Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6120271360.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium
Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/X, XXX

XX D. E. F., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom
Pavla Mudroňa 5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie sumy 7 062,06 eura, o čiastočnom späťvzatí
žaloby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. septembra 2021 č. k.
8Csp/91/2020-308 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti 3 900 eur n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny
vo výške 7 062,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.626,21 eura od
23.03.2019 do 18.04.2019, 5% ročne zo sumy 4.365,21 eura od 19.04.2019 do 17.05.2019, 5% ročne zo

sumy 4.104,21 eura od 18.05.2019 do 27.06.2019, 5% ročne zo sumy 3.843,21 eura od 28.06.2019 do
17.07.2019, 5% ročne zo sumy 3.582,21 eura od 18.07.2019 do 28.08.2019, 5% ročne zo sumy 3.321,21
eura od 29.08.2019 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil § 497 Obchodného zákonníka,
§ 39, § 39a, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 6, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, §1
ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

1.1. Vykonaním dokazovaním zistil, že zo zmluvy o splátkovom úvere z 23.10.2013 vyplýva, že
žalovaným ako dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 7 000 eur so splátkami vo výške 123,14 eura
mesačne, pričom poistenie úveru sa bankou nevyžadovalo. Prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2013,
s termínom (poslednej splátky) konečnej splatnosti dňa 15.11.2023. Splátky boli splatné 15. dňa v

mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť predstavovala sumu 14 791,56 eura.
Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 18,44 %, pri priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miere. Fixná ročná úroková sadzba predstavovala 15,90 %. Žalovaní od marca 2015
riadne nesplácali poskytnutý úver a postupca pristúpil dňa 23.01.2018 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru a následne dňa 30.03.2019 postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka - žalobcu.
V konaní nebolo tiež sporné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval spotrebiteľský právny vzťah.1.2. K námietke žalovaných, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita žalovaného,
uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne vyplýva, že veriteľ skúmal schopnosť
žalovaného splácať záväzky, preto nemal za preukázané, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal

s odbornou starostlivosťou. Považoval za zrejmé, že z podkladov doručených súdu veriteľ pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru zisťoval osobný stav žalovaných, ich priemernú čistú mesačnú mzdu, ich
mesačné výdavky a existenciu iných úverových produktov z úverového registra a zistil, že príjem
žiadateľa je 750 eur, príjem spoludlžníka 420 eur, počet členov domácnosti je 3, výdavky na domácnosť
sú vo výške 603 eur, splátky úverov, ktoré nebudú z poskytovaného úveru splatené sú vo výške 385 eur

a dispozostatok tak bude činiť 182 eur.

1.3. Čo sa týka nesprávneho údaja o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, stotožnil sa
s tvrdením žalobcu, že pri použitom výpočte, pomocou spočítania všetkých predpísaných úhrad,
postupoval žalobca nasledovne: 1 x 71,11 eura - splátka úroku podľa čl. I bod Zmluvy + 119 x 123,14
eura - splátky splatné od 15.12.2013 do 15.10.2023 + 1 x 66,79 eura - splátka splatná 15.11.2023 podľa

bodu 5.5.3 Úverových podmienok, čo spolu činí 14 791,56 eura. V tejto súvislosti je pri poslednej splátke
rozdiel, pretože táto je v alikvotnej výške úveru. Žalovaní teda nepostupovali pri svojom výpočte správne,
čo môže súvisieť aj s ich ďalším písomným vyjadrením vo veci z 23. 10. 2020, kde uviedli, že v zmluve
je jednoznačne uvedená výška splátky - 164,80 eura, čo však nie je pravda. Žalovaní v tomto vyjadrení
taktiež uviedli, že postupcovi bol okamžite z čerpanej sumy 13 500 eur odvedený poplatok 189,17 eura.

Nič z tohto ale nie je pravdou, pretože žalovaní čerpali prostriedky vo výške 7 000 eur a žiaden poplatok
im zúčtovaný nebol.

1.4.ŽalovanýďalejvkonanínamietalnesprávnyvýpočetRPMNvzmluveospotrebiteľskomúvere.Zadal
do viacerých bezplatne dostupných internetových kalkulačiek výšku splátky, do ktorej nebolo zahrnuté

poistenie, pretože poistenie bolo slobodne dojednané spotrebiteľom a nebolo podmienkou poskytnutia
úveru, pokiaľ mal žalovaný slobodnú možnosť výberu medzi zvolením si určitého typu poistenia, resp.
aj žiadneho.

1.5. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že pri splátke neuhradenej a splatnej ku dňu

15.10.2017 žalobca mohol uplatniť právo na zosplatnenie úveru najneskôr po dátume 15.01.2018,
čo aj v predmetnom prípade právny predchodca žalobcu realizoval. Poukázal na to, že žalovaný
bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru listom zo dňa 23.11.2017. Žalovaní túto
okolnosť v priebehu konania ani nijakým spôsobom nenamietali. Uviedol tiež, že samotné zosplatnenie
úveru bolo dohodnuté v zmluvných podmienkach, a to v bode 10 Základných podmienok Zmluvy o

splátkovom úvere, ktorú žalovaní osobne podpísali. Žalovaní tak vedeli, aké dôsledky bude mať pre
nich nezaplatenie splátky, pre ktorú žalobca zosplatnil úver v celku. Dospel k záveru, že boli splnené
aj podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, avšak opätovne uvádzal, že tieto okolnosti v posudzovanom prípade ani neboli spornými,
keďže žalovaní ich nenamietali.

1.6. Namietaná bola tiež aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Žalobca bol vyzvaný na preukázanie splnenia podmienok a ten dostatočne preukázal
odoslanievýzvyzodňa18.12.2018obomžalovaným,pretovzmysleplatnejjudikatúryjepotrebnétakýto
postup považovať za dostatočný v súvislosti s preukázaním postúpenia pohľadávky.

1.7. Zároveň uložil žalovaným povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., pretože základná úroková sadzba ECB bola v čase, od
kedy žalobca požaduje úroky z omeškania priznať v žalobe (upravenej po čiastočnom späťvzatí) 0 %
a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší, preto priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých

súm, ktoré sú žalovaní povinní spolu s dlžnou sumou zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
pretože zároveň nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce uloženie inej lehoty na plnenie.

1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Žalobca bol v spore úspešný na 100 %, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania

proti žalovaným v plnom rozsahu.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne skutkové zistenia,
ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia, spočívajú podľa ich názoru v tom, že konajúci súd

nevyhodnotil zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov, a napriek nesplneniu podmienok podľa § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mal preukázané splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách pre platné postúpenie pohľadávky, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

2.1. Uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že RPMN je uvedená v súlade so zákonom,

pretože žalobca oznamuje výšku poslednej splátky pred splatením úveru. Zo zmluvy o úvere však musí
spotrebiteľ jednoznačne vedieť, koľko splátok uhradí a v akej výške a uvedený postup v danej zmluve
absentuje. Prostriedky procesného útoku žalobcu, podľa ktorého mesačná splátka bude oznámená
pred splatením úveru, zakladajú neplatnosť zmluvy o úvere v časti mesačnej splátky, ktorá je v zmluve
jednoznačne uvedená vo výške 123,14 eura. Nesprávne uvedenie výšky anuitnej splátky úveru je
potrebné podľa ich názoru posúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky úveru ako

svoju základnú náležitosť neobsahovala vôbec. Citovali rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25.09.2019 sp. zn. 6Co/203/2018. Namietali, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý musí obsahovať zmluvný úrok a všetky poplatky spojené
s poskytnutím úveru, bez ohľadu na to, či tieto poplatky budú alebo nebudú zohľadnené pri výpočte
RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 123,14 x 120 = 14 776,80 eura. Zmluva obsahuje

údaj o celkovej čiastke úveru vo výške 17 791,56 eura. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.04.2021 sp. zn. 8CoCsp/6/2021, ktorý citovali.

2.2. Tvrdili, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z dôvodu nesprávneho údaja
o priemernej RPMN, ku týmto prostriedkom procesnej obrany sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku

vôbec nevyjadril. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 2. štvrťrok 2013 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné
spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške
13,44 %. Zmluva o úvere preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,92 % p. a.

Nesprávne uvedenie údaja o priemernej RPMN má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN, a
teda aj z tohto dôvodu je zmluva bezúročná a bez poplatkov.

2.3. Obligatórnou náležitosťou je aj úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Informácia spotrebiteľa
o úrokoch, resp. o úrokovej sadzbe a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Vo fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 15,90
% bola zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení.
Z uvedeného vyplýva, že podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, boli obsiahnuté
vo zverejnení, zo strany žalobcu nebolo predložené žiadne zverejnenie, a preto zmluva neobsahuje
obligatórnu náležitosť, a to podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby.

2.4. Namietali tiež RPMN v tom smere, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady na
výpočet tejto miery, zmluva o úvere neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť, a preto je bezúročná a bez
poplatkov.

2.5. Napokon namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú má súd skúmať aj v prípade, že ju
nikto nenamieta. Poukázali na to, že konajúci súd správne pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie
skúmal aj splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, podľa názoru žalovaných
však nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V danom prípade právny predchodca žalobcu
výzvou pred zosplatnením zo dňa 23.11.2017, ktorý možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 23.01.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore

s ustanovením § 565 posledná veta, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súčasťou žalobného návrhu nie je žiadny dôkaz o doručení
výzvy pred zosplatenním zo dňa 23.11.2017 žalovaným, resp. dôkaz o snahe doručiť túto výzvu
žalovaným. V zmysle článku 10. bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok: „Pri doručovanípísomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine
siedmy deň po jej odoslaní.“ S poukazom na uvedené výzva pred zosplatnením zo dňa 23.11.2017,
vzhľadom na fikciu doručenia, bola doručená dňa 26.11.2017 a 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie

uplynula dňa 11.12.2017. Rešpektujúc ustanovenie § 565 OZ posledná veta mal právny predchodca
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 15.12.2017, keďže zročnosť splátok bola k 15. dňu v
mesiaci. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5
Cdo 36/2020. Uviedli, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v

rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neboli
splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v
konečnomdôsledkujezmluvaopostúpenípohľadávkyneplatnýprávnyúkonvzmysle§39Občianskeho
zákonníka, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

2.6. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu ako nedôvodnú

zamietne v celom rozsahu a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že poukazuje na predchádzajúce vyjadrenia
a zastal názor, že žalovaní vo svojom vyjadrení neuviedli skutočnosti ani nepredložili dôkazy, ktoré by
spochybňovali jeho nárok.

4.KrajskýsúdvNitrerozhodoloodvolanížalovanýchv1.a2.raderozhodnutímzodňa28.februára2023
sp. zn. 9CoCsp/50/2021, ktorým odvolanie žalovaných odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo dňa 26. júna 2024 sp. zn. 8Cdo/21/2023
tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. februára 2023 sp. zn. 9CoCsp/50/2021 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zrušil rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 7. augusta 2023
č. k. 8Csp/91/2020 – 440. Dôvodom bola tá skutočnosť, že nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že
odvolaním išlo o elektronické podanie bez autorizácie, ktoré bolo v zmysle § 125 ods. 2 CSP potrebné do

10dnídoplniť.PredmetnépodaniejepodľanázoruNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyautorizované,
i keď inou osobou ako tou, ktorá môže konať v mene žalovaných, keďže v mene žalovaných je podaný
predmetný opravný prostriedok. Pri posudzovaní sa preto bolo potrebné vyhnúť prílišnému formalizmu.

6. Následne v priebehu konania doručil žalobca vyjadrenie, ktorého súčasťou bolo čiastočné späťvzatie

žaloby o výške 3 900 eur. Uviedol, že v súvislosti s opakovanou námietkou nesprávne uvedenej celkovej
čiastky a ročnej percentuálnej miery nákladov trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal
na rôzne rozhodnutia krajských súdov, ktoré citoval. Skutočnosť, že výška poslednej splátky je v zmysle
obchodných podmienok tvorená zostatkom úveru, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere v časti
mesačnej splátky. V súvislosti s opätovným tvrdením žalovaných o priemernej RPMN uviedol, že na

predmetný zmluvný vzťah sa vzťahujú súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských
úverov za 2. štvrťrok 2013, ktoré pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 10 rokov uvádzajú
práve údaj RPMN vo výške 8,92 %, ktorý je uvedený v zmluve. K námietke žalovaných týkajúcej sa
úrokovej sadzby poukázali na to, že v zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby (15,90 %) a podmienky
jej uplatnenia (fixná do splatnosti), preto obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona

o spotrebiteľských úveroch. Podmienky poskytnutia zľavy boli uvedené v rámci zverejnenia, ktoré je
v zmysle čl. III súčasťou zmluvy. Citoval čl. III ods. 3 zmluvy. K predpokladom použitým na výpočet
RPMN uviedol, že sú upravené v § 19 a v prílohe k zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Úlohou predpokladov pre výpočet RPMN je určiť zložky, ktoré majú
byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom a zohľadnené pri výpočte RPMN a tiež

zabezpečiť, aby bola RPMN počítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk.
Napokon, uvedený vzorec nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a nemá preňho žiadnu
výpovednú hodnotu. Ak by mal byť náležitosťou zmluvy o úvere aj vzorec, bola táto náležitosť medzi
povinnými v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Nestotožňuje sa s názorom

žalovaného, v zmysle ktorého deklaroval, že zmluva neobsahuje uvedenie konkrétnych podkladov
použitých na výpočet RPMN. Tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje informáciu o výške schváleného
úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termíne prvej a poslednej splátky úveru,
úrokovú sadzbu, ako aj celkovú čiastku, ktorú mali žalovaní zaplatiť. Nie je oprávnený v súlade sozákonnou úpravou vypočítať RPMN iným spôsobom (na základe iných predpokladov), ako podľa vzorca
uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež predpokladov uvedených v § 19
zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené predpoklady boli v prejednávanom prípade pretavené do

zmluvy o úvere, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že uvedenie predpokladov na výpočet
RPMN absentovalo.

6.1. Tvrdil, že postupca výzvou zo dňa 23.11.2017 vyzval žalovaných na úhradu omeškaných splátok
vo výške 2 420,13 eura a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. S ohľadom

na to, že v zmysle zmluvy o úvere bola výška mesačnej splátky 123,14 eura, boli žalovaní v omeškaní
viac ako tri splátky. Vzhľadom na to, že omeškané splátky neuhradili, podaním zo dňa 23.01.2018
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. V opačnom prípade teda došlo nepochybne k splneniu
všetkých povinností v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že žalovaný bol
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní a je teda nepochybné, že bol v omeškaní viac ako
tri mesačné splátky. Zastal názor, že došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

6.2. Poukázal na to, že žalovaní boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli
právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa
23.11.2017, výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2018

a výzvou zo dňa 18.12.2018. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, ktoré
citoval, ako aj rozhodnutia krajských súdov. Považoval preto za nesporné, že bolo preukázané v konaní,
že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve banky, v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, teda bolo
preukázané, že zo strany právneho predchodcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

6.3. Uviedol, že žalovaní po podaní žaloby uhradili uplatnenú pohľadávku spolu vo výške 3 900 eur,
preto v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.

7. Žalovaní sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadrili písomným podaním, v ktorom uviedli, že

nesúhlasia so späťvzatím návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
Platby vo výške 3 900 eur nie sú plnením na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, ale
vzhľadom na to, že žalobca nie je nositeľom práv viažucich sa k tejto pohľadávke, ide o bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu. Žalovaní už v podanom odpore a ďalších vyjadreniach uvádzali, že výzva
s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, teda výzva zo dňa 23.11.2017 je v zmysle

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť neplatný právny úkon, pretože neobsahuje presnú
identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Z tohto dôvodu
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Poukázali na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že mimoriadnu splatnosť úveru je potrebné
považovať za neplatnú, tvrdili, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona

o bankách, pretože v deň postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru. Uviedli, že
zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatný právny úkon a žalobca nemá v danom konaní aktívnu
vecnú legitimáciu. Zároveň uviedli, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 23.11.2017, pretože
poštový podací hárok bez identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie výzvy zo dňa 23.11.2017.
Citovali rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov. Žalobu považovali

za nedôvodnú v celom rozsahu aj z dôvodu, že si žalobca uplatnil nárok na základe zosplatnenej
pohľadávky, ale bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatné a žaloba
je nedôvodná v celom rozsahu. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť
žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných
a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, ktorou

žalobou žalobca uplatnil nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom
priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatneným predmetného sporu konal v rozpore
s CSP. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
a konanie v celom rozsahu zamietnuť.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal účinnosť späťvzatia žaloby v časti 3 900
eur bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia.9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11.Odvolacísúdvtomtosmereuvádza,žepoväčšinehlavnýmdôvodomprespäťvzatiežalobyžalobcom

po vyhlásení rozsudku je jeho neúspech v spore, s čím potom súvisí logický a pravdepodobný závažný
dôvodnesúhlasužalovanéhosospäťvzatímžaloby.Záujemžalovanéhonaprípadnomrozhodnutípotom
znamená, že spor, ktorý inicioval žalobca, súd rozhodne meritórnym rozhodnutím, keďže zastavenie
konania v dôsledku späťvzatia žaloby je len procesným rozhodnutím. Nie je však vylúčené späťvzatie
žaloby v prípade úspechu žalobcu, čo sa poväčšine deje práve z dôvodu dohody medzi sporovými
stranami.

12. V predmetnom konaní žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 3 900 eur z dôvodu, že žalovaní
po podaní žaloby uvedenú sumu žalobcovi uhradili. Podanie, ktorým žalobca žalobu v časti o zaplatenie
3 900 eur vzal späť a žiadal konanie zastaviť, doručil odvolaciemu súdu po rozhodnutí súdu prvej
inštancie,aleskôr,akorozhodnutienadobudloprávoplatnosť,pretoodvolacísúdvsúladesustanovením

§ 370 CSP rozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby. Odvolací súd dospel k záveru, že nesúhlas
žalovaných so späťvzatím žaloby je dôvodný. Žalovaní plnili žalobcovi po podaní žaloby a v prípade,
ak by sa meritórne rozhodlo v prospech žalovaných, tento dôvod by znamenal, že plnenie, ktoré mu
poskytli, bolo bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť by mala preto nepochybne podstatný význam po
postavenie žalovaných v spore. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil.

13.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdpodľa§34CSP,pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranou (žalovanými v 1. a 2. rade), v neprospech ktorých bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.03.2020
požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť mu sumu 7 062,06 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 626,21 eura od 23.03.2019 do 18.04.2019, 5% ročne zo

sumy 4 365,21 eura od 19.04.2019 do 17.05.2019, 5% ročne zo sumy 4 104,21 eura od 18.05.2019 do
27.06.2019, 5% ročne zo sumy 3 843,21 eura od 28.06.2019 do 17.07.2019, 5% ročne zo sumy 3 582,21
eura od 18.07.2019 do 28.08.2019 a 5% ročne zo sumy 3 321,21 eura od 29.08.2019 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.03.2019 medzi postupcom -
Slovenskásporiteľňa,a.s.postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Postupcauzavrel

so žalovanými dňa 23.10.2013 Zmluvu o úvere č. 5048667528, na základe ktorej postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, a preto postupca
dňa 23.01.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.01.2018. Žalovaní po postúpení pohľadávky
vykonali úhrady spolu vo výške 1 305 eur a dlh žalovaných bol v čase podania žaloby vo výške 7 062,06
eura a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3 321,21 eura, neuhradeného riadneho úroku vo

výške 3 179,01 eura a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 561,84 eura. V priebehu konania po
rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo doručené odvolaciemu súdu podanie, v ktorom žalobca vzal žalobu
v časti 3 900 eur späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaní danú sumu uhradili. Predmetom konania
preto zostala zostávajúca časť napadnutá odvolaním.16. Odvolací súd sa v danom prípade ako prvým zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou. Imanentnou
súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného

práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod
pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom konania.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010, v ktorom je okrem iného uvedené, že aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

18. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS
473/2017).

19. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere ako bankového úveru, ktorý je regulovaný
špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
predpisom s charakterom lex specialis, a to úpravou zakotvenou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky

z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná
kontinuita dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

20. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť,

pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie
môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Podľa názoru odvolacieho súdu
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne
podmienky (popri všeobecných v Občianskom zákonníku), za ktorých môže byť banková pohľadávka
(alebo jej časť) postúpená. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31.

decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia
splatná (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 zo dňa 15. 12. 2020). Počnúc od 01.01.2017, je
toto ustanovenie novelizované.

21. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného od 01.01.2017 (teda aj v čase postúpenia pohľadávky

v danej veci), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a toaj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

22. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo 165/2022, v ktorom je okrem iného uvedené,
že „primárnym právnym problémom v prejednávanej veci je posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aktívna vecná legitimácia
žalobkyne. Rozhodujúcim je teda posúdenie, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobkyňu zmluvou o postúpení pohľadávok, keď je

zrejmé, že ich nedodržanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu pre rozpor
so zákonom (§ 39 OZ). Podľa názoru dovolacieho súdu niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov
vyjadrených v citovanom judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne
vyjadrené. Uvedené rozhodnutie jasne definovalo podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky,

a to: a/ preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b/ dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.“ Zároveň uviedol, že „ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve
na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať
za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno
pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.

Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k
postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia
pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku
okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred
postúpenímpodľa§92ods.8Zákonaobankáchmožnopovažovaťajoznámenieovyhlásenípredčasnej

splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“

23. Pri platnom postúpení pohľadávky je ale nevyhnutné sa zaoberať tiež otázkou mimoriadneho
zosplatneniaúverupodľa§53ods.9Občianskehozákonníka,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Odvolací súd konštatuje, že hoci sa v obsahu súdneho spisu na
č. l. 290 a č. l. 291 nachádzajú doručenky, ktoré by mali podľa žalobcu preukazovať doručenie výzvy
zo dňa 23.11.2017, resp. výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ alebo doručenie oznámenia o mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 23.01.2018, z ich obsahu nie je možné preukázateľne uzavrieť, že sa výzva

spolu s oznámením o vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia zvyšku úveru dostali do dispozičnej sféry
žalovaných a mali možnosť sa s nimi oboznámiť. Na doloženom podacom hárku č. EPH117831889
sa nachádza označenie, že malo byť doručované oznámenie o mimoriadne splatnosti úveru označené
ako LC_ovms_191_18. Na doloženom podacom hárku č. EPH148110657 sa nachádza označenie, že
mala byť doručovaná výzva podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách označená ako LC08BDS – 8223

a LC08BDS – 8224. Uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, bez bližšieho skúmania hodnoverne
nepreukazuje doručenie listín vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
potreby doručenia výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Problémom nie je skutočnosť, že
uvedené doručenky by nemohli preukazovať skutočnosť doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách alebo oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, avšak v danom spise absentuje hodnoverné

doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uvedené je ale potrebné vyhodnocovať a
odôvodniť súdom prvej inštancie.24. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ďalej uvádza, že jednou z namietaných
skutočností v odvolaní žalovaných bol nesprávny výpočet RPMN a nesprávny údaj o priemernej RPMN.
Žalovaní namietali, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, teda

zmluva neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť, a preto je bezúročná a bez poplatkov. Súd prvej inštancie
v danom smere dospel k záveru, že údaj o RPMN bol správny, pretože zadal do interaktívnej kalkulačky
výšku splátky, do ktorej nebolo zahrnuté poistenie, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu bolo slobodne
dojednané spotrebiteľmi a nebolo podmienkou poskytnutia úveru.

25. Odvolací súd však považuje za dôvodnú námietku žalovaných týkajúcu sa RPMN s tým, že
neboli uvedené všetky predpoklady použité na jej výpočet, ktorý podľa ich názoru nie je správny.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou je časť
II. Súhlas s poistením úveru, v ktorom je uvedené, že žalovaný v 1. rade má záujem zabezpečiť
plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a žiada poistenie v rozsahu rozšírený súbor poistenia. Zo
zmluvy, napriek tomu, že v časti 1 bodu 1 základných podmienok je uvedené, že bankou požadované

ručenie alebo poistenie sa nevyžaduje, nie je ani možné vyvodiť, že by žalovaným bola poskytnutá
možnosť poistenie odmietnuť. Z takto formulovaného obsahu zmluvy skôr vyplýva, že poistenie bolo
podmienkou a súčasťou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru. Už len samotné zakotvenie ustanovení
o náhrade poistného v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvoláva pochybnosti o tom, že nejde
o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Ani skutočnosť, že v štandardných európskych informáciách

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2013 je uvedené, že nie je potrebné uzavrieť poistenie na získanie
spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. V tomto
smere je potrebné dodať, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
zdá sa byť spravodlivé ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. júna 2008 sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom

je okrem iného uvedené že tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim
viacero možných výkladov, musí sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne
konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak.

26. Žalobca v danom smere nepreukázal spôsob dojednania poistného, ani skutočnosť, že spotrebiteľ

mal možnosť poistenie odmietnuť. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva
musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých
potrebných informácií. Žalobca nepreukázal, že zmluvnú podmienku, ktorou je poskytnutie úveru
si žalovaní vymienili. Hoci zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, že uzatvorenie poistenia bolo

podmienkou poskytnutia úveru, je potrebné myslieť na spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorej
je nevyhnutné poskytovať zvýšenú ochranu, keďže žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť
odmietnuť uzatvorenie poistenia, je potrebné poistenie zahrnúť do celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom, teda aj do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým
úverom zaplatiť, ako aj do výpočtu RPMN.

27. Ak potom žalobca poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru
zaplatiť a aj do výpočtu RPMN, je potrebné vyvodiť záver, že zmluva o úvere neobsahuje predpísané
náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiaci záver, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov, pretože uvedená RPMN v zmluve je nesprávna. Zároveň dodáva, že
v prípade pochybností o správnom výpočte RPMN odvolací súd poukazuje na možnosť obrátiť sa na
Národnú banku Slovenska, ktorá poskytuje súčinnosť v daných veciach, preto je možné ju dopytovať na
správny výpočet spolu s kópiou úverovej zmluvy.

28. Napokon, je potrebné tiež uviesť, že predmetný úver je možné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, ak v zmluve je nesprávne uvedená priemerná RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Údaj
opriemernejRPMNjeinformatívnyúdaj,ktoréhoúlohoujeposkytnúťspotrebiteľovipriuzatváranízmluvy
o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú
zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá je ako obligatórna náležitosť súčasťou zmluvy o úvere), je

v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať
rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom.
Veriteľ musí udávať údaj o priemernej RPMN, ktorý je zverejnený podľa § 21 zákona o spotrebiteľských
úveroch zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak jezmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takého zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 23.10.2013, preto je potrebné vychádzať z údajov
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, kde RPMN pri trvaní úverov

od 5 rokov do 10 rokov bola vo výške 13,88 %.

29. Vzhľadom k uvedenému, dospel odvolací súd k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s vyššie uvedenými skutočnosťami a bude
postupovať v súlade s nimi. Odvolací súd je toho názoru, že v spotrebiteľskom sektore musí súd
prejednávajúci tento spor vyhodnocovať aj otázku platného, resp. účinného zosplatnenia úveru. V

ďalšom postupe súd prvej inštancie vyhodnotí, ktoré prostriedky procesného útoku žalobcu smerovali k
dokázaniu, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sa dostalo do dispozície žalovaných.
Ak také žalobcom použité neboli, je potrebné žalobcovi súdom ozrejmiť, že skutočnosť platného
zosplatnenia je potrebné náležite preukázať. Z uvedeného pohľadu bude potrebné v rámci ďalšieho
postupu prvoinštančného súdu vysporiadať sa s vyššie uvedeným, teda bude potrebné primárne skúmať

podmienky zosplatnenia v zmysle ust. § 565 OZ, na ktoré musí súd prihliadať zo zákona a s nimi
súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu, pričom bude mať na zreteli postup v zmysle § 150 ods. 2 CSP.
Následne v prípade, ak nebude preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, bude potrebné žalobu
zamietnuť. V prípade, ak dospeje k záveru, že v konaní došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, úlohou súdu prvej inštancie bude ďalej postupovať v zmysle vyššie uvedeného aj

s ohľadom na výpočet RPMN a priemernej RPMN, ako aj nepochybne na ďalšie skutočnosti, ktoré je
potrebné skúmať z úradnej povinnosti, a to najmä na ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych
autorít. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 12.02.2025 sp. zn. II. ÚS 530/2024, v ktorom je okrem iného aj „Povinnosť posúdiť ex offo dodržanie
povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta predstavuje

procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány. Súd rozhodujúci vo veci je
teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi
okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho
bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami
európskeho práva.“

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).