Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624201608
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624201608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX, XXX XX E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová,
advokátka so sídlom Sibírska 2, 908 51 Holíč, proti manželovi: F. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát
so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu: G. C., narodená X.X.XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpená
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní manžela proti rozsudku

Okresného súdu v Senici, č. k. 6P/4/2024-149 zo dňa 07.08.2025

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd súdu rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. III. a IV. p o t v r d z u j
e a vo výroku V. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v priestoroch Centra detí
a rodiny Holíč za prítomnosti zamestnanca centra každý piatok v párnom kalendárnom týždni v čase od
13:00 hod. do 15:00 hod. a matke ukladá povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej na účely realizácie
styku a maloletú na realizáciu styku riadne pripraviť.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky (ďalej aj ako
„manželka“ alebo aj ako „matka“) a manžela (ďalej aj ako „otec“) uzavreté dňa 22.07.2022 v Las Vegas,
Nevada, Spojené štáty Americké, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitnej matrike Bratislava vo
zväzku OM/142, ročník 2022, na strane 104, pod poradovým číslom 207, rozviedol, výrokom II. maloletú
G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. určil, že zastupovať maloleté
dieťa a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, výrokom IV. určil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletej sumou 500,- € mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky,

výrokom V. upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každú stredu
od 9.30 hod. do 11.30 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky po
dobu šesť mesiacov, naďalej bez prítomnosti matky, s tým, že otec si maloletú v mieste jej bydliska v
stanovenú hodinu prevezme a po ukončení styku maloletú na uvedenom mieste včas a riadne matke
odovzdá a matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom riadne a včas pripraviť a poskytnúť súčinnosť
prirealizáciistyku,výrokomVI.návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol,výrokomVII.uložil
povinnosť rodičom podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu v trvaní šesť mesiacov

v pravidelných intervaloch dvakrát týždenne s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov pri
výchove dieťaťa a budovania vzťahu otca s maloletou, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a
výrokom VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2, § 37 ods.
2 písm. d), § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ustanoveniami § 324 ods. 1,

§ 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanoveniami
§ 2 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne
dôvodil tým, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom manželia spolu nežijú
od decembra 2023, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti pre obavu z agresívneho
správania otca. Hoci otec s rozvodom nesúhlasil a veril v možnosť nápravy, súd dospel k záveru, že

obnovenie spolužitia nemožno očakávať, najmä s ohľadom na podané trestné oznámenie zo strany
matky a neúspešný pokus o spoločné poradenstvo, ktoré nebolo možné realizovať pre kontraindikáciu
spôsobenú prebiehajúcim konaním. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností, súd zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky, keďže u nej neboli zistené žiadne nedostatky a dieťa je
vzhľadom na svoj nízky vek na matku citovo naviazané. Návrh otca na striedavú starostlivosť súd prvej
inštancie nateraz vyhodnotil ako nevhodný, pretože hoci sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať,

viazne medzi nimi komunikácia a pretrvávajú konflikty, čo by pri striedavej starostlivosti nezabezpečilo
stabilitu a najlepší záujem dieťaťa. Styk otca s maloletou upravil v rozsahu každej stredy od 09:30 hod.
do 11:30 hod. a nedele od 15:00 hod. do 17:00 hod., pričom na dobu prvých šiestich mesiacov stanovil
prítomnosť matky pri styku. Tento postup zvolil s cieľom eliminovať traumatizáciu dieťaťa, umožniť
mu postupne si zvyknúť na otca a vytvoriť priestor na obnovenie väzieb bez stresu, čo odporučil aj

kolízny opatrovník. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý sám priznal pred kolíznym
opatrovníkom vo výške 3 000,- € mesačne, hoci v konaní predkladal nižšie príjmy z podnikania a mzdu
vo výške cca 755,- €. Zohľadnil, že otec si náklady pokrýva kreditnou kartou a ako IT špecialista mal
v minulosti vysoké zisky, preto určil výživné vo výške 500,- €, čo predstavuje približne 16,7 % z jeho
ustáleného príjmu, zohľadňujúc aj celodennú starostlivosť matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke.

V záujme zlepšenia vzťahov uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu po
dobu šiestich mesiacov, nakoľko nedokážu oddeliť partnerské konflikty od rodičovských povinností a
je nevyhnutné ich viesť k lepšej komunikácii v záujme maloletej. Návrh otca na neodkladné opatrenie
ohľadom styku súd zamietol, pretože o úprave styku bolo rozhodnuté v tomto rozsudku vo veci samej,
a otec neosvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel, a to proti výrokom I., II.,
III., IV. a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z viacerých pochybení pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu, ako aj pri
nesprávnej interpretácii právnych predpisov. Súd podľa neho náležite nevyhodnotil, ktorý z rodičov má
lepšie predpoklady na výchovu, a úplne ignoroval skutočnosť, že otec má minimálne rovnaké výchovné
predpoklady ako matka. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky označil za nesprávne a v

príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Poukazoval na to, že matka preukázateľne zlyhala, keďže
nadmerne požíva alkoholické nápoje v prítomnosti detí a neumožňuje otcovi plnohodnotne budovať
vzťah s dcérou, čím preukázala, že nie je schopná uchopiť svoju rodičovskú zodpovednosť. Rozhodnutie
považoval za arbitrárne a nepresvedčivo odôvodnené, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní opomenul
zohľadniť povahu matky, ktorá bráni otcovi v styku s maloletou, a vôbec neprihliadol na možné ohrozenie

telesného a citového vývinu dieťaťa. Argumentoval, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté
inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé, vnútorne rozporné a celkovo zmätočné, nakoľko z neho
jasne nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie súdu rozhodujúce. Poukazoval
na skutočnosť, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo neprihliadal na správanie matky, ktorá

mu odopiera styk s maloletou a hľadá rôzne výhovorky, aby sa s dcérou nemohol stretnúť, a z
akého dôvodu považuje zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti za najlepší záujem dieťaťa
napriek preukázanému skutkovému stavu. Tvrdil, že hodnotiaca úvaha súdu bola svojvoľná, keďže
súd nevysvetlil svoje postupy pri hodnotení skutkového stavu, najmä vo vzťahu k dobrým výchovným
predpokladom otca a neschopnosti matky uchopiť svoju rodičovskú zodpovednosť. Ďalej namietal,

že súd sa riadne nevysporiadal ani so zistením, že otec sa nechce rozviesť a navrhol manželské
poradenstvo, ktoré manželia aj absolvovali, čo však súd bez hlbšieho zdôvodnenia vyhodnotil ako
nedostatočnú snahu o obnovu zväzku. Takýto postup súdu označil za nesprávny, nepreskúmateľný,
arbitrárny a v rozpore s ustálenou judikatúrou, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisamej. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Uvádzal, že už od svojho prvého podania navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania súdnym
znalcom z odboru psychológie (odvetvie klinická psychológia detí a dospelých) a z odboru zdravotníctva

a farmácie (odvetvie psychiatria), pričom na pojednávaní riadne odôvodnil, čo sa má týmito posudkami
preukazovať. Súd tento návrh nesprávne zamietol ako nadbytočný, hoci vykonanie týchto dôkazov
sa javilo ako potrebné vzhľadom na to, že matka nekoná v záujme maloletej a nevie uchopiť svoju
rodičovskú zodpovednosť, keďže otcovi odopiera styk s dieťaťom. Tvrdil, že znalecké dokazovanie
mohlo dať súdu odpoveď aj na otázku možností ďalšieho manželského spolužitia účastníkov, nakoľko

by z posudku mohla byť zrejmá štruktúra osobnosti, povahové vlastnosti a podobne. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne vyhodnotil,
ktorý z rodičov má lepšie výchovné predpoklady, a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď zveril
maloletú do starostlivosti matky. Poukazoval na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka
mu odopiera styk s dcérou, čo svedčí o tom, že nie je schopná uchopiť svoju rodičovskú zodpovednosť a
jej konanie vedie k narušeniu väzby medzi dieťaťom a otcom. Tvrdil, že má minimálne rovnaké výchovné

predpoklady ako matka, a preto nebol dôvod zveriť dieťa do jej výlučnej starostlivosti, čo je podľa neho v
rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Ďalej uvádzal, že matka nie je spôsobilá zabezpečiť riadny vývin
maloletej, pretože nerešpektuje odporúčania kolízneho opatrovníka a nedodržiava dohody s otcom,
čím vzniká dôvodný predpoklad, že v tomto konaní bude pokračovať. Zároveň namietal nesprávne
skutkové závery súdu aj v otázke výživného. Uvádzal, že určené výživné v sume 500,- € mesačne

je vzhľadom na jeho preukázané výdavky a majetkové pomery neprimerane vysoké a nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletej, pričom matka žiadnym spôsobom nepreukázala výdavky, ktoré by
takúto výšku výživného odôvodňovali. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vydal nesprávne rozhodnutie. Namietal najmä, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzal, že toto pochybenie

spočíva v nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona o rodine a jeho základných zásad,
predovšetkým v otázke najlepšieho záujmu dieťaťa. Poukazoval na článok 5 Zákona o rodine a
Dohovor OSN o právach dieťaťa, podľa ktorých musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch. Zdôrazňoval, že súd mal tento záujem vyhodnocovať nielen mechanicky a
formálne (technické podmienky, bývanie), ale s ohľadom na konkrétne okolnosti, vrátane emocionálnych

väzieb a kvality vzťahov s oboma rodičmi, čo potvrdzuje aj ním citovaná judikatúra Ústavného súdu
SR (nález sp. zn. I. ÚS 216/2018). Tvrdil, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a vykonané
dokazovanie je nepochybné, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil všetky okolnosti
vyplývajúce zo zákona a zveril maloletú do starostlivosti matky. Opätovne konštatoval, že matka nie je
schopná uchopiť svoju rodičovskú zodpovednosť a zabezpečiť riadnu výchovu a harmonické prostredie

pre duševný a citový vývin dcéry.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a navrhol, aby súd ponechal maloletú v osobnej
starostlivosti matky, nakoľko to považuje za najlepší záujem dieťaťa vzhľadom na jej vek a zdravý
psychický a fyzický vývin, a zároveň vyjadril nesúhlas so zverením maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že s obidvomi rodičmi spolupracuje od januára tohto roku.
Poukazoval na skutočnosť, že matka odišla zo spoločnej domácnosti v decembri 2023 z dôvodu obavy
z ublíženia zo strany otca jej, maloletej, ako aj jej dcére z predchádzajúceho manželstva, pričom odvtedy
sa otec na výchove a starostlivosti o maloletú nijakým spôsobom nepodieľal. Zdôraznil, že zverením
maloletej matke neboli porušené rodičovské práva otca, nakoľko mu bol určený styk, počas ktorého má

možnosť budovať a rozvíjať si vzťah s dcérou. Ďalej konštatoval, že otec sa často vyjadruje vulgárne
na osobu matky a na doteraz realizovaných stretnutiach kričal a žiadal od matky intímny styk namiesto
toho, aby sa plnohodnotne venoval maloletej. Podotkol, že komunikácia medzi rodičmi je narušená, otec
nevie ovládať svoje emócie, čo vyplýva z komunikácie nielen s matkou, ale aj so sociálnymi pracovníkmi,
a preto bude styk prebiehať na pôde Centra pre deti a rodiny Holíč. Uzavrel, že striedavá osobná

starostlivosť nie je v najlepšom záujme maloletej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§67 CMP zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 68 CMP v spojení s § 326 ods. 1 CSP), nariadil odvolacie
pojednávanie(§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniemanželanavrhovateľkyniejedôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav
veci, či dospel k správnym skutkovým zisteniam, či tento zistený skutočný stav obstojí a či súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil. Osobitne bolo potrebné preskúmať, či boli splnené podmienky
pre rozhodnutie o rozvode manželstva a v prípade, že áno, či súd pri rozhodovaní o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku otca s maloletou a o výške výživného náležite zohľadnil

najlepší záujem dieťaťa, či správne aplikoval zákonné kritériá pre určenie výživného a či sa ústavne
konformným spôsobom vysporiadal s výchovnými predpokladmi oboch rodičov, najmä v kontexte
námietok odvolateľa.

7. Odvolací súd zopakovaním dokazovania a jeho doplnením zistil nasledovné skutočnosti:

8. MatkapodľapotvrdeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinySenicavroku2024poberalarodičovský
príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a prídavky na dve deti v výške spolu 120 eur mesačne. Prídavky
na deti poberá matka v nezmenenej výške aj v roku 2025, rodičovský príspevok sa od 01.01.2025 zvýšil
na sumu 482,30 eur.

9. Podľa správy zo šetrenia pomerov z 23.02.2024 realizovaného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica sa maloletá v tom čase nachádzala v starostlivosti matky. V starostlivosti matky
o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky o maloletú.

10. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z 19.07.2024 prebiehalo od 14.05.2024

odborné poradenstvo rodičom maloletej, uskutočnili sa 2 konzultácie s otcom, 3 s matkou, otec
v navrhovanej spolupráci nevidel potenciál, očakávania mal smerom k zmene postoja matky. Z dôvodu
podania trestného oznámenia matkou pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby sa spoločná
konzultácia s obidvoma rodičmi neuskutočnila, prípadná ďalšia spolupráca bola ponechaná na voľbu
rodičov maloletej.

11. Podľa výplatných pások bol otcovi v mesiacoch 1/2023 a následne 3/2023 až 2/2024 vyplatený
spoločnosťou A., D. priemerný čistý mesačný príjem vo výške 755,21€ mesačne.

12. Podľa laboratórnych vyšetrení otca z 18.04.2024 a 19.04.2024 boli vyšetrenia na užívanie

návykových látok negatívne.

13. Podľa správy z vyšetrenia matky z 19.07.2022 bola počas cesty v USA (v rámci ktorej manželia
uzavreli manželstvo dňa 22.07.2022) navrhovateľka vyšetrená (okrem iného) na prítomnosť alkoholu,
liekov a drog.

14. Podľa účtovných závierok spoločnosti A. D. za roky 2022 a 2024 mala spoločnosť v roku 2022
majetok v hodnote 108 132,- €, v roku 2023 mala majetok v hodnote 127098 eur a v roku 2024 mala
majetok v hodnote 129 653,- €. V roku 2022 dosiahla výnosy vo výške 121565 eur pri nákladoch 74543
eur a výsledku hospodárenia po zdanení 35 699,- €. V roku 2023 dosiahla výnosy vo výške 134 333,- €

pri nákladoch 98 907,- € a výsledku hospodárenia po zdanení v sume 26 052,- €. V roku 2024 dosiahla
výnosy vo výške 39 705,- € pri nákladoch 36 877,- € a výsledku hospodárenia po zdanení vo výške 2
277,- €. Podľa týchto účtovných závierok mala v roku 2022 nerozdelený zisk vo výške 34 067,- €, v roku
2023 vo výške 69 766,- € a v roku 2024 vo výške 95 818,- €.

15. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica z 27.11.2024 otec
komunikoval dňa 8.11.2024 Centru pre deti a rodiny Holíč, že spoluprácu v súvislosti s realizáciou styku
s maloletou začne až po rozhodnutí súdu, preto centrum s rodinou nezačalo spoluprácu. Styk otca
s maloletou sa tak nerealizoval. Dňa 22.11.2024 bola zrealizovaná neohlásená návšteva v domácnosti
matky s ohľadom na otcom komunikované podozrenia zo zanedbávania starostlivosti zo strany matky ,

neboli zistené žiadne nedostatky, ani to, že by bola pod vplyvom alkoholu.

16. Podľa komunikácie medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica realizovanej v mesiaci
november 2024 sa otec domáhal sprostredkovania stretnutia s dcérou, negoval v nej potrebu odbornejpomoci zo strany Centra pre deti a rodiny Holíč. Otec mal záujem o realizáciu v Centre voľného času,
resp. v zariadení Sovička v Skalici, pričom mal za to, že to má zabezpečiť Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica.

17. Podľa komunikácie medzi Centrom pre deti a rodiny Holíč a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica otec nemal záujem o realizáciu prípadovej konferencie a o spoluprácu s centrom, oznámil, že
sa chce stretávať s maloletou vo vlastnej réžii.

18. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2024/8875/P-107/24-Fo a č. OU-SE-
OVVS-2024/8875/P-109/24-Fo z 22.08.2024, právoplatného dňa 04.12.2024 bol manžel navrhovateľky
uznaný za vinného zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa mal dopustiť tak, že 08.10.2023 v presnejšie
nezistenom čase okolo obeda v byte bytového domu v E. C. H. D. I. XXXX/XX po predchádzajúcej
slovnej výmene názorov manželku vyšticoval za vlasy a to tak, že manželku chytil z vrchu hlavy a pár krát

zamával s jej vlasmi a následne manželku za vlasy odtiahol z obývačky do kuchyne, pričom počas hádky
jedenkrát manželku opľul, bez zranenia a lekárskeho vyšetrenia a 12.12.2023 v presnejšie nezistenom
čase vo večerných hodinách v byte bytového domu v E. C. H. D. I. XXXX/XX po predchádzajúcej slovnej
výmene názorov manželku na chodbe bytu a následne v obývačke na gauči chytil rukou pod krkom,
následne manželke vrátil facku a jedenkrát ju opľul do tváre, pričom počas tejto hádky manželku označil

vulgarizmom, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním na blízkej osobe.

19. Podľa upovedomenia o začatí trestného stíhania zo 17.01.2025 bolo toho istého dňa podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečné elektronické obťažovanie podľa
§ 360b Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ od apríla 2024 manželku elektronicky

obťažuje zasielaním vulgárnych, urážlivých emailov, SMS správ s obsahom sexuálnych útokov voči jej
osobe alebo jej sexuálnym vydieraním, ktorými od nej žiada pohlavný styk, ďalej ju zastrašuje, že ju zničí
na sociálnej sieti Facebook zverejňuje fotografie z ich spoločnej komunikácie z minulosti , texty alebo
fotografie s jej vyobrazením alebo popisom, ktorými ju uráža, zosmiešňuje a ponižuje, čím u poškodenej
manželky vyvoláva stres a strach, že jej ublíži, nie je schopná viesť spoločenský život, vyhýba sa pohybu

na verejnosti a osobnému styku s ním.

20. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z 10.07.2025 bolo dňa 04.07.2024
zrealizované šetrenie u matky v prenajatom byte v E., v ktorom matka žije s maloletou a staršou dcérou
od septembra 2024. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky, v domácnosti bola pokojná

atmosféra. Rovnako boli šetrené pomery otca v ním vlastnenom byte v E.. Otec v rámci šetrenia uvádzal,
že bude žiadať, aby súd upravil jeho styk každý víkend v sobotu aj v nedeľu na dve hodiny, pokojne aj
za prítomnosti matky. Uvádzal, že má veľa pracovných povinností, že sa zdržiava cez týždeň v Prahe
a v Bratislave. Maloletú videl naposledy v plavárni v Senici ešte na konci roku 2024 odvtedy ju osem
mesiacov nevidel, nemá o nej žiadne informácie, matka ho o dcére neinformuje.

21. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/25/2025 rozsudkom z 19.06.2025 upravil
styk starej matky maloletej (otcovej matky) s maloletou vždy jeden utorok v mesiaci v Centre pre deti
a rodiny Holíč v čase od 14:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti pracovníkov centra a matky maloletej.

22. Okresný súd Senica neodkladným opatrením č, k. 10C/22/2025-18 z 25.06.2025 uložil manželovi
navrhovateľky povinnosť, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov nepribližoval k manželke,
s výnimkou úkonom trestného konania, alebo iného súdneho konania v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu
účasť manžela na týchto úkonoch a aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami nekontaktoval manželku.

23. Podľa výplatných pások otca z mesiacov máj až júl 2025 manžel navrhovateľky dosiahol
z pracovného pomeru v spoločnosti J. (K. J. D. D.) v mesiaci máj 2025 netto mzdu vo výške 2 320,24€,
v mesiaci jún 2025 netto mzdu vo výške 2 706,95€ a v mesiaci júl 2025 netto mzdu vo výške 3 350,24€.

24. potvrdenia o príjme matky v mesiacoch 01/2025 až 09/2025 matka dosiahla netto príjem v priemere
vo výške 1 756,18€ mesačne.25. Podľa faktúr vystavených spoločnosťou A. D. v roku 2025 spoločnosť vystavila faktúry za poskytnuté
služby v mesiacoch január až september 2025 v súčte na sumu 53 042,- €, v priemere na mesiac to
predstavuje výnosy v sume 5 893,55€. Objednávka služieb od odberateľa L. G. M. D. D. N. K. bola

ukončená k 30.09.2025.

26. Výdavky otca na prepravu Taxi službou sa pohybovali v roku 2025 podľa dokladov o úhrade
v priemere okolo 540,- € (za obdobie do novembra 2025, mesačný výdavok sa tak pohybuje okolo 50,-
€. Výdavky otca za parkovanie v roku 2025 podľa dokladov o úhrade prestavovali sumu okolo 86,46€.

Výdavkyotcanatelekomunikačnéslužbysapohybujúpodľadoloženýchfaktúrod52do58eurmesačne.

27. Náklady spoločnosti A., D. na poskytovanie právnych služieb boli v roku 2025 podľa doložených
faktúr vo výške 1 276,- €. Náklady spoločnosti A., D. na nákup materiálu v roku 2025 podľa doložených
faktúr predstavovali sumu 1 484,- €. Náklady spoločnosti A., D. v súvislosti s ubytovaním otca počas
práce mimo bydliska predstavovali v roku 2025 sumu spolu 8 777,- €.

28. Z výsluchu navrhovateľky odvolací súd zistil, že od 25.12.2023 nežije s manželom v jednej
domácnosti. Najprv odišla zo spoločnej domácnosti k manželovým rodičom, potom do bytu svojej matky
a následne si prenajala byt, v ktorom žije s maloletou a so staršou dcérou. Navrhovateľka odchod
od manžela odôvodnila správaním sa manžela voči nej, kvôli ktorému podala na manžela trestné

oznámenie tak z dôvodu fyzického násilia (neskôr postúpené na priestupkové konanie), ako aj z dôvodu
elektronického obťažovania (vo veci bolo začaté trestné stíhanie). Zároveň navrhovateľka podala návrh
na uloženie zákazu priblíženia manžela k nej, ako aj zákazu kontaktovania, čomu bolo súdom v civilnom
konaní neodkladným opatrením vyhovené. Medzičasom nadviazala nový vzťah s iným mužom, s ktorým
zatiaľ nežije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka má ukončené vysokoškolské vzdelanie. Začala

v januári 2025 pracovať u zamestnávateľa, u ktorého pracovala aj pred rodičovskou dovolenkou, jej
príjem sa pohybuje v priemere okolo 1 756,18€ mesačne. Maloletá otca podľa matky nepozná, ona
s ňou o otcovi nekomunikuje. Otec sa s maloletou naposledy stretol v októbri 2024 na plavárni. Maloletá
sa aktuálne na základe súdom upraveného styku stretáva s manželovou matkou, navrhovateľka je pri
tom prítomná. Náklady matky na celú domácnosť vrátane nákladov detí sa pohybujú okolo 1 700,- €

mesačne, ona sama má náklady okolo 700 eur. Mesačnou splátkou 156,- € spláca pôžičku, prostriedky
z ktorej boli použité na dofinancovanie bytu v manželovom vlastníctve.

29. Z výsluchu manžela navrhovateľky súd zistil, že rozpad manželstva pripisuje manželke, ktorá podľa
neho rozvracia rodinu. Jej správanie pripisuje požívaniu alkoholu. Popieral, že by sa voči manželke

správal násilne, uvádzal, že sa tak správala ona voči nemu. Jej správanie vníma ako snahu manželky
získať od neho peniaze. Naposledy žiadal matku o stretnutie s dcérou v januári 2025, následne sa už
stretnutia domáhal dopytmi na kolízneho opatrovníka, keďže matka si ho zablokovala a podávala na
neho trestné oznámenia. Manžel navrhovateľky býva vo vlastnom byte, nezaťaženom úverom. Okrem
bytu nič iné nevlastní. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti A., D.. V mesiacoch máj až jún 2025

pracoval v spoločnosti J. (K. J. D. D.), pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko sa nezhodol
s vedením spoločnosti o tom, čo má byť obsahom jeho práce. Otec býva sám, vo vlastnom byte, má
jeden úver, na ktorom ostáva doplatiť okolo 3 000 českých korún, ktorý spláca splátkou okolo 500 až 600
českých korún mesačne. S prevádzkou domu má náklady okolo 350,- € mesačne, na stravu minie okolo
50,- € na deň, oblečenie ho stojí okolo 200 – 300 eur mesačne. Očakáva náklady spojené s operáciou

hernie. Chce sa vrátiť k lietaniu, ako voľnočasovej aktivite. Má zámer kúpiť si lietadlo. Cena sa pohybuje
od základného za asi 10 000,- € cez základné motorové za asi 30 000,- € po akrobatické za cenu okolo
50000 až 60 000,- €. Za primerané výživné považuje sumu okolo 200,- €, s tým, že 100 eur by bolo
použité na spotrebu a 100,- € na sporenie. Má úspory okolo 5 000,- €, spoločnosť A., D. má na účte
prostriedky okolo 20 000,- €. Neverí tomu, že matka sa ho bojí, ako to deklaruje, dôkazom má byť

skutočnosť, že medzi nimi došlo aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie k intímnemu zblíženiu.

30. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.32. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

33. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

34. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

36. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

37. Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.

38. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v

prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

39. Už z výsluchu manželov realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo účastníkov
konania je len formálnym zväzkom, v súčasnosti bez reálneho obsahového naplnenia. Na tom nič

nemení ani skutočnosť, že manžel s rozvodom nesúhlasí a trvá na tom, že v manželstve nie je
rozvrat odôvodňujúci rozvrat. Napokon, z reálneho správania manžela jeho úprimný záujem ani
nemožno vyvodiť. Z komunikácie medzi manželmi doloženej do spisu vyplynulo, že manžel s manželkou
komunikuje často vulgárne, s výrazným sexuálnym podtónom, často znevažujúco. Situácia vyeskalovala
postupom času až do takej miery, že manželovi bolo neodkladným opatrením zakázané priblížiť sa

k manželke, resp. mu bolo zakázané manželku kontaktovať. Bol právoplatne uznaný zo spáchania
priestupkuvsúvislostisnásilnýmkonanímvočimanželke.Vsúvislostisjehokomunikáciouadresovanou
manželke bolo začaté trestné stíhanie.

40. V posudzovanej veci sa odvolací súd aj po doplnení dokazovanie s ohľadom na ďalší vývoj

udalostí stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním boli preukázané
vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, z dôvodu ktorého si manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia a vytvorenia
fungujúceho zväzku. Bolo preukázané, že nemajú prakticky žiaden spoločný život, nevykonávajú žiadne
spoločné aktivity a spoločne nehospodária, vzájomne sa o seba nestarajú, každý z nich vedie svoj

samostatný život. Zo strany manželky došlo k úplnému citovému odcudzeniu. Manžel na jednej strane
deklaruje, že dôvody na rozvod manželstva neexistujú, na druhej strane v jeho správaní k manželke
absentuje elementárny rešpekt. Pri vyhodnotení existencie možnosti zmierovania manželov súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že na vzájomné zmierenie smerujúce k zachovaniu manželstva nie jepriestor. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vzhľadom na zistený skutočný stav, v konaní
manželmi prezentované skutočnosti nevzbudzovali akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate
manželstva, ktorý manžel nijako nevyvrátil a odvolacím súdom doplnené dokazovanie tento rozvrat len

potvrdilo. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní
svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru, kedy jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať
obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti napokon odvolací súd poukazuje i na to, že
žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať
vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie.

41. Podľa § 100 CSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

42. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

43. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

44. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

45. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

46. Podľa § ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

47. Pokiaľ ide o zverenie maloletej na čas po rozvode, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že v aktuálnej situácii jej najlepší záujem sleduje zverenie do starostlivosti matky. Matka sa
o maloletú riadne a zodpovedne stará, poskytuje jej stabilné a bezpečné zázemie a významnú úlohu hrá
aj s tým súvisiace citové naviazanie na matku. Skutočnosť, že otec je spôsobilý o maloletú sa postarať

sama o sebe nie je predpokladom pre záver, že striedavá osobná starostlivosť je najlepším riešením
z pohľadu záujmu maloletej. Od odchodu matky s maloletou zo spoločnej domácnosti v decembri
2023 došlo k stretávaniu sa otca s maloletou prakticky len v prítomnosti matky, pričom často situácia
vyeskalovala do konfliktu medzi rodičmi. Otec sa naposledy stretol s maloletou v októbri 2024 naplavárni. Sám uvádzal, že matku oslovil so žiadosťou o stretnutie s maloletou v januári 2024, potom
sa už stretnutia domáhal len prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Hoci k tomu chýbala konkrétna
vykonateľná úprava, odvolací súd mal preukázané, že nič doposiaľ nebránilo tomu, aby sa za intervencie

Centra pre deti a rodiny Holíč realizovalo stretávanie otca s maloletou, ktoré malo potenciál udržiavať
a rozvíjať vzťah otca s maloletou. Túto intervenciu zo strany Centra pre deti a rodiny Holíč však otec
nepochopiteľne odmietal. Trval na už v podstate nerealizovateľnej pôvodnej dohode medzi rodičmi
ostretávanísaotcasmaloletouvCentrevoľnéhočasu,resp.vzariadeníSovičkavSkalici,zaprítomnosti
matky a to napriek tomu, ako sa vyvinul vzťah medzi ním a matkou po rozhodnutí súdu prvej inštancie,

keď mu bolo zakázané priblíženie sa k matke, jej kontaktovanie. Odvolací súd si je vedomý toho,
že samotná skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa sú v konflikte, ktorý im bráni v racionálnej
komunikácii, nie je sama o sebe prekážkou pre úpravu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Muselo by však zo zistenej situácie vyplývať, že takáto úprava tejto situácii zodpovedá. To znamená,
že by muselo byť zrejmé, že sa jedná o funkčný, budovaný, rozvíjaný vzťah medzi maloletým dieťaťom
a rodičom, v ktorom je zrejmé, že dieťa rovnako benefituje zo starostlivosti oboch rodičov. V konkrétnom

prípade ale absentuje výkon reálnej starostlivosti otca o maloletú už prakticky od decembra 2023, pričom
otec sa s maloletou stretol naposledy v októbri 2024 a takáto situácia nedáva predpoklad pre záver,
že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej a že by pri nej boli zaistené všetky potreby
maloletej. Odvolací súd preto považuje záver súdu prvej inštancie o zverení maloletej do starostlivosti
matky za správny. Napokon, samotný otec sa už pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom v júli

2025 vyjadril, že voči zvereniu maloletej do starostlivosti matky nenamieta, domáha sa však stretávania
s maloletou, a to v rozsahu víkendov, bez prespatia, vždy po dve hodiny podľa režimu maloletej, pokojne
aj v prítomnosti matky. Toto zopakoval aj na pojednávaní odvolacieho súdu konanom 01.10.2025.

48. Úprava súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok

neobmedzuježiadnehozrodičov,zverujetotoprávorovnocenneobomavplnejmieresledujetakzáujem
maloletej ako aj rešpektuje práva oboch rodičov.

49. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, odvolací súd výrok V. súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP zmenil. Dôvodom je jednak samotná formulácia výroku súdom prvej inštancie, ako aj vývoj

situácie v rodine po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

50. Po prvé, úpravu styku možno založiť na zistenom skutočnom stave veci, nie na predpoklade, ako
sa situácia môže vyvinúť v budúcnosti. Ak teda súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletou
vychádzal z predpokladu, že po pol roku stretávania sa otca s maloletou sa situácia dostatočne upraví

tak, že bude možné tento styk realizovať bez prítomnosti matky, odvolací súd k tomu musí uviesť,
že takýto predpoklad nemôže mať oporu v riadne vykonanom dokazovaní. Inak povedané, súd pri
rozhodovaní nemôže vedieť, či ním predpokladaná situácia v budúcnosti nastane. Ak teda nastaví
stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom v prítomnosti druhého rodiča, prípadná zmena úpravy
spočívajúca napr. aj v tom, že táto prítomnosť druhého rodiča už nebude vyžadovaná si bude vyžadovať

dokazovanie a zistenie, či tomu pomery zodpovedajú. Nestačí takýto vývoj pomerov len predpokladať.
Napokon, aj v konkrétnom prípade sa napokon ukázalo, že predpoklad nebol správny, situácia v rodine
sa nezlepšila, naopak, zhoršila sa, vzťah medzi otcom a maloletou sa vôbec nerozvíja.

51. Odvolací súd mal preukázanú potrebu na aktuálnu situáciu reagovať a to nielen z pohľadu realizácie

rodičovských práv otca, ale predovšetkým z pohľadu zabezpečenia práva maloletej na rovnocennú
starostlivosť zo strany oboch rodičov. S ohľadom na neexistujúci kontakt medzi otcom a maloletou
už prakticky rok z pohľadu odvolacieho súdu neprichádza nateraz aj s ohľadom na vek maloletej do
úvahy úprava styku otca s maloletou bez prítomnosti tretej osoby. Touto osobou nemôže byť matka
maloletej a to z dôvodu animózneho vzťahu medzi rodičmi. Napokon ani v minulosti prítomnosť matky

pri styku otca s maloletou nesvedčala, naopak, viedlo to k eskalácii napätia, konfliktom medzi rodičmi
až napokon neskôr k úplnému prerušeniu stretávania sa otca s maloletou. Hoci z toho nemožno viniť
výlučnelenjednéhorodiča,trebatobraťdoúvahyahľadaťvhodnejšieriešenie.Akmákolíznyopatrovník
s Centrom pre deti a rodiny Holíč odkomunikované, že dokáže pri realizácii styku otca s maloletou
poskytnúť súčinnosť, poskytnúť na to vhodný priestor a zabezpečiť aj prítomnosť zamestnanca, bolo by

nevyužitím príležitosti, ak by sa odvolací súd nepokúsil takýmto spôsobom naštartovať znovuobnovenie
vzťahu otca s maloletou. Obzvlášť, ak je k dispozícii skúsenosť, že to funguje pri realizácii stretávania
sa starej matky s maloletou. Postupom času môže byť za priaznivého vývoja toto rozhodnutie zmenené,
a to buď rozhodnutím súdu alebo aj dohodou rodičov. Otec si však musí uvedomiť, v akom stave saaktuálnasituácianachádzaažebezjehoproaktívnehoprístupusajunepodarízlepšiť.Stykbolupravený
vrozsahukaždéhopárnehotýždňavždyvpiatokpopoludnínadvehodiny.Reflektujetoajskutočnosť,že
takátoúpravapredstavujezáťažajprematku,spojenúspotrebouzabezpečeniaprítomnostimaloletejna

realizácii styku, pričom túto povinnosť má matka už vykonateľným rozhodnutím súdu aj voči starej matke
maloletej. Na úvod však dáva predpoklad, aby sa mohol vzťah otca s maloletou postupne rozvíjať. Otec
si musí zároveň uvedomiť, že úprava musí reflektovať bežný pracovný režim Centra pre deti a rodiny
Holíč a nie len prispôsobovať sa tomu, kedy má otec na realizáciu styku čas (otec argumentoval, že
počas pracovného týždňa je v Prahe a v Bratislave a to bolo dôvodom, prečo preferoval styk vždy

počas víkendov, v sobotu a v nedeľu po dve hodiny). Navyše, otec deklaroval, že jeho spolupráca
so spoločnosťou L. G. M. N. K. bola nateraz ukončená, možno tak predpokladať, že pre otca bude
jednoduchšie vytvoriť si každý druhý piatok priestor na stretávanie sa s dcérou.

52. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

53. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

54. Podľa § 62 ods. 4 prvej vety zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

55. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

56. Podľa § 63 ods. 1 prvej vety zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu
zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

57. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

58. Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

59. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

60. Odvolací súd uzavrel, že ako vecne a právne správne je potrebné potvrdiť aj rozhodnutie súdu prvej

inštancie o vyživovacej povinnosti otca, teda vo výroku IV., voči ktorému taktiež smeruje odvolanie otca.
Matka sa voči rozsudku súdu prvej inštancie neodvolala, vo vyjadrení navrhovala rozsudok vo výrokoch
I. až IV. potvrdiť a pokiaľ ide o výrok V. upravujúci styk otca s maloletou, navrhovala ho zmeniť tak,
aby sa stretávanie sa otca s maloletou realizovalo v priestoroch Centra pre deti a rodiny Holíč každý
druhý piatok.

61. Aj dokazovanie realizované odvolacím súdom preukázalo, že ustálenie príjmu otca na úrovni okolo
3 000 eur mesačne zodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca a je v súlade s ustanovením
§ 63 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine. Otec v čase rozhodovania odvolacieho súdu nepracoval. Jehospoločnosťk30.09.2025ukončilaspoluprácusospoločnosťouL.G.,D..Avšakzaslužbyposkytnutétejto
spoločnosti spoločnosť A., D., v ktorej je otec jediným konateľom a spoločníkom, fakturovala spoločnosť
A., D. v roku 2025 za 9 mesiacov spolu sumu 53 042 eur, v priemere na mesiac to predstavuje výnosy v

sume 5 893,55 eur. Odvolací súd si uvedomuje, že rok 2025 nie je účtovne uzavretý. Doterajšie náklady
spoločnosti (bod 27. odôvodnenia) však predstavujú sumu v súhrnne okolo 11 537 eur, po ich odrátaní
od výnosov brutto výnosy spoločnosti predstavujú sumu 41 505 eur pred zdanením a bez zohľadnenia
prípadného plnenia odvodových povinností spoločnosti, po predelení obdobia desiatich mesiacov to
predstavuje sumu 4150 eur mesačne za obdobie roku 2025 do rozhodnutie odvolacieho súdu. Otec

popritom navyše v roku 2025 pracoval v spoločnosti J. (K. J. D. D.), síce len tri mesiace, ale dosiahol za
toto obdobie príjem spolu 8 376 eur netto, v priemere za mesiac okolo 2 792 eur. Je síce pravdou, že,
výnosy spoločnosti A., D. sa podľa účtovnej závierky za rok 2024 oproti predchádzajúcim dvom rokom
badateľne znížili (na sumu 39 705 eur oproti sume 134 333 v roku 2023 a oproti výnosom 121 565
eur v roku 2022). Z doterajších výnosov spoločnosti v roku 2025 však možno uzavrieť, že v roku 2025
budú výnosy spoločnosti znovu vyššie oproti roku 2024. Dôvodnosť ustálenia príjmu otca v sume okolo

3000 eur netto zohľadňuje aj skutočnosť, že spoločnosť A., D. dokáže kumulovať každý rok zisk, ktorého
nerozdelená výška sa v čase zvyšuje (v roku 2022 to bolo 34 067 eur, v roku 2023 to bolo 69 766 eur a v
roku 2024 to bolo 95 818 eur). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že nie je zrejmé, kde sa prostriedky
zodpovedajúce nakumulovanému zisku nachádzajú, keďže spoločnosť má na účte aktuálne len okolo
20 000 eur. V každom prípade ale nebolo preukázané, že by za ne boli nakúpené prístroje do spoločnosti

(fotoaparáty, prístroje a pod.), ako to tvrdil otec, keďže podľa účtovnej závierky spoločnosti k 31.12.2024
bol nerozdelený zisk stále vo výške 95 818 eur. Ak v skutočnosti otec použil tieto prostriedky na krytie
vlastných potrieb (čomu by nasvedčovalo aj jeho tvrdenie ešte v konaní pred súdom prvej inštancie,
že časť nerozdeleného zisku spoločnosti bola použitá na spoločnú cestu navrhovateľky a manžela do
USA v roku 2022), znovu to len umocňuje záver o správnosti ustálenia príjmu otca v sume okolo 3 000

eur netto mesačne.

62. Z doplneného dokazovania tiež vyplynulo, že matka začala v roku 2025 znovu pracovať.
Z pracovného pomeru dosahuje príjem okolo 1 753 eur mesačne netto, okrem toho poberá ešte stále
rodičovský príspevok, aktuálne vo výške 482, 30 eur a má k dispozícii tiež prídavok na maloletú vo výške

60 eur mesačne, okrem toho ešte prídavok na staršiu dcéru vo výške 60 eur mesačne, spolu tak má
k dispozícii mimo výživného sumu 2 355 eur pri dvoch vyživovacích povinnostiach.

63. Pokiaľ ide o výšku oprávnených potrieb maloletej, tie matka vyčíslila vo výške 884 eur (35 eur
na poplatok za škôlku, 54 eur na stravu v škôlke, 280 na stravu doma, 25 eur na plienky, 30 eur na

hygienické potreby, 20 eur na pracie prostriedky , 50 eur na fľaše cumle, 100 eur na oblečenie, 40 eur
na topánky a prezúvky, 10 eur na hračky, 30 eur na lieky a vitamíny, 50 eur na pohybové aktivity, 55
eur na voľnočasové aktivity, 20 eur na nepravidelné poplatky, napr. u lekárov, za doklady a pod., 35 eur
na cestovné výdavky v súvislosti so sprevádzaním maloletej a 50 eur na ostatné potreby). Ak odvolací
súd vychádza z toho, že výdavky na plienky a výdavky na fľaše a cumle s ohľadom na vek maloletej už

prakticky odpadnú, matkou vyčíslené výdavky ustálil na sume okolo 800 eur mesačne. Hoci sa jedná
o nadpriemerné výdavky s ohľadom na vek maloletej (dva a pol roka), ich výška je v zmysle ustanovenia
§ 62 ods. 2 druhej vety rámcovaná aj podielom na životnej úrovni rodičov. Ak teda otec sám pri výsluchu
uvádzal, že jeho výdavky na stravu sú 50 eur na deň (teda okolo 1500 eur mesačne), okolo 200 – 300
eur mesačne na oblečenie a plánuje sa vrátiť k finančne náročnej záľube – lietaniu, v súvislosti s ktorou

si chce zakúpiť aj lietadlo, ktorého hodnota sa pohybuje od 10 000 eur za základný model až po 50
000 až 60 000 eur, potom sú oprávnené výdavky maloletej vo výške okolo 800 eur mesačne v plnom
rozsahu dôvodné.

64. Súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 500 eur mesačne (okolo 17

% z netto príjmu otca) tak v plnej miere zodpovedá jeho ustálenému prezumovanému príjmu okolo 3
000 eur mesačne netto a zároveň zohľadňuje aj príjem matky v celkovej výške okolo 2 355 eur netto
mesačne, podiel jej vyživovacej povinnosti zodpovedajúci sume 300 eur mesačne tak predstavuje podiel
na jej netto príjme okolo 13 % čo je adekvátne s ohľadom na skutočnosť, že má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť. Odvolací súd preto potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti otca.

65. Ako bolo vyššie uvedené, matka sa voči rozsudku súdu prvej inštancie neodvolala. Po realizácii
dokazovania odvolacím súdom vo svojom záverečnom návrhu dala na zváženie, či neprichádza
s ohľadom na príjem otca aj priznanie výživného na tvorbu úspor. Ustanovenie § 63 ods. 3 zákonao rodine dáva súdu takúto možnosť, ak to dovoľujú majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd
pri rozhodovaní uzavrel, že majetkové pomery otca a jeho životná úroveň dávajú priestor na to, aby
mohla mať vyššiu životnú úroveň aj samotná maloletá. Nejedná sa ale ešte o situáciu, kedy by už

tzv. spotrebné výživné dosahovalo výšku, ktorá by už bola neprimerane vysoká, resp. pri ktorej by už
výživné bolo v rozpore s výchovnou funkciou výživného, čo by dávalo predpoklad na prípadné rozdelenie
výživného na tzv. spotrebné výživné a výživné na tvorbu úspor. Súdom určené výživné sa aktuálne
pohybuje na hranici všeobecne akceptovaného podielu vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému
dieťaťu (s ohľadom na vek dieťaťa) na jeho netto príjme. Za týchto okolnosti nepovažoval odvolací súd

priznanie výživného na tvorbu úspor za dôvodné.

66. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky už na pojednávaniach v rámci odvolacieho konania
netrval na realizácii znaleckého dokazovania, argumentácia, že jeho nevykonanie malo za následok
nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, tvorila súčasť jeho odvolacích námietok a preto odvolací
súd považuje za potrebné k tejto odvolacej námietke sa vyjadriť. Vychádzajúc z ustanovení § 185

a 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Je to vždy súd, kto rozhodne o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom potrebu realizácie účastníkom konania navrhovaného dôkazu
posudzuje s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. V mimosporovom konaní je
súd v zmysle ustanovení § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a ak je to potrebné,

za týmto účelom vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak ani v týchto konaniach
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona pre súd bez ďalšieho povinnosť konkrétny dôkaz. V tomto
prípadesamalojednaťomanželomnavrhovanéznaleckédokazovanieznalcompsychológomvovzťahu
kúpravestarostlivostiomaloletúaznalcompsychiatromvovzťahukmanželomtvrdenémunadmernému
požívaniu alkoholu navrhovateľkou a zistenia prípadnej závislosti. Odvolací súd nepovažoval námietku

nevykonania navrhovaných znaleckých dokazovaní za dôvodnú. Skutočnosť, že maloletá má pozitívny
vzťah s matkou bola dostatočne preukázaná šetrením pomerov a správami kolízneho opatrovníka a je
aj logickým vyústením toho, že maloletá je prakticky dva roky vo výlučnej starostlivosti matky. Súd
prvej inštancie a odvolací súd rovnako nespochybňujú rodičovskú kompetenciu otca, to v čom má
otec rezervy, je úprimná snaha na realizácii stretávania sa s maloletou za podmienok rešpektujúcich

aktuálnu situáciu maloletej a aj aktuálnu úroveň rozvráteného vzťahu s manželkou. Toto nie je dôvod
na nariadenie znaleckého dokazovania, je to dôvod na hľadanie vhodného modelu stretávania sa otca
s maloletou tak, aby toto mohlo byť neskôr rozšírené bez limitov. Toto presne odvolací súd pri úprave
stykuotcasmaloletouvpriestorochCentrapredetiarodinyHolíčurobil.Pokiaľideopreverovanieotcom
tvrdenej prípadnej závislosti matky na požívaní alkoholu, ktorá má byť podľa otca preverená znaleckým

dokazovaním, nič okrem tvrdení otca nesvedčí v prospech záveru, že by pochybnosť v tomto smere bola
dôvodná. Matka sa riadne stará o dve maloleté deti, od začiatku roku 2025 pracuje, ďalšie dokazovanie
v tomto smere nebolo potrebné.

67. Vychádzajúc z uvedeného, tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty

manžela navrhovateľky neboli spôsobilé privodiť zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a ani
zamietnutie návrhu navrhovateľky, pretože závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením
vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sú správne, a súd vec správne právne
posúdil. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku
I., II., III., IV. ako vecne správny. a vo výroku V. týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletou ho z vyššie

uvedených dôvodov zmenil reagujúc tak aj na aktuálne zistený skutočný stav.

68. Odvolací súd na záver uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS

251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

69. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a §
396 ods. 1 CSP. Navrhovateľka síce žiadala o priznanie trov odvolacieho konania, z jej podania ale nie
je zrejmé, čo by malo ich priznanie odôvodňovať. V konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by

svedčila, že by manžel nesplnil nejakú povinnosť, ktorá by mala za následok vznik nejakých trov konania
vzmysle§54CMP.Rovnakoniejezrejmé,prečobymalobyťpriznanienáhradytrovkonaniaspravodlivé
v zmysle § 55 CMP. Rozhodnutie o rozvode manželstva súvisí v konkrétnom prípade s prijatím záveru
o kvalifikovanom rozvrate a rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode jevýsledkom vyhodnotenia dokazovania a posúdenia zákonných kritérií, a to bez toho, aby v konkrétnom
prípade boli zistené osobitné okolnosti, odôvodňujúce postup podľa § 55 CMP, preto nevznikol ani nárok
navrhovateľky na náhradu trov odvolacieho konania.

70. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).