Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010417
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4213010417.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v trestnej veci proti obžalovanému: A. B.,

narodený XX.XX.XXXX v Komárne, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní v Komárne dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C., toho času v D. E. F. A. G. H. I.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

v bode 1
že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú
dcéru F. J., nar. XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn.
12C/195/2007-45 zo dňa 18.12.2008, s právoplatnosťou od 19.02.2009, sa obžalovaný zaviazal

prispievať na jej výživu mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 eur), ktoré výživné bolo zvýšené v zmysle
rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/209/2012 zo dňa 03.04.2013, s právoplatnosťou od
12.04.2013, na sumu 80,- eur mesačne počnúc od 01.09.2012, ktoré výživné mal platiť vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa K. L., bytom F. M. XX, C., túto svoju zákonnú
povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od narodenia dieťaťa, teda od 27. marca 2006 až doposiaľ,
okrem obdobia, kedy bol obžalovaný vo vyšetrovacej väzbe a následne vo výkone trestu v inej trestnej
veci od 17.05.2006 do 25.09.2007, keď pred nástupom do jeho výkonu zahlásil svoju vyživovaciu
povinnosť voči svojej dcére, v ostatnom období hoci mal viacero zamestnaní, tieto skončil z vlastnej vôle,

uspokojil sa len s príjmami z náhodných brigád aj v cudzine, kde doposiaľ žije na neznámom mieste,
nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu našiel aspoň prostredníctvom úradu práce, aby si
tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom v rámci riešenia predbežnej otázky mal a mohol prispievať
na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa počas celej doby zavineného neplatenia výživného najmenej
vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, teda v období od narodenia dieťaťa až do šiestich rokov
veku dieťaťa v sume najmenej vo výške 33,19 eur mesačne a v období od šiestich rokov života dieťaťa
až doposiaľ v sume najmenej vo výške 80,- eur mesačne, tento stav zavineného neplatenia výživného

zo strany obžalovaného trvá až doposiaľ, a hoci matka oprávneného dieťaťa poberá od 01.04.2009
náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného od príslušného úradu práce, v období
od 27.03.2006 až doposiaľ, teda najmenej do 12.05.2014, zaostal na výživnom v celkovej sume 3533,59
eur, ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa K. L.,

v bode 2
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú

dcéru F. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/125/2002
zo dňa 10.03.2003, s právoplatnosťou od 17.04.2003, sa obžalovaný zaviazal prispievať na jej výživumesačne sumou 500,- Sk (15,60 eur), ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred do rúk matky dieťaťa O. N., bytom C., P. XXXX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne
zavinene neplní od 01.05.2005 až doposiaľ, okrem obdobia, kedy bol obžalovaný vo vyšetrovacej väzbe

a následne vo výkone trestu v inej trestnej veci od 17.05.2006 do 25.09.2007, keď pred nástupom
do jeho výkonu zahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, v ostatnom období hoci mal
viacero zamestnaní, tieto skončil z vlastnej vôle, uspokojil sa len s príjmami z náhodných brigád aj
v cudzine, kde doposiaľ žije na neznámom mieste, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu
našiel aspoň prostredníctvom úradu práce, aby si tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom v rámci

riešenia predbežnej otázky mal a mohol prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa počas
celej doby zavineného neplatenia výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, tento
stav zavineného neplatenia výživného zo strany obžalovaného trvá až doposiaľ, obžalovaný v období
od 26.09.2007 až doposiaľ, teda najmenej do 12.05.2014, zaostal na výživnom najmenej vo výške
1232,40 eur, ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa O. N., tohto konania sa dopustil napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/14/2006 zo dňa 15.03.2007, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15.03.2007, uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona v úmyselnej forme zavinenia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
14 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, ktorý trest dňom 25.09.2007 vykonal,

v bode 3
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú
dcéru F. J., narodenú XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn.
12C/195/2007 – 45 zo dňa 18.12.2008, s právoplatnosťou od 19.02.2009, sa obžalovaný zaviazal
prispievať na jej výživu mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 eur), ktoré výživné bolo zvýšené v zmysle

rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/209/2012 zo dňa 03.04.2013, s právoplatnosťou od
12.04.2013, na sumu 80,- eur mesačne počnúc od 01.09.2012, ktoré výživné mal platiť vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa K. L., bytom F. M. XX, C., túto svoju zákonnú
povinnosť si bezdôvodne zavinenie neplní od 23.05.2014 až doposiaľ, hoci mal viacero zamestnaní, tieto
skončil z vlastnej vôle, uspokojil sa len s príjmami z náhodných brigád aj v cudzine, kde doposiaľ žije

na neznámom mieste, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu našiel aspoň prostredníctvom
úradu práce, aby si tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom v rámci riešenia predbežnej otázky mal
a mohol prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa počas celej doby zavineného neplatenie
výživného najmenej vo výške ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, teda najmenej vo výške 80,-
eur mesačne, a hoci matka oprávneného dieťa poberá od príslušného úradu práce náhradné výživné v

rozsahuvyživovacejpovinnostiobžalovanéhood01.07.2015doposiaľ,tentostavzavinenéhoneplatenie
výživného zo strany obžalovaného trvá až doposiaľ, čím v období od 23. mája 2014 až doposiaľ,
teda najmenej do 10.01.2017, zaostal na výživnom v celkovej sume 2498,67 eur, ktoré dlhuje matke
oprávneného dieťaťa K. L.,

t e d a

v bode 1 a bode 3
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

v bode 2
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas a hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á ch a l

v bode 1 a bode 3
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „Trestný
zákon“),

v bode 2prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného
zákona, keďže trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/9/2016 zo dňa

26.06.2025, právoplatným dňa 26.06.2025, a to trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 172 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obžalovaný
vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže

sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia, s poukazom na to, že sa obžalovaný a prokurátorka po
vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolanie, tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Komárno), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Oprávnené osoby - odvolanie môžu podať:

- prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku),

a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.