Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123469659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123469659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu

JUDr.AlenyRadičovejaJUDr.MárieVrtochovej,vsporežalobcuVJARSPOL,s.r.o.,sosídlomNitrianske
Pravno, Námestie SNP 153/35, IČO: 31 645 429, zastúpeného advokátskou kanceláriou Ulianko &
partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Môťovská 497/2, IČO: 36 856 517, proti žalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, o zaplatenie 3 678,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 7C/27/2024–81 zo dňa 20. septembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3 678,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,- eur od 21.04.2023
do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 17.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 16.06.2023
do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 19.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 360,98 eur od 03.08.2023
do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 16.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 249,31 eur od 05.09.2023
do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 19.09.2023 do zaplatenia, zo sumy 303,62 eur od

06.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 28.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 204,38 eur od
31.10.2023 do zaplatenia a zo sumy 320,- eur od 17.11.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 678,29 eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že
žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné za apríl 2023 až december 2023 a faktúry za vyúčtovanie služieb
spojených s užívaním predmetu nájmu – administratívnej budovy súp. č. XXX (kancelárie, mostová

váha) postavenej na pozemku CKN parc. č. XXXX/X a priľahlej časti pozemku, pozemok CKN parc. č.
XXXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., okres Prievidza. Z vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav: Žalobca v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu uzatvorili
dňa 15.12.2021 nájomnú zmluvu. Premetom nájmu bola nehnuteľnosť - stavba (a mostová váha) v
katastrálnom území C., postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/X a priľahlá časť pozemku číslo
XXXX/X po cestu na pozemku parcelné číslo XXXX. Nájom bol uzatvorený na obdobie od 01.01.2022 do
31.12.2022.Účelomnájmubolchovakváriovýchrybiekadrobnýchživočíchovvprenajatýchpriestoroch.

Výška nájomného bola 320,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa príslušného mesiaca. Nájomca
bol zároveň povinný uhrádzať skutočné náklady za dodávku elektrickej energie, prípadne odvoz smetí,
odpadu a fekálií. Dňa 03.01.2023 žalobca podpísal vyhotovenie nájomnej zmluvy k nájmu, ktorý mal
trvať od 01.01.2023 do 31.12.2023 a zaslal ho žalovanému. Žalovaný toto vyhotovenie nepodpísal anevrátil ho žalobcovi. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný užíval prenajatú budovu aj po dátume
31.12.2022, t. j. aj v roku 2023. Žalovaný tvrdil, že v roku 2023 užíval nehnuteľnosť na základe ústnej
dohody so žalobcom o jej užívaní. Existenciu takejto ústnej dohody však nepreukázal. Medzi stranami

nebolo sporné, že v prenajatej nehnuteľnosti došlo k viacerým výpadkom dodávky elektrickej energie.
Žalovaný neuviedol, o aké výpadky, a kedy malo ísť. Žalobca naopak presne špecifikoval obdobie, keď k
nim došlo (v októbri 2022) a aký bol charakter týchto výpadkov. Žalovaný nijako nepoprel, že neuhrádzal
žalobcom fakturované nájomné a ostatné platby tak, ako ich uplatnil žalobca v žalobe. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepopieral výšku (výpočet) ani právny základ nároku uplatneného žalobcom. Nenamietol ani

uplatnené príslušenstvo, spočívajúce v úroku z omeškania. Žalovaný sa v spore bránil tým, že mu v
dôsledku výpadkov dodávky elektriny vznikla škoda na chovaných rybách. Tvrdil, že sa so žalobcom
ústne dohodli, že mu žalobca túto škodu nahradí, a že škoda bola účastníkmi odsúhlasená na sumu
3 000,- eur. Zároveň sa bránil tým, že sa domáhal započítania tejto sumy, ako svojej pohľadávky
voči žalobcovi, s pohľadávkou žalobcu na úhradu nájomného a ostatných úhrad. Žalobca vo svojich
vyjadreniach v reakcii na tvrdenia žalovaného poprel, že by bola žalovanému vznikla škoda, za ktorú by

žalobca zodpovedal, a poprel aj existenciu akejkoľvek dohody so žalovaným o náhrade škody. Žalovaný
na popretie jeho skutkových tvrdení žalobcom žiadnym spôsobom nereagoval a ani nenavrhol, resp.
nepredložil dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie právne vec posúdil
podľa § 663, § 671 ods. 1, § 673, § 674, § 675, § 676 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že dospel k záveru, že nájomný vzťah

žalobcu a žalovaného trval aj v roku 2023, keďže došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy v zmysle
ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o jeden rok. Žalovaný bol teda aj naďalej
oprávnený prenajatú vec užívať za rovnakých podmienok, ako dovtedy, a zároveň bol povinný ďalej platiť
žalobcovi nájomné a úhrady za dodávku elektrickej energie, prípadne odvoz smetí, odpadu a fekálií.
Nárok uplatnený žalobcom v žalobe nebol medzi stranami sporný. Žalovaný ho nijako nenamietol ani

nespochybnil. Jeho procesná obrana spočívala v kompenzačnej námietke vo výške 3 000,- eur, ktorou
mal byť tvrdený nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 3 000,- eur.
Žalovaný však nepreukázal (ani netvrdil) splnenie predpokladov žalobcu na náhradu škody. Predpoklady
zodpovednosti subjektu občianskoprávnych vzťahov za škodu sú nasledovné: 1. protiprávny úkon,
2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie

škodcu. Žalovaného zaťažovalo bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno, že žalobca zodpovedá za
škodu, ktorá mu vznikla. Žalovaný tieto bremená neuniesol, preto jeho procesná obrana bola neúčinná
a nebolo možné na ňu prihliadať. Súd nemohol posúdiť obranu žalovaného ani ako uplatnenie nároku
na primeranú zľavu z nájomného, prípadne odpustenie nájomného pre nemožnosť užívať prenajatú vec
v zmysle ustanovení § 673 a 674 Občianskeho zákonníka. Právo na odpustenie alebo na poskytnutie

zľavy z nájomného sa musí v zmysle ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka uplatniť
u prenajímateľa bez zbytočného odkladu a toto právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov
odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam zakladajúcim toto právo. Z uvedeného vyplýva, že
takéto právo podlieha preklúzii, t. j. zaniká jeho neuplatnením v zákonom určenej dobe. Na preklúziu
musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Výpadky elektriny v prenajatom objekte nastali v

mesiaci október 2022, niet teda pochýb o tom, že prekluzívna doba na uplatnenie nároku na
odpustenie nájomného, prípadne na zľavu z nájomného uplynula najneskôr ku koncu mesiaca apríl
2023. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný užíval premet nájmu a bol preto povinný
platiť nájomné a úhrady za dodávku elektrickej energie, prípadne odvoz smetí, odpadu a fekálií. Keďže
ich riadne neuhrádzal a vznikol mu na týchto úhradách dlh, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného,

aby dlžnú sumu žalobcovi uhradil. Vyfakturované sumy neboli zaplatené riadne a včas, žalovaný sa
preto dostal do omeškania. Z uvedeného dôvodu je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Do
omeškania sa žalovaný dostal vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Vzhľadom
na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že žalovaný podaním
zo dňa 19.09.2024 navrhol odročenie pojednávania, pretože si našiel právneho zástupcu a mal

záujem o kvalifikovanú procesnú obranu v danej veci. Je pravdou, že žalovaný toto podanie zabudol
podpísať, no reálne sa dostavil na podateľňu a súd mohol postupovať menej formálne a umožniť
mu predložiť dôkazy preukazujúce existenciu dohody o započítaní. Žalovanému je zrejmé, že mal
vzhľadom na koncentráciu konania a písomné poučenia súdu dostatok času na predloženie dôkazov,avšak mal záujem o kvalifikované právne zastúpenie, preto pred pojednávaním dňa 20.09.2024
vyhľadal kvalifikovanú právnu pomoc advokáta, ktorý sa bohužiaľ nemohol zúčastniť pojednávania dňa
20.09.2024, a preto žalovanému navrhol, aby požiadal o odročenie pojednávania. Podľa súdu žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdenia o existencii dohody o započítaní vzniknutej
škody na dlh na nájomnom. Avšak samotný žalobca potvrdil, že o výpadku elektriny v období
od 01.10.2022 do 10.10.2022 vedel, a že sa jednalo o poruchu jednej fázy na transformátore. Je tak
nesporné, že zo strany žalobcu ako prenajímateľa dochádzalo k porušeniu povinností vyplývajúcich
z ustanovenia § 664 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že je nutné skúmať protiprávny úkon, vznik

ujmy, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a zavinenie škodcu. V tomto
prípade sa však jedná o objektívnu zodpovednosť prenajímateľa udržiavať nehnuteľnosť v stave na
obvyklé užívanie, teda so stálou dodávkou elektrickej energie. Je nesporné, že došlo k protiprávnemu
úkonu, a preto sa mal súd zamerať na skúmanie, či na strane žalovaného vznikla ujma, a ak
áno, v akej výške a či existuje príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním žalobcu.
Žalovaný považuje za nesporné, keďže žalobca to nerozporoval, že výpadkami elektrickej

energie došlo k zastaveniu filtrácie v akváriách a k úhynu viacerých rýb. Spornosť nastala jedine ohľadne
výšky ujmy, keď žalovaný tvrdil, že sa jednalo o dohodnutú výšku v sume 3 000,- eur
a žalobca tvrdil, že sa na takej sume nedohodli. Žalobca poprel, že by žalovanému vznikla škoda,
za ktorú by zodpovedal, no nepoprel, že žalovanému vznikla škoda, ako taká. Rovnako žalobca poprel
existenciu dohody so žalovaným o náhrade škody. Vo výsledku sa mal preto súd obmedziť na skúmanie

sporných skutočností. Aj keď súd uviedol, že žalovaný na popretie jeho skutkových tvrdení žalobcom
žiadnym spôsobom nereagoval a ani nenavrhoval, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by potvrdzoval jeho
skutkové tvrdenia, žalovaný v rámci procesnej obrany vlastne trval na jeho samotnom výsluchu ako
svedka a rovnako podstatný bol aj výsluch žalobcu ako svedka. Žalovaný by sa aktívne
bránil a navrhoval dôkazy, ak by bolo jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovené. Na základe

uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto považuje za nedôvodné
a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a stotožňuje sa

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Podľa žalobcu nestačí v odvolaní odvolacie
dôvody len formálne vymenovať, ale treba ich popísať, aby bolo zjavné, v akom konkrétnom tvrdenom
pochybení ten – ktorý odvolací dôvod spočíva. Z podaného odvolania vyplýva formálnosť, presahujúca
až do neúplnosti, zmätočnosti a účelovosti podaného odvolania.
Žalovaný zmätočne skombinoval rôzne odvolacie dôvody do jedného, resp. z bodov 3 a 4 odvolania

jasne vyplýva, že odvolací dôvod odvolania môže byť len jeden, a to iba dôvod podľa § 365 ods. 1 pís.
b) CSP. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je naplnený, nakoľko nič nebránilo žalovanému
uviesť tvrdenia, ktoré uvádza v podanom odvolaní, už v podanom odpore a najmä predložiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení, čo žalovaný neurobil. Súd prvej inštancie z existujúceho spisového materiálu,
kedy neplatí vyhľadávacia zásada, ale naopak, platí dispozičný princíp sporového konania, vrátane

zásad sudcovskej alebo zákonnej koncentrácie konania, dôsledne a úplne zistil skutkový stav veci.
Z tohto pohľadu a z pohľadu pasívneho, čisto účelového prístupu k procesnej obrane žalovaného,
nemôže byť konajúcemu súdu vyčítaná neúplnosť zistenia skutkového stavu a / alebo nevykonanie
dokazovania. Z obsahu odvolania naopak vyplýva, že žalovaný sa snaží konvalidovať jeho obsahom
nedostatky podaného odporu vo veci. Z uvedeného logicky vyplýva, že tu nedošlo k vzniku dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko pre neúčinné uplatnenie prostriedkov procesnej obrany to
bol sám žalovaný, ktorý neunesením bremena tvrdenia a najmä dôkazného bremena spôsobil a privodil
vydanie rozsudku. Uvedený nedôsledný postup žalovaného nemôže byť teraz vykladaný v neprospech
žalobcu. Jediným hypotetickým dôvodom odvolania je zjavne iba dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Žalovaný sa v odvolaní priznal, že pred pojednávaním dňa 20.09.2024 vyhľadal

advokáta, ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť. Odhliadnuc od času, ktorý uplynul
od doručenia predvolania na pojednávanie do dňa pojednávania, sa javí zdôvodnenie žalovaného ako
účelovéanezakladajúcesanapravde.Podľaplatnéhozákonaoadvokáciiaajbežnoupraxouadvokátov
je, že ak prevzali zastúpenie vo veci tesne pred pojednávaním, tak sami žiadajú kvalifikovane v mene
klientaoodročeniepojednávania.Danýodvolacídôvodžalovanéhoječistojehosubjektívnympohľadom

a javí sa ako neexistujúci a vymyslený žalovaným. Konajúci súd procesne nepochybil, keď pojednávanie
vykonal a na neoznačené, nešpecifikované a nepodpísané podanie neprihliadal ako na kvalifikovanú
žiadosť. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca vedel o tom, že od 01.10.2022 do 10.10.2022
malo v predmete nájmu dochádzať k výpadkom elektrickej energie, tak žalobca poukazoval na to, že nazáklade jeho šetrenia bolo zistené, že v danom období sa v areáli, kde sa nachádza aj predmet
nájmu, síce vyskytla porucha NN siete, avšak týkala sa len napätia 400 V, pričom napätie 230 V zostalo
v predmete nájmu zachované a bez výpadkov. Žalovaný nemal v predmete nájmu dodávanú elektrickú

energiu s napätím 400 V, ale len s napätím 230 V a predmet nájmu nebol pripojený cez poškodenú fázu,
na základe čoho nedochádzalo k výpadkom dodávok elektrickej energie do predmetu nájmu v užívaní
žalovaného. Dokonca aj pri extenzívnom výklade pojem „obvyklé užívanie“ v zmysle § 664 Občianskeho
zákonníka nezahŕňa dodávku elektrickej energie s neštandardným napätím 400 V. Žalovaný žalobcu
o vzniku akejkoľvek škody spôsobenej žalovanému nikdy a žiadnym spôsobom neinformoval. Žalovaný

nikdy (až do podania odporu) nedeklaroval, že dlžné nájomné či náklady za spotrebovanú elektrickú
energiu neuhradil z dôvodu vykonania zápočtu, na základe čoho zo strany žalobcu
nikdy nedošlo k akémukoľvek odsúhlaseniu právneho základu či výšky prípadnej spôsobenej škody
na sumu 3 000,- eur. Medzi žalobcom a žalovaným tak nikdy nedošlo k uzavretiu akejkoľvek dohody,
ktorá by sa týkala započítania tvrdeného nároku žalovaného na náhradu škody voči nároku žalobcu.
Žalovaný si nikdy neuplatnil ani právo na zľavu z nájomného a ani kompenzačnú námietku v rámci

svojej procesnej obrany. Žalobca o prípadnej škode žalovaného nemal žiadnu vedomosť, žalovaný o nej
nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný ani prostredníctvom odvolania nepreukázal existenciu akéhokoľvek
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ani existenciu dohody o započítaní, a preto je vylúčené
započítanie tvrdeného nároku žalovaného na náhradu údajnej škody s riadne preukázaným dlžným
nájomným a nákladmi za spotrebovanú elektrickú energiu. Na základe uvedených skutočností žalobca

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v roku 2023 trval nájomný

vzťah žalobcu a žalovaného, žalovaný užíval premet nájmu a bol preto povinný platiť nájomné a úhrady
zadodávkuelektrickejenergie,prípadneodvozsmetí,odpaduafekálií,ktorériadneneuhrádzalavznikol
mu na týchto úhradách dlh. Procesnú obranu žalovaného vyhodnotil súd ako neúčinnú, keďže žalovaný
neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že žalobca zodpovedá za škodu, ktorá
žalovanému vznikla a súd nemohol posúdiť obranu žalovaného ani ako uplatnenie nároku na primeranú

zľavu z nájomného.

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že nevyhovel jeho

žiadosti o odročenie pojednávania, na tvrdenia o porušení povinností žalobcu ako prenajímateľa a s tým
súvisiacim vznikom škody na strane žalovaného a o nevykonaní dôkazov výsluchom strán sporu.

7. Žalobca v podanom odvolaní označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP
spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v podanom odvolaní síce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) jeho zákonným označením
a pomenovaním neuviedol, avšak odvolací súd, posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu (v súlade s §

124 ods. 1 CSP), z podaného odvolania vyvodil, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní aj tento odvolací
dôvod, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, keď namietal nevykonanie výsluchu strán sporu.8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení,ktorésavymykánielenzozákonného, aleajzústavnoprávnehorámca,aktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio

iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že
súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a na daný skutkový stav aj správne

aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal peňažného plnenia z titulu neuhradeného nájomného

a služieb poskytovaných spolu s prenájmom za obdobie apríl 2023 až december 2023. Žalobca podal
žalobu dňa 15.12.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa
07.02.2024 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 26.02.2024, a proti ktorému podal
žalovaný dňa 11.03.2024 odpor. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní a vo veci nariadil pojednávanie
na deň 20.09.2024. Predvolanie na pojednávanie bolo spolu s poučeniami žalovanému

doručovanédovlastnýchrúkadoručenéfikcioupodľa§111ods.3CSPdňa28.08.2024.Dňa19.09.2024
bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20.09.2024, z ktorej nebolo
zrejmé, kto ju podáva, nebola podpísaná a nebol v nej uvedený žiaden kontakt (telefonický alebo
elektronický), na ktorý má byť oznámené, ako súd o žiadosti rozhodol. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil, súd prvej inštancie pojednávanie uskutočnil a vo veci rozhodol. Z podaného

odvolania je zrejmé, že uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania podal žalovaný. Žiadosť o odročenia
pojednávania bola odôvodnená tým, že žalovaný si našiel právneho zástupcu, ktorý
sa oboznamuje so spisom.

14. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia žaloby žalovanému (dňa 26.02.2024 spolu s platobným

rozkazom) do dňa, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, uplynulo viac ako 6 mesiacov,
čo je dostatočne dlhá doba na to, aby si žalovaný našiel advokáta, ktorý by ho v konaní zastupoval. Už
len z tohto hľadiska bola žiadosť o odročenie pojednávania nedôvodná, keď žalovaným uvádzaný dôvod
nemožno považovať v uvedených okolnostiach za dôležitý pre odročenie pojednávania a odročeniepojednávania by odporovalo tak princípu hospodárnosti konania, ako aj rýchlosti konania. Žalovaný
zároveň nepreukázal dôvod na odročenie pojednávania, keď neuviedol, ktorého advokáta si zvolil na
zastupovanie v spore, ani súdu nedoručil žiadne splnomocnenie, ktoré by toto preukazovalo. Žiadosť

žalovaného zároveň neobsahovala ani len základné náležitosti podania, ani osobitné náležitosti návrhu
na odročenie pojednávania, hoci žalovaný bol v poučeniach, ktoré mu boli doručené, poučený aj o
možnosti odročenia pojednávania, ako aj o náležitostiach návrhu na odročenie pojednávania.
Súd prvej inštancie tak postupoval jednoznačne správne, pokiaľ pojednávanie dňa 20.09.2024 vykonal
a v žiadnom prípade za daných okolností nemožno hovoriť o formalistickom prístupe súdu. Žalovaný

mal dostatok času na zvolenie si advokáta, ako aj na riadnu prípravu na pojednávanie. Postup súdu bol
v súlade s Civilným sporovým poriadkom, a to nielen z hľadiska formálneho, ale aj z hľadiska toho, že
žalovaný mal reálnu možnosť konať pred súdom aj prostredníctvom ním zvoleného advokáta, avšak túto
možnosť vlastným zavinením nevyužil a svoju zodpovednosť za čiastočnú pasivitu v konaní nemôže
prenášať na súd.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovaného vo veci samej, tak aj túto vyhodnotil súd prvej inštancie správne
ako neúčinnú, resp. nepreukázanú. Žalovaný v celom konaní podal iba odpor proti platobnému rozkazu,
žiadne iné písomné podanie vo veci samej v konaní pred súdom prvej inštancie nepodal
a pojednávania sa nezúčastnil. Žalobca už vo vyjadrení k odporu poprel, že by ho žalovaný vôbec
informoval o akejkoľvek škode spôsobenej v súvislosti s výpadkami elektrickej energie, ako aj tvrdenia

žalovaného o existencii dohody o zápočte pohľadávok. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu už nereagoval
a žiadne dôkazy o vzniku škody, ani o zápočte pohľadávok, prípadne o iných tvrdeniach, ktorého by
vyvrátili, alebo spochybnili uplatnený nárok žalobcu, nenavrhol, nepredložil. Za danej situácie potom
nemožno považovať akékoľvek tvrdenia žalovaného o vzniku škody za nesporné, práve naopak, tieto
boli žalobcom účinne rozporované a žalovaným nepreukázané. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal

žiaden svoj nárok na peňažné plnenie (či už z titulu náhrady škody alebo z titulu zľavy na nájomnom) voči
žalobcovi,ktorýbybolčoilenzapočítateľný napohľadávkužalobcu,rozhodolsúdprvejinštancie
vecne správne, keď žalobcovi priznal celý ním uplatnený nárok na úhradu splatného nájomného a úhrad
za služby spojené s prenájmom, keďže žalovaný si tieto povinnosti dobrovoľne nesplnil a neexistuje
žiaden zákonný dôvod, pre ktorý žalovaný uvedené platby uhrádzať nemal, resp. pre ktorý by uplatnený

nárok čo i len čiastočne zanikol, napr. započítaním.

16. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, t. j. povinnosť tvrdiť skutkový stav a tvrdený skutkový stav preukázať dôkazmi. Súd až na
výnimky, čo však nie je prípad tohto sporu, nevyhľadáva a nevykonáva dôkazy sám z vlastnej iniciatívy.

Je to strana sporu, ktorej patrí dôkazná iniciatíva, pričom v prípade, že na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhne vykonanie dôkazu, musí niesť zodpovednosť za výsledok konania v podobe jej neúspechu.
Žalovaný žiaden dôkaz nenavrhol a pokiaľ aj v podanom odvolaní namietal, že trval na svojom výsluchu
ako svedka a podstatný bol aj výsluch žalobcu ako svedka, sú tieto jeho odvolacie námietky nedôvodné.
Stranusporuvprvomradenemožnovypočúvaťakosvedka.Výsluchstranysporujejednýmzdôkazných

prostriedkov, avšak aj tento môže súd vykonať iba na návrh. Žalovaný v podanom odpore (iné podanie
neučinil, pojednávania sa nezúčastnil) žiaden dôkaz, teda ani svoj vlastný výsluch, ani výsluch žalobcu
nenavrhol. Z uvedeného dôvodu nebol naplnený ani ten odvolací dôvod, že by súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

17. Keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, rozhodol
správne aj o nároku na náhradu trov konania, ktorý v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalobcovi.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov
konania v prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa

§ 262 ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa

podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).