Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203420
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203420.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. G.Í., narodená XX.XX.XXXX, v
konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec,
Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: L. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. A. XX, Š., a G.. D. G., narodený
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, N. M., zastúpený: L/R/P advokáti, s.r.o. so sídlom Slávičia údolie 6,
Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Matka je do času právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletej vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5P/77/2025 povinná prispievať na výživu maloletej
E. G., narodenej XX.XX.XXXX, sumou vo výške XXX,- eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto
uznesenia, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmsúdudňa24.10.2025žiadalotecmaloletejonariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým by súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 336,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

2. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na Okresnom súde Pezinok

zároveň prebieha pod sp. zn. 5P/77/2025 konanie o úpravu práv a povinností k Maloletej, ktorého
súčasťou je aj úprava výživného. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 15.07.2024, sp. zn.: 5P/109/2024-44, právoplatným a vykonateľným dňa 23.07.2024, ktorým súd
zároveň schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k
maloletej tak, že maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia
súoprávnenímaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.Matkamázabezpečovaťosobnústarostlivosť

omaloletúkaždýpárnykalendárnytýždeňodnedeleod17:00hod.donasledujúcejnedeledo17:00hod.
a otec má zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny týždeň od nedele od
17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod.. V zmysle rozsudku sa výživné počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti neurčuje. Režim striedavej osobnej starostlivosti, nefungoval a došlo k zhoršeniu
vzťahov medzi matkou a otcom, ako aj medzi matkou a maloletou a osobná starostlivosť o maloletú
sa začala realizovať odchylne od schválenej rodičovskej dohody. Nepárny kalendárny týždeň, kedy mal

osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať otec, trávila maloletá nepretržite v bydlisku otca. Otec v
tomčaseriadnezabezpečovalcelkovústarostlivosťomaloletú,atostravovanie,opateru,domácepráce,
dopravu na mimoškolské aktivity a pod.. V párnom kalendárnom týždni, kedy mala osobnú starostlivosť
o maloletú zabezpečovať matka, prichádzala maloletá aj tak každý deň do bydliska otca, kde trávila
každé poobedie až do cca 19:00 hod., kedy si ju vyzdvihla matka a odviezla na adresu svojho bydliska.
Vzniknutá situácia sa začala zhoršovať od septembra 2024, kedy došlo k viacerým konfliktom medzi

matkou a maloletou, pri ktorých matka po maloletej agresívne kričala, nadávala, urážala ju a adresovala
jej citovo zraňujúce slová. Podľa informácií od maloletej cca štyrikrát došlo aj k fyzickému útoku namaloletú zo strany matky. K jednému z vážnych incidentov došlo dňa 08.09.2024, kedy sa matka s
maloletou pohádala a následne maloletú fyzicky napadla. K ďalšiemu vážnemu incidentu došlo dňa
16.10.2024. Maloletá išla po skončení školy ako zvyčajne k otcovi, avšak na daný deň bola v obci

naplánovaná odstávka elektriny, z dôvodu čoho zavolala matke, ktorá po ňu prišla a odviezla ju k sebe
do bytu, kde došlo k vážnemu konfliktu medzi matkou a maloletou a fyzickému napadnutiu maloletej
matkou, po ktorom matka vyhodila maloletú bez vecí pred dvere bytu. Maloletá volala s plačom otcovi,
ktorému povedala, čo sa stalo, že matka ju nechce a požiadala ho aby po ňu prišiel. Otec bezodkladne
prišiel za maloletou, pričom kontaktoval aj políciu, ktorá prišla na miesto bydliska matky, a následne

odviezol maloletú do miesta svojho bydliska. Aktuálna situácia je taká, že maloletá je od 16.10.2024 vo
výlučnej osobnej starostlivosti otca a matka prejavuje minimálny záujem o maloletú ako aj o kontakt s
ňou. Od uvedeného dátumu zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne sám otec a výlučne
na svoje náklady. Matka na výživné pravidelne už viac ako rok žiadnym spôsobom neprispieva, a to
okrem nasledovných platieb: 30.11.2024 - 40,00 eur, 18.02.2025 - 50,00 eur (účel platby: peniaze na
psychológa pre Sarku) , 23.09 2025 - 30,00 eur, (účel platby: Sarka eguistyle), 22.10.2025 - 70,00

eur (účel platby: Sarka topánky). Výdavky na maloletú sú vo výške 2.608,64 eura a to za doučovanie
vo výške 86,40 eur, hygiena 20,- eur, oblečenie 468,55 eur, sporenie 60,- eur, strava 984,- eur, mobil
41,- eur, streamovacie služby 30,38 eura, školné od septembra 2026, apple cloud 9,99 eura, dovolenky
251,65 eur, psychológ 240,- eur, výdavky na voľnočasové aktivity 1.195,20 eur, výdavky na bývanie
376,04 eur Dňa 09.06.2025 otec písomne vyzval matku, aby sa podieľala na výžive maloletej

úhradou polovice výživného, a to s cieľom zabezpečiť pokrytie základných životných potrieb maloletej,
matka si zásielku ani neprevzala. Matka od odchodu maloletej z jej domácnosti otca žiadnym spôsobom
nekontaktovala, aby sa pokúsila dohodnúť na výške výživného. Odo dňa 16.10.2024 otec zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletú výlučne sám a výlučne na svoje náklady. Maloletá sa v starostlivosti
otca cíti bezpečne, má zabezpečené stabilné prostredie a vhodné podmienky na svoj osobnostný a

emocionálny rozvoj. Nakoľko matka nepreukázala všetky svoje príjmy, otec navrhuje určiť minimálnu
výšku výživného vychádzajúcu z ňou uvedeného čistého mesačného príjmu vo výške 1.400,- eur. Na
základe matkou uvedeného čistého mesačného príjmu matky, otec žiada, aby súd určil výšku výživného
v sume 336,- eur mesačne, čo predstavuje 24% zo sumy 1.400,- eur. Pri určení výšky výživného otec
vychádzalzMetodikynavýpočetvýživnéhorodičovkdeťom,podľaktorejpriemernáodporúčanásadzba

pre nezaopatrené dieťa študujúce na strednej škole predstavuje 24 % zo základu. Maloletá začne od
budúceho roka navštevovať strednú školu, na základe čoho otec aplikoval pri výpočte výšky výživného
hodnotu 24%.

3. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5P/77/2025 súd zistil, že dňa návrhom doručeným súdu dňa

17.06.2025 žiadal otec o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, konanie nie je doposiaľ
skončené.Vkonanípodsp.zn.5P/77/2025másúd doposiaľpreukázané,žemaloletájeodoktóbra2024
v starostlivosti otca, striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú nariadená rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn.: 5P/109/2024-44 zo dňa 15.07.2024 sa nerealizuje. Matka sa s maloletou stretáva každý
víkend, s maloletou je v kontakte. Matka výživné na maloletú neplatí, avšak kupuje jej drogériu, vitamíny

aj oblečenie. Maloletá je žiačkou 9. ročníka základnej školy. Otec je zamestnaný ako obchodný riaditeľ s
mesačným príjmom 3.700,- eur. Matka je zamestnaná na pozícii vo verejnom obstarávaní s mesačným
príjmom 1.400,- eur.

4. Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci

ustanovené v tomto zákone.

5. Podľa §2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa §325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa § 332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa §28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa a c) správa majetku maloletého dieťaťa.19. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžu sakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia

má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného)
dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej

miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

30. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletéhodieťaťa.Podpotrebouneodkladnejúpravypomerovúčastníkovsarozumietakýstavvzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na
základe osvedčenia tvrdených skutočností.

31. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru,
že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia výšky vyživovacej povinnosti
matky k maloletej je dôvodný. Nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je
potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo
dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad

na jeho zdravý vývoj. Súd má za to, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
maloletou a rodičmi, nakoľko matka pravidelne neprispieva na starostlivosť o maloletú výživným. V
konaní vo veci samej bude tunajší súd rozhodovať na základe preukázaných výdavkov na maloletú,
ako aj v súvislosti s preukázaným príjmom oboch rodičov, avšak súd považoval za potrebné upraviť
dočasne finančné pomery za účelom ochrany vývoja maloletej. Súd má za to, že rodičovské práva a
povinnosti patria obom rodičom, a preto je žiaduce, aby sa matka podieľala na výchove maloletej aj

po finančnej stránke, nakoľko osobnú starostlivosť o maloletú momentálne vykonáva otec. Nakoľko sa
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd
zisťuje pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, súd pri určení výšky výživného, rovnako
ako navrhol otec, vychádzal z Metodiky na výpočet výživného rodičov k deťom, pričom zobral do úvahy
preukázanýčistýmesačnýpríjemmatky,ktorýjevovýškepriemerne1.400,-eur.Keďže preneodkladné

opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného
sporového poriadku) , súd zobral do úvahy odporúčanú sadzbu pre výpočet výživného pre dieťa vo veku
14 rokov, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, pri jednej vyživovacej povinnosti povinného
rodiča, ktorá predstavuje sadzbu 22 %, čo je 308,- eur ( 22% zo sumy 1.400,- eur) . Takto určenú sumu
výživného súd považuje za primeranú v nevyhnutnej miere a to vzhľadom na otcom vyčíslené mesačné

výdavky na maloletú, pričom ich vhodnosť, odôvodnenosť a primeranosť bude posudzovať v meritórnom
konaní vedenom pod sp.zn. 5P/77/2025.

32. Táto úprava výživného je len dočasná, o výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní
ohľadommajetkových,finančnýchazárobkovýchmožnostíaschopnostíoboch rodičovaodôvodnených

potrieb maloletej v konaní vo veci samej, kedy bude súd rozhodovať o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletej, pričom termín pojednávania vo veci samej je
vytýčený na deň 28.01.2026.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho

doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1
Civilného sporového poriadku).