Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202941
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324202941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. X.XXXX XXXX/XX
a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G. XXX, zastúpený splnomocnencom:
JUDr.TatianaKovácsik,LL.M,advokátka,adresasídlaLevice,J.Hollého11,onávrhumatkynazvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6P/121/2024 - 252 zo 17. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A., nar. XX.XX.XXXX
zvýšeným výživným zo sumy 200 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom 15.08.2024 (výrok I.), zaostalé výživné za obdobie od 15.08.2024
do 17.03.2025 v sume 1.149,65 eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám matky do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a rozhodol, že týmto dochádza ku zmene rozsudku Okresného súdu

Levice č.k. 11C/21/2010-23 zo dňa 18.03.2010 vo výroku o výživnom (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2024
žiadala súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. zo sumy 200 eur na sumu 400 eur mesačne,
nakoľko od septembra maloletý nastupuje na strednú školu, Konzervatórium Brno, s čím sa výdavky na
dieťa podstatne zvýšia. Už známe výdavky spojené so štúdiom na strednej škole predstavujú internát
2.050 Kč mesačne (cez víkend plus 300 Kč na víkend), raňajky a večere na internáte 1.520 Kč mesačne,

obedy v škole 1.000 Kč mesačne, ISIC 350 Kč ročne, EURO26 13 eur ročne, paušál 24 eur mesačne,
cestovné vlakom 5 eur jedna cesta. Maloletý je dispenzarizovaný v imunoalergologickej ambulancii F.
H., pravidelne užíva lieky na alergie s doplatkom 40 eur mesačne. Nosil zubný strojček Invisiligne v
sume 3.000 eur, na ktorý otec prispel sumou 100 eur. Otec synovi kupoval darčeky na narodeniny,
meniny, sviatky a teda prispieval nad rámec určeného výživného. Na zvýšených výdavkoch spojených
so zdravotným stavom syna sa však nepodieľal. Otec maloletého súhlasil so zvýšením výživného o 60
eur mesačne od 1.09.2024 dôvodiac, že mu jeho príjem neumožňuje platiť vyššie výživné, nakoľko

má iba príjem zo zamestnania ako obchodný zástupca od marca 2024 pre spoločnosť I. I., I., kde je
jeho priemerný príjem v sume 1.137,18 eur, predtým od októbra 2023 do septembra 2024 pracoval
aj pre spoločnosť J. D. I., kde mal príjem okolo 650 eur mesačne. Otec je zároveň jediný spoločník
a konateľ obchodnej spoločnosti A. I., ktorá prevádzkuje K. G., ktorý je však podľa udania otca vstrate, mieni ho predávať a chystá aj inzerciu. Otec spoločne s svojou partnerkou L. F. sú konateľmi
a spoločníkmi obchodnej spoločnosti F. M. I., ktorá predávala alkoholické a nealkoholické nápoje na
jarmokoch a hromadných podujatiach /tento rok asi trikrát/. Tieto obchodné spoločnosti majú podľa

udaniaotcavykazovaťskôrstratuakozisk,otecanidaňovépriznaniezaminulýroknepodával.Partnerka
otca L. F. vykonáva pracovnú činnosť ako účtovníčka, žijú v spoločnej domácnosti v dome, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve partnerky otca. Majú spoločného syna - maloletého N. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý navštevuje 2. ročník v ZŠ A., kde rodičia platia školné vo výške 1.290 eur ročne. Maloletý je
zdravý, hráva futbal, klubový poplatok mesačne je 10 eur. Na stravu, na domácnosť minie otec okolo

400 eur. Otec nie je vlastníkom nehnuteľností, ani nie je vlastníkom hnuteľných vecí vyššej hodnoty. K
pravidelným výdavkom zahrnul 130 eur spotrebný úver, 475 eur spotrebný úver, 102 eur spotrebný úver,
263 eur je firemný spotrebný úver, 1.400 eur nájom prevádzky K. G., 240 eur elektrina v K. G., mobil
+ TV + internet 80 eur, firemný internet 19 eur, investičné sporenie 20 eur, životná poistka 38 eur. Otec
na pojednávaní súdu uviedol, že účtovnú závierku v obchodných spoločnostiach nedávali, ani daňové
priznanie za r. 2023 nepodávali, lebo zrejme „pôjdu do krachu“. Súhlasil so zvýšením výživného len o 60

eur s odôvodnením, že mu to nevychádza, pričom naposledy určené výživné považuje za nadsadené.
Poukázal na to, že aj keď nejaký čas nemal prácu, čiastku 200 eur hradil stále. Tvrdil, že momentálne
prevádzku K. G. predáva, priestory pubu prenajíma mesto a má dlh aj na nájomnom. K uvedenému
predložil Dohodu o uznaní nedoplatku č. 1/2025 uzavretú s Mestom D. s výškou nedoplatku 4.241,25 eur
ku dňu spísania dohody a Dohodu o uznaní nedoplatku č. 2/2025 s výškou nedoplatku 6.262,65 eur ku

dňu spísania dohody (deň spísania však v dohodách uvedený nie je) s povolením splátok od 28.3.2025
po1.000eurvkaždejdohode.Všetkyostatnéúveryavýdavky,ktoréuvádzalnainformatívnomvýsluchu,
hradí zo svojho platu z pracovného pomeru. F. M. je neaktívna, robili cez ňu len dva jarmoky. Výdavky
aj náklady obidvoch spoločností financuje otec a výdavky na bývanie a domácnosť rieši jeho partnerka.
Kolízny opatrovník maloletého navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na maloletého o 150 eur mesačne

z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného na vtedy maloletého došlo jednoznačne k zmene pomerov
na strane maloletého, že u maloletého sa zvýšili náklady na ošatenie, obuv, stravovania hygienu ako
aj záujmovú činnosť.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Levice č.k.

11C/21/2010-23 zo dňa 18.3.2010 súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode
schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matke,
otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne.

1.2.1 V čase ostatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca (v roku 2010)

maloletý A. bol v celodennej starostlivosti matky, bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho
odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 200 eur mesačne.

1.2.2 Matka maloletého poberala rodičovský príspevok 164,22 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k
maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala

spojené len bežné výdavky.

1.2.3 Otec maloletého bol zamestnaný v spoločnosti H. I. O., kde dosahoval priemerný mesačný netto
príjem v sume 971 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť
a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky.

1.2.4 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý A. bol zdravý, v šk. roku 2024/25 bol študentom
prvého ročníka Konzervatória Brno. Matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb (okrem
nákladov na bývanie u matky vo výške cca 73 eur mesačne (291:4= 72,75) a nákladov oblečenie,
hygienu a lieky) spojené výdavky cca 425 eur mesačne (ubytovanie na internáte mesačná úhrada za

ubytovanie činí 2.500 Kč (99,57 eur), ubytovanie na víkend za osobu a lôžko 300 Kč (1,99 eur, t.j. 48 eur
za mesiac), raňajky na internáte 30 Kč (1,19 eur, t.j. 35,70 eur za mesiac), večera 46 Kč (1,83 eur, t.j.
54,90 eur za mesiac). Cez obedy sa stravoval v školskej jedálni s platbou za obed 54 Kč (2,15 eur, t.j.
64,50 eur za mesiac), cestovné do školy 28 eur mesačne, tanečná 150 eur ročne (t.j. 12,5 eur mesačne)
lyžiarsky výcvik 350 eur (t.j. 29 eur mesačne), mobilný paušál 23,99 eur mesačne, učebnice 50 eur (t.j.

4,20 eur za mesiac), zošity 10 eur (t.j. 0,83 eur za mesiac), paličky na hudobné nástroje - na marimbu
80 eur a timpany 180 eur (t.j. 22 eur za mesiac). Bol naďalej v starostlivosti alergológa a stomatológa
pre zubný strojček. Matka mu mesačne dávala vreckové v sume 150 eur.1.2.5 Matka mala stredoškolské vzdelanie s maturitou, bola rozvedená a okrem vyživovacej povinnosti
k maloletému A. mala vyživovaciu povinnosť k maloletej A., narodenej X.X.XXXX, ktorá bola žiačkou
druhého ročníka základnej školy v D., navštevovala krúžok angličtiny za poplatok 33 eur mesačne a

tanečnú školu Unlimited za poplatok 40 eur mesačne. Partner matky D. P., otec A., pracoval ako hasič
s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 1.578,76 eur. Rodina žila v rodinnom dome (súp.č.
XXXX v kat. území D., obec D. vedený na LV č. XXXX), ktorý bol vo výlučnom vlastníctve matky. Matka
mesačne uhrádzala preddavkové platby spojené s bývaním ako plyn 130 eur, elektrina 126 eur, voda 35
eur, úver 311 eur. Poistku pre deti uhrádzala v sume 19,98 eur a 47,60 eur, pre seba v sume 46,60 eur

mesačne. Náklady na TV, internet, paušál v Telekom predstavovali sumu 73,34 eur mesačne. Matka bola
zamestnaná ako terénna zdravotná sestra pre O. I. I.. I. K., kde mala v roku 2023 priemerný mesačný
netto príjem vo výške cca 1.071 eur a v roku 1-7/2024 vo výške cca 1.277 eur, pričom v marci jej bol
vyplatený daňový bonus na deti za celý rok. Okrem rodinného domu, v ktorom žila matka s rodinou
vlastnila aj rodinný dom v záhradkárskej oblasti na I. J. vedený ako viničný dom súpisného čísla XXX
a to na LV XXXX pre katastrálne územie Q.. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnila. S uspokojovaním

svojich osobných potrieb mala spojenie len bežné výdavky.

1.2.6 Otec maloletého bol rozvedený mal stredoškolské vzdelanie s maturitou, bol zamestnaný v
spoločnosti I. I. I. ako obchodný zástupca. V období 3-8/2024 dosiahol priemerný mesačný netto
príjem vo výške 1.137,18 eur a v období 9-12/2024 vo výške 1.494 eur. Otec vypovedal, že plat

mu je vyplácaný na osobný účet vo J. O., avšak vo výpise z účtu figuruje ako odosielateľ platby K. I.
družstvo. Zároveň je otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti A. I. založenej dňa 22.11.2013.
Táto spoločnosť prevádzkuje K. G., v ktorom je inštalovaný stávkový terminál Tipsportu. Taktiež otec s
partnerkou sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti MARIVI Company s.r.o. založenej dňa 19.9.2017.
Otec v týchto spoločnostiach neurobil účtovnú závierku za rok 2023 a ani za tieto spoločnosti nepodal

daňové priznanie za rok 2023. Obidve obchodné spoločnosti majú rovnako vedený účet vo J.. S
partnerkou majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k mal. N.. Partnerka otca je zamestnaná v spoločnosti
K. L. I. (ako účtovníčka), kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 534 eur. Rodina
žije v rodinnom dome otcovej partnerky. Z výpisov z osobného účtu otca a účtov oboch obchodných
spoločností za rok 2024 (ktoré otec predložil až po opakovaných výzvach súdu, v dôsledku čoho muselo

byť pojednávanie dvakrát odročené) súd zistil, že na osobný účet otca boli za rok 2024 uskutočnené
len vklady hotovosti v celkovej výške 81.790 eur (priemerne mesačne 6.815 eur), okrem toho plat
z pracovného pomeru od K., taktiež platby od jednotlivých fyzických osôb (napr. F., R., J. a ďalší)
v celkovej sume 9.588 eur (priemerne mesačne 799 eur). Zároveň z tohto účtu boli uskutočňované
odvody pre spoločnosť Tipsport v celkovej sume za rok 46.200 eur (priemerne mesačne 3.850 eur). Tieto

vklady hotovosti a odvody otec vysvetlil tak, že ide v podstate o finančné prostriedky, ktoré sú stávkami
jednotlivcov v K. G. (kde má spomínaný terminál Tipsportu) a ide teda o peniaze stávkovej spoločnosti,
ktoré jej musí odovzdať. Rozdiel medzi vkladmi hotovosti (81.790 eur) a odvodom pre Tipsport (46.200
eur) je však značný (35.590 eur). Na účtoch spoločnosti A. I. figurujú len kreditné platby z osobného
účtu otca a platby od Tipsportu v 2/24 v sume 1.205 eur, 4/24 v sume 1.223 eur, 8/24 v sume 542 eur a v

10/24 v sume 541 eur. Na účte spoločnosti F. rovnako prevody najmä z osobného účtu otca a v 83/2024
suma 121 eur od Tipsport a 8/2024 suma 3.000 eur od Unibet.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa -
zvýšenie výživného na maloleté dieťa a to podľa § 61 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods.

3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "ZR“ a 217 ods.
1 veta prvá zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „CSP“ a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa §
323 ods. 4 CSP a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému a A. je plne
dôvodný a preto mu vyhovel a zároveň, že je dôvodným otcovi povoliť zaplatiť nedoplatok na zročnom

výživnom v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že
na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného u mal.
A. v porovnaním s časom posledného rozhodnutia nepochybne už len v súvislosti s uplynutím takmer

15 rokov, a to najmä v súvislosti s vekom, rastom, školskými aktivitami a mimoškolskými činnosťami,
ktoré sú rovnako odôvodnenými potrebami dieťaťa. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov. Obom
pribudli vyživovacie povinnosti, na ktorých sa podieľajú spoločne so svojimi partnermi. Matke sa príjem v
porovnaní s časom predchádzajúceho rozhodnutia zvýšil na sumu 1.277 eur, nakoľko už na rodičovskejdovolenke nie je. Otec je zamestnaný, tak tomu bolo aj v čase rozvodu rodičov, ale príjem z pracovného
pomeru sa mu zvýšil na 1.494 eur (z 971 eur). Zároveň je však spoločníkom obchodných spoločností, o
ktorých tvrdí, že sú stratové, ale doposiaľ k ich zániku nedošlo. Vypovedal, že všetky náklady na úvery

(spolu v sume 970 eur), výdavky spoločností, nájom (1.400 eur), energiu v K. G. (240 eur), platí zo
svojho platu, ktorý však evidentne na pokrytie týchto nákladov nestačí. Výdavky domácnosti otca rieši
podľa jeho slov partnerka, ktorá však podľa potvrdenia o príjme má netto príjem len vo výške 534
eur mesačne; zjavne ani tento príjem nepokryje výdavky domácnosti a školy ich spoločného syna N..
Počasceléhokonaniajeabsolútnezrejmáúčelovosťtvrdeníakonaniaotca(napr.nepredloženievýpisov

z účtu na prvom pojednávaní, podpísanie dohôd o nedoplatkoch na nájomnom až pred posledným
pojednávaním) v snahe vyhnúť sa zvýšeniu výživného nad sumu 260 eur a evidentne zavádzať súd. Z
výpisu osobného účtu otca sú preukázané vklady hotovosti v priemernej mesačnej výške 6.815 eur, od
ktorých keď odpočítame odvod pre Tipsport mesačne v priemere 3.850 eur, ostáva ešte suma 2.965 eur,
s ktorou otec disponuje, plus príjem z pracovného pomeru 1.494 eur, t.j. spolu 4.459 eur. (k uvedenému
súd ešte nepripočítal platby od konkrétnych fyzických osôb, ktoré otec nevysvetlil). Navyše v súvislosti s

Tipsportom, ktorého terminál prevádzkuje spoločnosť A. I., sa naskytá otázka, prečo stávky a odvody sa
neuskutočňujú cez bankový účet spoločnosti, ale cez osobný účet otca. Akokoľvek, je nepochybné, že
otec disponuje vyššími príjmami, než len príjmom z pracovného pomeru a stanovené výživné je schopný
hradiť bez ohrozenia svojich základných životných potrieb. Otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej
povinnosti a rodičovskej zodpovednosti a to i tej, v zmysle ktorej jeho potreby môžu byť uspokojené

až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho
maloletého dieťaťa. Každý z rodičov má predovšetkým povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
Taktiež nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa, že rodičia splácajú úvery, pretože výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Tvrdené aj preukázané výdavky na maloletého sú absolútne odôvodnené jeho

veku a potrebám, nie sú nadhodnotené. Navyše študuje mimo miesta svojho bydliska a aj vzhľadom k
zameraniu A. štúdia sú nesporne odôvodnenými tiež výdavky na kultúrne vyžitie. Keďže maloletý študuje
na strednej škole, kde vlastne štúdium len začal, absolútne nemožno od neho žiadať a očakávať, aby si
na svoje výdavky privyrábal, čo by v konečnom dôsledku mohlo ísť na úkor štúdia, v najhoršom prípade
nedokončeniu školy a zmareniu prípravy na budúce povolanie. Výdavky na stravu, hygienu a oblečenie

sú všeobecne známe a nie je potrebné ich preukazovať pokladničnými blokmi.

1.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje výšku zvýšeného výživného za absolútne
primeranú veku a odôvodneným potrebám mal. A., pričom otec si musí byť vedomý neustáleho rastu
nákladov na bežný život nie len svoj, ale aj syna, ktorého potreby zabezpečuje takmer výhradne matka.

1.6 Výživné súd zvýšil od podania návrhu, t.j. 15.8.2024. Zaostalosť tak otcovi vznikla v sume 1.509,65
eur, t.j. 200 eur x 7 mesiacov 9/24-3/25 = 1.400 eur a 17 dní v auguste 2.024 x 6,45 eur denne = 109,65
eur. Od 1509,65 eur súd odpočítal 360 eur, ktoré otec platil navyše od októbra 2024. Dlh v sume 1.149,65
eur súd umožnil otcovi uhradiť v predĺženej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok
IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu a to tak, aby mu

bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 260 eur mesačne a zročné výživné v sume
121,04 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku viniac súd prvej inštancie, že tento na základe
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil dôvodiac,
že vyživovaciu povinnosť si doteraz plnil a plní si aj nad rámec vyživovacej povinnosti určenej mu súdom
či už zabezpečením dovoleniek, výletov, vreckového alebo na oblečenie a podobne , že na matkou

spomínané krúžky, ktoré maloletý navštevuje prispieva aj stará mama maloletého a to polovicu úhrad,
čo vie preukázať aj jej svedeckou výpoveďou, že matka otca nikdy nepovažovala ako rovnocenného
rodiča maloletého a podľa toho k nemu aj pristupovala, že otec nikdy nemal rozhodovaciu právomoc a
matka sa o podstatných veciach týkajúcich sa syna rozhodovala sama, ako napríklad v prípade zubného
strojčeka alebo v prípade určenia školy maloletého v Brne, že otec je toho názoru že maloletý by mohol

na odstránenie vady chrupu používať aj lacnejší strojček a taktiež by mohol navštevovať internátnu školu
so školným 900 až 1.500 Kč a nie internátnu školu s nákladmi vo výške 2.500 Kč mesačne , že matka
takéto výdavky len tvrdila a však nepreukázala, že matka riešila zvýšenie výživného na maloletého aj
so synom, ktorý otcovi hneď po pojednávaní vyčítal prečo mu nechce dať viac peňazí, že maloletý malmožnosť získať štipendium, ale ho dobrovoľne odmietol s tým, že sú ľudia, ktorí to potrebujú viac, že
suma 400 eur je pre otca privysoká a nevychádza z jeho príjmov a možností, že súd z vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o príjme a výdavkoch otca, že súd nedôvodne

obvinil otca z účelového konania napriek tomu, že otec predložil originály dokladov preukazujúcich jeho
výdavky ktoré neboli vyhotovené účelovo len pre toto konanie, že súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy
skutočnosť,žeotecpracujevsektorektorýjeuždlhodobofinančnepostihovanýatogastrosektor,žesúd
vôbec nemá prehľad o zárobkových možnostiach a zamestnaní v meste D. alebo v jeho okolí nakoľko,
ak by si mal otec hľadať iné zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu jeho príjem by nedosiahol

ani len 900 až 1.000 eur mesačne, že súd nezohľadnil skutočnosť, že od 11.05.2025 otec zatvára
svoju prevádzku K. G. J. D. z dôvodu jej nerentabilnosti, že platy oboch rodičov sú takmer na rovnakej
úrovni, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, že súd prvej inštancie nesprávne spočítal došlé a
odchádzajúce platby otca, nakoľko ak by to urobil správne, dospel k záveru, že otec rozhodne mesačne
nezarába 1.000 eur a viac. Otec ďalej doložil tabuľku na sprehľadnenie došlých a odchádzajúcich platieb
v ktorej uviedol vklady v hotovosti celkom a doplňujúce informácie ku vkladom od súkromných osôb. V

závere svojho odvolania ďalej poukázal na to, že matka nad rámec požadovaného výživného dostáva
rodinné prídavky na maloletého a dlhoročne poberá daňový bonus, ktorého sa otec dobrovoľne vzdal
v prospech maloletého a to je možné tiež považovať za extra príjem pre maloletého vo výške 110
eur mesačne, ktoré finančné prostriedky by mali byť použité pre maloletého. Podľa týchto vyjadrení
maloletý má výdavky mesačne cca vo výške 910 eur avšak matka uviedla podstatne nižšie výdavky na

maloletého mesačne.

3. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach
a rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť, ukazujúc na to, že otec maloletého
jej od rozhodnutia súdu neposiela bežné výživné vo výške 400 eur, ale posiela len sumu 260 eur a to

od októbra 2024 a preto bola nútená podať návrh na výkon exekúcie na bežné výživné. Matka poprela
tvrdenia otca, že od začiatku vyživovacej povinnosti sa stará matka hradila polovicu nákladov na krúžky
maloletého, nakoľko stará matka a starý otec z otcovej strany prispeli sumou 300 eur na 5 mesiacov
štúdia maloletého na súkromnom konzervatóriu N. Q. R., ktoré maloletý navštevoval popri štúdiu na
Základnej škole v D. ako študent nultého ročníka, kvôli príprave na štúdium na strednej škole. Poprela

tvrdenia otca, že kupoval maloletému extra oblečenie a že mu dáva aj vreckové, nakoľko topánky
maloletému kúpil naposledy pred piatimi až šiestimi rokmi aj to v rámci darčeka k meninám alebo k
narodeninám a minulý rok mu dal pár tričiek. Taktiež poprela tvrdenia otca o nevhodnosti zubného
strojčeka pre maloletého, nakoľko tento mu bol doporučený zubárkou v Zlatých Moravciach a otec bol
o potrebe tohto strojčeka pre maloletého riadne informovaný. Taktiež poprela tvrdenia otca o tom, že

nebol informovaný o výbere internátnej školy v Brne s tým, že tento internát bol vybraný z dôvodu, že
študenti tam môžu bývať aj počas víkendov za príplatok, pričom ostatné veľké internáty sú otvorené
len od nedele do piatku a nie je tam možnosť spania cez víkend. Neobstojí námietka otca o odmietnutí
štipendia, nakoľko sa nejednalo o štipendium na týždňový bubenícky kemp, ktorý sa konal cez letné
prázdniny v Piešťanoch. Syn sa rozhodol, že tam nakoniec nepôjde a štipendium ponechá niekomu

inému, kto o to viac potrebuje. Nešlo o štipendium zo strany školy, ktorú maloletý navštevuje, ale len
jeho týždenného bubeníckeho kempu. Na škole ktorú maloletý navštevuje je možné získať štipendium
len sociálne, do ktorého ako on vzhľadom na ich príjmy nespadajú. Pokiaľ ide o daňový bonus, tento je
príjmom matky, z ktorého maloletému dieťaťu hradí jeho výdavky, pričom poberanie daňového bonusu
je viazané na starostlivosť o dieťa a preto neobstojí námietka otca, že sa dobrovoľne vzdal daňového

bonusu v prospech matky, nakoľko na uvedené ani nemal nárok.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 11 C/21/2010 - 23 z 18. marca 2010 vo výroku o výživnom.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd
prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému A. zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 400 eur mesačne od 15. augusta 2024 a správne rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od
15. augusta 2024 do 17. marca 2025.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (1).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že pokiaľ od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. došlo k podstatnej zmene v pomeroch a to či už na

strane maloletého, ale aj na strane jeho rodičov, tak takáto podstatná zmena si nevyhnutne vyžiadala
zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, že pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému bolo potrebné vychádzať z odôvodnených potrieb
maloletého (zohľadniac na jeho strane nárast jeho veku o 15 rokov a s tým súvisiaci nárast aj jeho
odôvodnených výdavkov na stravu, obliekanie, hygienu, školu, školské pomôcky náklady na internát

a dochádzku maloletého do školy a napokon aj na mimoškolské aktivity) a možností a schopností jeho
rodičov prispievať na výživu maloletého (na strane matky zohľadniac skutočnosť, že matke pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletej A., že jej priemerný mesačný netto príjem podstatne vzrástol a na
strane otca zohľadniac skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N. a že jeho
príjem taktiež podstatne vzrástol), že pokiaľ výživou povinná osoba, ktorá má popri príjme zo závislej

činnosti príjem aj z podnikania právnických osôb, ktorých je spoločníkom a konateľom a v týchto
spoločnostiach po ukončení účtovného roka nepodá daňové priznanie a nevyhotoví účtovnú závierku
za ukončený kalendárny rok, z ktorej by bolo možné zistiť výsledky hospodárenia týchto spoločností,
je potrebné pre účely ustálenia príjmu povinnej osoby vychádzať z príjmov zistených z kreditných
operácií uskutočnených bankou na jej osobnom účte s tým, že od takto zistených príjmov je možné

odrátať výdavky preukázateľne nevyhnutne potrebné na dosiahnutie zistených príjmov, berúc do úvahy
skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov (§ 62 ods.5 veta prvá ZR), že pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom je potrebné zohľadniť predovšetkým
skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorý podiel na strane
dieťaťa vzhľadom na jeho vek a s tým súvisiace aj životné náklady dieťaťa a dosiahnutý stupeň

vzdelávania sa predstavuje podľa ustálenej súdnej praxe nárok na výživné vo výške určitého percenta
z príjmu povinného rodiča. Nakoľko tu však bol nesúhlas otca maloletého s takýmito dôvodmi, a tým
vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov
konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie
(§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť

nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a

povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby
bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia
okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na
to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa

nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na
jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov

a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene
výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho
úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –

okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb

– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. je tento
o viac ako 15 rokov starší, už je študentom strednej školy (keď v čase ostatného rozhodovania súdu
o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému bol odkázaný vzhľadom na svoj vek na celodennú
starostlivosťzostranyjehomatkyajehoodôvodnenépotrebybolilenbežnéazodpovedajúcejehoveku),

v dôsledku čoho jeho odôvodnené výdavky podstatne vzrástli a to minimálne o cca 225 eur mesačne
(okrem nákladov na bývanie u matky vo výške cca 72 eur mesačne, na oblečenie, hygienu, lieky),
že jeho matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a vzrástol jej priemerný
mesačný netto príjem o cca 1.113 eur (zo sumy cca 164 eur na sumu 1.277 eur mesačne), že otcovi
maloletého taktiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a jeho mesačný príjem

použiteľný v prvom rade aj na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému A. vzrástol o cca 3.488
eur (zo sumy cca 971 eur na sumu cca 4.459 eur mesačne), súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otca k maloletému (z dôvodu
podstatnej zmeny v pomeroch a to či už na strane maloletého, alebo aj na strane oboch jeho rodičov)
a to jeho zvýšením, postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí

preto námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných
zákonných ustanovení na prejednávanú vec.

9.7 Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia výživného na
maloletého A. a (t.j. o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 5 veta prvá § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3

ZR na prejednávanú vec) odvolací súd uvádza:

9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § 62 ods. 5 veta prvá, § 75 ods. 1 veta prvá
a § 78 ods. 3 ZR a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého, ako aj nastrane jeho rodičov je dôvodným zvýšiť výživné otca na maloletého A. z doterajších 200 eur mesačne na
sumu 400 eur mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie teda od 15.08.2024, s ktorým záverom
súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a tak námietky otca o nesprávnej aplikácii práve

citovaných ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje taktiež za nedôvodné.

9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý

sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na
strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s
rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou

osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred
vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako
je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti

v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie

nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd
rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na
dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie

jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúcefinančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania

alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd
pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosťodieťa,prípadnestarostlivosťospoločnúdomácnosť. Vtejtosúvislostiajodvolacísúddáva
do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;ďalej len „Metodika“).

9.7.10 Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu
záveru o možnosti otca zo zamestnania a z podnikania spoločností s ručením obmedzeným, ktorých

je spoločníkom a konateľom dosahovať mesačný príjem použiteľný v prvom rade na platenie výživného
na jeho dve maloleté deti vo výške cca 4.460 eur a na takomto závere nič nemení ani to, že podľa jeho
vyjadrení predmetné spoločnosti plánuje zrušiť vzhľadom na ich údajnú nerentabilitu. Súd pri stanovení
rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča vychádza z príjmov rodiča , ktoré tento dosiahol za určité dlhšie
časové obdobie (cca 10 – 12 mesiacov) a tak hoc aj dočasná strata príjmu povinného rodiča vzhľadom

na jej dočasný charakter nemá vplyv na rozhodovanie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného
rodiča k maloletým deťom, teda bez ďalšieho neznižuje jeho schopnosť prispievať na výživu jeho detí.
Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu zohľadňuje len podstatnú
a dlhšie trvajúcu zmenu v možnostiach a schopnostiach výživou povinného rodiča (pokiaľ teda príjmy
otca maloletého dôvodne a oprávnene - bez toho, žeby sa otec maloletého vzdal bez vážnych dôvodov

svojich príjmov, výrazne poklesnú a tento pokles bude trvať aj v období cca 12 po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov, bude to dôvod, aby otec podal návrh na súd na opätovné posúdenie rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému ). Neobstojí preto námietka otca, že súd prvej inštancie
nedôvodne nezohľadnil skutkovú okolnosť že od 11.05.2025 otec zatvára svoju prevádzku K. G. D. z
dôvodu jej nerentabilnosti . V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že takáto námietka nemohla

obstáť ani z dôvodu, že súd o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodoval 17. marca
2025 a preto nemohol zohľadňovať skutkové okolnosti, ktoré mali nastať až po jeho rozhodnutí.

9.7.11 Na správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe vychádzať pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletému z v konaní nesporného príjmu otca vo výške cca 4.460 eur mesačne

nemenia nič ani len všeobecné námietky otca, že platy oboch rodičov sú takmer na rovnakej úrovni,
prípadne námietka, že súd prvej inštancie nesprávne spočítal došlé a odchádzajúce platby otca,
nakoľko, ak by to urobil správne, dospel by k záveru, že otec rozhodne mesačne nezarába 1.000
eur a viac, ako to vyplýva aj z ním predloženej tabuľky. Tu odvolací súd opätovne dodáva, že otec
nesplnením si povinností konateľa ním ovládaných spoločností vyhotoviť účtovnú závierku za rok 2023

a podať daňové priznanie za tieto spoločnosti za rok 2023 znemožnil súdu prvej inštancie zistiť skutočné
príjmy týchto spoločností použiteľné okrem iného aj na platenie výživného na jeho maloleté deti (po
odpočítaní zaplatenej dane z príjmov týchto spoločností za účtovný rok 2023 ) a preto bolo nevyhnutné,
priustáleníjehopríjmupoužiteľnéhovprvomradenaplatenievýživnéhonajeho maloletédetivychádzať
zo sumy rovnajúcej sa súčtu kreditných operácií na jeho osobnom účte v banke a z jeho príjmu zo

závislej činnosti. Okrem toho z otcom predloženej tabuľky na jednej strane nie je zrejmé, ako otec
dospel k údajom o svojich príjmoch v nej uvedených (vo výške 86.095 eur) a na druhej strane otec
deklaruje ešte väčšie príjmy, ako tieto zistil súd prvej inštancie, teda ním predložená tabuľka vyznieva
v jeho neprospech.

9.7.12 Vychádzajúc z uvedeného, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie teda bolo v možnostiach a
schopnostiach otca dosahovať u jeho zamestnávateľa priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.494
eur a ďalší príjem z podnikania spoločností, ktorých je spoločníkom a konateľom vo výške cca 2.965
eur (z výpisov z osobného účtu otca bolo preukázané, že vklady hotovosti na jeho účet predstavovalipriemerne mesačne sumu 6.815 eur, pričom odvody pre spoločnosť Tipsport predstavovali priemerne
mesačne sumu 3.850 eur; rozdiel priemerných mesačných vkladov a priemerných mesačných odvodov
tak predstavuje sumu cca 2.965 eur). Priemerný mesačný príjem otca preto od roku 2010 stúpol

minimálne o cca 3.488 eur a priemerný mesačný netto príjem matky od roku 2010 stúpol o cca 1.113
eur pričom obom rodičom pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.

9.7.13 Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky

maloletého A. vo výške cca 225 eur mesačne pokryl príspevkom zo strany matky vo výške cca 25 eur
mesačne, vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o neho realizovanú bez akejkoľvek pomoci a príspevku
zo strany otca a zvýšením výživného zo strany otca o cca 200 eur mesačne ( zo sumy 200 eur na
sumu 400 eur - t.j. tak, aby výživné zo strany otca zodpovedalo cca 9% z jeho príjmu vo výške cca
4.459 eur mesačne, hoci podľa Metodiky by tento príspevok mohol predstavovať až 18% z jeho netto
príjmu), zohľadniac skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o maloletého A. a na jeho výžive sa otec

okrem platenia súdom určeného výživného žiadnym relevantným spôsobom (pravidelným mesačným
uspokojovanímjehoodôvodnenýchpotrieb)nepodieľa.Taktourčenýpodielrodičovnapokrytízvýšených
odôvodnených potrieb maloletého A. na jednej strane zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov
prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivosti
onehozostranyjehorodičov.Podľanázoruodvolaciehosúdu,pokiaľotec prispejenavýživumaloletého

A. sumou 400 eur mesačne a matka celkovo sumou cca 120 eur mesačne (cca 9% z jej príjmu cca 1.277
eur) a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky 60 eur mesačne na študujúce dieťa, vytvorí sa dostatok
finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého A..

10. Neobstojí námietka otca, že súd nedôvodne pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k

maloletému nezohľadnil ním uvádzané skutkové okolnosti a to, že nad rámec platenia výživného zvykne
zobrať maloletého na výlet a že mu kupuje aj oblečenie, že krúžky maloletému hradí v polovici stará
matka maloletého a podobne, nakoľko pokiaľ ide o ním prezentované výdavky na oblečenie na
maloletého a na krúžky, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal a ani len netvrdil, že takéto výdavky
majú charakter pravidelne sa opakujúcich plnení a nie len príležitostných plnení pri príležitosti sviatkov

maloletého (na ktoré plnenia nie je dôvod pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti nerezidenčného
rodiča prihliadať) a pokiaľ ide o námietky ohľadom výdavkov spojených s výletmi, tieto boli súdom
zohľadnené pri určení výšky podielu otca na krytí zvýšených výdavkov maloletého, keď súd prvej
inštancie ustáli aj vzhľadom na vyčíslenie výdavkov zo strany matky na maloletého výšku výživného
zodpovedajúcu len 9%- tnému podielu maloletého na príjmoch otca.

11. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že matka nepreukázala výdavky maloletého spojené s
návštevou školy a ubytovaním na internáte a to pre jej nepravdivosť, nakoľko matka v konaní predložila
Zmluvuoubytovanívškolskomroku2024/2025číslo300624z10.06.2024vzneníjejprílohyzktorejbolo
možné dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia matky o výdavkoch maloletého súvisiacich so štúdiom a

bývaním na internáte sú pravdivé.

12. S ostatnými námietkami otca (napr. že otec nikdy nemal rozhodovaciu právomoc a matka sa o
podstatných veciach týkajúcich sa syna rozhodovala sama ako napríklad v prípade zubného strojčeka,
alebo v prípade určenia školy maloletého v Brne, že matka riešila otázky zvýšenia výživného na

maloletého aj so samotným maloletým a tento potom otcovi vyčítal, že mu nechce dať viac, že maloletý
mal možnosť získať štipendium, ale ho dobrovoľne odmietol s tým, že sú ľudia, ktorí to potrebujú viac,
nakoľko podľa v konaní nevyvráteného vyjadrenia sa matky išlo len o štipendium na týždňový bubenícky
kemp, ktorý sa konal cez letné prázdniny v Piešťanoch, že pokiaľ by otec nebol zamestnaný tam, kde je,
prípadne by nepodnikal, nedosiahol by vzhľadom na jeho vzdelanie a pracovné príležitosti v okolí jeho

bydliska také príjmy, aké dosahuje, ale dosiahol by príjem len okolo 900 eur netto mesačne a pod.)
sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej
judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).11. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o nedoplatkoch otca na zročnom výživnom
na maloletého, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.1 CSP ako

vecne správne potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o trovách konania.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).