Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202454
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723202454.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka; zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin, dieťa rodičov matka: C. D., E. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. F. XXX/X, XXX XX G., t. č. bytom G. X, XXX XX A., zastúpenej zástupcom AK JUDr.

Repáň a partneri s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776 a otec: A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Katarína Filipovičová,
advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685, v konaní o návrhu matky na
zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a v konaní o protinávrhu otca na zmenu úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 17P/59/2023-436 zo dňa 30. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku IV. v časti určenej
lehoty na plnenie zameškaného výživného a určenej výške splátok v spojení so závislým výrokom VII.
o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že

- výrokom I. návrh matky C. D., nar. XX.X.XXXX na zmenu úpravy styku otca A. B., nar. XX.X.XXXX s
maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn.
11P/97/2022 z 13.10.2022 zamietol;
- výrokom II. protinávrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar.
XX.X.XXXX zo dňa 26.9.2023 žurnalizovaný na čl. 81 až 85 spisu zamietol;
- výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. v sume 320,- Eur splatné

vždy k 20-temu dňu v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 26.7.2024;
- výrokom IV. zameškané výživné za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 v sume 1.222,88 Eur povolil
otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným;
- výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 z 29.9.2017 vo výroku
o bežnom výživnom s tým, že tvorba úspor v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn.
19P/185/2017 zostáva nedotknutá;

- výrokom VI. uložil rodičom maloletého A. podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny H. v rozsahu 30 hodín za
účelom
- dôsledného oboznámenia sa s diagnózou maloletého z hľadiska nielen prejavov, ale i toho, akým
spôsobom takéto deti vnímajú zmeny, ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti a akým spôsobom
sa vyrovnávajú s frustráciou,

- naučiť sa medzi sebou komunikovať o okolnostiach starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa;- výrokom VII. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky doručený okresnému súdu dňa 16.8.2023
a jeho rozšírenie v podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.7.2024, jeho odôvodnenie, na obsah
písomného vyjadrenia otca k návrhu a jeho protinávrh.

3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach, a to výsluchom

matky, otca, stanoviskami ich právnych zástupcov, Znaleckým posudkom č. 2/2024 vypracovaným
H. I. H., znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, Lekárskou správou zo
dňa 08.07.2023, predloženou zdravotnou dokumentáciou k zdravotnému stavu maloletého, Správu
z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 16.03.2023, Psychologickou správou zo dňa 23.01.2023,
Správou z psychologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice E. zo dňa 13.12.2022, rozsiahlou
SMS komunikáciou medzi rodičmi maloletého, Správou zo Súkromného centra poradenstva a prevencie

C. J. K. zo dňa 20.03.2023, Oznámením riaditeľa Základnej školy s materskou školou L. zo dňa
17.04.2023, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 01.08.2023, Správou zo sociálneho šetrenia
zo dňa 07.11.2023 vypracovanou ÚPSVaR Martin, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

4. Z rodičmi predložených dokladov preukazujúcich ich príjmy a výdavky a rovnako nákladov spojených
s maloletým, okresný súd zistil, že matka má príjem cca 370,- Eur a v minulom roku poberala daňový
bonus vo výške 75,- Eur. Je vlastníčkou pozemkov a dvoch rodinných domov, chaty, a tiež motorového
vozidla Audi Q7. Čo sa týka nákladov, platí 150,- Eur za elektrinu a spláca úver. V súvislosti s
maloletým platí členské 180,- Eur na hokej za tri mesiace + 40,- Eur mesačne, strava v škole v priemere

14,40 Eur, školský klub detí 17,- Eur, jednorazový poplatok za školský rok v súkromnej základnej
škole je 200,- Eur.
Otec má príjem 1.822,- Eur, vodné, stočné platí 25,- Eur, televízia, internet a telefón 115,- Eur, elektrina
125,- Eur a daň z nehnuteľnosti 120,87,- Eur. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný
rodinný dom. Otec platí výživné na maloletého 150,- Eur + 30,- Eur na tvorbu úspor, a tiež maloletému

platí sporenie 30,- Eur.
Obaja rodičia podľa vyjadrenia partnerov, sa o náklady na bývanie delia.

5. Vo vzťahu k matke okresný súd zisťoval, vzhľadom na pomerne nízky príjem, jej vzdelanie. Uviedla, že
je vyučená čašníčka a aktuálne pracuje u otca ako predavačka. Nízky plat má, pretože je zamestnaná u

otca, rodičia jej finančne pomáhajú a otec vie prispôsobiť pracovný čas podľa potrieb jej a maloletého A..
K potencionalite príjmu matky okresný súd zistil, že v rámci Žilinského kraja, ako vyplýva z internetového
portálu Profesia.sk, je možné dosiahnuť príjem na pozícii predavačka od 900,- Eur do 1.400,- Eur v
hrubom a na pozícii čašníčka od 1.350,- Eur do 1.700,- Eur.

6. Na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods.
7, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine okresný súd rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

7. Okresný súd uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 16.08.2023 matka žiadala, aby súd obmedzil

stretávanie sa otca s maloletým A. tak, že styk bude prebiehať každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00
hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod., pričom argumentovala tým, že rozsudkom
OkresnéhosúduRužomberoksp.zn.11P/97/2022zodňa13.10.2022bolupravenýstykotcasmaloletým
aj s prespávaním každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. a to do
31.12.2023 a od nasledujúceho roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:30 hod. s tým, že bolo

rozhodnuté aj o osobitnej úprave styku počas jarných prázdnin a letných prázdnin a Veľkonočných
sviatkov, ktorá úprava styku sa negatívne prejavila na správaní a zdraví maloletého, s argumentáciou,
že takýto rozsah sa negatívne prejavuje na zdraví maloletého, pričom argumentovala diagnostikovanou
vývinovou poruchou, a to Aspergerov syndróm. Návrh matka rozšírila podaním doručeným okresnému
súdu dňa 26.7.2024 a žiadala aj zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. na sumu 380,-

Eur mesačne.

8. Otec protinávrhom žiadal zveriť maloletého A. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a matke upraviť
styk s maloletým, čo odôvodnil tým, že matka stretnutie otca so synom zámerne marí, maloletéhona stretnutia s otcom nepripravuje, nerešpektuje úlohu druhého rodiča pri výchove maloletého,
neopodstatnene na otca podáva trestné oznámenia, domnieva sa, že matka vývinovú poruchu syna
hrubo zneužila vo svoj vlastný prospech a uviedol, že sám maloletý vyriekol prianie, že by chcel zostať

s otcom.

9. Vo vzťahu k obmedzeniu stretávania sa otca s maloletým a na druhej strane vo vzťahu k požiadavke
otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
okresný súd poukázal na tzv. rodičovskú kontrolu prístupu, keď rodičovské postoje a správanie majú

potenciál ovplyvniť kvalitu druhého rodiča s dieťaťom a mieru jeho zapojenia do života dieťaťa, pričom
prax ukazuje, že aktívne bránenie druhému rodičovi v prístupe k dieťaťu býva väčšinou v snahe
chrániť dieťa. Podľa okresného súdu tak je to aj v danom prípade, keď maloletý má diagnostikovaný
Aspergerov syndróm a ADHD a matka má potrebu dieťa chrániť. Takúto protektívnu kontrolu prístupu
je potrebné však vnímať veľmi citlivo a vždy je potrebné mať na zreteli najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Z psychologických správ, ako aj zo správy pedopsychiatra bolo zrejmé, že maloletému bola

diagnostikovaná pervazívna vývinová porucha Aspergerov syndróm, a tiež ADHD, že maloletý má odpor
k zmenám prostredia i činností a reaguje úzkostným prežívaním, resp. afektom vzdoru. Zo správy z
pedopsychiatrickej ambulancie tiež vyplývalo, že u maloletého je sťažená adaptabilita s agresívnymi
prejavmi pri oslabenom sociálnom chápaní. Na druhej strane z uvedených správ, napr. z Psychologickej
správy zo dňa 23.1.2023 bolo zrejmé, že maloletý má vytvorený citový vzťah s otcom a tento vzťah

vníma pozitívne. Rovnaký záver vyplýval aj zo záznamu z psychologického vyšetrenia v Ústrednej
vojenskej nemocnici E.. Vzhľadom na uvedené závery okresný súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s
maloletým, keď maloletý má k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorý vníma pozitívne a otec je osoba, ktorá
sa dokáže o maloletého postarať. Udržiavať vzťah aj s druhým rodičom, je vo vývoji každého dieťaťa
nesmierne dôležité. Jednou z dôležitých požiadaviek naplnenia najlepšieho záujmu dieťaťa je, aby dieťa

bolo vychovávané zásadne obidvomi rodičmi. Udržanie kontaktu otca so synom, aj umožnenie styku s
prespávanímuotcatak,akotobolostanovenérozsudkomOkresnéhosúduRužomberok,tiežnapomôže
posilňovaniu samostatnosti maloletého dieťaťa. Preto okresný súd nevidel dôvod obmedziť styk otca s
maloletým. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že vzájomný vzťah a citovú väzbu
medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom možno hodnotiť ako kladnú, v interakcii s otcom počas krátkeho

odlúčenia od matky intenzívnu, maloletý má svojho otca rád a prechováva k nemu pozitívne emócie.

10.Prerozhodovanieokresnéhosúdubolnajrelevantnejšídôkaz,zktoréhovychádzalznaleckýposudok
v spojení s ostatnými odbornými závermi a zdravotnými správami maloletého, v zmysle ktorého aj
podľa znalca aktuálne sa javí najvhodnejší rozsah starostlivosti otca k maloletému dieťaťu taký, aby

zohľadňoval aktuálne potreby maloletého, to znamená najmä jeho potrebu stability a predvídateľnosti,
čo najmenšieho počtu zmien. Je vhodné, aby sa u maloletého aj naďalej pozitívne rozvíjal vzťah s otcom,
to znamená, aby bol v budúcnosti schopný zotrvať v prítomnosti otca rovnako dlhý čas ako u matky
bez toho, aby sa táto zmena prejavila negatívne na jeho prežívaní a správaní. Je tak vhodné, aby sa
pokračovalo v doteraz nastavenom trende a do budúcnosti sa stykom s otcom, po vzájomnej dohode

rodičov a ich pozitívnej stimulácii maloletého voči danému zámeru, umožnilo prejsť na striedavú osobnú
starostlivosť obidvoch rodičov.

11. Vzhľadom na závery znalca, že je vhodné, aby sa pokračovalo v doterajšom nastavenom trende,
okresný súd oba návrhy rodičov zamietol a ponechal v platnosti pôvodné rozhodnutie Okresného súdu

Ružomberok, a to rozsudok sp.zn. 11P/97/2022 zo dňa 13.10.2022 vo vzťahu k upravenému styku otca
s maloletým.

12. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi navzájom je narušený. Podľa
znaleckého posudku je vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa aktuálne disfunkčný a je

umocnený tiež i aktívnym zapájaním orgánov štátnej moci do sporových situácii, ako zo strany matky,
tak zo strany otca. Dokazovaním bolo preukázané, že matka podávala na otca trestné oznámenie,
oznámenieopriestupku,ktoráskutočnosťvyplývalaajzpsychologickéhovyšetreniaÚstrednejvojenskej
nemocnice E., podľa ktorého maloletý bol svedkom, keď otec mal asistenciu policajtov pri preberaní
dieťaťa. Zo správy bolo tiež zrejmé, že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav maloletého sa odporúča

jednotný výchovný prístup oboch rodičov. Zo znaleckého posudku vyplývalo, že maloleté dieťa
intenzívne a najmä negatívne vníma vzťahy medzi jeho matkou a otcom, a tiež, že vzájomný súboj
rodičov je často komunikovaný v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré je tak následne vystavované
konfliktu lojality. Najvhodnejším podľa znalca by bolo, aby sa rodičia maloletého dieťaťa oboznámilis diagnózou maloletého dieťaťa z hľadiska nielen jeho prejavov, ale i toho, akým spôsobom takéto
deti vnímajú zmeny a ako prežívajú jednotlivé situácie a okolnosti a akým spôsobom sa vyrovnávajú
s frustráciou, tiež je vhodné, aby komunikovali o okolnostiach výchovy a vzdelávania, otázky o forme

starostlivosti nevynímajúc, a to v prítomnosti tretej, nezávislej osobnosti autority.
Okresný súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zlepšeniu
komunikácie medzi rodičmi a k úprave výchovného prístupu rodičov k maloletému dieťaťu, a preto,
podľa intencií a záverov znaleckého posudku, uložil rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu
na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Martin v rozsahu 30 hodín, ktorý účel

výchovného opatrenia špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku a táto kopíruje závery znaleckého
posudku str. 46, odpoveď na otázku č. 19.

13. Ďalšou otázkou, ktorú okresný súd vo vzťahu k maloletému dieťaťu riešil, bola otázka vyživovacej
povinnosti, kde matka žiadala výživné 380,- Eur.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bolo
naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017 zo dňa 29.9.2017 tak,
že bolo stanovené výživné vo výške 150,- Eur mesačne a 30,- Eur na tvorbu úspor na osobitný účet
maloletého.

15. Okresný súd považoval za zjavné, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo viac, než
7 rokov, kde je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že za takéto dlhé obdobie došlo k vývoju životných
nákladov smerom nahor a k tejto situácii musí súd vždy prihliadnuť (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine ). Meniť
súdne rozhodnutia o výživnom je možné, len ak dôjde k zmene pomerov na strane rodičov, či maloletého
dieťaťa. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté, keď maloletý A. mal rok a pol, aktuálne je žiakom I.

stupňa ZŠ. Táto situácia sama o sebe spôsobuje väčšie požiadavky na finančné prostriedky, jednak v
súvislostisozabezpečenímškolskýchpomôcok,rovnakosaabsolvujúškolskévýlety,exkurzie,plavecké
a lyžiarske výcviky, s čím sú spojené jednorazové zvýšené náklady, ktoré je potrebné premietnuť do
bežného výživného. Tiež na strane maloletého došlo k zmene, a to v súvislosti s tým, že sa aktívne
venuje hokeju, kde sa platí členské, je potrebné zakupovať hokejovú výstroj a pod. Rovnako k zvýšeniu

nákladov dochádza aj v súvislosti s diagnózami maloletého, keď je potrebné navštevovať rôzne odborné
ambulancie, kde vznikajú náklady na pohonné hmoty, tiež je doporučená vitaminózna liečba, s ktorou
sú spojené tiež zvýšené náklady.

16. Okresný súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov aj na strane matky, keď v čase pôvodného

rozhodnutia poberala rodičovský príspevok vo výške 213,- Eur a rodinné prídavky vo výške 23,- Eur, čo
vyplývalo z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/185/2017. V tom čase matka pracovala u
svojich rodičov v obchode na dohodu s príjmom 50,- Eur.
Aktuálne matka pracuje u svojich rodičov s príjmom cca 370,- Eur a poberala v minulom roku daňový
bonus vo výške 75,- Eur, teda jej celkový príjem predstavuje 445,- Eur. Okresný súd zisťoval aj

potencionalitu príjmu, ktorý by mohla matka dosiahnuť, keby sa v odbore, v ktorom je vyučená,
zamestnalaanepracovalazavýraznenižšípríjemusvojichrodičovazistil,žebymohladosiahnuťpríjem
v rozmedzí od 900,- Eur až do 1.700,- Eur v hrubom. Aj za zohľadnenia skutočnosti, že maloletý je chorý
a matka nemôže pracovať na plný úväzok, tak je nepochybné, že by mohla pri polovičnom pracovnom
úväzku zarobiť minimálne 600,- Eur v čistom.

K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase pôvodného rozhodnutia dosahoval príjem v
čistomcca1.000,-Eur,čovyplývalozobsahuspisuOkresnéhosúduMartinsp.zn.19P/185/2017,pričom
aktuálny jeho príjem je 1.822,- Eur.

17. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému okresný súd zohľadnil, že o

maloletého sa osobne stará matka, teda väčšia miera starostlivosti je na jej pleciach, zohľadnil ostatné
majetkové pomery na strane oboch rodičov, keď matka vlastní niekoľko nehnuteľností, a to dva rodinné
domy, chatu a pozemky, pričom tiež vlastní motorové vozidlo Audi Q7. Rovnako na strane otca
zohľadnil, že vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ešte rozostavaný rodinný dom. Za vzatia do úvahy
všetkých uvedených skutočností, podľa okresného súdu, je v možnostiach a schopnostiach otca a bude

zodpovedať aj potrebám maloletého výživné v sume 320,- Eur mesačne, ktoré bude otec platiť vždy
do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred s tým, že v danom prípade okresný súd rozhodol o
bežnom výživnom s tým, že tvorbu úspor, v zmysle pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Martin
sp.zn. 19P/185/2017 ponechal zachovanú.18. Okresný súd poukázal na to, že matka uplatnila zvýšené výživné od podania návrhu, teda od
26.7.2024 s tým, že v čase rozhodovania už bolo splatné aj výživné za mesiac február 2025, teda

zameškané výživné vzniklo za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025. Podľa pôvodného rozsudku otec
pravidelne platil bežné výživné 150,- Eur, čo pri novostanovenom výživnom 320,- Eur predstavuje každý
mesiac rozdiel o – 170,- Eur. Zameškané výživné za 6 dní mesiaca júl a sedem mesiacov (august 2024
až február 2025) predstavuje rozdiel 7 mesiacov x 170,- Eur t.j. 1.190,- Eur a po prepočte rozdielu na
jeden deň v mesiaci júl, čo predstavuje sumu 5,48 Eur pri šiestich dňoch za mesiac júl predstavuje dlh na

výživnom 32,88 Eur. Potom spolu dlh na výživnom za obdobie od 26.7.2024 do 28.2.2025 predstavuje
celkom sumu 1.222,88 Eur, ktoré dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 10,- Eur, splatných spolu s bežným výživným.

19. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

20. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17P/59/2023 - 466 zo dňa 30.4.2025 okresný súd výrokom I. Slovenskej
republike priznal nárok na náhradu trov konania štátu voči matke a otcovi v celkovej výške 230,43Eur.
Podľa výroku II. matka je povinná zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu vo výške
115,21 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

podľa pripojeného príkazu na úhradu. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
náhradu trov konania štátu vo výške 115,22 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa pripojeného príkazu na úhradu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.5.2025.

21. Proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/59/2023-436 zo dňa 30. januára 2025
v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedla, že okresný súd nedoplatok na zvýšenom výživnom síce správne
ustálil na sumu 1.222,88 Eur, vo vzťahu ku ktorému dlhu povolil splácanie v splátkach po 10,-Eur/
mesiac. Zameškané výživné by však v danej výške splátky 10 Eur/mesiac znamenalo, že otec

splatí zameškané výživné za 122 mesiacov, čo je viac ako 10 rokov. Poukázala na to, že prvoradou
povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zabezpečil pravidelný príjem, z
ktorého bude schopný plniť vyživovaciu povinnosť. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo,
že subjektívne má otec ako povinný vytvorené a aj skutočne dosahované príjmy vo výške cca 1.822
Eur/mesačne. Pokiaľ aj otec poukazoval na jeho vysoké výdavky, pre ktoré nemôže platiť zvýšené

výživné, čo chcel zhojiť prikázaním maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, zostalo to len v rovine
tvrdenia. Splátky zameškaného výživného nie sú splátkami, ktoré patria matke maloletého dieťaťa, aj
táto časť finančných prostriedkov patrí na uspokojenie potrieb maloletého, čo však vo výške stanovenej
okresným súdom 10 Eur/mesiac predstavuje sumu, ktorá je nedostatočná a uspokojenie a zaplatenie
zameškaného výživného by znamenalo uplynutie doby dlhšej, ako by maloletý dosiahol plnoletosť. Nie je

namieste takéto rozhodnutie okresného súdu, najmä s prihliadnutím na príjem a majetkové pomery otca,
kedy je nepochybné, že by bolo v jeho schopnostiach splatiť zameškané výživné v splátkach v priebehu
jedného roka. Maloletý aj s prihliadnutím na zdravotný stav a nutnosť špeciálneho prístupu má náklady,
ktoré musí naďalej uhrádzať matka, a práve súd by mal prihliadať na skutočnosti, či je opodstatnené, aby
otec splnil povinnosť v takejto výške. Stanovené splátky 10 Eur/mesačne sú neštandardné. Poukázala

aj na to, že otec osobitne nežiadal povoliť mu splácať nedoplatok na zročnom výživnom a okresný súd
tak postupoval svojvoľne. Ani v prípade, ak by otec splnil povinnosť požiadať o splácanie, nepreukázal
dôvodnosť takéhoto návrhu. Poukázala na odporúčania metodiky a navrhla rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku IV. zrušiť, alternatívne zmeniť.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.03.2025, bolo odvolanie matky doručené otcovi
prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne
vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.

23. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa s

napadnutým výrokom IV. rozsudku okresného súdu plne stotožňuje, ako aj s jeho odôvodnením. Otcovu
dobromyseľnosť, ako aj riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému preukazuje skutočnosť, že
napriek pomerne vysoko určenej sume výživného nevyužil podanie opravného prostriedku. Ohradil sa
proti lživým a účelovým vyjadreniam matky. Poukázal na to, že matka podala návrh na zúženie styku otcas maloletým dieťaťom dňa 16.08.2023, následne otec podal protinávrh na zmenu zverenia maloletého
dieťaťa dňa 26.09.2023 a matka až následne dňa 26.07.2024 podala návrh na zvýšenie výživného.
Zdôraznil, že k podaniu návrhu matkou na zvýšenie výživného došlo po tom, ako Okresný súd Martin

uznesením č.k. 17Em/1/2024-126 zo dňa 04.07.2024 (zrejme chybou v písaní nesprávne uvedený rok
2025, pozn. krajského súdu) na základe návrhu otca nariadil súdny výkon rozhodnutia pre opakované
a bezdôvodné nerešpektovanie vykonateľného súdneho rozhodnutia matkou, ktorého následkom bolo
úmyselné bránenie v styku otca a maloletého dieťaťa. Podľa otca sa okresný súd podrobne zaoberal
otázkou výživného a ustálením schopností, možností a majetkových pomerov otca, prihliadajúc na jeho

odôvodnenémesačnévýdavkyasúčasnezohľadňujúcnajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa,správneurčil
ajpovinnosťúhradyzameškanéhovýživnéhovsplátkach.Poukázalnato,žesúdnerozhodnutienemôže
byť pre rodiča ohrozujúce jeho platobnú schopnosť, aby sa ním bez vlastnej viny dostal do situácie,
ktorá by pre neho predstavovala riziko. V danom prípade by vyššia suma splátky predstavovala vážne
ohrozenie schopnosti otca úhrady jeho nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré boli preukázané.
Zdôraznil, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vždy riadne plnil a plní a okrem

úhrady súdom určeného výživného sa podieľa tiež osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa v rámci
realizácie styku, a tiež inými vecnými plneniami. Ak by bola otcovi uložená povinnosť úhrady splátok
vo vyššej miere, než súčasných 10,- Eur, malo by to negatívny dopad primárne na maloletého, nakoľko
by nebolo v možnostiach otca podnikať s ním aktivity vyžadujúce si finančné prostriedky. K argumentu
matkyozdravotnomstaveanutnostišpeciálnehoprístupukmaloletémuzdôraznil,ževšetkynevyhnutné

výdavky maloletého dieťaťa, do ktorých boli zahrnuté aj výdavky na jeho zdravotný stav, boli predmetom
vykonaného dokazovania a premietnuté do určenej výšky výživného, teda k ohrozeniu životnej úrovne
maloletého dieťaťa určením splátok zameškaného výživného v sume 10,- Eur nedochádza. Zdôraznil,
že mu bola ponechaná povinnosť tvorby úspor. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
potvrdiť ako vecne správny.

24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 22.04.2025, bolo zástupcovi matky a kolíznemu
opatrovníkovi doručené vyjadrenie otca s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú
možnosť nevyužili.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v spojení
s dopĺňacím rozsudkom (ďalej len „rozsudok“) v napadnutom výroku IV. v časti lehoty na plnenie
a určenej výške splátok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP pre jeho
nepreskúmateľnosť v spojení so závislým výrokom VII. o trovách konania a vec v tejto časti vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa proti výroku IV. rozsudku okresného súdu.

27. Odvolaním podaným matkou maloletého dieťaťa (a nepodaním opravného prostriedku otcom) neboli
napadnuté výroky I., II., III., V. a VI. rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na zmenu
úpravy styku otca s maloletým, o zamietnutí protinávrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému, o určenom zvýšenom výživnom, o zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn.

19P/185/2017 z 29.9.2017 vo výroku o bežnom výživnom, o uložení výchovného opatrenia, a preto tieto
zostali nedotknuté a krajský súd ani nezistil ich vecnú nesprávnosť.

28. Odvolaním účastníkov nebol napadnutý ani dopĺňací rozsudok č.k. 17P/59/2023-466 zo dňa
30.4.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2025, a preto sa ani nestal predmetom

preskúmavania.

29. Podstatou odvolania matky bol nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu s výrokom IV.
o zameškanom výživnom, a to v časti určenej lehoty na plnenie a určenej výšky splátky 10,- Eur
mesačne, pretože k splateniu zameškaného výživného, ktorého výška bola správne ustálená, by došlo

za obdobie 10 rokov a súčasne, že na strane otca neboli preukázané výdavky odôvodňujúce nutnosť
splácania zameškaného výživného v splátkach.30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť rozsudok súdu prvej inštancie v časti
napadnutého výroku IV. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených matkou, a to so zameraním na
posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že povolil otcovi zameškané

výživnézaobdobieod26.7.2024do28.2.2025vsume1.222,88Eurplniťv splátkach,atovpravidelných
splátkach po 10,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.

31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania ( ďalej len ,,účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

34. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých
boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom

odôvodnenia je logicky, vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

36. Z vyššie citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti
uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenie, ale súdu umožňuje,

vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné
plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako
i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa
súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver
súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť

na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto
povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto
smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v
konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať
sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, a tiež skutočnosť, či by prípadné plnenie

stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver
súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti
rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

37. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a to z odseku 34. viažúcemu sa k výroku IV., vyplýva

ustálenievýškyzameškanéhovýživnéhozaobdobieod26.7.2024do28.2.2025celkomvsume1222,88
Eur,ktoréobdobieavýškuodvolateľkaaaniotecvovyjadrenínespochybnili,spornéneboliaaniodvolací
súd nezistil nesprávnosť tohto ustálenia. Podstatným však bolo to, že okresný súd vôbec nevyjadril akédôkazy a v akej miere sa podieľali na jeho úvahe pri určovaní dlhšej než paričnej lehoty na plnenie
zameškaného výživného a ani, ako dospel k záveru o primeranosti výšky uložených mesačných splátok.

38. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie vo výroku IV. v časti
určenej lehoty na plnenie a určenej výške splátok z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vyhodnotiť
ako nepreskúmateľné. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej
inštancie, a to neodôvodnením rozhodnutia v tejto časti v súlade so zákonnými požiadavkami k
znemožneniu matke realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie
rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku IV. v časti určenej lehoty na plnenie a určenej výške splátok v spojení
so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. V novom konaní súd prvej inštancie na základe zisteného skutočného stavu opätovne rozhodne
o lehote splatnosti zameškaného výživného, pričom dôsledne pristúpi k posúdeniu, či je preukázaná
dôvodnosť plnenia v splátkach, a ak áno, v akej výške, so zohľadnením nielen schopností a možností
otca maloletého dieťaťa, ale i zákonného nároku maloletého dieťaťa na výživné, ktoré je už v danom

prípade zameškané. Okresný súd svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.

40. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.