Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122210870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľky Z.
K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom X.. Sv. H. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti osobe povinnej z platenia výživného A.. C. K., narodený
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní oboch
účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k 30Pc/70/2022 - 566 zo dňa 06.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
ako osoby povinnej z platenia výživného na sumu 750 € mesačne v priebehu konania na sumu 650 €.
Návrh odôvodňovala existenciou podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej súdnej úpravy

výživného na jej strane, ako aj na strane povinnej osoby.

2. Osoba povinná z platenia výživného navrhovala v priebehu konania zvýšiť výživné na sumu 400€
mesačne .

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 30Pc/70/2022 - 566 zo dňa 06.11.2024 rozhodol tak, že:

„I. M e n í Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/127/2015 zo dňa 04.05.2016 tak, že:

odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky od 13.12.2022 do 31.08.2023 sumou vo výške
400,- Eur mesačne a od 01.09.2023 opakovane do budúcna sumou vo výške 500,- Eur mesačne vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 13.12.2022 do 30.11.2024 vo výške 3.350,- Eur je otec p o v i n n ý
uhradiť v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje právne ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 77, §
78 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1, § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

5.Súdubolozvykonanéhodokazovaniazrejmé,žeodposlednejúpravyvýživnéhouplynuladobatakmer
šiestich rokov a na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov. V čase podania návrhu
bola študentkou strednej školy, následne sa stala študentkou vysokej školy, študuje v inom meste, kde
má náklady na bývanie, cestovné, ako aj na sociálny a kultúrny život, výrazné náklady súvisia s jej
zdravotnou starostlivosťou, vyžaduje si špeciálne stravovanie. Ďalej sú to náklady na špeciálne lekárske

vyšetrenia, cestovné v súvislosti s týmito lekárskymi vyšetreniami, zakupovanie vitamínov, liekov, ďalej
náklady súvisiace so štúdiom. Zmena pomerov nastala na strane oboch rodičov navrhovateľky. Na
strane otca súd poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodnom bol otec zamestnaný a zároveň bol
osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti. Pri skúmaní dôvodov, pre ktoré ukončil otec svoje
doterajšie zamestnanie za menej výhodné konštatoval, že nedospel k presvedčeniu, aby sa tak stalo

bez dôležitého rozhodnutia. Na strane matky poukazuje na to, že došlo k zmene pomerov, predovšetkým
má zhoršený zdravotný stav, trpí viacerými zdravotnými problémami, zvýšené má náklady na stravu
a zdravotnú starostlivosť. Pri majetkových pomerov poukázal na to, že otec je výlučným vlastníkom
jednoizbového bytu v F. a ornej pôdy v obci Y.. Stanovil tak výživné mesačne od podania návrhu do
31.08.2023 na sumu 400 € a od 01.09. 2023 na sumu 500 € mesačne.

6. O výške dlžného výživného rozhodol výrokom II. a stanovil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné v
lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení účastníkov

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I., II. podala odvolanie osoba povinná

z platenia výživného (ďalej aj ako „otec“). Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
zaviazal ho prispievať na výživu plnoletej dcéry sumou 400 € mesačne, a to od 13.12.2022 a dlžné
výživné ho zaviazal zaplatiť v lehote dvoch mesiacov. V podanom odvolaní namieta výšku výživného,
nesúhlasí so sumou 500 € mesačne, ktoré má platiť od 01.09.2023 do budúcna. Súd žiadal, aby bol
vykonaný výsluch navrhovateľky na preukázanie skutočných a oprávnených nákladov, a to v čase,

keď študovala na strednej škole, ako aj v čase súčasného štúdia na vysokej škole. Súd tento úkon
nevykonal. Boli predložené iba rôzne pokladničné doklady na kúpu bežných školských pomôcok,
skrípt, ktoré však navrhovateľka ničím nezdokladovala. Súd ustálil náklady vo výške 998 €, pričom
náklady na stravu by predstavovať až 500 €, čo je veľmi neprimerané. Súd nesprávne preskúmal
dôvody zmeny jeho zamestnania, pretože naozaj si chránil iba zhoršené zdravie, pričom súd uznal

jeho potrebu vyhýbať sa stretu stresu a práve zmenou zamestnania tak učinil. Väčšiu pozornosť venuje
zdravotným obmedzeniam matky navrhovateľky. Nemá z prevádzkovania živnosti žiaden príjem, súd
na to neprihliadol a neprihliadol na príjem matky. Pokiaľ ide o výšku dlžného výživného malo byť
navrhovateľke ponížené o sumu 700 €, ktorú uhradil navrhovateľke v auguste 2023 vo výške 450 €,
septembri 2023 vo výške 250 €.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 650 € mesačne počnúc
dňom podania návrhu do budúcna. Poukazuje v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
vzdanie sa zamestnania, a to skončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa. Pracovný pomer

bol skončený na základe výpovede zo strany otca. Podľa názoru navrhovateľky nemá a nemal tak
závažný zdravotný stav, aby nebol schopný pokračovať v tejto práci a dosahovať príjem, ktorý dosahuje.
Poukazuje na to, že deklaruje príjem v hrubom 1500 €, avšak má otvorené živnosti, disponuje rôznymi
oprávneniami, napríklad vykonávaním stavebného dozoru a má všetky predpoklady, aby dosahovalvyšší príjem. Životné mesačné náklady sú 1356 €, ktoré súdu deklaroval. Sám si vyčíslil mesačne na
stravu 430 € a v mieste svojho trvalého bydliska a náklady na stravné u dcéry považuje za neprimerané,
bez ohľadu, na zdravotné potiaže. Podľa jej názoru navrhovateľ je schopný dosahovať mesačný príjem

minimálne 3000 Eur. Zmena pomerov bola preukázaná na strane navrhovateľky a reálne schopnosti a
možnosti predstavujú aby otec mohol plniť výživné vo výške aspoň 26 % z čistého príjmu v sume 2500
€, ktorý dosahoval pred ukončením pracovného pomeru bez udania dôvodu dohodou. Predstavovala by
tak výživného sumu 650 € mesačne.

10. K odvolaniu navrhovateľky podal písomné vyjadrenie otec ktorý zotrváva na svojich tvrdeniach,
ktoré už uviedol v odvolaní. Zdôrazňuje, že má syndróm dráždivého hrubého čreva a je to vážne funkčné
ochorenie. Pracovný pomer neukončil tak, aby sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, ale na základe
výpovede. Predložil potvrdenie o pozastavení prevádzkovania svojej živnosti k 31.12.2024.

11. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie navrhovateľka, ktoré poukazuje na to, že z lekárskych

správ, ktoré súdu otec predložil nevyplýva, aby trpel závažným zdravotným ochorením, na ktoré
poukazuje. Má za to, že lekár odporúča režimové opatrenia, fyzickú aktivitu, dostatok spánku, racionálnu
stravu. Kontrola zdravotného stavu bola upravená až o 5 rokov. Poukaze na svoj zdravotný stav, však
vo svojich nákladoch si nevyčíslil žiadne náklady na užívanie liekov, či doplnkov. Pozastavil si živnosť, a
to ku koncu roku 2024. Otec vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že má predloženú pracovnú zmluvu

do 30.11.2025, a preto pozastavil činnosť, aby nebol platcom odvodov cestnej dane .V zamestnaní je
vyťažený na plný pracovný úväzok 8 a pol hodín denne, má ďalšie zdravotné obmedzenia a ťažkosti
a pribudli mu ďalšie zdravotné problémy.

12. Navrhovateľka podala písomné vyjadrenie že zotrvala na tom, že sa otec vzdal svojho zamestnania

a všetkých zárobkových možností.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania nie sú dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo

dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Rozsudok považuje odvolací

súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne. Predmetom prieskumu odvolacieho
súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté rodičmi v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného v zmysle návrhuodvolateľky, stanovenie výšky v zmysle návrhu odvolateľa alebo pre ponechanie výšky stanovenej
súdom.

17. Obaja odvolatelia zhodne namietajú nesprávnosť stanovenia výšky výživného súdom. Vychádzajúc
z obsahu odvolania a odvolacieho návrhu otca vyplynulo, že výživné určené súdom od 13.12.2022 do
31.08.2022 vo výške 400 € mesačne otec rešpektuje. Predmetom prieskumu je posúdenie správnosti
výživného nad sumu 400 €. Navrhovateľka požaduje sumu 650 €. Námietky odvolateľov sa dotýkajú
nesprávneho posúdenia schopnosti a možnosti povinného rodiča. K námietkam oboch odvolateľov

odvolací súd uvádza nasledovne. Súd správne uzavrel, že navrhovateľka je stále osobou oprávnenou
z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd prvej inštancie
dostatočne odôvodňuje zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z výživného a na strane
oprávnenej. V odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 2. porovnáva pomery, ktoré boli v čase pôvodného
rozhodnutia .Navrhovateľka bola v čase pôvodného rozhodnutia žiačkou X ročného gymnázia a rodičia
neskôr uzavreli mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného na sumu 250 € mesačne. V čase rozhodovania

súdu o výživnom navrhovateľka nastúpila do maturitného ročníka strednej školy a následne sa stala
študentkou vysokej školy.

18. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu

vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa

alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a

schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci otec bol zamestnaný v pracovnom pomere so
spoločnosťou R. U. do 31.12.2022. Tento pracovný pomer ukončil výpoveďou. V písomnom podaní z
výpovede sa neuvádzajú zdravotné dôvody. Otec tvrdí, že daný pracovný pomer ukončil zo zdravotných
dôvodov. V danom pracovnom pomere bol čistý príjem otca vo výške 2222 Eur. Súd prvej inštancie
napriek námietkam navrhovateľky mal za to, že sa otec nevzdal zamestnania bez dôležitého dôvodu.

Súd zohľadnil v tom čase zdravotný stav otca a teda okolnosť, že do istej miery ho zdravotný
stav limitoval pri vykonávaní práce v zmysle pracovnej zmluvy. Otec má v zmysle lekárskej správy
odporúčania vyhýbania sa stresu, nadmernému cestovaniu a podobne. Po ukončení pracovného
pomeru bol evidovaným uchádzačom o zamestnanie až do 31.05.2023, od 01.01. 2023 jeho príjmom
bola mesačná dávka 1200 €. Od 01.06.2023 sa stáva samostatne zárobkovo činnou osobou s

označením obchodným A.. C. K. - C. H.. Otec deklaroval pred súdom príjem z podnikateľskej činnosti
za rok 2023. Príjmy vo výške 1545,80 € a paušálne výdaje vo výške 1436,10 €. Od 01.06.2024 do
31.12.2024 je v trvalom pracovnom pomere na dobu určitú v spoločnosti C. V. s výškou príjmu od 1050€
do 1090 € mesačne. Pri jeho životných výdajoch bolo konštatované, že mesačne výdaje predstavujúsumu vo výške 1356 €. Ďalej súd zistil výšku sporenia, ktoré mal na svojom účte v stavebnej sporiteľni
alebo výške necelých 20 000 €, je vlastníkom nehnuteľnosti.

23. V rozhodnom posudzovanom období mal teda otec príjem zo zamestnania vo výške 2220 Eur,
neskôr dávku v nezamestnanosti vo výške 1200 Eur mesačne. Za 6 mesiacov v roku 2023 príjem zo
živnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom jeho výdaje boli paušálne.

24. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

25. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

26. Skúmajúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, otec deklaruje pred súdom

príjem z jeho podnikateľskej činnosti za rok 2023 vo výške 1545 eur. Daňové predpisy umožňujú
otcovi paušálne si uplatňovať výdavky na podnikateľskú činnosť až do výšky 60% jeho dosiahnutých
príjmov. Týmto postupom dochádza k razantnému zníženiu formálne prezentovaných príjmov otca,
bez povinnosti preukazovať fakticitu vynaloženia výdavkov, vynímajúc tým zároveň možnosť súdu
posudzovať ich nevyhnutnosť pre účely konania o určenie vyživovacej povinnosti rodiča.

27. Pri paušálnom uplatnení výdavkov mesačný čistý príjem otca za rok 2023 predstavoval sumu 109,-
eur, okrem toho poberal mzdu vo výške 1090,- eur mesačne. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s
tvrdeniami otca, prezentovanými súdu v priebehu súdneho konania. Odvolací súd odvíja svoje úvahy
od tvrdení otca, ohľadom výšky jeho výdajov ktoré sudu predložil. Mesačne výdavky na splátky auta

mal vo výške 199 ,83 eur. Celkove náklady mesačne viac ako 1300 eur. Prijem otca z podnikateľskej
činnosti v roku 2024 za 4 mesiace bol 3181 eur a z pracovného príjmu 3192 eur .

28. V nadväznosti na vyššie uvedené, príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti môže dosahovať príjem
minimálne 500,- eur mesačne. Odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodiča

je potrebné skúmať jeho skutočné príjmové pomery, nemožno bez ďalšieho vychádzať z domnienky
paušálne uplatnených výdavkov.

29. Následne mal otec príjem z pracovného pomeru vo výške od 1050 € do 1090 € mesačne. Pri

stanovení výživného v období od 13.12. 2022 až do 01.06.2023 prihliadol odvolací súd na skutočnosť,
že otec bol poberateľom dávky vo výške 1200 € a mesačne, avšak otec súhlasí s platením výživného vo
výške 400 € mesačne napriek dosahovanej dávke v nezamestnanosti, a teda nižšiemu príjmu . Následne
pri určení výživného zobral súd do úvahy aj materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého
cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-

spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo
veku navrhovateľky prislúcha podľa tabuľkové výživného percentuálny podiel 26 % z príjmu povinného
rodiča. Otec je nositeľom jednej vyživovacej povinnosti. Prihliadajúc na príjem otec, ktorý je aspoň vo
výške 1500- eur, v prípade navrhovateľky výživné stanovené súdom je možne považovať za určené
správne. Výživné je odrazom individuálnych skutkových okolností daného prípadu, kedy navrhovateľka

má zvýšené výdaje v súvislosti so svojim zdravotným stavom.

30. Námietky odvolateľky, že je potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu 3000 € mesačne, neboli
odvolacím súdom akceptované, a to s poukazom na vyššie opísané stanovenie príjmu otca. Odvolací
súd vníma skončenie pracovného pomeru otca pre možné zdravotné problémy , ktoré však nie sú

natoľko závažne aby nemohol vykonávať prácu bez existencie rizikových faktorov , ktoré vyplývajú z
ním predložených lekárskych správ . Otec nakoniec prácu vykonáva blízko miesta svojho bydliska .31. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom
ustanovenýmvýchodiskovýmkritériám,rozsahtaktostanovenéhovýživného,ktoréjeotecpovinnýplatiť,
je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.

32. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia
v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške
zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I.ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013) .

33. Zmena pomerov nepochybne nastala aj na strane navrhovateľky. Stúpajúcim vekom sa prirodzene
vyvíja, biologicky aj spoločensky. Kladú sa zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, hygienické
potreby a pod.. Rozhodujúcim faktorom je aj jej prechod v rámci stupňov vzdelania. V porovnaní s
predchádzajúcimstavom,vsúčasnostinavštevujevysokúškolumimomiestasvojhobydliska.Objavilisa
nové výdavky na bývanie mesačne, zvýšili sa výdavky na cestovné a spoločenský život navrhovateľky.

Pri skúmaní výdajov navrhovateľky odvolací súd nezistil zrejmú neprimeranosť. Čo sa však súd
vzal do úvahy, bol spoločenský vývin navrhovateľky, ktorý z nej učinil mladú ženu, zaradenú do
vysokoškolského kolektívu, kultúrneho a pod.. Očakávania spoločnosti prirodzene kladú požiadavky na
úpravu vonkajšieho vzhľadu, preto súd pripustil nárast výdavkov na hygienické potreby, oblečenie, obuv,
kozmetiku, kaderníctvo a pod.. Sú to celkovo nové výdavky, pretože iba v nižšej miere existovali už

v čase pôvodnej úpravy. Rovnako ako konštatované náklady na vysokoškolské štúdium, ktoré nie sú
pravidelne a v rovnakej výške.

34.Knámietkeotcaovysokýchanepreukázanýchvýdajochnavýživunavrhovateľkyodvolacísúdudáva
nasledovné. Pri stanovení odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky je potrebné uviesť ešte, že

nie všetky výdavky, najmä pokiaľ ide o bežné výdaje, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o
skutočnosti všeobecne známe ako sú výdavky na oblečenie, obuv, hygienické potreby, prípadne školské
potreby. Pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia objektívneho nárastu životných nákladov navrhovateľky
odvolací súd nemieni bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivo vynakladaných výdavkov, ale do
pozornosti preto dáva odporúčacie tabuľky ministerstva spravodlivosti, na ktoré už poukázal.

35. K ďalším námietkam odvolateľa vo vzťahu k neoprávneným výdajom na výživu oprávnenej je
potrebné uviesť, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že plnoletá navrhovateľka má nepriaznivý
zdravotný stav. Jej diagnózy, ktoré boli predkladané vo vzťahu k nechutenstvu, hematologickým
problémom, cyste v prsníku, alergií, imunológii, problémami sú skoliózou, očné problémy, vyžadujú

zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom oprávnenej. Tieto výdavky hradí prevažne matka
zo svojho mesačného príjmu, časť sa hradí z doposiaľ poukazovaného výživného zo strany otca.
Preukázateľne sa však výdavky oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania na oprávnenú zvýšili a
to jednak z hľadiska výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ale aj z hľadiska jej veku a potrieb, ktoré
boli súdom konštatované v súvislosti s prechodom na iný stupeň vzdelávania. Otec v priebehu konania

nepreukázal, aby sa podieľal na úhrade výdavkov, ktoré súvisia práve so zdravotnou starostlivosťou
oprávnenej. Je potrebné uviesť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie
svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, že ide o nevyhnutné životné potreby rodiča. Pre
nepravidelnosť výdajov je komplikované ustáliť priemernú výšku mesačných nákladov, ktoré súvisia

so zdravotným stavom oprávnenej. Je potrebné uviesť, že v súvislosti práve s jej zdravotným stavom
ide o vysoké sumy a účelom výživného nie je uhrádzať len priebežne sa vyskytujúce bežné potreby,
ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú nepravidelne a k týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať
pri určovaní výšky výživného. Pri stanovení výšky výživného vo výške 500 € mesačne súd zohľadnil
v prejednávanom prípade zdravotný stav oprávnenej, kedy výdaje predstavujú zvýšené výdavky v

porovnaní s oprávneným dieťaťom vo veku bez zdravotných problémov.

36. Je potrebné tiež reflektovať zmienenú osobnú starostlivosť matky, ktorá napriek samostatnosti
navrhovateľky a v dôsledku stúpajúceho veku už nie je taká markantná, ako v čase poslednej úpravy
výživného, nemožno ju však opomínať, aj keď navrhovateľka študuje v mieste mimo miesta bydliska,

predsa len nemožno konštatovať úplne osamostatnenie a nezávislosť, pričom jej bydliskom je bydlisko
matky a plnoletá by sa mala podieľať aj na podiele výdajov, ktoré matka ma s inkasom s výdavkami,
ktoré súvisia s užívaním bývania.37. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

38. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k

dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.

39. Odvolací súd považuje výživné stanovené súdom za výživné, ktoré je primerané možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca v kontexte zvýšených výdajov navrhovateľky s prihliadnutím
na jedinú vyživovaciu povinnosti povinného otca, s prihliadnutím na vyhodnotenie jeho životnej úrovne,
na jeho majetkové pomery, na komplexné posúdenie pomerov otca. Rovnako tak s prihliadnutím na

vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky a zmeny pomerov na jej strane vo vzťahu k zmene podielu
na osobnej starostlivosti navrhovateľky.

40. K námietke o dlžnom výživnom otca je treba uviesť, že súd správne vyčíslil dlžné výživné. Tvrdené
splátky vo výške 750 eur predstavovali sumu, ktorú mal otec zaplatiť v danom období a súd na ňu

prihliadol pri výpočte výšky dlžného výživného.

41. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

43. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).