Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214590
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125214590.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore navrhovateľa A. B. C., narodený X.X.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/X, E., proti odporkyni F. E. G., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
X, E., zastúpená advokátom JUDr. Vladimír Kotus, so sídlom Masarykova 12, Košice, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k.

51C/35/2025-30 zo dňa 19. septembra 2025

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi vstup do bytu č. 2 s
príslušenstvom, vedeného Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym, na liste vlastníctva č.
1885, okres Košice II, obec Košice-Sídlisko KVP, katastrálne územie: H., na 1. poschodí, vo vchode
41, situovanom v obytnom dome D. XX, XX, XX, XX, súp. č. 1403, na parcele registra C č. 3755/126
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2, ako aj strpieť jeho užívanie navrhovateľom do

právoplatného skončenia konania o úpravu užívania spoločného bytu alebo o obmedzenie alebo
vylúčenie z užívacieho práva k spoločnému bytu druhého manžela.

U k l a d á navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu proti
odporkyni podľa § 146 Občianskeho zákonníka o úpravu užívania spoločného bytu alebo obmedzenie

alebo vylúčenie druhého manžela z užívacieho práva k spoločnému bytu. Súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením vyhovel návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporkyni umožniť mu vstup do bytu č. 2 s príslušenstvom na D. XX I. E. a strpieť
jeho užívanie navrhovateľom do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice
73C/6/2023 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (I.). Poučil žalovanú o práve na podanie

žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (II) a priznal
navrhovateľovi voči odporkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. V konaní mal súd zistené, že dotknutá nehnuteľnosť – byt č. 2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach domu všetko zapísané na LV č. XXXX k.ú. grunt, obec E. – J. E., K. E. A.
nadobudli strany sporu počas trvania manželstva a patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré

zaniklo rozvodom ku dňu 11.5.2021 a doposiaľ nie je vysporiadané. O vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva sa na základe návrhu navrhovateľa vedie konanie o vyporiadanie BSM na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 76C/6/2023. Mal preukázané, že žalovaná vlastní ďalší byt na Wuppertálskej
37 v Košiciach a do 29.10.2020 vlastnila aj byt č. 31 na Južnej triede 24 v Košiciach, ktorý previedla
darovacou zmluvou na svoju matku. Uznesením F. J. E. E./39/2023 z 26.7.2023 mal preukázané, že
maloleté deti strán sporu Dávid nar. v r. 2016 a Sofia nar. v r. 2014 boli v konaní o neodkladné opatrenie

dočasne zverené do starostlivosti navrhovateľa, ktorý za účelom čo najefektívnejšieho zabezpečenia
starostlivosti o deti aj školskej dochádzky bol nútený si prenajať byt v Košiciach. S prenájmom súspojené zvýšené náklady 660,- eur mesačne, od septembra 2025 zvýšené o 30,- eur, ktoré nie je
v jeho možnostiach hradiť, preto mu vypomáhajú rodičia i aktuálna partnerka. Spoločný byt bol nútený
opustiť z dôvodov opakovaných psychických a fyzických atakov zo strany odporkyne, keď byt užíval do

14.10.2019,následnebývalmimoKošícurodičov,zdôvoduriadnejstarostlivostiozverenédetijenútený
riešiť otázku bývania v Košiciach. Konanie žalovanej bolo predmetom trestného stíhania Okresnej
prokuratúry Košice II č. 3 PV 322/19/8803-29 zo dňa 27.8.2020, keď navrhovateľ podľa znaleckého
posudku trpel úzkostnou depresívnou poruchou v dôsledku opakovaných agresívnych, fyzických,
psychických atakov odporkyne (údery päsťou, škrabanie do tváre, ponižovanie, vulgárne nadávky,

citové vydieranie). U odporkyne bola zistená patologická hodnota v zložke agresivity. Navrhovateľ tiež
preukázal, že podal oznámenie o priestupku 15.8.2025 na tom skutkovom základe, že keď vstupoval
do bytu s deťmi a realitnou maklérkou za účelom ocenenia bytu pre konanie o vyporiadaní BSM, po
jeho otvorení mu neznámym človekom, ktorý by mal byť partnerom odporkyne, mu tento muž zabránil
vstúpiť do bytu. Predloženou emailovou komunikáciou mal súd preukázané, že navrhovateľ sa snažil
riešiť situáciu žiadosťami o sprístupnenie bytu adresovaných odporkyni už od septembra 2024, na čo

odporkyňa reagovala rezolútne odmietnutím.

3. Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia posudzoval podľa § 324, § 325, § 328 až § 330
Civilného sporového poriadku (CSP) vychádzajúc zo zásad ochrany práva vlastníka v zmysle článku
20 Ústavy SR § 123, § 126 OZ, prihliadajúc na predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

v zmysle § 143, § 148, § 149 OZ. Vychádzajúc s právnou teóriou a súdnou praxou ustálených podmienok
vyhovenia návrhu na neodkladné opatrenie konštatoval, že je namieste nariadiť ho tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu, keď ten kto požaduje vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať právny
záujem na žiadanej úprave a osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov. Uviedol, že súd
nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, ale je nevyhnutné, aby boli

aspoň osvedčené okolnosti, ktoré sú potrebné pre prijatie záveru o nebezpečenstve hroziacej ujmy ako
i o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Skutočnosti možno považovať
za osvedčené v situácii, ak sa vzhľadom na okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, a
z ktorých plynie, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v potencionálnom konaní o žalobe je
vyššia, než miera neúspechu.

4. Majúc za osvedčené bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutej nehnuteľnosti,
preukázané, že odporkyňa bráni navrhovateľovi vo výkone jeho vlastníckeho práva a neberie
do úvahy ani to, že navrhovateľ žiada o prístup do nehnuteľnosti spoločnej i v súvislosti so
starostlivosťouospoločnémaloletédeti,ktorémádočasnezverené,prihliadajúcnanepriaznivúfinančnú

situáciu navrhovateľa, považoval za osvedčenú nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu pre úmyselné
a nezákonné konanie odporkyne. Poukázal na to, že je voči nej vedené trestné konanie pre zločin týrania
blízkej a zverenej osobe, kde poškodeným bol práve navrhovateľ. Spôsob úpravy práv a povinností
neodkladným opatrením považoval za proporcionálny vzájomnému postaveniu sporových strán, jeho
trvanie obmedzil do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM v zhode s požiadavkou

navrhovateľa. Majúc za to, že týmto spôsobom dochádza k ukončeniu konania rozhodol tiež o náhrade
trov, priznajúc procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

5.Uznesenieodvolanímnapadlaodporkyňazdôvodovpodľa§365ods.1písm.f/,h/CSPprenesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci s návrhom na zamietnutie neodkladného

opatrenia. Argumentovala, že nariadené neodkladné opatrenie nemá vzťah ku konaniu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže vyriešenie užívacieho práva bývalých manželov
nemožno považovať vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva za otázku predbežného
charakteru a súčasne namietala osvedčenie potreby neodkladnej úpravy právnych pomerov, keď
navrhovateľ predmetný byt užíval len do 28.2.2018, kedy ho opustil, od uvedenej doby výlučne ona

uhrádza všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu vrátane splátok úveru. Za daných okolností
podľa jej názoru absentuje akákoľvek proporcionalita medzi právami a povinnosťami každej strany
sporu, keď zámerom navrhovateľa je vylúčiť ju z užívacieho práva k bytu. Odvolateľka tiež tvrdila,
že to bola naopak ona, kto bol vo vzájomnom vzťahu s navrhovateľom ohrozený, preto podala
novú žiadosť o zverenie detí do jej starostlivosti i o vydanie zákazu priblíženia navrhrovateľa pre

podozrenie z nevhodného správania sa k deťom. Považovala za rozporuplný postoj navrhovateľa, ak
žiada sprístupnenie nehnuteľnosti, keď v minulosti voči nej inicioval trestné konanie a podľa znaleckého
posudku MUDr. Zuzany Krajňákovej vypracovanej v trestnom konaní jeho zdravotný stav by sa mohol
výrazne zhoršiť pri kontakte s ňou, čoho si je navrhovateľ ako poškodený vedomý. Takáto vyhrotenásituácie nezakladá možnosť hovoriť o proporcionalite pri realizácii užívacích práv navrhovateľom
v spoločnom byte. Zdôraznila, že navrhovateľ v čase podania návrhu mal už vedomosť o tom, že
trestná vec voči zločinu týrania blízkej a zverenej osoby bola postúpená Okresnému úradu Košice

na prejednanie priestupku, sťažnosť prokurátora bola zamietnutá. Zlá finančná situácia navrhovateľa
rovnako nie je dôvodom na okamžitý zásah súdu a pokiaľ žije aktuálne v prenájme so súčasnou družkou,
tá sa logicky má podieľať na nákladoch spojených s bývaním. Vynakladané výdavky spolu so splátkou
úveru predstavujú u odporkyne obdobnú výšku nákladov za bývanie ako u navrhovateľa.

6. K odvolaniu odporkyňa pripojila listinné doklady – podnet na prešetrenie konania navrhovateľa
o fyzickom násilnom správaní, žiadosť o zverenie detí do svojej starostlivosti, návrh na zákaz priblíženia,
žiadosť o úpravu styku s maloletými deťmi.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu považoval za irelevantnú argumentáciu odporkyne dôvodiac,
že po rozvode manželstva sa neaplikuje § 146 OZ, definitívne spoločnú domácnosť opustil 14.10.2019,

ak odporkyňa prezentuje iný dátum, je to v zásade nepodstatné, rovnako ako to, koľko uhrádza
odporkyňa za bývanie, keďže výlučne ona byt užíva a pokiaľ ide o splátky úverov tieto sa jej započítajú
v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Čo sa týka samotného trestného konania, aj keď
došlo k postúpeniu veci na priestupkové konanie, zo samotného odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd
nemal žiadnu pochybnosť o fyzickom a psychickom násilí obžalovanej-matky detí páchanom na osobe

poškodeného-otca detí, ktoré však nedosiahlo takú intenzitu, aby sa mohlo jednať o trestný čin týrania
blízkej osoby. Záver znaleckého posudku MUDr. Zuzany Krajňákovej potvrdzuje, že trpel úzkostnou
depresiou spôsobenou agresivitou manželky.

8. Odporkyňa v odvolacej replike zotrvala na dôvodoch odvolania zopakujúc, že vyriešenie užívacieho

práva bývalých manželov k spoločnému bytu nemožno vzťahovať ku konaniu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva. Vyjadrila presvedčenie, že ak mienil žalobca byt užívať, jeho konanie
by bolo iné, než v prejednávanom prípade, keď podľa obsahu emailu zo dňa 13.10.2025 ju v podstate
nútil k tomu, aby tento byt bol predaný, čiže jeho zámerom nie je nasťahovať sa k odporkyni, ale vylúčiť
ju z užívania bytu so zámerom jeho predaja. Navrhovateľ nedisponuje finančnými prostriedkami na jej

vyrovnanie, jej cieľom je byt si ponechať, a vyplatiť ho z vyporiadania BSM. V danej situácii nemožno
hovoriť o bezprostredne hroziacej nenapraviteľnej ujme, ak navrhovateľ dlhodobo byt neužíva, tento
opustil a je potrebné s tým súvisiace práva a povinnosti riešiť v konaní vo veci samej podľa § 146 OZ.

9. Iné vyjadrenia v konaní strany nepodali.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení procesnej prípustnosti a včasnosti
podaného odvolania subjektom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380
CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Pretože pretože neboli splnené podmienky

na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd uznesenie zmenil v zhode s § 388 CSP tak, ako
vyplýva z výroku jeho rozhodnutia.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o existencii zákonných dôvodov pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie nesprávne definoval konanie vo veci

samej, ku ktorému má prejednávaný návrh na neodkladné opatrenia meritórny vzťah, nemá to vplyv
na vecnú správnosť rozhodnutia o neodkladnej potrebe upraviť právne pomery strán. Na zdôraznenie
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje :

12. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 329 ods. 2, 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej

veci.

19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

20. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná (3). Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane (4).

21. Tak ako vo svojom rozhodnutí konštatoval už súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia pred začatím konania v zmysle § 325, § 326 CSP je osvedčenie dôvodnosti

a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu
bezprostredne ohrozené. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav,

ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej
strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené
porušenie práv a právom chránených záujmov.

22. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí

navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva
a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré
majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich
úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho
neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie

časové obdobie.

23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). Postačuje pritom
z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok

očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné
právoprocesné,Eurokódexs.r.o.,Bratislava2010,strana309). Osvedčenie(narozdieloddokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa

súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

24. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné podmienky pre konanie
o neodkladnom opatrení a odvolací súd posudzujúc ich z hľadísk rozhodných v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP) sa stotožnil s jeho záverom o dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia ako vyplýva z výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu.

Nariadeným neodkladným opatrením nebola porušená ani zásada proporcionality, keď rozsah výhod
získavaných stranou z neodkladného opatrenia oprávnenou je adekvátny intenzite osvedčenia jej práva
k nehnuteľnostiam i obmedzeniam strany povinnej.

25. Pokiaľ aj súd vychádzal z nesprávnej úvahy o väzbe nariadeného neodkladného opatrenia na

konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov, nemá
to vplyv na vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy právnych
pomerov stanovením povinnosti odporkyni umožniť navrhovateľovi vstup na spoločnú nehnuteľnosť
ako aj jej povinnosť umožniť navrhovateľovi jej užívanie. Nakoľko predmet sporu sa týka užívania
spoločnej nehnuteľnosti v BSM, právne pomery navrhovateľa a odporkyne ako bývalých manželov, sa

riadia režimom ustanovenia § 146 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z už ustálenej súdnej praxe
(porovnaj R17/67, II.ÚS 395/2010). Pretože predmetom konania o vyporiadanie BSM nie je otázka,
ktorý z manželov a v akom rozsahu má oprávnenie užívať spoločnú vec, u ktorej doposiaľ nedošlo k jej
vyporiadaniu tj k určeniu, ktorému z bývalých manželov pripadne do vlastníctva, v uvedenom rozsahu
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené.

26. Podľa § 146 ods. 1, 2 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd (1). Ak sa z
dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k
blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd

na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu
do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť (2).

27. Je nesporné, a odporkyňa to v odvolaní ani nespochybňuje, že znemožňuje užívanie spoločnej
nehnuteľnosti navrhovateľovi. Potvrdzuje to obsah jej emailovej komunikácie, v ktorej jednoznačne

proklamuje svoje stanovisko, že navrhovateľa do bytu nepustí, kľúče mu nevydá. Jej námietky, že vstupu
do bytu sa navrhovateľ dovoláva len v súvislosti so snahou o speňaženie tohto bytu sú irelevantné
v kontexte celkových okolností sporu – dovtedajšie spolunažívanie, starostlivosť o deti, prebiehajúce
konanie o vyporiadanie BSM. Je preukázané, že je to práve navrhovateľ komu boli zverené spoločné deti
do osobnej starostlivosti, ktoré navštevujú školské zariadenia v meste Košice, v tomto meste disponuje

odporkyňa ďalšími nehnuteľnosťami, v ktorých môže uspokojovať svoje právo bývania a z vlastnej
vôle sa zbavila nehnuteľnosti, ktorú previedla darovaním na sebe blízku osobu. To všetko nasvedčuje
úmyselnému a účelovému konaniu odporkyne s cieľom privodiť si pre ňu čo najvýhodnejšie riešenie na
úkor oprávnených záujmov druhej strany. Argumenty odporkyne smerujú len k ochrane jej osobných
záujmov, bez zreteľa na záujem jej maloletých detí, o zverenie ktorých požiadala až potom, čo bol

zamietnutý jej návrh na úpravu styku s maloletými deťmi L. nar. v roku 2016 a Sofiou nar. v roku
2014 uznesením Mestského súdu v Košiciach K2-19P/39/2023 zo dňa 17.4.2024 a neodkladným
opatrením zo dňa 8.8.2025 vydanom Mestským súdom v Košiciach v zmienenom konaní jej bola uložená
povinnosťprispievaťnavýživnésumou150eurmesačnenakaždédieťa.Podľazistenízosúdnehospisu
Mestského súdu v Košiciach K2-19P/39/2023 o úpravu práv a povinností navrhovateľa a odporkyne

ako rodičov k ich mal. deťom, vzápätí po nevyhovení jej návrhom, odporkyňa podala návrh na zverenie
detí do svojej osobnej starostlivosti tvrdiac, že otec (navrhovateľ) nemá osobnostné predpoklady na ich
výchovu. Uvedený postup odporkyne len potvrdzuje dojem, že sleduje výslovne osobný záujem neberúc
zreteľ na potreby a práva iných. Z jej vyjadrení nemožno zistiť aké skutočnosti jej bránia v užívaní bytovv jej vlastníctve, pokiaľ nie je spornou skutočnosť, že medzi ňou a navrhovateľom je antagonistický
postoj, a podľa obsahu rozhodnutí súdu vo veci trestného konania pre trestný čin blízkej osoby (aj
keď bolo postúpené na prejednanie priestupku), je to práve agresívne správanie odporkyne, ktoré je

vyvolávajúcou príčinou konfliktov. Neodkladnosť zásahu súdu je podporená tiež tým, že z konania
odporkyne vyplýva, že si bez akéhokoľvek dôvodu uzurpuje právo výlučne sama rozhodovať o spôsobe,
akým bude nakladané so spoločným majetkom, nereflektuje na žiadne návrhy navrhovateľa, a bez
racionálnych argumentov mu odmieta umožniť užívanie spoločného bytu v situácii, keď sama disponuje
ďalšími možnosťami riešenia bytovej otázky, a navrhovateľ je nútený na riešenie situácie využívať cudzie

nehnuteľnosti so zvýšenými nákladmi na bývanie.

28. Charakter konfliktov medzi stranami sporu o užívanie nehnuteľnosti, ku ktorej im svedčia spoločné
práva, neumožňuje nariadenú neodkladnú úpravu právnych pomerov považovať za úpravu trvalú, preto
v zhode s § 336 ods.1 CSP, bola navrhovateľovi uložená povinnosť na podanie žaloby o usporiadanie
práv a povinností medzi bývalými manželmi v zmysle § 146 OZ ako bol vyššie citovaný. Taký návrh sa

môže týkať tak všeobecnej úpravy užívacích práv ako i obmedzenia, či vylúčenia odporkyne z užívania
spoločnej nehnuteľnosti práve v dôsledku jej fyzického a psychického násilia, pre ktoré sa spoločné
spolužitie stalo neznesiteľným, čo napokon sama potvrdzuje. Vzhľadom na súdom uloženú povinnosť na
podanie žaloby vo veci samej, o trovách tohto neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom
rozhodnutí v konaní o podanej žalobe, prípadne v procesnom rozhodnutí o zrušení neodkladného

opatrenia pre prípad, že takú žalobu navrhovateľ nepodá.

29. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).