Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204814
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425204814.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a
členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: K. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom: E. P. X, L., zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o.,
so sídlom: Záhradnícka 41, Bratislava, IČO: 51 290 596 proti žalovaným: ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov Š. Č.. X, X - V. Č.. X, X, zastúpení: správcom IMMO Service Group, s.r.o.,

IČO: 36 740 012, so sídlom: Tomášikova 50/E, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. júla 2025, č.k.
22C/18/2025-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. júla 2025, č.k. 22C/18/2025-56, p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 29. júla 2025, č.k. 22C/18/2025-56 rozhodol tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol,
že žalobca sa návrhom zo dňa 07.05.2025 doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu 01.07.2025
domáhalnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúddoprávoplatnéhoskončeniasúdnehosporu
o určenie neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Š. č. X, X, V. č. X, X dočasne
pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených v zápisnici zo dňa

16.12.2024, a náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na Mestský súd Bratislava IV bola
podaná žaloba o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Š. č. X, X, V. č. X,
X. Uviedol, že v bytovom dome sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
16.12.2024, na ktorú žalobca nebol pozvaný. Žalobca poukazoval na právo aj povinnosť každého

vlastníka bytu v bytovom dome zúčastňovať sa na správe bytového domu. Vlastník koná týmto
spôsobom okrem iného aj prostredníctvom svojej účasti na schôdzi vlastníkov, kde má právo hlasovať a
ovplyvniť výsledok hlasovania vo veciach správy domu. Uviedol, že bolo porušené jeho právo byť riadne
a včas predvolaný na schôdzu vlastníkov, ako vlastníka v bytovom dome. Nebolo mu oznámené vôbec,
kedy sa bude konať schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde sa hlasuje a rozhoduje o
podstatných veciach týkajúcich sa bytového domu. Žalobcovi nebolo vôbec umožnené sa jej zúčastniť a

hlasovanímprejaviťsvojuvôľu.Oznámenieoschôdzitedaneboloriadnedoručenéžalobcovi,hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov tým neprebehlo v súlade s príslušným zákonom, nemožno ich
považovať za platné a tak ani uznesenie o hlasovaní nie je možné považovať za platné. Uvedeným
boli porušené ustanovenia zákona č. 182/1992 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a preto
podľa žalobcu je neplatné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa
16.12.2024, ako aj samotné uznesenie prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Žalobca preto žiada, aby bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd pozastaví účinnosť rozhodnutí
vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedených v zápisnici zo schôdze vlastníkov, ktorá sa konaladňa 16.12.2024. Uviedol, že neodkladné opatrenie je potrebné z dôvodu, aby nevznikli škody vlastníkom
bytov a nebytových priestorov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepredložil k návrhu žiadne listiny. Súd prvej inštancie na vec
aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), § 14 ods. 1, 14a ods. 2, 14a ods. 8 z.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu

oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť
aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť dočasná ochrana poskytnutá a osvedčená existencia takých
skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom
chránených záujmoch. Dôkazná povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov
zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie zistil, že na Mestskom súde Bratislava IV sa pod sp.zn. 36C/3/2025 vedie konanie
o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Š. č. X, X, V. č. X, X v L.. Po posúdení
nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu
nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neosvedčil skutočnosť, že tu je nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jeho právo ohrozené, keď sa obmedzil
len na tvrdenia o bezprostredne hroziacej ujme. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na to,
že rozhodnutie súdu, ktorým by bolo nariadené ním navrhované neodkladné opatrenie by nebolo
vykonateľným súdnym rozhodnutím. Z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia nie je zrejmý obsah
rozhodnutiavlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,tedaniejezrejmé,akýchčinnostísamajúžalovaní

zdržať. Takýmto súdnym rozhodnutím (s neurčitým petitom) nie je možné zabezpečiť ochranu pred
zásahmi do práv žalobcu. Už len táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď súd nie je povinný poučovať strany sporu o tom, ako má znieť výrok
navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením možno protistrane uložiť v zásade
akékoľvek plnenie, či zdržanie sa úkonov, strpenie, avšak rozhodne treba mať na zreteli, aby navrhovaný

petit neodkladného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, t.j. aby sa absolútne presne
dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa od protistrany očakáva.
Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že v danom prípade žalobca neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď
sa obmedzil len na tvrdenia o bezprostredne hroziacej ujme, ktoré tvrdenia neosvedčil a k návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali pravdivosť jeho
tvrdení. Uviedol aj, že len samotné tvrdenia bez akéhokoľvek osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o bezprostredne hroziacej ujme nie sú pre nariadenie neodkladného opatrenia
dostačujúce. Naviac, žalobca ani bližšie nešpecifikoval, aká konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí.

6. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uvádza, že správca žiadnym zákonným spôsobom
nepredvolal žalobcu na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto sa nemohol žalobca
na nej zúčastniť a vyjadriť svoj názor k jednotlivým uzneseniam, ktoré boli predmetom danej schôdze.
Na základe tohto konania správcu nemohol žalobca využiť svoje právo vyjadriť sa k jednotlivým bodom
schôdze. Žalobca nebol predvolaný nemohol hlasovať za alebo proti návrhom. Žalobca by jednoznačne

nesúhlasil s bodmi 2, 3, 4 a 6. K odvolaniu predložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorovzodňa16.12.2024.Žalobcazároveňinformujeodvolacísúd,ževsúčasnejdobenaMestskom
súde Bratislava IV prebieha konanie č. 16C/20/2019, predmetom ktorého má byť rozhodnutie či sú
platne prijaté uznesenia č. 1 a 2 z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Pre daný prípad je relevantné uznesenie č. 1 v nasledujúcom znení: „Ktorým bolo schválené uzavretie

Zmluvy o výkone správy so spoločnosťou IMMO Service Group, s.r.o.“ Nakoľko súd viac ako 6 rokov
nekonal zo strany majiteľky bytu p. A. L. bola podaná ústavná sťažnosť, kde Ústavný súd Slovenskej
republiky svojím nálezom č. IV. ÚS 322/2025-20 dal sťažovateľke za pravdu aby v konaní vedenom
pod sp.zn. B1-16C/20/2019 konal bez zbytočných prieťahov. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca
domnieva, že práve vydaním neodkladného opatrenia sa zabezpečí aby nebolo zhoršené postavenie

jeho ako oprávnenej strany avšak čo je tiež dôležité ani ostatných žalovaných. Toto zhoršenie spočíva,
že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude schválená pôžička bytového domu Š. č. X, X - V. č.
X, X v maximálnej možnej výške 1,7 milióna eur s DPH a následne splátky pre jednotlivých vlastníkov
môžu byť tak vysoké, že títo vlastníci nebudú mať finančné prostriedky na ich úhradu, čo následnepovedie k exekúciám a aj možnej strate obydlia. Toto odôvodňuje naliehavý právny záujem, a aby
nedošlo k zhoršovaniu postavenia žalobcu ako aj spolu ostatných žalovaných nakoľko všetci obývajú
rovnakú nehnuteľnosť. Zároveň žalobca v odvolaní upravil petit svojho návrhu a to nasledovne: Súd do

právoplatného skončenia súdneho sporu na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. 36C/3/2025 o určenie
neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Š. č. X, X - V. č. X, X týmto dočasne
pozastavuje účinnosť unesení pod bodmi č. 2, 3, 4 a 6. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje
aby odvolací súd rozhodol tak že zmení rozhodnutie Mestského súdu a vydá neodkladné opatrenie v
zmysle upraveného petitu.

7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí majú za to,
že odvolanie ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú bezdôvodné a účelové. Uvádzajú,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a potrebu neodkladnej úpravy pomerov a petit
neodkladného opatrenia je nevykonateľný. V plnom rozsahu sa stotožňujú s uznesením Mestského súdu
Bratislava IV, č.k. 22C/18/2025-56 zo dňa 29.07.2025, ktorým návrh na vydanie neodkladného opatrenia

zamietol. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov a to do takej miery, že vec neznesie odklad do doby poskytnutia súdnej ochrany v konaní
pred súdom prostredníctvom žaloby. Žalobca neosvedčil nevyhnutnosť neodkladnej úpravy pomerov,
keď nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia obmedzil len na tvrdenie, aby vlastníkom

bytových a nebytových priestorov nevznikla škoda. Čo sa týka tvrdení o úvere bytového domu, ktorý
má podľa žalobcu viesť k neschopnosti vlastníkov splácať jednotlivé splátky a viesť k exekúciám a aj
možnej strate obydlia, ide o zjavne neprimerané, špekulatívne a nepreukázané tvrdenia. Návrhy na
financovanie opravy bytového domu sú predmetom schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov
už od konca roku 2023. Bytový dom je v havarijnom stave a nutne potrebuje rekonštrukciu. Navyše

bytový dom je kultúrnou pamiatkou. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú priebežne transparentne
informovaní o výške, podmienkach a účele úverov. Hlavné financovanie prostredníctvom Štátneho fondu
rozvoja bývania a komerčného úveru je momentálne v procese riešenia a vlastníci budú o predmetných
úveroch ešte hlasovať. Za účelom rekonštrukcie si vlastníci odsúhlasili aj zvýšenie príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv, vykonané boli aj mimoriadne vklady, takže určité finančné prostriedky na

rekonštrukciu bytového domu sa už nachádzajú na účte bytového domu. Nemožno preto tvrdiť, že by
išlo o rozhodnutie, ktoré by bolo pre vlastníkov nevýhodné alebo viedlo k ohrozeniu ich majetku. Naopak,
ide o opatrenie, ktoré má zlepšiť technický stav bytového domu, keďže bytový dom je v mimoriadne
zlom stave. Ak by skutočne hrozilo, že dotknuté uznesenia zo schôdze zo dňa 16.12.2024 by viedli
k stratám bývania či iným škodám, je nelogické predpokladať, že by si vlastníci - teda osoby, ktorých

sa rozhodnutie priamo týka - takéto uznesenia sami schválili. Takisto je nezmysel, že by správca mal
v záujme doviesť bytový dom a jeho vlastníkov do finančných ťažkostí. Účelom dotknutých uznesení
a celkovo úveru je práve opak, a to dostať bytový dom z havarijného stavu a predĺžiť jeho životnosť
a to aj s dôrazom na jeho hodnotu ako kultúrnej pamiatky. Ďalšou náležitosťou návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je požiadavka, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha. Procesný postup konania o nariadenie neodkladného opatrenia kladie zvýšenú
pozornosť na presnosť a určitosť petitu. Žalovaní sa stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, že
z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia nie je zrejmý obsah rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, teda nie je zrejmé, akých činností sa majú žalovaní zdržať. Navrhovaný petit
neodkladného opatrenia je neurčitý a nevykonateľný. Žalobca sa tento nedostatok pokúsil napraviť

v odvolaní, keď svoj petit doplnil o body uznesení zo schôdze zo dňa 16.12.2024, ktorých dočasné
pozastavenie účinnosti požaduje. Takýto postup neobstojí, pretože ani z toho petitu nie je zrejmé, akých
činností sa majú žalovaní zdržať. Žalovaní ďalej uvádzajú, že konanie vedené na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 16C/20/2019, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, s týmto konaním vôbec
nesúvisí. Žalovaní zastávajú tiež názor, že súd by mal do autonómie rozhodovania vlastníkov bytov

a nebytových priestorov zasahovať len v odôvodnených a výnimočných prípadoch, keď je osvedčené
závažné a bezprostredné porušenie práv. V tomto prípade žalobca nepreukázal žiadne porušenie
práv, ktoré by zakladalo potrebu neodkladného súdneho zásahu a nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaní podotkli aj, že schôdze zo dňa 16.12.2024 sa zúčastnilo 34 zo 43 vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a pri hlasovaní o jednotlivých bodoch bolo dodržané zákonné kvórum. Hlasovanie žalobcu

by tak nemalo vplyv na výsledok a odsúhlasenie bodov 2, 3, 4 a 6 schôdze zo dňa 16.12.2024. Bod 4
schôdze zo dňa 16.12.2024 dokonca nebol vlastníkmi ani odsúhlasení.8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

9. Odvolací súd posúdením návrhu a odvolania, dospel k záveru, že je dôvodné potvrdiť uznesenie súdu

prvej inštancie, nakoľko je vecne a právne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v celom rozsahu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia a ako odpoveď
na odvolaciu argumentáciu uvádza, že súd prvej inštancie správne a zrozumiteľne vysvetlil, že vydať
neodkladné opatrenie je dôvodné tam, kde hrozí nejaká neodvratná ujma a navrhovateľ musí popísať
a uviesť v návrhu v čom táto ujma spočíva. V danom prípade nebolo v návrhu absolútne opísané z
akých dôvodov má navrhovateľ za to, že je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, neopísal, v čom

má spočívať hrozba ujmy, keď k nariadeniu ním žiadaného neodkladného opatrenia nedôjde. Uviesť
v návrhu len všeobecne, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, aby nevznikli škody
vlastníkom bytových a nebytových priestorov je nedostatočné. Navyše navrhovateľ ani len neozrejmil
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aké mali byť na schôdzi zo dňa 16.12.2024 prijaté
uznesenia, neuviedol, ktoré konkrétne uznesenia žiada pozastaviť. V takomto prípade potom súd prvej

inštancie správne prijal záver aj o nevykonateľnosti žiadaného petitu. Až v odvolaní navrhovateľ doplnil
a predložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 16.12.2024 a uviedol, pozastavenia ktorých uznesení
sa domáha, avšak dané malo byť súčasťou návrhu. Odvolací súd však podotýka, že aj v prípade, ak
by už návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval to, čo bolo doplnené v odvolaní, nebolo
by dôvodné nariadiť žiadané neodkladné opatrenie. Ako dôvod hroziacej ujmy navrhovateľ v odvolaní

uviedol,žespravdepodobnosťouhraničiacousistotoubudeschválenápôžičkabytovéhodomuvovýške
1,7 milióna eur s DPH a následne splátky pre jednotlivých vlastníkov môžu byť tak vysoké, že títo nebudú
mať finančné prostriedky na ich úhradu, čo následne povedie k exekúciám a aj možnej strate obydlia.
Odvolací súd uvádza, že celé dané tvrdenie žalobcu je len v hypotetickej rovine. Z predloženej zápisnice
zo schôdze vlastníkov zo dňa 16.12.2024 nevyplýva, že by sa rozhodlo o nejakom už konkrétnom úvere

pre bytový dom. Nevyplýva to z uznesení v bodoch 2, 3, 4 a 6, ktorých pozastavenia účinnosti sa žalobca
po upresnení petitu v odvolaní domáha. Navyše uznesenie pod bodom 4 nebolo ani prijaté. Odvolací
súd taktiež podotýka, že žalobcom uvádzané konanie vedené na mestskom súde Bratislava IV, sp.zn.
16C/20/2019 vo veci určenia neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým
bola schválená zmluva o výkone správy so spoločnosťou IMMO Service Group, s.r.o., nie je pre dané

neodkladné opatrenie relevantné.

10. Zákon č. 182/1993 Zb. v ust. § 14a ods. 11 pripúšťa prehlasovanému vlastníkovi možnosť domáhať
sa na súde aj dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia a odkazuje pritom na ustanovenia § 324
a nasl. Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenia. Z týchto ustanovení vyplýva,

že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Teda musia byť splnené podmienky vyplývajúce z ustanovení
Civilného sporového poriadku pre nariadenie neodkladného opatrenia aj v prípade keď sa prehlasovaný
vlastník domáha dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia, ktoré napáda žalobou o neplatnosť
takéhoto rozhodnutia. Nejde teda o automatický nárok na dočasné pozastavenie, ale návrhu na dočasné

pozastavenie rozhodnutia je možné vyhovieť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 324
a nasl. CSP. Teda je dôvodné nariadiť ho vtedy, ak vec neznesie odklad a nenariadením neodkladného
opatrenia by došlo ku zhoršeniu pozície žalobcu, či k hrozbe nenapraviteľnej ujmy. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súdom prvej inštancie pre absentujúcu potrebu naliehavosti žiadanej úpravy a nepreukázania hroziacej

ujmy bolo vecne a právne správne a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

11. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaného označil v záhlaví uznesenia ako ostatní vlastníci bytov
a nebytových priestorov, zastúpení správcom a to s poukazom na ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993

Z.z. BytZ. a rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 428/2019, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol,
že: „Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ďalšou novelou zákona č. 182/1993 Z.z., zákonom č. 283/2018
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli dozákona vložené nové ustanovenia § 9 ods. 7 a 8, v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov

bytov a nebytových priestorov na súde zákonodarca zmenil spôsob konania správcu (aj spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že správca zastupuje a koná
vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným
orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne
legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich

účet. Správca teda bude sám účastníkom konania.“ Z daného vyplýva, že nie je už nevyhnutné uviesť
pri označení účastníka v sporoch týkajúcich sa správy domu všetkých konkrétnych vlastníkov, ale stačí
všeobecné označenie - vlastníci bytov a nebytových priestorov, zastúpení správcom/spoločenstvom.

12. O náhrade trov v súvislosti s daným konaním o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté
až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej a to podľa ust. § 262 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).