmnásledkomaniedetailné
riešenie problému. Nerozporoval právo navrhovateľky ako tety maloletej, resp. právo maloletej na styk
so širšou rodinou v zmysle ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Prihliadol na správy CDR „D. E. F.“, G.
(ďalej len CDR) a vyjadrenia navrhovateľky uvedené v návrhu, z ktorých vyplýva, že styk navrhovateľky

s maloletou môže prebiehať a nie sú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili. Nezistil dôvody, pre ktoré by
bolo vhodné v záujme ochrany práv maloletej upraviť tento styk. Z predložených listín mal osvedčené,
že ďalšia úprava styku v zmysle požiadavky navrhovateľky, by priniesla v súčasnosti maloletej vo veku
6 mesiacov ďalšiu nestabilitu spojenú s cestovaním naviac (popri cestovaniu do ÚVTOS), čo narúša
denný režim bábätka a je v rozpore s odporúčaním neurológa o obmedzení cestovania. Vzal do úvahy,
že navrhovateľka zďaleka nevyužila priestor na stretnutie sa s maloletou v plnej miere a to ani v období

pred nástupom jej matky na výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa zúčastnila len polovice dohodnutých
stretnutí. Konštatoval, že len táto samotná skutočnosť vytvára pochybnosti o záujme navrhovateľky omaloletú a je v rozpore s návrhom, ktorým žiada ešte viac času s maloletou formou výhradného styku.
Prihliadal na vek maloletej, v ktorom sa ešte len formuje jej povedomie o osobách v jej okolí a nutnosť,
aby si vytvorila vzťah s primárnou osobou - opatrovníkom a ak to podmienky budú umožňovať aj s

matkou. Mal za to, že širšia rodina a to vrátane navrhovateľky bude mať (a má už aj v súčasnosti)
dostatočný priestor na stretávanie sa, čoho výsledkom môže byť prípadne aj úprava styku v budúcnosti,
ale nie formou neodkladného opatrenia. Uviedol, že z účelu neodkladného opatrenia, vyššie uvedených
rozhodnutí súdov a obmedzených vstupov pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení vyplýva, že
daný inštitút v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie

nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch. V
posudzovanom prípade vyhodnotil ako podstatné, že maloletá má zaistený priestor na pravidelný styk
s navrhovateľkou (tetou, ktorá nemá zo zákona rovnaké postavenie ako rodič) a konkrétnejšia úprava
bude predmetom rozhodovania vo veci samej po vykonanom dokazovaní. Dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu neodkladným opatrením. Poukázal na

ust. § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) a konštatujúc, že
v danej veci bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh vo veci samej,
rozhodol aj o trovách konania v súlade s ust. § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka navrhujúc napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým upraví jej styk s maloletou 2x
mesačne v rozsahu 4 hodín v D. alebo na inom vhodnom mieste za prítomnosti pracovníka CDR s
možnosťou postupného predlžovania styku a prípadných víkendových návštev s prenocovaním, ak
to bude v záujme maloletej a po odporúčaní odborného pracovníka. Alternatívne navrhla napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že závery

súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o tom, že sa zúčastnila piatich stretnutí z desiatich
v trvaní maximálne 30 minút sú nepresné a vytrhnuté z kontextu. Počas stretnutí vedome ponechávala
priestor matke s maloletou v zmysle odkomunikovaných odporúčaní SPO a CDR v rámci prípadovej
konferencie konanej dňa 28.04.2025. Zohľadňovala aj svoje pracovné povinnosti, pričom termíny
stretnutí boli v poobedňajších hodinách, čo nie je organizačne jednoduché. Na jenom stretnutí sa

zdržala len 30 minút z dôvodu, že v Trnave boli riešené ďalšie záležitosti ohľadom starostlivosti
o maloletú. Zároveň čas stretnutia využila jej sestra, teda matka maloletej. Posledné plánované
dvojhodinové stretnutie s maloletou bolo zo strany CDR neohlásene zmenené na stretnutie s garantom
a pracovníkmi, pričom maloletá bola vo vedľajšej miestnosti s profesionálnou matkou. O tejto zmene
nebola vopred informovaná a hneď v úvode žiadala, aby sa plánovanie návštev ponechalo až po

stretnutí s maloletou, čomu nebolo vyhovené. Z uvedeného dôvodu sa nemohla maloletej plnohodnotne
venovať, čo súd nesprávne vyhodnotil ako nezáujem. Uviedla, že z niektorých stretnutí v CDR boli
vyhotovené videozáznamy, ktoré preukazujú jej záujem o maloletú. Žiadala o sprístupnenie záznamov,
avšak jej žiadosti nebolo vyhovené. Namietala, že súd poukázal na stanovisko psychologičky, ktorá
však nebola prítomná na všetkých stretnutiach a preto nemohla objektívne posúdiť jej správanie sa

k maloletej. Napriek tomu súd prihliadal na vyjadrenie psychologičky a prikladal mu rozhodujúcu váhu.
Dlhodobo je vylúčená z riešenia starostlivosti o maloletú a nie vlastným pričinením, ale spôsobom
komunikácie SPO a CDR. Na prípadovej konferencii dňa 28.04.2025 bolo odkomunikované, že právo
na informácie o maloletej má matka, bolo jej odporúčané tieto veci prenechať na matku, čo rešpektovala
a podporne komunikovala so sestrou. Napriek tomu, že bola uzavretá dohoda o jej kontakte s maloletou,

táto po nástupe matky na výkon trestu odňatia slobody prestala platiť bez ponúknutia náhradného
riešenia. Poukázala na rozpor medzi odporúčaniami, keď zo strany psychologičky jej bolo odporučené
budovať si vzťah s maloletou v prostredí CDR, pričom CDR navrhovalo realizovať styk s maloletou
v prostredí ÚVTOS. Takýto postup jej neumožňuje budovať si samostatný vzťah s maloletou. Je
si vedomá svojho právneho postavenia, avšak podľa jej názoru, je plne v záujme maloletej, aby

sa styk realizoval v jej prirodzenom prostredí D., kde žije. Takáto stretnutia sú v záujme maloletej
a umožňujú budovanie prirodzenej väzby mimo inštitucionálneho prostredia a prípravu maloletej na
prípadný budúci prechod do náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že na Okresnom súde v Trnave
prebieha konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktoré nebolo
doposiaľ právoplatne skončené. Zároveň uplynula lehota šiestich mesiacov, na ktoré obdobie bola

maloletá na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zverená do starostlivosti CDR.
V súčasnosti teda absentuje právne isté a dlhodobé riešenie starostlivosti o maloletú. Vzhľadom
na tieto okolnosti považovala za nevyhnutné upraviť aspoň jej styk s maloletou, aby nedošlo
k oslabovaniu ich vzájomného vzťahu a aby dieťa nebolo vystavené neistote v citovej väzbe. Poukázalana to, že absolvovala kurz pre náhradných rodičov, čím systematicky posilňuje svoje kompetencie
pri prípadné prevzatie starostlivosti o maloletú. Je aktívna v spoločenskom a dobrovoľníckom živote,
spolupracuje s inštitúciami, od novembra 2024 využíva spolu so sestrou služby špecializovaného

sociálneho poradenstva Trnavskej arcidiecéznej charity, pričom s poradkyňou konzultuje podniknuté
kroky,poradkyňapriebežnekomunikovalaajsoSPOaCDR.Malazato,žepostaveniešpecializovaného
sociálneho poradenstva nie je v slovenskom systéme zakotvené tak, aby jeho výstupy boli pre súd
smerodajné, vníma sa len ako podporný prostriedok, čo vedie k podhodnoteniu jej reálneho prínosu
spolupráce so službou. So službou spolupracuje, jej zapojenie však nebolo systematicky zahrnuté do

riešenia situácie, hoci potenciál tejto spolupráce pre napredovanie v starostlivosti o maloletú je značný.
Záverom poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS. 76/2013, § 25 ods. 5 Zákona o rodine, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/160/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/ 2023, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 17CoP/3/2020, rozhodnutie EĽSP – Kutzner proti Nemecku (2002), Scozzari a Giunta
proti Taliansku (2000).

4. Matka sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila. Listom zo dňa 25.08.2025, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 26.08.2025, vyjadrila súhlas s návrhom navrhovateľky a žiadala upraviť styk s maloletou
v osobitne upravenom čase v D. tak, aby sa termíny stykov neprelínali a nezasahoval do jej styku s
dcérou.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky sa v celom rozsahu pridržiaval správy
podanej na Okresnom súde Trnava dňa 21.08.2025, v ktorej o.i uviedol, že maloletá bola uznesením
Okresného súdu v Trnave č.k. 14P/23/2025, vykonateľným dňa 06.03.2025, dočasne neodkladným
opatrením, najdlhšie na 6 mesiacov zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny „D. E. F.“, G.,

z dôvodu zabezpečenia zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa, voči ktorému
podala matka odvolanie a Krajský súd pod sp. zn. 11CoP/43/2025 potvrdil rozhodnutie. Dňa 24.03.2025
podala navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zverenie maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti pod sp. zn. 109P/26/2025, odvolací súd rozhodnutím pod sp. zn.
11CoPno/2/2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súd bude konať vo veci samej,

nie neodkladným opatrením. K argumentom navrhovateľky uvedeným v odvolaní uviedol, že počas
zrealizovanýchstretnutínavrhovateľkaopakovanezasahovaladoorganizáciekontaktudieťaťasmatkou
a s ňou samotnou a neprenechávala priestor matke s maloletou. Tvrdenie navrhovateľky, že počas
stretnutí boli vyhotovené videozáznamy nie je pravdivé, pretože boli vyhotovené audiozáznamy, o čom
boli informované všetky zúčastnené osoby, ktoré s tým súhlasili. Záznamy boli použité na interné účely

zamestnanca CDR. K argumentu, že psychologička CDR nebola prítomná na všetkých stretnutiach
a preto nemohla objektívne posúdiť správanie sa ani vzťah k maloletej, uviedol, že psychologička je
stále súčasťou tímu a úzko spolupracuje s profesionálnou matkou maloletej a vždy disponuje aktuálnymi
informáciami, napr. ohľadom zdravotného stavu a správania maloletej. Pokiaľ ide o spoluprácu
s navrhovateľkou, táto kontaktovala CDR, keď si myslela, že Centrum s ňou nejedná adekvátne. CDR

vždy informovali o pripomienkach navrhovateľky a CDR sa snažilo jej ponúknuť náhradne riešenie.
Komunikácia s navrhovateľkou je však zložitá a často spochybňuje odbornosť zamestnancov CDR,
ako aj odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opakovanými slovnými atakmi.
Zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky považoval za krajné riešenie, ak
by matka nepreukazovala, že bude vedieť poskytnúť maloletej dobrú starostlivosť, ale svojím správaním

dokazuje, že je na dobrej ceste sa stať plnohodnotnou matkou, pričom cieľom je návrat maloletej
do starostlivosti matky. To, že matka musela nastúpiť do výkonu trestu a prevziať zodpovednosť za
svoje predchádzajúce správanie, je iba v jej prospech. Aj to, že si vybavuje a zriaďuje svoj život po
návrate z väzenia. Skutočnosť, že navrhovateľka chce mať vzťah s maloletou, jej neterou, má úrad na
zreteli, avšak navrhovateľka stále zostáva v pozícií príbuznej, kde to nesmeruje k zvereniu do náhradnej

osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník žiadal navrhovateľku, aby rešpektovala rozsah, formu a miesto
konania stretnutí, ako určí odborný tým CDR, ktorý vždy jedná v najlepšom záujme dieťaťa. Odmietol
námietku navrhovateľky, že už uplynula lehota šiestich mesiacov, na ktorú bola maloletá neodkladným
opatrením zverená do CDR a teda absentuje právne isté a dlhodobé riešenie starostlivosti o maloletú,
pretože maloletá bola uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 114P/10/2025 zo dňa 01.09.2025

neodkladným opatrením ponechaná v starostlivosti CDR. Dňa 23.09.2025 sa u sociálnej pracovníčky
CDR informoval, či sa navrhovateľka pokúšala o stretnutie s maloletou od jej poslednej návštevy v CDR
dňa 12.08.2025, alebo sa nejakým iným spôsobom zaujímala o stav maloletej a odpoveďou bolo, žeCDR nekontaktovala ani za účelom stretnutia a ani sa neinformovala na zdravotný stav maloletej (pripojil
emailovú komunikáciu obsahujúcu odpoveď CDR ohľadom záujmu navrhovateľky o styk s maloletou).

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli

uvedené a ani osvedčené nové skutkové tvrdenia, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej
inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú
úpravu pomerov navrhovateľky k maloletému dieťaťu splnené neboli.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zdôrazňuje, že je predovšetkým potrebné vysporiadať sa s otázkou funkcie a účelu procesného inštitútu
neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie striktne odlišovať od meritórneho
konania. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv

dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré,
ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje

okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému
poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

14. Odvolací súd dodáva, že osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj
zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

(spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd
nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním
rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto
neodkladnejprocesnejochrany(spravdepodobniťnaliehavúpotrebudočasnejochrany,akoajexistenciu

nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a
súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, dôvodov návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia a jej odvolania, s vyjadrením matky, s vyjadrením kolízneho
opatrovníka a ním pripojenými správami, dospel v súlade so súdom prvej inštancie k záveru, že potrebadočasnej úpravy pomerov v navrhovateľkou požadovanom smere osvedčená nebola. V danom štádiu
konania, zohľadniac dôvody odvolania navrhovateľky a správy kolízneho opatrovníka, ani odvolací súd
nezistil podmienky okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania (§ 325 ods. 1 CSP),

a nedospel k záveru o dôvodnosti zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Zákon o rodine v ust. § 25 ods. 5 počíta so zachovaním vzťahov maloletých detí nielen so svojimi
rodičmi, ale aj so širšou rodinou. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine majú starí rodičia,
resp. príbuzní, právo na styk s maloletým dieťaťom, avšak pre dôvodnosť takejto úpravy je potrebné

vykonať dokazovanie. Pokiaľ má navrhovateľka ako teta maloletej záujem o stretávanie sa s maloletou
a v tomto je jej bránené, má právo domáhať sa súdnou cestou úpravy styku s maloletou (v konaní vo
veci samej). Argumenty navrhovateľky s ohľadom na komplexné posúdenie, či sú splnené podmienky
na úpravu styku s maloletou v súlade s cit. zákonným ustanovením, budú predmetom rozhodnutia
vo veci samej, v ktorom konaní súd vykoná potrebné dokazovanie a na základe jeho výsledkov
rozhodne. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázať ohrozenie pomerov,

ktoré nastane, ak pomery maloletého dieťaťa dočasne nebudú upravené. Odvolací súd má za to, že
uvedené skutočnosti v konaní preukázané neboli a navrhovateľkou nebol osvedčený taký stav, ktorý by
si vyžadoval nevyhnutný zásah súdu do pomerov v rodine. V posudzovanom prípade je nesporné, že
navrhovateľka je príbuznou maloletej, s ktorou kolízny opatrovník, ale aj CDR, teda zariadenie, ktoré
dočasne zabezpečuje starostlivosť o maloletú na základe rozhodnutia súdu, komunikuje a v prípade

jej záujmu spolupracuje. Odvolací súd považoval za potrebné prihliadať na v konaní osvedčené
skutočnosti, že navrhovateľka záujem o maloletú nepreukazovala dostatočne a na stretnutia v CDR
sa dostavovala nepravidelne. Pokiaľ navrhovateľka nesúhlasí s predloženou Sociálnou správou CDR
zo dňa 20.08.2025 a správou psychologičky B. C. K. C. zo dňa 29.07.2025, odvolací súd udáva,
že nemá dôvod o ich obsahu pochybovať, vzhľadom na akreditáciu a kompetencie týchto zariadení

a tieto správy sú pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačujúce.
Všetky námietky navrhovateľky, vrátane námietok týkajúcich sa obsahu daných správ, však môžu byť
predmetom dokazovania vo veci samej. Je potrebné konštatovať, že zo správ jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľke boli poskytované termíny stretnutí s maloletou, avšak tieto nevyužila v celom rozsahu a
záujem o maloletú dostatočne neprejavila. Napokon aj emailová komunikácia medzi CDR a kolíznym

opatrovníkom zo dňa 23.09.2025 nezáujem navrhovateľky v ostatnom období a jej nekontaktovanie sa
so zariadením od 12.08.2025, tiež potvrdzuje. K námietkam navrhovateľky ohľadom potreby budovania
sivzájomnejväzbysmaloletou,odvolacísúdudáva,že zoZáznamuCDRzostretnutiasnavrhovateľkou
zo dňa 12.08.2025 nevyplýva, že by CDR neumožnilo navrhovateľke stretnutia s maloletou. Odvolací
súd však považuje za potrebné prihliadať v tomto prípade na útly vek maloletého dieťaťa ( 9 mesiacov),

jeho vývinové obdobie, denný režim a zdravotný stav, ktoré okolnosti si vyžadujú prispôsobenie
sa režimu dieťaťa a jeho potrebám. Práve z tohto dôvodu považuje aj odvolací súd za vhodné
a v záujme maloletej v prípade, ak navrhovateľka bude mať záujem o stretnutia, uprednostniť priebežnú
komunikáciu navrhovateľky so zamestnancami CDR alebo kolíznym opatrovníkom a termíny stretnutí
určovať v súlade s potrebami dieťaťa.

17. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a stotožňuje sa so záverom, že v danom prípade
nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku maloletej s navrhovateľkou.
V neposlednom rade odvolací súd udáva, že navrhovaný petit návrhu na dočasnú úpravy styku

navrhovateľky s maloletou 2x mesačne v rozsahu 4 hodín v D. alebo na inom vhodnom mieste za
prítomnosti pracovníka CDR s možnosťou postupného predlžovania styku a prípadných víkendových
návštev s prenocovaním, ak to bude v záujme maloletej a po odporúčaní odborného pracovníka, nie
je jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, a aj vyhovením takéhoto návrhu by sa vyžadovala spolupráca
navrhovateľky s CDR. Zároveň treba uviesť, že v danom prípade nie je dôvodný ani postup podľa § 389

CSP(zrušenienapadnutéhorozhodnutia),vzhľadomnacharaktertohtokonania,ktorýmjerozhodovanie
o neodkladnom opatrení.

18. Pre úpravu styku navrhovateľky s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením neboli splnené ani
osvedčené podmienky ust. § 325 ods.1 CSP, t.j. existencia potreby bezodkladne upraviť pomery bez

potrebného dokazovania.

19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami
upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súduznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).