Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010211
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4622010211.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubomíryKubáňovejačlenovsenátu
JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.11.2024, sp. zn. TO - 1T/43/2022,

na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. (ďalej len
obžalovaný) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Topoľčany zo dňa 17.05.2022, sp. zn. Pv 272/21/4406 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v lesíku v katastrálnom území obce
C., okres D., vo svojom tu odparkovanom osobnom motorovom vozidle značky E. F. hnedej metalízy,
EČ: D. preliezol medzi sedačkami za svojou maloletou dcérou S. H. narodenou XX.XX.XXXX, sediacou

na zadných sedačkách motorového vozidla, sadol jej na nohy, jednou rukou jej držal ruky, druhou rukou
jej stiahol nohavice a nohavičky a napriek tomu, že maloletá kričala o pomoc a bránila sa tak, že sa jej
podarilo uvoľniť si nohu, ktorou ho kopla do kolena, vykonal na nej súlož, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor čo do výroku o vine a treste, kde uviedol, že súd

I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že sa stal skutok, pretože nebolo preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu
skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. S týmto rozsudkom sa nestotožnil, konštatoval, že
v priebehu hlavného pojednávania súd vykonal všetky dostupné dôkazy zákonným spôsobom, ktoré
však vyhodnotil jednoznačne v prospech obžalovaného, čo podľa jeho názoru malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že v predmetnej veci už bol vydaný rozsudok Okresného

súdu Topoľčany dňa 06.02.2023, proti ktorému podal obžalovaný odvolanie a ešte pred rozhodnutím
o odvolaní maloletá doručila odvolaciemu súdu nahrávku, v ktorej sa vyjadrila, že skutok sa nestal,
pričom krajský súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a vec vrátil súdu I. stupňa na opätovné prejednanie
arozhodnutie.Postojobžalovanéhosavpredmetnejvecinezmenil,obžalovanývinupoprelvprípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Ako jeden z hlavných dôkazov, ktorý obžalovaného pôvodne
usvedčoval zo spáchania žalovaného skutku bola svedecká výpoveď maloletej dcéry S. H., ktorá

v priebehu trestného konania vypovedala najskôr pred vyšetrovateľom za prítomnosti psychológa, ktorý
výsluch bol zaznamenaný zariadením určeným na záznam obrazu a zvuku. Podľa tejto výpovedesvedkyňa obžalovaného jednoznačne usvedčovala. Pomerne podrobne opísala miesto, čas, okolnosti
ako aj spôsob, akým mala byť zo strany obžalovaného na nej vykonaná súlož napriek jej nesúhlasu.
Podrobne uviedla, že počas páchania skutku došlo u obžalovaného k vyvrcholeniu a ako dôkazný

materiál mala ukryť v svojej izbe spodnú bielizeň oblečenú v kritickom čase, ktorú však jej matka G.
H. vyprala. Výpoveď tejto maloletej bola posudzovaná znalkyňou I. B., ktorá uviedla, že táto výpoveď
nesie znaky všeobecnej, ako aj špecifickej vierohodnosti. Opakovane k veci bola vypočutá aj jej matka
G. H. a pracovníčky reedukačného centra v J. I., z ktorých vyplýva, že sa maloletá o tomto „zážitku“
zverila vychovávateľkám tohto reedukačného centra a títo o tom informovali matku maloletej. Z pobytu

maloletej v reedukačnom centre písala matke list, z ktorého podľa názoru prokurátora vyplýva, že
touto písomnosťou potvrdila, že ku skutku došlo. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku doc.
MUDr. Karola Turčeka, z ktorých záverov vyplynulo, že v čase skutku bola u obžalovaného prítomná
sexuálna porucha v zmysle pedofílie a porucha osobnosti ovplyvňujúca jeho správanie a konanie.
Následnepozrušenívecikrajskýmsúdomdošlokjednej,ajkeďpodstatnejzmene,atozmenevýpovede
maloletej, ktorá pred súdom I. stupňa uviedla, že skutok sa nestal a na jej pôvodnú výpoveď ju mala

naviesť jej matka zo zištných dôvodov, ktoré však nešpecifikovala. Matka maloletej vylúčila akékoľvek
ovplyvňovanie svojej dcéry. Opätovne prokurátor poukázal na to, že sa osobne zúčastnil výsluchu
maloletej,kdebolaprítomnávyšetrovateľkaapsychológ,ktorývýsluchprebeholštandardnýmspôsobom
a pokiaľ maloletá zmenila svoju výpoveď toto vyhodnotil ako účelovú zmenu. Znalkyňa Mgr. Bieliková
doplnila znalecký posudok a aktuálnu výpoveď maloletej, kde konštatovala, že výpoveď maloletej má

zo psychologického hľadiska znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Mal za to, že vierohodnosť
výpovedí maloletej je potrebné hodnotiť v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov. Vzhľadom na
všetky vykonané dôkazy mal za to, že skutok sa stal a vykazuje známky oboch žalovaných trestných
činov a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 29.11.2024
a vrátiť vec súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

K tomuto odvolaniu sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde poukázal na
to, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, keď súd I. stupňa vykonajúc dokazovanie v zmysle intencií
odvolacieho súdu vypočul maloletú K. H. a ďalších svedkov, pričom z výpovede maloletej na hlavnom

pojednávaní po zrušení veci vyplynulo, že nič z toho, čo uviedla pred tým, nie je pravdou, že to bol
matkin nápad, lebo táto chcela, aby to „našila“ na otca, aby mala peniaze. Ani znalkyňa Mgr. Katarína
Bieliková, ktorá bola pri výsluchu tejto svedkyne, nevylúčila, že zmenená výpoveď tejto svedkyne môže
byť pravdivá, čo zapadá do kontextu jej osobnosti. Ďalej poukázal na jednotlivé vo veci vykonané
dôkazyanapreverenietvrdeníobžalovaného,pričombolojednoznačnezistenézhistóriepolohypohybu

obžalovaného, kde sa tento v kritický deň XX.XX.XXXX nachádzal a že výpoveď obžalovaného v tomto
smere bola pravdivá a boli vyvrátené výpovede svedkyne G. H., ako aj K. H., keď bolo nesporne
preukázané, že obžalovaný s horeuvedenými svedkyňami bol v L. C. v poobedňajších hodinách, čo
bolo potvrdené aj správou z L. C. a tak isto bola vyvrátená výpoveď G. H., matky maloletej, že dňa
XX.XX.XXXX bola v práci do obeda a nie ako ona tvrdila, že do obeda bola doma a vtedy mali byť

aj v L. C.. Poukázal na zásadu bezprostrednosti a ústnosti trestného konania na výpoveď maloletej
K. H. a ďalšie vo veci vykonané dôkazy, ktoré vyvrátili tvrdenia K. H. z prípravného konania, z ktorej
výpovede vychádzal prokurátor pri podaní obžaloby. S poukazom na správne zistený skutkový stav
súdom I. stupňa, tento následne správne rozhodol, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil a preto
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduprokurátorzotrvalnapísomnýchdôvodochodvolaniaanavrhol
napadnutý rozsudok zrušiť, pričom obžalovaný navrhol spolu so svojim obhajcom odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnomkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení

§ 168 ods. 1 Tr. por. v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval vykonané dôkazy podľa príslušných
ustanovení zákona dospejúc k záveru, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, s čím sa
aj krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí výsluchom poškodenej K. H., ktorá na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu odmietla vypovedať vzhľadom k tomu, že obžalovaný je jej otcom.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdom I. stupňa, tento uviedol, že jediným priamym dôkazom je
výpoveď svedkyne S.H. z prípravného konania a okrem nej neexistuje žiadny priamy svedok, ktorý by
sa mohol vyjadriť ku skutku.
K tomuto odvolací súd dodáva, že práve výpoveď poškodenej, ktorá bola vykonaná v prípravnom

konaní (pred začatím trestného stíhania a vznesení obvinenia) a ktorá bola podstatná podľa prokurátora
na podanie obžaloby, bola vykonaná vyšetrovateľkou za prítomnosti psychologičky, pričom zákonná
zástupkyňa bola prítomná na OR PZ, ale na chodbe a prokurátor bol prítomný v inej miestnosti,
odkiaľ sledoval výpoveď maloletej poškodenej a táto výpoveď bola zaznamenaná na obrazovo zvukový
záznam, pričom ani obžalovaný a ani obhajca nemali možnosť sa na tejto výpovedi zúčastniť, keďže

ešte nebolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie obvinenému. Táto výpoveď teda trpí vadami,
keďže nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Následne poškodená zmenila svoju výpoveď,
o čom svedčí nahrávka na USB kľúči, ktorý poškodená doručila odvolaciemu súdu po vyhlásení prvého
odsudzujúceho rozsudku, kde tvrdila, že vypovedala na obžalovaného preto, lebo matka ju k tomu
donútila, keď sa jej vyhrážala, že ju vyhodí z domu a podľa nej matka takto konala za účelom získania

peňazí. Práve na základe tejto skutočnosti bol pôvodný odsudzujúci rozsudok zo dňa 06.02.2023 sp. zn.
1T/43/2022 zrušený odvolacím súdom a bolo uložené súdu I. stupňa, aby osobne vypočul poškodenú
S. H. na hlavnom pojednávaní spôsobom uvedeným v § 135 Tr. por. ako obzvlášť zraniteľnú osobu.
Poškodená potvrdila, že túto nahrávku urobila a bola to oznámiť aj na M. L., K. E. N. O. E. D. a zaslala
ju aj krajskému súdu, pretože predchádzajúcu výpoveď si vymyslela, lebo sa bála matky, ktorá sa jej

vyhrozila, že nebude môcť chodiť domov z reedukačného centra a to ani na prázdniny, a že matka
ju vyhodí z domu. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že celú predchádzajúcu výpoveď si
vymyslela a keď súd I. stupňa čítal podľa § 264 ods. 1 Tr. por. výpoveď poškodenej z prípravného
konania zo dňa 09.07.2021, pričom pri čítaní tejto výpovede sa poškodená rozplakala a na odporúčanie
psychologičky prítomnej pri jej výsluchu bolo čítanie jej predchádzajúcej výpovedi prerušené a teda

až na tomto hlavnom pojednávaní bolo umožnené prvýkrát kontradiktórne vypočúvať poškodenú a zo
strany obhajoby a obžalovaného bolo možné klásť poškodenej otázky, ktoré smerovali k vyhotoveniu
nahrávky a jej výpovede z tohto hlavného pojednávania, pričom poškodená zotrvala na tom, že všetko si
vymyslela a pravdou je to, čo uviedla v nahrávke a na hlavnom pojednávaní. Aj napriek tomu, že matka
poškodenej, G. H. poprela, že by sa svojej dcére vyhrážala alebo ju inak nútila k výpovedi, žiadnym iným

spôsobomnebolapotvrdenápravdivosťvýpovedepoškodenejzprípravnéhokonania.To,žeobžalovaný
mal poškodenú znásilniť, síce povedala vychovávateľke I. J. B. a svedkyni I. I. C., avšak nehovorila
žiadne podrobnosti a viacej nechcela o tom vypovedať.
Je nutné konštatovať, že správne súd I. stupňa preveril aj obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, kde sa mal
v to poobedie a následne večer nachádzať, pričom bolo zistené, že svedkyňa G. H. (matka poškodenej)

v kritický deň, t.j. XX.XX.XXXX mala dopoludňajšiu zmenu od 05.30 hod. do 14.30 hod. a nie ako ona
uvádzala, že pre veci poškodenej v L. C. boli s poškodenou a obžalovaným doobeda, keďže poobede
pracovala a aj zo správy z L. C. vyplynulo, že G. H. v tomto zariadení bola pre veci poškodenej o 16.10
hod. Obžalovaný sa od 21.07 hod. dňa XX.XX.XXXX až do 05.31 hod. dňa XX.XX.XXXX zdržiaval doma,
o čom svedčí časová os – história polohy obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Týmito dôkazmi teda bola

vyvrátená aj výpoveď svedkyne G. H. a potvrdená obrana obžalovaného. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu na základe horeuvedených skutočností, ktoré boli podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu I. stupňa, nebolo preukázané, že skutok sa stal a preto správne obžalovaného spod
obžaloby súd oslobodil.Pokiaľ prokurátor v odôvodnení odvolania poukazoval na usvedčujúcu výpoveď maloletej poškodenej
z prípravného konania, k tomuto je potrebné uviesť, že táto výpoveď nebola vykonaná kontradiktórnym

spôsobom, pretože nebolo umožnené obhajcovi a ani obžalovanému zúčastniť sa tohto výsluchu, hoci
bolo od začiatku zrejmé, že táto výpoveď bude zrejme rozhodujúcim dôkazom v predmetnej veci,
keďže išlo o výpoveď obzvlášť zraniteľnej osoby a bola vykonaná ešte pred začatím trestného stíhania
a vznesením obvinenia a žiadnym spôsobom už nebola potom opätovne vypočúvaná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Tdo/70/2024
zo dňa 19.02.2025, kde sa vyjadruje ku kontradiktórnosti konkrétne vo vzťahu k výsluchu svedkov
– zraniteľných osôb, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde uvádza
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva A. M. p. Taliansku, rozsudok č. 37019/97 zo 14.12.1999,
P. S. p. Nemecku, rozsudok č. 33900/96 z 20.12.2001, S. N. p. Švédsku zo dňa 16.12.2003 č.
53972/00 a ďalšie, kde zhrnul, že „oživovanie negatívnych zážitkov z minulosti môže byť pre obeť

trestného činu veľmi nepríjemné a stresujúce. ESĽP neprehliada zvláštnosti, ktorými sa vyznačujú
konania najmä o sexuálnych deliktoch. Uznáva, že tieto konania sú ťažkou skúškou pre obeť, a to najmä
vtedy, ak je nedobrovoľne postavená tvárou v tvár obvinenému. Pri hodnotení, či bolo rešpektované
právo obvineného na spravodlivý proces, je potrebné zobrať do úvahy právo obete na rešpektovanie
súkromného života. Je preto legitímne prijať na jej ochranu určité opatrenia a to za podmienky, že sú

zlúčitelné s účinným a adekvátnym výkonom práv obhajoby.“
Poukázal tiež na to, že v prípade zraniteľných svedkov (zväčša detí pri sexuálnych deliktoch), u ktorých
je predpoklad, že ich nebude v budúcnosti možné vypočuť, by mali orgány činné v trestnom konaní
rešpektovať nasledujúce požiadavky:
- „výsluch by mal prebehnúť za aktívnej účasti obhajoby, t.j. výsluchu by mal byť prítomný obhajca,

prípadne sám obvinený, pričom by im malo byť umožnené nepriamo sledovať výsluch (napr.
prostredníctvom videoprenosu),
- má byť obhajobe umožnené navrhnúť položenie otázok ešte pred začatím výsluchu v rámci jeho
prípravy a obhajobe má byť umožnené podávať návrhy na doplňujúce otázky, ktoré by mali byť svedkovi
položené počas jeho výsluchu a

- výsluch by mal byť zachytený na videokameru, aby mohol byť záznam následne prehratý pred súdom.“
V predmetnej veci potom, čo poškodená bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že si
všetko vymyslela a následne pred odvolacím súdom odmietla vypovedať, bola na návrh prokurátora
prečítaná časť výpovede maloletej poškodenej z prípravného konania, čo je síce prípustné, ak táto
výpoveď bola získaná v súlade s právami obhajoby (Unterpetinger proti Rakúsku, rozsudok zo dňa

24.11.1986).
Výsluch poškodenej v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom a dokonca bol
urobený pred začatím trestného stíhania a vznesení obvinenia, pričom po vznesení obvinenia už
zopakovaný nebol a nebolo umožnené obhajcovi aktívne sa zúčastniť na tomto výsluchu. Z uvedených
dôvodov preto nemožno prihliadnuť na výpoveď maloletej poškodenej z prípravného konania a bolo

potrebné tak ako to uviedol aj súd I. stupňa v podstate vychádzať len z jej výpovede z hlavného
pojednávania, kde uviedla, že všetko si to len vymyslela, lebo sa bála matky, že táto ju vyhodí z domu,
resp. že ju z reedukačného centra, v ktorom bola umiestnená, nezoberie domov ani na prázdniny.
Keďže v predmetnej veci vzhľadom na následnú zmenu výpovede poškodenej a potom aj na odmietnutie
jej výpovede pred odvolacím súdom nemal súd k dispozícii žiadny rozhodujúci usvedčujúci dôkaz, ktorý

by bol vykonaný zákonným spôsobom a použiteľný v konaní proti obžalovanému.
Na uznanie viny v danom prípade nepostačujú ani ďalšie vykonané dôkazy súdom I. stupňa, a to ani
výpovede pracovníčok reedukačného centra v Zlatých Moravciach a ani znalecký posudok doc. MUDr.
Karola Turčeka, keďže jediným usvedčujúcim dôkazom mala byť výpoveď poškodenej z prípravného
konania, na základe ktorej bola postavená obžaloba a ktorú výpoveď v konaní pred súdom poprela,

pričom súd nemohol z nej vychádzať, keďže bola vykonaná spôsobom porušujúcim právo obžalovaného
na spravodlivý proces, čo sa ani v ďalšom konaní nepodarilo odstrániť.

S poukazom na tieto skutočnosti, keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.