Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23K/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212574.28

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: ColosseoEAS, a.s.,
so sídlom: K Železnej studienke 27, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 089 849,
zastúpený advokátskou kanceláriou G. Lehnert, s. r. o., so sídlom: Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, na návrh navrhovateľa - veriteľa: MONOGRAM
Ventures a.s., so sídlom: Ilkovičova 6276, 842 16 Bratislava, IČO: 44 071 574, zastúpený advokátskou

kanceláriou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 54 434 556, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Dlžník má voči navrhovateľovi – veriteľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.11.2024 bol na Okresný súd Nitra doručený návrh veriteľa MONOGRAM Ventures a.s., ktorým
sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, obchodnej spoločnosti ColoseoEASs a.s. Právny
zástupca navrhovateľa v odôvodnení návrhu uviedol, že veriteľ uzatvoril s obchodnou spoločnosťou
ColosseoEAS, a.s. zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15.02.2024, na základe ktorej vznikla veriteľovi
voči dlžníkovi pohľadávka vo výške 228.000 eur, ktorá mala byť splatná v zmysle zmluvy do 15 dní
od vystavenia faktúry. Veriteľ následne dňa 16.02.2024 vystavil dlžníkovi faktúru č. 202401 s dátumom

splatnosti 03.03.2024. Dňa 18.03.2024 došlo zo strany dlžníka k čiastočnej úhrade pohľadávky vo výške
120.000 eur. Ku dňu podania návrhu dlžník neuhradil veriteľovi pohľadávku vo výške 108.000 eur.
Dlžník je v omeškaní s úhradou svojho záväzku 268 dní a zákonný úrok z omeškania predstavuje spolu
sumu 10.602,74 eura. Celková výška pohľadávky je tak spolu 118.602,51 eura (pohľadávka č.1). Veriteľ
vyzýval členov predstavenstva na zaplatenie pohľadávky, výzvou zo dňa 18.11.2024 vyzval dlžníka
na zaplatenie istiny a príslušenstva zo zmluvy o sprostredkovaní v lehote 5 dní. Dlžník pohľadávku

neuhradil, záväzok dlžníka je v čase rozhodovania súdu 30 dní po lehote splatnosti. Veriteľ preukazuje
existenciu pohľadávky potvrdením audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR o tom, že pohľadávku č.1
účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a potvrdením, že pohľadávka má doložený dôvod
vzniku. Okrem vyššie špecifikovaného záväzku dlžníka, so splnením ktorého je dlžník v omeškaní viac
ako30dní,mádlžníkďalšiesplatnépeňažnézáväzky:KOMEYECS.A.DEC.V.(veriteľč.2),pohľadávka
vo výške 344.844,99 USD, obchodná spoločnosť Fabio Molina S.A. (veriteľ č. 3), pohľadávka vo

výške 135.777,63 USD, obchodná spoločnosť CENTRON SLOVAKIA spol. s r.o., pohľadávka vo výške
70.000 eur, obchodná spoločnosť TUCAN s.r.o., pohľadávka vo výške 70.000 eur, obchodná spoločnosť
COMPEL RAIL, a.s., pohľadávka vo výške 140.000 eur a obchodná spoločnosť FINSERVIS TAX s.r.o.,
pohľadávka vo výške 60.000 eur. Na základe uvedených skutočností veriteľ odôvodnene predpokladá
platobnú neschopnosť dlžníka podľa ustanovení § 11 ods. 3ZKR, nakoľko dlžník je viac ako 30 dní
v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi, pričom dlžník bol

veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Na základe uvedeného boli splnené zákonné podmienky navyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Je zrejmé, že dlžník je platobne neschopný v zmysle § 3 ods.
2 ZKR. Veriteľ navrhol, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

2. Navrhovateľ pripojil k návrhu listinné dôkazy: zmluva o sprostredkovaní zo dňa 15.02.2024, faktúra č.
202401, potvrdenie audítora zo dňa 20.11.2024, príloha č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, e-mail zo dňa
15.11.2024, predžalobná výzva zo dňa 15.11.2024, výzva na vyplatenie finančných prostriedkov zo dňa
18.11.2024, fotokópia doručenky, oznámenie o doručení výzvy na vyplatenie finančných prostriedkov,
sms komunikácia, výzva spoločnosti KOMEYEC, S.A. DE C.V. zo dňa 27.11.2024, faktúry č. 0104, č.

0105, č. 0106, č. 0114, č. 0115, č. 0121, č. 0122, č. 0123, č. 0125, č. 0126, č. 0130, č. 0147 a č. 0164
vystavené spoločnosťou KOMEYEC, S.A. DE C.V., výzva zo dňa 02.09.2024 spoločnosti KOMEYEC,
S.A. DE C.V., odpoveď dlžníka zo dňa 09.10.2024, výzva KOMEYEC S.A. DE C.V. zo dňa 08.11.2024,
vyhlásenie A. B. s.a. o neuhradených pohľadávkach zo dňa 27.11.2024, faktúry vystavené A. B. s.a. č.
0042, č. 00650, č. 00663, č. 00851.

3. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.12.2024, č. k. 23K/16/2024 – 73, začal konkurzné konanie
na majetok dlžníka ColosseoEAS, a.s, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2024, zverejnené
bolo v Obchodnom vestníku dňa 17.12.2024, č. OV 224/2024.

4. Uznesením zo dňa 19.12.2024 č. k. 23K/16/2024 - 85, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2024,

súd vyzval dlžníka, aby v lehote 20 dní osvedčil svoju platobnú schopnosť a vyjadril sa, či súhlasí s tým,
aby súd vo veci rozhodol bez pojednávania, zároveň nariadil termín pojednávania na 05.02.2025.

5. Dlžník zastúpený advokátom sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril písomne dňa 31.12.2024.
Vo vyjadrení uviedol, že dlžník v tomto vyjadrení jednoznačne osvedčuje svoju platobnú schopnosť

predložením znaleckého posudku č. 58/2024 zo dňa 23.12.2024 vyhotoveného znalcom ZNALECKÁ
A PORADENSKÁ KANCELÁRIA spol. s r.o., ktorý bol vypracovaný pre účely rozhodnutia o návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že dlžníkov peňažný majetok vo
výške 1.811.021,30 eura je násobne vyšší než hodnota jeho peňažných záväzkov, a to v rátane
sporných pohľadávok označených veriteľov v návrhu. Z dôvodu podania návrhu a začatia konkurzného

konania vzniká dlžníkovi škoda v značnom rozsahu. Dlžník má preto záujem na tom, aby vzhľadom na
jeho jednoznačne osvedčenú platobnú schopnosť súd v tejto veci bezodkladne rozhodol o zastavení
konkurzného konania, keďže s ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav nie je potrebné prejednať
vec na pojednávaní. Dlžník v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) ZKR súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania do 7 dní od tohto súhlasu. K samotnému návrhu na vyhlásenie konkurzu

dlžník uviedol, že podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2013, pričom v roku 2023 dosiahol tržby
viac ako 10.500.000 eur, čo vyplýva aj z údajov zverejnených na stránke A.. Dlžník je spoločnosťou
s celosvetovou pôsobnosťou zameranou na vývoj, predaj a dodávanie softvérových multimediálnych
riešení pre športové arény. Návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, zlomyseľný, s cieľom
poškodiť dlžníka.

K pohľadávkam tretích osôb označených v návrhu uviedol, že dlžník popiera existenciu a splatnosť
uvedených pohľadávok označených veriteľom. Údajná pohľadávka spoločnosti KOMEYEC, SA DCV vo
výške 344.884,99 USD a údajná pohľadávka Fabia Molinu v tvrdenej výške 135.777,63 USD sú v celom
rozsahu sporné, dlžník popiera ich existenciu ako aj oprávnenosť. Začiatkom decembra 2024 právny
zástupca dlžníka vykonal právne posúdenie pohľadávok, ktoré si tieto spoločnosti uplatňujú a dospel

k záveru, že zo žiadnej dokumentácie dostupnej dlžníkovi nevyplýva z akého právneho dôvodu tieto
údajné splatné pohľadávky mali vzniknúť. Súčasný predseda predstavenstva navrhovateľa Ján Jenča
v minulosti pôsobil v spoločnosti dlžníka ako člen, resp. predseda predstavenstva a generálny riaditeľ.
Za jeho pôsobenia dochádzalo k plateniu rôznych pochybných pohľadávok uplatňovaných uvedenými
spoločnosťami. Toto konanie dlžník v súčasnosti podrobne skúma a zváži postup podľa § 62 ods.

1 a 2 Trestného poriadku. O týchto skutočnostiach sa dozvedel dlžník až s odstupom času, preto
mal spočiatku vôľu v návrhu označené pohľadávky zaplatiť, o čom s týmito osobami vyjednával. Na
základe právneho posúdenia už dlžníkom zaplatených pohľadávok spoločnosti KOMEYEC a A. B.,
ktoré boli zaplatené za pôsobenia bývalého generálneho riaditeľa dlžníka C. C. vyšlo najavo, že nie je
zrejmé, na základe akého právneho vzťahu tieto pohľadávky vznikli, keďže v dokumentácii spoločnosti

sa nenachádza žiadny dokument, ktorý by vznik záväzkov preukazoval, v akom rozsahu a za akých
podmienok bola daná činnosť alebo plnenie skutočne poskytnuté, alebo tovar dodaný, či vôbec boli
údajné plnenia skutočne poskytnuté a dodané, absentuje aj doloženie ich výšky a potvrdenie dlžníka
o prevzatí plnenia. V dôsledku už zaplatených údajných pohľadávok vznikla dlžníkovi škoda. Dlžníktieto skutočnosti opakovane namietal, naposledy v liste zo dňa 11.12.2024 doručenom v ten istý deň.
V návrhu označení veritelia dlžníkovi doposiaľ nepredložili doklady, z ktorých by vyplýval právny dôvod
vzniku týchto pohľadávok. Ani jeden z týchto subjektov si zaplatenie sporných pohľadávok neuplatnil

v súdnom konaní. Z prehlásenia spoločnosti KOMEYEC zo dňa 27.11.2024 vyplýva výška pohľadávky
vo výške 344.884,99 USD a z výzvy dlžníkovi zo dňa 08.11.2024 vyplýva výška pohľadávky 376.910,99
USD. V medziobdobí nedošlo k zaplateniu ani časti pohľadávky a je zrejmé, že pohľadávka KOMEYEC
je neurčitá a nepodložená. Pohľadávky uvedených veriteľov sú špekulatívne a neoprávnené, zrejme ide
o uplatňovanie fiktívnych a neexistujúcich pohľadávok.

K ostatným veriteľom označeným v návrhu dlžník uviedol, že údajná pohľadávka spoločnosti CENTRON
SLOVAKIA spol. s r.o. neexistuje, čo vyplýva z priloženého čestného vyhlásenia spoločnosti zo dňa
16.12.2024, pohľadávka spoločnosti TUCAN s.r.o. nie je doposiaľ splatná, jej splatnosť nastane až
dňa 31.03.2025, údajná pohľadávka spoločnosti COMPEL RAIL a.s. neexistuje, čo vyplýva z čestného
vyhlásenia vystaveného spoločnosťou zo dňa 16.12.2024, pohľadávky spoločnosti FINSERVIS TAX
s.r.o. nie sú splatné, ich splatnosť nastane až dňa 31.03.2025.K pohľadávke veriteľa (navrhovateľa)

označenej v návrhu vo výške 108.000 eur dlžník uviedol, že ju nie je ochotný zaplatiť, pretože ide
o pohľadávku uplatňovanú osobou, ktorá svojim konaním spôsobila dlžníkovi škodu v značnom rozsahu.
Dlžníksveriteľomuzatvorilidňa15.02.2024zmluvuosprostredkovaní,vzmyslektorejsaveriteľzaviazal
postupovať pri vykonávaní činnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami dlžníka. Veriteľ
však tento záväzok porušil, nakoľko podal na súd vedome nedôvodný návrh na vyhlásenie konkurzu

na majetok dlžníka, čo je v zjavnom rozpore s jeho záujmami. Týmto konaním spôsobil dlžníkovi
značnú škodu. Veriteľ a predseda jeho predstavenstva C. C. svojim konaním spôsobili dlžníkovi aj inú
škodu pri výkone sprostredkovateľskej činnosti, ktorá bola spôsobená uplatňovaním zrejme fiktívnych
pohľadávok KOMEYEC a A. B., ktorým veriteľ zrejme poskytuje súčinnosť. V záveroch svojho vyjadrenia
právny zástupca dlžníka uviedol, že dlžník je schopný zaplatiť splatnú pohľadávku veriteľa, ale nie je

ju ochotný uhradiť, pretože ju neuznáva, teda nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle § 3 ods.
2 ZKR. Schopnosť zaplatiť pohľadávku veriteľa ako aj sporné pohľadávky KOMEYEC a A. B. spolu
sostatnýmizáväzkamidlžníka,vyplývazozáverovznaleckéhoposudku.Pohľadávkyoznačenévnávrhu
na vyhlásenie konkurzu nespĺňajú náležitosti § 3 ods. 2 ZKR.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dlžník nie je platobne neschopný, podaným návrhom veriteľ zneužil

inštitút konkurzného konania, účelom konkurzného konania nie je vymáhanie pohľadávok, ktoré dlžník
nie je ochotný zaplatiť. Na tento účel je veriteľ oprávnený využiť sporové súdne konanie, v ktorom sa
preukazuje aj oprávnenosť uplatneného nároku. Aktívnu legitimáciu nemožno priznať veriteľovi spornej
pohľadávky, ale len takému veriteľovi, ktorého pohľadávka je bez pochybnosti dostatočne a riadne
preukázaná (uznesenie ÚS SR sp. zn. I US 31/2024 zo dňa 18.10.2024). Veriteľ, ktorý podal návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne všetkých
skutočností rozhodujúcich pre záver, že bol osvedčený dlžníkov úpadok (uznesenie KS v Bratislave,
sp. zn. 3CoKR/54/2017 zo dňa 02.05.2017). Navrhovateľ svoje bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno neuniesol, keďže bez pochybností a riadne nepreukázal sporné pohľadávky voči dlžníkovi.
Dlžník dostatočne osvedčil spornosť, neexistenciu, alebo absenciu splatnosti pohľadávok označených

veriteľom. Dlžník relevantným spôsobom spochybnil označené splatné pohľadávky veriteľov, osvedčil
ich spornosť, a preto konkurzný súd nemôže na takéto záväzky dlžníka prihliadať. Vzhľadom na
vyššie uvedené dlžník navrhol, aby súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliadal na záväzky
označených veriteľov. Dlžník na osvedčenie svojej platobnej schopnosti predložil znalecký posudok,
ktorý jednoznačne preukazuje, že peňažný majetok dlžníka je vo výške 1.811.021,30 eura ako aj

skutočnosť, že dlžník nie je platobne neschopný. Dlžník poukázal na dôkaznú silu znaleckého posudku
v zmysle § 3 ods. 3 druhá veta ZKR. Vo vyjadrení uviedol zoznam všetkých peňažných záväzkov
dlžníka, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania v omeškaní 90 dní, zoznam všetkých
bankových účtov dlžníka s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave
hotovosti v deň začatia konkurzného konania, zoznam pohľadávok pri ktorých možno predpokladať, že

budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Na účely stanovenia peňažného
majetku a určenia platobnej schopnosti dlžníka znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval
v súlade s § 2 ods. 1 vyhl.č.197/2022 Z. z., nakoľko pre účely znaleckého posudku a určenia platobnej
schopnosti dlžníka posudzoval len tie peňažné pohľadávky, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní
alebo ktoré sú po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní a pri ktorých sa dá odôvodnene predpokladať

ich riadne a včasné splnenie. Znalec dospel k záveru o splatných peňažných pohľadávkach dlžníka vo
výške 681.463,59 eura. Na účely posúdenia platobnej schopnosti dlžníka bola teda znalcom použitá
nižšia suma pohľadávok dlžníka než je suma pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Dlžník priložilk vyjadreniu hlavnú knihu ku dňu začatia konkurzného konania a poslednú riadnu účtovnú závierku
zostavenú ku dňu 31.12.2023. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že dlžník má prinajmenšom
peňažný majetok vo výške 1.811.021,30 eura, ktorý pozostáva z peňažných prostriedkov, splatných

peňažných pohľadávok a peňažných pohľadávok splatných na požiadanie. Ďalej z posudku vyplýva, že
dlžník má splatné peňažné záväzky vo výške 600.399,98 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené znalec
vypočítal medzeru krytia na -1.210.621,32 eura. Záporná hodnota medzery krytia znamená, že medzera
neexistujeamožnoskonštatovať,žespoločnosťjekdátumuposúdenia,k18.12.2024platobneschopná.
Do prehľadu neuhradených splatných záväzkov znalec zahrnul aj sporné pohľadávky KOMEYEC a A.

B. a taktiež spornú pohľadávku navrhovateľa. Vzhľadom na to, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok
označených veriteľom a zároveň preukázal neexistenciu pohľadávok niektorých veriteľov, preukázal že
jeschopnýplniťpohľadávkuveriteľa,ktorúvšakniejeochotnýplniť,preukázalsvojuplatobnúschopnosť,
ktorú osvedčil predloženým znaleckým posudkom a dôvodne predpokladá, že jeho pohľadávky voči
obchodným partnerom budú uspokojené. Je zrejmé, že dostatočným spôsobom osvedčil platobnú
schopnosť. V záveroch svojho vyjadrenia právny zástupca dlžníka uviedol, že sú dané dôvody na

zastavenie konkurzného konania podľa § 19 ods.1 písm. c) ZKR, súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania v lehote 7 dní.

6. Dlžník k svojmu písomného vyjadreniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: znalecký posudok č.
58/2024 zo dňa 23. 12. 2024 vyhotovený znalcom ZNALECKÁ A PORADENSKÁ KANCELÁRIA

spol. s r.o. vo veci posúdenia platobnej schopnosti dlžníka, výtlačok web stránky D.,
výtlačok web stránky D., výtlačok web stránky D.? srsltid=AfmBOooePROYMTJkD6tOcK6UIAF4Sw
_8FWaI2LTGp0hkSzRdk5qvF0DZ, kópia pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2010 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 27. 12. 2013, dodatku č. 2 zo dňa 31. 12. 2013 a dodatku č. 3 zo dňa 31. 12. 2014, kópia listu
právneho zástupcu dlžníka adresovaného spoločnosti KOMEYEC zn. O 0207/24 zo dňa 11. 12. 2024,

kópia listu právneho zástupcu dlžníka adresovaného A. B. zn. O 0207/24 zo dňa 11. 12. 2024, kópia
čestného vyhlásenia vystaveného spoločnosťou CENTRON SLOVAKIA spol. s r.o. zo dňa 16. 12. 2024,
kópia dohody o zmene splatnosti dlhu uzavretej medzi dlžníkom a spoločnosťou TUCAN, s.r.o. dňa 28.
10. 2024, kópia dohody o zmene splatnosti dlhu uzavretej medzi dlžníkom a spoločnosťou FINSERVIS
TAX, s.r.o. zo dňa 31. 10. 2024, výtlačok e-mailu Fabia Molinu adresovaného právnemu zástupcovi

dlžníka zo dňa 18. 12. 2024, kópia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/54/2017 zo dňa
2. 5. 2017, kópia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 31/2024 zo dňa 18. 10.
2024, kópia odbornej literatúry E. F.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácií. Komentár. Bratislava : Iura
Edition, s. 80, kópia odbornej literatúry Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, str. 146, kópia odbornej literatúry Ďurica, M. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, str. 147, výpis z účtu, ktorý je
vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis z účtu,
ktorý je vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis
z účtu, ktorý je vedený v H. I. F., J. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis z účtu, ktorý je vedený
v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis z účtu, ktorý

je vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis z
účtu, ktorý je vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
zápisy o vykonaní inventarizácie pokladne dlžníka zo dňa 18. 12. 2024, zápisy o vykonaní inventarizácie
pokladne dlžníka zo dňa 31. 12. 2024, hlavná kniha (stav hotovosti, stav pokladne)/informácia o stave
hotovosti v deň začatia konkurzného konania, riadna účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2023, kópia

potvrdenia o vedení zostatku na účte ku dňu 18. 12. 2024 vystaveného Československou obchodnou
bankou, a.s. zo dňa 27. 12. 2024.

7. Dňa 07.01.2025 súd oznámil dlžníkovi, že termín pojednávania na deň 05.02.2025 neruší s poukazom
na § 197 ods.1 posledná veta ZKR. V prípade veriteľských návrhov považuje súd za potrebné trvať

na požiadavke nariadenia pojednávania najmä vzhľadom na existujúcu spornosť tvrdených skutočností
(platobná schopnosť dlžníka a záväzky dlžníka). Súd v tomto smere poukazuje na Komentár prof. JUDr.
Milan Ďurica, PhD., 4. vydanie 2021, vydavateľstvo C.H.BECK, str. 157 konštatuje, že je potrebné
pri spornosti oprávnenosti návrhu na vyhlásenie konkurzu vykonať pojednávanie. Súd poukazuje aj
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, III. ÚS 695/2017, v ktorom uviedol: „Možnosť rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania, na ktorom by sa sťažovateľ (a ostatní účastníci konania) mohol k veci vyjadriť,
prichádza do úvahy iba v prípade, ak takýto postup bez akýchkoľvek pochybností nebude na ujmu
procesným právam účastníkov a ich právu na spravodlivé súdne konanie. Z uvedeného dôvodu je
podľa názoru ústavného súdu v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods.2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nariadiť súdom vo veci pojednávanie, na ktoré riadne predvolá
dotknutých účastníkov (sťažovateľa) a na ktorom poskytne takémuto účastníkovi priestor na zaujatie
jeho stanoviska k samotnému návrhu i k vyjadreniam ostatných účastníkov. Iba takýmto postupom

príslušnéhovšeobecnéhosúdumôžebyťajvkonkurznomkonanízachovanéprávoúčastníkovnasúdnu
ochranu, spravodlivé súdne konanie a právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti či právo vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom“. Z komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Komentár prof. JUDr.
Milan Ďurica, PhD., 4. vydanie 2021, vydavateľstvo C.H.BECK, str. 1376 vyplýva poukaz na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Ivo Exel (ďalej len „Exel“) proti Českej republike. ESĽP

prejednával sťažnosť Exel, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Sťažovateľ namietal porušenie
práva na verejné prejednanie, pretože konkurz bol vyhlásený bez nariadenia pojednávania, a teda nebol
vypočutý. ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd z dôvodu nenariadenia verejného pojednávania pred obchodným a vrchným súdom. Vzhľadom
na nevyhnutnosť eurokonformného výkladu je potrebné v prípade veriteľských návrhov jednoznačne
trvať na požiadavke nariadenia pojednávania. Novelizované znenie § 19 prikazuje súdu pri veriteľskom

návrhu nariadiť pojednávanie a zakotvuje právo dlžníka na vyjadrenie. Judikatúra ústavného súdu
vyžaduje nariadenie pojednávania aj pri konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné,
i keď je potrebné uviesť, že nie je konzistentná.

8. Dňa 09.01.2025 právny zástupca dlžníka doručil súdu čestné vyhlásenie spoločnosti COMPEL RAIL

a.s. zo dňa 16.12.2024, dňa 28.01.2025 doručil súdu doplnenie č.1 znaleckého posudku č. 58/2024.

9. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa 04.02.2025 písomné vyjadrenie veriteľa zo dňa
02.02.2025 k vyjadreniu dlžníka spolu s návrhmi na vykonanie dokazovania a listinnými dôkazmi.

10. Dňa 05.02.2025 bolo otvorené pojednávanie v tejto konkurznej veci, na pojednávaní okrem právnych
zástupcov dlžníka a veriteľa vypovedal aj štatutárny zástupca žalobcu K. C. C., splnomocnený zástupca
dlžníka Ing. Andrej Doležal a svedkyňa B. G. L..
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol: veriteľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka za splnenia zákonných predpokladov. Dlžník sa k tomuto návrhu vyjadril, pričom

v podanom vyjadrení uviedol, že jednoznačne osvedčuje svoju platobnú schopnosť predložením
znaleckéhoposudkuč.58/2024zodňa23.12.2024.Tototvrdeniedlžníkajevšakzásadnespochybnené
až vyvrátené nasledovnými skutočnosťami.
Veriteľ považuje za nedostatočné, ak znalec v znaleckom posudku posudzuje finančné zdravie a
vývoj dlžníka tak, že „východiskovým podkladom pre posúdenie finančného zdravia je finančný report

pripravený spoločnosťou FinStat, ktorý je prílohou č. 1 tohto znaleckého posudku.“ (toto vyplýva zo str.
14. znaleckého posudku zo dňa 23.12.2024 predloženého dlžníkom), a neposudzoval finančné zdravie
spoločnosti na základe relevantných účtovných podkladov od dlžníka.
Veriteľvdanejprávnejveciosvedčil,žeúpadokdlžníkasavtomtoprípadepodľaustanovenia§11ods.3
posledná veta ZKR predpokladá, nakoľko dlžník je plnením viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň

dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný
na zaplatenie. Pohľadávka veriteľa, ako aj pohľadávky uplatňované spoločnosťou KOMEYEC a A. B.
nie sú špekulatívne, fiktívne ani neoprávnené, čo je jednoznačne a nepochybne zrejmé už len z toho,
že tieto boli v minulosti zo strany dlžníka hradené bez výhrad, čím dlžník preukázateľne fakticky uznal
existenciu týchto pohľadávok, uznal existenciu zmluvného vzťahu (potvrdil teda právny dôvod ich vzniku)

akoajpotvrdilsvojupovinnosťichúhrady.Takétokonaniemápodľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka
účinky uznania zvyšku dlhu. Tvrdenia o tom, že záväzky boli uhrádzané v čase pôsobenia pána C.
v spoločnosti dlžníka nemôžu mať a nemajú žiadny význam pre posúdenie platnosti takéhoto uznania
záväzku, pretože dlžník nikdy nepodnikol žiadne kroky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by napádal
tieto úkony, domáhal sa vrátenia už zaplatených plnení, rozporoval nároky veriteľov, alebo sa v tejto

záležitosti obrátil na pána C. a žiadal čo i len vysvetlenie, nehovoriac o nerealizovaní akýchkoľvek iných
právnych krokoch zo strany dlžníka, ktoré by bolo dôvodné očakávať, ak by sa jednalo o neoprávnene
vykonané úhrady.
Veriteľ odmieta účelové obvinenia dlžníka o uhrádzaní fiktívnych pohľadávok spoločnosti KOMEYEC
a A. B., C. C. počas pôsobenia v spoločnosti dlžníka nikdy nekonal v rozpore so záujmami dlžníka.

Dlžník tak rozhodne nepreukázal spornosť predmetných pohľadávok spoločnosti KOMEYEC a A. B.,
a teda nie je dôvod, aby súd neprihliadal na tieto záväzky dlžníka pri preukazovaní jeho platobnej
schopnosti. Obrana dlžníka je v tomto smere len formálna. Veriteľ poukazuje na niektoré časové
súvislosti, a síce, že dohoda o zmene splatnosti dlhu zo dňa 31.10.2024 uzatvorená medzi dlžníkoma spoločnosťou FINSERVIS TAX, s. r. o, ktorou sa zmluvné strany dohodli na zmene termínu splatnosti
dlhu do 31.03.2025, a to pre všetky faktúry uvedené v bode 1. článku I. tejto dohody, má rovnakú formu
ako dohoda o zmene splatnosti dlhu zo dňa 28.10.2024, ktorú dlžník uzatvoril so spoločnosťou TUCAN,

s.r.o., ako aj rovnaký nový termín splatnosti. Veriteľ si dovoľuje uviesť, že sa mu javí neštandardné, že
dlžník bol dlhodobo (a v súčasnosti stále je) v omeškaní so splnením viacerých záväzkov, pričom práve
niekoľko dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok malo dôjsť k uzatváraniu
predmetných dohôd o zmene splatnosti, ktoré majú rovnaké znenie i rovnaký nový termín splatnosti.
Osobitne veriteľ poukázal na to, že dlžník vo svojom vyjadrení netvrdí a ani neosvedčil, že jeho budúce

podnikaniebudesmerovaťkvygenerovaniuzisku.Uvedenéjenaliehavéotoviac,žedlžníkpodľaúdajov
o dlžníkovi na webovej stránke M." M. (s výnimkou roku 2022) dosahoval stratu: za rok 2020 v mínusovej
hodnote – 1.370.000 eur, za rok 2021 v mínusovej hodnote – 1.890.000 eur, za rok 2023 v mínusovej
hodnote – 856.501 eur, čo súvisí s tým, že dlžník síce tvrdí, že spoločnosť dlžníka je k dátumu posúdenia
finančne stabilizovaná, lenže medzera krytia podľa vyjadrenia audítora sa zväčša projektuje na základe
mesačného vývoja medzery krytia na obdobie najbližších 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o prostriedky, ktoré dlžník označuje ako tie, ktoré sú dostatočné pre tzv. medzeru krytia, tak
vo vzťahu k „opcii na pôžičku“ poukázal veriteľ na rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn.
3 Cdo 325/2009, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že pôžička je tzv. reálnym kontraktom, a teda, že
na jej vznik sa vyžaduje odovzdanie peňazí. Jednalo by sa de facto o právo na poskytnutie reálneho
kontraktu a takýto záväzok je voči budúcemu veriteľovi právne neexistentný (nejedná sa o zmluvu

o úvere, kde je záväzok poskytnúť finančné prostriedky vymáhateľný, pričom zmluva o pôžičke vzniká
až poskytnutím finančných prostriedkov). Zmluvný vzťah vzniká iba vtedy, ak dôjde k reálnemu plneniu
na základe zmluvy (či už ústnej alebo písomnej), a teda kým nedôjde reálne k odovzdaniu peňazí,
záväzkový vzťah nevzniká. Pokiaľ ide o druhú časť finančných prostriedkov, ktoré majú byť relevantné
pre posúdenie medzery krytia, a ktoré majú pochádzať z kontokorentného úveru, tak bez predloženia

zmluvnej dokumentácie nie je možné legitímne ustáliť, aký je skutočný rámec čerpania kontokorentného
úveru, či je viazaný, či je krytý určitou výškou pohľadávok, či je členený na kontokorent (a v akej výške)
a záruky (a v akej výške), nakoľko záruky nemožno zahrnúť do výpočtu medzery krytia.
Argumentácia dlžníka obsahujúca tvrdenia o tom, že mu konaním veriteľa mala byť spôsobené škoda
je účelová, pretože z predložených dôkazov je nepochybne zrejmé, že dlžník záväzok voči veriteľovi

eviduje a reálne nespochybňuje. Tvrdenia uvedené v tomto konaní sú len formálne. Označené záväzky
veriteľa a veriteľov KOMEYEC a Fabia Molina, dlžník právne aj fakticky uznal tým, že ich čiastočne
splnil, čiže spochybňovanie týchto záväzkov je absolútne neprijateľné a účelové konanie odporujúce
princípu a účelu zákona. Ďalej je potrebné uviesť, že keď by sa mal reálne uplatňovať postup ktorého sa
dožaduje dlžník, a síce, že nebude uhrádzať záväzok, ktorý má voči veriteľovi, lebo veriteľ na neho za

splneniazákonnýchpodmienok,podalnávrhnavyhláseniekonkurzuadlžníkprehlási,žemutýmvznikla
škoda, a preto záväzok nesplní, odporovalo by to účelu zákona o konkurze a fakticky by to znamenalo,
že by nebolo možné vyhlásiť konkurz na majetok žiadneho subjektu. Akýkoľvek nárok na náhradu
škody ani nepripadá do úvahy, pretože by to znamenalo, že subjekt, ktorý si svojvoľne a dlhodobo
neplní svoje záväzky, bude profitovať zo svojho nelegitímneho konania a subjekt, ktorý postupuje lege

artis, bude sankcionovaný za to, že potupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Veriteľ svojim
konaním do dobrej povesti dlžníka rozhodne nezasiahol, konal lege artis, keď podal kvalifikovaný návrh
na vyhlásenie konkurzu, čo je zrejmé z toho, že bolo začaté konkurzné konanie. Veriteľ konaním lege
artis nemohol zasiahnuť do dobrej povesti dlžníka a nemohol poškodiť jeho reputáciu, ako to účelovo
tvrdí dlžník. Argumentácia o tom, že dlžník nie je ochotný záväzky plniť, lebo ich rozporuje, nemôže

vzhľadom na to čiastočné plnenie obstáť. Pohľadávky veriteľov, sú jednoznačne preukázané a to už
samotným čiastočným plnením zo strany dlžníka, ktoré má účinky uznania záväzku. Dlžník uvádza
len všeobecnú argumentáciu týkajúcu sa spochybnenia pohľadávok, avšak tieto pohľadávky reálne
nespochybnil, podstata jeho tvrdení spočíva v tom, že ich nie je ochotný zaplatiť. Dlžník neuviedol
žiadne konkrétne dôvody týkajúce sa spochybnenia a nepredložil žiadne relevantné dôvody. Dlžník

spochybňuje pravdivosť, správnosť a úplnosť vlastnej účtovnej evidencie, keď napr. záväzky voči
kazašským subjektom na jednej strane eviduje a zároveň uvádza, že tieto preveruje. Preverovať ich mal
pred tým ako zaradil záznamy do účtovníctva.

11. Právny zástupca dlžníka na pojednávaní poukázal na úplnú absenciu plurality veriteľov, keďže

na pojednávaní sa zúčastňuje výlučne navrhovateľ. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva,
že aj on sa spolieha len na pohľadávky dvoch zahraničných veriteľov so sídlom v San Salvadore,
spoločnosti KOMEYEC a Fabio Molina. Dlžník preukázal, že všetky ostatné navrhovateľom označené
pohľadávky neexistujú. Nie je ani pravdou, že pohľadávky spoločností KOMEYEC a A. B., by dlžníknikdy nerozporoval. K vyjadreniu zo dňa 31.12.2024 priložili výzvu, v ktorej vyzvali týchto zahraničných
údajných veriteľov, aby preukázali poskytnutie služieb, alebo tovaru dlžníkovi, objednanie týchto služieb
alebo tovaru a doručenie a prevzatie týchto služieb a tovaru zo strany dlžníka. Na túto výzvu do

dnešného dňa ani jedna z týchto spoločností nereagovala. Vzhľadom na to dlžník opakovane vyzval
dňa 14.01. a 22.01.2025 tieto subjekty, aby svoje pohľadávky preukázali. K tvrdeniu navrhovateľa
o tom, že čiastočným plnením mal dlžník uznať tieto pohľadávky uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
úhradu ani čiastočnú ktorejkoľvek z jednotlivých faktúr vystavených týmito subjektami voči dlžníkovi,
naviac § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka možno aplikovať výlučne v prípade, ak zo správania

dlžníka možno usudzovať, že zvyšok pohľadávky uznáva, čo nie je tento prípad. Tvrdené pohľadávky
A. B. a spoločnosti KOMEYEC boli doložené iba ako faktúry, bez toho aby k nim bola priložená
dokumentácia,ktorápreukazujeoprávnenosťtýchtopohľadávok.Pretosútietopohľadávkybezďalšieho
sporné. Navrhovateľ okrem vlastnej pohľadávky žiadnu inú nespornú pohľadávku vo svojom návrhu
neoznačil. K vyjadreniu spoločnosti ProVera Consul, ktoré predložil navrhovateľ uviedol, že ho podpísal
Ing. Mestický ako audítor, pán Mestický nie je vedený v zozname audítorských spoločností, ďalšou

vadou tohto vyjadrenia je neuvedenie čísla licencie, čiže nejde o stanovisko audítora a nie je ho možné
považovať za akýkoľvek dôkaz. Odhliadnuc od týchto skutočností, spoločnosti ProVera Consul sa
vyjadruje k záverom znaleckého posudku, ktoré nie je odborne spôsobilá posudzovať ani spochybňovať
a navyše sa vyjadruje ku skutočnostiam o generovaní vlastných zdrojov spoločnosti a účtovníctve
spoločnosti bez toho, aby posudzovala alebo mala prístup k účtovníctvu spoločnosti. Toto vyjadrenie

je nanajvýš nedôveryhodné a pochybné. Vo vyjadrení nie je namietané, že by znalec pochybil, použil
nesprávnu metodiku výpočtu platobnej schopnosti dlžníka. Navyše je v ňom uvedené, že osoba
podávajúca toto vyjadrenie nie je schopná sa vyjadriť k platobnej schopnosti dlžníka a napriek tomu sa
k nej vyjadruje. Do spisu založil vyjadrenie znalca k písomnému vyjadreniu navrhovateľa. Znalec uviedol,
ževšetkyvýpočtyazisteniauvedenévznaleckomposudkupovažujezasprávneanazávereznaleckého

posudku trvá. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že považuje za irelevantné skúmať celkovú hodnotu majetku
dlžníka. Predložený znalecký posudok však neoceňuje hodnotu vecí patriacich do majetku dlžníka,
vychádza výlučne z majetku dlžníka tak, ako vyplýva z jeho účtovníctva v jednotlivých peňažných
sumách pohľadávok a záväzkov a ostatného peňažného majetku dlžníka, inak povedané, znalec
v posudku neoceňuje sumu akú hodnotu má suma 100 eur, ale priamo vychádza z tejto hodnoty.

Tvrdenie navrhovateľa, že dlžník je povinný preukázať, že jeho budúce podnikanie musí priniesť
pozitívny merateľný výsledok v podobe zisku z ničoho nevyplýva, je v úplnom rozpore s právnou
úpravouajlogikoupodnikania.Účelomkonkurznéhokonanianiejeuviesťdokonkurzuspoločnosti,ktoré
nevykazujú zisk, ale len spoločnosti, ktoré nie sú schopné plniť svoje záväzky. Tým, že dlžník osvedčil
predloženým znaleckým posudkom svoju platobnú schopnosť, osvedčil aj to, že možno odôvodnene

predpokladať, že v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať. To vyplýva zo záveru predloženého
ZP ako aj predloženého vyjadrenia znalca. Údaje na stránke Finstat sú oficiálne a sú všeobecne
uznávané ako spoľahlivé, z ničoho nevyplýva, že by sa z nich nedalo alebo nemalo vychádzať. Naviac
sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení používa tie isté údaje z Finstat na podopretie svojich tvrdení.
Tvrdenie navrhovateľa o tom, že dlžník nepredložil kompletné relevantné podklady znalcovi pre účely

relevantného výpočtu medzery krytia nijako nepreukázal. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalcovi
bola poskytnutá rozsiahla kompletná účtovná dokumentácia dlžníka, pričom aj znalec v bode 1.4 ZP
demonštratívne dokumentáciu menuje, keď uvádza: „medzi najdôležitejšie poskytnuté podklady patria“.
V § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch je uvedené, že podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní ZP vychádzal
nemusia byť jeho prílohou, ak sú súčasťou spisového materiálu. Tieto podklady znalec označil ako

súčasť jeho spisového materiálu. Navrhovateľ svoje podozrenia o špekulatívnom konaní dlžníka ničím
nepreukázal, práve naopak priznal vlastné špekulatívne konanie tým, keď uviedol, že podal návrh na
vyhlásenie konkurzu v dôsledku konania samotnej spoločnosti dlžníka, ktorá mu neuhradila odplatu.
Priznal podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu namiesto uplatnenia si svojej pohľadávky v súdnom
konaní na zaplatenie pohľadávky, čo môžu urobiť aj údajní veritelia KOMEYEK a Fabia Molina.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že dlžník vlastnou činnosťou nie je schopný generovať vlastné zdroje a že
väčšinu aktív získava prostredníctvom pôžičiek, sú úplne nerozhodné vo vzťahu k preukázaniu platobnej
schopnosti dlžníka, čo vyplýva aj z judikatúry, osobitne z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 3CoKR/54/2017 zo dňa 02.05.2017, v ktorom je výslovne uvedené: „ neexistuje dôvod, pre ktorý by
finančné prostriedky v majetkovej dispozícii dlžníka do jeho majetkovej podstaty nemali byť zahrnuté,

a to bez ohľadu na zákonný právny dôvod, pre ktorý sa v majetkovej dispozícii dlžníka nachádzajú.“
Suma 300 000 eur, ktorá bola ako opcia na pôžičku ako pohľadávka dlžníka na 300 000 eur a zostatok
na kontokorentnom účte, predstavujú finančný majetok spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by
znalec postupoval nesprávne. V decembri 2024 došlo k navýšeniu peňažného majetku dlžníka z dôvoduúhrady evidovaných pohľadávok, tieto pohľadávky sú evidované aj v ZP. Návrh na výsluch svedkov
a vykonanie dôkazov namietol, pretože ide len o zdržovaciu taktiku a navrhovateľ vôbec neodôvodnil
na aký účel sa majú tieto dôkazy vykonať a čo sa ich vykonaním má zistiť. Poukázal na zjavnú

účelovosť návrhu navrhovateľa, ktorý vo svojom vyjadrení otvorene namieta zmluvu medzi hlavným
Mestom Bratislava a dlžníkom, na základe ktorej sa zvyšuje peňažný majetok dlžníka. Ako veriteľ by
predsa nemal mať záujem na tom, aby sa dlžníkov majetok zmenšoval, ale naopak, aby rástol tento
majetok a bol dlžník schopný uspokojiť pohľadávky veriteľov. Hlavné mesto Bratislava túto pohľadávku
už aj zaplatilo. Navrhol, aby súd vzhľadom na preukázanie platobnej schopnosti dlžníka už na tomto

pojednávanízastavilkonkurznékonanie,keďževeriteľneuniesoldôkaznébremenoaneexistujepluralita
veriteľov.

12. Právny zástupca veriteľov založil do spisu: výzvy veriteľom označených v návrhu zo dňa 22.01.2025,
14.01.2025, e-mailové výzvy veriteľom zo dňa 22.01.2025, výzvy právnemu zástupcovi veriteľov
označených v návrhu zo dňa 14.01.2025, 22.01.2025, vyjadrenie znalca ZNALECKÁ PORADENSKÁ

KANCELÁRIA spol. s r.o. zo dňa 04.02.2025, prehľad o vykonaných úhradách pohľadávok dlžníka
ku dňu 30.01.2024, zostatok na účte dlžníka a výpisy z účtu dlžníka vedenom v ČSOB, číslo účtu
XXXXXXXXX/XXXX.

13. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k podaniu návrhu ho viedla skutočnosť, že

spoločnosť, teda dlžník, si dlhodobo neplnil záväzky voči ich spoločnosti, a to aj napriek opakovaným
výzvam a prísľubom, faktúra mu nebola uhradená, vzájomnú komunikáciu predložil. Mal informáciu od
viacerých dodávateľov, že si dlžník neplní svoje záväzky. Z verejne dostupných zdrojov mali informáciu,
žespoločnosťvykonávačinnosťvminimálnomrozsahu,čopreukazujepoklesjejobratu.Bolpredpoklad,
že spoločnosť nie je schopná plniť svoje záväzky aj z dôvodu, že peňažný majetok ku dňu podania

návrhu na konkurz bol minimálny.
Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že pohľadávky spoločnosti KOMEYEC a A. B. sú
z roku 2023, kedy bol generálnym riaditeľom dlžníka, riadil projekt, z ktorého vznikli, išlo o centrálne
americké hry v Salvadore. Vo funkcii bol do februára 2024, kedy ho nahradil pán Doležal. V rámci
odovzdávania agendy mu boli odovzdané aj tieto pohľadávky voči spoločnosti, pán N. sa spojil so

subdodávateľmi, aktívne s nimi komunikoval, o týchto pohľadávkach vedelo aj predstavenstvo, nikto ich
nespochybňoval, sú zaevidované v účtovníctve aj v Salvadore, kde z nich spoločnosti zaplatili dane.
Faktúry sú registrované v systéme registrácie faktúr v Salvadore, majú pridelené svoje číslo, ktoré to
potvrdzuje. Došlo k ich čiastočnej úhrade, čo potvrdzuje aj ZP, vykonávala ich pani L. na základe pokynu
predsedu predstavenstva. Tieto faktúry neboli nikdy namietané. Rovnako nebola spochybnená ani jeho

pohľadávka.
Právny zástupca dlžníka poukázal na e-mail zo dňa 27.07.2024, odpoveď dlžníka zo dňa 17.01.2025,
na výzvu zo dňa 19.12.2024, faktúru č. 202411.
Právny zástupca veriteľa uviedol, že takýto e-mail neevidujú.
Na otázky právneho zástupcu dlžníka uviedol, že informáciu o tom, že dlžník neplatí dostal od všetkých

veriteľov, ktorí sú označení v návrhu. Podmienky s obchodnými partnermi KOMEYEC a A. B. dohodol
on, bolo to v jeho kompetencii a schvaľovalo to predstavenstvo. Písomné zmluvy nebolo možné uzavrieť,
pretože obchod sa menil v čase, menil sa rozsah plnenia, podmienky, harmonogram, faktúry sa uhrádzali
až po faktickom plnení. Pani L. boli predložené dokumenty, účty od subdodávateľov, bol jej predložený
celý archív dokumentov, napr. preberacie dokumenty, rozpis prác. A. B. poskytoval právne služby.

Vyhlásenie, ktoré predložil KOMEYEC a Fabio Molina pripravili oni sami. Povedal im, že treba uviesť
zoznam všetkých pohľadávok, ktoré majú a evidujú v účtovníctve.

14. Splnomocnený zástupca dlžníka O. J. N. na pojednávaní uviedol, že vedenie spoločnosti prevzal vo
februári 2024 od pána C.. Jeho úlohou bolo ozdraviť spoločnosť, ktorá bola v strate po vedení pánom

C.. Spoločnosť je platobne schopná, čo potvrdzuje ZP. Svoje účtovníctvo riadne vedie a štandardne
podnikajú, záväzky si riadne plnia, subdodávateľom plnia bez ohľadu nato, či sú naši alebo zahraniční.
Ku konkurzu uviedol, že to nie je o tom, či sú schopní platiť, len si „dovolili“ niektoré nároky
spochybniť. Nároky navrhovateľa sú nárokmi na provízie za vykonávanie obchodnej činnosti, ktorá
mala viesť k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. Ako absurdný uviedol príklad nároku navrhovateľa za

sprostredkovanie verejného obstarávania verejnej súťaže Mesta Bratislava. Zo strany navrhovateľa boli
oslovení, aby zdokumentovali tento zmluvný záväzok, aby vedel vyčísliť svoju províziu. Ako príklad
neexistujúcich pohľadávok uviedol tri absurdné situácie. Navrhovateľ si od nich uplatnil províziu za
verejné obstarávanie resp. žiadal od nich súčinnosť, aby si vedel vyrátať províziu. Aj keď je podľajeho názoru uplatňovanie si provízie za verejné obstarávanie trestné. Ďalším príkladom je provízia,
ktorú si od nich navrhovateľ uplatnil za projekt TICA, navrhovateľ úmyselne zamlčal faktúru externého
dodávateľa, ktorý si uplatnil províziu za tento projekt, ide o spoločnosť XP Business. Vo faktúre od

tejto spoločnosti už bola vyčíslená provízia za tento projekt a navrhovateľ si ju uplatnil na základe
svojej zmluvy za sprostredkovanie tiež. V podstate mali za ten istý projekt platiť dvakrát provízie dvom
firmám, v tejto veci podajú trestné oznámenie. Ďalším príkladom je Salvador a údajné nároky spoločnosti
KOMEYEC a Fabio Molina. Pri odovzdávaní agendy mu pán C. povedal, že toto treba vyplatiť. Keďže
však k veci pristupuje s odbornou starostlivosťou, snažil sa získať podklady. K tomuto nároku neexistuje

objednávka ani zmluva, v interných materiáloch nenašli žiadnu dokumentáciu a neposkytli im ju ani
údajní dodávatelia. V dokumentácii, ktorá mala byť odovzdaná pani L. neboli tieto podklady postačujúce
a preukazujúce plnenie. Keďže malo ísť o technologické služby, bolo im poskytnutie právnych služieb
sporné, podozrivé. Rovnako neexistovali žiadne doklady ani k poskytnutiu právnych služieb. Na
základe uvedeného nároky spochybnili. Spoločnosť je platobne schopná, ak by sa aj časom ukázali
nároky veriteľov ako oprávnené, sú schopní ich uhradiť. Začatie konkurzného konania poškodzuje ich

podnikanie, okrem iného aj v jednaní s bankami. Na záver uviedol, že navrhovateľ si vymyslel veriteľov,
konkrétne spoločnosť CENTRON, preukázali, že táto spoločnosť neeviduje voči spoločnosti pohľadávky.
Potom, ako predložili tento dôkaz, navrhovateľ spochybnil podpis osoby konajúcej za spoločnosť, čo
nad rámec preukázali zaručeným elektronickým podpisom tejto osoby.
Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa splnomocnený zástupca dlžníka uviedol, že pohľadávku

vo výške 108 000 eur považuje za spornú. Túto faktúru nerozporoval pred konkurzným konaním,
pretože sa dozvedeli o závažných skutočnostiach pána C., podali trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu sprenevery a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. O týchto
skutočnostiach sa dozvedal postupne v priebehu celého roka, trestné oznámenie bolo podané v januári
2025. Pôsobenie pána Jenču v spoločnosti vyhodnotili ako škodlivé, spôsobil spoločnosti väčšiu škodu

a vedeli, že si ju budú od pána C. uplatňovať. Pohľadávky veriteľov KOMEYEC a A. B. rozporovali
už počas roka pred podaním návrhu na konkurz a trestným oznámením. Ešte v lete 2024 od nich
pýtali podklady. Na začiatku konal v dobrej viere na základe informácií od pána C., ale až priebežne
nadobudol pochybnosti a nebol ochotný len tak zaplatiť niekomu do Salvadoru vystavenú faktúru bez
ďalšieho. Sú to státisíce dolárov v týchto domnelých pohľadávkach. Vyplatením peňazí bez dokladov

by mohol spáchať trestný čin sprenevery. Ak sa tieto nároky preukážu ako dôvodné, je ich spoločnosť
pripravená a schopná zaplatiť. K čiastočnej úhrade faktúr uviedol, že boli uhradené v dobrej viere s tým,
čo mu povedal pán Jenča. Faktúry, ktoré boli prijaté od týchto spoločností za jeho pôsobenia neboli
nateraz vyradené z účtovníctva. Ak spoločnosti KOMEYEC a A. B. dodávali dlžníkovi nejaké služby
alebo tovary, neboli dostatočne zdokumentované tak, aby mohli byť faktúry uhradené. Spoločnosť nie

je účastníkom súdneho sporu v Kazachstane. So spoločnosťou Electric System s.a. sú v obchodnom
vzťahu, spolupracovali s ňou a aj spolupracujú, uhrádzali tejto spoločnosti faktúry aj z obdobia pôsobenia
pána C.. Konal v dobrej viere a po nadobudnutí pochybností sa snažil dohodnúť odklad splatnosti faktúr
spoločností KOMEYEC a A. B., pretože tieto faktúry považoval za sporné.

15. Advokát navrhovateľa k faktúre navrhovateľa uviedol, že táto faktúra nebola platne vrátená,
resp. faktúra nebola vôbec vrátená, je to nová skutočnosť, o ktorej sa dozvedeli na pojednávaní
a z predloženého e-mailu nie je jasné na akú adresu mala byť faktúra vrátená.

16. Svedkyňa B. G. L. na pojednávaní uviedla, že pracuje u dlžníka v pozícii prevádzkový riaditeľ od

septembra 2023, predtým pár mesiacov robila pre túto spoločnosť externe a pána C. spoznala už
v tomto období, bol jej priamym nadriadeným až do februára 2024. Je jej známy aj zmluvný vzťah medzi
navrhovateľom a dlžníkom a uzavretá zmluva o sprostredkovaní.
Naotázkyprávnehozástupcunavrhovateľauviedla,žeodmarcadoseptembra2023,pracovalavoblasti
revíziepracovnýchzmlúvasplneniapodmienokvývozutovarudozahraničia.Neprichádzaladokontaktu

s faktúrami. Po nástupe do trvalého pracovného pomeru, mala oprávnenie vykonávať platby, bolo to od
novembra 2023. Bol jej vydaný negatívny pokyn na neuhradenie zostatku faktúry navrhovateľa vo výške
108 000 eur, bolo to v čase jej splatnosti, pretože tam boli nejaké pochybnosti a platba sa rozdelila.
Pokyn jej dali štatutári spoločnosti. Spoločnosti KOMEYEC a A. B. mali údajne spolupracovať na
projekte San Salvador s dlžníkom, pozná iba faktúry, s ktorými bola oboznámená, niektoré faktúry majú

založenévúčtovníctve.Vofaktúrachboluvedenýpredmetfakturácie.Osobnesaniekoľkokrátrozprávala
s pánom A. P., zástupcom KOMEYEC. Chcela od neho zistiť, aké služby sú predmetom fakturácie
a pýtala si aj podklady. Dostala iba čiastkové podklady k niektorým poskytnutým službám, ako napríklad
zabezpečenie logistiky pri pristavení kontajnera, alebo zabezpečenie pracovníka na stavbu, čo všakzďaleka nezodpovedalo fakturovaným službám. S A. B. nikdy neprišla do styku. Faktúry, ktoré evidujú
v účtovníctve od uvedených spoločností neboli uhradené, pretože k svojej práci pristupuje s náležitou
odbornou starostlivosťou, nemala plnenie z týchto faktúr preukázané. Predmetom fakturácie boli služby,

ktoré nemala preukázané. Na predstavenstve sa vedelo o týchto vzťahoch, štatutári boli informovaní,
ale nedávali vyjadrenie, či majú byť zaradené do účtovníctva. Zaradené boli tesne po odchode pána C.,
ktorý povedal, že ich treba zaradiť do účtovníctva. Faktúry za rok 2024 nie sú zaradené do účtovníctva
spoločnosti (od spoločností KOMEYEC a Fabio Molina).
Na otázku advokáta dlžníka uviedla, že spoločnosť dlžníka mala dostatočné množstvo finančných

prostriedkov na úhradu faktúr spoločností KOMEYEC a Fabio Molina.

17.Povykonanomdokazovaníprávnyzástupcanavrhovateľauviedol,žezdôvoduhospodárnostinetrvá
na vykonaní dokazovania uvedeného v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2025 v časti navrhnutých
svedkov, trval na všetkých ostatných návrhoch, trval na vypočutí znalca, ktorý vypracoval znalecký
posudok pripojený dlžníkom k písomnému vyjadreniu a na výsluchu audítora, ktorý pre navrhovateľa

vypracoval stanovisko k znaleckému posudku - Ing. Peter Mestický. Právny zástupca dlžníka nemal
návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Dňa 18.02.2025 bol súdu doručený návrh veriteľa Javier Valiente na pristúpenie do konkurzného
konania podľa § 24 ods. 2 ZKR, v rovnaký deň bol súdu doručený návrh veriteľa KOMEYEC S.A.

DE C.V. na pristúpenie do konkurzného konania podľa § 24 ods. 2 ZKR. Oboch veriteľov zastupoval
advokát JUDr. Grznár. Vzhľadom na doručené návrhy súd zrušil nariadené pojednávanie na termín
19.02.2025 a uznesením zo dňa 03.03.2025, č. k. 23K/16/2024-522 a 23K/16/2024-508, vyzval veriteľov
na doplnenie návrhu na pristúpenie do konkurzného konania. Okresný súd Nitra uzneseniami zo dňa
02.04.2025, č. k. 23K/16/2024-577 a č. k. 23K/16/2024-579, odmietol návrhy veriteľov na pristúpenie do

konkurzného konania. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 18.04.2025. Následne súd nariadil
pojednávanie na deň 30.04.2025.

19. Dňa 14.04.2025 bol súdu doručený návrh veriteľa XP Business BV na pristúpenie veriteľa do
konkurzného konania podľa § 24 ods. 2 ZKR, navrhovateľ bol vyzvaný uznesením zo dňa 24.04.2025 č.

k. 23K/16/2024-594, na doplnenie návrhu na pristúpenie do konkurzného konania. Zároveň súd zrušil
pojednávanie nariadené na termín 30.04.2025. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2025, č.
k. 23K/16/2024-729, bol odmietnutý návrh navrhovateľa na vstup do konkurzného konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2025.

20. Písomným podaním zo dňa 24.02.2025 požiadal veriteľ súd o ustanovenie predbežného správcu
konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR za účelom zistenia majetku dlžníka, zároveň
požiadal o doplnenie ZP č. 58/2024 v zmysle výhrad veriteľa.

21. Dňa 28.04.2025 bol súdu doručený návrh veriteľa KOMEYEC S.A. DE C.V. na pristúpenie do

konkurzného konania podľa § 24 ods.2 ZKR. Uznesením zo dňa 29.04.2025, č. k. 23K/16/2024-636,
bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie návrhu. Uznesením zo dňa 28.05.2025, č. k. 23K/16/2024-731,
bol návrh navrhovateľa na pristúpenie do konkurzného konania odmietnutý. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.06.2025.

22. Dňa 28.03.2025 doručil súdu dlžník listinný dôkaz, žalobu zo dňa 26.03.2025 podanú na Mestský
súd Bratislava III, spis. zn. 62Cbi/3/2025, ktorou sa domáha určenia neexistencie pohľadávok veriteľov:
MONOGRAM Ventures a.s., RNDr. Ján Jenča, KOMEYEC, S.A. DE C.V., A. B. a C. Q..

23. Súd nariadil termín pojednávania na 02.07.2025. Deň pred pojednávaním, dňa 01.07.2025 bol

súdu doručený návrh veriteľa KOMEYEC na pristúpenie do konkurzného konania podľa § 24 ods. 2
ZKR. Dňa 02.07.2025, teda v deň pojednávania bol súdu doručený návrh veriteľa XP Business BV na
pristúpenie do konkurzného konania podľa § 24 ods.2 ZKR. Súd s poukazom na § 196 ZKR a článok
5 CSP na pojednávaní rozhodol, že o týchto návrhoch nebude opätovne rozhodovať samostatným
uznesením, pretože ich považuje za zjavné zneužitie práva, vedú k nedôvodným prieťahom v konaní

a bránia meritórnemu prejednaniu veci. Konanie, ktoré je v rozpore s účelom ZKR nemôže požívať
právnu ochranu, a preto na tieto podania neprihliada. Strany sporu zhodne uviedli, že sa k procesnému
postupu súdu nebudú vyjadrovať.24. V konaní nebolo sporné, že dlžník čiastočne plnil pohľadávku veriteľa. K úhrade zvyšku dlhu nedošlo,
e-mailom zamestnankyne dlžníka zo dňa 27.11.2024 bolo štatutárnemu zástupcu žalobcu oznámené,
že veriteľovi nevznikol nárok na zaplatenie fakturovanej sumy. Zo správania sa dlžníka po podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu je zrejmé, že pohľadávku navrhovateľa neuznal.

25. Na výzvu súdu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada doplniť dokazovanie aktualizáciou,
doplnením ZP v zmysle písomného podania zo dňa 24.02.2025. Ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania navrhovateľ ani dlžník nemali. Súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa zamietol,

pretože vypracovanie znaleckého posudku nepovažoval za potrebné a účelné vzhľadom na rozsah
vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, predmet sporu a zistený skutkový stav.

26. Súd na pojednávaní konanom dňa 02.07.2025 vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že vo veci
vyhlásenia konkurzu rozhodne do 7 dní od vyhlásenia dokazovania za skončené.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „ZKR“), právnická osoba je platobne neschopná, ak nie
je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,
ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať
a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera
krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60
dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná

plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči
dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1
písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

28. Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len

„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo
iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo
fyzickou osobou - podnikateľom.

29. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok
dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom
vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako

90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným
z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

30. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu
podľa osobitného predpisu. 4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami

do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.

31. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote

splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.
Navrhovateľ pohľadávku doloží
a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve
v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo
prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu
z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného
certifikačnýmorgánom,4b) alebo

e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na
mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a
ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

32. Podľa § 17 ods. 1 ZKR, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli
všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie
bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného konania.

33. Podľa § 17 ods. 2 ZKR, konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia

o vyhlásení konkurzu.

34. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť;
najmä aby predložil
1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní,
1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného

konania,
1ac.informáciuostavehotovostivdeňzačatiakonkurznéhokonaniaavdeňpredloženiatejtoinformácie
súdu,
1ad.zoznampohľadávok,priktorýchmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradené
najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,

1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

2.určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v
návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi

predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70
dní od začatia konkurzného konania,

3.vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez
pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako

postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

35. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez
pojednávania.

36. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení
konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa
odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

37. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník
konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné

konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.

38. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na
konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie ooddlžení(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

39. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to listinnými dôkazmi, výpoveďami
účastníkov konania a svedkyne. Zároveň sa oboznámil s vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov
konania.

40. Navrhovateľ - veriteľ preukazoval svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo svojich návrhoch, vyjadreniach,

prednesoch na pojednávaniach a listinnými dôkazmi. Dlžník vo svojich podaniach, vyjadreniach
a prednesoch na pojednávaniach rozporoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, nedostatok
plurality veriteľov, pohľadávku navrhovateľa – veriteľa, ostatných veriteľov označených v návrhu, tieto
pohľadávky označil za sporné a tvrdil, že podmienky na vyhlásenie konkurzu nie sú dané a splnené.
Uvedené skutkové tvrdenia účastníkov konania súd uviedol v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia
tohto uznesenia, kde uviedol jednotlivé vyjadrenia a skutkové tvrdenia účastníkov konania.

41. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti, pričom musí byť zachovaná pluralita veriteľov.
V prípade spornej pohľadávky veriteľa súd neprihliada na pohľadávky ostatných veriteľov, tieto nie
sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky
iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka
preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového
konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom
preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (komentár k ZKR, JUDr.

Branislav Pospíšil).

42. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr.
Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálili právny záver, že pre
účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou

veriteľa,ktorejhmotnoprávnyzákladaexistenciujekonkurznýsúdspôsobilýzistiť(májuzapreukázanú)
bez potreby dokazovania týchto skutočností. Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko,
aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania
alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania,
pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci

preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené
závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula k otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 4CoKR/24/2014; uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 22.08.2013, sp. zn. 2CoKR/42/2013-147; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 14.11.2013, sp. zn. 2CoKR/778/2013; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2018,sp.
zn. 1CoKR/33/2018).

43. Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad
citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok

nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom
je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž
pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka.
Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie
pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou

pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so
zákonom predpísanými náležitosťami nepodal (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10). Súd rovnako odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
z11.12.2007, sp. zn. 29Cdo 5044/2007, podľa ktorého pri závere o nedoložení pohľadávok navrhujúcimi
veriteľmi, nie je dôvod skúmať dlžníkov úpadok. Osoba bez aktívnej legitimácie totiž nemá právo domôcť

sa osvedčenia dlžníkovho úpadku.

44. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa ako konkurzného veriteľa spočíva bremeno tvrdenia, ale
aj dôkazné bremeno, výhradne na navrhovateľovi. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu atým aj splnenie podmienok uvedených v § 12 ods. 2 ZKR musí veriteľ - navrhovateľ osvedčiť bez toho,
aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.

45. Veriteľ podávajúci návrh na vyhlásenie konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi dôvodil nárokom
vyplývajúcim zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.02.2025 uzatvorenej medzi navrhovateľom
a dlžníkom. Navrhovateľ tvrdil, že mu voči dlžníkovi vznikla pohľadávka vo výške 228 000 eur s DPH
s lehotou splatnosti 15 dní od jej vystavenia. Dňa 16.02.2025 (deň po uzatvorení zmluvy) vystavil
navrhovateľ faktúru č. 202401, ktorou si uplatnil od dlžníka zaplatenie sumy 228 000 eur s lehotou

splatnosti 03.03.2024. Dlžník dňa 18.03.2024 uhradil časť fakturovanej sumy a to čiastku 120 000 eur.
Teda navrhovateľ eviduje voči dlžníkovi neuhradenú pohľadávku vo výške 108 000 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 10 602,74 eura. O úhradu pohľadávky sa snažil 9 mesiacov, na jej uhradenie
vyzýval členov predstavenstva, ktorí ho priebežne uisťovali o úhrade. Výzvou zo dňa 18.11.2024
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval dlžníka na zaplatenie istiny a príslušenstva v lehote 5 dní
od doručenia výzvy. Dlžník záväzok neuhradil, pričom je v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ predložil

potvrdenie audítora, auditorea partners s.r.o. zo dňa 22.11.2024 podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR o tom,
že pohľadávku účtuje v súlade s účtovnými predpismi a bola riadne podložená potrebnými účtovnými
dokladmi. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj výzvu zo dňa 18.11.2024 adresovanú dlžníkovi na zaplatenie
sumy 117 024,66 eura (istina + príslušenstvo), ktorá bola dlžníkovi doručená dňa 22.11.2024.

46. Dlžník k pohľadávke veriteľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ju nie je ochotný
zaplatiť, nie však z dôvodu, že by tak nebol schopný urobiť. Pohľadávku si uplatňuje osoba, ktorá
spôsobila dlžníkovi škodu. Dlžník nepoprel uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní, veriteľ však porušil
čl. III. bod 1 písm. a) zmluvy, keď nekonal s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami dlžníka tým,
že vedome podal nedôvodný návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem toho spôsobil veriteľovi dlžníkovi

aj škodu pri výkone sprostredkovateľskej činnosti uhrádzaním zrejme fiktívnych pohľadávok spoločnosti
KOMEYEC a Fabio Molina. Dlžník považuje pohľadávku veriteľa za nedôvodnú aj napriek čiastočnej
úhrade, čo preukázal aj vrátením faktúry veriteľovi.

47. Na preukázanie plurality veriteľov označil veriteľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalších veriteľov,

ktorých súd pre prehľadnosť rozdelil do dvoch skupín. Do prvej skupiny zaradil dvoch zahraničných
veriteľov uvedených v návrhu: KOMEYEC S.A. DE C.V. pohľadávka vo výške 344 884,99 USD)
a Fabio Molina, S.A. (pohľadávka vo výške 135.777,63 eura), obaja so sídlom v Salvadore. Spoločnosť
KOMEYEC mala poskytnúť dlžníkovi služby pri výkone jeho činnosti a A. B. mal dlžníkovi poskytnúť
právne služby. K uvedeným pohľadávkam navrhovateľ nepredložil doklad o vzniku a predmete

záväzkového vzťahu medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami a dlžníkom, predložil vyhlásenie
o neuhradených pohľadávkach spoločnosti KOMEYEC zo dňa 27.11.2024 spolu s faktúrami bez
preukázania poskytnutého plnenia a vyhlásenie o neuhradených pohľadávkach spoločnosti Fabio
Molina, S.A. zo dňa 27.11.2024 spolu s faktúrami bez preukázania poskytnutého plnenia. Dlžník poprel
existenciu týchto pohľadávok a aj ich oprávnenosť. Pri posudzovaní uplatnených pohľadávok dlžník

dospel k záveru, že zo žiadnej dokumentácie nevyplýva právny dôvod ich vzniku a ani poskytnuté
plnenie. Podľa dlžníka nepostačuje na ich preukázanie úhrada pohľadávok uvedeným spoločnostiam
bývalým generálnym riaditeľom dlžníka C. C., v súčasnosti štatutárny zástupca navrhovateľa. Dlžník
tieto skutočnosti opakovane namietal, naposledy v liste zo dňa 11.12.2024.

48. Tak ako už bolo uvedené vyššie, spoločnosť KOMEYEC S.A. DE C.V. podávala opakovane
v priebehu konkurzného konania návrhy na pristúpenie do konania podľa § 24 ods. 2 ZKR, konkrétne
dňa 16.02.2025, 25.04.2025 a 01.07.2025. Nakoľko tieto návrhy neboli podané v súlade so zákonom,
nespĺňali zákonné náležitosti, súd spoločnosť prostredníctvom právneho zástupcu uznesením vyzýval
na odstránenie vád podania, výzvy zo dňa 03.03.2025 a 29.04.2025. Spoločnosť ani na jednu z výziev

súdu nepredložila okrem iného listiny preukazujúce jej pohľadávku v súlade s § 12 ods. 2 ZKR a preto
súd návrhy zo dňa 16.02.2025 a 25.04.2025 uzneseniami zo dňa 02.04.2025 a 28.05.2025 odmietol.
Na posledný návrh zo dňa 01.07.2025 súd s poukazom na čl. 5 CSP, tak ako už bolo uvedené vyššie,
neprihliadol.

49. Vo vzťahu k ostatným veriteľom označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu, zaradených súdom
pre prehľadnosť do druhej skupiny (CENTRON SLOVAKIA spol. s r.o., TUCAN, s.r.o., COMPEL RAIL,
a.s., FINSERVIS TAX, s.r.o.), súd uvádza, že dlžník považoval pohľadávky týchto veriteľov za sporné
v dôsledku ich neexistencie alebo nenadobudnutia ich splatnosti ku dňu podania návrhu na vyhláseniekonkurzu. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi predloženými dlžníkom,
čestnými vyhláseniami obchodných spoločností, ktoré navrhovateľ označil v návrhu alebo dohodami
o zmene splatnosti dlhu. V ďalšom priebehu konania sa navrhovateľ k týmto veriteľom nevyjadroval a ani

nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by existenciu týchto pohľadávok preukazoval.

50. Súd konštatuje, povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných
skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania
nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke

naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z § 3 ods. 2, 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku
dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Otázka preukázania alebo nepreukázania
spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný
súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho
základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s
judikatúrou, ktorá sa vyvinula (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj

uznesenieKrajskéhosúduvBratislavevydanéhovkonanípodč.k.2CoKR/778/2013zodňa14.11.2013,
ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147
zo dňa 22.08.2013). Súd má za to, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa ako aj
ostatných označených veriteľova a preto na ne nemôže prihliadať. Súd nie je oprávnený viesť rozsiahle
dokazovanie ohľadom spornosti pohľadávok, pričom z obsahu súdneho spisu má dostatočne osvedčenú

ich spornosť. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 NSČR XX/
XXXX-X-64 zo dňa 29.04.2010, publikovaný v českej zbierke pod Rc 14/20211: „Důvodem k zamítnutí
insolvenčního návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení
vyjde najevo, že sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen
doložit, nebude možné osvědčit pouze listinami a že provedením věcně (okruhem sporných skutečností)

opodstatněných důkazů (výslechem účastníků, výslechem svědků, znaleckými posudky, ohledáním
apod.) by insolvenční soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce.“

51. Súd ďalej konštatuje, že sporné skutočnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok navrhovateľa a označených
veriteľov KOMEYEC a A. B., nebude možné osvedčiť len listinami. Vykonaním vecne opodstatnených

dôkazov (výsluchmi svedkov, znaleckými posudkami atď..) by konkurzný súd nahrádzal sporové konanie
o týchto pohľadávkach, ktoré je v čase rozhodovania súdu o vyhlásení konkurzu vedené na Mestskom
súde Bratislava III, sp. zn. 62Cbi/3/2025. Konkurzný súd navyše poznamenáva, že zmyslu a účelu
právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení
tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval

existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby
bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako
v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou

pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so
zákonom predpísanými náležitosťami nepodal ( z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014).

52. V zmysle právnej úpravy konkurzného konania môže byť konkurz na majetok dlžníka vyhlásený iba

na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedným z týchto subjektov
je veriteľ dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň stanovuje náležitosti návrhu veriteľa
na vyhlásenie konkurzu, ktorých splnenie je predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z
týchto náležitostí je aj pripojenie listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. aj len potvrdenie
audítora, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade,

že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo
súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak
podáva návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však
konkurzný súd nemôže vychádzať iba z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu, je povinný vziať do
úvahy aj obsah vyjadrenia dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by

predstavoval neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19
ods. 1 písm. c) ZKR nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy
iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je
daný konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť(bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky
platobnejschopnostidlžníka).Zmysluaúčeluprávnejúpravyzákonaokonkurzeareštrukturalizáciipreto
zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah

konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a
dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá
nie je veriteľom dlžníka. Z uvedených dôvodov ako aj z účelu konkurzného konania, ktorý vylučuje
rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, musí navrhovateľ

tieto skutočnosti osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle
dokazovanie. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje,
že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
(hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku
voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku
v účtovníctve navrhovateľa), neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to

aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli. Avšak ani táto skutočnosť
nebola v konaní preukázaná.

53. Jedným z aktívne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj
veriteľ - v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie

konkurzu len pre platobnú neschopnosť dlžníka a nie pre predĺženie. Podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám,
ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu
legitimáciu veriteľa iba na prípad dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu
posudzovania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v

rámci konania bude posudzovať platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej
formy úpadku.

54. Súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: sú
splnené podmienky ustanovené v § 11 a 14 ZKR, veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu, majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, k vyhláseniu
konkurzu na majetok dlžníka nedôjde.

55. Od platobnej neschopnosti je potrebné odlišovať neochotu dlžníka plniť peňažný záväzok, t. j. stav,

keď dlžník je schopný splniť peňažný záväzok, ale z rôznych dôvodov nie je ochotný záväzok uhradiť,
napr. z dôvodu, že ho považuje za sporný a pod.

56. Ak dlžník osvedčí, že jeho záväzky (s výnimkou sporných záväzkov, na ktoré sa neprihliada) sú kryté
hodnotou jeho likvidného finančného majetku (tento majetok vymedzuje vyhláška č. 643/2005 Z. z.),

znamená to, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť.

57. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu musí mať aktívnu legitimáciu na podanie
takéhoto návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa.
Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú

pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR) a zároveň
označí ďalšieho veriteľa s nespornou pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti.

58. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť
navrhovateľoviaktívnulegitimáciunapodanienávrhunavyhláseniekonkurzu(§19ods.1písm.c)ZKR).

59. Pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť spornosť tých pohľadávok,
ktoré sa týkajú veriteľa – navrhovateľa podávajúceho návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade
nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa - navrhovateľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne
absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu.

K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu,
že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu.60. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že
navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka, neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa
zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli. Ak sa

v začatom konkurznom konaní ukáže, že pohľadávku navrhovateľa je neexistentná, resp. sporná, je to
dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok aktívnej legitimácie na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany navrhovateľa.

61. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd

rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu – splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho
pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v
rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej spornosť sa

namieta (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014).

62. Existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery,
že o nej nemožno pochybovať. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je
teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods.

3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto
nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Skutočnosť, že navrhovateľ má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá
a nedokazuje ním tvrdenú vadu konania (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/5/2017
zo dňa 23. 2. 2017).

63. Z dôvodovej správy k novelizačnému zákonu č. 348/2011 Z. z., ktorým sa podstatným spôsobom
menilo znenie § 11 ods. 3 ZKR, upravujúce aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: „Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať
konkurzné konanie. Navrhuje sa aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak

je dlžník viac ako 30 dní (pozn. v súčasnosti 90 dní) v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných
peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne
vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže
veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.“

64. Zo zákonnej úpravy § 11 ods. 3 ZKR jednoznačne vyplýva požiadavka pre veriteľa podávajúceho
návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka, pre zachovanie jeho aktívnej vecnej legitimácie, preukázanie
pluralityveriteľov.Toznamená,žepreúspešnépodanienávrhumusíokremsvojejnespornejpohľadávky
preukázať existenciu ešte aspoň jednej nespornej pohľadávky ďalšieho veriteľa, tak aby bola naplnená
zákonná požiadavka aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch veriteľov.

65. Súd v zmysle citovaných ustanovení ZKR skúmal hmotnoprávne podmienky vyhlásenia konkurzu,
vychádzal z vyjadrení účastníkov konania založených v súdnom spise, prednesov účastníkov konania
na pojednávaniach, ako aj z účastníkmi predložených listinných dôkazov, pričom v rámci tejto fázy
konkurzného konania nemohol vykonávať rozsiahle dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu

navrhovateľa - veriteľa, nakoľko by konal nad rámec povahy konkurzného konania o veriteľskom
návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré nie je určené na riešenie sporu veriteľa a dlžníka ohľadne
existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu. Vykonanie dokazovania vo vzťahu
k úpadku dlžníka v prípade neexistencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa ako aj osvedčenia
spornosti ostatných pohľadávok veriteľov nie je potrebné, keďže v prípade nedostatku aktívnej

legitimácie navrhovateľa - veriteľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne absolvoval test
platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu
a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že
navrhovateľ má aktívnu legitimáciu. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení dlžníka
zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám, ktoré sú oprávnené a povinné

konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu legitimáciu veriteľa iba na prípad
dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu posudzovania veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v rámci konania bude posudzovať
platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej formy úpadku.66. Konkurzný súd sa vzhľadom na uvedené v prvom rade musí vysporiadať s otázkou aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko dlžník spochybnil

pohľadávku navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 19 ods. I písm. c) ZKR,
časť vety za bodkočiarkou, pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri
ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Súd poukazuje na skutočnosť, že dlžník pohľadávku navrhovateľa
spochybnil vo svojom vyjadrení ako aj na pojednávaniach s odôvodnením, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na zaplatenie pohľadávky, spôsobil škodu ako aj z dôvodu, že existencia tejto pohľadávky je

predmetom súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III.

67. Súd s poukazom na ustálenú judikatúru uvádza, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči
dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať, táto požiadavka
platí aj pre pohľadávky ostatných veriteľov označených v návrhu. Účelom konkurzného konania
nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej

pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd
nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu,
výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje
zákon, v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa
táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne

preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva, resp. uvádza okolnosti, pre ktoré podľa dlžníka
tieto pohľadávky už neexistujú, resp. ak má dostatok majetkového krytia, nejde o dlžníkovu neschopnosť
platiť.

68. V predmetnom konaní navrhovateľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi, označenú v návrhu na

vyhlásenie konkurzu, doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR, teda potvrdením
audítora, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Súd
dodáva, že audítor nevydáva potvrdenie o nespornosti nároku, ale len potvrdenie o evidencii a
existencii pohľadávky v účtovných dokumentoch veriteľa a o doložení jej pôvodu zmluvou alebo inými
listinami preukazujúcimi dôvod jej vzniku. Veriteľ v zmysle platnej právnej úpravy môže podať návrh

na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ nebolo príslušným orgánom
právoplatne rozhodnuté (v prípade, ak návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou). To
však neznamená, že ak je taký návrh podaný, nahradzuje konkurzné konanie riadne konanie o tejto
pohľadávke pred orgánom povolaným o pohľadávke rozhodnúť.

69. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý
má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti a zároveň označil aspoň jedného
ďalšieho veriteľa s nespornou pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2
v spojení s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR). Dlžník, voči ktorému je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, má
právo sa v štádiu do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok proti podanému návrhu brániť (okrem iných)

aj tým spôsobom, že relevantným spôsobom spochybní pohľadávku navrhovateľa, resp. ostatných v
návrhu označených veriteľov, o ktorých navrhovateľ - veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a splatné. V prípade,
ak dlžník relevantne spochybní ich oprávnenosť, resp. osvedčí ich spornosť, súd na takéto pohľadávky
v súlade s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nemôže prihliadať.

70. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že dlžník dostatočným spôsobom
preukázal spornosť pohľadávky navrhovateľa ako aj ostatných veriteľov označených v návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Dlžník neuznal pohľadávku navrhovateľa, pretože ju považuje za nedôvodnú,
preukázal, že je predmetom samostatného súdneho konania, ktoré nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Čiastočná úhrada pohľadávky neznamená v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka

automaticky uznanie zvyšku dlhu. Je potrebné vždy konkrétne posudzovať správanie sa dlžníka, jednak
v čase poskytnutia čiastočnej úhrady ako aj po tejto úhrade a v prípade konkurzného konania aj
správanie sa dlžníka v tomto konaní. Súd musí prijať záver, či je možné z jeho správania vyvodiť záver o
uznaní aj zvyšok dlhu. Pre zachovanie aktívnej vecnej legitimácie nepostačuje len existencia nespornej
pohľadávkynavrhovateľa,vzmysle§12ods.2ZKRjepotrebnápluralitaveriteľov.Dlžníkvtomtoprípade

nielenže preukázal spornosť pohľadávky veriteľa, ale aj spornosť prípadne neexistenciu pohľadávok
ostatných veriteľov. Teda ak by aj súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa je nesporná,
neexistovala by pluralita veriteľov požadovaná zákonom ako podmienka na vyhlásenie konkurzu.71. Čo sa týka testu platobnej schopnosti dlžníka, v tejto súvislosti konkurzný súd odkazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014. K
skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu,

že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa, konkurzný súd sa ďalej v predmetnej veci nezaoberal skúmaním platobnej schopnosti
dlžníka.

72. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí III. ÚS 383/2020 konštatoval: Aktívne vecne legitimovaným na

podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi.
Súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania a skúmaním ďalších
hmotnoprávnych podmienok sa zaoberá, len ak je táto podmienka splnená. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie návrhu.

73. V posudzovanej právnej veci dlžník osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa ako aj ostatných

veriteľov označených v návrhu a preto súd na tieto pohľadávky nemôže prihliadať. Na základe
uvedeného vyvodil súd záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa. Súd opätovne
konštatuje, že dlžníkovi stačí osvedčiť spornosť pohľadávok, nemusí túto spornosť aj preukázať. S
poukazom na § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, preto pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nemožno prihliadať
na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť.

74. Na základe uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pre spornosť jeho pohľadávky
a nepreukázania plurality veriteľov v zmysle § 12 ods. 2 ZKR, nie je navrhovateľ aktívne vecne
legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda nie sú splnené procesné podmienky na

pokračovanie v konaní, preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol (výrok I.).

75. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

78. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

80. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

81. Súd konštatuje, že ustanovenia ZKR priamo neriešia otázku náhrady trov konania, preto súd o
trovách konania rozhodol s použitím § 196 ZKR podľa Civilného sporového poriadku.

82. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Súd zamietol

návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie
návrhu a nedostatku plurality veriteľov v dôsledku označenia spornosti ich pohľadávok. V dôsledku
zamietnutia návrhu bol v konaní úspešný dlžník, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (výrok II.).

83. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník v
súlade s § 262 ods. 2 CSP.

84. O zaplatenom preddavku súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Odvolanie možno
podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, písomne, na

Okresnom súde Nitra (§ 19 ods. 2 zákona ZKR).

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom

vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).