Uznesenie – Nájomná zmluva ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201959
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENU SK 156, s. r. o., so sídlom
Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 503 649, právne zastúpený: SCHWARZ
advokátis.r.o.,sosídlomPodbrezovská40,83106Bratislava-Rača,IČO:36858285,protižalovanému:
Nemocnica Poprad, a.s., so sídlom Banícka 803/28, 058 45 Poprad, IČO: 36 513 458, právne zastúpený:

JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto,
o neplatnosť výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 20C/43/2024-140 zo dňa 04. februára 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že:

„I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 663, § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 1, 3, § 7, § 9 odsek 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestoroch.

3. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
02.02.2006 zmluvu o nájme nebytových priestorov, v znení dodatkov č. 1 až 5., na dobu určitú do
31.05.2026. Následne vzhľadom na to, že žalobca neplatil dohodnuté nájomné (za mesiac november

2023 a december 2023) do jedného mesiaca od jeho splatnosti, žalobca predmetnú zmluvu o nájme
vypovedal listom zo dňa 20.02.2024. V čase výpovede mal žalovaný uhradený nájom v celom
rozsahu. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou bola možnosť podania žaloby
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, nakoľko žalovaný namietol neprípustnosť žaloby a možnosť
určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ustanovenie
§ 137 C.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom právnu úpravu pôvodného

Občianskeho súdneho poriadku pomerne výrazne modifikuje. Zákon č. 116/1990 Zb., existenciu žaloby
nepredpokladá, teda žalovaný namietal neprípustnosť podanej žaloby, ktorú žalobca podal podľa § 137
písm. d) C.s.p. Takýto prístup sa však súdu prvej inštancie javil ako príliš formalistický. Bolo nepochybné,
že s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Navyše neistota vznikla v dôsledku úkonu žalovaného, ktorý dal

žalobcovi výpoveď z nájmu v čase, kedy už bolo nájomné v plnom rozsahu uhradené, čo sám žalovaný
potvrdil aj vo výpovedi. S prihliadnutím na konštatované právne závery mal súd prvej inštancie za to, ženie je na mieste žalobu zamietnuť ako neprípustnú podľa § 137 písm. d) C.s.p. bez vecného prejednania.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca súdu predložil štyri rôzne návrhy žalobného petitu, ktoré sám
žalobca nepovažoval za zmenu žaloby ani zmenu skutkových okolností, pričom jednotlivé eventuálne

petity zahŕňajú komplexné spektrum typov žalôb, z ktorých si mal súd vybrať ten správny výrok. Podľa
názoru súdu prvej inštancie, petit musel byť jasný a zrozumiteľný. Žalobca v konaní žiadal určiť,
že výpoveď zmluvy o nájme neplatná, "eventuálne" že nájomné právo žalobcu trvá, „eventuálne“ že
žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva nájomcu na užívanie predmetu nájmu.
Súčasne žiadal o vydanie alternatívneho petitu, ktorým mal súd určiť, že nájomné právo žalobcu trvá,

„alternatívne“ že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva nájomcu na užívanie
predmetu nájmu. S prihliadnutím na takto koncipovaný petit žaloby mal súd prvej inštancie za to, že
podanej žalobe vyhovieť nemožno. Takto formulovaný petit bol neurčitý, tzn. vadný a nešlo o alternatívny
petit, ktorý by bol prípustný v zmysle § 137 písm. b) C.s.p.. V danom prípade žalobca svoju žalobu,
resp. výber petitu ponechal na úvahu súdu, pričom takáto formulácia petitu návrhu nepredstavuje ani
alternatívny a ani eventuálny petit, ale ide o vadu žaloby spočívajúcu v jej neurčitosti. Vzhľadom na

uvedené,žalobcomformulovanýpetitžalobynebolspôsobilýnapreneseniedovýrokurozhodnutiasúdu,
čo predstavovalo vadu žaloby, ktorá bránila súdu prvej inštancie žalobe vyhovieť. Prvý navrhovaný
petit, t.j. petit uvedený v žalobe, v zásade nebol prípustný podľa § 137 písm. d) C.s.p. Právny úkon
(v danom prípade výpoveď zmluvy o nájme ako jednostranný právny úkon žalovaného) je právnou
skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich z

zmluvy o nájme. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ustanovenia § 137 C.s.p. je potrebné vnímať žalobu o
určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137
písm. d) C.s.p., pričom, ako už bolo konštatované, zákon č. 116/1990 Zb. určenie neplatnosti výpovede
z nájmu nepripúšťa. Čo sa týka ostatných alternatív petitu, pokiaľ sa žalobca domáha určenia trvania
nájomného vzťahu, resp. povinnosti žalovaného zdržať sa zásahov do práv nájomcu, s prihliadnutím

na existenciu sporu vedeného Mestským súdom Bratislava III., pod sp. zn. 76Cb/94/2024 o vypratanie
nehnuteľnosti, sa otázka trvania nájomného vzťahu a vyplývajúce právo nájomcu na nerušený nájom
javí ako nadbytočná, nakoľko platnosť výpovede by mal súd v predmetnom konaní riešiť ako otázku
prejudiciálnu. Žaloba o vypratanie je v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III., pod sp. zn.
76Cb/94/2024 datovaná dňom 21.6.2024, žalobná replika žalobcu, ktorou v konaní vedenom Okresným

súdom Poprad navrhol eventuálny petit dňom 16.9.2024. V oboch prípadoch je zachovaná totožnosť
strán sporu, ako aj totožný skutkový základ sporu, čo v prípade alternatívnych aj eventuálnych petitov
zakladá prekážku litispendencie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na úplne prvom pojednávaní vo veci
samej dňa 17.01.2025 súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor v ktorom sa vyslovil, že za
významné v súdnom spore považuje skutočnosť, či a kedy žalobca informoval žalovaného o zmene sídla
a ďalších fakturačných údajov týkajúcich sa žalobcu. Žalobca mal za to, ako poukazoval vo všetkých

podaniach, že platí princíp materiálnej publicity a zároveň právna domnienka, že zapísané údaje v
obchodnom registri sú známe tretím osobám v zmysle § 27 odsek 3 Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancie však odchylne od tohto zákonného ustanovenia prijal právny názor, že rozhodujúce pre úspech
vsporeboloto,čižalobcaotýchtozmenáchajžalovanéhoinformoval.Išloonovúskutočnosť,ktorámala
zásadný vplyv na priebeh súdneho sporu. Išlo o prekvapivý a vopred nijakým spôsobom neindikovaný

právny názor, preto sa do toho momentu žalobca voči tomu ani brániť nemohol. Avšak žalobca okamžite
ešte na pojednávaní dňa 17.01.2025 navrhol súdu vykonať dôkazy výsluchom svedkov a to pani R.
a pani J.. Išlo totiž o osoby, ktoré celý proces zastrešovali na strane žalobcu a tieto svedkyne mohli
preukázať presne tie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za rozhodné - a síce, či, kedy a
ako bol žalovaný o zmene sídla a obchodného mena žalobcu informovaný tak, aby mohol riadne vystaviť

a aj riadne doručiť faktúry na adresu zapísaného sídla žalobcu. Tým, že súd prvej inštancie nevyhovel
žalobcovmu návrhu na vykonanie dokazovania, napriek tomu, že sa týkalo zásadnej veci rozhodujúcej
pre rozhodnutie samej (tak ako so prezentoval sám súd), odoprel žalobcovi právo na spravodlivý
súdny proces, konal v rozpore so zásadou zákazu prekvapivých rozhodnutí, nevykonal rozhodujúce
dôkazy, čím zaťažil rozsudok vadou spočívajúcou v neumožnení žalobcovi vykonávať procesné práva v

súlade s princípom spravodlivého súdneho procesu, neúplne zistil skutkový stav rozhodný pre samotné
rozhodnutie vo veci a nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodujúce na rozhodnutie vo veci v dôsledku čoho
prišiel k nesprávnym skutkovým ale aj právnym záverom.5. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie zároveň konal a rozhodol v rozpore
s ustálenou ústavnou praxou v zmysle ktorej je súd povinný právo nachádzať a rozsudzovať súdne spory
a nie nachádzať formalistické dôvody na nesúdenie. Tvrdenie súdu, že žalobný návrh formulovaný v

návrhu na zmenu žaloby z 24.01.2025 je neurčitý, je nesprávny, pretože daný petit neurčitý nie je. Ak by
aj bol neurčitý, ako tvrdí súd prvej inštancie, tak by mal zamietnuť návrh na zmenu žaloby ale nie celú
žalobu - mal v danom prípade rozhodovať na základe pôvodne formulovaného petitu. Slovo alternatívne
znamená, že žalobca prenecháva na súde, ku ktorej z dvoch alternatív sa prikloní. Slovo „eventuálne“
už vyjadruje preferenciu žalobcu, aby súd preferenčne rozhodol o prvom petite, a až následne, prípadne

(=eventuálne) až o druhom, či treťom petite. Aj pri formulácii žalobného návrhu v návrhu na zmenu
žaloby zo dňa 24.01.2025 bolo úplne zrejmé, že žalobca chce aby súd určil, že nájomné právo nájomcu
trvá alebo aby súd prikázal žalovanému zdržať sa zásahov do nájmu v rozpore s nájomnou zmluvou. Je
zrejmé, že žalobcovi je jedno, ktorý návrh obsiahne vo svojom rozsudku. Súd prvej inštancie však porušil
právo na spravodlivý súdny proces tým, že tento petit vyhodnotil ako neurčitý z dôvodu, aby z procesno-
formalistických dôvodov nemusel daný spor rozsúdiť. Súdu prvej inštancie bolo exaktne jasné, čoho sa

žalobca domáha. Žalobca sa domáha ochrany svojich práv nájomcu z nájomnej zmluvy.

6. Žalobca v podanom odvolaní považoval za nesprávny aj postup súdu v súvislosti s údajnou
litispendenciou vo vzťahu k neskoršie začatému konaniu o vypratanie nehnuteľnosti. Je zrejmé, že
žalobca sa domáhal ochrany výkonu svojho nájomného práva tým, že namietal neplatnosť výpovede

podľa § 137 písm. c) C.s.p., pričom je nerozhodné, že v samotnej žalobe uvádzal písm. d), nakoľko
ako uznal aj súd prvej inštancie, súd nie je právnou kvalifikáciou viazaný a takáto právna kvalifikácia
nie je ani náležitosťou samotnej žaloby - ergo, žalobca nie je povinný uvádzať akúkoľvek právnu
kvalifikáciu. Zároveň žalobca osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože podstatou
sporu bola platnosť nájomného vzťahu. Tento vzťah nemohol byť platný, ak by bola platná výpoveď,

ktorá zásadne spochybnila platnosť nájomného vzťahu. Naliehavosť právneho záujmu je daná aj tým,
že žalobca ako nájomca nemá iný nástroj ako chrániť svoje právo nájmu, pretože mu hrozilo (a stále
hrozí), že ho prenajímateľ napríklad odpojí kedykoľvek od energií, alebo mu zamedzí vstup do objektu,
čím mu znemožní výkon jeho nájomného práva. Preto v danom prípade, keďže medzi stranami nebola
okrem neplatnosti výpovede žiadna iná skutočnosť je zrejmé, že určením, že výpoveď je neplatná je

určením, že nájomný vzťah je platný. V konečnom dôsledku sa žalobca od počiatku domáha ochrany
výkonu jeho nájomného práva. Preto nie je možné jeho nárok hodnotiť ako neskoršie uplatnený ako
žaloba o vypratanie, ktorá bola podaná žalovaným až potom, čo sám žalobca podal ako prvý žalobu voči
žalovanému. Súd prvej inštancie sa však s otázkou naliehavého právneho záujmu nijako v rozsudku ani
v konaní nevysporiadal.

7. V neposlednom rade žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu výlučne z formalisticko - procesných dôvodov, tak sa súd v rozsudku nevysporiadal s
meritórnymi dôvodmi, čím zaťažil rozhodnutie neodstrániteľnou vadou jeho nepreskúmateľnosti. Súd
prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnou skutočnosťou a síce, že žalobca v čase podania výpovede

zo strany žalovaného ako prenajímateľa nebol so žiadnou platbou nájomného v omeškaní. Inými
slovami, v čase podania výpovede bolo všetko nájomné riadne uhradené.

8. Odvolateľ na záver uviedol, že súd prvej inštancie postupoval procesne zmätočne, keďže z jeho
postupu nie je zrejmé, či upresnenie žalobného návrhu podaním zo dňa 16.09.2024 ako aj návrh na

zmenu žaloby zo dňa 24.01.2025 považoval za zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. C.s.p.. Súd totiž
mal uznesením buď pripustiť zmenu žaloby, ak podania považoval za zmenu žaloby, alebo ak by ju
nepripustil, mal sa v rozsudku vysporiadať s tým, z akých dôvodov podľa §143 C.s.p. zmenu žaloby
nepripustil. Týmto procesným pochybením zaťažil konanie vadou, keďže nie je zrejmé, o akom znení
žaloby súd vlastne rozhodoval. Žalobca podaním 16.09.2024 upresnil petit (bolo pritom na zvážení

súdu prvej inštancie, či toto upresnenie petitu bude považovať za zmenu žaloby, nakoľko podanie bol
povinný posudzovať podľa jeho obsahu) V tomto podaní bol samotný žalobný nárok vyjadrení logickým
operátorom eventuálne. Podanie zo dňa 24.01.2025 síce obsahovalo logický operátor alebo, ale vo
vzťahu k podaniu z 16.09.2024 išlo o návrh na zmenu žaloby. Preto je záver súdu prvej inštancie o
tom, že žalobca žiadal niečo podaním z 16.09.2024 a súčasne niečo podaním z 24.01.2025 jednoducho

nepravdivý a nesprávny.

9. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, podľa ktorých sa žalobca až na pojednávanídňa 17.01.2025 dozvedel, že skutočnosťou, ktorú je potrebné v konaní dokazovať, je preukázanie
informovania o zmene sídla žalobcu, a že až vtedy mohol žalobca prvýkrát navrhnúť výsluch svedkov,
a to výsluch „pani J.“ a „pani R..“ Pravda je totiž taká, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe

zo dňa 30.7.2024 poukazoval na skutočnosť, že žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi riadne doručil
a aj keď ju doručil na inú adresu, ako bola nová adresa sídla žalobcu (doručil ju na adresu uvedenú
v nájomnej zmluve), faktúra bola žalobcovi doručená, pretože zásielka sa žalovanému nevrátila a
faktúru žalobca riadne zaúčtoval do účtovníctva, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti výpovede podľa § 137 písm. d) C.s.p..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.07.2024 namietal, že takáto žaloba je neprípustná, pretože
žiadny osobitný predpis neumožňuje podať takúto žalobu. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval
tak, že žalobca zaslal vyjadrenie zo dňa 16.09.2024, v ktorom žalobca cit: „nanovo naformuloval petit“, a
to tak, že okrem určenia neplatnosti výpovede, žalobca „eventuálne“ žiadal určiť, že nájomný vzťah trvá,
„eventuálne“, že žalovaný je povinný zdržať sa zásahu do práv žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa
21.10.2024 reagoval na „eventuálny petit“, pričom takýto „nanovo“ formulovaný petit považoval žalovaný

za zmenu žaloby, pričom poukázal, že súd nemôže o nových petitoch rozhodnúť, pretože v tejto istej
veci sa vedie súdny spor pred Mestským súdom Bratislava III. o vypratanie nehnuteľností, a teda je tu
prekážka litispendencie. Na vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.10.2024 reagoval žalobca vyjadrením zo
dňa 14.11.2024, v ktorom uviedol, že nejde o zmenu žaloby, ale ide o „eventuálny“ petit, a teda súd má
rozhodovať o tom istom, čo bolo uvedené v žalobe. Následne, po pojednávaní zo dňa 17.01.2025, na

ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené, a ktorým súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku, žalobca podaním zo dňa 24.01.2025 zaslal súdu návrh na zmenu žaloby, v ktorom už netrval
na určení neplatnosti výpovede, ale požadoval, aby súd určil, že nájomný vzťah trvá, „alternatívne“, že
žalovaný je povinný zdržať sa zásahu do práv žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené má žalovaný za
to, že súd musel žalobu zamietnuť už z procesných dôvodov, ktoré boli precízne odôvodnené súdom

prvej inštancie, a preto na nich žalovaný v plnom rozsahu odkazuje. K výpovednému dôvodu uviedol, že
predpokladom na jeho uplatnenie bola skutočnosť, že aspoň jedna splátka nájomného nie je zaplatená
v lehote určenej zmluvou a nájomca je v omeškaní o viac ako jeden mesiac bez ohľadu na to, že ostatné
splátky boli zaplatené riadne a včas.

10. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Opätovne uviedol, že názor súdu prvej inštancie,
ktorý bol prezentovaný prvýkrát na prvom (a zároveň poslednom) pojednávaní o tom, že pre súd je
právne významné, či a kedy bola zmena zapísaných údajov oznámená žalovanému, je v rozpore so
zákonným princípom materiálnej publicity a právnej domnienky, že zapísané údaje sú tretím osobám
známe. Z tohto dôvodu žalobca reagoval hneď na pojednávaní na daný právny názor súdu v rámci

jeho predbežného právneho posúdenia s tým, že navrhol vykonať výsluch svedkov pani R. a pani J.,
keďže išlo o osoby, ktoré koordinovali prevzatie lekárne aj vo vzťahu k žalovanému ako prenajímateľovi.
Tieto procesné návrhy boli súdom na tom istom pojednávaní odmietnuté a dokazovanie bolo ukončené.
Preto je bez právneho významu, že žalobca mohol tieto procesné návrhy precizovať po pojednávaní.
Fakt je, že nemohol, pretože v tom čase už dokazovanie bolo ukončené. K reakcii žalovaného na

procesné dôvody zamietnutia žaloby žalobca v plnom rozsahu poukázal na doterajšie podania ako aj
detailne rozpísané odvolacie dôvody. Ohľadne argumentu žalovaného týkajúceho sa údajnej prekážky
litispendencie, že v predmetnom konaní je vedené konanie o vypratanie, žalobca uvádza, že toto
konanie však bolo prerušené do právoplatnosti tohto konania o tejto žalobe a to uznesením Okresného
súdu Poprad č.k. 17C/15/2025 zo dňa 16.04.2025. K dôvodu výpovedi žalovaný vo svojom vyjadrení

nepriniesol žiadne nové argumenty.

11. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Nad rámec svojich doterajších vyjadrení žalovaný
uviedol, že sa žalobca mýli, ak si myslí, že súd má v obchodnoprávnom spore „inštruovať“ žalobcu, ako
má postupovať, aby preukázal svoj nárok. To, že súd vyslovil právny názor a v podstate poučil žalobcu

ako má v spore postupovať, nič nemení na skutočnosti, že žalobca mal dostatok času reagovať na
tvrdenia žalovaného, ktoré žalovaný učinil viac ako pol roka pred tým, ako súd vyslovil svoj predbežný
právny názor.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle

ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a §
380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným (označ. ako Slovenská republika - vlastník v správe
Nemocnica s poliklinikou Poprad - správca) ako prenajímateľom a právnym predchodcom žalobcu

(FARMAPOP, spol. s.r.o.) ako nájomcom bola dňa 02.02.2006 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových
priestorov č. XXXX/XX (ďalej len „Zmluva o nájme“), predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov
situovaných na prízemí pravého krídla budovy polikliniky dospelých objektu monobloku, v areáli NsP
Poprad na ulici Baníckej (č.l. 6 súdneho spisu).

14. V zmysle Čl. IV, bod 4.1 Zmluvy o nájme sa nájom uzatvoril na dobu určitú, a to desať rokov od
odovzdania a prevzatia predmetu nájmu. K Nájomnej zmluve boli uzatvorené viaceré dodatky, a to
Dodatok č. 1 zo dňa 16.07.2010, Dodatok č. 2 zo dňa 22.10.2010, Dodatok č. 3 zo dňa 16.10.2023,
Dodatok č. 4 zo dňa 11.12.2015 a Dodatok č. 5 zo dňa 30.12.2015, pričom z Dodatku č. 4 vyplýva, že
sa doba nájmu mení na dobu od 01.06.2016 do 31.05.2026 (č.l. 11 až 19 súdneho spisu).

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že listom označeným ako „VEC: Výpoveď zo Zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. XXXX/XX zo dňa 02.02.2006“ zo dňa 20.02.2024 žalovaný vypovedal Nájomnú
zmluvu z výpovedného dôvodu v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., z
dôvodu, že nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých
poskytovanie je spojené s nájmom vyúčtované na základe faktúry č. W., vystavenej dňa 02.11.2023 na

sumu 2.453,50 eura s dátumom splatnosti dňa 16.11.2023 o viac ako jeden mesiac a na základe faktúry
č. W vystavenej dňa 04.12.2023 na sumu 2.453,50 eura s dátumom splatnosti dňa 18.12.2023 o viac
ako jeden mesiac (č.l. 20 súdneho spisu).

16. Podľa Čl. 11 odsek 1 C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

17. Podľa ustanovenia § 124 odsek 1 C.s.p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

18. Podľa ustanovenia § 127 odsek 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

19. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p., žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

20. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Podľa ustanovenia § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa ustanovenia § 216 odsek 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ustanovenie
§ 137 C.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom právnu úpravu pôvodného

Občianskeho súdneho poriadku pomerne výrazne modifikuje. Zákon č. 116/1990 Zb., existenciu žaloby
nepredpokladá, teda žalovaný namietal neprípustnosť podanej žaloby, ktorú žalobca podal podľa § 137
písm. d) C.s.p.24. Takýto prístup sa však súdu prvej inštancie javil ako príliš formalistický. Bolo nepochybné, že
s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť. Navyše neistota vznikla v dôsledku úkonu žalovaného, ktorý dal
žalobcovi výpoveď z nájmu v čase, kedy už bolo nájomné v plnom rozsahu uhradené, čo sám žalovaný
potvrdil aj vo výpovedi. S prihliadnutím na konštatované právne závery mal súd prvej inštancie za to, že
nie je na mieste žalobu zamietnuť ako neprípustnú podľa § 137 písm. d) C.s.p. bez vecného prejednania.

25. Napriek vyššie uvedenému názoru, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu že žalobcom
koncipovaný petit žaloby je vadný, neurčitý a nebol spôsobilý na prenesenie do výroku rozhodnutia.
Taktiež uviedol, že petit uvedený v žalobe nie je prípustný podľa ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p.,
nakoľko zákon č. 116/1990 Zb. určenie neplatnosti výpovede z nájmu nepripúšťa. S prihliadnutím na
existenciu sporu vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 76Cb/94/2024 o vypratanie
nehnuteľnosti(uvedenýsporiniciovalžalovaný),kdebykonajúcisúdmalriešiťotázkuplatnostivýpovede

ako prejudiciálnu, sa súdu prvej inštancie javili aj ostatné alternatívy petitu ako nadbytočné.

26. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca zastáva názor, že výpoveď žalovaného je neplatná,
pričom v intenciách ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. žiada súd o rozhodnutie, ktorým určí, že výpoveď
doručená žalobcovi je neplatná. Žalobca tvrdí, že po zmenách vo vlastníckej štruktúre na strane

nájomcu žalobca prestalevidovať doručovanie faktúr za nájomné na správnu adresu. Uviedol, že faktúry,
na ktoré žalovaný odkazuje, neboli vystavené riadne, t.j. na správne obchodné meno spoločnosti a
správnu adresu a ani riadne doručené. Predmetnú situáciu žalobca riešil tak, že urgoval žalovaného
na vystavenie a zaslanie chýbajúcich a riadne vystavených faktúr. Po doručení predmetných faktúr boli
tieto obratom uhradené. Žalobca v podanej žalobe tiež uviedol, že v danom prípade je zrejmý naliehavý

právny záujem na vyriešení spornej skutočnosti, nakoľko bez rozhodnutia súdu je právne postavenie
žalobcu neisté, najmä v kontexte skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zákona
resp. zmluvy. Taktiež poukázal na to, že predmetom činnosti, ktorú vykonáva žalobca je poskytovanie
humánnych liekov vo verejnej lekárni na základe osobitných predpisov. Protiprávne ukončenie nájmu
bude mať negatívny dopad na kvalitu zdravotnej starostlivosti a na komfort pacientov, nakoľko sa im zníži

dostupnosť lekárskej starostlivosti, pokiaľ by bol žalobca nútený predčasne a na základe neplatného
úkonu (výpovede) ukončiť poskytovanie činnosti verejnej lekárne (č.l. 1 a nasl. súdneho spisu).

27. Po vyjadrení žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný namietal procesnú prípustnosť žaloby podľa
ustanovenia § 137 d) C.s.p., žalovaný súdu prvej inštancie doručil podanie zo dňa 16.09.2024 označené

ako „Vyjadrenie (replika) žalobcu a návrh na rozšírenie žalobného petitu o neplatnosť výpovede zmluvy
o nájme nebytových priestorov“, v ktorom žalobca uviedol, že podstatou súdneho sporu je to, že
žalobca sa domáha svojich nájomných práv z nájomnej zmluvy. Bez rozsudku súdu, totiž nájomcovi
hrozí právna neistota, ktorá sa môže zreálniť v povinnosti žalobcu vypratať predmet nájmu a to napriek
tomu, že nájomnú zmluvu považuje aj naďalej za platnú a pre zmluvné strany záväznú. Tiež poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/392/2013 (v ktorom súd konštatoval, že
naliehavý právny záujem je daný, aj keď žalobca môže žalovať na plnenie, pretože predpokladom po
vydaní určovacieho rozsudku je, že strany si budú dobrovoľne plniť a teda nie je prekážkou to, že
otázka platnosti odstúpenia je otázkou predbežnou) a na rozhodnutie Najvyššie súdu SR vo veci sp.zn.
4Cdo/35/2019 (v ktorom súd argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je

tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na
ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať
spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by
sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na
súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Zároveň dal návrh na rozšírenie žalobného petitu (nemalo ísť o

rozšírenie žaloby, nakoľko sa žalobca domáha toho istého), malo ísť o eventuálne vyjadrenie žalobného
petitu tak, že novo formulovaný petit znie: „Výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXX/
XX zo dňa 02.02.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu je neplatná. Súd priznáva žalobcovi voči
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.“, eventuálne „Súd určuje, že nájomné právo žalobcu
ako nájomcu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXX/XX zo dňa 02.02.2006 uzatvorenej

medzi stranami sporu trvá. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100%.“, eventuálne „Žalovaný je povinný sa zdržať zásahov do práva nájomcu na užívanie predmetu
nájmu, ktorý nájomca užíva na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXX/XX zo dňa
02.02.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trovkonania v rozsahu 100%.“ (č.l. 62 a nasl. súdneho spisu). K uvedenému návrhu uviedol, že nájomná
zmluva je dvojstranný právny vzťah. Výpoveďou nájomnej zmluvy zo strany žalovaného došlo k vzniku
právnej neistoty, ktorá bez rozhodnutia súdu môže vyústiť do straty faktického práva nájmu vo vzťahu

k predmetu nájmu a k definitívnemu znemožneniu prevádzky verejnej lekárne v priestoroch predmetu
nájmu. Naliehavý právny záujem je daný z povahy veci, nakoľko bez rozhodnutia súdu nedôjde k
odstráneniu právnej a faktickej neistoty. Aktívna legitimácia žalobcu je bez akýchkoľvek pochýb daná a
to bez ohľadu na spôsob vyjadrenia žalobného návrhu a v konečnom dôsledku ju nespochybňuje ani
žalovaný. Aktívna legitimácia vyplýva z postavenia žalobcu ako nájomcu ako aj povahy sporu.

28. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na
základe podanej žaloby (alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia
podaného pred podaním žaloby). Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to ak ide o
konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétny nárok z

tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu a druh, výšku alebo rozsah plnenia,
ktoré z daného nároku žiada priznať (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck,
2022, s. 866-869).

29. Viazanosť súdu žalobným návrhom neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou
(doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa
žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca
petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s
vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane

žalobného návrhu) podľa obsahu.

30. V tomto smere poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, vo veci sp. zn.
22Cdo/4542/2007, v zmysle ktorého cit.:
„I. Označí-li žalobce v žalobě přesně, určitě a srozumitelně povinnost, která má být žalovanému

uložena rozhodnutím soudu nebo způsob určení právního vztahu, práva nebo právní skutečnosti, soud
nepostupuje v rozporu se zákonem, jestliže použitím jiných slov vyjádří ve výroku svého rozhodnutí
stejná práva a povinnosti, kterých se žalobce domáhal.
II. Pouze soud rozhoduje, jak bude formulován výrok jeho rozhodnutí; případným návrhem žalobce na
znění výroku rozhodnutí přitom není vázán.

III. Při formulaci výroku rozhodnutí soud musí dbát, aby vyjadřoval to, čeho se žalobce žalobou skutečně
domáhal.“

31. Žalobný návrh je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia, pričom v
zmysle ustanovenie § 132 odsek 1 C.s.p. ide o obligatórnu náležitosť žaloby. V právnej teórii a praxi

je žalobný návrh označovaný aj výrazom petit. Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť
alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby
(§ 129 C.s.p.). K odmietnutiu žaloby preto, že žalobný návrh nie je dostatočne určitý, môže dôjsť iba za
predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať (§ 129 odsek 3 C.s.p.). Odmietnutie
žaloby nie je namieste vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný, avšak ak je pri posúdení všetkých

súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje. Súd je viazaný petitom po obsahovej stránke.
Nie je viazaný jeho formuláciou. Súd nemusí uviesť vo výroku rozhodnutia doslovné znenie, ktoré pri
formulácii žalobného návrhu zvolil žalobca. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z
pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom viazaný (§ 216 C.s.p.) (k tomu pozri Števček
M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 539-557).

32. Pri posudzovaní zmeny žaloby je potrebné veľmi citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o
odstraňovanie vád žaloby podľa § 129 C.s.p., kedy ide len o zmenu formulácie vo výroku, ktorú môže súd
vykonať aj sám, kedy ide o takú zmenu vo výroku, ktorú súd urobí s cieľom dosiahnuť prípadnú budúcu

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ďalej či ide o zmenu žaloby v dôsledku doplnenia skutkových
tvrdení na základe výzvy súdu podľa § 150 odsek 2 C.s.p. a kedy ide o zmenu žaloby na základe vlastnej
iniciatívy strany sporu (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., BajánkováJ., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s.
562-570).

33. V prípade, že žaloba obsahuje všetky náležitosti, je úplná a zrozumiteľná, súd môže aj sám
modifikovať žalobný petit. Súd je síce v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom, nie je ním však
viazaný doslovne. Súd teda môže pri formulovaní výroku použiť iné slová ako navrhoval žalobca.
Najvyšší súd SR v tejto súvislosti v rozsudku vo veci sp. zn. 2Cdo/8/2005 uvádza, že „Požiadavku, aby
z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by

navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku.
Ustanovenie § 79 ods. 1, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz 127 odsek 1 C.s.p., v spojení
s § 132 odsek 1 C.s.p.) navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na
začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi.“
Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že žalobca uvedie čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu

na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu žaloby bez
pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má
byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. Ak je petit presný, určitý a zruzumiteľný, súd neporuší
ustanovenie § 216 C.s.p. alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom
výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude

formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom
nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať o to, aby vyjadroval (z
obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou domáhal (k tomu pozri Zo súdnej praxe 56/2005).

34. Z obsahu žaloby podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplývajú podstatné skutkové

okolnosti prípadu (skončenie nájomného vzťahu výpoveďou zo strany žalovaného), ako aj v čom
má naliehavý právny záujem na podaní žaloby spočívať (bez rozhodnutia súdu je právne postavenie
žalobcu neisté). Z obsahu žaloby je tiež zrejmé, čoho sa žalobca domáha (výpoveď z nájomnej zmluvy
je neplatná, tzn. nájomný vzťah trvá). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že uvedené
skutočnosti boli známe aj súdu prvej inštancie, ktorý na nich poukázal. Aj z podania žalobcu zo dňa

16.09.2024, v ktorom žalobca upresňoval žalobný petit vyplýva, že žalobca pri upresňovaní petitu
nezmenilskutkovétvrdenia.Naveciničnemeníaniprávneposúdeniežaloby,naktoréžalobcavpodanej
žalobe odkazuje (§ 137 písm. d) C.s.p.), nakoľko súd nie je takýmto právnym posúdením viazaný. Strana
občianskeho súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho veci pozná právo
(iura novit curia) a rozhodne podľa práva.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie pri posudzovaní znení
navrhovaného petitu (či už v zmysle samotnej žaloby alebo podania žalobcu zo dňa 16.09.2024)
postupoval príliš formalisticky keď žalobu zamietol z dôvodu „vadnosti a neurčitosti“ žalobného petitu.
Uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

36. K prípadnej prekážke litispendencie, na ktorú súd prvej inštancie poukázal v súvislosti s konaním
vedeným Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 76Cb/94/2024 o vypratanie nehnuteľnosti, v
ktorom by sa podľa názoru súdu prvej inštancie mal konajúci súd vysporiadať s otázkou trvania

nájomného vzťahu odvolací súd uvádza, že uvedené konanie o vypratanie nehnuteľnosti začalo dňa
26.06.2024, teda po začatí tohto súdneho konania. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase podania žaloby
v prejednávanej súdnej veci (dňa 09.05.2024) nebolo vedené žiadne iné súdne konanie, ktoré by malo
predstavovať prekážku rozhodovania vo veci.

37. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 389 odsek 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách
naznačených odvolacím súdom, s prihliadnutím na obsah žaloby ustáliť, čoho sa žalobca domáha,
vysporiada sa s prípustnosťou danej žaloby a následne vec samú preskúma z hľadiska hmotného práva.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).