Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/82/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210870
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122210870.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci navrhovateľky Z. K., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom X.. R.. H. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so
sídlom Hlavná 61, Prešov, proti osobe povinnej z platenia výživného A.. C. K., narodený XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska
20, Stará Ľubovňa, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a osoby
povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30Pc/70/2022-170 zo dňa
5.6.2023, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany osoby povinnej z platenia výživného
( ďalej len „osoba alebo otec „ ) na plnoletú dcéru. Návrh bol podaný z dôvodu, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky a suma výživného, ktorú platí
povinný rodič nepostačuje na uspokojovanie jej oprávnených potrieb.
2. Osoba povinná z platenia výživného súhlasila s čiastočným zvýšením výživného na sumu 300 eur
mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že cit.:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 27P/127/2015 zo dňa 04.05.2016 tak, že:
- odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 400,00 Eur mesačne, a to počnúc
dňom 13.12. 2022 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 13.12.2022 do 30.06.2023 vo výške 1050,00 Eur je odporca povinný
uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“4. Súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že výdavky na
navrhovateľku sa od času, kedy rodičia uzavreli mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného v roku 2019
na sumu 250 Eur mesačne zvýšili takým spôsobom, že je dôvodné zvýšiť výživné. Navrhovateľka je v
súčasnosti študentkou maturitného ročníka gymnázia, bola prijatá na viaceré vysoké školy, uviedla, že
uprednostňuje štúdium na vysokej škole v L.. V konaní boli preukázané vysoké výdavky súvisiace so
zdravotným stavom navrhovateľky, ako aj prípravou na maturity a prijímacie skúšky. Zároveň je potrebné
brať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase posledného rozhodnutia súdu maloletým
dieťaťom, v súčasnosti je dospelá, teda aj jej nároky na trávenie voľného času, celkový rozvoj osobnosti
sú vyššie. Významnú časť jej nákladov tvoria práve výdavky súvisiace s jej zhoršeným zdravotným
stavom, predovšetkým náklady na špeciálnu stravu, zubné ošetrenie, výdavky na okuliare a kozmetiku
a hygienu. Na druhej strane príjem otca v poslednom období pred skončením pracovného pomeru
bol dostatočne vysoký na zvýšenie výživného a je predpoklad, že s jeho pracovnými skúsenosťami
a vzdelaním si v budúcnosti zabezpečí rovnaký príjem aký dosahoval u posledného zamestnávateľa.
Súd zvýšil výživné na sumu 400 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ako náklady
navrhovateľky súd neakceptoval splácanie hypotekárneho úveru, keďže vlastníčkou bytu, v ktorom
navrhovateľka býva, je jej matka, nie navrhovateľka. Taktiež niektoré náklady uvádzané navrhovateľkou
na manikúru, kaderníctvo nie sú náklady, ktoré nie je nevyhnutné, aby navrhovateľka vynaložila každý
mesiac. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že suma 400 Eur mesačne zodpovedá potrebám
navrhovateľky vrátane nákladov na zvýšenú zdravotnú starostlivosť.
5. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 63 ods. 1,
2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3.
6. Dlžné výživné vo výške 1.050,- eur uložil uhradiť osobe povinnej z platenia výživného do 2 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
V. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba povinná z platenia výživného, ktorá
navrhuje, aby rozsudok bol odvolacím súdom zmenený a bol zaviazaný platiť výživné navrhovateľke
mesačne vo výške 360,- eur mesačne, a to od 13.12.2022 a dlžné výživné, ktoré vzniklo vo výške
725,- eur bol povinný uhradiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súdom určené výživné
považoval za neprimerané, vysoké s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci. Poukazoval
na to, že skončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa
a nie z dôvodu, aby neprispieval na výživu. Poukazuje na to, že predložil lekárske správy, z ktorých
dané tvrdenia vyplývajú a viedli ho k skončeniu pracovného pomeru, preto začal vykonávať živnostenskú
činnosť a od 1.6.2023 je vedený ako fyzická osoba, podnikateľ. V súčasnosti jeho príjem mu nestačí na
plnenie výživného vo výške 400,- eur mesačne. Súhlasí však s výškou 360,- eur mesačne. Poukazuje
na to, že podklady, ktoré preukazuje navrhovateľka majú množstvo nepravdivých faktov. Došlo k tomu,
že obmedzila styk okrem prípadu, keď naposledy požadovala od finančné prostriedky na počítačové
zariadenie hoci jej zakúpili notebook asi pred jeden a pol rokom. Taktiež požadovala, aby je prispel na
operáciu očí sumou 1.700,-eur.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhuje, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal povinnú osobu platiť na jej výživu sumou 700,- eur
od podania návrhu. Poukazuje v odvolaní na to, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci,
súd nevenoval pozornosť celoživotným úsporám otca, nepodieľa sa osobnou starostlivosťou o
navrhovateľku, nevenoval jej zdravotnému stavu nikdy pozornosť. Podľa názoru navrhovateľky súd
nedostatočne sa vyrovnal s jej oprávnenými nákladmi, ktoré má aj v súvislosti so svojím zdravotným
stavom.Súdsanevyrovnávasjejzdravotnýmikomplikáciamiohľadnecystynaprsníku,hematologickým
záverom, tým, že nemá imunitu, má vážne dva genetické nálezy, musí absolvovať proces ďalších
vyšetrení s čím sú súvisiace náklady na stravu, ubytovanie, cestovné, lieky a pod.. Z dôvodu astmy má
zakúpený inhalátor na dýchanie a roztoky o čom predkladá dôkazy. Súd nezohľadnil ďalej okolnosť, a
to majetkové a osobné pomery a súd nemal úplne zistený skutkový stav vo veci. Poukazuje na to, že jenepomer príspevkov na starostlivosť zo strany matky a otca. Ďalej sa súd nevyrovnáva s tým, že matka
ma príjem nižší asi o 400,- eur, pričom sám otec mal vyššiu dávku v nezamestnanosti ako je príjem
matky. Súd nezohľadňuje zdravotný stav matky, vážne onkologické ochorenie. Matka ju vychovala na
rozdiel od otca, avšak odmietol akékoľvek preukázané vyšetrenia, ktoré by preukázali jeho neschopnosť
pracovať. Poukazuje na to, že absolvovala predoperačné vyšetrenie, bola prijatá na očnú kliniku. Bola
prijatá na denné štádium na vysokú školu kvôli zlepšeniu kvality života jej odporúča vykonanie operácii
očí. Súd sa nezaoberal nákladmi, ktoré súviseli so školou a ktoré bolo potrebné dopredu uhradiť. Triedne
výlety, exkurzie v zahraničí. Náklady spojené so štúdium sa jej značne v L. navýšia o čom je otec si
toho vedomý.
10. K odvolaniu osoby povinnej z platenie výživného podala vyjadrenie navrhovateľka, ktorá uviedla,
že vo svojom odvolaní nepoukazuje na to, že nemá finančné prostriedky na úhradu výživného, ale že
zmenil zamestnanie. Náklady v súvislosti s jej výživou sa podstatným spôsobom navýšili v súvislosti s
prijatím na vysokú školu.
11. K vyjadreniu navrhovateľky podala písomné vyjadrenie osoba povinná z platenia výživného.
Nesúhlasísosumou700,-eurmesačne. Tvrdí, že odišielzozamestnaniazdôvodusvojichzdravotných
problémov.
VI. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení §§
387 a 388 C.s.p.
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje
skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené
odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci
považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti
záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie argumentuje nasledovne.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné zo strany
osoby povinnej z platenia výživného na navrhovateľku zvýšiť na rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie
alebo v zmysle odvolacích návrhov účastníkov konania .
15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie. § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým
skutočnostiam,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Prirozhodovaníozmenevýživnéhovzmysle
citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie
výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia vpomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena
pomerovpritommôžebyťodôvodnenábuďsubjektívneokolnosťaminastranepovinného,oprávneného,
alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v §
78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť
zmenu výšky výživného.
16. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že posledná súdna úprava výšky výživného bola v roku
2016, a to na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P 127/2015 zo dňa 4.5.2016. V
roku 2019 došlo k uzavretiu rodičovskej dohody medzi rodičmi, ktorá nebola súdom schválená a otec
platil výživné v rozsahu 250,- eur mesačne. Ďalej vyplýva, že v čase dohody o výške výživného bola
navrhovateľka v 1. ročníku strednej školy. V čase podania návrhu bola študentkou maturitného ročníka.
Otec prispieval sporadicky na vreckové, na určité náklady, ktoré súvisia s jej výživou. Navrhovateľka sa
s otcom stretáva, prispel jej na zakúpenie počítača, určitú časť nákladov v súvislosti s doučovaním ako
prípravu na maturitné písomné skúšky. Zo skutočného stavu vyplynulo, že otec skončil pracovný pomer
v apríli 2019 tvrdiac, že tak bolo z dôvodu jeho zdravotných problémov. Jeho príjem zo zamestnania bol
vo výške 1.900,- až 2.000,- eur mesačne. Za január až december 2022 však z potvrdenia spoločnosti
R. U., C.. vyplýva, že mal príjem vo výške 2.222,66,- eur a diéty vo výške 1.128,95,- eur. V roku 2020
matka navrhovateľky mala mesačný príjem vo výške 1.062,80,- eur.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
22. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.
24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnenépotreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Životná úroveň rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže
byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad pôžičky, úvery.
25. Pri posúdení návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného súd vo svojom rozhodnutí konštatuje
vysoké výdavky navrhovateľky súvisiace s jej zdravotným stavom ako aj prípravou na maturity a
prijímacie skúšky, ako aj jej dospelosť, teda zvýšené nároky na trávenie voľného času. Na druhej strane
uvádza, že príjem otca v poslednom období pred skončením pracovného pomeru bol dostatočne vysoký
na zvýšenie výživného a je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať tento príjem aj v budúcnosti
ako dosahoval.
26. Z nateraz zisteného skutočného stavu veci zisteného súdom nie je možné prijať spoľahlivý
záver o stanovení nového rozsahu výživného tak, ako to učinil súd prvej inštancie. Súd konštatuje
jej existenciu podstatných zmien pomerov na jej strane. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi
sporná, že došlo k podstatnej zmene pomerov a táto zmena pomerov na strane navrhovateľky si
vyžaduje zvýšenie výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nezdôvodnil náležitým spôsobom existenciu, resp. vyčíslenie oprávnených a nevyhnutných nákladov
navrhovateľky v čase od podania návrhu. V rozhodnutí súdu absentuje porovnanie pomerov v čase
pôvodného rozhodovania súdu, resp. v čase uzavretia rodičovskej dohody o výške výživného vo vzťahu
predovšetkým k existencii zdravotných problémov navrhovateľky a z toho vyplývajúcich výdajov . Súd
konštatuje zmenu pomerov v dôsledku dospelosti navrhovateľky a v dôsledku toho, že sa stala
študentkou maturitného ročníka gymnázia a bola prijatá aj na viaceré vysoké školy. Poukazuje na vysoké
výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom, avšak absentuje zadefinovanie aspoň podstatnej časti
týchto výdajov, ktoré súvisia so zdravotným stavom navrhovateľky tak, aby bolo možné ustáliť aspoň v
určitom rozsahu dané výdaje navrhovateľky v čase od podania návrhu do budúcna. Ďalej s súvislosti s
jej zdravotnými výdajmi je potrebné zohľadniť aj určité náklady na cestovné, ktoré súvisia s rôznymi
vyšetreniamivF.,vJ.,vL.,naúzemíO.K.,čodokladujeajlistinnýmidôkazmi.Prizdravotnýchnákladoch
je potrebné ustáliť náklady aj vo vzťahu k nákladom, ktoré je navrhovateľka nútená zaplatiť sama a je
potrebné zistiť a či sú nejaké náklady hradené aj zdravotnou poisťovňou. Ak áno v akom rozsahu .
27. Navrhovateľka preukazuje pomerne vysoké náklady, ktoré súvisia s je výživou, s jej zdravotným
stavom, s jej potrebami, ktoré súvisia so štúdiom na strednej škole, s prípravami na vysokú školu, s
prihláškami na vysokú školu a následne tak po prijatí náklady, ktoré súvisia s vysokou školou, internát,
školské pomôcky, potreby. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej
povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu, ktoré možno očakávať
samozrejme s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Účelom výživného je uhrádzať nielen
priebežné, bežné potreby, ale samozrejme aj potreby, ktoré sa vyskytujú nepravidelne a k týmto
odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
28. Nateraz je však potrebné súhlasiť s odvolateľkou v tom smere, že súd prvej inštancie sa nevyrovnáva
aj s možnosťami a schopnosťami matky navrhovateľky, resp. s jej zdravotným stavom. Súd zisťuje len
výšku jej príjmu a nezaoberá sa ďalej jej zníženým príjmom v súvislosti so zdravotným stavom, ako
to tvrdí navrhovateľka v podanom odvolaní. Neporovnáva pomery v čase pôvodnej dohody matky a
ani mieru osobnej starostlivosti v čase pôvodného rozhodnutia, v čase súčasného rozhodnutia, a to aj
napriek tomu, že navrhovateľka je plnoletou, ale predsa len tá osobná starostlivosť zo strany matky je
zabezpečovaná, nie sú zrejme náklady na bývanie, ktoré vynakladá v pomernej časti aj navrhovateľka,
náklady poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, v ktorej býva spoločne s matkou do momentu
pokiaľ sa nebudú zisťovať aj náklady, ktoré súvisia s jej pobytom v L..29. Pokiaľ ide o pomery otca, jeho schopnosti a možnosti, nateraz rovnako je potrebné konštatovať,
že vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam súd len konštatuje, že je v schopnostiach a
možnostiach dosahovať príjem, ktorý mal u predchádzajúceho zamestnávateľa. Dané závery súdu
sú však nepreskúmateľné. Odvolateľ namieta, že dôvodom pre skončenie jeho pracovného pomeru
bol jeho zdravotný stav a z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejme ako túto okolnosť súd
vyhodnotil, ako sa vyrovnáva s otázkou potenciality príjmu povinného rodiča, pokiaľ konštatuje, že je
schopný dosahovať tento príjem. Takéto konštatovanie je príliš všeobecné a nezodpovedá náležitému
zdôvodneniu schopnosti a možnosti povinného rodiča. Súd na jednej strane pri právnom zdôvodnení
svojho rozhodnutia používa aj ustanovenia § 63 ods. 1, 2, kedy sa posudzujú príjmy rodiča, ktorý
ma príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, avšak takáto právna aplikácia tohto
zákonného ustanovenia nateraz nemá oporu vo vykonanom dokazovaní súdu prvej inštancie, pretože
povinný rodič sa stal osobou, ktorá má dané príjmy od 1.6.2023 a súd na takéto príjmy nemohol
ani prihliadnuť, pretože ich nemal jednak zistené a jednak uplynula veľmi krátka doba od vzniku
živnostenského oprávnenia na strane povinného otca. Možnosti a schopnosti povinného sú súdom
nedostatočne zistene.
30. Ďalej je potrebné, aby súd ustálil náklady, ktoré boli v rozhodnom období plnené otcom,
navrhovateľke nad rámec výživného . Súd bude musieť sa zaoberať nanovo mierou oprávnených
nákladov na strane oprávnenej osoby z dôvodu jej prijatia n a vysokú školu, náklady ktoré súvisia
s návštevou vysokej školy, poplatky súvisiace s cestovným, poplatkami za bývanie a pod.. Pri
uspokojovaní potrieb navrhovateľky je potrebné podotknúť, že je v rozpore so zásadou spravodlivosti
a zásadou rovnosti rodičov, tých rodičovských právach ak by výdavky na dieťa znášal len jeden rodič
alebo v prevažnej miere aj s prihliadnutím samozrejme ak má nižší príjem ako druhý rodič, ktorý môže
plniť v zvýšenom rozsahu výživné.
31. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení veci bude sa zaoberať vyššie opísanými okolnosťami. Bude
sa nanovo zaoberať zisťovaním zákonných kritérií pre stanovenie nového rozsahu výživného, a to po
dôkladnom zistení možností a schopnosti otca v rozhodnom období. Vyhodnotí skončenie pracovného
pomeru s pôvodným zamestnávateľom, či išlo o vzdanie sa možnosti dosahovať iný príjem než v
súčasnostidosahujezpríjmovzinejnežzávislejčinnostiaposúdi,čioteczámerneneznižujesvojpríjem.
Zistí v rozhodnom období pomery na strane matky a pomery majetkové na strane povinných rodičov. Na
strane oprávnenej osoby sa vyrovná s jej oprávnenými výdajmi ako je to opísané v odôvodnení daného
uznesenia a zrealizuje dokazovanie vo všetkých vyššie opísaných smeroch .
32. To znamená, že úlohou súdu je dostatočne zistiť rozhodné kritéria pre posúdenie zmeny pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu výživného rozsahu pre navrhovateľku.
33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.