Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915202105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7915202105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej, v spore žalobcu GROUND CORP INVEST,
s.r.o., IČO: 44 147 694, Michalovce, Mirka Nešpora 45, práv. zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom,
advokátom, Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovanej Obec Biel, IČO: 00 331 317, Biel, Hlavná 48,
práv. zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Prešov, Severná 16/A, v konaní o náhradu škody, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 6C/109/2015-791 z 3.12.2021, Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd), v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 292 160,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
292 160,41 eur od 17.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % z

priznanej sumy proti žalovanej a III. žalovanej uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Trebišov
trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100%.

2.1.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal, aby uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 436 601,74 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 17.6.2013 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať
trovykonania.Žalobuodôvodniltým,žeobecBiel18.12.2006akoprenajímateľuzavrelaspodnikateľkou

A. B. - ARI ako nájomcom zmluvu o nájme pozemku a 1.1.2010 uzavrela žalovaná ako prenajímateľ
s podnikateľskou C. D. ako nájomcom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, že v oboch
prípadoch žalovaná nájomné zmluvy vypovedala bez uvedenia dôvodu a v rozpore s platnými právnymi
predpismi a žiadala nájomcov, aby prenajaté pozemky uvoľnili čo najskôr.
2.2.Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol prvým rozsudkom tak, že I. konanie v časti 144
241,33 eura s príslušenstvom zastavil, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 292 160,41
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 292 160,41 eur od 17.6.2013 do

zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, III. žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 34 % proti žalovanej a IV. žalovanej uložil povinnosť uhradiť na účet
Okresného súdu Trebišov trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100 %.2.3.Žalovaný odvolaním napadol rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. a rovnako žalobca v zákonnej lehote
podal odvolanie voči výroku III. Odvolací súd uznesením 5Co/63/2020 z 22.4.2021 zrušil rozsudok vo
výrokoch II., III. a IV. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom uložil súdu povinnosť

vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej vo vzťahu k celému predmetu konania, doplniť
dokazovanie v naznačenom smere a vec právne posúdiť podľa § 680 ods.3 OZ a § 268 Obchodného
zákonníka a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť.
2.4.Po vrátení veci súd konštatoval, že predmetom konania zostal nárok na zaplatenie sumy 292 160,41
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 292 160,41 eur od 16.3.2013 do zaplatenia.

2.5.Súd právne vec posúdil podľa § 8 ods.1,2 z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, § 676 ods.1, § 680 ods.3 OZ, § 1 ods.1,2, § 268, § 373, § 383 Obchodného zákonníka, čl.
8 CSP a konštatoval, že v konaní bol sporný uplatnený nárok žalobcu z titulu náhrady škody, aktívna
legitimácia žalobcu, ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného.
2.6.K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu poukázal na postúpenie pohľadávky, oznámenie o postúpení
pohľadávky žalovanému, na závery krajského súdu a uzavrel, že žalobca je v tomto konaní aktívne

vecne legitimovaný.
2.7.K pasívnej legitimácii žalovanej poukázal na skutočnosť, že žalovaná vypovedala nájomné
zmluvy právnym predchodkyniam žalobcu 25.10.2012, že spoločnosť WH DANUBIUS s.r.o. Žilina
sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností 19.2.2013, ako aj skutočnosť, že žalovaná 19.6.2013
konštatovala, že z jej strany došlo k zrušeniu výpovede, avšak na tento úkon už nebola v tom čase

žalovaná oprávnená, keďže jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniklo 19.2.2013. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že žalovaná je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vznikla v
dôsledku jej protiprávneho konania, a to podaním výpovede z 25.10.2012. K opakovaným tvrdeniam
žalovanej, že WH DANUBIUS s.r.o. Žilina vyzvalo právne predchodkyne žalobcu na pokračovanie v
poľnohospodárskej činnosti a umožnilo im nerušený výkon nájmu poľnohospodárskych pozemkov, súd

uviedol, že toto tvrdenie považuje za vyvrátené a nepreukázané. WH DANUBIUS s.r.o. Žilina výzvou zo
6.11.2014 (č.l. 144), vyzval C. D. na zaplatenie nájomného za rok 2013 a v závere výzvy na vrátenie
prenajatýchpozemkov,tedajejzaslalvýzvudvarokypopodanívýpovedezostranyžalovanejajedenrok
po uplynutí výpovednej doby, ktorú určila žalovaná, ktorá by skončila 25.10.2013. A. B. WH DANUBIUS
s.r.o. Žilina vôbec nekontaktovalo. Súd uzavrel, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko

obsahom žaloby je náhrada škody spôsobená neplatným právnym úkonom (neplatná výpoveď nájmu),
ktorý jednoznačne vykonala žalovaná, čo nesporne vyplýva z vykonaného dokazovania.
2.8.K námietkam žalovanej týkajúcim sa nesprávnosti predložených znaleckých posudkov súd
konštatoval, že tieto námietky boli počas celého konania formulované len vo všeobecnej rovine. Z
uvedeného dôvodu znalecké posudky E. F. G. F. č. XX/XXXX z 27.9.2017 s doplnením znaleckého

posudku č. XX/XXXX a odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo 17.10.2019 vyhodnotil ako rozhodujúce
dôkazy pre vyhovenie žalobe. Námietka žalovanej, že právne predchodkyne žalobcu nemali škodu
zúčtovanú vo svojom účtovníctve, súd nepovažoval za dôvodnú, pretože pri náhrade škody zúčtovanie
takéhoto nároku nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik tohto nároku.
2.9.Z vykonaného dokazovania mal súd všetky zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody v

tomto konaní za preukázané. Vychádzal z § 268 v spojení s § 373 Obchodného zákonníka spolu s
primeraným použitím § 420 a nasl. OZ.
2.10.Súd konštatoval, že znaleckým posudkom č. 15/2017 mal preukázanú škodu a jej výšku. Znalec
okrem určenia výšky škody verifikoval doterajšie znalecké posudky, a to najmä posudok E. F. a jasne
a zrozumiteľne odpovedal na otázky týkajúce sa výšky spôsobenej škody. Zo znaleckého posudku č.

XX/XXXX vyplýva, že je zrejmá výška škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla C. D. za roky 2013 -
2015 vo výške 148 127,40 eur a A. B. - ARI za roky 2013 - 2016 vo výške 168 164,77 eur, spolu 316
292,17 eur. Od uvedenej sumy bola odpočítaná suma dotácii za rok 2013, pre C. D. 15 027,75 eur a A.
B. - ARI 904,01 eur, spolu 24 131,71 eur a súd považoval žalobu v časti o zaplatenie 292 190,41 eur
za dôvodnú. Poukázal na doplnený znalecký posudok č. XX/XXXX z 1.10.2021, ktorým bol doplnený

znalecký posudok XX/XXXX, z ktorého zistil, že celkový ušlý zisk pre C. D. SHR, za roky 2013, 2014 a
2015 po odpočítaní dotácie za rok 2013 bol 133 099,65 eur a celkový zisk pre A. B. - ARI za roky 2013,
2014, 2015 a 2016 bol po odpočítaní dotácie za rok 2013 predstavuje sumu 159 060,76 eur. Tým došlo
k odstráneniu namietanej skutočnosti zo strany žalovanej, ktorá v podstate ani nebola sporná, nakoľko
žalobca sám uviedol, že za predmetné roky dotácie nepoberali.

2.11.Súd mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovanej,
ktorou je nemožnosť obhospodarovania riadne prenajatej hospodárskej pôdy právnymi predchodkyňami
žalobcu v súlade s platnými nájomnými zmluvami dôsledkom neplatných právnych úkonov. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1019/2002, uznesenie Najvyššieho súduSR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009 a konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, z
ktorého je vyvodené právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní posúdil súd ako obchodnoprávny
vzťah, pričom pri tomto posúdení vychádzal z toho, že zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy

boli medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným uzatvorené v súvislosti s vykonávaním ich
podnikateľskej činnosti.
2.12.Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že žalobca v danom prípade preukázal všetky pozitívne
predpoklady pre vznik práva na náhradu škody, pričom ide o minimálny rozsah podmienok, ktoré musia
byť splnené, aby bola založená zodpovednosť za škodu a priznaný nárok na jej náhradu. Medzi

tieto predpoklady patrí preukázaná protiprávnosť konania žalovanej spočívajúca v podaní neplatných
výpovedí nájomných zmlúv adresovaných právnym predchodcom žalobcu. Ďalším predpokladom je
vznik škody a jej výška preukázaná znaleckým posudkom č. XX/XXXX a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou, ktorá spočíva v nemožnosti obhospodarovania riadne prenajatej
poľnohospodárskej pôdy právnymi predchodcami žalobcu na základe platných nájomných zmlúv v
dôsledku neplatných výpovedí týchto nájomných zmlúv.

2.13.Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu je v súlade s § 268
Obchodného zákonníka v spojení s § 373 Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou, kde sa
pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie.
2.14.V rámci uvedeného má súd za to, že neplatnou výpoveďou a výzvou na uvoľnenie prenajatých
pozemkov, ako aj následným predajom prenajatých pozemkov spoločnosti WH DANUBIUS s.r.o.,

žalovaná obmedzila užívacie právo právnych predchodcov žalobcu k predmetným pozemkom. Žalobca,
resp. právni nástupcovia, mali možnosť ochrany voči žalovanej, a to buď podaním negatórnej zapieracej
žaloby ako oprávnený držiteľ, kde by v rámci konania súd rovnako ako predbežnú otázku riešil platnosť
predmetných výpovedí nájomných zmlúv a v prípade úspechu žalobcu by mu za obmedzenie užívacieho
práva do odstránenia tohto protiprávneho stavu patrilo právo na náhradu škody, resp. si ho mohol žiadať

priamoakonáhraduškodyzprotiprávnehoúkonužalovaného,čoajuplatnilvpredmetnomkonaní.Právo
na náhradu škody z neplatného právneho úkonu pozná aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/1097/2002 z 26.8. 2003.
2.15.Žalovaná sa dostala so zaplatením do omeškania, preto ju súd zaviazal na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania 17.6.2013,

nakoľko výzva na zaplatenie pohľadávky jej bola doručená 11.6.2013, pričom v zmysle výzvy bol
žalovaný povinný zaplatiť pohľadávku do 5 dní od doručenia výzvy, t.j. do 16.6.2013.
2.16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % z priznanej
sumy s poukazom na nález Ústavného súdu zo 4.2.2021 III. ÚS 475/2018.

3.1.Žalovaná napadla rozsudok včas podaným odvolaním, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov
uvedených v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP.
3.2.Poukázala na zrušujúce uznesenie Krajského súdu 5Co/63/2020 a povinností uložené okresnému
súdu v tomto zrušujúcom uznesení.

3.3.Konštatovala, že súd nevzal do úvahy nárok na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatňuje,
je škodou (ak vôbec o škodu ide), ktorá má pokračovací charakter a ktorá bola spôsobená
udržiavaním protiprávneho stavu (napr. neumožnením hospodárenia na prenajatých pozemkoch
právnych predchodkýň žalobcu), avšak na tento stav nemohol mať objektívne žalovaný žiaden vplyv,
nakoľko od 19.2.2013 sa stal vlastníkom prenajatých nehnuteľností pôvodne žalovaný v 2. rade WH

DANUBIUS s.r.o. Obmedziť rozsah vlastníckeho práva, a teda nájomnou zmluvou umožniť užívanie
inému subjektu, môže realizovať len vlastník, nakoľko len vlastník disponuje obsahom vlastníckeho
práva. Žalovaná po prevode vlastníckeho práva k pozemkom nemohla odstrániť protiprávny stav,
nakoľkonedisponujeprávamivyplývajúcimizvlastníckehopráva.Dodala,žežalovanáuznesenímč.XX/
XXXX z 18.6.2013 zrušila výpoveď nájomnej zmluvy, avšak táto skutočnosť už nemala vplyv na záväzky

vyplývajúce z nájomného vzťahu, nakoľko v tom čase už žalovaná nebola vlastníkom prenajatých
pozemkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na pôvodne
žalovaného v 2. rade) je potrebné aj nárok na náhradu škody posudzovať vo vzťahu k objektívnej
možnostidisponovaťprávamivlastníkavdanomčase.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalovanánemôže
niesť plnú zodpovednosť za konanie, resp. nekonanie právneho nástupcu, a teda nemôže byť v celom

rozsahu zodpovedný za údajnú škodu, ktorá mala byť spôsobená právnym predchodkyniam žalobcu.
3.4.Súd však nevzal do úvahy skutočnosť, že pri prenájme poľnohospodárskej pôdy podľa z.č. 504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov je jednoročná výpovedná lehota, počas ktorej právne predchodkyne žalobcupôdu mohli riadne užívať, čiže nárok na náhradu škody za trvania nájomnej zmluvy, t.j. do 25.10.2013
je nedôvodný.
3.5.Má za to, že pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, k akému prospechu, ku ktorého malo reálne

dôjsť, zabránilo konanie žalobcu, a teda konkrétne, o aký konkrétne dosiahnuteľný príjem poškodený
prišiel. Konanie žalovanej možno považovať za konanie škodcu len v období od neplatnej výpovede
25.10.2012 do 19.2.2013, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom.
3.6.Žalovaná namietala, že v znaleckých posudkoch E. F. G. F., ktorý v roku 2013 nemohol predpokladať
vznik škody do budúcna, nakoľko nemohol vedieť, aké budú vstupy do výroby a v akej výške budú

dotácie poskytnuté PPA a zároveň sa objavili aj rozpory vo výmerách uvedených v nájomných zmluvách
a medzi výmerami uvedenými v znaleckom posudku.
3.7.Znalec E. B. F., B. pri vypracovaní znaleckého posudku mal prihliadať aj na pripomienky žalovanej.
Žalovaná má za to, že súd neodstránil rozpory, ktoré boli v konaní namietané a ktoré vyplynuli zo
znaleckého dokazovania. Za prostriedok, ktorým bolo možné odstrániť rozpory medzi znaleckými
posudkami nemožno podľa jeho názoru považovať doplnenie znaleckého posudku jedného zo znalcov

(doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX E. F. G. F.), ktorým hodnotí svoju predchádzajúcu odbornú
a znaleckú činnosť. Znalec E. F. F. revidoval svoj znalecký posudok postupne v ďalších posudkoch,
hlavne čo sa týka výmery a bonity pôdy. Podľa názoru žalovanej, za účelom ustálenia výšky údajnej
škody bolo potrebné vykonať nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, ktoré žalovaná
v priebehu konania niekoľkokrát navrhovala, avšak jej návrhu nebolo vyhovené.

3.8.Súd vychádzal pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobcom výlučne zo znaleckého dokazovania,
bez vyhodnotenia ďalších skutočností. Napriek tomu, že súd nemôže hodnotiť znalecké posudky po
odbornej stránke, môže logicky vyhodnotiť podklady, z ktorých znalec vychádza a ich relevanciu.
3.9.K právnemu posúdeniu podľa § 680 ods.3 OZ a § 268 ObZ žalovaná uviedla, že právna
predchodkyňa žalobcu C. D. SHR mala preukázateľne vedomosť a bola si nepochybne vedomá

neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Poukázala na odvolanie proti rozhodnutiu zo 4.11.2012. Ako
aj na skutočnosť, že žalovaná oznámila C. D. SHR, že uznesením č. XX/XXXX z 18.6.2013 zrušila
výpoveď nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že C. D. SHR vedela o neplatnosti výpovede preukazuje aj to,
že 23.4.2013 sa dožadovala voči pôvodne žalovanému v 2. rade vykonania zmeny v nájomnej zmluve,
ktorú uzavrela so žalovanou, pričom svoju žiadosť odôvodnila skutočnosťou, že došlo k zmene vlastníka

v osobe prenajímateľa, avšak, že táto zmena nemá vplyv na existenciu nájomného vzťahu založeného
nájomnou zmluvou so žalovanou. Z toho jednoznačne vyplýva, že pani C. D. SHR mala za to, že jej
užívacie právo k predmetným pozemkom naďalej trvalo.
3.10.Vo vzťahu k právnej predchodkyni žalobcu A. B. - ARI žalovaná uviedla, že aj táto mala bezpochyby
vedomosť a bola si nepochybne vedomá neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Preukázateľne to

vyplýva z jej listu z 29.7.2013 adresovaného žalovanej. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy ďalšiu
skutočnosť, že síce právne predchodkyne žalobcu, ktoré podnikali ako samostatne hospodáriaci roľník,
predsa museli mať aspoň základné vedomosti o tom, ako funguje prenajímanie poľnohospodárskej
pôvody. Napokon ani C. D. SHR vo svojom vyššie citovanom odvolaní uviedla, že tí, ktorí podnikajú
v poľnohospodárstve majú určité záväzky voči pôdohospodárskej platobnej agentúre. Z toho jasne

vyplýva, že obe právne predchodkyne žalobcu nekonali so starostlivosťou riadneho hospodára a
následky svojej pasivity odôvodňujú výlučne pochybením žalovanej, pričom ignorujú svoju účasť na
údajne vzniknutej škode. Starostlivosť riadneho hospodára totiž obnáša nielen vykonávanie praktickej
činnosti na poľnohospodárskej pôde, ale zahŕňa aj udržiavanie predmetu nájmu v spôsobilom stave,
ako fakticky, tak aj formálne.

3.11.Žalovaná v ďalšej časti odvolania poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
26Cdo/4480/2010 a poukazuje na to, že neplatná výpoveď nemohla mať sama o sebe na ďalšie trvanie
nájomného vzťahu žiadny nepriaznivý dopad.
3.12.Okrem uvedeného žaloba postráda prvok príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Počas celého konania žalobca nepreukázal vecnú súvislosť medzi neplatným právnym

úkonom na jednej strane a vznikom škody na strane druhej, v dôsledku čoho zodpovednosť za škodu v
zmysle § 373 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom
prípade ide o občianskoprávny vzťah.
3.13.PoukázalanarozhodnutieNajvyššiehosúduSR4Cdo/191/2017,zktoréhojezrejmé,ženestačíiba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. a rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR R 55/1971, z ktorého citoval, že ušlý
ziskjeušlýmmajetkovýmprospechomnastranežalobcuaspočívavnenastanomzväčšení(rozmnožení)
majetku poškodeného, t.j. žalovaného v prvom rade, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí nebyť škodnej udalosti.3.14.Typický ušlý zisk predstavuje výnos z podnikateľskej činnosti, ktorý nenastal, lebo v priebehu tejto
činnosti bol obmedzený alebo úplne znemožnený škodnou udalosťou. Dôvodnosť uplatneného nároku
na náhradu škody je potrebné oprieť o posúdenie otázky, či a akým spôsobom počas trvania nájmu

poľnohospodárskejpôdydošloktakémukonaniužalovanej,vdôsledkuktoréhobyprávnepredchodkyne
žalobcu nemohli predmetné pozemky užívať a aby boli nútené prerušiť, resp. zastaviť na nich výkon
svojej podnikateľskej činnosti. V priebehu konania však neboli uvedené žiadne konkrétne skutkové
tvrdenia a okolnosti, z ktorých by bolo možné identifikovať aspoň to, akým spôsobom mal byť právnym
predchodkyniam žalobcu odopretý výkon akýchkoľvek práv, vyplývajúcich im z existencie nájomného

vzťahu k poľnohospodárskej pôde a ani len to, ktoré konkrétne práva nemohli nájomcovia „de facto“ v
dôsledku protiprávneho konania žalovanej vykonávať.
3.15.Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/319/2008.
3.16.Prvoinštančný súd nesprávne posúdil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku - po doručení
neplatnej výpovede, keď výpovedná doba je 12 mesiacov a právne predchodkyne žalobcu mohli
teda užívať prenajaté pozemky ďalší rok. Táto skutočnosť znamená, že chýba príčinná súvislosť ako

predpoklad zodpovednosti za škodu. Z vykonaného dokazovania nie je preukázateľné, aby pôvodne
žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS, s.r.o. akýmkoľvek bránil právnym predchodkyniam žalobcu v užívaní
prenajatých pozemkov.
3.17.Žalovaná v celom konaní namietala svoju pasívnu legitimáciu, a to z dôvodu, že predajom týchto
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a súvisiacej náhrady škody v čase ešte pred postúpením

pohľadávok, prešli nároky vyplývajúce z nájomných zmlúv p. D. a p. B. na nového vlastníka prenajatých
pozemkov WH DANUBIUS, s.r.o., voči ktorému bolo potrebné uplatniť možnú náhradu škody.
3.18.Z doložených dôkazov v rámci tohto súdneho konania nový vlastník WH DANUBIUS, s.r.o. nebránil
p. D., ani p. B. pokračovanie v užívaní pôdy podľa pôvodnej nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktoré mali
uzavreté s pôvodne žalovaným v 2. rade. Tvrdí, že oznámenie o postúpení pohľadávok nemalo byť

adresované žalovanej, ale malo byť doručené pôvodne žalovanému v 2. rade.
3.19.Nedostatok pasívnej legitimácie je závažným procesným nedostatkom, ktorý súd vôbec neskúmal
a námietky žalovanej nevzal do úvahy.
3.20.Hodnotenie absolútne neplatného právneho úkonu výpovede z nájmu, ktorý dala žalovaná p. B. a
p. D., tak, ako by išlo o platný právny úkon a od toho odvodenú náhradu škody, považuje za nesprávne

a nezákonné.
3.21.V tejto časti je rozsudok absolútne nepreskúmateľný a nedôvodný a prvoinštančný súd zle vyriešil,
hoci išlo o základné procesné otázky v spore, ktoré súd musí ex offo bez akejkoľvek pochybnosti zistiť
a ustáliť procesnú spôsobilosť účastníkov konania.
3.22.Napriek opakovaným požiadavkám žalovanej súd nevykonal navrhovaný dôkaz a odmietol

rešpektovať jej právny názor. Poukázala na to, že preukázateľne záväzok zo zmluvy o nájme pozemku
prešiel na nového kupujúceho vo vzťahu k parcelám, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Z týchto
dôvodov chýba dostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej byť účastníkom konania v celom
rozsahu.
3.23.Z dokazovania vyplýva, že súd vzal do úvahy dôkazy, resp. rozhodol na základe skutočností, ktoré

žalobca v konaní nepreukázal, no súd vo svojom rozhodnutí ich bral do úvahy, hoci boli založené na fikcii
a vnútornej nelogickosti znaleckých posudkov. Právne predpisy aplikované znalcami počas znaleckého
skúmania boli v rozpore so znaleckým skúmaním. Konštatovala, že podkladom pre žalobu bol znalecký
posudok znalca E. F. G. F. č. XX/XXXX zo 7.6.2013, ktorý posudok považuje za nepreskúmateľný a
absolútne nedôveryhodný, nakoľko zo znaleckého posudku nie je jasné, aké parcely znalec posudzoval,

o aký druh parciel ide, ich výmeru, ako aj bonitu. V posudku sa vôbec nenachádza metodický postup
riešenia zadaných úloh. Znalec v posudku vôbec nepopísal identifikáciu žalobcu a žalovaného, ako
aj predmet súdneho sporu. Nenachádza sa tam údaj o vyplatených dotáciách k pozemkom, ktoré sú
predmetom sporu za roky 2013 až 2015, základné údaje o vlastníckych a užívacích právach, porovnanie
evidencie pozemkov uvedených v nájomných zmluvách s evidenciou predmetných pozemkov vedených

v kat. úz. F., výmery, ktoré znalec popísal nezodpovedajú výmerám, ktoré boli prenajaté žalovaným.
Znalec obdobne vykonal neoprávnene kontrolný znalecký posudok na znalecký posudok E. B. F., B.
č. X/XXXX, čo považuje za nezákonné, nakoľko tento znalecký posudok vo všeobecnosti len kopíroval
znalecký posudok E. F. G. F.. Bolo neprípustné, aby tento znalec vôbec bol stanovený súdom na
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v danej veci, nakoľko bol predpojatý.

3.24.Znalci E. F. a E. F. neprihliadali na skutočnosť, že p. B. a p. D. zobrali všetku úrodu v roku 2013
z prenajatých polí a za tieto pozemky získali dotácie od poľnohospodárskej platobnej agentúry. Znalec
nesprávne pojal túto úrodu z roku 2013 ako škodu spôsobenú žalovaným do znaleckého posudku.
Znalec vôbec neskúmal v rámci znaleckého dokazovania ďalšie poskytnuté dotácie v rokoch 2014 až2016, pričom súdom boli doložené len dotácie p. B. a p. D. za roky 2013 a 2014 a neboli doručené
podklady za vyplatené dotácie v rokoch 2015 a 2016.
3.25.Vychádzajúc z týchto skutočností znalecké posudky znalcov E. B. F. a E. G. F. sú v tejto časti

absolútne nepreskúmateľné. Znalec konštatuje vznik škody, ktorá nevznikla. Znalecký posudok sa javí
týmto ako nedôveryhodný, nepreskúmateľný a zmätočný. Je použitá nesprávna metodika, nesprávne
výmery, pretože nebola daná výpoveď na všetky pozemky a na tie pozemky, kde nebola daná výpoveď,
nemôže sa akceptovať náhrady škody a toto nemôže spadať do znaleckého posudku ako časť náhrady
škody.

3.26.K samotnému znaleckému posudku č. XX/XXXX z 27.9.2017 žalovaný uviedol, že znalec
neidentifikuje žalobcu a žalovaného, ako ani predmet konania. Vo všeobecnosti neuvádza údaje
o polohe, predchádzajúce a súčasné využívanie pôdy a agronomicko-pôdoznaleckú charakteristiku
prenajatýchpozemkov.Chýbajúzákladnéúdajeovlastníckychaužívacíchprávach,spôsobevyužívania
pozemkov v rokoch 2013 až 2015, resp. porovnanie evidencie pozemkov uvedených v nájomných
zmluvách s evidenciou predmetných pozemkov uvedenou v odbore katastrálnom. Výmeru pozemkov

podľa jednotlivých parciel, ktorá je rozhodujúca pre výpočet ušlého zisku, neuvádza. Pri porovnaní
výmery pozemkov uvedených v nájomných zmluvách s evidenciou v odbore katastrálnom zistil žalovaný
rozdiely, a to u p. B. + 2,51 ha a u p. D. - 3,51 ha. Pozemky parc. č. 1504, 1505 a 1506, uvedené v
nájomnejzmluve,uzavretejsp.D.,savevidenciikatastranenachádzajú.Nesprávnevýmerymajúpodiel
na nesprávnom výpočte majetkovej ujmy a ušlého zisku. Znalec neuvádza metodický postup riešenia

zadaných úloh, metodický postup stanovenia výnosov u trvalých trávnych porastov podľa produkčnej
schopnosti pôd bodovej hodnoty za okres G., ktorý je pre výpočet majetkovej ujmy a ušlého zisku
nepoužiteľný. V časti III. posudku sa nejedná o záver, ale o súhrn vypočítanej výšky ušlého zisku za
roky 2013 až 2015. K verifikácii znaleckých posudkov č. X/XXXX a č. XX/XXXX by sa nemal vyjadrovať
znalec, ktorý ich vypracoval.

3.27.Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu E. F. G. F. č. XX/XXXX zo 17.10.2019 uviedol, že toto je
nepreskúmateľné a neodôvodnené. Znalec nepreskúmal podklady jednotlivých podnikateliek p. B. a p.
D. vo vzťahu k uplatneným deklaračným tabuľkám za roky 2013 až 2016. Taktiež neskúmal rozhodnutie
Obce Biel, ktoré uznesením XX/XXXX a XX/XXXX z 18.6.2013 zrušil výpoveď k nájomným zmluvám a
ponechal prenajaté pozemky naďalej k užívaniu nájomníčkam C. D. a A. B..

3.28.Žalobca titulom náhrady škody nepreukázal existenciu vzniku škody vo forme ušlého zisku
žalovanému a nenavrhol dokazovanie a dôkazy, ktoré by škodu preukázali. Žalobca v rámci procesného
útoku je povinný svoje tvrdenia a existenciu predpokladov na náhradu škody preukázať. Doposiaľ takýto
dôkaz predložený nebol, a teda predpokladá sa, že škoda nevznikla. Vyvodiť náhradu škody výlučne
z neplatnosti výpovede, nemá žiaden právny základ, logiku a právnu relevanciu. Žalovanému nebolo

preukázané porušenie právnej povinnosti v rámci procesného útoku, a teda nemôže mu byť daná ani
zodpovednosť za požadovanú náhradu v zmysle § 373 ObZ, ak mala byť vec posudzovaná podľa
Občianskeho zákonníka.
3.29.Čo sa týka neplatnosti právneho úkonu a z neho vyplývajúcich nárokov na náhradu škody žalovaný
tvrdí, že ak výpoveď zmluvy o nájme bola vypovedaná pred uplynutím dohodnutej doby určenej na

prenájom, takýto úkon nie je možné pred skončením doby nájmu vypovedať s odkazom na § 12 ods.2
z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov, ak bol takýto úkon vykonaný, je ho možné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon,
ktorý svojim obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Konštrukcia zodpovednostného vzťahu,
ktorú založil žalobca a z ktorej odvodzuje nárok na náhradu škody, nemá žiaden právny základ, úplne

chýba prvok príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi porušením povinností a vznikom škody.
3.30.Zožalobnémunávrhuniejemožnéidentifikovaťvecnúsúvislosťmedzineplatnýmprávnymúkonom
na jednej strane a vznikom škody na strane druhej, v dôsledku čoho zodpovednosť za škodu v zmysle
§ 373 ObZ nie je možné vyvodiť, a preto neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko tu prichádza do úvahy
len aplikácia OZ.

3.31.Žalobca nepreukázal skutočnú škodu tak, ako to ukladá § 442 ods.1 OZ. Tvrdenie žalobcu v rámci
procesného útoku, že pôvodne žalovaný v 2. rade neumožnil výkon práv vyplývajúcich z nájomnej
zmluvy, je absolútne nepodložené a nepravdivé.
3.32.V zmysle § 680 ods.2 ObZ, ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu

vlastníkovi, len čo mu bude zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Na základe vyššie
citovaného pôvodne žalovaný v 2. rade dňom, kedy sa stal vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, vstúpil
do právneho postavenia prenajímateľa nájomných zmlúv, uzatvorených obcou Biel, t.j. žalovaným apôvodne žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa nehnuteľnosti prešli práva a povinnosti prenajímateľa
z nájomného vzťahu priamo zo zákona.
3.33.Z uvedeného vyplýva, že zmena v osobe vlastníka poľnohospodárskej pôdy, nemohla mať vplyv

na platnosť nájomných zmlúv, ktoré uzavrel žalovaný s p. D. a p. B. ešte pred predajom nehnuteľností
pôvodne žalovanému v 2. rade. Nájomné zmluvy, ktoré uzatvorila obec F., zostali za rovnakých
podmienok v platnosti aj po prevode vlastníckeho práva k predmetnému nájmu na WH DANUBIUS, s.r.o.
3.34.V rámci odvolacieho konania žalovaný navrhol vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým
posudkom na všetky doteraz produkované znalecké posudky, ktoré žalobca doručil súdu. Z dôvodu,

že súd napriek požiadavke na vykonanie tohto dôkazu neakceptoval, revíziu kontrolným znaleckým
posudkom nevykonal.
3.35.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nesprávne použitie právnej kvalifikácie
prvoinštančným súdom, ktorý posudzoval ako náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, pričom s
odkazom na z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov, mal aplikovať platné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3.36.Prvoinštančný súd taktiež nesprávne posúdil prechod vlastníckeho práva k prenajatým pozemkom
zo žalovaného na WH DANUBIUS, s.r.o. v nadväznosti na náhradu škody, ktorú uplatňuje žalobca a
neakceptoval požiadavku žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého posudku.
3.37.Rozhodnutie prvoinštančného súdu preto ako celok sa javí nepreskúmateľné, čo do dôvodov a
rozsahu a jeho odôvodnenie je chaotické a nezrozumiteľné.

3.38.Na základe uvedeného žiada Krajský súd v Košiciach s poukazom na cit. zák. požiadavky, ktoré
neboli splnené a dôkazy, ktoré navrhli a boli odmietnuté bez náležitého odôvodnenia, ako aj vzhľadom
na neopodstatnenosť nároku na náhradu škody, nakoľko škoda ako taká nebola nikdy žalovanej
preukázaná, aby vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok Okresného súdu Trebišov a žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4.1.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca (č.l. 841 - 846), ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu je vecne
správne, a preto nie je žiaden odvolací dôvod uvedený žalovaným dôvodný.
4.2.K otázke pasívnej legitimácie žalovaného namietol, že jednak došlo k prevodu vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam a z toho dôvodu okrem iného nemohol odstrániť protiprávny stav, preto

je podľa jeho názoru daná pasívna legitimácia. Naďalej udáva, že aj keď podal výpoveď z nájomnej
zmluvy a túto výpoveď zrušil, podľa jeho názoru táto skutočnosť nemala vplyv na záväzky vyplývajúce
z nájomného vzťahu.
4.3.Žalobca uviedol, že tvrdenia uvedené v odvolaní sú právne bezvýznamné, v rozpore s obsahom
spisu a vykonaným dokazovaním a tiež podľa názoru žalobcu účelové a nesúvisiace s rozhodnutím vo

veci samej.
4.4.Žalobca opakovane uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a v súlade so
zákonom č. 504/2003 Z.z. a Občianskym zákonníkom je možné ho ukončiť iba dohodou alebo uplynutím
času. Dôvody na výpoveď z nájomnej zmluvy nikdy nenastali.
4.5.K tvrdeniam žalovanej, že prvoinštančný súd neodstránil rozpory v otázke dokazovania a jeho

námietky k doplneniu znaleckého posudku, pričom námietka, že súd výlučne vychádzal zo znaleckého
posudku E. G. F. č. XX/XXXX, považuje za nedôvodné.
4.6.Poukázal na to, že úlohou súdu je zvážiť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd v
rámci odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní detailne postupoval podľa záverov odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení, keď odvolací súd viac-menej určito a zrozumiteľne uložil povinnosť, ktoré

z vykonaných dôkazov na odstránenie rozporov je potrebné doplniť alebo vykonať nanovo, a ktoré je
potrebné napriek návrhu procesných strán vôbec nevykonať.
4.7.K otázke vedomostí právnych predchodkýň žalobcu o neplatnosti právneho úkonu uviedol, že C.
D. vedela, že výpoveď zo strany žalovanej nemá vplyv na existenciu nájomného vzťahu, zároveň však
dodala, že vo výpovedi bola uvedená jednoročná výpovedná doba, a teda ďalší rok mohla nerušene

užívať predmetné parcely. Skutočnosť, že p. D. vedela o neplatnosti výpovede poukazuje aj to, že
sa dožadovala voči pôvodne žalovanému v 2. rade vykonania zmeny nájomnej zmluvy. Rovnakú
vedomosť mala mať aj A. B.. K uvedenému žalobca uviedol, že skutkové a právne závery k tejto otázke
majú absolútny nedostatok akéhokoľvek logického odôvodnenia. Žalobca nechápe, z čoho žalovaná
tieto závery vyvodzuje a najmä nechápe, čo žalovaná subsumuje pod pasivitu právnych predchodkýň

žalobcu, ktorá by mala znamenať ich účasť na údajnej škode.
4.8.Žalobca uviedol, že žalovaná v rámci odôvodnenia odvolania si vnútorne rozporuje, keď v úvode
odvolania uvádza, že je možné vypovedať nájomnú zmluvu v jednoročnej výpovednej lehote a v závere
už uvádza, že pred ukončením doby nájmu nie je možné nájom vypovedať.4.9.Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
vydané prvoinštančným súdom a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

5.1.Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne v podaní na č.l. 854-858, v ktorom opätovne
poukázala na odvolacie dôvody.
5.2.Konštatovala,ženepravdivéazavádzajúce,žiadnymdôkazomnepodloženétvrdeniežalobcuje,keď
žalovaná účelovo opomenula skutočnosť, že po zrušení výpovede uznesením č. XX/XXXX podala novú

výpoveď z nájomnej zmluvy a žalovaná túto skutočnosť účelovo neuvádza ani nijako právne nerozoberá.
5.3.Žalovaná okrem zrušenia výpovede nájomnej zmluvy z 25.10.2012 neuskutočnila žiadnu ďalšiu
výpoveď nájomných zmlúv.
5.4.Žalobca opakovane poukázal na v odvolaní už citované odvolanie pani C. D. proti rozhodnutia zo
4.11.2012 a podobne aj vo vzťahu k predchodkyni žalobcu A. B. - ARI. Rovnako poukázal na list z
29.7.2013. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jednoznačne preukazujú pasivitu právnych predchodkýň

žalobcu, ktorá predpokladá ich účasť na údajnej škode. Nemožno pripísať za vinu žalovanej, že právne
predchodkyne žalobcu neužívali predmetné pozemky v čase, keď ich ešte užívať mohli, a rovnako ani
to, že tento stav pretrvával aj po prevode vlastníckeho práva k pozemkom. Navyše žalovaná, tak aj
pôvodne žalovaný v 2. rade spoločnosť WH DANUBIUS s.r.o. vyzývali právne predchodkyne žalobcu
k užívaniu pozemku a doposiaľ nebolo ani náznakom preukázané, že by im akýmkoľvek spôsobom v

užívaní týchto pozemkov bránili.
5.5.Žalovaná poukázala na znalecký posudok č. X/XXXX na stanovenie výšky ušlého zisku, v ktorom
znalec skúmal výšku ušlého zisku u C. D., ako aj u A. B., ktorý v origináli súdu doručila.
5.6.Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

6.1.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca (č.l. 903 - 905), v ktorom namietol, že skutočnosti
uvedené v odvolaní a prezentovanie názoru žalovanej vyvodiť náhradu škody výlučne z neplatnosti
výpovede nemá žiaden právny základ, logiku a právnu relevanciu. Žalovaná sa snaží spochybniť závery
žalobcom predloženého dôkazu vo forme znaleckého posudku vypracovaného znalcom E. G. F., pričom

žalobca v celom rozsahu trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení z 15.2.2022 k odvolaniu proti
napadnutému rozsudku.
6.2.K súkromnému znaleckému posudku E. B. H. č. X/XXXX sa nemohol vyjadriť, pretože s jeho
obsahom nebol oboznámený. Poukazuje na to, že ide o neprípustný prostriedok procesnej obrany
žalovanej, ktorý v odvolacom konaní nemožno použiť.

7.1.Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného z 11.4.2022, pričom uviedol, že k posudku E. B. H. č. X/
XXXX tento navrhuje, aby odvolací súd neakceptoval a nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie
výkonu kontrolného znaleckého posudku.
7.2.Zdôraznil, že akékoľvek spochybňovanie záveru žalobcom predloženého dôkazu vo forme

znaleckého posudku vypracovaného znalcom E. G. F., k tomu sa už opakovane vyjadroval.
7.3.Ak žalovaná pokladá predložený súkromný znalecký posudok E. B. H. č. X/XXXX za prostriedok
procesnej obrany podľa § 366 písm. c/ CSP, žalobca k tomu uviedol, že na tento predložený posudok nie
je možné v odvolacom konaní prihliadať už len z dôvodu, že ide o odvolací dôvod, resp. dôkaz na jeho
preukázanie, ktorý bol odvolateľom jednoznačne doplnený po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

7.4.Predložený znalecký posudok nemôže byť ani skutkovým tvrdením a ani dôkazom preukazujúcim
akékoľvek skutkové tvrdenia žalovanej, ktorým by sa vôbec mohol odvolací súd v odvolacom konaní
zaoberať a s obsahom tohto posudku oboznámiť, lebo nejde o novotu v odvolacom konaní podľa § 366
písm. c/ CSP.
7.5.Opakovane navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal voči

žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

8.Žalovaná zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach.

9.1.Krajský súd v Košiciach po nariadenom odvolacom pojednávaní a zopakovaní dokazovania v

zmysle § 385 ods.1 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že pri nájme
nehnuteľnostijeoprávnenouosoboulennájomcaakvýpovedimusídôjsťvprekluzívnejlehote.Nájomný
vzťah medzi predchodcami žalobcu vzniknutý na základe nájomných zmlúv na dobu určitú moholskončiť len uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Právne predchodkyne žalobcu mohli a mali užívať
prenajaté pozemky, pričom skutočnosť o tom, že výpovede sú neplatné im bola známa minimálne z
oznámenia z 19. júna 2013 a 29. júla. 2013. Nový vlastník pozemku WH Danubius s.r.o. bol povinný

umožniť nájomníčkam nerušené užívanie pozemkov v zmysle platných zmlúv. Zmena subjektu v pozícii
prenajímateľa podstatná nie je.
9.2.Ďalej sa odvolací súd zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods.1
a § 442 ods.1 OZ, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná dala právnym predchodkyniam
žalobcu neplatnú výpoveď a následne previedla sporné pozemky na spoločnosť WH Danubius s.r.o.,

ktorá sa stala vlastníkom nehnuteľnosti od 19. februára 2013. Doručením výpovede zmluvný vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o nájme pozemkov nezanikol. Ak by žalovaná dala platnú výpoveď, zmluvný
vzťah by trval minimálne do 25.10.2013. Keďže žalovaná v dobe plynutia výpovednej doby sama
zrušila danú výpoveď, nájomníčky nemali dôvod nepokračovať v nájomnom vzťahu s novým vlastníkom,
spoločnosťou WH Danubius s.r.o. Žilina. Ak by z tohto vzťahu vznikla škoda, tak od 19. februára 2013
by bol pasívne legitimovaný nový vlastník. Vychádzajúc z týchto skutočností možno uzavrieť, že medzi

konaním žalovanej a škodou, prípadne ušlým ziskom, neexistuje príčinná súvislosť. Okrem toho z
ustanovenia § 680 ods.2 OZ vyplýva, že spoločnosť WH Danubius s.r.o. v dôsledku zmeny vlastníctva
vstúpila ako nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa 19. februára 2013, teda ešte pred
zberom úrody v roku 2013. Ak by aj hypoteticky žalovaná zodpovedala za nejakú ujmu, bolo to len do 19.
februára 2013, kedy nadobúdateľ vstúpil do pozície prenajímateľa. Žalovaná je pasívne legitimovaná za

škodu, ktorá vznikla do tohto času, pričom do tohto obdobia žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože
nájomníčky pozbierali úrodu za rok 2013. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná opakovane dala A.
B. a C. D. výpoveď z nájomných zmlúv 29. októbra 2014 v čase, keď už nebola vlastníčkou prenajatých
nehnuteľností, táto výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Táto výpoveď
nemohla vyvolať žiadne právne následky. Okrem toho C. D. v roku 2015 skončila nájomná zmluva

uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená. Keďže prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a
následne ho nesprávne právne posúdil, odvolací súd po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol.

10.1.Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom namietol, že spor nebol

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ale aj tým, že spor
bol rozhodnutý v rozpore s vlastným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol odvolacím súdom
vyslovený v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom súdu prvej inštancie uložil povinnosť aj „vec
právne posúdiť o. i. aj podľa § 680 ods.3 OZ a § 268 ObZ.“ Napadnutý rozsudok, ku ktorému odvolací
súd dospel na základe rozhodnutia v zjavnom rozpore so svojim predtým vysloveným právnym názorom,

a to na základe skutočností, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť na súde prvej inštancie, nesie v sebe
všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku tiež spôsobuje porušenie práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ak mal odvolací súd za to, že na prejednávanú vec by sa nemalo
vzťahovať § 268 ObZ v spojení s § 373 a nasl. ObZ, ale prejednávaná vec by sa mala posudzovať podľa
§ 420 a nasl. OZ, bolo jeho povinnosťou v súlade s § 382 CSP vyzvať strany sporu, aby sa k možnému

použitiu doteraz v tomto konaní nepoužitých § 420 a nasl. OZ vyjadrili.
10.2.Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018,
ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21. decembra 2009 a konštatoval, že
ak teda podnikateľ uzatvára zmluvu, ktorá je upravená iba v Občianskom zákonníku, pretože zmluvný
typ, ktorý potrebuje použiť, sa v Obchodnom zákonníku nenachádza, tak sa táto zmluva musí uzatvoriť

podľa Občianskeho zákonníka, t.j. v občianskoprávnom režime (napr. nájomná zmluva), avšak všetky
sprievodné právne inštitúty sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka (napr. premlčanie, splnenie
zmluvy, náhrada škody a pod.). (MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník - Veľký komentár. 2 zväzok.
Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2016, s. 4).
10.3.V tomto prípade ide teda jednoznačne o spor vychádzajúci zo zmluvy, ktorá je upravená

iba v Občianskom zákonníku (zmluva o nájme nehnuteľností), keďže takýto zmluvný typ nie je v
Obchodnom zákonníku upravený a napriek skutočnosti, že predmetné nájomné zmluvy podliehajú
občianskoprávnemu režimu, všetky sprievodné právne inštitúty, v danom prípade právo na náhradu
škody sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a to § 268 v spojení s § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Teda odvolací súd nesprávne právne posúdil vznik nároku, keď nepostupoval najmä podľa §

268Obchodnéhozákonníkaazapasívnelegitimovanýzodpovednýsubjektmalpovažovaťibažalovanú,
ktorá svojim konaním spôsobila neplatnosť právneho úkonu.11.1.Dovolací súd v konaní sp. zn. 5Cdo/47/2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16.
marca 2023 sp. zn. 5Co/140/2022 a uznesenie Okresného súdu Trebišov z 23. novembra 2023 sp. zn.
6C/109/2015 vo výroku I. a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

11.2.V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uzavrel, že odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu,
teda bez splnenia osobitného druhu tzv. mandukačnej povinnosti založil svoje rozhodnutie na iných,
nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11.3.Dovolací súd uložil odvolaciemu súdu opätovne sa zaoberať po poskytnutí priestoru stranám sporu
na vyjadrenie sa k možnému použitiu ustanovení zákona, ktoré v doterajšom konaní neboli použité,
nárokom žalobcu na náhradu škody a náležite vysvetliť, prečo použil na posúdenie daného právneho
vzťahu príslušné ustanovenia OZ s prihliadnutím na námietky žalobcu o obchodnom charaktere
daného vzťahu a tiež sa vysporiadať s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít predstavujúcimi ustálenú
rozhodovaciu prax (R 71/2018) upravujúcimi danú problematiku.

12.Krajský súd v Košiciach po vrátení veci najvyšším súdom vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní
vyjadrili v súlade s § 382 CSP k možnému použitiu § 420 a § 442 Občianskeho zákonníka a následne
výzvou zo 17.10.2025, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 261, § 268, § 373 – § 386 ObchZ.

13.1.Žalovaný na základe výzvy odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí
s možným použitím § 420 a § 442 OZ.
13.2.StotožňujesasprávnymnázoromuvedenýmvrozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach5Co/140/2022
zo 16.3.2023 počnúc bodom 16.1. a nasledujúcich, kde uvádza, že v danom spore mal byť pri
posudzovaní uplatneného nároku aplikovaný Občiansky zákonník. Žalovaný už v odvolaní a na

pojednávaniach argumentoval od začiatku nesprávnosť použitia aplikácie Obchodného zákonníka,
pričom žalobca sa k tomu prakticky nikdy nevyjadril.
13.3.Keď žalobca v dovolaní uviedol, že nemal vedomosť o tejto skutočnosti, žalovaný považuje
za nedostatočnú obranu, nakoľko on už na prvoinštančnom súde uviedol, že je potrebná aplikácia
OZ v nadväznosti na zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

13.4.Z týchto dôvodov považuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Co/140/2022 zo 16.3.2023 za
správny a žiada, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14.1.Žalobca sa taktiež vyjadril k doručenej výzve krajského súdu a konštatoval, že v zmysle §
1 ods.1 z.č. 504/2003 Z.z. sa nájomná zmluva spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka,

avšak s prihliadnutím na § 261 ods.9 ObchZ a skutočnosť, že ide o záväzkový vzťah, ktorý sa
v zmysle § 261 ods.1 a 2 ObchZ spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, všetky sprievodné
inštitúty, napr. náhrada škody sa spravujú výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedený
výklad sa opakovane uvádza v odbornej literatúre, podľa ktorej ak sa zmluva medzi podnikateľmi
uzatvára podľa Občianskeho zákonníka, t.j. v občianskoprávnom režime (napr. nájomná zmluva), všetky

sprievodné právne inštitúty sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka (premlčanie, splnenie
zmluvy, náhrada škody a pod.) (Mamojka M. a kol. Obchodný zákonník Veľký komentár, 2. zväzok,
Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 216 s 4).
14.2.Právne posúdenie, na základe ktorého malo dôjsť k posúdeniu nároku na náhradu škody v zmysle
Občianskeho zákonníka je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom poukázal na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20.6.2018, z ktorého vyplynula právna veta,
v ktorej okrem iného uviedol, že vzťah založený nájomnou zmluvou sa týka podnikateľskej činnosti.
Obchodnoprávna povaha vzťahu medzi účastníkmi konania tak bola zrejmou pri založení tohto vzťahu.
Kompletná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy totožného
inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú v pomere

k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis a nie naopak.
14.3.V tomto prípade ide o spor vychádzajúci zo zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy uzatvorenej
podľa z.č. 504/2003 Z.z., pričom ide o lex specialis vo vzťahu k právnej úprave nájomnej zmluvy, ktorú
upravuje Občiansky zákonníka ako lex generalis.

15.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, ktorý môže byť naplnený, len ak
súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky k nesprávnym skutkovým zisteniam.15.2.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je daný, keď na zistený skutkový stav súd
neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu
normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne

interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
15.3.Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody sú dané.

16.Predmetom vedeného konania je ušlý zisk, ktorý si žalobca uplatnil za obdobie 2013 - 2016 vo výške
292 160,41 eur s prísl. (po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti o zaplatenie 144

241,33 eur).

17.1.Odvolací súd v súlade s § 385 CSP nariadil pojednávanie, lebo považoval za potrebné zopakovať
dokazovanie a zistil:
17.2.Žalovaný 18.12.2006 ako prenajímateľ uzavrel s podnikateľkou: A. B. - ARI ako nájomcom zmluvu o
nájme pozemku (č. l. 47), na základe ktorej prenajímateľ ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov v

katastrálnom území F. prenechal nájomcovi na dočasné užívanie za odplatu pozemky v celkovej výmere
64,8612 ha, z toho orná pôda 45,4623 hektára a TTP 19,3989 hektára. Zmluva o nájme pozemkov bola
v tomto prípade uzavretá na dobu určitú a to od 1.1.2006 do 31.12.2016.
17.3.Žalovaný 1.1.2010 ako prenajímateľ uzavrel s podnikateľkou C. D. ako nájomcom zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov (č. l. 84), predmetom ktorej bol prenájom pozemkov vo vlastníctve

žalovaného v katastrálnom území F. zapísaných na listoch vlastníctva čísla XXXX/X, číslo XXXX/
X, číslo XXXX, číslo XXXX, číslo XXXX, číslo XXXX vo výmere 66,79 hektára ornej pôdy a 13,08
hektára trvalých trávnatých porastov (po verifikácii v roku 2002 tie pozemky sú označené nasledovne:
6901/1, 5805/1, 4801/3, 5706/1). Prenajímateľ prenechal predmetné pozemky nájomcovi do nájmu na
poľnohospodárske využitie. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu určitú

a to od 1.1.2010 do 31.12.2015.
17.4.V konaní nebolo sporné, že v oboch prípadoch žalovaný nájomné zmluvy vypovedal 25.10.2012,
bez uvedenia dôvodu a žiadal nájomníčky, aby prenajaté pozemky uvoľnili, čo najskôr po žatve v roku
2013 (č. l. 46, 79).
17.5.C. D. sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala 4.11.2012 (č. l. 44) a A. B. oznámením z 29.7.2013 (č.

l. 82, 157). C. D. vo svojom oznámení namietala, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
31.12.2015 a možno ju vypovedať len rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, teda v
roku 2014, a odovzdať pozemky musí nájomca v roku 2015 najskôr po zbere úrody. Zároveň poukázala
na to, že tí, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve majú určité záväzky voči Pôdohospodárskej platobnej
agentúre, a preto uzatvárajú nájomnú zmluvu na 5 a viac rokov, aby vedeli tento záväzok splniť. C. D.

23.4.2013 žiadala pôvodne žalovaného v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o. o uzavretie, resp. vykonanie
zmeny v nájomnej zmluve, nakoľko podľa listu vlastníctva č. XXX došlo k zmene vlastníka pozemkov
v katastrálnom území F. a novým vlastníkom sa stal pôvodne žalovaný v 2. rade WH DANUBIUS s.r.o.
na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Pôvodne žalovaný v 2. rade ako nový vlastník a
prenajímateľ Výzvou na zaplatenie nájomného vyzval nájomníčky na úhradu (č. l. 144)

17.6.Rovnako nebola spornou skutočnosť, že obe nájomníčky zozbierali všetku úrodu v roku 2013.
17.7.V konaní nebolo sporné, že žalovaná (obec Biel) predala kúpnou zmluvou zo 14.12.2012 pozemky,
ktoré boli premetom nájmu, pôvodne žalovanému v 2. rade (WH Danubius, s. r. o.), ktorý sa stal ich
vlastníkom a vklad kúpnej zmluvy bol povolený 19.2.2013 pod I. XXXX/XXXX.
17.8.Žalovaná od výpovedí z nájmu odstúpila na základe uznesenia č. XX/XXXX Obecného

zastupiteľstva z 18.6.2013, ktoré schválilo zrušenie výpovede z nájomnej zmluvy (č. l. 80). Táto
skutočnosť bola oznámená 20.6.2013 A. B. (81) a C. D. (č. l. 159).
17.9.Žalovaná opakovane dala A. B. a C. D. z nájomných zmlúv výpoveď 29.10.2014.
17.10.C. B. a A. D. zmluvou o postúpení z 3.5.2013 (č. l. 230 a 228) postúpili svoje pohľadávky na
žalobcu.

18.1.Odvolací súd vec právne posúdil:
18.2.Podľa § 6 z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesov (platný k 31.3.2013, ďalej len NPP) zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak

sa nedohodne inak.
18.3.Podľa§8ods.1NPPpozemoksanájomcovinapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovanípodniku
prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá
na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.18.4.Podľa § 12 ods.6 NPP, ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju
podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods.1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny
majetkovýchpodielovaleboväčšinyakciídoterajšiehonájomcu,prenajímateľmôžedošiestichmesiacov

odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody.
18.5.Zákon o NPP upravuje dva druhy nájomných zmlúv o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
z hľadiska ich trvania. Prvý typ je zmluva na dobu určitú, a to v prípade, ak nájomná zmluva o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely je dojednaná na určitý čas (napr. 5 rokov) a druhý typ je na dobu
neurčitú.

18.6.Inštitút výpovede možno definovať ako jednostranný právny úkon, prejav vôle jednej zo zmluvných
strán právneho vzťahu, že daný pomer bude v budúcnosti zrušený. Vyskytuje sa spravidla v zmluvách
na dobu neurčitú. Podaním výpovede jednou zo zmluvných strán druhej právny vzťah nezaniká
automaticky, ale až uplynutím tzv. výpovednej lehoty.
18.7.Zákon o NPP neustanovuje formu výpovede, z hľadiska právnej praxe by mala byť jednoznačne v
písomnej forme. Z hľadiska obsahu zákon o NPP opätovne neupravuje obsahové náležitosti výpovede,

a teda výpoveď nemusí obsahovať dôvod, postačuje samotný prejav vôle jednej zo zmluvných strán, že
chce po uplynutí výpovednej doby ukončiť platnosť zmluvného vzťahu.
18.8.Zákon o NPP obmedzuje niektorú zo zmluvných strán, a to tým, že ustanovuje presný termín, kedy
musí byť výpoveď, tej-ktorej zmluvnej strane doručená, a tým je 1. november kalendárneho roka.
18.9.Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že doručením výpovede zmluvný vzťah vyplývajúci zo

zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi nájomcom a prenajímateľom nezaniká.
Zánik právneho vzťahu je podmienený, pri platnej výpovedi, uplynutím výpovednej lehoty, ktorú zákon
o NPP určuje na obdobie jedného roka, nejde však o kogentné ustanovenie, a preto si zmluvné strany
môžu dohodnúť aj dlhšiu (nie kratšiu) výpovednú lehotu.
18.10.Rovnako je nutné zdôrazniť, že v prejednávanej veci nenastala ani situácia predpokladaná v §

12 ods.6 NPP, keďže pôvodne žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ neodstúpil od zmluvy do šiestich
mesiacov odo dňa predaja.

19.1.Vzťah zákona NPP k Občianskemu zákonu je vzťahom lex specialis k lex generalis, pričom právna
úprava lex generalis sa použije len na tie skutočnosti, ktoré nie sú upravené v zákone lex specialis,

v zákone o nájme pozemkov. Subsidiarita vyplýva z § 1 ods.1, ktorý deklaruje, že nájomná zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej
zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom. Podľa odkazu 1
osobitným predpisom sú príslušné ustanovenia OZ, preto pri zmene vlastníka prenajatej veci je nutné
použiť OZ.

19.2.Podľa § 677 ods.2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať
pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
19.3.Podľa 680 ods.2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

19.4.Toto ustanovenie vyjadruje zásadu emptio non tollit locatum (zmena vlastníctva k prenajatej veci
nespôsobuje zánik nájomného vzťahu). V dôsledku zmeny vlastníctva na nadobúdateľa prechádzajú
práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege), bez ohľadu
na to, či došlo k prechodu (napr. dedením) alebo k prevodu vlastníckeho práva. Prechod práv a
povinností nastane momentom, s ktorým zákon uvedený dôsledok spája, t.j. nadobudnutím vlastníckeho

práva k prenajatej veci. Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane
prenajímateľa pre prípad, ak nastane právna skutočnosť - zmena vlastníctva k prenajatej veci.
19.5.Citované ustanovenie neobsahuje výnimky z práv a povinností, do ktorých má prenajímateľ vstúpiť.
Prenajímateľ preto vstupuje do všetkých právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ibaže ide o práva
a povinnosti vzniknuté za predchádzajúceho vlastníka, ktoré sa existenčne osamostatnili (napr. právo na

už splatné nájomné, povinnosť zaplatiť splatnú pohľadávku na zľave z nájomného). Reštriktívny výklad a
obmedzenie práv a povinností, do ktorých má nový vlastník vstúpiť, preto nemá právny základ. K zmene
vlastníctva môže dôjsť aj bez vedomia nájomcu.

20.1.Podľa 680 ods.3 OZ, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu

vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď
však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri
zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.20.2.Prípadná kontinuita nájomného vzťahu môže byť zmenená v dôsledku výpovede. Vznik práva
vypovedať zmluvu nie je podmienený tým, či ide o nájom na dobu určitú alebo neurčitú, alebo tým, či
okrem zmeny vlastníctva existuje iný dôvod výpovede. Pri nájme nehnuteľnosti je oprávnenou osobou

len nájomca. K výpovedi musí dôjsť v prekluzívnej lehote, ktorou je najbližšie výpovedné obdobie po tom,
čo sa nájomca dozvedel o zmene vlastníctva. Dĺžka je daná výpovednou dobou, či už zákonnou alebo
dojednanou (§ 677 a 678 OZ). Výnimku predstavuje § 12 ods.6 NPP, kedy prenajímateľ môže odstúpiť
od zmluvy do šiestich mesiacov odo dňa predaja. K uvedenému sa odvolací súd už vyjadril v bode 18.10.
20.3.Vychádzajúc z citovaných ustanovení prevodom prenajatých pozemkov vstúpil do nájomného

vzťahu ako prenajímateľ nový vlastník a to pôvodne žalovaný v 2. rade (WH Danubius, s. r. o.) 19.2.2013,
kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

21.1.V prejednávanej veci je zrejmé, že nájomný vzťah medzi A. B. a C. D. vzniknutý na základe
nájomných zmlúv uzatvorených na dobu určitú, mohol skončiť len uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
lebo aj keď prenajímateľ sa nájomníčkami dohodol na dôvodoch, pre ktoré môže vypovedať nájom [čl.

IV písm. a) - d) zmluvy o nájme uzatvorenej s C. D. (č. l. 84) a bod 1 Ďalších podmienok zmluvy o
nájme uzatvorenej so A. B. (č. l. 47), ktoré navyše podľa nar. vlády č. 208/1994 Zb, v čase uzatvorenia
zmluvy nebolo platné], ani jeden z týchto dôvodov neuviedol žalovaný vo výpovediach z nájmu, a ani
jeden z nich nenastal.
21.2.Odvolací súd uzatvára, že právne predchodkyne žalobcu mohli a mali užívať prenajaté pozemky v

súlade s nájomnými zmluvami, pričom skutočnosť, že výpovede sú neplatné im bola známa minimálne
z oznámenia z 19.6.2013 (č.l 160) a 29.7.2013 (č. l. 157). Je dôvodné z konania právnych predchodkýň
žalobcu predpokladať, že ich vedomosť o neplatnosti výpovede bola ešte skôr.

22.1.Vychádzajúc z uvedeného, výpoveď žalovaného z 25.10.2012 vo vzťahu k obidvom nájomníčkam

bola neplatná a odstúpenie od tejto výpovede je právne bezvýznamné, lebo nájomné zmluvy vo vzťahu
k obidvom nájomníčkam trvali aj po 25.10.2012.
22.2.Výpovede žalovanej, doručené A. B. a C. D., sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39
OZ).
22.3.Tento záver nespochybnila žiadna zo strán.

22.4.Uvedené platí aj pre výpoveď 29.10.2014, kedy žalovaná už ani nebola vlastníkom prenajatých
pozemkov.
22.5.Odvolací súd v kontexte s uvedeným poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS
3292/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/21/2021, ZSP 37/2022.
22.6.Ak je neplatný právny úkon, nie je spôsobilý vyvolať právne žiadne právne účinky (26Cdo

4480/2010).

23.Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastník právneho úkonu
sledoval, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik
zodpovednosti za škodu prípadne ušlý zisk.

24.1.Prvoinštančný súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny
týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, ktorý vznikol na základe porušenia zmluvných povinností.
24.2.Žalovaný v priebehu celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) namietal, že pre
posudzovaný spor mal byť použitý Občiansky zákonník.

24.3.Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 120/2011 zo
16.06.2011, podľa ktorého Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu náhrady škody spôsobenej
porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, takže táto úprava vylučuje aplikáciu
adekvátnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však neupravuje problematiku
zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, a preto ak nie je náhrada škody upravená v Obchodnom

zákonníka, potom v zmysle § 1 ods.2 Obchodného zákonníka treba aj na podnikateľské vzťahy aplikovať
ustanovenia o zodpovednosti za škodu z Občianskeho zákonníka, a to najmä ustanovenia o všeobecnej
povinnosti predchádzať škodám (§ 415), o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.), ako aj
o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 a nasl.).

25.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nešlo o prípad porušenia mimozmluvnej
povinnosti, ani povinnosti vyplývajúcej zo všeobecnej povinnosti predchádzať škodám (§ 415 OZ), resp.
zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 a nasl. OZ),preto v prípade vzniku škody, resp. ušlého zisku je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

26.1.Podľa § 261 ods.2 ObchZ touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
26.2.Podľa § 261 ods.3 písm. b/ ObchZ na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
26.3.Podľa § 261 ods.9 ObchZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú

upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
26.4.Podľa § 268 ObchZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe,
ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto
škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373
a nasl.).

26.5.Podľa § 373 ObchZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
26.6.Podľa § 379 ObchZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.
26.7.Podľa § 381 ods.1 ObchZ namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných

podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

27.1.Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je koncipovaná so zreteľom na porušenie
povinností z obchodných záväzkových vzťahov.
27.2.V prejednávanom prípade vzťah medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným bol založený

medzi obcou ako subjektom verejného práva pri jej podnikateľskej činnosti (§ 261 ods.3 písm. b/
ObchZ) a právnymi predchodcami žalobcu ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, preto pri
posudzovaní zodpovednosti za škodu resp. ušlý zisk je nutné použiť predpisy ObchZ.
27.3.ZodpovednosťzaškodupodľaustanoveníObchodnéhozákonníkajeobjektívnouzodpovednosťou,
ktorej predpokladmi sú (i) porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej

v Obchodnom zákonníku), (ii) vznik škody (iii) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti.
27.4.Najvyšší súd ČR v rozhodnutí z 26.11.2009, sp. zn. 25Cdo 269/2006, uviedol, že pri ušlom
zisku poškodený musí preukázať, že mal zabezpečené predpoklady na tzv. pravidelný chod vecí,
teda že v prípadoch, kde je na prevádzkovanie zárobkovej činnosti potrebné splnenie určitých

podmienok, bol reálny predpoklad ich dosiahnutia, ak by nepriaznivo nezasiahla škodná udalosť.
Rovnako v rozhodnutí z 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2008, Najvyšší súd SR uviedol, že nestačí iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu
vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

28.Ako už odvolací súd opakovane uviedol, v konaní bolo preukázané, že žalovaný dal právnym
predchodkyniam žalobcu neplatnú výpoveď 25.10.2012, a následne žalovaný previedol o. i. aj sporné
nehnuteľnosti na spoločnosť WH DANUBIUS s.r.o. Žilina, ktorá sa stala vlastníkom predmetných
nehnuteľností 19.2.2013. Žalovaný 19.6.2013 konštatoval, že výpoveď z nájmu považuje za neplatnú,

o čom právne predchodkyne žalobcu písomne upovedomil.

29.1.Doručením výpovede zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme pozemkov na
poľnohospodárske účely medzi nájomcom a prenajímateľom nezanikol. Zánik právneho vzťahu je
podmienený uplynutím výpovednej lehoty, ktorú zákon o NPP určuje na obdobie jedného roka.

29.2.Ak by aj žalovaný dal platnú výpoveď, zmluvný vzťah by trval minimálne do 25.10.2013. Keďže
žalovaný v dobe plynutia výpovednej doby sám zrušil danú výpoveď, nájomníčky nemali dôvod
nepokračovať v nájomnom vzťahu už s novým vlastníkom, spoločnosťou DANUBIUS s.r.o. Žilina a ani
sa domnievať, že nájomná zmluva zanikla.29.3.Ak by za obdobie od 25.10.2012 do 19.2.2013 vznikla nejaká škoda, tak žalovaný by mohol
zodpovedať len za toto obdobie.

30.1.Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaného § 268 ObchZ možno uzavrieť, že právne
predchodkyne žalobcu mali vedomosť o neplatnosti právneho úkonu žalovaného (minimálne 19.6.2013,
ale aj skôr, keď sa odvolali proti rozhodnutiu žalovaného) a navyše medzi konaním žalovaného a
škodou, prípadne ušlým ziskom, ktorý je v žalobe uplatnený ako hypotetická ujma (mohla vzniknúť),
neexistuje príčinná súvislosť, lebo ak aj by právnym predchodkyniam žalobcu vznikla nejaká škoda, táto

po 19.2.2013 nebola vyvolaná konaním žalovaného.
30.2.V konaní bolo preukázané, že právne predchodkyne žalobcu zozbierali všetku úrodu v roku 2013,
takže za obdobie od 25.10.2012 do zberu úrody v roku 2013 im žiadna škoda nevznikla.
30.3.Ak právnym predchodkyniam žalobcu za ďalšie obdobie vznikla nejaká škoda (strata) táto nebola
vyvolaná konaním žalovaného, ale nimi samotnými z dôvodu, že v ďalšom období trvania nájomného
vzťahu bezdôvodne nehospodárili na prenajatých pozemkoch. Žiadna, ani hypotetická škoda nebola

vyvolaná úkonom (neplatnou výpoveďou) žalovaného. Ak by aj hypoteticky žalovaný zodpovedal za
nejakú ujmu, bolo to len do 19. februára 2013, kedy nadobúdateľ vstúpil do pozície prenajímateľa.

31.Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil dielčie škody, pričom príčinná súvislosť musí byť
preukázaná pri každej osobitne (za každé obdobie), čo žalobca vo vzťahu k žalovanému nepreukázal.

32.Nový vlastník pozemku (WH Danubius, s. r. o.) bol povinný umožniť nájomníčkam nerušené užívanie
pozemkov v zmysle platných nájomných zmlúv. Vstupom do práv a povinností pôvodného vlastníka sa
právnepostavenienájomníčoknezmenilo.Právnydôvod,nazákladektoréhobolinájomníčkyoprávnené
užívať prenajaté pozemky existoval a vyplýval zo zmlúv o nájme a to bez ohľadu na neplatnú výpoveď.

Zmena subjektu v pozícii prenajímateľa pritom podstatná nie je.

33.1.Pre úplnosť odvolací súd k žalobcom uplatnenej škode a ušlému zisku uvádza, že škodou a ušlým
ziskom je ujma už nastalá (vzniknutá), nie ujma, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť.
33.2.Ušlý zisk sa obvykle vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, „...že u poškodeného nedošlo v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne

očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti)..." (uznesenie NS SR 4Cdo 319/2008).
33.3.Ak sa žalobca domáha práva na náhradu ušlého zisku, musí preukázať, že predmetný zisk by
mohol reálne dosiahnuť, ak by nedošlo ku konaniu žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že ušlý zisk
nemožno vyčísliť za budúce obdobie (hypoteticky) ale za minulé, ušlé obdobie, čo predložený znalecký

posudok neurčuje.

34.1.Vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou nie je založený na aplikácii
právnych noriem na zistený skutkový stav, ale spočíva na vyhodnotení skutkových podkladov, ku ktorým
dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti súdu nie sú závery právne, ale skutkové

závery.
34.2.Právnou otázkou je vymedzenie tých právnych skutočností, medzi ktorými treba zisťovať vzťah
príčinnej súvislosti.
34.3.Príčinná súvislosť je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť medzi konaním (alebo
javom) a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konaní vyvoláva určité účinky.

34.4.Ak ide o náhradu škody alebo ušlého zisku, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi
konaním škodcu vyvolávajúci následok v podobe škody.
34.5.Ak je však viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti
nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody
natoľko prepojený, že už spôsobenie prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť

so vznikom škodlivého následku (rozhodnutia NS ČR 25Cdo 1462/2003, 25Cdo 818/2005, 25Cdo
2706/2012, R 54/2003, 6MCdo 7/2013 NS SR).
34.6.Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie alebo opomenutie, bez ktorého by škodný
následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomutak bolo, príčinná súvislosť by nebola daná. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez

tejto príčiny nebola nastala (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28Cdo 4808/2010).
34.7.S ohľadom na uvedené judikatórne závery bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť škodnej udalosti) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku o tvrdenú sumu.
Žalobca toto nepreukázal, a preto možno uzavrieť, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.

35.1.Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.
35.2.Žalobca sa na základe zmlúv o postúpení pohľadávok stal vlastníkom pohľadávok s príslušenstvom
voči žalovanému, Obci Biel, ktoré vzniklo z titulu náhrady škody z dôvodu neplatného skončenia vyššie
uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a C. D. ako
nájomcom a nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2006 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a A.
B. - ARI ako nájomcom má aktívnu legitimáciu vo vedenom spore.

36.Odvolací súd považuje bez akéhokoľvek významu skutočnosť, že žalovaný opakovane dal A. B. a C.
D. z nájomných zmlúv, výpoveď 29.10.2014, t.j. v čase, keď už nebol vlastníkom prenajatých pozemkov
a ani v žiadnom zmluvnom vzťahu s právnymi predchodkyňami žalobcu. Do postavenia prenajímateľa
vstúpila spoločnosť WH Danubius s. r. o., a výpoveď z 29.10.2014 je absolútne neplatným právnym

úkonom podľa § 39 OZ. Výpoveď nemohla vyvolať žiadne právne následky v roku 2015, lebo žalovaný
nedisponoval týmto právom a právne predchodkyne žalobcu o tom, že žalovaný nie je vlastníkom
prenajatých pozemkov vedeli. Okrem uvedeného v roku 2015 C. D. skončila nájomná zmluva uplynutím
doby, na ktorú bola uzatvorená.

37.1.Žalovaný bol pasívne legitimovaný len na úkony a konanie do 19.2.2013 a zodpovedný bol za
škodu, ktorá z tohto konania žalovaného mohla vyplynúť najneskôr do zberu úrody za rok 2013. Za
uvedené obdobie právnym predchodkyniam žalobcu žiadna škoda nevznikla. Za ďalšie obdobie (po
zbere úrody v 2013) žalovaný nie je nositeľom hmotnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a za obdobie
rokov 2014 a 2015 žalovaný nie je pasívne legitimovaný.

37.2.Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, preto odvolací súd po zopakovanom
dokazovaní zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

38.Právne irelevantná je skutočnosť, či právne predchodkyne žalobcu dostali dotáciu na prenajaté
pozemky lebo poskytnutá dotácia nemá na platnosť právneho vzťahu, nájomných zmlúv žiaden vplyv.

39.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
39.2.Podľa § 396 ods.2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

39.3.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40.Žalovaný mal v prvoinštančnom a odvolacom konaní 100% úspech, preto mu bola proti žalobcovi
priznaná náhrada trov celého konania v rozsahu 100%.

41.V dovolacom konaní mal úspech žalobca, preto náhrada trov dovolacieho konania bola priznaná
žalobcovi v rozsahu 100% proti žalovanému.

42.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).