Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125011401.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2025
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D. D., E. F., trvale bytom G. G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75PP/1/2025 zo dňa 04.11.2025 a takto

jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/61/2024 zo dňa 12.02.2025, právoplatným dňa
17.02.2025, bol A. B. odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. aj na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75PP/1/2025 zo dňa 04.11.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 68 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.
1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov a súčasne bol nad ním nariadený probačný dohľad

v trvaní 30 mesiacov. Zároveň mu boli uložené v čase probačného dohľadu obmedzenia a povinnosti,
a to podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz užívania omamných a psychotropných látok a podľa § 51
ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

Takto zahlásenú sťažnosť následne písomne odôvodnila už prokurátorka, ktorá okrem iného uviedla,
že dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka
pre podmienečné prepustenie spočívajúca v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia
riadneho života v budúcnosti. Ďalej uviedla, že odsúdený má v odpise registra trestov evidovaných
6 záznamov. Pri prvých štyroch odsúdeniach išlo o majetkové trestné činy, následne sa dopustil

drogovej trestnej činnosti a potom prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Za posledné
dve mu bol uložený predmetný súhrnný trest, ktorý vykonáva. Ďalej poukázala na záver hodnotenia
riaditeľa ústavu, kde sa uvádza, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na
základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Má za to, že hoci boli naplnené dve podmienky na
podmienečné prepustenie odsúdeného, a to formálna podmienka, ako aj prvá materiálna podmienka,
teda že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a správaním preukázal

polepšenie, nebola splnená už druhá materiálna podmienka, a teda že u odsúdeného možno očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život, teda že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil všetky rizikové faktory u odsúdeného a je
u neho dané riziko jeho opätovného zlyhania v prípade, že bude podmienečne prepustený na slobodu.
Bola toho názoru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného nesplnil svoj účel v plnej

miere a pre jeho konečnú nápravu a pre ochranu spoločnosti je potrebné ponechať ho vo výkone trestu
odňatia slobody. Navrhla, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie
zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré
im predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, pričom napadnuté uznesenie vyhlásil po vykonaní (podľa názoru krajského súdu) potrebného
aj dostatočného dokazovania. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa
k priebehu svojho doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval

svoje podmienečné prepustenie.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia
byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy súčasne.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
krajskýsúduvádza,žesplnenieformálnejpodmienkyzpohľadudĺžkydoterazvykonanéhotrestuodňatia
slobody bolo preukázané, keď odsúdený už vykonal viac ako 2/3 z uloženého trestu odňatia slobody
(ďalej len „trest odňatia slobody“).

V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd vyhodnotil aj správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia, čím bola u
neho splnená aj prvá materiálna podmienka.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora v tom smere, že u odsúdeného nebola splnená už druhá
materiálna podmienka pre podmienečné prepustenie, s týmito sa krajský súd po podrobnom preskúmaní
veci nestotožnil, pričom v plnom rozsahu poukazuje na správne a najmä vyčerpávajúce písomné
odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. K tomu krajský súd zároveň dodáva, že
splnenie predovšetkým tejto zákonnej podmienky je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

V tejto súvislosti podľa názoru krajského súdu nemožno opomenúť záver hodnotenia ústavu na výkon
trestu, že odsúdený vyjadruje cieľ po prepustení na slobodu viesť riadny život, ktorý prezentoval aj

pred súdom prvého stupňa. Odsúdený má vytvorené pracovné návyky, vo výkone trestu je pracovne
zaradený s kladným hodnotením, má tiež vybudované riadne sociálne zázemie, počas výkonu trestu
bol v kontakte s matkou svojho syna s viacerými kamarátmi, má prisľúbené ubytovanie. Odsúdený má
teda vybudované pracovné návyky ako aj sociálne zázemie. Odsúdený ďalej prejavuje vo vzťahu k ním
spáchanej trestnej činnosti kritický postoj a uvedomuje si negatívny vplyv návykových látok na jeho

život. Vzhľadom na uvedené potom podľa krajského súdu nebude odsúdený po prepustení na slobodu
odkázaný na páchanie trestnej činnosti.

Jediným významnejším „negatívom“ vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru o splnení aj druhej
materiálnejpodmienkybysamohlojaviťto,žeodsúdenýjevovýkonetrestupretrestnúčinnosťsúvisiacu

s návykovými látkami. Ani krajský súd však u odsúdeného nezistil také negatívne skutočnosti, pre
ktoré by jeho pobyt na slobode predstavoval zvýšené riziko pre spoločnosť. Odsúdený ma pozitívny
vzťah k svojej náprave, k spáchanej trestnej činnosti je kritický, zúčastňoval sa aktivít zameraných na
protidrogovú osvetu a zároveň si uvedomuje negatívny vplyv návykových látok na život. Z uvedenéhodôvodne vyplýva, že odsúdený tak povediac „pracoval“ vo výkone trestu na odstránení nedostatkov
svojej osoby, pre ktoré sa dostal do výkonu trestu. Odsúdenému zároveň nebolo uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, aj krajský súd dospel k záveru, že všetky vyššie
uvedené pozitívne „poznatky“ o odsúdenom sú pozitívnymi predpokladmi pre úspešnú resocializáciu
odsúdeného a výrazne znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti. Tieto poznatky sú
podľa názoru krajského súdu významnejšieho charakteru ako konštatovanie ústavu na výkon trestu

v hodnotení, že resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti
je u odsúdeného stredné. Avšak na druhej strane aj ústav na výkon trestu odporučil odsúdeného
podmienečne prepustiť.

Vo vzťahu k osobe odsúdeného tiež nemožno jednoznačne konštatovať, že by mohla byť jeho náprava
podstatne sťažená. Odsúdený má doposiaľ v registri trestov 6 záznamov, pričom vo výkone trestu je

po druhýkrát. U odsúdeného sa však nejednalo vždy o recidívu, nakoľko v prípade troch odsúdení boli
výroky o treste zrušené z dôvodu ukladania súhrnného trestu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že súhrnný trest sa ukladá v prípadoch súbehu viacerých trestných činov, ktoré mali byť inak riešené
v jednom (spoločnom) konaní.

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností aj krajský súd dospel k záveru, že
odsúdený nebude po prepustení na slobodu odkázaný na páchanie trestnej činnosti. Riziko recidívy je
u odsúdeného eliminované jeho úprimným odhodlaním viesť po prepustení na slobodu už riadny život.

Pritom ani skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody pre zločin, bez ďalšieho nemôže

viesť k odôvodnenému záveru, že je vylúčené podmienečne prepustiť. Totiž Trestný zákon umožňuje
podmienečne prepustiť osobu odsúdenú dokonca aj za závažnejší trestný čin (teda obzvlášť závažný
zločin) s tým, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je povinný len prihliadnuť na
povahu spáchaného trestného činu. Napokon právny poriadok ani výslovne nevylučuje podmienečné
prepustenie osoby, ktoré je vo výkone trestu opakovane.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa napokon krajský súd uvádza, že pozitívnemu rozhodnutiu
o podmienečnom prepustení odsúdeného nebránilo ani to, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z právneho poriadku totiž nevyplýva ani zákaz
podmienečného prepustenia odsúdeného, ktorý vykonáva uložený trest odňatia slobody práve v tomto

ústave, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je len prihliadnuť na to,
v akom ústave na výkon trestu trest odňatia slobody odsúdený vykonáva. Naviac správne poznamenal
súd prvého stupňa aj to, že z pohľadu plnenia programu zaobchádzania odsúdený zároveň v zmysle
§ 9 Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov inak spĺňal
podmienky na preradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takétovyššiespomenuté„prihliadnutia“súdykonajúceopodmienečnomprepustenívšakmusiarovnako
vyhodnocovať aj v kontexte iných okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Preto je aj podľa názoru krajského súdu možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že

sa napravil pred vykonaním celého trestu odňatia slobody. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností
a dôvodov sťažnosti prokurátora krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore
ústavu na výkon trestu a súdu prvého stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného
bolo potrebné odmietnuť.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode
riadny život, ale takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani
nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver
nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný

predpoklad jednoznačne vyplýva.

Krajský súd považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov, ako aj uloženie probačného
dohľadu nad odsúdeným tiež na 30 mesiacov za súčasného uloženia obmedzenia (zákazuužívania omamných a psychotropných látok) a povinnosti (príkazu zamestnať sa alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie) za primerané a zákonné vzhľadom na osobu odsúdeného,
predchádzajúcispôsobjehoživota,jehopomery,spáchanútrestnúčinnosťatiežostávajúcizvyšoktrestu

odňatia slobody (do 27.07.2026). Takto súdom prvého stupňa „určené podmienky“ podmienečného
prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu odsúdeného aj na slobode a podľa názoru krajského súdu
sú schopné dostatočne eliminovať možnosti opakovania protiprávneho konania odsúdeného, a to pod
hrozbou vykonania si celého zvyšku trestu odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol
podľa§193ods.1písm.c)Tr.por.,pretožeodsúdenýspĺňalvšetkyzákonnépodmienkynapodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.