Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324203388
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324203388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov A. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX C. D. E., zastúpený: Márton & Partner, s.r.o., so sídlom Dlhá
4, 903 01 Senec, IČO: 47 242 019 a A. A., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, G. H. I. I., F.,
zastúpenej: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava,
IČO: 36 854 930, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: J. A.,
nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., F. G., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX

v C. – K. A., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XXX rozvádza.

II. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel podal dňa 17.12.2024 na súd návrh na rozvod manželstva, v ktorom žiadal, aby súd rozviedol
jeho manželstvo s A. A. a zveril maloleté deti do spoločnej osobnej starostlivosti oboch manželov.

Navrhol výživné neurčovať s tým, že obaja rodičia budú mať právo maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Navrhol rozhodnúť aj o trovách konania.

2.Návrhodôvodniltým,žemanželiauzavrelimanželstvopo2,5ročnejznámosti.Pouzavretímanželstva
začali spolu bývať v spoločnej domácnosti (najskôr v Bratislave, neskôr v Rakúsku). Až v priebehu
spoločného bývania sa preukázalo, že manželka nemá vzťah k starostlivosti o domácnosť, či vareniu,
takže tieto povinnosti presúvala na manžela. V tom čase sa narodila dcéra J.. Pre neho tým začalo

náročné obdobie, pretože okrem práce (zamestnania) mal na starosti naďalej vedenie domácnosti a
pribudla aj starostlivosť o maloletú. Medzi manželmi tak začalo dochádzať k roztržkám, pri ktorých sa
manželka opakovane vyhrážala rozvodom či samovraždou. Po jednej z hádok sa manželka zamkla v
kúpeľni s tým, že sa ide zabiť. Uvedená atmosféra neprospievala nikomu zo zúčastnených, napriek tomu
manželia počali ďalšie dieťa. V roku 2021 sa narodil syn A.. Navrhovateľ si uvedomil, že ďalšie dieťa nie
je riešením existujúcich problémov, k zmene došlo v domácnosti a v partnerstve len v tom, že sa staral o
už početnejšiu rodinu. Za jeden zo zásadných problémov manželského spolužitia považuje manželkino

nerešpektovanie manžela, jeho súkromia a nastavených hraníc. Ak si išiel s kamarátmi sadnúť (zriedka)
na pivo, tak dostal kvantum kontrolných sms, kde je, s kým je, koľko bude, kedy príde, koľko pije, či
naozaj nepije viac a podobne. Takýmto správaním sa ho manželka snažila dostať úplne pod kontrolu.
Snahy o separáciu nekončili u jeho kamarátov, manželka ho chcela aj od jeho rodiny a detí. Po narodenímaloletého, asi pred 2,5 rokmi, sa snažil riešiť neúnosnú situáciu tým, že navštívil s manželkou párovú
terapeutku. Výsledok tohto sedenia bol taký, že prehĺbil v ňom presvedčenie, že iba rozvod je riešením.
Manželka rozvod hystericky odmietala a začala ho prosiť nech ostane a doslova ho prenasledovala

svojou pozornosťou. Manžel si teda stanovil hranice svojho osobného priestoru, ktoré manželke sprvu
vadili, lebo tým strácala kontrolu nad jeho životom. Nakoniec sa mu podarilo hranice z väčšej časti
u manželky presadiť, avšak viedlo to k postupnému odcudzeniu sa oboch manželov. Manželia spolu
intímne nežijú.

3. Manželka sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.10.2025, v ktorom
uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželského spolužitia
tak, ako ich uviedol manžel v návrhu. Ako manžel uvádza, manželstvo uzavreli po dlhšej známosti a po
svadbe spolu začali žiť v Bratislave. Adresa ich posledného spoločného bydliska na Slovensku bola:
Rustaveliho 6, 83106 Bratislava. V čase vstupu do manželstva bola presvedčená, že majú s manželom
zlučiteľné predstavy o spoločnej budúcnosti a rodinnom živote. Po dvoch rokoch manželstva však zistila,

že manžel nejaví skutočný záujem o rodinu. Doma trávil minimum času, uprednostňoval vlastné aktivity
a záujmy. Celá starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť bola na nej. Manžel deti nikdy nevzal na krúžky
a z MŠ ich vyzdvihol za celé obdobie spolužitia len niekoľkokrát. Akékoľvek žiadosti, aby sa zapojil
do starostlivosti o deti, či do starostlivosti o domácnosť, komentoval tak, že sa ho snaží obmedzovať.
Nepomohol jej ani vtedy, keď boli všetci chorí, ani počas obdobia, keď ona a deti mali Corona vírus

a ani v čase, keď bola hospitalizovaná. Manžel chodieval veľmi často (niekoľkokrát do týždňa) von s
kamarátmi a vracal sa podnapitý v noci domov. Manžel má aj dosť výbušnú povahu a máva záchvaty
hnevu, ktoré pár krát prerástli aj do fyzického násilia. Prosila ho, aby navštívil odborníka a poradil
sa s ním v tejto veci, ale nikdy to neurobil. Je pravda, že súhlasil s návštevou párového terapeuta,
avšak manžel sedenia ukončil hneď na prvom stretnutí po tom, ako mu párový terapeut naznačil, že

za rozpad vzťahu nemôže iba jedna strana. Nikdy sa manželovi nevyhrážala tak ako tvrdí on, ani ho
neprenasledovala a nekontrolovala. Manžel však akúkoľvek otázku ohľadom jeho plánov na trávenie
voľného času bral ako obťažovanie z jej strany. Manžel počas manželstva udržiaval mimomanželský
pomer, ktorý trvá doteraz. Ich intímny život aj napriek jej záujmu bol veľmi zriedkavý, manžel ho odmietal.
Minuloročné predvianočné a vianočné obdobie strávil so svojou partnerkou na úkor detí, ktorým sľuboval

trávenie sviatkov s nimi. Čo sa týka financovania výdavkov na deti a spoločnú domácnosť, manžel jej
mesačne posiela 800,-€, z ktorých uhradila časť spoločných výdavkov; všetky ostatné výdavky vždy
musela aj počas materskej dovolenky hradiť zo svojich peňazí, ktoré z väčšej časti mala usporené pred
manželstvom. S manželom vlastnia spoločnú nehnuteľnosť - byt v Hainburgu, avšak tento je zaťažený
spoločným dlhom vo výške 176.000,-€, ktorý mal byť pôvodne splatený v čase podania návrhu na

rozvod, a ktorý však bude musieť po rozvode manželstva splatiť sama, pokiaľ bude chcieť v byte ostať
s deťmi bývať. Manžel neuvádza pravdivo ani miesto svojho aktuálneho bydliska na Slovensku. Manžel
podľa všetkého býva na adrese: A. D. XXXX, XXX XX A.. V C. D. E., kde si ponechal evidovaný trvalý
pobyt, trvalo nežil celé roky (minimálne počas trvania vzťahu a manželstva). Manžel na Slovensku nežil
bezprostredne pred podaním návrhu na rozvod minimálne 6 mesiacov; ešte v čase podania návrhu

manželžilsnimivspoločnejdomácnostivHainburgu,čonapokonsámmanželuvádzavosvojomnávrhu
(na str. 5). Zo spoločnej domácnosti manžel odišiel až v polovici decembra 2024. Nakoľko sú však obaja
štátni občania SR súhlasí s tým, aby vo veci rozvodu manželstva konal a rozhodoval slovenský súd.
Súhlasí s manželom, že manželstvo je trvalo rozvrátené a jeho obnova už nie je možná a pripája sa
k návrhu, aby súd manželstvo rozviedol. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností namieta

nedostatok právomoci slovenského súdu. Nesúhlasí s tým, aby vec prejednal a rozhodol slovenský
súd. Vo veci má právomoc rozhodovať rakúsky súd (na súde v Rakúsku už konanie aj prebieha) a to z
nasledovných dôvodov. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie): „1. Súdy členského štátu majú právomoc vo

veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.“ J. žije od svojho 1. roku a A. od narodenia v Rakúsku, čo napokon manžel sám uvádza
vo svojom návrhu. Na Slovensko samozrejme s deťmi chodievajú, ale iba na návštevu za rodinou.
Obe deti považujú Rakúsko za svoj domov. Obe ovládajú nemčinu v zásade na úrovni materinského
jazyka, keďže žijú v nemecky hovoriacom prostredí a navštevujú tu aj predškolské zariadenie. Obe

sú plne začlenené do miestnej komunity a do kolektívu deti v MŠ, majú tu rovesníkov a kamarátov.
Dcéra od septembra 2025 nastúpila do miestnej ZŠ. Obe deti majú v Hainburgu aj záujmové krúžky.
Tieto skutočnosti medzi rodičmi nie sú sporné, v návrhu na rozvod manželstva ich uvádza aj manžel.
Je zrejmé, že obe deti majú obvyklý pobyt v Rakúsku, ktorý bol založený ku prvému roku J. a ku dňunarodeniaA.dohodouobochrodičovadodnestrvá.Zuvedenéhodôvodunesúhlasístým,abyslovenský
súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. K dnešnému dňu je na
Okresnom súde v obci Bruck an der Leitha, Rakúsko, ktorý je miestne príslušným súdom vo veci úpravy

rodičovských práv a povinností k deťom s pobytom v obci Hainburg, vedené konanie o starostlivosti
o deti a o určenie výživného na deti. Konanie v Rakúsku je vedené pod spis. zn.: 9 Ps 23/25i-2 a
rozhoduje sudkyňa: Mag. C. D.. Manžel o tomto konaní vie. Pre úplnosť ešte uvádza, že manžel je s
deťmi v kontakte prevažne telefonicky a približne 1-2x do týždňa osobne. Vzdialenosť jeho súčasného
bydliska od bydliska detí poukazuje taktiež na nezáujem zapojiť sa do každodennej starostlivosti o ne. S

poukazom na uvedené navrhuje, aby súd manželstvo rozviedol a aby konanie vo veci úpravy pomerov
manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (t. j. vo veci úpravy rodičovských práv a
povinností) pre nedostatok právomoci zastavil.

4. Na súdnom pojednávaní dňa 14.11.2025 obaja manželia trvali na rozvode manželstva a uviedli, že
sú si vedomí toho, že o spoločných deťoch bude rozhodovať súd v štáte ich obvyklého pobytu.

5. Podľa ust. §-u 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v

právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon

povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k
názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na
výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona

o rodine, podľa ktorých :

Článok 1

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.

Článok 2

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny
všestranne chráni.

Článok 3
Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje

rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Článok 4Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a

povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

6. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov

uvedených v návrhu, z vyjadrení manželov na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že manželia nežijú v
spoločnej domácnosti a vzájomné nezhody významnou mierou narušili ich spolužitie. Miera narušenia
manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia.

7. Podľa §-u 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Podľa článku 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa článku 120, ods. 2.

9. Podľa článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných

únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského
štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

10. Podľa vyššie citovaných ustanovení je vo veci rozvodu manželstva daná právomoc tohto súdu, lebo
obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Obaja manželia s rozvodom manželstva

súhlasili, ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia a zhodne uviedli,
že nežijú v spoločnej domácnosti. V danom prípade bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva.
Manželstvo neplní funkcie, ktoré plniť má, lebo manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nevychovávajú maloleté deti a ani spolu intímne nežijú, nie je v danom prípade predpoklad jeho
obnovenia, preto súd manželstvo na pojednávaní dňa 14.11.2025 rozviedol.

11. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Všeobecná právomoc), súdy členského
štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v
tomto členskom štáte v čase začatia konania.

12. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č.2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( CSP), ak spor alebo vec nepatrí

do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. V danom prípade bolo preukázané, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Rakúska. Podľa
článku 7, ods. 2 Ústavy SR má Nariadenie rady č. 2201/2003 prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky. Preto sa právomoc vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom posudzuje
podľa tohto nariadenia. Keďže maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Rakúska, rozhodovanie vo
veciúpravyprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomnačasporozvodenepatrídoprávomocisúdom
SR, preto súd konanie v tejto časti zastavil.17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Upozornenie: Manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhéhomanželaakospoločné
priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.