Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-4T/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010145
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220010145.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.

februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., nar. X.X.XXXX v C.
rvale bytom B. B., D. XX

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ spoločnosti E. s.r.o., so sídlom F. XX, Košice, IČO XX XXX XXX, zabezpečil na Daňovom
úrade v Košiciach, Rozvojová 2, dňa 25.08.2021 podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2011, ktorým uplatnil neoprávnene výsledný nadmerný odpočet DPH vo výške 89 880 €
vychádzajúci z rozdielu sumy DPH z dodania (podľa § 8 a § 9 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z.) vo výške
133 340 € a odpočítania DPH (podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH č. 222/2004 Z. z.) vo výške
223 220 €, do ktorého neoprávnene zahrnul aj odpočítanie DPH vo výške 137 940,18 € z dodávateľských

faktúr od spoločnosti C., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, G., a to
- z faktúry č. 110046 (interné č. 3020110036) zo dňa 01.07.2011, suma DPH 33.361 €,
- z faktúry č. 110047 (interné č. 3020110037) zo dňa 04.07.2011, suma DPH 6.741,18 €,
- z faktúry č. 110048 (interné č. 3020110038) zo dňa 14.07.2011, suma DPH 13.870 €,
- z faktúry č. 110049 (interné č. 3020110039) zo dňa 20.07.2011, suma DPH 43.848 €,
- z faktúry č. 110050 (interné č. 3020110040) zo dňa 21.07.2011, suma DPH 35.400 €,
- z faktúry č. 110051 (interné č. 3020110043) zo dňa 28.07.2011, suma DPH 4.720 €,
a to napriek tomu, že k uskutočneniu dodania od spoločnosti C. s.r.o. nedošlo, čím namiesto výslednej

vlastnej daňovej povinnosti vo výške 48 060,18 € uplatnil neoprávnene nadmerný odpočet v úmysle
zadovážiť si neoprávnený prospech vo výške 89 880 € a súčasne ukrátil štátny rozpočet na dani
z pridanej hodnoty vo výške 48 060,18 €;

t e d a

neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť

sebe alebo inému neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase
spáchania skutku)

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky
s probačným dohľadom.

Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
dostaviť sa v čase určenom probačným úradníkom na príslušný útvar PZ určený podľa miesta pobytu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti
vykonávaťfunkciuštatutárnehoorgánu,členadozornéhoorgánu,vedúcehoorganizačnejzložkypodniku
alebo prokuristu vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 6.2.2020 na obžalovaného A. B. obžalobu sp. zn.:
3Pv/4/19/8803 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona a zároveň aj zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona.

Vzáverečnejrečibolprokurátoromskutokmodifikovanývtomvýzname,žeobžalovanýA.B.akokonateľ
spoločnosti so sídlom F. XX, G. dňa 25.8.2021 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2011, ktorým uplatnil neoprávnene výsledný nadmerný odpočet DPH vo výške
89.880,- eur vychádzajúci z rozdielu sumy DPH z dodania (podľa § 8 a § 9 Zákona o DPH č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov) vo výške 133.340,- eur a odpočítanie DPH (podľa § 51 ods. 1 písm.

a) Zákona o DPH 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) vo výške 223.220,- eur, do ktorého
neoprávnene zahrnul odpočítanie DPH vo výške 137.940,18 eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti
C., s.r.o. so sídlom F. X, G. a to z faktúr č. 110046 až 110051 uvedených v skutkovej vete obžaloby
a to napriek tomu, že k uskutočneniu dodania od spol. C. H. nedošlo, čím namiesto výslednej vlastnej
daňovej povinnosti vo výške 48.060,18 eur uplatnil neoprávnene nadmerný odpočet v úmysle zadovážiť

si neoprávnený prospech vo výške 89.880,- eur a súčasne skrátil štátny rozpočet na DPH vo výške
48.060,18 eur.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy navrhované procesnými stranami, na podklade
ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne využil svoje právo

nevypovedať,kniektorýmdôkazomsavšakosobnevyjadril.Vprípravnomkonanípovzneseníobvinenia
bol vypočúvaný opakovane. Vypovedal v tom význame, že v inkriminovanom čase bol konateľom
spoločnosti E. H.. Košice. Spoločnosť E., s.r.o. mala skladové priestory v B. F. I.. Za prenájom priestorov
platil nájomné z firemného účtu, na ktorý aj vkladal hotovosť. Poprel, aby k účtu spoločnosti mala
prístup aj iná osoba. Neskôr uviedol, že spoločnosť E. H. podnikateľskú činnosť nevykonávala. Skladové

priestory mal prenajaté na uskladnenie tovaru, ale keďže nemal tovar, tak prenájom skladovacích
priestorov zrušil. Dôvodom nepodnikania boli problémy s pozemkami, a preto sa rozhodol firmu
odpredať.
Poprel, aby poznal osoby menom B. J., C. A. F., a K. L. D.. K. M. B. poznal prostredníctvom svojej
budúcej svokry G. N., ako ekonómku. Spoločnosti E. H., Košice robila účtovníctvo až do konca roku

2012. Mala kanceláriu na O. F. XX P. G., kde sedeli asi štyri ženy. S K. M. B. mal uzatvorenú len ústnu
dohodu o vykonaní prác, za čo jej aj niečo platil. Nevedel, či tieto platby boli zaúčtované v nákladoch
spoločnosti E. H..
Jednotlivé účtovné doklady k zaúčtovaniu K. M. B. prinášal sám obvinený alebo Q. D., ktorý bol
splnomocnený na jeho zastupovanie kvôli tomu, že obvinený mal z Turčianskych Teplíc do Košíc asi

280 km. Keď bol upozornený, že Q. D. bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti až od 8.8.2011
a kontrola bola vykonávaná za mesiac júl 2011 obvinený uviedol, že jednotlivé účtovné doklady K.
M. B. predkladal osobne alebo po G. N.. K. M. B. mu okrem účtovníctva pripravovala podklady na
predaj spoločnosti, vyhotovovala niektoré daňové priznania. K účtovným dokladom uviedol, že po ich
zaúčtovaní si účtovné doklady od nej zobral späť. V čase výsluchu (2014) mala mať účtovné dokladyspoločnosti FUSTA s.r.o., G. N., ktorá ho asi zastupovala aj v daňovom konaní. Obvinený tiež pripustil,
že G. N. v jeho spoločnosti mohla vykonávať aj obchodnú činnosť.
Obvinený sa vyjadril aj k osobe G. G.. Jednalo sa o osobu, ktorej odpredal svoj obchodný podiel v

spoločnosťE.,H.,ajsmajetkomspoločnosti.Kprevodudošlozačiatkomroka2012.Nakontaktovalhona
ňu kamarát K. F. O.. S G. G. sa stretol dvakrát. Prvýkrát, keď si firmu bola pozrieť a druhýkrát u notára pri
prevode obchodného podielu. Obvinený sa nepamätal, za akú sumu obchodný podiel previedol. Najprv
tvrdil, že pri prevode bol G. G. odovzdaný celý majetok spoločnosti, neskôr uviedol, že G. G. si pri
prevode neprevzala nič, len listiny, ktoré podpisovala. K popisu jej osoby uviedol, že išlo o mladú ženu

nižšieho vzrastu s kratšími tmavšími vlasmi, ktorú by už asi nespoznal.
Na otázku, kto podával daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 sa najprv vyjadriť
nevedel. Tiež sa nevedel vyjadriť k tomu, či na zastupovanie v daňovom konaní niekoho splnomocnil.
Neskôr tvrdil, že asi K. M. B. a G. N.. Nevedel, koľko krát si H. E. H.. Košice uplatnila nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH.
K daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 najprv tvrdil, že o nej nevedel. Neskôr

uviedol, že sa o kontrole dozvedel z listu, ktorý mu bol daňovým úradom doručený. Po predložení
daňového priznania na DPH za júl 2011 obvinený nevedel vysvetliť, prečo je na ňom uvedený C. N..
Potvrdil, že pečiatka je jeho, ale poprel pravosť svojich podpisov na daňovom priznaní, na faktúrach
a dodacích listoch. Najprv tvrdil, že nevedel, kto zaniesol na Daňový úrad Košice doklady k predmetnej
daňovej kontrole a tvrdil, že on tam nebol. Neskôr uviedol, že tam bol s K. M. B.. Opakovane poprel, aby

na faktúrach, ktoré boli podkladom na neoprávnené uplatnenie DPH, bol jeho pravý podpis. Zároveň
poprel, aby v júli 2011 obchodoval so spoločnosťou C. H., H. s odôvodnením, že v tejto firme sa vlastne
ani nezačalo obchodovať. Pripustil, že kúpil dva kamióny železa, ale už nevedel od koho. To železo už
ani nevie komu predal. Dôvod nepodnikania bol ten, že vyšlo najavo, že sú problémy s pozemkami, na
ktorých malo byť logistické centrum, preto sa rozhodol firmu odpredať.

Za poškodeného – Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) bola na hlavnom pojednávaní vypočutá
splnomocnená zástupkyňa A. K. R..
Ohľadom skutku kladeného obžalovanému za vinu vypovedala, že spoločnosť FUSTA, s.r.o. Košice,
ktorej bol obžalovaný konateľom, si v podanom daňovom priznaní uplatnila nárok na vrátenie DPH vo
výške 89.880,- eur na základe fiktívnych dodávateľských faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosť C. H.,

H. [A. K. R. na vysvetlenie dodala, že na 8. strane obžaloby zrejme pisárskou chybou došlo k tomu, že
sa obžaloba venovala faktúram vystavených spoločnosťou C. S., H., pričom v skutočnosti sa jednalo o
spoločnosť C. H., H.] Následne bola K. L. D. a K. T. H. vykonaná daňová kontrola na DPH za mesiac júl
2011. Po vykonaní kontroly daňovému subjektu suma 89.880,- eur priznaná nebola a bola mu vyrubená
dodatočná daň vo výške 133.340,- eur. Týkala sa neuznaných zdaniteľných plnení od dvoch spoločností,

a to spoločnosti C. S. H. L. C. H. s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti C. H., H. sa jedná o skrátenú daň vo
výške 48.060,18 eur.
Na otázku samosudcu, prečo obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že svojím konaním si uplatnil
neoprávnene nadmerný odpočet z DPH vo výške 89.880,- eur, čím súčasne ukrátil štátny rozpočet na
DPH o 48.060,18 eur a jeho konanie považuje obžaloba za spáchanie zločinu skrátenia dane a zároveň

aj za zločin neodvedenia dane, A. K. R. vysvetlila tým, že správca dane neuznal daňovému subjektu
celú výšku uplatneného nadmerného odpočtu, a to vo výške 89.880,- eur. Pri daňovej kontrole správca
dane preveroval všetky faktúry predložené k daňovej kontrole. Čo sa týka skrátenia dane vo výške
48.060,- eur, je to len časť skrátenia dane a to vo vzťahu ku faktúram spoločnosti C. H., H., ktoré neboli
správcom dane uznané z dôvodu, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Uvádzaná suma skrátenia dane

vovýške133.340,-eurvychádzazovšetkýchfaktúr,ktoréposudzovalsprávcadanepridaňovejkontrole.
Napokon odkázala na výpoveď K. L. D., ktorá vykonala kontrolu nadmerného odpočtu DPH s K. T. H..
Zdôraznila, že v decembri 2016 bol daňový nedoplatok vyplývajúci z predmetného konania postúpený
na H. G. L..
Na návrh zástupkyne poškodeného bol prečítaný protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva (č. l. 242),

z ktorého je zrejmé, že obžalovaný odovzdal G. G. účtovné doklady, medzi ktorými boli aj inventúrne
súpisy a inventárne karty hmotného majetku.
K. L. D. vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že spolu s K. T. H. vykonávala
daňovú kontrolu v spoločnosti E., H. za zdaňovacie obdobie júl 2011, ktorá sa týkala uplatneného
odpočtu DPH. Vo vzťahu k predloženým faktúram spoločnosti C., H. nebolo potvrdené, že došlo

k uskutočneniu zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúrach, ktoré preto uznané neboli. Daňový úrad
však neuznal faktúry aj od ďalších spoločností napr. od dodávateľa C. S., H. U. bolo taktiež uvedené v
protokole o vykonaní daňovej kontroly. O tom, či sa viedlo trestné stíhanie obžalovaného A. B. vo vzťahu
k neuznaným faktúram vystavených spoločnosťou C. S., H.. K. L. D. poznatky nemala.K priebehu daňovej kontroly svedkyňa K. L. D. uviedla, že na požiadanie daňového úradu obžalovaný
A. B. - konateľ spoločnosti E., H. osobne predložil daňové doklady, o ktoré ho daňový úrad požiadal. V
čase vykonania daňovej kontroly daňový subjekt E., H. nemal splnomocneného zástupcu na konanie v

daňových veciach. V čase ukončenia daňovej kontroly obžalovaný A. B. už nebol konateľom spoločnosti
E., H., preto sa k jeho reakcii na výsledky daňovej kontroly svedkyňa nevedela vyjadriť. O výsledku
daňovej kontroly bol daňový subjekt vyrozumený písomne. V priebehu daňovej kontroly bolo v rámci
miestneho zisťovania overované, či spol. E., H. mala nejaké skladové priestory. Svedkyňa si však
nepamätala, či spoločnosť E., H. disponovala skladovými priestormi a poukázala na vyhotovený protokol

o daňovej kontrole. Nevedela odpovedať na otázky, komu boli vrátené daňové doklady po skončení
daňovej kontroly, kto vykonával účtovníctvo pre spoločnosť E., H.. Košice a nevedela sa vyjadriť ani
k spoločnosti E. L., H. a k osobe K. M. B..
Po oboznámení zápisnice o ústnom pojednávaní (z č.l. 190) svedkyňa uviedla, že konateľ spoločnosti
E., H.. A. B., sa na tento úkon dostavil, jeho totožnosť bola riadne overená a zo zápisnice je zrejmé, ktoré
doklady daňovému úradu predložil. K Protokolu o daňovej kontrole (z č.l. 191-208) K. L. D. potvrdila, že

výzva na vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole z č.l. 201, ktorá bola zaslaná daňovému subjektu
E., H., čomu zodpovedá doručenka na č.l. 189. Výsledky daňovej kontroly boli doručované novému
konateľovi na adresu sídla spoločnosti E., H. F.. Po oboznámení daňového priznania (z č.l. 187-189,
209-212) svedkyňa K. L. D. potvrdila, že daňové priznania z č.l. 209–212 sa netýkajú zdaňovacieho
obdobia júl 2011, ktorý je predmetom trestného konania.

Tieto skutočnosti sú zrejmé aj z Protokolu o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 17.5.2016, ktorý bol
prečítaný ako listinný dôkaz. Jeho súčasťou sú aj inkriminované sporné faktúry predložené obžalovaným
a daňové priznanie, ktorým bol trestný čin spáchaný. Z jeho obsahu vyplýva, že obžalovaný napriek
výzvam správkyne dane v daňovom konaní nepredložil žiadne iné doklady ani zmluvy, ktoré by
nasvedčovali existencii ekonomickej činnosti, o ktorej obžalovaný tvrdil, že k nej v skutočnosti došlo.

Zároveň nevyužil možnosť podať k námietkam daňového úradu rozumné a logické vysvetlenie svojho
konania.
Vyššie uvedené písomnosti boli na hlavnom pojednávaní opakovane prečítané a predložené svedkom,
výpoveď ktorých mala súvislosť s prejednávaným prípadom.
Svedeckou výpoveďou B. J. bolo preukázané, že v inkriminovanom čase bol jediným konateľom

spoločnosti C. - H., H.. Nikdy nikoho iného zastupovaním tejto spoločnosti nepoveril. Okrem neho nikto
iný v tejto spoločnosti nepôsobil. Vo vzťahu ku skutku kladeného obžalovanému za vinu vypovedal,
že obžalovaného A. B. nepozná, ani spoločnosť E., H.. G.. Konateľom spoločnosti C., H. sa stal na
požiadanie jeho švagra C. A. F., ktorý v tom čase pracoval na Daňovom úrade Košice IV. V čase, keď
sa stal konateľom spol. C., H. V. účtovníctvo, pečiatky ani firemné doklady neprevzal. V tejto spoločnosti

podnikateľskú činnosť nevykonával, ani nevedel, čo bolo jej predmetom podnikania. Dozvedel sa však,
že pod menom spoločnosti C., H. sa vyvíja nekalá činnosť, keď ho nejakí ľudia zavolali do kaviarne v OC
Optima. Tam sa stretol s C. W., ktorú sprevádzala nejaká právnička. Dosť na neho tlačili, aby podpísal
faktúry,ktorýmisichceliuplatniťodpočetDPHvovýške60.000,-eur,čoB.J.neurobil.Následnepožiadal
C. A. F., aby zariadil, aby nebol konateľom. Zároveň mu vysvetlil, že nechce mať s tou spoločnosťou

nič spoločné. Tak, ako sa stal konateľom spoločnosti C., H., tak z nej aj vystúpil. Opäť bol predvolaný
k notárovi na ulicu Skladnú, kde podpísal nejaké papiere, čím jeho činnosť v tejto spoločnosti skončila.
K časovým súvislostiam sa presne vyjadriť nevedel.
Svedok C. A. F. na Daňovom úrade Košice V (Košice-okolie) pracoval ako riaditeľ od 1.7.2011 do
31.12.2011. Po oboznámení s výpoveďou svedka B. J. potvrdil, že menovaný bol jeho švagrom. V čase,

keď bol švagor nezamestnaný, zháňal mu nejakú prácu. O spoločnosti C., H., mal poznatky od svojich
zákazníkov. Odporučil im, aby B. J. zamestnali. Predpokladal, že bude nejakým obchodným zástupcom,
keďže mal primerané komunikačné schopnosti. Napokon sa dozvedel, že B. J. sa stal jej konateľom. K
obchodným aktivitám B. J. sa vyjadriť nevedel.
C. A. F. poprel, aby B. J. žiadal, aby sa stal konateľom tejto spoločnosti. K jeho tvrdeniu, že mal zariadiť,

aby konateľom nebol, dodal, že zavolal dotyčným osobám, aby spoluprácu s ním ukončili. Na margo
výpovede svedka B. J. uviedol, že asi pred 5-timi rokmi na polícii bol s ním priamo konfrontovaný, pričom
B. J. poprel, aby ho on nejakým spôsobom ovplyvňoval alebo riadil v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou.
NaotázkyprokurátorasvedokC.A.F.poprel,abysanejakýmspôsobompodieľalnazaloženíspoločnosti

C., H.. Tvrdil, že s touto spoločnosťou nemal nič spoločné. V spoločnosti C., H. obchodnú činnosť
nevykonával, ani za túto spoločnosť nikdy nekonal. Ku konkrétnym obchodným aktivitám B. J. sa vyjadriť
nevedel. Pri prevode obchodného podielu tejto spoločnosti B. J. nijak nepomáhal. Podľa názoru C. A. F.nemal B. J. finančné prostriedky na to, aby mohol vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže mu pomáhal
zamestnať sa a nejakým spôsobom zariadiť, aby mal svoj príjem.
Na otázky obhajcu svedok C. A. F. odpovedal, že G. P. poznal ako zákazníčku reštaurácie Privilege,

ktorú často navštevovala. A. sa mu ako úspešná podnikateľka, ale nevedel uviesť, v akých oblastiach
podnikala. Spoločnosť E. L. svedok C. A. F. nepoznal. K osobe K. M. B. uviedol, že táto bola riaditeľka
na Daňovom úrade v Košiciach, ktorá po skončení svojej činnosti na daňovom úrade zrejme odišla do
súkromnej sféry. Ohľadom osoby menom C. W. svedok C. A. F. uviedol, že sa jedná o osobu, ku ktorej
bol vypovedať v inom konaní na hlavnom pojednávaní a k jej trestnej činnosti bol na polícii vypočúvaný

asi 5-krát. Osobu menom G. N. svedok C. A. F. nepoznal.
KskutkukladenéhoobžalovanémuzavinusvedokC.A.F.uviedol,žeobžalovanéhoA.B.anispoločnosť
E., H. nepozná.
K podnikateľským aktivitám obžalovaného bol vypočutý svedok K. F. O. - konateľ spoločnosti O., L..
Vypovedal, že A. B. pozná ako zaťa G. N.. K osobe G. N. svedok K. F. O. uviedol, že sú rodinní známi.
Pomáhali si vzájomne v podnikateľskej činnosti. G. N. podnikala v oblasti likvidácie olejov a občas od

neho kúpila nejaký hutnícky materiál.
Spolupráca svedka K. F. O. so spoločnosťou E., H. sa týkala špedície a predaja 5 kamiónov hutníckeho
materiálu. K časovému obdobiu sa svedok presne vyjadriť nevedel. Okrem toho, že A. B. bol konateľom
obchodnej spoločnosti E., H., bol aj vodičom kamiónu, ktorým zabezpečoval dodávky hutníckeho
materiáluajprejehospoločnosť.PodľasvedkaK.F.O.bolA.B.sícejednoduchý,alepoctivýaspoľahlivý

človek. Spáchanie trestného činu, za ktorý je stíhaný, by nevymyslel.
Spojítkom medzi obžalovaným a trestnou činnosťou bola podľa názoru svedka K. F. O. účtovnícka
firma, ktorá zabezpečovala účtovníctvo aj v iných spoločnostiach. Taký názor si svedok vyvodil z toho,
že na polícii bol vypovedať vo vzťahu skoro ku každej spoločnosti, ktorej účtovníctvo zabezpečovala
spoločnosť Ing. M. B. – bývalej riaditeľky daňového úradu, s ktorou mal osobné skúsenosti. K. M.

B. viedla účtovníctvo v spoločnosti C. H., ktorú kúpil a ponúkla sa, že vo vedení účtovníctva bude
aj pokračovať. Keď odhalil, akým spôsobom účtovníctvo vedie, spoluprácu s ňou ukončil. Účtovnícke
spoločnosti využívali neznalosť konateľov, ktorí boli zodpovední za podpisovanie výkazov DPH,
podávanie daňových priznaní a komunikáciu s daňovým úradom.
O tom, že H. E., H. viedla účtovníctvo spoločnosť K. M. B. vedel svedok K. F. O. od A. B., ktorý mu to

osobne povedal, keď účtovné doklady niesol spoločnosti Final Account.
Svedok K. F. O. vypovedal aj o spoločnom zámere výstavby logistického skladu v Košiciach v objekte
bývalého mäsokombinátu na Textilnej ulici, ktorý chcel realizovať so spoločnosťou E., H., ktorá mala
byť vlastníkom podnikateľských objektov. Svedok K. F. O. mal od obžalovaného A. B. plnú moc, aby bol
kompetentný riešiť všetky záležitosti týkajúce sa stavebných úprav. Od tohto zámeru upustil, keď objekt,

ktorý kúpil, mu nepatrí a bol ho nútený odovzdať.
Svedok K. F. O. sa vyjadroval aj k spoločnosti C., H. a jej konateľovi B. J. a to v tom význame, že ich
nepozná a že s nimi neobchodoval.
Svedkyňa G. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala v tom zmysle, že s obžalovaným A. B. ju zoznámil
jej syn. Keď obžalovaný začal podnikať, poradila mu, aby účtovníctvo a ekonomické záležitosti zveril

spoločnosti E. L., H.. Košice, ktorá vykonávala účtovníctvo aj pre jej E. E., H.. Spomenula si mená
účtovníčok spol. E. L. H., ktoré tam v roku 2011 pracovali, na B., H., G., P., C. a X.. Po čase zistila,
že spol. E. L. má v účtovníctve neporiadok, čo odôvodňovali tým, že účtovníctvo vykonávajú na troch
rozličných programoch.
Obžalovaným bola v spoločnosti E. H. splnomocnená na preberanie pošty, nie na konanie pred daňovým

úradom. Jej firma obchodovala so spol. E. H.. G. N. zdôraznila, že tovar, dodanie ktorého fakturovala
spoločnosť C. – H. H., predávala obžalovanému v skutočnosti jej spoločnosť E. H., čo zistila porovnaním
účtovných dokladov. Spoločnosť C., H. a ani jej konateľa B. J. G. N. nepoznala.
Na hlavnom pojednávaní boli preto oboznámené faktúry 110046 až 110051 (č. l. 226 – 237), z ktorých
vyplýva, že dodávateľom mala byť spol. C. – H., H., odberateľom mala byť spoločnosť FUSTA, s.r.o.

Súčasťou sú aj dodacie listy k jednotlivým faktúram.
Svedkyňa N. sa k týmto vykonaným dôkazom vyjadrila v tom zmysle, že firma E. predala spoločnosti E.,
H.. CD nosiče a železobetonársku oceľ, šálky, poháre – tovar uvedený na faktúrach 110046, 110049.
Poprela, aby jej spoločnosť E. H., predala spoločnosti E., H.. DVD nosiče a pneumatiky uvedené na
faktúrach 110050 110051. K dvom zo šiestich faktúr sa vyjadriť nevedela.

NatútočasťvýpovedeG.N.reagovalazástupkyňapoškodenéhoA.K.R.,navrhla,abyakolistinnýdôkaz
bol prečítaný protokol o vykonaní daňovej kontroly týkajúci sa spoločnosti E., s .r. o. Košice vrátane
faktúr, ktoré tvorili súčasť daňovej kontroly, a to za účelom overenia pravdivosti tvrdenia svedkyne, že
tovar fakturovaný inou spoločnosťou a to C., s.r.o. v skutočnosti predávala spol. E., s.r.o.Na otázku A. K. R. - prečo tovar spol. E., s.r.o. sa rozdával ako prezent pod hlavičkou firmy syna G. N.
svedkyňa G. N. odpovedala, že spomínaný tovar obžalovaný odviezol do skladu jej syna C. N.. Jednalo
sa sčasti o nepredajný tovar, ktorý mohol byť ponúkaný ako prezent a obžalovaný sa sám rozhodol, ako

sa s týmto tovarom naloží. Faktúrami, ktoré mali preukázať pravdivosť jej tvrdenia už nedisponuje, keďže
jej spoločnosť E. H. bola vymazaná pred 12-timi rokmi a účtovná spoločnosť E. L. H. jej účtovníctvo v
celom rozsahu neodovzdala.
G. N. zdôraznila, že aj voči nej je vedené trestné stíhanie, v podstate na podobnom princípe ako vo
vzťahukA.B..Aktuálnespolupracujesobžalovaným,súzamestnanívspoločnostijejsynaY.Z.,s.r.o.so

sídlom v Turčianskych Tepliciach. Pokiaľ ide o majiteľov, tomu pozornosť nevenovala, pretože sa menili.
K. M. B. na hlavnom pojednávaní vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že s obžalovaným ju zoznámila
G. N.. V tom čase pracovala pre spoločnosť B. H., H., ktorá zabezpečovala pre klientov spol. E. L., H. aj
mzdové účtovníctvo a mzdovú agendu. Spoločnosť E., H. zamestnancov nemala, preto pre ňu mzdové
účtovníctvo nezabezpečovala. Tvrdila, že daňové priznania pre spoločnosť E., H. nevyhotovovala
a nikdy túto spoločnosť nezastupovala. S B. J. sa zoznámila na pojednávaní na súde, dovtedy sa s ním

nepoznala. Osoby - G. G. a Q. D. nepoznala.
S účtovným programom MRP (pozn.: pomocou ktorého mali byť vyhotovované účtovné doklady pre
spoločnosť E., H.) nepracovala, tvrdila však, že sa jednalo o voľne šíriteľný účtovný program, ktorý bol
dostupný na CD nosiči a mohol s ním pracovať každý, kto si ho nainštaloval do počítača. O A. B. vtedy
vedela, že je nastávajúcim zaťom G. N.. S G. N. sa poznala od roku 2009, keď ju zastupovala v jednom

daňovom konaní. Vykonávala mzdovú agendu pre spoločnosť E., H., v ktorej bola zamestnaná.
Z výsluchu svedkyne vykonaného obhajcom bolo zistené, že s A. B. bola na daňovom úrade jedenkrát.
Doprevádzala ho na požiadanie G. P., pretože A. B. sa v Košiciach nevyznal. Stretla sa s ním na
parkovisku OC Carrefour, odkiaľ išli na daňový úrad za K. L. D., ktorej meno mal uvedené v predvolaní,
kvôli daňovej kontrole. Tam ho nechala, aby si riešil veci, pre ktoré bol predvolaný.

K osobe C. W. svedkyňa K. M. B. uviedla, že sa jedná o známu G. P., ktorú navštevovala. U G. P. bola K.
M. B. zamestnaná od roku 2010 do začiatku roka 2013. Predtým do roku 2007 pracovala na Daňovom
úrade v Košiciach. Od 1.1.2008 si zriadila živnosť a pracovala ako SZČO.
K predloženým inkriminovaným faktúram uviedla, že k autorovi rukopisu, ktorým boli do faktúr dopísané
interné čísla, sa vyjadriť nevedela. Poprela, aby sa jednalo o jej rukopis.

Svedkyňa K. C. H. do roku 2011 pracovala v spoločnosti B. - H., H., kde bola jej nadriadenou Ing. M.
B.. Na jej požiadanie vykonávala účtovníctvo vo firmách G. N. a to v spoločnosti Formatik, spoločnosti
MD-stav a spoločnosti C. S.. G. N. a K. M. B. sa poznali skôr, ako sa ona zoznámila s G. N.. Obe boli
najskôr v úzkom kamarátskom vzťahu, avšak neskôr sa kvôli niečomu rozhádali.
Na otázky prokuratúry svedkyňa K. C. H. vypovedala, že za poskytnuté služby vystavovala faktúry

iba spoločnostiam, ktorých účtovníctvo sa spracovávalo. Spoločnosti E., H. faktúry za vykonávanie
účtovníckej činnosti nevyhotovovala. K tomu, kto spoločnosti E., H. vystavoval faktúry za poskytovanie
účtovníckych služieb, sa vyjadriť nevedela. K osobe K. F. O. svedkyňa K. C. H. uviedla, že ho osobne
nepozná, iba s počutia vedela, že je priateľom G. N..
K osobe obžalovaného A. B. a k spoločnosti E., H. sa svedkyňa K. C. H. vyjadrila v tom význame, že

spoločnosť E., H. pozná iba podľa názvu, ktorý niekde počula. A. B. nepozná vôbec. Svedkyňa K. C. H.
poprela, aby sa na jej firemnom počítači vyhotovovali účtovné podklady pre H. E., H. bez jej vedomia. Ak
by k tomu došlo, tak by to zistila, keďže si svoju prácu zálohovala a bola chránená softwarovým kľúčom.
Výsluchom vykonaným obhajcom bolo zistené, že svedkyňa K. C. H. pracovala na daňovom úrade ako
kontrolórka v rovnakom čase ako K. M. B., ktorá predtým bola riaditeľkou. Spoločnosť E. L., H. je podľa

vyjadreniasvedkynefirma,ktorámalabyťvyčlenenázospoločnostiB.–H.H.amalasavenovaťvýlučnej
účtovníckej činnosti. V tejto spoločnosti ona už nepracovala. Táto spoločnosť sa zakladala v čase, keď
zo H. B. – H., H.. K. C. H. po nezhodách s K. M. B. odišla.
Svedkyňa G. P. v priebehu výsluchu prokurátorkou vypovedala, že v spoločnosti B. – H. H. bola
konateľkou a spoločníčkou zaoberala sa obchodnou činnosťou. V predmete podnikania nemala iba

vykonávanie účtovníckej činnosti. V spoločnosti B. – H. H. vykonávali účtovníctvo K. M. B., K. C. H. a R.
X.. V roku 2013 svoje pôsobenie v spoločnosti B. – H. H. ukončila, odvtedy sa venuje prevádzke Fitnes
centra, kde podniká už 10 rokov.
Svedkyňa G. P. poznala obžalovaného A. B. iba z videnia, keď navštevoval G. N.. Od nej sa dozvedela,
že bol konateľom spoločnosti E., H. a mal zámer kúpiť objekt bývalého bitúnku. K podnikateľským

aktivitám spoločnosti E., H. H. podrobnejšie vyjadriť nevedela.
Svedkyňa G. P. sa na otázky obhajcu vyjadrovala aj k osobám [. C. a I. G. a C. W.. Jej vyjadrenia k týmto
osobám nemali podstatný význam v prejednávanej veci.Zo zápisnice o výpovedi svedkyne C. C. D. z prípravného konania zo dňa 11.11.2019 (č. l. 438–
442) vyplýva, že v čase uskutočnenia výsluchu pracovala pre spoločnosť C. – S. s.r.o., ktorá sa
zaoberá predajom účtovného programu MRP s technickou podporou pre klientov. Pracovala ako

administratívna pracovníčka. Program MRP s licenčným číslom YPFSIMX040012 slúži na účtovanie
v podvojnom účtovníctve. Uviedla, že spomenuté licenčné číslo je v princípe možné považovať za taký
identifikátor, ktorého označenie na akomkoľvek účtovnom doklade by znamenalo, že dokument bol aj
skutočne vyhotovený za použitia tohto programu. Dodala však, že za 30 rokov existencie spoločnosti
už polícia objavila účtovné doklady, ktoré boli pozmenené. Z licenčných podmienok programu vyplýva,

že používateľ programu nesmie poskytnúť ani zapožičať dodávaný softwarový produkt ani jeho časť
tretej osobe, alebo umožniť tretej osobe využívať dodaný softwarový produkt pomocou terminálových
služieb. Program je chránený heslom programu alebo počítača samotného, ktoré si klient vytvorí sám.
Program s konkrétnym licenčným číslom možno použiť na viacerých počítačoch, ale len v rámci miestnej
siete. Technicky je možné aj to, že si program nejaká osoba z CD nosiča nainštaluje na inom mieste –
súkromnom počítači, a ak by sa na tomto počítači následne pracovalo s programom, ktorého výsledkom

by bolo vytlačenie dokumentov, tieto by obsahovali konkrétne licenčné číslo programu.
Z písomného vyjadrenia spoločnosti C., H.. Brezno vyplýva, že mená osôb, ktoré pracovali s
licencovaným účtovným softvérom, nie je možné zistiť.
Zo zápisnice o výpovedi svedkyne R. X. z prípravného konania vyplýva, že pracovala pre firmu E.
L. H. ako účtovníčka na základe živnosti od septembra 2011 až do konca roka 2013. Obžalovaného

nepozná, ani H. E., H.. Nikdy pre túto firmu účtovníctvo nevykonávala. K obdobiu júl 2011 sa nevedela
vyjadriť. Mala však prehľad, pre akých klientov táto spoločnosť vykonávala účtovníctvo od jej nástupu.
Z dotknutých spoločností sa vedela vyjadriť iba k spoločnosti G. N. - E. H., pre ktorú pred jej príchodom
vykonávala účtovníctvo Ing. H.. Počas svojho pôsobenia používala iba program OMEGA. Spoločnosť
C. – H. a osoby B. J., C. A. F. svedkyňa nepoznala.

Výsledkom konfrontácie medzi obžalovaným A. B. a K. M. B. bolo zistenie, že uvedené osoby sa
vzájomne bližšie nepoznali. Na daňovom úrade však boli spolu, kde odovzdával nejaké doklady.
Svedkyňa trvala na tom, že obžalovaný jej nikdy žiadne doklady do kancelárie nedoniesol. Obžalovaný
si pamätal len meno svedkyne, na iné mená si nespomína. Účtovné doklady do kancelárie nosila najmä
jeho svokra (G. N.). On tam bol asi dvakrát a dal papiere do ruky nejakej žene, pričom povedal, že za

akú spoločnosť doklady doniesol. Ich obsah však nepoznal.
Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou G. N. zo dňa 30.4.2015 G. N. potvrdila, že v roku
2011 jej spoločnosť E. H. obchodovala so spoločnosťou FUSTA s.r.o., ale nepamätala si o aké obchody
sa presne jednalo. Na otázku, či preberala poštu spoločnosti E., H. Z. v tom význame, V. H. E. H.,
C. H. S. L. E. H. mali jednu spoločnú poštovú schránku v Košiciach a pre túto spoločnosť vyberala

poštu, keď obžalovaný nebol prítomný. Po predložení upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly zo
dňa 20.10.2011 G. N. potvrdila, že podpis na doručenke je podobný jej podpisu.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi K. M. B. a G. N. vyplýva, že sa nezhodli na tom, za ktorými
účtovníčkami spoločnosti E. L. chodil obžalovaný A. B.. G. N. tvrdila, že pečiatka spoločnosti E. H. sa
nachádzala v spoločnosti Final Account, čo K. M. B. poprela a tvrdila, že spoločnosť E. L. nikdy nerobila

účtovníctvo pre spoločnosť FUSTA s.r.o., hoci G. N. tvrdila opak. K. M. B. tvrdila, že za spoločnosť
E. H. daňové priznanie nepredkladala a zastupovaním tejto spoločnosti pred daňovým úradom nebola
splnomocnená. Konfrontáciou medzi týmito svedkyňami sa rozpory odstrániť nepodarilo.
Vo veci boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré priamo súviseli s trestnou činnosťou obžalovaného ako
konateľa spoločnosti E., H..

Daňové priznanie tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie júl 2011 bolo podané na Daňovom úrade
KošiceIIdňa25.8.2011,podpísanéobžalovanýmaopatrenéodtlačkompečiatkytejtospoločnosti.Vňom
bol uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 89.880,- eur z dodávateľských faktúr od
spoločnosti MOD-Slovakia.
Jednalo sa o

- faktúru č. 110046 zo dňa 01.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 33.361 €,
- faktúru č. 110047 zo dňa 04.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 6.741,18 €,
- faktúru č. 110048 zo dňa 14.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 13.870 €,
- faktúru č. 110049 zo dňa 20.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 43.848 €,
- faktúru č. 110050 zo dňa 21.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 35.400 €,

- faktúru č. 110051 zo dňa 28.07.2011, s uplatnením DPH vo výške 4.720 €.

Ich súčasťou sú aj dodacie listy k jednotlivým faktúram.Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 696/320/69734/2011/Ben zo dňa 21.11.2011, spísanej na
Daňovom úrade Košice II (č. l. 190) vyplýva, že sa ho zúčastnili obžalovaný ako konateľ a za daňový
úrad K. L. D. a K. T. H., S. ako zamestnanci správcu dane. Predmetom konania bolo začatie kontroly na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl
roku 2011. Zamestnanci správcu dane žiadali predložiť doklady podľa zoznamu požadovaných dokladov
za zdaňovacie obdobie júl 2011. Námietky k obsahu zápisnice neboli.

Výsledky daňovej kontroly sú zrejmé z Protokolu o vykonaní daňovej kontroly č.

9800402/5/2485227/2012, ktorá bola ukončená 4.9.2012. Z “Protokolu“ vyplýva, že spoločnosť E., H.
si za zdaňovacie obdobie júl 2011 uplatnila právo na odpočet DPH vo výške 20 % z dôvodu prijatých
zdaniteľných plnení od tuzemských dodávateľov v hodnote 223.220,- eur, a to na základe prijatých faktúr
od dodávateľa C. – H., H. vo výške 137.940,18 eur a od dodávateľa C. – H. S. H. vo výške 85.280,- eur.
Z obsahu “Protokolu“ tiež vyplýva, že konatelia dotknutých spoločností sa nedostavili k správcovi dane
na základe predvolania, aby predložili dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu. Správca

dane zistil, že realizáciu dodania tovaru v zmysle uvedených faktúr nevedel daňový subjekt preukázať.
Z toho vyplýva, že spoločnosť C. – H. S., s.r.o. a spoločnosť C. – H., s.r.o. nevykonávali žiadnu reálnu
obchodnú činnosť. Kontrolovaný subjekt - spoločnosť E., H. si tak uplatnil odpočítanie dane v rozpore
so zákonom o DPH. Priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 133.340,- eur, vyplatenú daň z pridanej
hodnoty223.220,-eur,zktorejsineoprávneneuplatnil(nazákladefaktúrspoločnostiC.–H.,H.)odpočet

dane z pridanej hodnoty vo výške 89. 880 eur, čím ukrátil štátny rozpočet na dani z pridanej hodnoty vo
výške 48. 060,18 eur. Súčasťou listinných dôkazov boli okrem faktúr aj dodacie listy. Účtovné doklady
mala vyhotoviť spoločnosť E. L., H.. G..
Skutočnosť, že v prejednávanom prípade nedošlo k zdaniteľnému plneniu, bola preukázaná aj miestnym
zisťovaním kontrolórov daňového úradu.

Výsledkom daňovej kontroly bolo vydanie „dodatočného platobného výmeru“ Daňového úradu Košice
zodňa25.10.2012,ktorýmplatiteľovidanezpridanejhodnotyspoločnostiE.H.nebolpriznanýnadmerný
odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 89.880,- eur a bola mu určená vlastná daňová
povinnosť vo výške 133.340,- eur, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru na účet daňového úradu.

Z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru je zrejmé, že v zdaňovacom období 2011 podal daňový
subjekt daňové priznanie, v ktorom si uplatnil neoprávnene vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške
89.880,- eur a to na základe prijatých faktúr od dodávateľa C. H. H.. G. L. C. - H. S. H.. G.. V oboch
prípadoch predložil dodávateľské faktúry, avšak nepredložil požadované dôkazy o reálnom uskutočnení
zdaniteľného obchodu.

Vzhľadom na obhajobu obžalovaného uplatnenú v prípravnom konaní (že na zastupovanie v mene
spoločnosti bol splnomocnený Q. D.) bola oboznámená jeho generálna plná moc, správa Mestského
úradu Bojnice a úmrtný list Q. D.. Z týchto listinných dôkazov bolo zistené, že podpis obžalovaného na
generálnej plnej moci udelenej Q. D. bol overený až 8.8.2011. Q. D. vypočutý nebol, keďže zomrel dňa
XX.XX.XXXX.

Z písomností vyžiadaných z Obchodného registra Okresného súdu Košice I bolo nepochybne zistené,
že obžalovaný bol konateľom spoločnosti E., H.. Košice od 10. júna 2010 do 26.marca 2012, kedy svoj
obchodný podiel previedol na G. G..
Z výpisov podnikateľského účtu spoločnosti E., H. vedeného v ČSOB banke a z odpovede banky na
dožiadanie vyšetrovateľa bolo preukázané, že s účtom disponoval iba obžalovaný. V roku 2011 nebola

vykonaná žiadna platba v prospech spoločnosti C. - H. H.. G., a teda platby za tovar, ktorý mala dodať
táto spoločnosť, zaznamenané neboli. Hlavnými príjmami spoločnosti boli platby poukázané daňovým
úradom.
Ďalšie listinné dôkazy sa týkali osoby obžalovaného (odpis z RT z č.l. 529, 643, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov z č.l. 530, správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska z č.l. 532).

Rozhodujúcim dôkazom však boli závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectva – odvetvie:
ručné písmo, vyhotoveného F. K. X., ktoré potvrdili pravosť podpisu obžalovaného na daňovom priznaní
spoločnosť E., H. za mesiac júl 2011, na potvrdení Daňového úradu Košice o zapožičaní dokladov a na
zozname odovzdaných dokladov z 21.11.2011.
Po vykonaní dokazovania prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby na podklade vykonaného

dokazovania bol skutok obžaloby upravený v tom význame, ako bolo vyššie uvedené.
Obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú. K tvrdeniu obžalovaného, že daňové priznanie nepodal
a tento skutok spáchali iné osoby, prokurátor uviedol, že v jeho neprospech svedčí najmä to, že v
kritickom čase bol jediným konateľom spoločnosti E., H., bol jediným disponentom účtu tejto spoločnosti.Podstatu platieb na účty tejto spoločnosti tvorili nadmerné odpočty DPH, a tieto platby boli vyberané v
hotovosti. Obžalovaný v snahe zabrániť riadnemu vyšetrovaniu previedol svoj obchodný podiel na osobu
G. G. z Maďarskej republiky. Do daňového priznania boli zahrnuté faktúry vystavené spoločnosťou C.,

s.r.o. so sídlom F. X, G., pričom pri daňovej kontrole ale aj v rámci dokazovania vykonaného v trestnom
konaní bolo nepochybne preukázané, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Zo záverov znaleckého
posudku z odboru písmoznalectva je zrejmé, že podpisy na dokladoch odovzdaných daňovému úradu
sú jednoznačne podpisy obžalovaného A. B.. Za účelovú považoval prokurátor výpoveď G. N., keďže
sa jedná o osobu, ktorá bola s obžalovaným v príbuzenskom pomere. Tvrdenie obžalovaného, že

na zastupovanie bol splnomocnený nebohý Q. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, hodnotil taktiež ako
účelové, pretože na plnomocenstve z 8.8.2011 nie je overený jeho podpis, iba podpis obžalovaného.
V neprospech obžalovaného je potrebné vyhodnotiť aj výpovede svedkov F. O., K. M. B., C. D. a B. J.,
ktorými bola obhajoba obžalovaného vyvrátená.
Obžalovanému navrhol uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za použitia poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Trestného zákona a
trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a funkcie člena štatutárneho
orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku alebo prokuristu v trvaní 6 rokov
podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona.
Obhajca v záverečnej reči nenamietal, že obžalovaný A. B. bol v roku 2011 konateľom obchodnej

spoločnosti E., H., a že jeho podpis na daňových priznaniach bol znaleckým dokazovaním potvrdený
ako vlastnoručný podpis obžalovaného. Poukázal na tvrdenie obžalovaného, že jeho účtovníctvo
vyhotovovala K. M. B. zo spoločnosti E. L. a že on so spoločnosťou E., H. ani nezačal podnikať kvôli
problémom s pozemkami, a preto v roku 2012 spoločnosť predal občianke Maďarskej republiky G. G..
Pokiaľ ide o spoločnosť C., H., ktorej faktúry sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby, túto spoločnosť

kúpil B. J. na návrh jeho švagra C. A. F., ktorý bol v minulosti riaditeľom jedného z daňových úradov v
Košiciach.SvedokB.J.vypovedal,žeA.B.,anispoločnosťE.,H.nepozná,žedodacielistynikdynevidel,
s fakturovaným predmetom dodania nikdy neobchodoval a podpis na faktúrach je napodobeninou jeho
podpisu. Obhajca zdôraznil že účtovníctvo pre obžalovaného vyhotovovala K. M. B., ktorá spoločne
s ďalšími tam pôsobiacimi osobami - K. C. H., R. X., I. G., [. C. a G. P. pôsobili ako účtovnícka

firma. Podľa výpovede obžalovaného nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť ani spoločnosť C., H.,
ktorej jednotlivé účtovné doklady vyhotovovali pracovníčky spoločnosti E. L.. Možno teda uzavrieť, že
obžalovaný podpísal predmetné daňové priznania uvedené vo výrokovej časti obžaloby a že jeho trestná
zodpovednosť je nemenná bez ohľadu na to, kto faktúry za spoločnosť C., H. P.. Sám obžalovaný k tomu
uviedol, že podpísal to, čo mu účtovníčky predložili.

Obhajcapoukázalnatrestnéstíhania,ktorésavedúresp.viedlinakonajúcomsúde,kdebolivypočúvané
spomínané účtovníčky spoločnosti E. L. H..
Zdôraznil, že skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal pred 13-timi rokmi a 4 roky sa pojednáva
predmetná trestná vec na súde. Obhajca tlmočil súdu vyjadrenie obžalovaného, že nechcel úmyselne
spôsobiť škodu niekomu a z tohto pohľadu sa necíti byť za skutok uvedený v obžalobe zodpovedný.

Napokon obhajca navrhol, aby súd po uznaní viny modifikoval trest navrhovaný prokurátorom, kde
spodná hranica trestnej sadzby je 4 roky a to predovšetkým na dĺžku trestného konania s poukazom na
platnú judikatúru ESĽP v tejto oblasti a Článok 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
a aby neuložil obžalovanému trest odňatia slobody spojený s jeho nepodmienečným výkonom a uložil
mu trest pod zákonnú hranicu stanovenej trestnej sadzby vzhľadom na uvádzané okolnosti, pretože trest

by bol pre obžalovaného neprimerane prísny.
Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku
sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Obžalovaný protiprávnym konaním naplnil pojmové znaky trestného zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) po stránke

objektívnej tým, že neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
V druhej alinei ustanovenia § 277 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) ide o
samostatnú skutkovú podstatu.
Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom odvádzaní dane.

Subjektívna stránka trestného činu je preukázaná vo forme priameho úmyslu, ktorý vychádza aj zo
spôsobu spáchania trestného činu.
Kvalifikačným predpokladom umožňujúcim použitie ustanovenia § 277 ods. 3 Trestného zákona je
získanie značného prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorý obžalovaný, alebo iná osobazískali uplatnením neoprávneného nároku. Jedná sa o sumu prevyšujúcu stonásobok sumy 266 eur,- t.
zn. sumu 26.000,- eur. Suma 89.880,- eur teda zodpovedá značnému rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného
zákona).

Podstatnou skutočnosťou zakladajúcou trestnosť konania obžalovaného bolo, že za účelom konania
uvedeného vo výroku rozsudku podal daňové priznanie, v ktorom si neoprávnene uplatnil nárok na
vrátenie DPH vo výške 89.880,- eur, pričom použil falošné faktúry, ktorými chcel preukázať existenciu
zdaniteľného plnenia, ku ktorému evidentne nedošlo.
Obhajobu obžalovaného súd hodnotil ako zákonom využitú možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom.

Svoju obhajobu začal obžalovaný uplatňovať až po vznesení obvinenia. Od počiatku využíval osobu
nebohého Q. D., ktorý sa k jeho tvrdeniam vyjadriť nemohol.
Obhajoba obžalovaného najprv spočívala v tom, že popieral podanie a podpísanie inkriminovaného
daňového priznania. Písmoznaleckým posudkom bola však pravosť podpisu obžalovaného na daňovom
priznaní bez pochybností potvrdená. Zároveň znalec potvrdil aj pravosť podpisu obžalovaného na
zozname účtovných dokladov, ktoré obžalovaný predložil daňovému úradu 21.11.2011, čím bola táto

obrana obžalovaného vyvrátená.
Skutočnosť, že obžalovaný inkriminované daňové priznanie sám predložil, napokon bolo preukázané
nielen jeho výpoveďou, ale aj z výpovede svedkyne K. M. B., ktorá ho na daňový úrad osobne
odprevadila a z výpovede pracovníčky daňového úradu K. L. D..
Neskôr sa obžalovaný bránil tvrdením, že na daňovom úrade síce bol, ale obsah daňového priznania

nepoznal. Daňové priznanie mala údajne vyhotoviť K. M. B., ktorá mala viesť aj účtovníctvo spoločnosti
E., H.. K. M. B. túto skutočnosť poprela. Priznala iba to, že na žiadosť G. P. obžalovaného odprevadila
na daňový úrad, keďže obžalovaný sa v Košiciach nevyznal. Poprela, aby pre obchodnú spoločnosť E.,
H. viedla účtovníctvo a vyhotovovala účtovné doklady, faktúry a daňové priznania.
K. L. D. potvrdila, že v čase vykonania daňovej kontroly za daňový subjekt E., H. konal obžalovaný, ktorý

nemal splnomocneného zástupcu na konanie v daňových veciach, a preto nikto iný za obžalovaného
ani konať nemohol. Obžalovaný osobne predložil daňové doklady, o ktoré ho daňový úrad požiadal
(evidenciu DPH, hlavnú účtovnú knihu, účtovný denník, pokladničnú knihu, skladové karty, odberateľské
faktúry, dodávateľské faktúry, vystavené spoločnosťami C. – H., H. L. C. S., H.) Zoznam odovzdávaných
dokladov vlastnoručne podpísal obžalovaný 21.11.2011. Obžalovaný mal možnosť adekvátne reagovať

na zistenia daňového úradu, ktoré mu boli pri daňovej kontrole vytýkané. Na výzvy daňového úradu
nereagoval, zodpovedajúce vysvetlenie neposkytol.
Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že k zdaniteľnému plneniu so spoločnosťou C. H., H.,
nedošlo, čo napokon okrem obžalovaného potvrdil aj svedok B. J..
Predložením fiktívnych faktúr chcel obžalovaný súčasne zastrieť podvodný úmysel, ktorým predstieral

existenciu zdaniteľného plnenia so spoločnosťou C. H. H.. Aby sťažil objasnenie skutočností, pre ktoré
bol následne obvinený, pred ukončením daňovej kontroly obžalovaný A. B. previedol obchodný podiel
na inú osobu. Z výpisu spoločnosti E., H. z Obchodného registra Okresného súdu Košice I je zrejmé, že
v auguste 2011 bol obžalovaný jej jediným konateľom a to až do 26. marca 2012, kedy svoj obchodný
podiel previedol na G. G..

Obhajoba sa tiež snažila preukázať, že účtovné podklady a daňové priznania pre obžalovaného
vyhotovovali pracovníčky spoločnosti B. – H. H.. K. M. B., K. C. H. a R. X.. Na podporu svojich tvrdení
obhajoba poukázala na trestné stíhanie vedené proti C. C. W. či G. N., stíhaných za podobnú trestnú
činnosť. V spise sa nachádza aj uznesenie vyšetrovateľa KR PZ Košice ČVS: KRP-27/2-VYS-KE-2015
zo dňa 30.12.2015 o vznesení obvinenia [. C., G. N. a T. Z. ,v ktorom bol aj A. B. obvinený za pomoc

k spáchaniu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť v auguste 2011 vystavením falošných faktúr pre spoločnosť D., H., ktorej konateľkou
bola [. C..
V súlade s vyššie uvedeným tvrdením obhajoby síce vyznievali výpovede svedkov G. N. a K. F. O.,
tieto však smerovali iba podozreniu, že obžalovanému pomáhali s vyhotovením daňových priznaní, či

inkriminovaných faktúr a účtovných dokladov iné osoby.
K. M. B., K. C. H. a R. X. rozhodne popreli, aby vykonávali účtovníctvo pre spoločnosť E. H. a aby pre
obžalovaného vyhotovovali účtovné doklady a dôkaz svedčiaci o opaku vykonaný nebol. Z prečítaných
zápisnícokonfrontáciáchobžalovanéhososvedkyňamiK.M.B.,G.N.azápisniceokonfrontáciiK.M.B.
s G. N. neboli zistené skutočnosti, ktoré by výrazne ovplyvnili skutkový stav preukázaný inými dôkazmi.

Vprospechobhajobyniejemožnévyhodnotiťanito,žefaktúryaúčtovnédokladymalibyťvyhotovenéna
počítači programom MRP, ktoré v inkriminovanom období používala spoločnosť B. – H. H.. Podľa názoru
súdu spomínané písomnosti mohli byť vyhotovené každým, kto mal k dispozícii inštalačné CD tohto
programu, ktorý bol predávaný viacerým účtovníckym firmám. Mená osôb, ktoré pracovali s účtovnýmsoftvérom MRP nie je možné identifikovať iba podľa licenčného čísla programu, ktoré inkriminované
doklady obsahovali. Táto skutočnosť bola potvrdená listom spoločnosti C., H.. Brezno a výpoveďou
svedkyne C. C. D..

Je potrebné zdôrazniť, že vyhotovovanie listinných podkladov, ktorými bol spáchaný skutok, nebolo
obžalovanému kladené za vinu.
Napokon je potrebné uviesť, že súd je viazaný obžalovacou zásadou, čo znamená, že v konaní pred
súdom možno stíhať len obvinenú osobu, na ktorú bola podaná obžaloba.
Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená aj listinnými dôkazmi, ktoré súvisia s prejednávaným prípadom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu aj spáchanie zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v podstate tým, že súčasne ukrátil štátny
rozpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške 48 060,18 €, a teda v značnom rozsahu skráti daň.
Zo zhromaždených dôkazov je zrejmé, že obžaloba vychádzala najmä z trestného oznámenia podaného
daňovým úradom a Protokolu o vykonaní daňovej kontroly v spoločnosti E., s.r.o. za mesiac júl 2011,
v ktorom sú popísané dôvody neuznania dodávateľských faktúr od spoločností C., H. aj MD – stav S. H..

Výsledkom daňovej kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice zo dňa
25.10.2012, v ktorom spoločnosti E. H. nebol priznaný nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2011 vo výške 89.880,- eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť vo výške 133.340,- eur, ktorú
mal daňový subjekt zaplatiť na účet Daňového úradu. Z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru
je zrejmé, že v zdaňovacom období 2011 podal daňový subjekt daňové priznanie, v ktorom si uplatnil

neoprávnene vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 89.880,- eur a to na základe prijatých faktúr
od dodávateľa C. H. H.. G. a C. - H. S. s.r.o. Košice. V oboch prípadoch predložil dodávateľské faktúry,
avšak nepredložil požadované dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu Nie je zrejmé,
prečo z pohľadu neuznaných dodávateľských faktúr v skutku neboli zahrnuté aj dodávateľské faktúry
spoločnosti C. – H. S. H..

Skrátením dane podľa § 276 Trestného zákona treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku
ktorého mu daňový úrad vyrubí daň v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátením dane je aj vylákanie
daňovej výhody.
Aj v tomto prípade platí, že uvedený zločin je úmyselným trestným činom. Úmysel páchateľa sa musí
vzťahovať aj na okolnosť, že protiprávnym konaním daň skracuje.

Aby bolo možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane, súd by bol povinný
preukázať, že úmysel obžalovaného smeroval aj k následku uvedeného v skutkovej vete obžaloby, teda
že ukrátil štátny rozpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške 48 060,18 eur.
Vzhľadom na obhajobu obžalovaného nebolo preukázané, aby obžalovaný vedel, že podaním
inkriminovaného daňového priznania môže taký následok spôsobiť. Pri tej príležitosti je potrebné

poukázať na výpoveď zástupkyne daňového úradu A. K. R., ktorá súd upozornila na to, že zrejme
pisárskou chybou došlo k tomu, že sa obžaloba venovala aj faktúram vystavených H. C. S., H..
Skutok opisujúci konanie obžalovaného, ktorým mal spáchať aj zločin skrátenia dane a poistného nebol
zrozumiteľne vymedzený, čo bolo jedným z dôvodov odmietnutia obžaloby prokurátora z 24.10.2016.
Tento nedostatok podľa názoru prokurátora bolo možné odstrániť v konaní pred súdom. Súd je však

popisom skutku viazaný. K úprave popisu skutku prokurátorom napokon došlo až v záverečnej reči, čím
bolo výrazne obmedzené právo obžalovaného na obhajobu.
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku krajský súd (konajúci o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu
o odmietnutí obžaloby) už uznesením zo dňa 30.11.2018 vyslovil právny názor, že ustanovenia
skutkových podstát zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a

zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 30. 9.
2012 zahŕňajú iný objekt skutkovej podstaty. Poukázal na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
v obžalobe a je len otázkou aplikácie hmotného práva na zistený skutkový stav, avšak pri rôznej právnej
kvalifikácii môže byť obrana obvineného diferencovaná a to aj podstatne.
Skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona nie je podľa konajúceho súdu možné

posudzovať ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ako ho
posudzuje obžaloba. Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby
obžalovaný mal vedomosť o tom, že podaním inkriminovaného daňového priznania dôjde aj k skráteniu
dane v rozsahu uvádzanom v skutkovej vete, keďže sa problematike daní a účtovníctva nevyznal, sám
účtovníctvo nevykonával, preto nemohol poznať dôsledky svojho konania. Obhajoba obžalovaného, že

účtovníctvo spoločnosti E., H. viedli iné osoby, vyvrátená nebola.
Obžalovaný bol jediným disponentom účtu spoločnosti E., H., teda stav finančných prostriedkov na
účte mu bol známy. Podnikateľskú činnosť nevykonával. Na účet spoločnosti C. - H. H. v období
od 2011 žiadnu platbu nepoukázal. Keďže podstatnú časť príjmov mal iba z daňového úradu,o podvodnom konaní vedomosť nepochybne mal. Uvedené okolnosti preto preukazujú iba podvodný
úmysel obžalovaného, ktorý je možné kvalifikovať ako zločin podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad pre ukladanie trestu
uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle citovaného ustanovenia má trest zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone,
pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.
Za spáchanie zločinu skrátenia dane podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona môže byť uložený trest
odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Je zamestnaný
v spoločnosti Y. H., H.. Turčianske Teplice ako vodič kamiónovej prepravy. Žije s družkou, s ktorou
sa stará o dve maloleté deti. Iné trestné stíhanie nemá. Poľahčujúcou okolnosťou teda bolo, že pred

spáchaním trestných činov obžalovaný viedol riadny život. K spôsobeniu škodlivého následku, a teda k
neoprávnenému vyplateniu dane na účet obžalovaného nedošlo. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Je potrebné zohľadniť, že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v roku 2011. Preto odstup času
v podstatnej miere znižuje nebezpečnosť jeho protiprávneho konania.
Na podklade týchto úvah súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude zabezpečený aj

trestom pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby bez jeho výkonu.
Podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd
preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.
Keďže boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon
uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona. Podľa §

51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovil skúšobnú dobu štyroch rokov s uložením probačného dohľadu.
Počas stanovenej skúšobnej doby by mal byť dosiahnutý prevýchovný účel trestu a to aj z hľadiska
individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu páchateľa najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, súd má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Na posilnenie účelu trestu súd obžalovanému uložil podľa § 53 ods. 4 písm. l) Trestného zákona
povinnosť spočívajúcu v príkaze dostaviť sa v čase určenom probačným úradníkom na príslušný útvar
PZ určený podľa miesta pobytu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 3
Trestného zákona v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, súd mu musel uložiť aj trest zákazu tejto

činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 Trestného zákona, pri ktorom je sadzba
stanovená od jedného do desiatich rokov.
Preto okrem podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom súd uložil obžalovanému
podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku alebo prokuristu

v trvaní 6 rokov.
V zmysle zákona č. 150/2022 Z.z. (o súdnej mape) v znení neskorších predpisov výkon súdnictva
bývalého Okresného súdu Košice II od 1.6.2023 vykonáva Mestský súd v Košiciach.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.