Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6120252873.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/76/2020

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX/XX, C., D. E., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F.
Urbánka 797/14, Púchov, IČO: 47 254 181, proti žalovanej: F. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XX/X, H., zast. Mgr. Ivana Kochanská, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, o zaplatenie sumy vo
výške 64.495,95 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7C/76/2020

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7C/76/2020

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 21.02.2020 v upomínacom konaní domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 64.495,95 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovanou
ako dlžníkom dňa 21.06.2017 uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal, že žalovanej
bezúročne požičia finančné prostriedky vo výške 1.650.000 Kč na kúpu bytu. Žalobca svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke splnil a finančné prostriedky vložil na novovytvorený účet žalovanej

v cudzej mene (CZK) vedený vo I. J. C., K.. Žalobca listom zo dňa 22.11.2019 vyzval žalovanú na
splnenie dlhu, a to bezodkladne po doručení predžalobnej výzvy. Žalovaná dňa 02.12.2019 predmetnú
predžalobnú výzvu prevzala.

2. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poprela, že by medzi ňou a žalobcom bola
uzatvorená zmluva o pôžičke a tvrdila, že žalobca voči nej neeviduje žiadne neuhradené záväzky.
Ak žalobca tvrdí poskytnutie peňažných prostriedkov, toto by mohlo byť posúdené ako bezdôvodné

obohatenie a pre takýto prípad vzniesla námietku premlčania. Ďalej v konaní tvrdila, že žalobcu, ktorý
bol partnerom jej dcéry, počas tri a pol roka financovala a poskytla mu približne 50.000 eur. Nepoprela,
že finančné prostriedky, ktorých vrátenie si žalobca v konaní nárokuje, boli vložené na jej účet, avšak
nešlo o pôžičku, ale o vrátenie dlžoby, teda žalobca jej vrátil požičané peniaze, o čom boli dohodnutí.Po vložení finančných prostriedkov došlo k ich výberu, ktoré mu následne dala a išli ich s jej dcérou
zameniť do banky.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7C/76/2020 – 180 zo dňa 28.06.2022 žalobu zamietol. Na základe
žalobcom podaného odvolania odvolací súd uznesením č.k. 5Co/103/2022 – 212 zo dňa 25.10.2023
rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že rozporuplnosť
dvoch právnych záverov prvoinštančného súdu zaujatých v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
(konštatovanie uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 21.06.2017 a na druhej strane záver, že vloženie

finančnej hotovosti vo výške 1.650.000 Kč na účet žalovanej netvorilo pôžičku) spôsobila jeho
nepreskúmateľnosť. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne podanú žalobu právne posúdiť,
pričom k takémuto právnemu posúdeniu pristúpi až následne, po vykonaní dokazovania v intenciách
ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. že vykonané dôkazy posúdi jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Taktiež bude povinnosťou prvoinštančného
súdu vyhodnotiť procesnú obranu žalovanej odvíjajúcu sa od jej tvrdenia, že mala požičať určitý finančný

obnos žalobcovi. Ďalej bude potrebné, aby žalovaná v rámci svojej procesnej obrany preukázala, kedy,
v akej výške a na akú dobu konkrétnu finančnú sumu žalobcovi požičala. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie zodpovie otázku, prečo si mala žalovaná vlastne požičať finančné prostriedky od žalobcu v
žalovanej výške, keď to bola práve ona, ktorá predtým finančné prostriedky mala žalobcovi požičať.
Pokiaľ ide o samotného žalobcu, tak tento v ďalšom konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorá

ho zaťažuje (dôkazné bremeno) zrozumiteľne vyšpecifikuje obsah ním tvrdeného záväzku (pôžičky)
vzniklého vo vzťahu k žalovanej najmä s poukazom na preukázanie esenciálnych znakov zmluvy o
pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ohľadom posudzovania vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovanej voči uplatnenej pohľadávke žalobcu vo výške 64.495,95 eura s
príslušenstvom sa súd prvej inštancie vysporiada so štandardne platnou judikatúrou (rozsudok NS

ČR sp. zn. 33Cdo/2634/2008 zo dňa 28.01.2011 a rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/841/2009 zo dňa
18.05.2006), podľa ktorej sa za rozhodný deň pre počiatok plynutia behu premlčacej doby považuje deň
nasledujúci po vzniku dlhu.

4. Žalovaná v zmysle pokynu odvolacieho súdu na výzvu súdu k otázke, odkedy požičiavala žalobcovi

finančné prostriedky, uviedla, že približne na prelome roku 2016, odkedy sa žalobca dal dokopy s jej
dcérou, nakoľko sa žalobca v tej dobe potýkal s finančnými problémami. Nakoľko má jedinú dcéru, ktorá
ju prosila o finančnú pomoc, aby mohla dotovať žalobcu, tak jej peniaze pre žalobcu dala. K výške
pôžičiek uviedla, že požičiavala žalobcovi po rôznych častiach, celkovú sumu nevie uviesť. Sumu, ktorú
vie uviesť, je 60.000 eur, ktoré požičala žalobcovi za prítomnosti svedkov, ktorí vypovedali v konaní.

K otázke, na akú dobu mala finančné prostriedky žalobcovi požičať, uviedla, že ich poskytla bez predom
určeného dátumu plnenia, okrem sumy 60.000 eur, a to do doby, kedy predá jeho rodičovský dom.

5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytol peňažnú pôžičku v hotovosti 1.650.000 Kč v priestoroch banky

I., K., ktoré boli vložené na bankový účet žalovanej. Za účelom reálneho odovzdania peňazí navrhol
vyžiadať z banky potvrdenie o vklade a vypočuť svedkyňu K. E.. Následne žalobca predložil výpis z účtu
preukazujúci výber sumy 1.600.000 Kč, čo predstavuje sumu pôžičky a podľa vyjadrenia žalobcu má
preukazovať, že disponoval v rozhodnom čase uvedenou sumou. Čas plnenia dohodnutý nebol.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobca vložil
peňažné prostriedky na jej účet, následne ona na jeho žiadosť peňažné prostriedky vybrala a odovzdala
mu ich, nakoľko tvrdil, že ich zamení za výhodnejší kurz a ak by zostali na účte, strácali by hodnotu.
Dcéra a žalobca chceli kúpiť byt, nakoľko boli novomanželia, ona sa pýtala, kde sú peniaze, ona
(dcéra) tvrdila, že ich má žalobca, avšak žalobca peniaze nemal, preto zohnala peniaze predajom bytu

a z iných vlastných zdrojov a kúpila byt od pani E. za svoje vlastné prostriedky. Keď odovzdávala peniaze
žalobcovi po ich výbere z účtu na jeho žiadosť a odovzdala v obálke, ide o udalosť, ktorú potvrdili
svedkovia v tomto konaní.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že požičiaval peňažné prostriedky žalovanej, a to na kúpu bytu, ktorý

si mala kúpiť pre seba s tým, že sa nedohodli presne na splatnosti, žalovaná uviedla, že mu peňažné
prostriedky vráti, čo najskôr to pôjde. Na pojednávaní predchádzajúcom vydaniu prvého rozsudku
žalobca uviedol, že peniaze pochádzali z predaja nehnuteľnosti v Českej republike. Peniaze požičalžalovanej na kúpu jej bytu na L. M. XX, H.. V tom čase bol ženatý s dcérou žalovanej, s ktorou potom
bývali na L. XX.

8. Žalobca v konaní argumentoval, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky došlo tak, ak žalobca uviedol vo
svojomnávrhu.Uvedenúskutočnosťžalovanánepopieralaatátoskutočnosťbolapreukázanávýsluchmi
viacerých svedkov, čím mal žalobca povinnosť uloženú odvolacím súdom, a to presne špecifikovať
podstatné náležitosti zmluvy, za splnenú. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu zhrnul, že na
základe vykonaného dokazovania má za to, že žalobca splnil všetky body pokynu uvedené v rozhodnutí

odvolacieho súdu. Naproti tomu žalovaná nepreukázala skutočnosti, ktoré uvádzal odvolací súd vo
svojom rozhodnutí. Preto je nárok žalobcu preukázaný a žiadajú žalobe vyhovieť.

9. V záverečnom návrhu právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca hodnoverne nepreukázal
poskytnutie pôžičky na kúpu bytu. Zdôraznil, že žalovaná od samotného počiatku popiera poskytnutie
finančných prostriedkov ako pôžičky. Žalobca podsúva domnienku, že žalovaná si je vedomá

uzatvorenia zmluvy o pôžičke, čo však nie je pravda. Ani kľúčový svedok, pán L. N., nepotvrdil žiadnym
spôsobom vznik zmluvy o pôžičke, z jeho výsluchu vyplýva len to, že otvoril v prospech žalovanej účet
v českej mene, nakoľko vložené peňažné prostriedky boli v českej mene a kúpa bytu bola zrealizovaná
v mene euro. Teda nedáva logickú súvislosť, prečo by si žalovaná na kúpu bytu otvárala nový účet
v českej mene, jedine za predpokladu, že išlo o vrátenie dlžných peňazí, kedy bolo žalovanej vo výsledku

jedno, v akej mene sa jej peniaze vrátia. Dodal, že z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že pred predajom
nehnuteľnosti v Českej republike nedisponoval takým obnosom peňazí, aby vedel bezproblémovo
požičiavať, čo potvrdzuje obranu žalovanej, že žalobcovi požičiavala finančné prostriedky.

10. Súd vzal do úvahy tvrdenia strán predkladané v konaní, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,

svedkov, listinnými dôkazmi, a to predžalobnou výzvou, odpoveďou na lustráciu v bankách, výpisom
účtov žalovanej, výpisom účtu žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Dňa 21.06.2017 bol v prospech žalovanej vo I. J. C., K., na pobočke v H., otvorený účet v cudzej
mene, na ktorý boli vložené peňažné prostriedky vo výške 1.650.000 Kč poskytnuté žalobcom, ktoré

získal z predaja nehnuteľnosti v Českej republike (uvedené skutočnosti vyplývajú z nesporných tvrdení
strán, sú potvrdené výpoveďami svedkov O. P. L. a L. N., ako aj listinným dôkazom - odpoveďou
na lustráciu v bankách, z ktorej vyplýva, že dňa 21.06.2017 bol otvorený účet Q., z ktorého banka
z technických príčin nevedela poskytnúť pohyby na účte). Žalobca predtým dňa 21.06.2017 vybral zo
svojho účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v D. R. C., K., E. XXX/XXX, F., sumu 1.600.000 Kč.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 22.11.2019 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 1.650.000 Kč (64.495,95 eura) bezodkladne po doručení výzvy titulom uzatvorenej zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.06.2017, na základe ktorej sa žalobca zaviazal požičať žalovanej finančné
prostriedky vo výške 1.650.000 Kč. Žalovaná výzvu prevzala dňa 02.12.2019.

13. Svedok L. N., pracovník pobočky I. J. C., K. potvrdil, že pre žalovanú zabezpečoval otvorenie účtu
v ich banke. Do banky prišli žalobca, žalovaná a dcéra žalovanej, predmetom malo byť vloženie väčšieho
obnosu peňazí. Peňažné prostriedky boli vkladané v prospech žalovanej, išlo o finančné prostriedky
v českej mene. Transakciu realizoval priamo pokladník, za pokladníkom šli žalobca a žalovaná. Myslí si,

že malo ísť o prostriedky z nejakého predaja realizovaného v Českej republike. Dôvodom vkladu bolo, že
žalobca a dcéra žalovanej boli mladomanželia, tak zrejme išlo o kúpu nehnuteľnosti pre ich budúci život.

14. Svedkyňa O. P. L., dcéra žalovanej, uviedla, matka ich od začiatku jej vzťahu so žalobcom
podporovala, dotovala ich. Keď začala so žalobcom chodiť, mal dve krčmy, všetky peniaze na nájom

ťahal od nej a ona následne od mamy, pretože vtedy študovala. Prespávali na začiatku v maminej
garsónke, stále od nej ťahal nejaké peniaze, napr. na kúpu áut a ona ich neustále pýtala od matky.
Dňa 17.06.2017 mali so žalobcom svadbu. Sľúbil, že predá domy, nebolo to ani toľko, čo dlhoval mame
(z nahrávky z pojednávania zo dňa 02.06.2022, 27. minúta; nezachytené v zápisnici z pojednávania).
Potvrdila, že žalobca predal domy, vyplatil nejaké úvery a tieto zvyšné peniaze vložili všetci traja mame

na jej meno do banky. Začal robiť nátlaky na ňu, že zdvojnásobí peniaze. Donútila matku vybrať peniaze,
ale nikdy ich nevidela. Mama kúpila byt na svoje meno. Žalobca ju volal do E. s tým, nech tlačí na
matku, aby predala byt a následne prišla za ním. Uviedla, že žalovaná zaplatila matke žalobcu pohrebaj pomník. Vozidlo, ktoré užíva žalobca, je dotované zo strany jej matky. Matka po finančne stránke
pomáhala zabezpečiť dcére a žalobcovi problém s počatím.

15. Svedkyňa L. Q., kamarátka žalovanej, uviedla, že žalovaná podporovala svoju dcéru počas
manželstva. Žalobca mal dve krčmy v D. E. a žalovaná finančne dotovala oboch. Bola svedkom toho,
ako žalovaná dala žalobcovi v obálke v prepočte cca 60.000 eur v českých korunách vybratých v banke
(doplnené zo zvukovej nahrávky z pojednávania dňa 02.06.2022, 52. minúta). Žalobca si zobral peniaze,
aby tieto zamenili na eurá. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť u žalovanej v byte na G. I. H., kde bola

ona, žalovaná, žalobca, ktorý prišiel na pár minú po peniaze, jej bývalý kolega a L. s I.. Účelom
odovzdania bolo to, že žalovaná chcela kúpiť byt pre svoju dcéru. Žalovaná mala peniaze z dvoch
garsónok. Manželstvo dcéry žalovanej financovala žalovaná, bola toho svedkom, rovnako to vie od
žalovanej. O tom, že žalobcovi nešlo podnikanie, vie od žalovanej.

16. Svedkyňa I. F., suseda a známa žalovanej, uviedla, že ide o peniaze, čo mala dostať žalovaná späť

od žalobcu, ktoré mu dávala. Bola spokojná, že sa jej vrátili peniaze, čo dávala žalobcovi (nahrávka
z pojednávania 02.06.2022, 1 hodina 9. minúta). Bola svedkom, keď si prišiel žalobca pre peniaze, že
ich ide zameniť, mohlo ísť o masu 55.000 eur. Chcel ich zdvojnásobiť, bola tejto komunikácie svedkom.
Pri tomto stretnutí boli prítomní žalobca, žalovaná, ona, L. a L., stretli za z dôvodu, žalovaná napiekla
koláče. Sumu 55.000 eur svedkyňa odhadla z toho, koľko asi tak požičala žalovaná žalobcovi. Žalovaná

ich živila, požičiavala im peniaze. Dala im aj garsónku, kde spolu žili, všetko im kupovala. Žalovaná
povedala, že žalobcovi financovala kúpu auta.

17. Svedok L. S., blízky priateľ žalovanej, vypovedal, že žalovaná bola proti vzťahu dcéry so žalobcom,
lebo ho stále musela finančne dotovať. To vie od nej, lebo sa o tom spolu bavili. Financovala jeho život

a autá, lebo často žalobca nepracoval. Vie, že bola predaná nehnuteľnosť po rodičoch, nejaké peniaze
sa vrátili žalovanej, ale po svadbe chceli vlastný byt. Tieto peniaze sa vybrali, žalobca s manželkou
prišli k žalovanej do bytu, vzali peniaze a chceli ich zameniť. Išlo cca o 60.000 eur, presne nevie, videl
obálku. Neskôr sa pýtal, ako to dopadlo s bytom, bolo mu oznámené, že dcéra žalovanej plače, že
peniaze nie súd. Celé sa to naťahovalo a niekedy na jeseň si žalovaná kúpila byt a napísala ho na

seba. Žalovaná mala peniaze z predaja nehnuteľností v H., v tom čase prišiel do H. L., celkom slušne
ich predala. V deň odovzdania peňazí sa stretli, lebo žalovaná volala, že robila štrúdľu. Boli prítomní
žalovaná, žalobca s manželkou, on, pani I. a O. L.. Manželstvo dcéry žalovanej financovala žalovaná.
Informácie o pôžičkách a financovaní má priamo od žalovanej, pri tom prítomný nebýval.

18. Svedkyňa K. E., ktorá predávala žalovanej byt na adrese L. XX, H., uviedla, že prišla žalovaná
s viacerými osobami, že majú záujem o byt a vedia zaplatiť v hotovosti celú sumu, lebo zaťko
predáva dom. Byt predávala na jeseň 5-6 rokov dozadu za kúpnu cenu okolo 79.000 eur. Do bytu sa
mali nasťahovať mladí, teda dcéra žalovanej s partnerom, avšak všetko riešila žalovaná. Suma bola
vyplatená hneď, bankovým prevodom.

19. Z výpisu účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX vedeného vo I. J. C., K. vyplýva, že žalovaná dňa
20.10.2017 previedla na účet svedkyne K. E. sumu 77.990 eur s poznámkou kúpa bytu.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.24. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

27. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

28. Žalobca si svoj nárok odvodzoval od tvrdenej zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne so žalovanou
ako dlžníkom, na základe ktorej mal poskytnúť žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 1.650.000 Kč
spôsobom, že uvedené peňažné prostriedky vložil na novovytvorený bankový účet žalovanej, a to za
účelom kúpy bytu pre žalovanú.

29. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplývajú pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými
sú: a) určenie zmluvných strán, b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c)
dočasnosť zmluvného vzťahu, d) povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Vznik pôžičky predpokladá
dohodu strán, ktorá môže byť aj ústna a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje

vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po
čase veci toho istého druhu. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu. Dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú
zmluvu. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je aj jej dočasnosť (porovnaj znenie § 657 Občianskeho
zákonníka „...dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby...“), avšak termín plnenia nemusí

byť dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, ale môže byť dohodnutý aj neskôr, prípadne stačí, ak je dodatočne
určiteľný alebo ponechaný na vôli dlžníka. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom – odovzdaním
predmetu pôžičky dlžníkovi.

30. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným

dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas
nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 98/2000, ZSR ČR C 946/13). Dôkazné bremeno ohľadne existencie
právnejskutočnosti,ktorámalazanásledokzánikdlhu,zaťažujedlžníka.Vzmysleuvedenýchvýchodísk
žalobcu zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že žalovanej poskytol peňažné prostriedky,

a to dočasne a že sa žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Uvedené akcentoval
aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení v požiadavke, aby žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti
zrozumiteľne vyšpecifikoval obsah ním tvrdeného záväzku (pôžičky) vzniklého vo vzťahu k žalovanej,
najmä s poukazom na esenciálne znaky zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

31. V konaní nebolo sporné, že žalobca vybral dňa 21.06.2017 zo svojho účtu v Českej republike
peňažné prostriedky vo výške 1.600.000 Kč (výpis z účtu žalobcu na č.l. 273) a v ten istý deň vložil
sumu 1.650.000 Kč na novovytvorený účet žalovanej v cudzej mene v pobočke I. J. C., K. I. H. (zhodné
tvrdenia žalobcu a žalovanej, preukázané výpoveďami svedkov L. N., O. P. L.). Poskytnutie peňažných

prostriedkov žalovanej preukázané teda bolo. Povinnosťou žalobcu však bolo preukázať aj dočasnosť
poskytnutia peňažných prostriedkov a záväzok žalovanej tieto prostriedky vrátiť žalobcovi. V uvedenom
smere žalobca dôkazné bremeno podľa názoru súdu neuniesol z dôvodov uvedených nižšie.

32. Žalobca tvrdil, že peňažné prostriedky požičal žalovanej za účelom kúpy bytu na L. M. D. XX

I. H., ktorý si mala kúpiť pre seba. Na splatnosti sa nedohodli, žalovaná mu uviedla, že mu peňažné
prostriedky vráti čo najskôr, ako to pôjde. Žalovaná v rámci procesnej obrany tvrdila, že dlhodobo
dotovala žalobcu ako partnera, neskôr manžela svojej dcéry a vloženie finančných prostriedkov na jej
účet predstavovalo vrátenie dlhu z poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi. Ďalej tvrdila, že tietoprostriedkyvčeskejmenenažiadosťžalobcuvybralazúčtuaodovzdalaichžalobcovi,keďžejejžalobca
tvrdil, že ich zamení za výhodnejší kurz. Dcéra a žalobca ako mladomanželia chceli kúpiť byt, žalobca
však už vedené prostriedky nemal, preto zohnala peniaze predajom vlastného bytu a z iných vlastných

zdrojov a kúpila byt.

33. Dôkazy priame aj nepriame hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom prihliada ku všetkému, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu dospieť k záveru o

pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe je možné nadobudnúť istotu
o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom nemohli byť rozumné pochybnosti.
Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky len pre úsudok (domnienku), že je možné (viac
či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala a pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či
menšiu pravdepodobnosť) toho, že dokazovaná skutočnosť sa naopak nestala, nie je možné vyvodiť
záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne v neprospech toho účastníka, v

záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Skutočnosť dokázanú len
nepriamymi dôkazmi je možné považovať za preukázanú, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto
dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť presvedčenie o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala; nestačí len preukázanie jej pravdepodobnosti.

34. Žiaden vykonaný dôkazný prostriedok a z neho získaný dôkaz priamo nepreukazuje tvrdenie žalobcu
o dočasnosti záväzku žalovanej a jej záväzku vrátiť finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca tvrdil, že
žalovanej poskytol pôžičku za účelom, aby si kúpila pre seba byt na L. XX I. H.. Toto tvrdenie nepriamo
preukazuje nesporná skutočnosť, že žalovaná skutočne nadobudla uvedený byt do svojho výlučného
vlastníctva kúpnou zmluvou od predávajúcej K. E. za kúpnu cenu 77.990 eur (kúpa bytu žalovanou

je preukázaná aj výpoveďou predávajúcej ako svedkyne, svedka L. S., výpisom z účtu žalovanej na
č.l.292).Avšaktvrdeniežalobcu,ževčaseposkytnutiapeňažnýchprostriedkovvjúni2017tietožalovaná
potrebovala na kúpu bytu pre seba, je spochybnené vykonaným dokazovaním, pričom z výpovedí
svedkov v konaní vyplýva opak. Svedkovia navrhnutí tak stranou žalovanej ako aj stranou žalobcu
potvrdili,žekúpoubytusimaliriešiťbytovúotázkužalobca adcéražalovanejakonovomanželia.Svedok

N.kuskutočnostiamvsúvislostisvkladomfinančnýchprostriedkovvjúni2017vypovedal,žepredmetom
malo byť vloženie väčšieho obnosu peňazí pravdepodobne súvisiace s ich budúcim životom, na inom
mieste uviedol, že žalobca a dcéra žalovanej boli mladomanželia, tak zrejem išlo o kúpu nehnuteľností
pre ich budúci život. Svedkyňa E. vypovedala, že do bytu sa mali sťahovať mladí, teda dcéra žalovanej
s partnerom. Svedkyňa Q. vypovedala, že žalovaná chcela kúpiť byt pre dcéru. Svedok S. vypovedal, že

bola predaná nehnuteľnosť po rodičoch, nejaké peniaze sa vrátili žalovanej, ale po svadbe chceli vlastný
byt. Skutočnosť, že v uvedenom byte následne býval žalobca s dcérou žalovanej, potvrdil samotný
žalobca vo svojej výpovedi. Z výpovedí svedkov teda nevyplýva, že žalovaná chcela v júni 2017 pre seba
kúpiť byt. Z vykonaného dokazovania ďalej nevyplýva, že by si žalovaná potrebovala požičať finančné
prostriedky. Žalovaná nepotrebovala riešiť vlastnú bytovú otázku (ani to nebolo tvrdené), byt mal byť

určený pre novomanželov (výpovede svedkov). Žalovaná mala vlastné prostriedky, resp. majetok, čo
potvrdil svedok S. a svedkyňa Q. (uviedla, že žalovaná mala dve garsónky) a vyplýva to aj z výpisu
účtu žalovanej (žalovaná tvrdila, že za účelom získania prostriedkov na byt predala svoju poslednú
garsónku, čomu nasvedčuje kreditný obrat na jej účte zo dňa 12.10.2017 s poznámkou „byt F.“ pripísaný
z účtu tretej osoby). Uvedené zistenia nasvedčujú tvrdeniam žalovanej, že peniaze na byt pre dcéru

a žalobcu sa minuli, a preto zabezpečila vlastné financie a kúpila byt na seba. Vzhľadom na uvedené
závery ani skutočnosť, že žalovaná napokon kúpila byt do svojho vlastníctva, nepreukazuje, že malo
ísť o poskytnutie pôžičky.

35. Žalovaná sa ďalej bránila, že peňažné prostriedky vložené žalobcom na jej účet vybrala a odovzdala

mu ich. Súd dodáva, že vzhľadom na vyjadrenia žalovanej, ktoré neboli úplne konzistentné (vyjadrenie
žalovanej na pojednávaní dňa 01.06.2021 – žalobca jej vkladom na účet vracal požičané peniaze, po
ich vložení došlo k výberu a následne mu ich dala do ruky a s dcérou ich išli zameniť; vyjadrenie
právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 06.12.2023 – pri sume 60.000 eur, ktoré požičala žalobcovi za
prítomnosti svedkov, ktorí o tom vypovedali v konaní, sa so žalobcom dohodla na plnení do doby, kedy

predá rodičovský dom), ju na pojednávaní vyzval, aby ozrejmila svoje tvrdenia. Žalobkyňa uviedla, že
žalobca vložil peňažné prostriedky na jej účet, následne peňažné prostriedky na jeho žiadosť vybrala
a odovzdala mu ich, aby ich výhodnejšie zamenil. Uvedené vyjadrenie korešponduje s bezprostredným
vyjadrením žalovanej na prvom pojednávaní. Tvrdenie o odovzdaní hotovosti v českej mene potvrdilisvedkovia (L. Q., I. F., L. S.), ktorí spravidla zhodne uviedli, že pri ich spoločnej návšteve u žalovanej
žalovaná odovzdala žalobcovi a jej dcére peniaze v českej mene, aby ich žalobca zamenil. Čo sa týka
výšky sumy žiaden svedok nepotvrdil konkrétnu sumu, peniaze mali byť v obálke (vyjadrenie svedkov S.

a Q.), uvádzali sumu 55.000 až 60.000 eur, spravidla odhadom. Informáciu o výške sumy teda svedkovia
priamo neodpozorovali, nadobudli ju sprostredkovane. Svedkovia však potvrdili, že sám žalobca sa pri
preberaní peňazí vyjadril, že ich ide zdvojnásobiť (výpoveď svedkyne Q.). Svedkovia síce dátumovo
uvedenú udalosť nekonkretizovali, ale ich výpovede opisom priebehu deja s jednotlivými konkrétnosťami
(najmä že išlo o českú menu, ktorú chcel žalobca zameniť) potvrdzujú skutočnosti tvrdené žalovanou.

36. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že vklad finančných prostriedkov žalobcu na jej účet v júni 2016 mal
predstavovať vrátenie pôžičky, súd konštatuje, že uvedené nemá preukázané. V prvom rade žalobkyňa
dôsledne nesplnila ani povinnosť tvrdenia, kedy, v akej výške a akým spôsobom poskytla žalobcovi
pôžičky, ani to, že išlo o dočasné poskytnutie predmetu pôžičky a že žalobca sa zaviazal poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť (pri absencii týchto tvrdení žalobca ani nemohol zaujať adekvátny procesný

postoj a prípadne ich účinne poprieť). Aj keď výpovede svedkov potvrdzujú, že žalovaná poskytovala
žalobcovi finančnú podporu, táto skutočnosť sama o sebe poskytnutú pôžičky nepreukazuje. V tomto
smere možno prisvedčiť námietkam žalobcu, že mohlo ísť o osobnú podporu alebo prípadné darovanie
pre dcéru žalovanej a žalobcu. Ani dcéra žalovanej vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdila, že
v prípade vkladu prostriedkov na účet žalovanej malo ísť o vrátenie pôžičky. Žalobkyňa jednoznačne

nepreukázala, že malo ísť o pôžičky žalobcovi, ani v akej výške a kedy boli poskytnuté. Napriek tomu,
že žalobkyňa uvedené tvrdenie nepreukázala, nezakladá to jej neúspech v spore, pretože dôkazné
bremeno v preukázaní, že išlo o pôžičku, leží na žalobcovi.

37. Z hľadiska hodnotenia dôkazov sa súd vzhľadom na spochybnenie žalovanou označených svedkov

dôkladnejšie zaoberal aj vierohodnosťou svedkov a relevanciou ich výpovedí. Žalobca označil svedkov
navrhnutých žalovanou ako vyfabulovaných a ich vyjadrenia nie sú v tom zmysle, že by niečo vnímali
svojimi zmyslami, ale jedná sa o sprostredkované informácie od žalovanej.

38. Hodnotiac výpovede namietaných svedkov L. Q., I. F. a L. S. prostredníctvom doktríny RAVEN

a jej kritérií (reputácia - celkové spoločenské postavenie a status svedka; schopnosť vidieť - kontext
zmyslovéhovnímaniaaschopnostisvedkavypovedaťotom,čovnímalsvojimizmyslami;osobnýzáujem
- záujem na výsledku spor; znalosť - prípadná odbornosť svedka a ne/zaujatosť) súd konštatuje, že
nezistil skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo znižovali dôveryhodnosť ich výpovedí. Čo sa týka
zaujatosti svedkov, všetci potvrdili, že sú v priateľskom vzťahu so žalovanou, čo ich však bez ďalšieho

nediskvalifikuje.Svedkovianemajúzáujemnavýsledkusporu(vtomzmysle,žebysarozhodnutímsúdu
zmenilo ich hmotnoprávne postavenie). Je pravdou, že viaceré skutočnosti, ktoré svedkovia uvádzali vo
svojich výpovediach, nevnímali priamo, vlastnými zmyslami (podpora žalovanej poskytovaná žalobcovi,
skutočnosť, že žalobcovi sa finančne nedarilo a podobne), ale sprostredkovane uvádzali to, čo im bolo
oznamované zo strany žalovanej. Súd v tomto smere aj vyhodnocoval ich výpovede, čo však neznižuje

ich dôveryhodnosť. Zároveň nešlo o jednorazové poskytnutie informácie, ale svedkovia ako známi
žalovanej mali možnosť odpozorovať rodinný život žalovanej, získavali sprostredkovávané informácie
priebežne, a to v dobe, keď ani nemohli predpokladať, že bude vedený súdny spor. Preto aj napriek
tomu, že ide v niektorých častiach o sprostredkované informácie, výpovede svedkov ilustrujú minimálne
postoj a konanie žalovanej v tej dobe. Súd ďalej posudzoval konzistentnosť výpovedí svedkov, teda či

vierohodnosť ich výpovedí nenarúšajú logické, skutkové alebo iné vnútorné rozpory. Výpovede svedkov
súd hodnotí ako konzistentné, vnútorne nerozporné. Uvedení svedkovia si neprotirečili vo svojich
výpovediach (t.j. neuviedli tvrdenie, ktoré následne vo výpovedi popreli iným, opozitným tvrdením),
na položené otázky odpovedali v kontexte ich predchádzajúcich samostatných prednesov, pôsobili
presvedčivo,vypovedaliplynulo,ochotaodpovedaťnaotázkybolanaprimeranejúrovni.Ichvýpovedesú

zároveň súladné s inými vykonanými dôkazmi, napr. v časti kúpy bytu pre novomanželov, resp. riešenia
bytovej otázky novomanželov, sa zhodujú s výpoveďami svedkov L. N. a K. E., v časti financovania
kúpy bytu z vlastných zdrojov predajom garsónky žalovanou s výpisom jej účtu. Žiadna podstatná
časť výpovede ku skutočnostiam, ktoré sú pre konanie podstatné, nebola v rozpore s vykonaným
dokazovaním ostatnými dôkaznými prostriedkami.

39. Svedkyňu L. Q. žalobca spochybňoval okrem iného tým, že ju nepoznal a že svedkyňa, ktorá
mala poznať žalobcu zo svadby, nevedela uviesť, kde sa mala svadba uskutočniť. Uvedené sa netýka
podstatných skutočností vo veci a navyše z kontextu celého vyjadrenia svedkyne vyplýva, že bolalen gratulovať v kostole, kde ju doviezol známy. Vo vzťahu k svedkyni I. F. žalobca namietol, že
pred odpoveďou na jednu položenú otázku jej žalovaná prikývla a svedkyňa na to kladne odpovedala
na otázku. Uvedené konanie súd nevie spätne preveriť, avšak výpoveď svedkyne bola konzistentná

a súladná aj s ostatnými výpoveďami, nevyznela nepresvedčivo alebo neisto (čo súd posudzoval aj zo
zvukovej nahrávky), preto nie je dôvod znižovať vierohodnosť jej výpovede.

40. Skutočnosť, že svedok L. S. nevedel uviesť priezviská ostatných svedkov nijako jeho výpoveď
negatívne nezasahuje, naopak, preukazuje, že v prípade svedkov nejde o okruh navzájom blízkych

osôb, ktoré by si vopred pripravili výpovede v konaní, tak ako to naznačuje žalobca označovaním
uvedených svedkov ak vyfaulovaných. Skutočnosť, že svedkovia, ktorí sa poznajú len prostredníctvom
žalovanej, vypovedali obdobne, práve zvyšuje dôveryhodnosť ich výpovedí. Svedkovia v podstatných
okolnostiach vypovedali zhodne o stretnutí u žalovanej (avšak nie úplne totožne), obdobne uviedli dôvod
stretnutia, zúčastnené osoby, priebeh stretnutia. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal na
výpovede namietaných svedkov prihliadať.

41. Žalobca argumentoval, že prostriedky, ktoré požičal žalovanej na kúpu bytu a ktorý si žalovaná
aj kúpila, žiadal vrátiť spôsobom, aby žalovaná predala byt, ktorý za tieto peniaze obstarala, čo mala
potvrdiť dcéra žalovanej vo svojej svedeckej výpovedi. Svedkyňa vypovedala, že „žalobca ma volal
do E. s tým, nech tlačím na matku, aby predala byt a následne aby som prišla za ním. Po tomto

všetkom by som to nedokázala matke urobiť. Peniaze sa stratili ...“. Podľa názoru súdu výpoveď dcéry
žalovanej v pozícii svedka toto tvrdenie žalobcu nepotvrdzuje. Z vyjadrenia, „nech tlačí na matku, aby
predala byt“, nevyplýva samo o sebe, že žalobca žiada o vrátenie peňažných prostriedkov. Svedkyňa
už predtým vypovedala, že žalobca už predtým všetky peniaze ťahal od nej a ona od mamy, vedela
ju ovplyvniť a peniaze jej vždy dala. Rovnako bezprostredne nasledujúce vyjadrenie, že sa peniaze

stratili poukazuje na predtým uvádzané vyjadrenie svedkyne, že donútila matku na nátlak žalobcu vybrať
vloženépeniazezúčtu,alenikdyichnevidela.Vkontextecelejvýpovedesvedkyne,jazykovým,logickým
ani systematickým výkladom jej vyjadrenia, na ktoré poukazoval žalobca, nemožno dospieť v tomu, že
svedkyňa potvrdila, že žalobca žiadal vrátenie pôžičky výťažkom z predaja bytu, ktorého kúpu mala
žalovaná pôžičkou financovať.

42. Ak žalobca namietal, že žalovaná v priebehu konania menila procesnú obranu a tvrdenia, s týmto
sa súd nestotožnil. Žalovaná od prvého úkonu namietala, že poskytnutie finančných prostriedkov má
byť pôžičkou, kontinuálne tvrdila, že išlo o vrátenie dlhu žalobcom. Žalovaná v prvom úkone (podanom
odpore) nepoprela odovzdanie finančných prostriedkov žalobcom, poprela len tvrdenie, že medzi ňou

a žalobcom bola uzatvorená zmluva o pôžičke (to nie je možné zameniť s tvrdením o neposkytnutí
finančných prostriedkov), tvrdila, že nárok žalobcu je čo do výšky a titulu nepreukázaný a v prípade
poskytnutia finančných prostriedkov by išlo o bezdôvodné obohatenie.

43. Súd ďalej konštatuje, že skutkové zistenia nedávaj rozumnú odpoveď na otázku odvolacieho súdu,

prečo by si mala žalovaná požičiavať peňažné prostriedky od žalobcu, keď to bola práve ona, ktorá
predtým mala finančné prostriedky žalobcovi požičať. Súd odkazuje na odôvodnenie uvedené vyššie,
kde konštatoval, že žalovaná v čase tvrdeného poskytnutia pôžičky disponovala majetkom, nemala
potrebu riešiť bytovú otázku (túto potrebu mal žalobca a dcéra žalovanej). Síce súd nemá preukázané,
že vklad finančných prostriedkov na účet žalovanej mal predstavovať vrátenie predtým poskytnutých

pôžičiek žalobcovi, na druhej strane tvrdenia o finančnej podpore žalobcu a dcéry žalobkyne žalovanou
súd za preukázané považuje, a to výsluchom svedkov, ktorých dôveryhodnosť súd napriek námietkam
žalobcu nemá za spochybnenú. Preto nie je možné primerane zdôvodniť, prečo by si žalovaná, ktorá
dovtedy finančne podporovala dcéru so žalobcom, požičiavala finančné prostriedky od žalobcu na kúpu
bytu, ktorý mal byť určený pre žalobcu a dcéru žalovanej.

44. Napokon možno súhlasiť s argumentom žalovanej, že nedáva logickú súvislosť, prečo by otvárala
nový účet v českej mene, pokiaľ mala záujem o kúpu bytu, ktorý kupovala v mene euro.

45. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu dospieť k záveru o pravdivosti skutočnosti, ktorá je

predmetom dokazovania, ak na ich základe je možné nadobudnúť istotu o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala, bez toho, aby o tom nemohli byť rozumné pochybnosti. Zhrnúc závery z vykonaného
dokazovania súd konštatuje, že zistený skutkový stav neumožňoval záver o preukázaní samotného
uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi stranami, keď žalobca nepreukázal, že ním poskytnuté a naúčet žalovanej vkladané peňažné prostriedky boli poskytnutím predmetu pôžičky. Samotné poukázanie
finančnej čiastky na účet žalovanej ešte existenciu pôžičky nepreukazuje (rovnako Krajský súd
v Bratislave sp. zn. 6Co/118/2020, 28. 9. 2022). Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v preukázaní, že

sa dohodol so žalovanou na dočasnom prenechaní sumy 1.650.000 Kč a že sa mu žalovaná zaviazala
predmetnú čiastku vrátiť (obdobne Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co/74/2022, 4. 8. 2023). Dôkazné
bremeno žalobca v tomto smere neuniesol. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6Cdo/5/2018 zo dňa
28.02.2019 uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi situáciou, keď je preukázaná existencia dohody
opôžičke,resp.dohodysmerujúcejkvznikuprávnehovzťahuzpôžičky,noniejepreukázanéajskutočné

odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, od situácie, keď nie je preukázaná existencia samotnej dohody
o pôžičke. Až v prípade preukázania takejto dohody sa stáva relevantným aj preukázanie odovzdania
predmetu pôžičky.

46. Zároveň v prípade, ak žalobca nepreukáže existenciu dohody strán k pôžičke, jej dočasnosti, so
záväzkom žalovanej vrátiť predmet pôžičky a neunesie v tomto smere dôkazné bremeno, tak v takom

prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovanú, teda žalovaná nebola povinná
preukázať opak nepreukázaného tvrdenia žalobcu (obdobne Krajský súd v Nitre sp. zn. 9Co/183/2019
zo dňa 11.06.2020, NS SR sp. zn. 6Cdo/5/2018). Zhrnúc uvedené závery súd uzatvára, že žalobca
poskytnutie pôžičky žalovanej nepreukázal.

47. Pre úplnosť v zmysle pokynu odvolacieho súdu na vyporiadanie sa s platnou judikatúrou ohľadom
počiatku plynutia premlčacej doby súd dodáva, že ak by žalobca preukázal poskytnutie pôžičky s tým,
že doba plnenia dohodnutá nebola a žalovaná bola povinná pôžičku vrátiť na výzvu žalobcu podľa § 563
Občianskehozákonníka,námietkapremlčaniabyvtomtoprípadedôvodnánebola.Trojročnápremlčacia
doba v zmysle Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za

tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo
mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Súdna prax (aj napriek niektorým opozitným
rozhodnutiam)zaujalanázor,žepremlčaciadobazačínaplynúťnasledujúcimdňompovznikudlhu,napr.
okrem už odvolacím súdom uvádzaným rozhodnutiam aj v judikátoch R 28/1984 a R 91/2014, na ktoré
nadviazalNajvyššísúdvrozhodnutísp.zn.3Cdo/174/2016z10.11.2016(publikovanompodR17/2017),

v ktorom podrobne uviedol rozhodnutia týkajúce sa spornej otázky začatia plynutia premlčacej doby
a uzavrel, že rozhodujúcim je bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.
K rovnakému záveru sa priklonil aj Najvyšší súd Českej republiky v relatívne nedávnom rozhodnutí sp.
zn. 31 Cdo 3125/2022 zo dňa 31.05.2023, ktorý zhodnotil, že aj po zmene zákonnej úpravy (pozn. - nový
Občiansky zákonník) nenašiel dôvod pre iný výklad súčasného ustanovenia o premlčaní než ten, ktorý

bol prostredníctvom záverov plynúcich z R 2/1984, R 73/2010, R 104/2011 a R 10/2014 uplatňovaný pri
interpretácii § 101 Občianskeho zákonníka. Nakoľko k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo dňa
21.06.2017, premlčacia doba by začala plynúť nasledujúci deň 22.06.2017 a uplynula by 22.06.2020.
Žaloba bola na súd podaná dňa 21.02.2020.

48. Pokiaľ súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu nebola preukázaná, mal
by podradiť nárok žalobcu pod hmotno-právnu normu, ktorá zodpovedá skutkovému stavu. Keďže je
nesporné,žežalobcaposkytolnaúčetžalovanejplnenievovýške1.650.000Kč,doúvahybyprichádzalo
plnenie v prospech žalovanej podradiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetkový
prospech žalovanej plnením bez právneho dôvodu, čím dôvodila aj žalovaná v podanom odpore.

V prípade, ak by mal súd preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia, súd by nemohol nároku žalobcu
vyhovieť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou. V prípade bezdôvodného obohatenia
plynie subjektívna a objektívna premlčacia doba, pričom počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je daný dňom, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo bolo v prejedávanej veci

jednoznačne dňom poskytnutia finančných prostriedkov, teda 21.06.2017 (obdobne tak tvrdila žalovaná,
čo žalobca v celom konaní nenamietol, ani nespochybnil), a teda premlčacia doba by uplynula dňa
21.06.2019 a žaloba bola podaná na súd až 21.02.2020. Súd pre úplnosť dodáva, že vznik pohľadávky
z bezdôvodného obohatenia a jej trvanie nemá bez pochybností preukázané (napr. aj s poukazom
na vyjadrenia svedkov o odovzdaní finančnej hotovosti v českej mene žalobcovi), avšak vzhľadom

na dôvodne vznesenú námietku premlčania nie je hospodárne sa preukazovaniu tohto právneho titulu
venovať. Sumarizujúc argumentáciu vyššie súd žalobu zamietol.49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalovaná v konaní úspešná, keď súd
žalobu voči nej zamietol, súd jej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, a to tak

prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, ktoré tvoria jeden celok.

50. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

7C/76/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.